3. schôdza

Pán predseda, dajte hlasovať o voľbe Martina Kráľa za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Pán predseda, dajte hlasovať o voľbe Vladimíra Liššáka za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo 19. júna 2012.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 136 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 135 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Pavla Abrhana za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby hlasovalo za návrh 125 poslancov, proti návrhu 6 poslancov, zdržali sa hlasovania 4 poslanci. (Potlesk.)
Na zvolenie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zvolený Pavol Abrhan.
Zároveň ma poverili overovatelia oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. Takže, dámy a páni, predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Zámerom novely zákony o dani z pridanej hodnoty je prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne, naozaj efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Opatrenia majú efektívnym spôsobom eliminovať nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia, majú znemožniť zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty, zlepšiť legislatívne nástroje s cieľom odradiť subjekty páchajúce podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty od takýchto aktivít a pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu.
Súčasne so zákonom o dani z pridanej hodnoty sa novelizuje aj Obchodný zákonník a Trestný zákon, pretože len samotná novelizácia daňových predpisov by nebola dostatočne účinná v boji proti daňovým podvodom.
Zároveň sa návrhom zákona preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty článok 4 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, a ďalšia smernica Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie, v tomto prípade elektronickej fakturácie.
Z dôvodov konsolidácie verejných financií sa návrhom zákona odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozov tovarov z tretích štátov platiteľov dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.
Návrh zákona nadobudne účinnosť 1. októbra tohto roku s výnimkou ustanovení, ktorými sa preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty európska legislatívy. Toľko na úvod, dámy a páni.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 75), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 65 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky, od pani poslankyne Lucie Žitňanskej a pána poslanca Martina Chrena.
Nech sa páči, pani Lucia Žitňanská.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, k tomuto zákonu bez širšieho politického úvodu, priamo k veci. Samozrejme, zhodneme sa v tom, že treba urobiť všetko pre to, aby sa daňové úniky obmedzili na minimum. Aj predchádzajúca vláda v tomto zmysle schválila koncepčný materiál s nejakými úlohami. Máme jeden cieľ.
Podľa mojej mienky na to, aby to boli dobré návrhy, musia spĺňať v zásade dve kritériá. To prvé kritérium je čo najviac zúžiť priestor pre podvodníkov a súčasne čo najmenej zaťažiť tých, ktorí naozaj poctivo platia dane. A vtedy to bude dobrý predpis. Ja rozumiem aj tomu, že asi nevymyslíme právny predpis, ktorý podchytí všetkých podvodníkov a nezaťaží žiadneho poctivého platcu dane, ale niekde by sme mali hľadať ten stred. Mali by sme ho hľadať preto, pretože rovnako ako téma daňových únikov je aj dôležitá téma kvalitného podnikateľského prostredia, ktoré nekladie brzdy začatiu podnikania. Ja sa nejdem vyjadrovať k samotnej novelizácii zákona o dani z pridanej hodnoty. Sú tam nejaké drobnosti, na ktoré sa vás spýtam na výbore, ale sú to naozaj skôr drobnosti.
Čo mi vadí v tomto návrhu zákona, je novela Obchodného zákonníka a s tým súvisiaca novela zákona o správe daní. Ten cieľ, ktorý je zadefinovaný a v zásade aj definovaný v zákone, síce že spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok, znie naozaj dobre. Problém je, že tak, ako to je urobené, sa to absolútne míňa účinkom a naozaj vážne poškodíme podnikateľské prostredie. Som o tom presvedčená. A som o tom presvedčená aj preto, že v tejto podobe tento návrh nie je úplne prvýkrát na stole a x razy sme tieto debaty viedli aj s ministerstvom financií a vždy sme ich dokázali presvedčiť, že toto riešenie tak ako je navrhované, nie je dobré. Je zrejmé, že tie pozície z hľadiska sily ministrov sa počas tejto vlády vymenili.
