3. schôdza

Ďakujem pekne. Ja som bol, pán Brocka, ďakujem pekne, že ste povedali to, čo ste povedali, že jeden mandát stačí. Aj ja sa za to prihováram. Bol som poučený ešte v piatom volebnom období od pani Vaľovej, keď som jej to povedal, že sa tomu nerozumiem, že je to v "manažeringu", no dobre, ok, je to o "manažeringu". Ale potom by som bol za to, aby sa za to nebral plat, keď sú na troch stoličkách, takže pre jeden plat do štátnej správy. Ale ja si myslím, ako teraz bolo povedané pani Vaľovou, že sú to občania Slovenskej republiky. Áno, sú to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... Áno, sú to občania našej republiky a teraz sa pýtam, to znamená, keď nebudeme mať zástupcov z nejakého kraja v poslaneckých laviciach, znamená, že tento kraj si nič nevylobuje tu? My sme predsa NR SR, nie sme NR Žilina, ani NR Prešov, ani NR Malacky, ani NR Bratislava. Sme NR SR. A preto by som bol veľmi rád, aby sme takto prekročili náš tieň a povedali si, áno, keď máme sa rovnomerne rozvíjať ako celé Slovensko, tak keď sme doteraz profilovali tieto mestá, tak teraz poďme tie, ktoré za tie obdobie nemali šancu sa dostať. Pretože niektorí, musím povedať, že neviem, či ste všetci boli na celom Slovensku. Viete, čo mi tu chýba v Národnej rade? Jedna veľká mapa, aby bolo jasné, čo je Slovensko. Lebo my sme tu neprišli hájiť svoje, áno, bolo to takto naučené za socializmu, z ktorého regiónu ste, tam lobujete ten región. Ja tiež som z Prešova, áno, chcem aj za nich, ale hovorím, musíme to rovnomerne rozvíjať. Nemôžme to rozvíjať takto, že teraz štyri roky iba títo a potom nič.
Takže je to o tom asi. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som tiež chcela zareagovať na pána poslanca Brocku, ktorý teda povedal, že ľahko podliehame tlakom. Neviem, akým tlakom myslel. Ja až teraz som si všimla, že na balkóne máme zástupcov seniorov, vidím tam aj pána predsedu Jednoty dôchodcov pána Kamila Vajnorského, ktorý prišiel sem dnes so skupinou ľudí, ktorých sa bezprostredne tento zákon týka.
Ja robím aktívne v sociálnych službách, čiže viem posúdiť dopad tohto zákona aj na seniorov, aj na klientov sociálnych služieb. Naozaj bývalá vláda podľahla veľkému tlaku a znovu druhýkrát to zopakujem, tlaku neverejných, čiže súkromných poskytovateľov sociálnych služieb, pod veľkým tlakom prijala teda tento zákon, ktorý má veľmi zlý dopad na klientov v sociálnych zariadeniach.
Kolegyňa Jurinová hovorila o tom, že vôbec sa tu nemyslelo na deti. Áno, deti, ktoré sú odkázané na sociálne služby, kde sa v stacionári platí 1200 až 1500 eur, osamelá matka starajúca sa o takéto dieťa si v žiadnom prípade nemôže zo svojho príjmu dovoliť v tomto stacionári zaplatiť 600 alebo 700 eur mesačne.
Takže tu treba povedať, z čoho môže táto matka platiť v takomto sociálnom zariadení za svoje dieťa, čiže v budúcnosti to treba riešiť komplexne. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predseda, skúsim reagovať jednou rozvitou vetou na predrečníkov aj na pána starostu Podmanického, aj na pani primátorku Vaľovú v súvislosti s návrhom pána župana Blanára, a zároveň aj na kolegu Fecka.
Ak je tu problém s princípom "jeden mandát stačí", mohli by sme na začiatok začať tým, že "jeden plat stačí" a môžete robiť funkcií, koľko chcete, a peniaze, ktoré by sme tým ušetrili, mohli by sme venovať do služieb pre seniorov.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni navrhovateľ, spravodajca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, možno síce kvantitatívne menej, ale o to väčšia kvalita, predpokladám, sa tu zišla. A som rád, že vidím tu lekárov a ľudí, ktorí naozaj do zdravotníctva vidia.
Po sérii sociálnych príspevkov alebo teda príspevkov k sociálnej časti pozmeňovacích návrhov sa vrátim k zdravotníctvu a skúsim ho posúdiť vecne. Skúsim posúdiť vecne skutočne pozitíva a možno aj hroziace negatíva alebo mínusy tejto predkladanej novely.
