3. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, dámy a páni, dnes, ak sa teda ukončí dnes rozprava k tomuto bodu, ak nie, tak asi pôjdeme ďalej aj po 19.00 hodine, pretože téma je naozaj vážna. Počul som také šumy na chodbách, pán kolega Kaník, že asi sa pôjde aj po 19.00 hodine, ale to je úplne nepodstatné. Chcem povedať niečo úplne iné.
Či už dnes alebo zajtra, slovenský parlament bude stáť určite pred jedným z najťažších rozhodnutí a pred jedným z najkľúčovejších rozhodnutí v novodobých dejinách Slovenskej republiky po 1. januári 1993. Poprosím, pani predsedajúca, keby ma tam nerušili kolegovia vzadu.

Tak vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vidíte, aký rozruch spôsobila moja poznámka, že sa bude rokovať po 19.00 hodine dnes večer. To je tá diskusia, ktorá sa odohráva tam za mojím chrbtom.
Dobre. Chcem povedať, že ma dnes ráno skutočne zamrazilo, keď som videl, ako na ploche siedmich minút, ráno o 9.00 hodine v tejto snemovni minister financií Peter Kažimír dokázal v siedmich minútach odôvodniť za predkladateľa túto závažnú vec. A myslím, že aj tí poslanci, ktorí sa chystajú podporiť euroval, budú súhlasiť s tým, že to je naozaj robustná záležitosť, ktorá s výraznou mierou predurčí, podmieni, bude limitovať kvalitu života generácií, ktorí prídu po nás.
Bol som naozaj šokovaný z toho, ako minister Kažimír dokázal na ploche siedmich minút odôvodniť dokument, ratifikáciu, o ktorého sa Slovenská republika zaviaže k záväzkom, ktoré sú neodvolateľné, bezpodmienečné, čo je najvyššia forma, aká existuje na finančných trhoch, k takejto sume v hodnote 5,7 mld. eur sa zaviaže ratifikáciou tohto dokumentu Slovenská republika. S akou ľahkosťou bytia počas siedmich minút minister financií Kažimír toto dokázal ctenej snemovni odôvodniť. To už hovorí samo osebe. A to bola vlastne dokumentácia servilnosti vlády Roberta Fica v praxi.
Dovoľte mi na úvod povedať pár všeobecných poznámok. Nepôjdem ani do grafov, ani vás zaťažovať nejakým množstvom čísel, ale pár na úvod politických poznámok.
Po prvé, chcem povedať, že euro bolo od svojho začiatku čiste politickým projektom a takýmto projektom je dodnes. Čo treba ale súčasne dodať, bol to projekt predčasný. Bol to projekt veľmi predčasný, ktorým sa snažili európski lídri urýchliť integráciu Európy.
Keď hovorím o tom, že to bol projekt politický, chcel by som to dokumentovať na výroku Zdeňka Tůmu, ktorý bol kedysi guvernérom Českej národnej banky, a on odpovedal na otázku novinárov, kedy by v Českej republike mala byť zavedená mena euro, a Zdeněk Tůma povedal: "V roku 2018." Zdesení novinári sa ho pýtali, ako došiel k takémuto letopočtu, a on odpovedal: "No, jednoducho preto, lebo napríklad v roku 2018 bude Česká republika sláviť sté výročie vzniku svojej českej koruny." Tým dal úplne jasný signál, že rozhodnutie o tom, kedy má krajina vstúpiť do eurozóny a či vôbec, je rozhodnutím čiste politickým, nie ekonomickým.
Táto istá poznámka platí, aj pokiaľ ide o konverzný kurz. Vy si dobre pamätáte, že pred vstupom Slovenskej republiky do eurozóny boli siahodlhé diskusie o tom, na akej úrovni sa má zafixovať konverzný kurz slovenskej koruny k novej mene, k euru. A mali sme tu spústu argumentov pre a proti, či to má byť práve 30,126 alebo menej, alebo viac. Rovnako čiste politické, podčiarkujem, nie ekonomické rozhodnutie, pretože ono tie finančné trhy si jedného dňa tú rovnováhu nájdu. A nájdu si rovnako tie finančné trhy aj rovnovážny konverzný kurz.
Ono sa to vráti potom cez flexibilitu a prispôsobovanie, pružnosť cenových hladín, miezd a tak ďalej, dôchodkov a všetkého, čo s tým súvisí. Takže ten svet trhovej ekonomiky by si jedného dňa ten rovnovážny kurz našiel. Tým chcem povedať na úvod, že všetko, čo súvisí s eurozónou a s eurom, je čiste politickým a navyše, zopakujem to, predčasným projektom.
Dnes má Slovenská republika, áno, ako hovoria naši politici na Slovensku, tí mainstreamoví, hlavnoprúdoví politici, brusel-friendly politici hovoria, veď ideme chrániť euro. Euro je aj našou menou, ideme chrániť úspory našich ľudí v bankách. Ja chcem podotknúť, že dnes euro ako, ako mena je ničím nekrytým papierom.
Tu by som iste veľmi rýchlo dostal kritiku na moju adresu, veď ani americký dolár nie je krytý po zrušení zlatého štandardu. Ani meny iných veľmocí svetových nie sú kryté. To je pravda, ale čo je špecifikum práve eurozóny, tento nekrytý papier, ktorý sa volá euro, má ešte jednu obrovskú nevýhodu alebo nešťastie, že monopol na tlač týchto papierov majú v rukách politici. Prosím vás, už ani nie Európska centrálna banka, ale, podčiarkujem, politici. A toto je skutočne veľmi nebezpečný trend. Prečo je tomu tak, budem hovoriť o chvíľu.
Dovoľte mi, teda skonštatovať, že, áno, dlhová kríza v Európe sa nevzťahuje len na Grécko. Počuli sme tu dneska množstvo poznámok v diskusii, že dlhová kríza v Európe ani euroval nie je o Grécku. Naprosto súhlasím. Grécko a Španielsko sú len akýmsi pomyselným vrcholom toho ľadovca, ale pod hladinou sa nachádza práve základná masa príčin systémového kolapsu celej eurozóny.
Preto sme hovorili pred niekoľkými dňami, že ani výsledok parlamentných volieb v Grécku netreba démonizovať, netreba ho ani preceňovať, pretože v konečnom dôsledku všetky relevantné politické strany v Grécku jasne povedali, že majú záujem otvoriť Memorandum o porozumení, a teda renegociovať podmienky finančnej pomoci.
Dovoľte mi povedať poznámku č. 2 z toho súdka alebo z množiny politických poznámok. Tvrdím a zastávam názor, že trhová integrácia si vôbec, ale vôbec nevyžaduje politickú integráciu. Som toho názoru, že integrácia Európy sa mala zastaviť niekde v okamihu, keď sme dosiahli voľný pohyb pracovných síl, keď sme dosiahli voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu, ale aj Schengen, osobné slobody, niekde tam, a bezpečnosť ľudí, tam sa niekde mala zastaviť integrácia Európy. Takže by bolo úplne jasné všetkým tým, ktorí sa snažia onálepkovať Slobodu a Solidaritu tu a tam nálepkou fašisti, LePenovci, Haiderovci, Praví Fíni a neviemčo všetko možné. Chcem ubezpečiť, že strana Sloboda a Solidarita vždy bola, je a bude za ekonomickú integráciu v Európskej únii. Ale jedným dychom musím dodať, že táto integrácia má byť v rovine ekonomickej, nie politickej, podčiarkujem, a ekonomická integrácia si vôbec nevyžaduje nevyhnutne integráciu politickú. Mala sa zastaviť pri tých okamihoch, o ktorých som hovoril pred chvíľou.