V čom je to riešené zle, tak ako je navrhované. Podľa vášho návrhu, aby teda sa naplnila litera zákona, že ten, kto neplatí dane, nemôže založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, každý kto bude chcieť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, si bude musieť vypýtať súhlas správcu dane na to, aby mohol založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Preložené do reči, kto bude chcieť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, bude musieť ísť najskôr na daňák alebo napísať na daňák, ten má na to tridsať dní. Po tridsiatich dňoch dostane papier, že môže založiť eseročku. A potom mu to obchodný register za dva dni zaregistrujú. Zakladáme spoločnosti s ručením obmedzeným za päť dní. Naopak, pán minister Miškov mi spôsoboval ťažké chvíle, aby sme skrátili lehotu na zápis obchodných spoločností do obchodného registra na dva dni. A bol to normálne vážny technický problém, pretože tie kapacity na súdoch, na obchodnom registri boli obmedzené. Ale, áno, dohodli sme sa, lebo rozumela som tej stratégii. Čím je pružnejšie podnikateľské prostredie z menej administratívnych bariér, čo koniec koncov sleduje aj zahraničie, a je to sledované aj vo všetkých rebríčkoch, tak tým, môžme sa chváliť, máme lepšie podnikateľské prostredie priaznivé pre investície. Bol to legitímny tlak, ktorý vyvolávalo ministerstvo hospodárstva. A teraz my sme tie súdy donútili to robiť za dva dni. A vy do toho prídete s tým, že to nebude trvať dva dni, bude to trvať tridsaťdva dní. A ešte tým vlastne aj podporujeme aj korupčné prostredie na samotných daňových úradoch, pretože ten, kto nebude chcieť čakať tridsať dní, no tak si to bude chcieť nejakým spôsobom vybaviť. Je to typická cesta, opačne, ako rozšíriť priestor pre korupciu. Ten istý mechanizmus sa zavádza pre prevody obchodných podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným. A zároveň som presvedčená o tom, že sa to minie účinkom, pretože tie samotné biele kone, o ktorých, áno, vieme a o ktorých hovoríte, spravidla tie daňové nedoplatky nemajú, tá eseročka má daňový nedoplatok, ale tí spoločníci, čo sú tam nastrčení, tak tí samotní ho spravidla nemajú. Zároveň musím k tomu dodať, že krajiny, ktoré zapisujú obchodné spoločnosti vlastne iba cez jeden formulár v priebehu 24 hodín, neriešia tento problém daňových nedoplatkov. Čiže tam niekde to nebude. Ja naozaj varujem predtým, aby sme si takýmto okatým spôsobom zhoršovali podnikateľské prostredie. A zároveň musím povedať, že málo postihneme práve touto úpravou tých, ktorých postihnúť chceme, teda biele kone, ale zároveň budeme otravovať život všetkým podnikateľom, ktorí budú chcieť založiť eseročku, previesť obchodný podiel v ich normálnom živote, a pritom väčšina z nich, samozrejme, riadne platí dane.