Pán poslanec Raši predložil na rokovanie Národnej rady návrh novely zákona, ktorý sa dotýka troch hlavných zmien, a to zmeny prerozdelenia poistného, tzv. PCG. Pre tých, ktorí nie sú v zdravotníctve, len veľmi krátko vysvetlím, že táto zmena sa skutočne pripravovala niekoľko rokov. Je to prejav alebo prísľub väčšej spravodlivosti v prerozdelení jednotlivých peňazí, ktoré dostávajú zdravotné poisťovne, inými slovami pre zdravotnú poisťovňu inak stojí alebo iné peniaze stoja pacienti, ktorí majú dvadsať rokov a majú napríklad cukrovku oproti dvadsaťročnému mladíkovi, samozrejme, tu tieto peniaze zdravotná poisťovňa vynakladá menšie.
Po druhé je to rozšírenie dôvodov odvolania predsedu a člena správnej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a po tretie zmena preukazovania platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne.
Návrh zákona bol prerokovaný vo viacerých výboroch a doznal viacerých zmien, predovšetkým úprav, ktoré vypracovalo ministerstvo zdravotníctva. Za dôležité a pozitívne považujem úpravy, ktoré prišli na zdravotníckom výbore do zákona a na ktoré som upozorňoval v prvom čítaní.
V systéme PCG, čiže v systéme prerozdeľovania poistného, ktorý naozaj začal ešte za ministrovania pána poslanca Rašiho a ktorý sme dokončili spolu s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou minulý rok a ktorý táto vláda prevzala, naozaj to hodnotím pozitívne, sa oproti pôvodnej predloženej novely správne doplnila definícia farmaceutickej nákladovej skupiny ako nového pojmu v legislatíve.
Úpravou z pôsobenia určenia štandardnej dávky liečiva, ktorý je ponechaný v procese kategorizácie, sa teda odstránil dvojitý režim jej určenia. Úpravou termínov a iných spresňujúcich ustanovení sa návrh zmenil tak, aby proces zavedenia PCG bolo možné realizovať od 1. 7. 2012. Sám podporujem toto skoršie navrhovanie alebo teda skoršie uvedenie do života. Myslím si na rozdiel možno od mojich kolegov, že tak ako sú určité kroky, ktoré môžu byť príčinou nezhôd medzi jednotlivými poisťovňami, bežne ako pri každom inom návrhu, ako pri každom inom zákone, sa tieto, ľudovo povedané, muchy vychytajú a myslím si, že toto bude skutočne fungovať, tak ako v iných európskych krajinách.
Dúfam, že takto nastavená legislatíva v tom medziobdobí júl - august, lebo vieme, že návrh zákona alebo teda účinnosť zákona je v júli, a v podstate v auguste poisťovne sa nejakým spôsobom musia do konca augusta s tým stotožniť, tak verím, že nespôsobí dotknutým subjektom vážnejšie problémy. A myslím si, že naozaj poisťovne sú na toto pripravené.
Zmena sa udiala pri navrhovanom, aj kritizovanom takzvanom, ja to volám, že bianco dôvode možnosti odvolania predsedu a člena dozornej rady nezávislého Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Asi mi dáte za pravdu, alebo možno keď sa nad tým naozaj zamyslíte, v Slovenskej republike je niekoľko nezávislých inštitúcií, ktoré by si bez ohľadu na politickú príslušnosť alebo vládu mali zachovať nezávislosť, či je to Národná banka, Úrad pre verejné obstarávanie alebo iné organizácie, toto je jeden z nich.
Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je presne ten úrad, ktorý máme na Slovensku, a je to výhoda oproti iným napríklad európskym krajinám, ktoré tento úrad nemajú. Čiže myslím si, že nezávislosť tohto úradu či už vo vzťahu k pacientom, alebo vo vzťahu k nemocniciam a posudzovateľom by bolo dobré, a, samozrejme, aj k poisťovniam, udržať.
Ako dôvody odvolania sa dopĺňajú už dva konkrétnejšie, a to, ak si úrad neplní úlohy podľa zákona, to je, samozrejme, pochopiteľné, ale ten druhý dôvod si myslím, že je veľmi vágny. Posúďte sami, neviem do akej miery ste s tým zoznámení úplne do podrobností, ale skúste sa nad týmto zamyslieť. Aj z iných závažných dôvodov, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva, alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. To znamená, akýkoľvek kandidát, ktorý tam bude, a potom vznesie sa za rok, za dva akákoľvek pochybnosť, samozrejme, zo strany poslancov, vlády, prípadne iného, inej inštitúcie, o jeho osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch, skutočne môže byť akákoľvek, tak môže byť odvolateľný.