Bohužiaľ, poznámka č. 3, dnešná mapa Európy, dnešná Európa, dnešná politika, ktorej sme svedkami dennodenne v Európe, je o naprostej absencii akýchkoľvek princípov. Je o absencii morálky, je o absencii a ignorovaní základných ekonomických zákonov. Ak chcete dôkaz, tak stačí jeden jediný. Už samotné zrušenie no-bailout klauzuly z Lisabonskej zmluvy, kedy sme vygumovali z Lisabonskej zmluvy článok o tom, že žiadna krajina nenesie, nenesie žiadne záväzky za dlhy inej členskej krajiny. Táto klauzula jednoducho bola z Lisabonskej zmluvy odstránená. Preto hovorím o absencii princípov, preto hovorím o dlhodobom ignorovaní základných ekonomických zákonov.
Ale súčasná Európa je zároveň o absencii demokracie. Je niekoľko málo odvážnych politikov v Európe, ktorí to nazvali deficitom demokracie. Prečo hovoríme o deficite demokracie. No, hovoríme o tom práve preto, že o mnohých kľúčových veciach sa rozhoduje už ani nie v Európskom parlamente, už ani nie na pôde Európskej komisie, už ani nie na samitoch hláv štátov členských krajín, ale rozhoduje sa v tandemoch. Kedysi to bol ten spomínaný tandem Merkozy, teda nemecká kancelárka Merkelová a bývalý francúzsky prezident Sarkozy. Teraz sa ten tandem z päťdesiatich percent obmenil, máme tu nového prezidenta, pána Hollandea, a dokonca som zachytil informáciu o tom, že zajtra namiesto tandemu sa prvýkrát v novodobej histórii eurozóny stretne quatro. To quatro bude zložené z nemeckej kancelárky Merkelovej, z francúzskeho prezidenta Hollandea a budú doplnení o premiéra Španielska Rajoya a premiéra Talianska Montiho. Takže od zajtra sa nám rozširuje dvojička na štvoričku. Ja sa pýtam, ešte stále necítime ten deficit demokracie? Že o kľúčových veciach v Európskej únii a v eurozóne budú vždy rozhodovať tu a tam dvaja, tu a tam traja, najnovšie štyria čelní predstavitelia, akokoľvek, a to beriem, kľúčových ekonomík eurozóny.
Nie je náhodou, že Európsky parlament má jednu zvláštnu charakteristiku. Je to jediný parlament sveta, ktorý nemá zákonodarnú iniciatívu. Iste dobre viete, že väčšinu smerníc Európskej únie tvorí a schvaľuje Európska komisia, dohodnú si spoločný postup na spomínaných samitoch hláv štátov, ale Európsky parlament nemá kľúčovú zákonodarnú iniciatívu. Absolútna svetová rarita.
A keď som hovoril o tom, že tie spomínané smernice sa tvoria na úrovni spravidla Európskej komisie, treba povedať, že komisári a členovia tejto, nazvime európskej vlády, nie sú nikým volení. Opäť deficit demokracie.
Rovnako súčasná Európa, bohužiaľ, je aj o mimoparlamentných zónach. Veď nie náhodou, a iste to potvrdí aj pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, pán Lajčák, že samotná európska fiškálna zmluva, ten takzvaný Fiscal Compact nevzniká na pôde primárneho európskeho práva.
Vieme veľmi dobre, že európski politici majú dosť pragmatických dôvodov k tomu, aby ju postavili na úroveň medzištátnej dohody, len, preboha, nie na báze primárneho európskeho práva, lebo by to opäť spôsobilo hlavybôľ, ako to dopadne v jednotlivých parlamentoch členských krajín. A aby sme nemuseli vôbec to primárne európske právo nikdy meniť.
Štvrtá poznámka, eurozóna sa už dostala do takej situácie, a verte, že to nás neteší, ani mojich kolegov v Slobode a Solidarite, kedy ten, kto je v kóme, tomu začína byť lepšie, ako tomu, kto mu poskytuje umelé dýchanie.
Ja sa teda pýtam, kto zachráni posledného v poradí, ktorým s vysokou mierou pravdepodobnosti bude Nemecko? Ako iste veľmi dobre viete, alebo minimálne tá časť z vás, ktorá zmluvu o Európskom stabilizačnom mechanizme čítala a čítala túto zmluvu s porozumením, lebo nie vždy stačí len prečítať, niekedy treba aj komplikovanému textu porozumieť, a hlavne súvislostiam medzi jednotlivými článkami tejto zmluvy, tak iste veľmi dobre viete, že existuje tam ustanovenie o takzvanom odstupujúcom ručiteľovi alebo takzvaný step-out clause.
Táto klauzula znamená, že akonáhle raz členská krajina eurozóny sa stane prijímajúcou krajinou, ktorá príjme finančnú pomoc, už sa nebude podieľať zárukami na finančnej pomoci iných krajín v budúcnosti. Čiže logicky vám z toho vyjde domino efekt, že tých krajín, ktorým bude finančná pomoc poskytnutá, počet takýchto krajín bude narastať, a počet takých krajín, ktoré budú finančnú pomoc poskytovať alebo za ňu ručiť, takýto počet krajín bude klesať. A preto vzniká celkom legitímna otázka, o chvíľočku to dokážem na číslach a faktoch, kto pomôže poslednému v poradí, ktorým bude Nemecko.
A zastavme sa teraz ešte na minútu u samotného Nemecka. Ako iste všetci dobre viete, verejný, hrubý verejný dlh Spolkovej republiky Nemecko je dnes na úrovni približne 75 percent. Ale nie Richard Sulík, nie Jozef Kollár, ani iní poslanci z SaS tvrdia, že toto číslo nevystihuje skutočnosť. A teraz dobre počúvajte, bol to guvernér Bundesbanky, teda centrálnej menovej autority Spolkovej republiky Nemecko, Max Weber, ktorý povedal: "Hrubý verejný dlh Nemecka nie je 75 percent, ako sa deklaruje, ale je 200 percent výkonu nemeckej ekonomiky.
A chcem podotknúť, že guvernér Bundesbanky nie je politik, je človek, ktorý rozumie ekonomike, ktorý rozumie ekonómii, dúfam, že všetci v miestnosti chápu rozdiel medzi ekonomikou a ekonómiou, a tento pán s obrovskými skúsenosťami povedal, že ak sa do hrubého verejného dlhu Nemecka započítajú všetky Nemeckom vystavené neodvolateľné a bezpodmienečné záruky za dlhy iných krajín, ak raz dôjde aj k naplneniu takýchto záruk, v tom okamihu hrubý verejný dlh Spolkovej republiky Nemecko bude 200 percent výkonu ekonomiky. Preto je úplne namieste a je úplne legitímnou otázka, kto pomôže poslednému v poradí. Aby som to trošku odľahčil, ľudovo sa tomu hovorí, kto posledný zhasne svetlo.
To je možno trošku aj odpoveď na niektorých mojich kolegov z SDKÚ - DS, predovšetkým bývalého predsedu, pána Mikuláša Dzurindu, ktorý tak vehementne vždy opakuje argumenty o tom, že musíme byť v tom lepšom klube, ak raz bude Európa rozdelená na dvojrýchlostnú zónu, eurozónu, tak musíme byť v tom lepšom, v tom rýchlejšom klube s tou tvrdšou menou, či už to bude Guldenmark, ako viete, ktorý sa chystá, alebo sú také úvahy, že by mohli zaviesť medzi sebou ekonomiky Holandska, Nemecka, možno Fínska, možno Rakúska. Takže opatrne aj s tou príslušnosťou k tomu lepšiemu klubu, lebo, opakujem, domino efekt je nezastaviteľný.
