Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, už to dnes tu viackrát zaznelo, že spočiatku, začiatkom leta 2010 to vyzeralo na problém jedinej krajiny, na problém Grécka. Ani táto krajina si to však dlho nechcela priznať. Priznať si, že má veľký problém splácať svoje záväzky, dlhy. A keď už bola v kúte a požiadala o pomoc Medzinárodný menový fond, členské štáty Európskej únie. Pravdu nechceli vidieť a pomenovať ani členské štáty Európskej únie, ani európske inštitúcie. Dlho sa bránili pomenovať, čo sa to vlastne v Grécku prihodilo. Dlho sa bránili pomenovať jasne predovšetkým tri skutočnosti.
Po prvé, že Gréci žili dlhé roky, možno dve desaťročia, vysoko nad pomery a reálny výkon svojej ekonomiky.
Po druhé, že Grécko dlhodobo falšovalo štatistiky o svojom rozpočtovom hospodárení a zrejme aj iné.
No a po tretie, a to je to kľúčové a zásadné, čomu sme sa v Európe dlho nechceli pozrieť priamo do očí, a síce priznať si, že v Grécku sa politici dopúšťali morálneho hazardu nezvyčajných rozmerov.
Myslím si, že Slovensko zohralo v tomto štádiu európskej dlhovej krízy významnú a pozitívnu rolu. Aj to už tu dnes odznelo, ako jediná krajina Európskej únie sme odmietli Grécku požičať a otvorene sme povedali prečo. Na jednej strane sme nikomu nebránili, aby Grécku požičal. Na strane druhej sme však vyprovokovali otvorenú poctivú debatu o tom, čo sa vlastne v Grécku stalo a čo sa vlastne v Grécku deje. Na začiatku sme boli pod veľkým tlakom. Boli sme obviňovaní z mnohých vecí, predovšetkým z absencie solidarity. Čím viac sa však odhaľovala skutočná diagnóza gréckych problémov, tým zreteľnejším a naliehavejším sa stával apel, aby Gréci zreálnili svoj sociálny status a aby pristúpili k zásadným, hlbokým, štrukturálnym reformám. K reformám podobným, k akým sme pristúpili aj my na Slovensku po roku 1998. Aj toto tu už dnes zaznelo, že sme tieto reformy, vrátane reštrukturalizácie nášho bankového systému zvládli bez toho, že by sme boli otravovali kohokoľvek iného. Zvládli sme tieto neobyčajne ťažké reformy vlastnými silami bez toho, že by sme boli niekomu niečo dlžní. A aj preto sme dokázali tento svoj postoj k nepožičaniu Grécku a k nastoleniu poctivej diskusie o tom, čo sa deje a ako z toho von. Postupne sa ale ukázalo, že pôžička Grécku stačiť nebude. Že podobné problémy s úhradou svojich záväzkov ako Grécko majú aj iné krajiny, predovšetkým Írsko a Portugalsko. No a čas priniesol aj poznanie, že nákaza dlhovej krízy ohrozuje aj niektoré veľké ekonomiky, ekonomiky ako Taliansko alebo Španielsko. No a napokon čas ukázal, že zápasíme nielen o Grécko, nielen o ďalšie ohrozené krajiny, ale vlastne o našu spoločnú menu a tým pádom o našu spoločnú perspektívu v eurozóne, v Európskej únii ako takej, že teda zápasíme o našu budúcnosť. No a takto, pod vplyvom poznania, diskusie, udalostí sa zrodili oba nástroje, ktoré sú dnes aktuálne, a to je ten, ľudovo povedané, dočasný európsky ochranný val, ktorého ratifikáciu máme za sebou, ale aj permanentný ochranný val známy pod skratkou ESM. Myslím si, že Slovensko opäť zohralo dobrú úlohu. Výrazne sme prispeli k presadeniu princípu kondicionality. To znamená, že pomoc áno, ale iba pri dôslednom plnení prísnych podmienok. Podmienok zameraných na ozdravenie verejných financií tak, aby sa krajiny, ktoré sú v problémoch, mohli časom opäť samy financovať prostredníctvom finančných trhov. Myslím, že sme výrazne prispeli k nastoleniu dovtedy tabuizovaných tém - riadeného bankrotu krajiny, uplatnenia automatických sankcií pri neplnení fiškálnych záväzkov, účasti súkromného sektora alebo, ak chcete, komerčných bánk na reštrukturalizácii dlhov ohrozených krajín. To je ten známy private sector involvement, alebo aj spravodlivejšieho a pre Slovensko výhodnejšieho distribučného kľúča, alebo, ak chcete, zloženia základného kapitálu pre permanentný ochranný val. Domnievam sa, že výsledkom doterajšieho úsilia sú štyri poznania alebo štyri reality. Tou prvou realitou je realita, že euro stále žije a že naša jednotná mena má šancu aj reálne prežiť. Tou druhou realitou alebo poznaním je fakt, že Gréci vo voľbách rozhodli, že o záchranu v eurozóne zabojujú, tak ako o tom pred nimi rozhodli