Myslím si, že toto je narušenie nezávislosti úradu bez akejkoľvek politickej, politického prikrášľovania tohoto môjho príspevku. Hoci sa navonok spresnili dôvody odvolania, naozaj mám pochybnosti o udržaní nestrannosti postavenia úradu pre dohľad, pretože ten dôvod alebo tých dôvodov je množstvo.
Ak si chce SMER dosadiť na čelo tohoto úradu svojho človeka, myslím si, že by sa nemal skrývať za pseudodôvody, a mal by to povedať rovno. Problém je, že máme už historickú skúsenosť s tým, že na čele úradu bol v rokoch 2006 - 2010 človek, ktorý nekonal v prípade niektorých poisťovní, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a sa dostala za jeho účinkovania alebo za jeho úradu do veľkého dlhu 120 miliónov eur a hrozil jej naozaj kolaps bez ohľadu na to, že v roku 2010 sme čelili kríze ako štát.
Na to, aby sa to nestalo, má skutočne dohliadať šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a vtedy už má, keď sa niečo deje, súvisí to aj s inou zmenou v tomto zákone, mal by v úvodzovkách počuť trávu rásť. To znamená, v prípade, že cíti alebo vidí, že platobná schopnosť alebo finančné zdravie danej poisťovne nie je úplne v poriadku, mal by jej prikázať veľmi včasne vypracovať ozdravný plán. Nemohla by sa stať situácia, ktorá sa stala, a lekári, ktorí ste tu, viete o tom, že sa stala, že skrachovala jak Európska zdravotná poisťovňa, tak zdravotná poisťovňa Perspektíva.
Stretol som sa s lekármi a rok 2012, ktorí tie pohľadávky voči týmto skrachovaným poisťovniam nikdy neuvidia. Sú to v podstate mŕtve peniaze. Hovorím len o tom, aby sa to nestalo, a hovorím len o tom, že riaditeľ takéhoto nezávislého úradu môže byť viac nezávislý, keď jednoducho nemôže byť odvolaný ministrom, prípadne vládou akoukoľvek, bez ohľadu na to, či je tu taká politická strana alebo iná politická strana. Verím, že v budúcnosti bude mať SMER šťastnejšiu ruku pri voľbe svojho nominanta, ktorý síce ukončí nezávislé postavenie tohto úradu, ale bude aspoň dohliadať nad hospodárením nielen Všeobecnej, ale aj všetkých zdravotných poisťovní, ktoré na Slovensku máme.
V návrhu zákona zostáva bezo zmeny vypustenie prísnejších kritérií preukazovania platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne. Moje snahy, ktoré som sa pokúšal presadiť na výbore, o posunutie účinnosti ustanovení, ktoré prísnejšie kritériá ponechávajú, ale posúvajú na január 2013 a ktoré by poskytli dostatok času sa pripraviť, najmä Všeobecnej zdravotnej poisťovne, neboli prijaté a ja to rešpektujem, ale takto prijatý návrh prinesie sťaženie platobných podmienok pre poskytovateľov, lekárov, prípadne iných, iné zariadenia, pretože sa môžu, nehovorím, že sa to deje alebo že sa to bude diať, ale môžu sa predlžovať lehoty na splatnosti faktúr. Dialo sa to už v roku 2009, pani ministerka vtedy ako šéfka Všeobecnej zdravotnej poisťovne to obhajovala tým, že bola hospodárska kríza, ale vieme, že žijeme v turbulentných časoch a takéto situácie sa môžu jednoducho opakovať a veľmi ťažko. Neviem si predstaviť malé zdravotnícke zariadenia alebo iného poskytovateľa, aby nepodpísal, "dobrovoľne" zmluvu s poisťovňou, ktorá mu oznámi, že jeho platobné, jeho platobná perióda sa posúva z 30 na 60 dní. Jednoducho úveruje týmto štát. Stalo sa to už raz, môže sa to stať aj do budúcnosti. Stalo sa to v roku 2009, za práve ministrovania pána Rašiho.