Dovoľte mi uviesť v piatej poznámke tri dôvody, prečo niektorí politici podporujú trvalý euroval. Po prvé, môže to byť neznalosť problematiky. Ja som náchylný veriť tomu, že ani mnohí poslanci tejto snemovne nie vždy presne vedia, čo idú schvaľovať. A to myslím celkom úprimne, bez toho, aby som sa chcel dotknúť osobne niektorých ľudí v Národnej rade Slovenskej republiky. Myslím to celkom úprimne práve kvôli tomu, že jeden z poslancov sa fokusuje, zapodieva sa zdravotníctvom, iný sociálnymi vecami, niekto iný bezpečnosťou vnútornou, zahraničnou, niekto agrosektorom. To myslím fakt objektívne a úprimne, nie každý môže vidieť do tejto problematiky detailne.
A chcem podotknúť ešte navyše, že nemusí to byť len prípad slovenského parlamentu. Myslím si, že je to situácia veľmi obdobná aj v ostatných parlamentoch členských krajín eurozóny. Ja som na jednom stretnutí s novinármi navrhol, aby slovenskí novinári sa pokúsili urobiť takzvaný vedomostný test. To znamená, hneď potom, ako Národná rada Slovenskej republiky schváli pristúpenie Slovenska k eurovalu, tu vo vestibule, na chodbách, položili zopár úplne jednoduchých, elementárnych, vedomostných otázok, ktoré by otestovali všetkých tých z vás, ktorí budete tlačiť tlačítko za euroval, či naozaj viete, za čo ste hlasovali.
Teraz opäť na odľahčenie uvediem jednu krátku spomienku z čias, keď som nebol v politike. Jedna pani poslankyňa bola dotazovaná na chodbách parlamentu, koľko členských krajín má Európska únia. Po hlbokom zamyslení sa odpovedala: "Päťdesiatsedem". Aby podobne to nedopadlo aj s touto zmluvou.
A už dnes aj sála naša je takmer vyprázdnená, ale vidím na balkóne celé množstvo, verím, úprimne sa zaujímajúcich novinárov o túto problematiku. Skúste, dámy a páni na balkóne, žurnalisti píšuci o ekonomike, urobiť takýto vedomostný test. Budeme možno prekvapení, aký to bude, aká to bude reality šou. Takže prvý dôvod, prečo niektorí politici podporujú euroval, je neznalosť, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin, ale je to holý fakt.
Dovoľte mi uviesť druhý dôvod, a ten nazývam servilita, servilnosť. Ja som bol naozaj zhrozený, keď som uplynulý víkend počúval dialógy slovenského rozhlasu, pána Dobšinského, ktorých sa zúčastnil mladý poslanec strany SMER - sociálna demokracia, pán Blaha, veľmi ma inšpirovali dva jeho výroky.
Po prvé, pána Blaha v spomínanom vystúpení v slovenskom rozhlase objavil nový politický druh. Ten nový politický druh nazval racionálny európsky politik. Neviem presne, akú definíciu má pán Blaha tohto nového politického druhu, tak ako v biológii objavujeme nové a nové druhy a niektoré nám zase, bohužiaľ, hynú, a máme na scéne racionálneho európskeho politika.
Ale tá druhá myšlienka mladého marxistu, pána Blahu, ma prekvapila už úplne tak, že bol som na pomedzí sĺz a smiechu, keď povedal, dobre počúvajte: "Na svete bude vtedy dobre, ak opäť politici získajú nadvládu nad trhmi." Vás nemrazí z takejto vety? Ak politici získajú, to znamená, ten racionálny európsky politik získa nadvládu nad trhmi. Toto sú presne tie veci, o ktorých som pred chvíľočkou hovoril, že je tu absolútna ignorancia základných ekonomických pravidiel.
A vy môžte ľubovoľný politický projekt nastaviť ako rýdzo politický a ignorovať ekonomické pravidlá, ale nie dlhodobo. Akonáhle to ktokoľvek v minulosti robil dlhodobo, vždy dopadol zle. Jeden jediný príklad z minulosti, Zväz sovietskych socialistických republík. Tiež to bol čiste politický projekt a vieme, ako tento sociálny, brutálny experiment dopadol. Pošliapavaním osobných slobôd ľudí, vlastných občanov počínajúc a končiac fiaskom a prehrou, historickou prehrou práve s trhovými ekonomikami sveta. Takže buďme veľmi opatrní s politickými projektami, ktoré dlhodobo ignorujú základné ekonomické pravidlá.
No a máme tu nakoniec tretí dôvod, prečo niektorí politici podporujú euroval, a ten sa nazýva, hľadám teraz vhodné slová, aby som nebol príliš vulgárny, neschopnosťou vystúpiť zo stáda. Skutočne, ten valec zašiel tak ďaleko, že mám vážne obavy, že už nebude celkom možná cesta späť.
Ale máme tu ešte jednu celkom zaujímavú, na občerstvenie, skúsenosť z ostatných dní, kedy premiér vlády Slovenskej republiky Robert Fico povedal, že Slovenská republika sa okamžite pridá ku krajinám, ktoré budú požadovať vystúpenie Grécka z eurozóny, akonáhle sa zistí, že Grécko nedodržiava podmienky poskytnutej finančnej pomoci.
No, nedá mi opýtať sa premiéra Roberta Fica, kde bol doteraz, veď Grécko nikdy neplnilo podmienky Memoranda o porozumení. A tu chcem možno trošku aj rozseknúť tu diskusiu o tom, či Gréci už urobili dostatočné množstvo dostatočne účinných krokov na svoju vlastnú záchranu alebo nie. Chcem povedať jednu veľmi dôležitú poznámku, je úplne jedno, aké množstvo akých krokov urobili Gréci, pokiaľ ide o austerity program, o program šetrenia v okruhu verejných financií, ale čo Gréci nedokážu nikdy urobiť, dokedy budú v eurozóne, vrátiť sa na vyššie úrovne konkurencieschopnosti vlastnej ekonomiky.
To znamená, že, áno, v oblasti výdavkov urobili nejaký progres, ale existuje predsa správa trojky, Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu, ktorá vypracovala štúdiu dlhodobej udržateľnosti gréckeho dlhu. A tam sa jasne konštatuje, že Grécko ešte aj v roku 2020 bude mať hrubý verejný dlh na úrovni stodvadsiatich percent HDP.
Môžte si povedať fajn, veď dnes to je cez stopäťdesiatštyri alebo koľko percent, ale nezabudnime na jednu veľmi dôležitú podmienku alebo predpoklad, keď bude mať Grécko v roku 2020 hrubý verejný dlh 120 percent, nevyhnutnou podmienkou k dosiahnutiu tohto cieľa je každoročný rast gréckej ekonomiky na úrovni takmer troch percent HDP.