Ja, samozrejme, mám veľký záujem na tom, aby sme oddeľovali poctivých podnikateľov, ktorí riadne platia dane, od tých, ktorí dane neplatia. Preto sme mali aj v legislatívnom pláne pripraviť zákon o tej tzv. čiernej listine podnikateľov. Ten zámer je nastavený tak, aby naozaj v elektronickej podobe existoval zverejnený zoznam subjektov, právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov, ktorí porušujú konkrétne zákony, aby boli zapísaní a boli v tomto zozname a boli s tým spojené určité sankcie, napr. nemožno založiť spoločnosti, ale napr. aby nemohli mať prístup k verejným obstarávaniam na nejaké obdobie. Nemalo by sa to vzťahovať potom len na neplatenie daní, ale malo by sa to vzťahovať aj na neplatenie odvodov. Nemalo by sa to vzťahovať len na tie eseročky, ale priamo na tých konateľov týchto eseročiek a priamo na tých spoločníkov týchto eseročiek. Je to vymysliteľné. A nejaký prvý draft toho existuje na ministerstve spravodlivosti. A zároveň tá výhoda tohto riešenia je v tom, že to bude elektronický zoznam, elektronicky prístupný. Čiže ten poctivý podnikateľ nebude musieť na daňák, on si dá normálne návrh na zápis do obchodného registra, ten obchodný register sa pozrie do verejného zoznamu, či má dlhy, nemá dlhy, ak nemá dlhy, možno ho zapísať. To je riešenie, ktoré nám čiastočne rieši problém, aj keď nezachytí všetkých týchto podvodníkov. A zároveň nebrzdí podnikateľské prostredie. A ešte má aj ten efekt, že samotní podnikatelia keď uzatvárajú zmluvy, tak vidia, je to solídny podnikateľ, dobrý partner alebo je to mizerný partner, na ktorého sa nemôžem spoľahnúť. Ja viem, že to nezvládnete spraviť k 1. septembru, ale do roka to zvládnete spraviť. Je to otázka vôle. Ministerstvo spravodlivosti je schopné priniesť tento návrh zákona na jeseň do parlamentu. A takýto register, som o tom presvedčená, je schopný tento štát sprevádzkovať v priebehu jedného roka. Bolo by to o rok neskôr, ale bolo by to funkčné. Teraz schválime niečo, čo nie je funkčné a, naopak, zhoršuje to prostredie. Preto, áno, moja výhrada ide cielene k novele Obchodného zákonníka a s tým súvisiacej novele zákona o správe daní, čo je súčasťou tohto návrhu zákona, a nebudem ja navrhovať teraz vrátenie tohto zákona, ale určite budem navrhovať v tomto zmysle pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. A berte, prosím, toto ako prejav konštruktívnej opozície. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Takže úplne preč od politiky, toto je téma naozaj, ktorej všetci rozumieme. A všetci vieme o tom, že posledné odhady naozaj sú len odhady, hovoria o tom, že Slovensko patrí k druhej krajine s najhorším výberom dane z pridanej hodnoty v Európskej únii po Grécku. Čiže naozaj sú to odhady. Čísla hovoria napr. o tom, že tratíme 28 % predpísanej dane z pridanej hodnoty. A naši vedci, ekonomickí analytici sa môžu len čudovať nad tým, že naozaj posledné roky nám rastie HDP, čo by domáci produkt, rastú nám maloobchodné tržby, ako som tuto hovoril pred chvíľou, ale nemáme adekvátny nárast výberu dane z pridanej hodnoty. Toto sa dokonca deje aj v posledných mesiacoch. A naozaj to myslím vážne, bez nejakej zlomyseľnosti, situácia na finančnej správe spôsobila to a zrejme dôjdeme aj s objektívnymi dôkazmi, dúfam, že dostaneme do rúk nie podklady na politické šarvátky, ale na objektívne dôkazy, ako verejná komunikácia, o tom, finančná správa nefunguje. Ale to nie je len o verejnej komunikácii, ale aj o tom, že všetci daňovníci sa presvedčili, že tri mesiace finančná správa nefungovala a už tu máme proste výpadky z dane z pridanej hodnoty.