Naopak, návrh prinesie menej prísnu kontrolu hospodárenia Všeobecnej a menej prísnu kontrolu toku peňazí z verejného zdravotného poistenia. Skutočne môže hroziť, že pri neprijatí týchto prísnych kritérií, Všeobecná poisťovňa, zdravotná poisťovňa alebo aj iná môže sa dostať do straty a môže ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
A na záver alebo ten posledný bod, ktorý by som chcel posúdiť, je práve pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený na výbore, pána poslanca Baláža, ktorého si ako lekára a operatéra veľmi vážim, na druhej strane, ktorý zavádza opäť do systému koncovú sieť nemocníc. Dnes tu zaznelo, že pacient si všemožne vybavuje, myslím, chce si vybaviť, aby sa dostal, keď sa mu niečo stane, do koncovej nemocnice. No ale, dámy a páni, to je presne to, čo nechceme. Vieme, aké sú štatistiky, vieme, že v takzvaných koncových nemocniciach 80 % výkonov sa robí bežných výkonov, tých, ktorých by mohli robiť VÚC-karské nemocnice, prípadne nemocnice nižšieho typu. Presne toto nechceme, aby každý jeden pacient išiel do koncovej nemocnice a tam nejakým spôsobom mu alebo teda nemocnica dostávala oveľa vyššie platby. Preto sme zavádzali systém platby na diagnózu. Preto sme práve zavádzali systém, ktorý zabezpečí to, že špičková koncová nemocnica bude robiť len špičkové diagnózy a nemôže to robiť napríklad nemocnica v malom okresnom meste. Jednoducho nemôže to robiť, pretože tam nemá vybavenie operatérov a tak ďalej. Veď toto je záruka, ideme do tejto, do tohto systému, že tieto nemocnice budú mať zmluvy, ale prečo napísať zoznam nemocníc do zákona?
A vysvetlite mi alebo vysvetlime si jednu, jednu zásadnú vec. Pri nariadení vlády alebo teda pri tom zozname, určuje sa to nariadením vlády, pri tom starom zozname nemocníc, ktorý tu platil, boli štátne nemocnice, ale bola tam aj jedna súkromná nemocnica - Onkologický ústav Sv. Alžbety. Absolútne nespochybňujem a veľmi si vážim prácu, ktorú OÚSA - Onkologický ústav Sv. Alžbety robí. Ale prečo tam bol jeden onkologický ústav a nebola tam napríklad nemocnica Čadca? Prečo tam napríklad nebola, pán poslanec Blanár tu nie je, ale on, mám pocit, že je veľkým obhajovateľom menších VÚC-karských nemocníc, prečo na tomto zozname nebola napríklad Nemocnica Čadca? Dnes tu zaznelo, že tí istí lekári vo VÚC-karských nemocniciach majú rovnaké dobré atestácie ako lekári vo veľkých nemocniciach.
Čiže môj, moja poznámka alebo moja výtka smeruje práve k tomu, aby nebol, neexistoval zoznam nemocníc, ktoré majú definitívu takzvanú, ktorú, ktorí dostanú zmluvu bez ohľadu na to, na úroveň kvality, ktorá sa v nich robí. Nehovorím, že sa nerobí najlepšia alebo najšpičkovejšia kvalita, ale tak keď v Bystrici sa robí robotická chirurgia a nerobí sa inde a nemôže sa robiť inde, lebo jednoducho ten robot tam inde v Bratislave alebo v Košiciach nie je, tak každá jedna, každá jedna nemocnica je špecifická, je lepšia v jednom, lepšia v druhom, ale prečo by mala mať záruku zmluvy? Proti tomuto musím byť, pretože zavádza to princíp nespravodlivosti do zdravotného systému a do poskytovateľov.
Hoci novela zákona skutočne obsahuje jednu pozitívnu zmenu, ktorú sme navrhovali už my a ktorá naozaj je dlhoročne odbornou verejnosťou prijímaná, čiže zavedenie takzvaného PCG - prerozdeľovacieho mechanizmu. Ako celok ju nemôžem podporiť, pretože v prípade jej schválenia môže opäť hroziť strata nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s následným znížením kontroly pre jednotlivé poisťovne, ktoré skutočne historicky alebo teda história nás učila, že sa v niektorých prípadoch dostali či už na pokraj kolapsu, alebo úplne skrachovali, ako aj neefektívne vykladanie prostriedkov na zdravotnú starostlivosť opätovným zavedením koncovej siete. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja chcem poprosiť pána poslanca Uhliarika, aby nepodporil túto novelu, tento zákon, pretože by to bol výsmech všetkým zdravotníkom, aby niekto, kto bojoval proti systému a bol tvrdým obhajcom súkromných poisťovní a ich majiteľov, naozaj by bolo nevhodné to podporiť. Obhajovanie predsedu úradu pre dohľad a jeho dôvody sú jasné každému, kto si prečíta jeho životopis. Naozaj prečítajte si životopis a všetkým vám to bude jasné. A obhajoba pána poslanca Uhliarika je jasným dôkazom, že obhajuje majiteľov súkromných poisťovní, a všetci, čo ste sledovali systém pochopíte, že celé jeho pôsobenie bolo proti pacientom, nie v prospech pacientov.