Je niekto v tejto sále, ktorý verí, že sa tento predpoklad niekedy naplní, že grécka ekonomika, nie o tridsať rokov, o päťdesiat rokov, teraz v roku 2013, '14, '15 bude schopná rásť tempom tri percentá HDP ročne? Takže toto je odpoveď aj na diskusiu, ktorú tu pred chvíľočkou viedol Igor Matovič o tom, že Gréci urobili dostatok úsporných opatrení. A opakujem, toto nie je až tak najrelevantnejšie konštatovanie, či urobili alebo nie. A či tie opatrenia sú, alebo nie sú účinné. Podstatné je, že ekonomika musí vedieť z hrubého dlhu aj vyrásť. Pokiaľ nebude dosahovať ekonomický rast, tak z hrubého dlhu nikdy nevyrastie. A úsporné opatrenia, naopak, v jednej brutálnej špirále dovedú Grécko ešte do horšej situácie.
Chcem veriť tomu, že katastrofické scenáre a dôsledky týchto scenárov, a teraz nehovorím o tom, že čo by sa stalo, ak bude odmietnutý trvalý euroval, ale hovorím o takých scenároch, ak Grécko jednoducho z tej eurozóny bude musieť odísť, a mnohí analytici tomu dávajú dokonca mieru pravdepodobnosti tri ku jednej, že sa tak stane do konca tohto kalendárneho roka, tak dôsledky týchto scenárov si určite uvedomuje aj Robert Fico aj Peter Kažimír. A mám taký pocit, že o podobných scenároch, potvrdí to tentokrát pán minister hospodárstva, rokovala, myslím v piatok, aj ten nový útvar, čo ste vytvorili, Rada solidarity a rozvoja.
No, pýtam sa teda, na jednej strane páni, ktorí sú vo vláde, si uvedomujú, čo všetko sa môže udiať v eurozóne, a na strane druhej si idú naozaj nohy dolámať, len aby schválili trvalý euroval.
Dovoľte mi ešte povedať pár poznámok, nie vždy sa to spomína v tej hlavnoprúdovej, už ani odbornej tlači a literatúre. Chcem povedať, že v súčasnosti je európsky bankový sektor na tom výrazne, výrazne horšie ako bankový sektor v Spojených štátoch európskych, pardon, v Spojených štátoch amerických, ospravedlňujem sa. Preto hovorím o Spojených štátoch európskych, lebo toto je téma, ako pán poslanec Bublavý sa smeje, toto je presne téma ostatných dní, k nej sa dostanem za chvíľočku.
Chcem upozorniť na to, že pomer dlhu voči kapitálu v celom bankovom systéme Spojených štátov amerických je 13:1. To znamená, že americké komerčné banky majú na jeden americký dolár kapitálu 13 amerických dolárov, záväzkov, ktoré niekomu, peniaze, ktoré niekomu dlhujú. Pamätajme si to číslo, 13:1.
Viete, aký je tento istý ukazovateľ v európskom bankovom systéme? Dvadsaťšesť ku jednej. Aby sme si trošku vedeli predstaviť, čo to znamená, znamená to toľko, že ak by trhová hodnota aktív bankového sektora v Európe klesla čo i len o 4 percentuálne body, tak sa dostaneme na úroveň 30:1, a to je presne tá hodnota, pri ktorej skolaboval Lehman Brothers. To je presne táto hodnota. Uvedomujete si, aká je silná tá tikajúca bomba, pred ktorou stojí alebo ktorú má v chrbte bankový sektor v Európe? Nehrajme sa na to, že to je, že to sú nejaké 4 nepodstatné, nevýznamné, nesystémové, súkromné španielske banky.
Viete o tom, že vláda Spolkovej republiky Nemecko chystá na rekapitalizáciu vlastných komerčných bánk sumu 150 mld. eur? Keďže vie, že budú poslední v poradí, ktorí budú hasiť to spomínané svetlo, tak si tie peniaze pripravujú len a len vo vlastnej réžii. Stopäťdesiat miliárd eur. My sme tu celí zdesení z toho, že do Španielska má ísť, na záchranu španielskych súkromných bánk 100 mld. eur. Prosím vás, jedenapolkrát väčšia suma sa chystá na doplnenie kapitálu bánk v Spolkovej republike Nemecko.
A ešte jeden údaj, ak dovolíte, uvediem, možno vám ušetrím stratu času pri náročnom štúdiu takejto literatúry. Celkové aktíva bánk, to znamená súčet aktívnej strany bilancií komerčných bánk voči hrubému domácemu produktu v Spojených štátoch amerických je takmer 300 percent, čiže suma aktív komerčných bánk je trikrát vyššia, ako je hrubý domáci produkt Spojených štátov amerických. Ospravedlňujem sa, hovorím údaje o Európskej únii. Trikrát, v Spojených štátoch je to 0,8. Opäť vidíte, že tak ako pri spomínanom pomere dlhu ku kapitálu, aj v tomto ukazovateli objemu aktív voči HDP je na tom Európa trikrát horšie ako Spojené štáty americké. Nemáte stále strach, dámy a páni, z budúcnosti európskeho bankového sektora?
A nakoniec, posledné číslo, lebo som na úvod sľúbil, že nebudem vás unúvať množstvom čísel, ale toto je veľmi dôležité číslo. Celkové aktíva bánk, tentokrát nie k hrubému domácemu produktu, ale k bilančnej sume centrálnej banky, pretože tá potrebuje mať to, o čom hovoril Ľudovít Kaník, tú palebnú silu. A tú palebnú silu nepotrebuje euroval, tú potrebuje centrálna banka, pretože veľmi dobre viete, že až keď vstúpila na trhy Európska centrálna banka, až vtedy sa začali finančné trhy upokojovať. Toto je hráč, ktorému doposiaľ finančné trhy veria. Uvidíme dokedy.
Tak teda celkové aktíva bánk voči bilančnej sume centrálnej banky sú v Spojených štátoch amerických 428 percent. Čiže ľudovo povedané, v zrozumiteľnej reči, aktíva bánk v Spojených štátoch amerických sú približne štyrikrát vyššie, ako je bilančná suma amerického federálneho rezervného systému. V prípade Európy je ten istý údaj 1210 percent. Opäť, zrozumiteľne povedané, dvanásťkrát sú vyššie aktíva komerčných bánk v Európe, ako je bilančná kniha Európskej centrálnej banky.
Ak som pred chvíľočkou hovoril o tom, že ECB-čke ešte finančné trhy donedávna verili a veria, že to je tá inštitúcia, ktorá, keď vstúpi na trh, dokáže trhy ukľudniť, pýtam sa, dokedy táto dôvera bude skúšaná a dokedy táto dôvera vydrží?
Takže to boli tri kľúčové údaje, pokiaľ chce niekto porovnávať zdravie a potenciálne riziká v bankových sektoroch v Európe a v Spojených štátoch amerických.
Mnohokrát sme boli kritizovaní zato, že SaS ako odporcovia eurovalu neponúkli riešenia.
Po prvé, chcem povedať, skúsme otočiť otázku opačne. Tí z vás, ktorí podporujú pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, dali ste niekto z vás na stôl kvantifikáciu, kam toto kasíno, kam táto Ponziho schéma, eurovalová schéma povedie? Urobil niekto takúto kvantifikáciu, do akých problémov sa práve schválením takýchto mechanizmov eurozóna môže dostať? Viem, že túto kvantifikáciu nikto z vás nemá, viem, že ňou nedisponujete a že jedinou vašou odpoveďou, zástancov eurovalu, je, tí odvážnejší povedia, páni zo SaS, vecne máte pravdu, ale my sa musíme rozhodnúť politicky správne. To povedia tí odvážnejší, tí menej odvážni povedia, že to rozhodnutie schváliť euroval musíme urobiť. Tí žoviálnejší povedia, lebo ma moja práca, pán poslanec Droba, baví. To odznelo tu pri tomto pulte, nie tak dávno, v októbri uplynulého roka, keď padla vláda.