aj Íri, Portugalci, Taliani, Španieli. Samozrejme, nie som si istý, že Gréci tento zápas aj napokon úspešne vybojujú. Ale myslím si, že by bolo dobré, keby aj oni, aj iné krajiny, aj eurozóna, aj Európska únia, keby sme tento zápas dokázali úspešne vybojovať. Tretím poznaním alebo skutočnosťou je fakt, že máme dohodnutý mechanizmus programov pomoci s EFSF aj ESM, ako aj mechanizmus posudzovania plnenia podmienok čerpania tejto pomoci a uvoľňovania jej jednotlivých tranží s prísnym dohľadom trojky. To je, ako je všeobecne známe, kompozícia Medzinárodného menového, fondu Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. No a napokon to štvrté, čo niektorí neradi počujeme, ale pritom je to, podľa môjho názoru, kľúčový fakt, že nikto nič lepšie, povedal by som, nikto nič iné na ochranu našej spoločnej meny, na ochranu eurozóny a možno aj európskej architektúry doposiaľ nevymyslel. No a zjavne, domnievam sa, nebolo možné, nie je možné, nebolo prijateľné, nie je prijateľné, ľudovo povedané, nerobiť nič. Preto som presvedčený, že by sme ESM ratifikovať mali. Mali by sme tak urobiť aj preto, aby sme mali silu brániť iným, zjavne podľa mňa nesprávnym alebo, ak chcete, pre Slovensko nevýhodným tlakom. Tlakom, ktoré podporujú morálny hazard a diskriminujú štáty so zodpovednou rozpočtovou politikou. Kolega Beblavý hovoril ešte nie o tlaku, ale o istých víziách budovať európsky superštát. Ja zmienim tlak, ktorý tu celkom reálne už existuje a podľa mňa je veľmi nebezpečný a zlý. Je to tlak vydávať spoločné eurobondy. Viete, že aj pán prezident Francúzska mal tento zámer ako jeden z hlavných sloganov svojej predvolebnej kampane. Je to dobrá myšlienka, aby sme prekrývali naše dlhy spoločnými európskymi bondami? Ak sú krajiny, ktoré si dokážu požičať za nulový úrok, ale krajiny ako, dnes Španielsko si požičiava za 6,5, za bezmála 7 percent? Čítal som nedávno v jednom americkom časopise, že keby Nemci odmávali vydávanie eurobondov na prekrývanie súčasných dlhov, stálo by ich to naviac na obsluhu svojho domáceho štátneho dlhu obrovské miliardy eur, ak sa nemýlim, bola to čiastka 65 mld. dolárov, čo sa dá preniesť aj do čísla 2 percentá hrubého domáceho produktu. Inými slovami, ak by Nemci dnes kývli na vydávanie spoločných eurobondov, deficit verejných financií by sa zvýšil o 2 percentá hrubého domáceho produktu, len z tohoto titulu takto by sa predražila dlhová služba alebo obsluha verejného dlhu nemeckého štátu. Aj preto sa dá porozumieť nemeckej kancelárke, keď hovorí, že eurobondy môžu byť na samom konci, ale nie na samom začiatku. Eurobondy zjavne môžu byť vtedy, keď budeme mať približne rovnaké sily ekonomiky. Keď budeme mať približne rovnaké ratingy. Inými slovami, keď si dokážeme požičiavať na svetových finančných trhoch za približne rovnaké úrokové miery. Potom sa môžme rozprávať aj o prehĺbení integrácie do takej miery, že budeme prekrývať svoje finančné potreby spoločnými eurobondami. Hovorím iba preto, aby som ilustroval, že iba ak preukážeme odbornosť, náležitú kvalifikovanosť, ale aj nutnú mieru lojality, po slovensky azda spolunáležitosti, s európskym spoločenstvom, dokážeme presadzovať naše videnie sveta, naše postoje a brániť tomu, o čom sme presvedčení, že je brániť potrebné. V praxi to znamená, že buď budeme ponúkať vždy lepšie nástroje, v tomto prípade ponúkneme lepší nástroj, ako je ESM, a potom o tomto nástroji, o našom videní sveta, o našich receptoch presvedčíme našich spojencov, alebo budeme ratifikovať ESM. Púhe, verím, že sa nikto neurazí, keď poviem, že až tupé hovorenie donekonečna nie a nie a nie pre ESM, bez ponúkania akejkoľvek alternatívy, by Slovensko prosto ťažko poškodilo. Opakujem, nerobiť nič nepovažujem za reálnu alternatívu. Keďže na Slovensku, ale ani v žiadnej inej krajine Európskej únie sa do tejto chvíle iné riešenie, ako je ESM, nezrodilo, mali by sme toto riešenie podporiť. A teda mali by sme ratifikovať ESM, a to aj preto, aby sme sa udržali v samom jadre Európskeho klubu, aby náš hlas v tomto klube počúvali aj v budúcnosti. Alebo, ak chcete, aby Slovensko malo v Európe a vo svete náležitú vážnosť. Pochopiteľne, zároveň by sme mali dbať aj o prísne plnenie