A čo sa týka platobnej schopnosti. Možno si spomínate, keď sa jedna z vládnych strán vyjadrila o tom, že treba Všeobecnú zdravotnú poisťovňu rozdeliť a predať iným investorom, a preto bola Ministerstvom zdravotníctva určená platobná schopnosť tak, aby to poisťovňa nemohla splniť. A potom, keď sa toho zľakli, lebo sa blížili voľby, tak pripravili návrh, aby posunuli účinnosť platobnej schopnosti, lebo sa zľakli, lebo vedeli, že by im to mohlo politicky uškodiť. Pre nič, pre nič iné.
A čo sa týka koncovej sietí nemocníc, pán poslanec, ako to, ako ja chápem, že 15 rokov sa pohybujete vo farmabiznise a nie ste v nemocnici, ale koncová sieť nemocníc je práve preto, aby štát mal niekoho, o koho sa môže oprieť, keď bude kríza, a je absolútne nespochybniteľná jej existencia, pretože, keď je kríza, tak ľudia sa môžu obrátiť iba na štát, na nikoho iného. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem za vaše poznámky. Len na margo toho tvrdého, tvrdej obhajoby súkromných poisťovní. Pozrite sa na vašu vlastnú novelu. Vy vlastne teraz tým, že rušíte tie prísne kritéria, zrušujete ich vo všetkých poisťovniach, nielen v štátnej zdravotnej poisťovni, ale aj v súkromných. Kto je väčším obhajcom súkromnej zdravotnej poisťovne ako práve vaša novela alebo teraz váš návrh? Veď zoberme si fakty a čísla a prestaňme tu politizovať. Hovorili ste, že sme chceli rozdeliť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a predať. Začiatkom roku 2011 to bola úplná malina a mohli sme to urobiť, pretože jej hrozila nútená správa. Prečo sme to neurobili a ako je možné, že zo straty 120 miliónov eur sme odovzdali vo februári 2012 poisťovňu s plusom 31,5 milióna? Pozrite si čísla, pozrite si fakty. Čiže myslím si, že tieto vaše skutočne poznámky a invektívy sú síce možno ľúbivé a dobre sa počúvajú, ale nie sú pravdivé, žiaľ. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Svoje vystúpenie rozdelím na dve časti, najskôr budem sa ešte vracať k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som podal v dopoludňajšej diskusii a potom sa vyjadrím k navrhovanej zmene zákona o sociálnych službách.
Takže ak dovolíte, k ročnému zúčtovaniu poistného na zdravotné poistenie, už som teda hovoril o tom, že ročné zúčtovanie robia po novom zdravotné poisťovne a podľa zákona ho musia vykonať pre tých poistencov, ktorým vychádza nedoplatok. Nemusia ho urobiť, respektíve zákon im nestanovuje takúto povinnosť v prípade, že poistencom vychádza preplatok, a preto navrhujem, aby takýto poistenci, poistenci, ktorým vychádza preplatok, mohli požiadať zdravotnú poisťovňu, aby im zúčtovanie vykonala, na základe čoho potom bude musieť zdravotná poisťovňa zúčtovanie urobiť, a poistenec dostane svoj preplatok vrátený.
Pán poslanec Raši, navrhovateľ zákona upozornil na to, že máme tu vyhlášku k ročnému zúčtovaniu. Áno, ide o vyhlášku č. 130 z roku 2012 k ročnému zúčtovaniu poistného, vyhlášku ministerstva zdravotníctva, kde v § 4 v ods. 2 sa hovorí, citujem, zjednodušene: "Ročné zúčtovanie sa môže vykonať najmä za poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za..." a tak ďalej a sú tam vymenované tie prípady, kedy vychádza preplatok.
Čiže po prvé vyhláška nie je zákon, vo vyhláške nemôžeme nariaďovať, prikazovať zdravotnej poisťovni, čo má robiť, a po druhé v tej vyhláške je uvedené, ročné zúčtovanie sa môže vykonať za poistencov, čiže je to určité, nazvime to odporúčanie, ale nie povinnosť zdravotnej poisťovne. Čiže za súčasného právneho stavu, naši občania, poistenci nemajú právnu istotu v tom, že im budú preplatky vrátené, a preto vás ešte raz prosím a zároveň žiadam, aby ste podporili môj návrh.