Tak sa teda pýtam, niekto z vás kvantifikoval, akú Ponziho schému ide vlastne eurozóna schváliť? Tak ja vám pomôžem pri vašom uvažovaní. Viete veľmi dobre, že Timothy Geithner, minister financií Spojených štátov amerických, keď navštívil samit vo Varšave, keď ešte Poľsko bolo predsedníckou krajinou Európskej únie, povedal architektom eurovalu nasledovnú vec, veľmi historickú vec, zásadnú, kľúčovú: "Euroval bude vtedy účinný a vtedy efektívny, keď bude zhora nelimitovaný." Dobre to počujete, nelimitovaný, no cap, no limit, open end. Toto povedal Timothy Geithner. A aby neboli zdesení architekti eurovalu, tak im, on im pošepol aj návod, ako to majú urobiť. Prišiel s nápadom, že bolo by dobré, finančné prostriedky v eurovale pákovať.
Ten leverage efekt alebo efekt pákovania znamená nasledovné. Euroval nakúpi do svojho portfólia toxické cenné papiere Španielska, Talianska. Tieto papiere založí ako zábezpeku, presne tak ako každý z nás, kto má hypotekárny úver, tak založí v prospech banky, banka je záložným veriteľom, rodinný dom alebo byt. Ak takto euroval založí tieto toxické cenné papiere do portfólia Európskej centrálnej banky a proti tejto zábezpeke získa úverové linky z Európskej centrálnej banky. Čo urobí s týmito peniazmi? Nakúpi opäť v druhom kole toxické cenné papiere predĺžených krajín a tieto papiere opätovne založí v Európskej centrálnej banke. Proti tejto zábezpeke opätovne získa úverovú linku. Keď toto urobia páni v eurovale päťkrát, čo sa stane? Kapacita alebo tá palebná sila, o ktorej hovoril podpredseda Európskej komisie nie tak dávno, tiež spoza tohto pultu, pán Maroš Šefčovič, kapacita eurovalu sa, palebná sila sa späťnásobí. A tlieskajme takejto umelo nafukovanej bubline, ja sa pýtam, tak ako som sa pýtal pred chvíľočkou, kto posledný vypne svetlo, kto pomôže Nemecku, ktoré bude posledné v poradí, ja sa pýtam, kto vyčistí odpadkový kôš, ktorý sa bude volať Európska centrálna banka? V tom odpadkovom koši pristanú všetky spomínané toxické cenné papiere. Z ECB-čky odídu efektívne úverové linky, efektívne peniaze a ostane záložnému veriteľovi, Európskej centrálnej banke, v rukách množstvo, horibilná suma, bezcenných cenných papierov. Keď ešte aj na Slovensku sme mali cenné papiere v materializovanej podobe, tak optimisti hovorili, že cenný papier nikdy nie je bezcenný, lebo môžte s ním aspoň tapetovať detskú izbu. No, ale papiere, ktoré emitujú vlády sú v elektronickej, dematerializovanej podobe, tak s nimi sa už ani len tapetovať nebude dať. Jednoducho skončia v koši, ktorý sa volá Európska centrálna banka.
Bol tu ešte druhý nápad, a to stále dávam návod na rozmýšľanie tým, ktorí hovoria, že to je dobré riešenie. Bol tu ešte druhý návod ako znásobiť palebnú silu eurovalu. Urobme z eurovalu special purpose vehicle, urobme z eurovalu špeciálnu inštitúciu, na ktorej sa budú môcť podieľať aj nečlenské krajiny eurozóny, a to nebol nápad taký, že z dielne nejakých sociálnych experimentátorov, to bol reálny nápad, ktorý aj Klaus Reding ako generálny riaditeľ EFSF uposlúchol a vydal sa jedného dňa na cestu do Číny. A tam sa pokúšal získať finančné prostriedky pre euroval. Viete, ako dopadol? Čína povedala, veľmi radi pomôžeme, drahí Európania, ale až potom, keď začnete robiť ekonomické reformy. Toto odkázala komunistická Čína vyspelej Európe. Tento pokus zlyhal a nevyšiel. Viete veľmi dobre, že na nedávno skončenom samite G20-tky v Mexiku lídri veľmocí rozmýšľali na tom, ako pomôcť, teda riešiť verejný dlh v Európe, a prišli opäť s nápadom, že sa musí v ďaleko väčšej miere angažovať Medzinárodný menový fond, zatiaľ čo v tomto prípade Čínska ľudová republika, Ruská federácia, Brazília sú ochotné doplniť zdroje do Medzinárodného menového fondu, tiež ale veľmi podmienené zdroje, podmienené tým, že dôjde k zásadnej reforme Medzinárodného menového fondu, nemusím hovoriť o tom, že výsledkom tej reformy má byť väčší vplyv Čínskej ľudovej republiky, Brazílie a Ruska v AMF, takže za týchto podmienok sú ochotní peniaze do menového fondu dodať.
Viete, kto ale odmietol uskutočniť takúto transakciu? Spojené štáty americké. Povedali no cash, žiadne ďalšie peniaze do Medzinárodného menového fondu na záchranu dlhových problémov v Európe nedodáme. A bol tu ešte tretí pokus, ako znásobiť palebnú silu eurovalu, a to bol pokus pretransformovať euroval na poisťovňu. To znamená ako klasická zaisťovacia spoločnosť, Nemci tomu hovoria Rückversicherung, by poisťovala investičné riziká veriteľov, ktorí si nakúpia toxické cenné papire predĺžených ekonomík. No, ak poviete, že budem kryť toto riziko do výšky dvadsiatich percent napríklad, tak som opäť späťnásobil kapacitu eurovalu. Takže majte, prosím vás pekne, tí z vás, ktorí budete zajtra tlačiť tlačítka za euroval, za pristúpenie Slovenskej republiky k eurovalu, stále na pamäti, že toto riešenie bude efektívne a účinné vtedy, keď bude zhora nelimitované. No cap, no limit. Prosím vás, s týmto všetci počítajte, to nie je tak, že zajtrajším dňom sa to končí. Že teda záväzky Slovenskej republiky budú 5,7 mld. eur. A nemajme ešte tendenciu zabúdať, že ešte tu máme nejaké záväzky voči európskej, Európskemu finančnému stabilizačnému nástroju, EFSF, a tie sú v hodnote 7,7 mld. eur. To je, dámy a páni, ten okamih, na ktorom padla v októbri vláda, keď sme sa preli o to, či máme navýšiť naše záväzky voči tomu prvému eurovalu zo 4,4 mld. eur na 7,7. Teraz tu máme ďalších 5,7. Skúste si tie dve čísla spočítať, dostanete sumu, ktorá, neviem, či náhodou, je podobná a vyššia ako ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Chceme ďalej hľadať, ako hovoril exminister Mihál, úspory tu a tam, kde ošklbeme živnostníkov, dohodárov, zdaníme tu výsluhové dôchodky a ďalšie a ďalšie nápady, ako pozbierať tie peniažky, kolektovať tie peniaze, dať ich na jednu kopu a potom ich poslať v podobe už nielen záruk, ale hotovostných peňazí do eurovalu? Ani na tomto sa nepohlo vaše svedomie?