podmienok pre poskytovanie požadovanej pomoci. Mali by sme vždy dbať o to, aby stanovené podmienky viedli k potrebnému cieľu a potom aby sa tieto podmienky nezmäkčovali. Viď snahy niektorých politických strán v Grécku pred parlamentnými voľbami o tom, aby získavali prísľuby európskych spojencov, že keď sa oni presadia v parlamentných voľbách, dokážu vybaviť zmäkčené podmienky. Parlamentné voľby v našich krajinách alebo aj vytĺkanie straníckeho kapitálu nesmú byť nástrojom na revíziu dohodnutých podmienok. A to, myslím si, platí plne dnes aj pre Grécko a iné krajiny, ktoré sú v pomoci. Keď sme si podmienky dohodli, mali by sme tvrdo vyžadovať, aby aj Grécko a iné štáty v programoch tieto podmienky plnili. Mali by sme potom dbať aj o to, aby každá jedna tranža zo schválenej pomoci bola uvoľňovaná iba vtedy, keď príslušná krajina dôsledne plní podmienky pomoci. A my vieme, že tieto podmienky sú orientované na štrukturálne reformy, my vieme, že tieto podmienky sú orientované na to, aby sa krajiny mohli vyhrabať zo svojich problémov a časom, ľudovo povedané, sa postaviť na vlastné nohy. Bolo by preto dobré a podľa môjho názoru aj prínosné, keby aj slovenská vláda, a myslím, že to zaznelo tu dnes tiež, nielen každý program, nielen každú pomoc, ale aj uvoľňovanie jednotlivých tranží z týchto programov vždy vopred konzultovala s Národnou radou Slovenskej republiky. Nepochybne by to posilňovalo nielen mandát ústavných činiteľov Slovenskej republiky na medzinárodných fórach, ale tiež by to posilňovalo dôveru občanov Slovenska v zodpovedné nakladanie štátu s verejnými zdrojmi. Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som v závere povedať alebo podeliť sa s vami o svoje presvedčenie, že ratifikácia zmluvy o ESM nie je prípadom pre čiernobiele vnímanie alebo posudzovanie. Dnes tu niekoľkokrát zaznelo slovíčko účtovnícky prístup. Ja som si ho včera, keď som si písal vystúpenie, tam zapísal tiež, a pritom to nevnímam pejoratívne. A isteže, zdravé účtovníctvo je predpokladom pre dobré gazdovanie v rodinách, v mestách, obciach, v regiónoch, v štátoch. Teda nechcem to povedať pejoratívne, chcem to povedať politicky a zopakovať, že tiež som presvedčený, že príbeh ratifikácie ESM by sme nemali uchopiť účtovníckym, primárne účtovníckym spôsobom alebo prístupom. Je to prosto komplexná politická téma, ktorej dominuje otázka, či sa to niekomu vidí alebo nevidí. Dokážeme my, Slováci, obstáť v globálnej konkurencii samostatne, alebo iba, či predovšetkým, ako súčasť širšieho celku. V tomto prípade ako súčasť eurozóny a Európskej únie. Toto je fundamentálna otázka nielen pre našu perspektívu ekonomickú, pre našu prosperitu, ale aj, ba by som povedal, predovšetkým je to kľúčová fundamentálna otázka pre našu bezpečnosť. Pre našu bezpečnosť v tom najširšom slova zmysle. Ak sa niekto domnieva, že odstrihneme Grécko a náramne sa nám uľaví, tak ja sa domnievam, že je na veľkom omyle. Proces integrácie sa dá ľahko obrátiť na proces dezintegrácie. So všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi, ktoré by neveštili podľa môjho názoru nič dobrého. Preto každá krajina by mala dostať šancu vyhrabať sa z problémov. Či už tú šancu využije alebo nevyužije, to už je jeho alebo jej problém. Ale problém je zrazu v úplne inom garde alebo v inej polohe, ako keď niekoho vyháňame, alebo odmietame takúto šancu poskytnúť. Chcem celkom na záver povedať, že som presvedčený, že každé úsporné, racionálne, efektívne rozhodnutie vlád, každá jedna reforma štrukturálna, či už sa odohráva alebo odohrá v Grécku, Španielsku, Portugalsku, ale aj v našej krajine, v ďalších členských štátoch Európskej únie, je a bude na prospech predovšetkým týchto samotných krajín. Ale, samozrejme, aj na prospech znovuzjednotenej Európy. Preto takéto rozhodnutia a reformy je treba podporovať a povzbudzovať. A zároveň podporiť aj nástroje, ktoré k presadeniu takýchto správaní zodpovednej rozpočtovej politiky, štrukturálnych reforiem, pozitívnych zmien v našich krajinách, v krajinách Európskej únie budú viesť. Áno, myslím si, že práve preto dnes je potrebné ratifikáciu programu alebo projektu ESM podporiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk).