K nepriamej novele zákona o sociálnych službách. Povedalo sa tu už prakticky všetko, ja len skúsim povedať možno dve veci. Tá klauzula o poplatkoch vo výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov tam nie je preto, že by to chcelo ministerstvo práce alebo bývalé vedenie, alebo bývalá koalícia. Tá klauzula sa tam dostala na základe žiadosti predstaviteľov samospráv, starostov, primátorov, zriaďovateľov týchto zariadení, ktorí nevedeli kam z konopí, ktorí jednoducho nemajú dostatok peňazí na financovanie týchto zariadení. Dámy a páni, je veľmi jednoduché povedať, že zrušme túto klauzulu, nech sa páči, schváľte to, máte väčšinu, len, prosím vás, potom sa podpíšete pod stav, ktorý tu je a bude aj naďalej. Tie zariadenia jednoducho naozaj to si nikto si tu nevymýšľa, tie zariadenia naozaj nemajú dostatok peňazí. Samosprávy nemajú dosť peňazí na to, aby financovali zariadenia, ktorých sami sú zriaďovateľmi, tým dupľom nemajú peniaze na to, aby poskytovali podľa zákona príspevky neverejným poskytovateľom, tí sú diskriminovaní, taká je realita. Neverejní poskytovatelia sú radi, keď sa im dostanú nejaké odrobinky od samospráv.
Na druhej strane máme 15-tisíc ľudí, ktorí sú v poradovníkoch, a nie preto, že nemajú čo na práci, jednoducho chcú získať miesto v zariadení sociálnych služieb, ale tie miesta nie sú. No a prečo nie sú? Pretože potencionálni zriaďovatelia -
a znovu sa vraciame k samosprávam, k VÚC-kam - si nedovolia rozširovať tieto zariadenia. Nedovolia si stavať nové, pretože dobre vedia, že tým pádom by im ešte viac stúpol tlak na to, aby to museli financovať. Už to tu zaznelo mnohokrát. V penzióne, v tom typickom penzióne pre starších ľudí, pre dôchodcov je náklad na jedno miesto zhruba o tých 450, 500 eur vyššie. V zariadeniach, kde sú občania, ktorí sú nemobilní, ktorí majú rôzne fyzické hendikepy. Majú stupeň odkázanosti 5, 6, kde tým pádom je aj viac ošetrovateľov, opatrovateľov, tam sa tie náklady šplhajú cez tisíc eur mesačne. A to všetko musí dnes financovať samospráva. To sú veľké peniaze. Veď to nie je zadarmo.
V tom zákone ide o to, aby tí, ktorí na to majú peniaze, ktorí majú dostatočne vysoký dôchodok, respektíve majú rodinu, ktorá by mala pomôcť, máme tu zákon o rodine, máme tu predsa vyživovaciu povinnosť, máme tu medzigeneračnú solidaritu v rámci rodiny, tak títo klienti by mali platiť viac. Pretože na to jednoducho majú. My tu neriešime situáciu dôchodcov, ktorí žijú z 200-eurových dôchodkov. Ja poviem príklad, aby to bolo každému jasné. Aj médiám. Dnes, v nejakom zariadení, je dajme tomu predpísaná úhrada 180 eur. Typicky niekde v Prešovskom kraji 180 eur má platiť občan. Ten občan, dôchodca 80-ročný má dôchodok 200 eur. Viete koľko platí dnes? No neplatí tých 180 eur. On platí 162. A prečo? Preto, lebo podľa zákona, ktorý bol prijatý v roku 2008, mu musí zostať takzvaná ochrana príjmu 20 % životného minima. Musí mu zostať 38 eur. Tak to bolo nastavené v roku 2008 prvou vládou Roberta Fica. Čiže opakujem ešte raz, dôchodca s podpriemerným dôchodkom platí len toľko, koľko môže. V tomto príklade 162 eur a nie 180, ktoré mu dnes predpisuje povedzme obec. Po novom by obec mala zdvihnúť poplatky. Dajme tomu, že to bude 300 eur. Dajme tomu, lebo tie náklady sú 600. Čo sa stane v prípade tohto dôchodcu, ktorý dnes platí tých 162 eur? Odpoveď pre tých, ktorí nevedia. Bude platiť aj naďalej tých istých 162 eur. A prečo? Pretože v zákone bola, je a bude ochrana príjmu, pravidlo o ochrane príjmu. To znamená, keď raz má dôchodok 200 eur, tak mu stále musí zostať tých 38 a stále bude platiť 162, nech by tá samospráva zdvihla poplatky akokoľvek vysoko. Ale čo sa stane v prípade dôchodcu, ktorý tam bude jeho sused a ktorý má dnes dôchodok 500 eur? Tak ten dnes, keď vyrubené poplatky sú 180, tak teda platí tých 180, lebo má dostatočne vysoký dôchodok. Keď samospráva zdvihne poplatok na 300, tak bude musieť platiť 300. Z tých 500 eur dôchodku mu stále zostane 200 eur. Pripomínam, že ide o zariadenie s celodenným pobytom, kde má od rána do večera všetko zabezpečené, či stravu, či kultúru, či zdravotnú