No a teraz poďme veľmi stručne prebehnúť riešenia. Teda, povedal som pred chvíľou, že kritizujete stranu Sloboda a Solidarita, že hovorí, ako to dnes povedal pán poslanec Dzurinda, tupo hovoríme nie, nie, nie, a nemáme žiadne riešenia. Ja som vám pred chvíľočkou demonštroval, že zástancovia eurovalu nemajú ani potuchy o tom, že idú do Ponziho schémy, že idú naozaj do kasína, ktoré bude zhora nelimitované. Ale dobre, keď už stojí pred nami takáto výzva, tak tú rukavicu je potrebné férovo zdvihnúť a povedať pár slov aj k spomínaným riešeniam. Mne je osobne veľmi ľúto, že v lete 2010 sme hovorili o tom, že je potrebné zaviesť mechanizmus riadeného bankrotu krajín.
Vtedy sme boli rovnako kritizovaní, zosmiešňovaní, že to sú tí účtovníci, to je taký pojem, ktorý sa nedávno, dopoludnia, v tejto debate celkom uchytil, že preceňujeme tieto číselné argumenty, no ale, verte mi, že keby bolo Grécko v lete 2010 poslané do riadeného bankrotu, dnes mohlo byť z najhoršieho von. Pretože bankrot je normálny očistný proces, ktorým, ak prejde korporácia, no tak jednoducho trh sa skvalitní a ide ďalej. Zbaví sa proste neefektívnych, zle hospodáriacich subjektov a ten trh ide ďalej. Ja podčiarkujem ale to slovíčko riadený bankrot. Riadený bankrot je vtedy riadeným, keď dôjde k dohode dlžníckej krajiny s veriteľmi, k dohode na tom, ako sa natiahnu maturity, teda doby splatnosti týchto záväzkov, ako sa zníži úroková sadzba, ako sa prípadne aj časť tých záväzkov odstrihne. To je ten spomínaný haircut, to strihanie vlasov. Ak k takejto dohode dôjde, je to normálny štandardný proces riadeného bankrotu krajín. Prosím vás pekne, ale v Bruseli je zakázané použiť slovo bankrupcy alebo bankrot. To je slovíčko, ktoré nesmiete na úrovni bruselskej inštitúcie používať. Tak sa vymyslel pojem účasť súkromného sektora - private sector involvement. A tu by som chcel veľmi, veľmi tlmiť optimizmus kolegov z SDKÚ - DS, ktorí hovoria o tom, je to ťažké rozhodnutie, ale predsa len podporíme ten euroval. Iné riešenie na stole nemáme, to znamená, že toto je jediné správne. A veď tu máme predsa mechanizmus riadeného bankrotu krajín. No, nemáme, dámy a páni, pretože zmluva o Európskom stabilizačnom mechanizme hovorí jasne o tom, že krajina, ktorá požiada o finančnú pomoc z eurovalu môže, ak to uzná za vhodné, rokovať s veriteľmi o reštrukturalizácii verejného dlhu. Môže, ak to uzná za vhodné. To sme ešte viac poľavili práve v tej kondicionalite, v tej podmienenosti pôžičky ako, o ktorej hovoril Mikuláš Dzurinda, že oni sú za euroval, lebo im stačí, keď tá pomoc bude podmienená. No, ale veď dočasný euroval práve hovoril o tom, že je nutná účasť súkromného sektora. V trvalom eurovale, opakujem, ak krajina uzná za vhodné, zváži, či tak urobí.
Riešenie číslo dva. Ďalší postupný krok. Hovoril som pred chvíľočkou o dlhodobej nie udržateľnosti, ale neudržateľnosti gréckeho dlhu, pretože je vylúčené, aby Grécko, ktoré uviazlo v kazajke eura, pretože práve keby malo pred dvoma rokmi vlastnú menu, prešlo, podčiarkujem, riadeným bankrotom, štandardným procesom, ktorý poznajú aj iné krajiny. A pomohlo to tým krajinám, tak mohlo mať dnes vlastnú menu a nemuselo byť uviaznuté v kazajke eura. Toto mohlo výrazne pomôcť nárastu konkurencieschopnosti gréckej ekonomiky. Bohužiaľ, nestalo sa tak. A myslím si, že naozaj nám rastie pravdepodobnosť vystúpenia Grécka z eurozóny. A prosím vás, nebuďme teraz všetci uspokojení tým, že grécke voľby dopadli v princípe dobre, lebo zvíťazili sily ako je Venizelos alebo Samaras, Nová demokracia, a to sú tie proeurópske sily. Podčiarkujem ešte raz, cross-party agreement, čiže dohoda naprieč celým politickým spektrom, v Grécku nikdy takáto zmluva nevznikla. A naopak, všetky relevantné grécke politické strany deklarovali a naďalej to deklarujú, že budú otvárať Memorandum o porozumení. Budú sa snažiť renegociovať podmienky, za ktorých získali finančnú pomoc. Po tretie, chcem povedať, že súčasťou toho balíka riešení je aj okamžité zastavenie budovania politickej únie. K tomu sa ešte vrátim. Po štvrté, je veľmi dôležité dodržiavať pravidlá. Je potrebné prestať ďalej budovať Európu pri absencii akýchkoľvek princípov a pravidiel, ale rovnako je dôležité aj odstraňovať, bude to veľmi dlhý a ťažký a bolestný proces, odstraňovať deficit demokracie. No a nakoniec, po piate, je potrebné jednoducho odmietnuť vstup Slovenskej republiky do trvalého eurovalu. Chcem ešte upozorniť na jednu vec. Keď hovoríme o principiálnosti, o dodržiavaní pravidiel, o ktorých tak veľmi emotívne hovoril aj môj predrečník Ľudo Kaník, nikto z vás si nevšimol, že potom čo sa ministri financií eurozóny dohodli na tom, že poskytneme Grécku, pardon, Španielsku na záchranu ich súkromných bánk sumu 100 mld. eur, vzápätí prišiel pán Barroso a povedal: "Uvažujeme o udelení výnimky pre Španielsko z európskej fiškálnej zmluvy." Už sme doma, opäť, je to o princípoch, ktoré krásne znejú, sa krásne politicky deklarujú. No, len už je oveľa ťažšie dosiahnuť ich vymožiteľnosť. A tak teda vzniká kacírska otázka. Načo sa má Slovensko trápiť s ozdravným balíkom v hodnote, koľko to máte už v súčte napočítaných? Nejakých 2,3 mld. eura, ak hovorím o tomto a budúcom roku. Kvôli čomu to robíme? Tak nech premiér Robert Fico požiada rovnako o výnimku z európskej fiškálnej zmluvy. Ešte neuschol atrament pod podpisom európskeho fiškálneho paktu a už pán Barroso hovorí o tom, že Španielsko dostane výnimku. Toto je principiálnosť, v úvodzovkách principiálnosť, súčasnej Európy. No a dovoľte mi ešte vás upozorniť na jednu veľmi dôležitú vec. Zajtra, skúste si kúpiť noviny, ak sa už tam objaví alebo najneskôr by to mohlo byť cez víkend v tlači. Zajtra sa totižto uskutoční jedno kľúčové stretnutie v Ríme, ktorého sa zúčastní premiérka, kancelárka Merkelová, francúzsky prezident Hollande. Ako som hovoril, tandem sa rozšíri o ďalších dvoch pánov, bude to španielsky premiér Rajoy a taliansky premiér Monti. Viete, o čom budú hovoriť zajtra v Ríme títo štyria lídri eurozóny? Zajtra v Ríme majú na pláne hovoriť o tom, že požiada trvalý euroval o bankovú licenciu. Keď požiada trvalý euroval o bankovú licenciu, čo zmluva o ESM umožňuje, okamžite bude môcť začať robiť spomínaný pákovací efekt, o ktorom som hovoril pred chvíľočkou. Teda zakladať tie toxické papiere v Európskej centrálnej banke a proti tejto zábezpeke si požičiavať, otvárať úverové linky. O tomto idú zajtra títo štyria lídri v Ríme rokovať. A idú rokovať ešte o jednej podstatne nebezpečnejšej veci, a to je tá skutočnosť. Poprosím pánov z SDKÚ, ja by som už rád dokončil svoj príhovor, keby ste, pani predsedajúca, ak je to vo vašej kompetencii. Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale ešte pred chvíľočkou tam bola pani podpredsedníčka Národnej rady Zmajkovičová. Nemám oči aj vzadu, takže nevidím, čo sa tam deje. Idú totižto ešte rokovať o tom, spomínaní štyria lídri, zajtra v Ríme, že euroval začne okamžite vykupovať, okamžite, potom, čo bude ten ohňostroj, myslím, naplánovaný na 9. júla, kedy vstúpi do platnosti a bude tá sláva okolo toho celého, začne vykupovať vládne dlhopisy, a teraz sa podržte, Španielska a Talianska. Čiže už nie je pravdou ani to, že sa idú zachraňovať súkromné španielske banky cez štátom vlastnený špeciálny fond riadenej reštrukturalizácie bánk. A teda buďme ešte radi, lebo ešte tá španielska vláda zatiaľ nepožiadala o pomoc eurovalu. Situácia začína byť skutočne vážna. Španielsko a Taliansko potrebuje v tomto roku 20 percent HDP na takzvaný revolving. To znamená, že v takomto objeme si bude musieť opätovne požičať finančné zdroje na finančných trhoch. Viac ako 20 percent. V prípade Slovenska sa tento údaj pohybuje niekde na úrovni jedenástich percent zatiaľ. Čiže stane sa presne to, že Európska centrálna banka konečne prestane flagrantne porušovať legislatívu a prestane nakupovať do vlastného portfólia toxické cenné papiere predĺžených krajín. Ale jej úlohu prevezme v najbližších dňoch spomínaný trvalý euroval, ktorý idete, dámy a páni, v tomto parlamente odsúhlasiť. Myslím, že nie je potrebná vysoká znalosť vysokej matematiky, aby ste vedeli o tom, že ak sa toto stane, tak Európe nepomôže ani 10-násobne vyšší euroval. Bohužiaľ, tieto kroky sa dejú.
Dovoľte mi ešte na záver tri poznámky. Po prvé, veľmi sme intenzívne diskutovali v priebehu dnešného dňa takzvané národné schvaľovacie mechanizmy. Dnes máte všetci v laviciach rozdané, myslím, že už tri dokumenty. Jeden je z dielne predsedu KDH Jána Figeľa, druhý je z dielne poslanca Lipšica a tretí je z dielne Slobody a Solidarity. Zrazu vidíme, ale mňa to v princípe teší, ja budem úprimný. Mňa to teší, že sa nachádza v jednotlivých stranách podpora naozaj zdravého rozumu, keď už nie je možné zastaviť ratifikáciu trvalého eurovalu, tak sa teda pokúsme aspoň upraviť národné schvaľovacie procedúry. Chcem len upozorniť, že Sloboda a Solidarita je pripravená podporiť aj návrh, ktorý leží vo vašich laviciach z dielne KDH aj z dielne už nezávislého poslanca Daniela Lipšica. Sme to pripravení urobiť napriek tomu, že si uvedomujeme, že má to len váhu politickej deklarácie. Sú to akési návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ten náš návrh, ktorý máte v laviciach, znamená konkrétne paragrafované znenie príslušného zákona, ktoré, ak by bolo prijaté, táto zmena, ak by bola prijatá, by v praxi znamenala, že akékoľvek použitie finančných prostriedkov z eurovalu, a je úplne jedno, či na navýšenie základného imania, alebo na poskytnutie konkrétnej finančnej pomoci konkrétnej krajine, ak o to požiada, bude musieť prejsť schvaľovacou procedúrou v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Teda nebude postačovať iba jednoduché rozhodnutie, či už výboru pre európske záležitosti alebo, ako sa spomína v politickej deklarácii KDH, buď výbor pre európske záležitosti, alebo výbor pre financie a rozpočet. Ja viem, že dámy a páni zo SMER-u - sociálnej demokracie sa obávajú, že to bude vytvárať po každé obrovskú mediálnu príležitosť odporcom eurovalu, aby podobné diskusie, ktoré vedieme od rána dnes, prebiehali vždy, keď budú narastať záväzky Slovenskej republiky. Lebo sa euroval dostane do straty, príde výzva na doplnenie základného imania, alebo nejaká ďalšia členská krajina eurozóny požiada o finančnú pomoc. Vždy by bolo potrebné po každé prísť do pléna a vypýtať si súhlas pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Takže napriek tomu, že si uvedomujeme, že tie návrhy, ktoré máte v laviciach z dielne KDH a poslanca Lipšica majú len deklaratórny politický charakter, my ich podporíme a súčasne vás chcem požiadať úprimne aj o podporu toho návrhu, ktorý sme dali do lavíc my, ktorý znamená paragrafované znenie príslušných ustanovení zákona tak, aby všetky tie schvaľovacie procedúry domáce, ktoré nám nikto nepredpisuje z Bruselu, aby naozaj boli vždy prediskutované v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Nemajte pred očami stále len ten pocit, že sa vytvorí mediálny priestor pre kritikov eurovalu, ale to bude v prvom rade chrániť a kryť chrbát vašim smeráckym zástupcom v orgánoch ESM. Vaši ľudia, keď tam pôjdu dvíhať ruky alebo stláčať gombíky, už o malú chvíľu aj za nakupovanie španielskych a talianskych dlhopisov, budú mať oveľa väčší a silnejší mandát, ak prejde schvaľovacou procedúrou v pléne Národnej rady, a nie vo výbore pre európske záležitosti. Druhá poznámka. Napočúvali sme sa za uplynulé týždne a mesiace strašné množstvo mýtov. Mýtov o záchranných mechanizmoch. Počúvali sme o tom, že z geopolitických dôvodov je potrebné, aby Slovenská republika takéto mechanizmy podporovala a schválila. Počúvali sme o tom, že ideme chrániť úspory občanov Slovenskej republiky v bankách. Ideme zachraňovať vlastnú menu. A to je euro. Počúvali sme od bývalého ministra financií Mikloša, že on si je vedomý toho, že bol zle zapnutý prvý gombík. No, len ja sa pýtam, a teraz sa to týka aj dám aj pánov, keď sa ráno obliekate a zapínate si prvý gombík a si ho zapnete zle, tak čo urobíte? Ho rozopnete a zapnete si ho správne alebo budete pokračovať ďalej v tom zlom zapínaní, až tu na konci vás to niekde udusí? No tak, ak bol zle zapnutý prvý gombík, malo sa nájsť v Európe dostatok politickej vôle a odvahy k tomu, aby sme ten zle zapnutý prvý gombík rozopli a začali sa pekne zapínať tak, ako káže zdravý rozum. Ja som osobne počul viackrát aj vyjadrenia bývalého ministra financií Ivana Mikloša, keď hovoril o tom, že vecne máte vy v SaS-ke pravdu, ale vieš, Jožo, my sa musíme rozhodnúť politicky správne. No, práve