No, áno, pani poslankyňa Žitňanská, presne to bolo o déjá vu ako rokovanie s predstaviteľmi ministerstva spravodlivosti za tejto vlády. To je presne akože cez kopirák, vaše argumenty. Však to sú tí istí ľudia, tiež právnici. Ja nie som právnik, takže sa k tej časti Obchodného zákonníka konkrétne nevyjadrím, sľubujem vám, že odkaz ministrovi Borcovi odkážem. To znamená, že ten problém tu je, my ho vnímame. Vnímame, samozrejme, že všetky tieto opatrenia a ďalších 46 opatrení, ktoré sú v pláne a budú sa rozpracovávať najbližší rok, sčasti zníži komfort väčšine podnikateľského prostredia, väčšine ľudí, ktorí naozaj platia dane, odvody, chodia každý deň do roboty. Len si musíme uvedomiť, že tá chobotnica, ktorú tu dvadsať rokov chováme, sa nám zväčšuje a zväčšuje a dostali sme sa naozaj do tej situácie, že nám vyše miliardy eur ročne len na dani z pridanej hodnoty uniká. A nehovorím o ďalšej miliarde, takisto teoretickej, ktorá uniká na dani z príjmov, na tom, že sa obchádzajú registračné pokladnice, na tom, že je tu čierne práca, neplatia sa odvody a podobne. Čiže my síce nemáme veľký pomer sivej ekonomiky, zase podľa tých prepočtov je priemerný, ale neplatenie daní a odvodov, ktoré umožňuje aj štát svojím benevolentným prístupom k fungovaniu inštitúcie, ako je finančná a daňová správa, ale aj registračné súdy, pani exministerka. Sú tu evidentné dôkazy o tom, že je zjednodušenie registrovania firiem na jednej strane, z čoho sa tešíme v rebríčkoch Doing Business, napríklad. No a to spôsobuje to, že registračné súdy registrujú firmy na neexistujúce adresy, na neexistujúce poštové schránky, na odpadové koše a podobne. No tak tu si musíme nájsť, kde je tá rovnováha. A teraz sme sa dostali do situácie, keď musíme naozaj, a v tomto stojím za premiérom, hocikto by to bol, doviesť tie financie na 3 %. Môžeme sa prieť o to, aký spôsob, ktoré typy daní, ktoré typy výdavkov sa použijú, ale viete veľmi dobre, že tá čarovná čierna skrinka, ktorá sa volá daňové úniky, sa nedá vymačkať zo dňa na deň, pretože je atmosféra v tejto krajine, inštitúcie tú tak nastavené, ľudia v tých inštitúciách sú tak nastavení. A to je veľká odvaha, hovoriť o zavedení informačného systému behom jedného roku, prepáčte, z radov SDKÚ, pretože informačný systém bol na začiatku toho kolapsu strieľania vašich nominantov do finančnej ako-tak fungujúcej daňovej správy začiatkom tohto roku. Viete, takže ja si uvedomujem, že konkrétne opatrenia aj v trestnej rovine, v rovine Trestného zákona alebo aj v rovine Obchodného zákonníka idú proti prúdu znižovania alebo zlepšovania prostredia a že zasahujú plošne.
Ale naozaj vyzývam vás, hocikoho v tejto snemovni, hocikoho z odbornej verejnosti, máme čas na obdobie medzi prvým a druhým čítaním, máme čas na výboroch, máme čas v pléne, máme možnosť zasiahnuť do tejto podoby zákona. A garantujem vám, že nikto nebude vidieť za tým politické tričko. A nech príde hocikto s hocijakým návrhom, ale výsledkom návrhu nemôže byť to, že nemôžeme zasiahnuť, prepáčte, ja som mal pocit pri rokovaní s rezortom spravodlivosti a s jeho zástupcami, že ľudské práva tých, čo neplatia dane, sú na prvom mieste, teda aby sme sa ich nedotkli, aby sme ich nezverejnili náhodou, lebo oni nás potom zažalujú a podobne. Takže nemôže byť výsledkom tej debaty to, že zase nič neurobíme. Teraz je jedno, ktorá vláda to robí, my sme nútení robiť zásadné opatrenia, prerastá nám to cez hlavu. A potom musíme robiť opatrenia, ktoré sa proste nám nepáčia, nikomu sa nepáčia. My za to budeme platiť politickú cenu. Vy na tom môžete robiť politicky z pohľadu toho, že môžete do toho búchať. Ale všetkých nás prioritou je nevyhnutnosť do tejto čiernej skrinky zasiahnuť, že padni, komu padni, prestať s politickými nomináciami v tejto oblasti, ale profesionálnych ľudí tlačiť dopredu, to je na prvom mieste, pretože zákonmi všetko nevyriešime. Viete, že to je len rámec a ak máme zmeniť atmosféru, musíme ju zmeniť tu aj v tejto miestnosti z toho pohľadu, ako sa na to budeme dívať a ako v tejto veci budeme spolupracovať. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dovoľte mi reagovať na pani poslankyňu Žitňanskú. Návrh zákona, o ktorom rokujeme, ktorým je zákon o DPH, nie je to celková otázka daňovej reformy, myslím si, ten problém, pokiaľ si pamätám čísla z hľadiska únikov na DPH, sa zvyšuje zhruba od rokov 2005, 2006, postupne pomerne sa to plynule zhoršovalo aj za prvej Ficovej vlády, potom Radičovej, vláda prijala nejaké opatrenia, ktoré s tým mali niečo urobiť, ešte nevieme tie výsledky, a potom nastal už spomínaný kolaps na finančnej správe. Teraz je tu druhý balík, takže naozaj je to niečo, čo trápi za posledné roky asi vlády bez rozdielu politickej ideológie. A tak vnímam aj to, čo bolo povedané.