starostlivosť, jednoducho, jednoducho všetko. Čiže ak mu zostane namiesto 300 eur 200, ak to niekto považuje za nejakú diskrimináciu, nech sa páči. Ale upozorňujem vás na to, že týmto spôsobom sa zastávate ľudí, ktorí majú relatívne, zdôrazňujem to slovo "relatívne", vyššie príjmy, resp. ľudí, kde ich rodina má relatívne vyšší príjem a môžu si dovoliť platiť si tieto poplatky sami. Rozhodne sa nezastávate a nebránite záujmy takzvaných starodôchodcov, ktorí majú tie nízke dôchodky. Vôbec nie. Práve naopak, tí, ktorí sú dnes v poradovníkoch, ktorí sa nemôžu do tých zariadení dostať, tak tí budú aj naďalej v ťažkej pozícii. Pretože, znovu sa vraciam na začiatok, tých peňazí jednoducho nie je dosť. A nie je ich dosť ani na to, aby samosprávy poskytovali ďalšie formy sociálnych služieb, napr. terénnu opatrovateľskú službu. Jednoducho veď našou snahou by malo byť, aby tieto služby pribúdali na Slovensku, aby tá obec naozaj tieto služby rozvíjala. Aby povedzme ten dôchodca nemusel ísť do zariadenia, kde, pri všetkej úcte, nie vždy je to to, čo naozaj potrebuje. Jemu viac vyhovuje, keď zostane vo svojom rodinnom prostredí, keď zostane medzi svojimi blízkymi, keď má svoju záhradku a keď sa nemusí sťahovať do prostredia, kde síce sú všetci milí a ústretoví, ale predsa doma je doma. To snáď uznáte. Ale na to potrebuje, aby niekto za ním chodil do tej domácnosti. Ale na to musí tá samospráva túto službu vedieť financovať. Ale ona na to jednoducho nemá peniaze. Ten koláč má svoju kapacitu a nenatiahneme ho. Zdôrazňujem ešte raz, že pravidlo 50% sa do zákona nedostalo preto, lebo sme nemali čo na práci, ale preto, lebo takto to od nás vyžadovali zriaďovatelia, samosprávy, primátori, starostovia.
Dobre, vrátim sa trošku dozadu v čase. Do decembra, resp. januára, kedy sme v tejto snemovni, keď som to ja v tejto snemovni ako minister predkladal novelu, ktorú vlastne teraz spätne riešime, v tom čase pani poslankyňa Tomanová predniesla jeden zaujímavý poslanecký pozmeňovací návrh, ktorým sa zamerala na zvýšenie práve tej ochrany príjmu. Čiže o čo vlastne ide? Ešte raz to poviem. Ak, poviem to trošku inak, ak je dajme tomu dieťa, teda už nie dieťa, ale dospelý človek, "18-ročné dieťa", ktoré už poberá svoj invalidný dôchodok v zariadení a vlastne rodičia by mali teraz financovať vyššie poplatky. Naozaj môže ísť o ťažkú situáciu a treba sa nad tým zamyslieť. To uznávam. To v praxi môže byť problém. A preto riešením by nemalo byť zrušenie klauzuly o 50 %, platba vo výške 50 %, ale riešením by malo byť, keď už teda chceme pomôcť tým, ktorí tú pomoc potrebujú, a nezvyšovať poplatky, riešením by malo byť zvýšenie takzvanej ochrany príjmu. Keď to chcete naozaj riešiť a keď chcete pomôcť tým, ktorí tú pomoc potrebujú. Nie bohatým, ktorí na to majú prostriedky, ale tým, ktorí to naozaj potrebujú. Riešením je zvýšiť ochranu príjmu. Preto ak dovolíte, prednesiem v mene troch poslancov - Eriky Jurinovej, Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála - pozmeňovací návrh. Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. Za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie: Čl. III.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z., zákona č. 551/2010 Z. z. a zákona č. 50/2012 Z. z. sa mení takto:
V § 73 ods. 8 a v ods. 10 sa slová "1,3 násobku" nahrádzajú slovami "dvojnásobku".
Doterajší čl. III sa primerane prečísluje. Vloženie nového čl. III sa premietne v názve zákona. Ustanovenie o účinnosti sa upraví tak, aby nový čl. III nadobudol účinnosť 29. júna 2012.
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa zvýši ochrana príjmu osôb, ktorý sa spoločne posudzuje s príjmom prijímateľa sociálnej služby, pretože sa zvýši suma, ktorá im musí ostať mesačne z ich príjmu, a to na dvojnásobok sumy zodpovedajúcej sume životného minima. Zároveň sa zvyšuje ochrana príjmu osôb, ktoré nie sú síce s prijímateľom sociálnej služby spoločne posudzované, ale vzniká im povinnosť uhrádzať náklady na sociálnu službu poskytovanú prijímateľovi z dôvodu príbuzenských vzťahov. Zároveň sa navrhuje, aby táto úprava bola účinná od 29. júna 2012.