preto sa dnes Európa nachádza v takých problémoch fatálnych, že sa tí politici desiatky rokov nerozhodovali na základe vecných argumentov, ale vždy pod nejakým takým fiktívnym rúškom, takou záclonkou, že my sa musíme politicky správne rozhodnúť. Aj keď vecne máte, dámy a páni z SaS, pravdu. Počúvali sme mýty napríklad o tom, že o čom diskutujeme. Veď Európsky stabilizačný mechanizmus je akousi obdobou Európskeho menového fondu. No, nie je to tak. V Medzinárodnom menovom fonde, po prvé, má Slovenská republika uloženú sumu v SDR, to sú special drawing rights, to je špeciálne práva čerpania, v ktorých je, v tej fiktívnej mene, vyjadrená, vyjadrená, vyjadrený náš vklad v menovom fonde vo výške 427 mil. SDR. Ak si to prepočítate na euro, je to približne 530 mil. eur. Koľkože to ručíme v záväzkoch voči prvému a druhému eurovalu? Trinásť celé štyri miliardy eur. Prosím vás pekne, Slovensko má záväzky voči eurovalom dvadsaťšesťkrát vyššie, ako je záväzok Slovenska v Medzinárodnom menovom fonde. Ešte ďalej chceme počúvať ľudí, ktorí hovoria, že ideme vybudovať len akúsi obdobu menového fondu v Európe? No, nie. Naše záväzky sú v eurovaloch dvadsaťšesťkrát vyššie, ako je náš vklad v Medzinárodnom menovom fonde. Odlišnosť druhá. V AMF neručí jedna krajina za záväzky inej krajiny. Jednoducho nie. AMF je normálna banka sui generis, banka zvláštneho druhu. Preto zvláštneho druhu, lebo nie je v súkromných rukách. Túto banku si zriadili štáty, ale má vybudované za desiatky rokov, Medzinárodný menový fond vznikol v roku 1945 vo Washingtone, má vybudované štandardné mechanizmy, napríklad posudzovania rizík, má vybudované štandardné warning mechanizmy, kedy bliká červená, že treba s tou dlžníckou krajinou začať niečo robiť. A jednoducho to tam funguje tak ako v akejkoľvek banke. Európsky stabilizačný mechanizmus, ako som už hovoril, je Ponziho schéma, je hračkou v rukách európskych politikov. Bohužiaľ, je to tak. Takže, prosím vás, nech nikto nehovorí o tom, že ideme vybudovať akúsi európsku obdobu Medzinárodného menového fondu.
Dovoľte mi poznámku poslednú. Ja súhlasím s tými politikmi v Európe, ktorí hovoria, že na pozadí riešenia dlhovej krízy v Európe, v eurozóne predovšetkým, prebieha salámovou metódou postupná, český prezident Klaus hovorí plíživá, politická centralizácia, politická federalizácia Európy. Som veľmi rád, že z úst niekoľko málo rečníkov dnešného dňa, myslím, že hovoril o tom aj Mikuláš Dzurinda, Ľudo Kaník, kolega Beblavý, som počul aspoň to, že vznik Spojených štátov európskych je pre vás neprijateľná myšlienka. Rozumel som správne, že, pán kolega Kaník? Som veľmi rád, že aspoň v tomto sa zhodneme, pretože ja jednoducho neverím na vznik Spojených štátov európskych. Ak jedného dňa vzniknú, tak určite to bude opäť raz politický, rýdzo politický projekt, ktorý bude ignorovať ekonomické zákonitosti a pravidlá, a práve preto bude odsúdený na zánik. Počul som pred niekoľkými dňami takú veľmi zaujímavú úvahu, že ak by sme, tí z vás, ktorí budete tlieskať, váš premiér Fico hovoril naposledy na výbore pre európske záležitosti, že SMER podporí všetko, s čím príde nový francúzsky prezident Hollande. A viete, s čím prichádza nový francúzsky prezident Hollande? So spoločnými eurodlhopismi, s fiškálnou úniou, práve s politickou centralizáciou Európy. No, ak tomu, dámy a páni zo SMER-u, budete tlieskať, tak tlieskate skutočne jednému veľkému disaster-u a jednému veľkému kolapsu celej Európskej únie. Tá úvaha, o ktorej som hovoril pred chvíľou, ktorú som čítal pred pár dňami, bola práve o tom, že ak by sme pripustili myšlienku, že vznik superštátu alebo supraštátu v Európe je možný a funkčný projekt, tak sa potom pýtam, čo bráni tomu, aby jedného dňa takýto štát vznikol aj na úrovni celého glóbu. Prečo jedného dňa nevznikne zo všetkých štátov sveta jeden jediný supranacionálny štát? A odpoveď je jednoduchá, pretože keby ste aj vtedy chceli dodržať základné pravidlá zastupiteľskej demokracie a nechali by ste takúto svetovú vládu prejsť demokratickým procesom volieb, čo si myslíte, aká svetová vláda by vznikla? No, pripusťme napriek veľkému úspechu vo voľbách, že by to nebol SMER. Viete, kto by zvíťazil v takomto prípade? S vysokou mierou pravdepodobnosti by vznikla koaličná indicko-čínska-indonézska vláda, že? Je to holý fakt. Lebo ak ctíme pravidlá zastupiteľskej demokracie, tak takáto indicko-čínsko-indonézska koalícia by vznikla. A ja sa teda pýtam, verí niekto z vás v existenciu politickej kategórie európskeho národa? Ja v takúto kategóriu neverím. Aj preto nemôže byť nikdy feasibilným, zmysluplným funkčným projektom supraeurópsky štát. Opäť sa opriem o výrok profesora Klausa, prezidenta Českej republiky, ktorý povedal, že ak takýto paútvar vznikne, tak by sa mohol priliehavo nazývať Zväz európskych postdemokratických republík. Toto je holý fakt.
Dovoľte mi preto, aby som úplne v poslednej vete vás poprosil, aby ste skutočne nezatlačili tlačítko za trvalý euroval, ak sa chcete ešte raz niekdy pozrieť do zrkadla nielen na vlastnú tvár, ale aj v budúcnosti do tvári a očí vašich detí a vašich vnukov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda. Pán poslanec, Jozef, veľmi som rád, že veľmi dlhý predhovor alebo príhovor k tomuto plénu, ktorý skutočne priniesol obrovské množstvo čísiel, obrovské množstvo faktov a aj jednu snahu, ktorá má pozmeniť, ak teda má prísť k prijatiu tejto zmluvy, aby Národná rada alebo národný moment v tomto prijímanom mechanizme mohol nejakým spôsobom viac svietiť. Aby mohli pri jednotlivých tranžiach, alebo pritom, ako sa budú používať mechanizmy Európskeho stabilizačného mechanizmu, prebiehať rozpravy aj tuná v parlamente. Tento návrh vítame a aj svojím podpisom podeň vyjadrujem podporu a budem hlasovať za. Zároveň chcem vysvetliť aj prečo. Je to práve preto, čo si aj spomínal, že sa obávam nového druhu, novej kategórie politika, ktorého aj, ako spomínal aj v prejave pán poslanec Blaha, predseda eurovýboru, volá racionálny európsky politik. Obávam sa taktiež deficitu demokracie, ktorý si zadefinoval, medziparlamentných nedemokratických zón, ktoré vznikajú, a práve preto nemám dôveru a nepodporím mechanizmus, ktorý sa nám tu snažia vysvetliť, že je jediné možné riešenie pre Slovenskú republiku.
Ďakujem.