Súhlasím veľmi aj s tými výzvami na to, aby sa naozaj pokúsila urobiť diskusia asi aj za zatvorenými dverami o skutočných riešeniach tohto problému. Myslím si, ak môžem citovať bývalého ruského premiéra Černomyrdina, ktorý raz povedal, že chceli sme len to najlepšie a dopadlo to ako vždy. Ja si pamätám a priznám sa, tiež som nebol vtedy úplne spokojný. Pomerne rýchlo pripravené podobné balíky opatrení aj za predchádzajúcej vlády o boji proti daňovým únikom, a niekedy možno budeme mať za sebou možno aj tri, štyri, kolá rýchlych balíkov a potom vždy zistíme, že možno až tie výsledky nie sú z hľadiska daňových príjmov také úžasné, tie nevýhody z hľadiska zvýšenej byrokracie, oslabenie podnikateľského prostredia, komfortu občanov, sú, naopak, veľmi vysoké a isté. Takže z tohto hľadiska ja by som naozaj prijal tú výzvu aj pána ministra, ktorú práve predniesol. A rád by som, aby sme na nej spolupracovali.
A na záver chcem len povedať, že práve v Doing Business, pokiaľ ide o platenie daní, už dnes sme takmer na najhorších miestach z hľadiska diskomfortu. A takisto tie administratívne kroky ja poznám viacej z Maďarska, ktoré mali k niečomu podobnému viesť a k ničomu ani v Maďarsku neviedli. Takže treba sa naozaj baviť o tom, čo prinesie riešenie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja v podstate dovolím si skonštatovať, že pani docentka vždy ako správna žena ide k veci. K jej vystúpeniu by som povedal asi toľko, že z pohľadu odborného plne súhlasím s pani docentkou, nakoľko je expertka na obchodné právo, že môže to trošku teda spomaliť zakladanie tých obchodných spoločností alebo dokonca to takýto návrh spomalí. Vidím v tom riešenie z pohľadu správneho práva, že by sa dala colným a daňovým úradom normálne lehota, povedzme, 3, 4 alebo 7 dní na to, aby toto predmetné vyjadrenie alebo súhlas so zápisom dali, pokiaľ by to do tejto lehoty nedali, mohla by tam byť fikcia, že teda ho dávajú alebo že teda súhlasia. Čiže dá sa to riešiť.
V ďalšej rovine ale chcem podotknúť to, že plne súhlasím s pánom ministrom financií, že nie je normálne, a všetci to vnímame tak, ako to je, že tridsaťroční mladí ľudia sa kvôli tomu, že robia s DPH, premávajú na mercedesoch, pričom nemajú žiadne riadne zamestnanie. Je normálne, že vyslovene poctivý občan a človek tvrdo pracuje a nikdy nezarobí, povedzme, na taký dom ako takíto mladíci, ktorí fakt robia iba podvody s DPH a nič iné. A treba to riešiť. Všetci sa zhodneme, aj bývalá vláda to veľakrát hovorila, že s tou DPH treba niečo robiť. A myslím si, že práve toto je ten prvý krok, keď ministerstvo financií chce konečne niečo s tým urobiť. A práve preto ja tieto kroky pána ministra plne podporujem. Ďakujem.