Ešte raz pripomínam, že prakticky totožný pozmeňovací návrh k zákonu, ktorý som predkladal ako minister predošlej vlády, predniesla pani poslankyňa Tomanová, ktorá navrhla fakticky to isté. Čiže riešením by malo byť zvýšenie ochrany príjmu a nie plošné ponechanie stavu, kedy či chudobný, či bohatý v úvodzovkách platia málo, lebo skrátka platia málo. A pripomínam, páni poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej vtedy podporil celý poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia. Mám tu pred sebou výpis z hlasovania. Takže tento návrh podporila napríklad pani, vtedy poslankyňa, Laššáková, samozrejme, podporila ho predkladateľka pani poslankyňa Tomanová, podporil ho napríklad pán poslanec Bublavý, pán poslanec Valocký a tak ďalej a tak ďalej. Čiže verím, že tak ako ste podporili poslanecký pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej, podporíte prakticky identický pozmeňovací návrh, ktorý sme práve predložili. Ďakujem.

Pán poslanec Mihál, očakával som vaše vystúpenie s tým, že si priznáte do určitej miery chybu, čo sa udialo pri schvaľovaní zákona, ktorý dnes sa snažíme zmeniť, to je 448. Pretože bolo tu množstvo argumentov povedané v decembri, ale aj v januári, potom ako to prezident vrátil späť. Vy ste dokonca nedokázali presvedčiť ani svojich bývalých koaličných partnerov, ktorí dnes navrhujú v podstate novelu zákona, aby sa toto zmenilo. Čiže ostali ste úplne osamotený a napriek tomu sa snažíte nás všetkých presvedčiť, že to, čo navrhujete je dobré. Naviac si protirečíte vo svojich vyjadreniach. Pretože na jednej strane hovoríte, že samospráva musí zo zákona financovať neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálne služby, a na druhej strane hovoríte, že nemá peniaze. Ale týmto, že ste tam zaviedli 50 % klauzulu celoplošne po celom Slovensku, ste to nevyriešili. Veď trošku dôverujte tej samospráve, že vie s tými číslami narábať, a povedať, čo sa tam deje. Ja vám poviem zopár čísel. Priemerný invalidný dôchodok k 31. 12. 2011 je 261 eur. Zobral som všetky kraje dohromady. Viete, koľko by bola úhrada minimálne 50 % v domovoch sociálnych služieb? 358 eur. Keby ste videli ten rozdiel, tak si to viete veľmi rýchlo spočítať. Ale viete argumentovať tým, že sú tu neštátne subjekty a my nedokážeme ich financovať. Verte mi, že samospráva, keby tie peniaze mala, ktoré nemá, tak si je schopná založiť niekoľko domovov sociálnych služieb. A nemusí mať na to neštátne subjekty. To vám môžem garantovať. Ale neurobila to kvôli tomu, lebo celý systém financovania je zle nastavený, a preto je potrebné urobiť komplexnú novelu, ku ktorej sa ministerstvo zaviazalo. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že ľudia majú právo mať vybrať si, že či budú vo verejnom zariadení alebo v neverejnom zariadení. Ústavný súd dal za pravdu tým, ktorí hovorili, že človek má mať právo vybrať si, preto si zase myslím, že poznámka pána kolegu nebola celkom namieste, že preferoval naozaj viac asi verejných poskytovateľov. Ale keby som sa vrátila, áno, chcem sa vrátiť k pánovi kolegovi Mihálovi. Snaha vlády riešiť tento problém bola naozaj čiastočná a myslím, že to aj celkom priznali. Vedeli, že sa bude pripravovať veľká novela, ktorú pripravuje aj následne aj toto ministerstvo, alebo v tých prípravách pokračuje. Každopádne si myslím, že ideu mali veľmi dobrú, ale, bohužiaľ, ako to býva, stane sa, že sa nepodarí všetko tak, ako má byť, a práve tento malý pozmeňovák, ktorý teraz dával a ktorý teda naozaj vyplynul hlavne zo samotnej faktickej otázky, ktorú som dávala po Lucii, vyplynulo z toho, že je potrebné poriešiť aj túto skupinu, jednu skupinu, ďalšiu skupinu ľudí, ktorí zabezpečení neboli, ale stále si myslím, že je dôležité, aby za služby ľudia prispievali, ak na to majú, viac. Ďakujem pekne.