3. schôdza

19.6.2012 - 3.7.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

21.6.2012 o 14:52 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:52

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za odpovede. Z nich je jasné, že táto pomoc ešte nebola schválená, že to bolo len podmienečné, čo je dobre, a taktiež je z toho jasné, že ešte len budeme vidieť, myslím Slovensko, či táto pomoc je nevyhnutná, pretože na to nebola v tej odpovedi jednoznačná odpoveď, keďže audit neprebehol. Nevieme, či táto pomoc naozaj sa nedá alebo či, či to ozdravenie sa nedá riešiť aj iným spôsobom, a to je podľa mňa kľúčové, pretože trvalo zdôrazňujeme, že pri všetkých mechanizmoch, aj dočasnom aj trvalom, o ktorom sa bude hlasovať, je dôležité, ako sa tieto peniaze použijú. Lebo je nesporné, že niekedy ich použiť bude treba a bude to dobré. Ale niekedy to vôbec nemusí byť dobré a to je dôležité, rozhodnúť sa medzi použitím alebo tým, že použiť tieto peniaze nie je správne.
Španielsko, si nemyslím, že vyčerpalo svoje vnútorné zdroje tým, že si nevie požičať. Španielsko, treba zvážiť, že či použilo všetky nástroje na to, aby si zabezpečilo peniaze, či zvýšilo dane v tých oblastiach, kde ich zvýšiť môže, či šetrí tam, kde šetriť môže, aby vláda získala peniaze pre svoj domáci sektor. Zasa zdôrazním, my sme si svoje banky museli za ťažkých podmienok zachraňovať sami, a preto by som vyzýval ministerstvo financií, aby na toto kládlo dôraz pri zvažovaní, ako postupovať v konečnom rozhodnutí o tejto otázke. A z odpovedí je tiež jasné, že vláda počíta, že dá nášmu zástupcovi pokyn alebo mandát úplne sama, a to považujem za veľmi nesprávne. Jedná sa o 100 mld. eur alebo do 100 mld. všetkých európskych daňových poplatníkov. Mali by. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

21.6.2012 o 14:52 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:52

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja som pozorne počúval, či z toho vyplynula nejaká otázka. Skôr to boli konštatácie. Tak ja tiež len skonštatujem, ako ste aj vy skonštatovali, že zatiaľ je to predbežný súhlas. Bude prebiehať audit a vo všeobecnosti, či španielska vláda už urobila všetko, vždy sa dá možno urobiť viac. Problém je, že riešia aj nejaký krátkodobý momentálny problém, ktorý súvisí s likviditou, a to viete, že znamená eminentný problém pre tú krajinu. Takže odkážem ministerstvu financií, o čo ste ma žiadali.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.6.2012 o 14:52 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:52

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pekný deň vám všetkým prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Je to zaujímavá otázka, predovšetkým preto, že vlastne rozmýšľam, či sa pustiť do odborného hodnotenia kvality a druhov zbraní, ktoré polícia používa, alebo akým spôsobom stanoviť ich vyhovovanie pre, pre jednotlivé služby polície. Skúsim byť stručný. Samozrejme, najrozšírenejšou zbraňou je v Policajnom zbore krátka guľová zbraň ČZ, vzor 82, ktorý používajú vo väčšine prípadov naši policajti. S touto zbraňou je spájaných niekoľko problémov. Vo svojom čase bola, samozrejme, na vysokej úrovni, ale časom sa ukázalo, že strelivo, predovšetkým strelivo, ktoré táto zbraň používa, je problematické z pohľadu svojich odrazov a z pohľadu svojho zastávacieho účinku na páchateľa. Úplne otvorene sa to objavilo a preukázalo v rámci problému v Devínskej Novej Vsi, kedy napriek zásahu policajtov poriadkových síl neboli schopní aj s touto zbraňou dostatočne efektívne páchateľa eliminovať a v kratšom časovom úseku zabrániť ďalšiemu konaniu trestnej činnosti.
Postupom rokov sme vymieňali v rámci Policajného zboru v rokoch 2006 - 2010 tú techniku, ktorá bola v najhoršom stave, to znamená, prešli sme obmenou, samozrejme, samotných, automobilovej techniky, výbavy kriminalistov, samotného oblečenia, aby teda vôbec mali v čom policajti byť, a zbrane boli v programe a potom si tento program osvojil aj v nadväznosti na tragédiu v Devínskej Novej Vsi minister vnútra Daniel Lipšic. Začal aj súťažiť, túto výmenu zbraní, ale ako to už v rámci súťaží na Slovensku chodí, tak vlastne tá súťaž je dodnes otvorená a myslím, že sa chýli ku koncu.
Súvisí predovšetkým so súbojom jednej zo slovenských firiem, ktorá neustále napáda jednotlivé obstarávania, je dosť ťažké naplánovať tak akékoľvek podmienky k týmto pištoliam, aby sa do tých podmienok zmestila. Všetky podmienky sa jej zdajú, že sú šité proti nej, pričom štrnástim výrobcom zbraní podmienky vyhovujú, iba jednej firme nevyhovujú, tak to začína byť pomaly podozrivé. A napriek tomu, že uprednostňujeme všetky výrobky zo Slovenskej republiky, ak je to čo i len trochu možné, v zmysle zákonov a európskych noriem, v tomto prípade mám vážne pochybnosti, či má snahu v tomto prípade aj slovenská firma o to, aby sa tieto veci uskutočnili.
Takže hlavným problémom je obstarávanie, hlavným problémom je komplikované verejné obstarávanie, aj v tomto prípade samotná súťaž, kde sú niektoré podmienky aj pre mňa ťažko zrozumiteľné, ale to na veci nič nemení, že pokúsime sa v dohľadnej dobe, aby sme sa dokázali vysporiadať aj s týmto problémom.
Druhým problémom po krátkych guľových zbraniach sú, samozrejme, v jednoduchosti povedané, samopaly. Momentálne má k dispozícii Policajný zbor predovšetkým útočnú karabínu, vzor 58, známy veľký samopal, ktorý je naozaj dizajnovaný na vojenské účely a je dizajnovaný na predovšetkým streľbu v otvorenom teréne v rámci mesta a je schopný páchať obrovské škody práve náhodnými odrazmi. Má ranivosť tento, táto strela veľmi dlhú, počas svojho letu až niekde na úrovni 2,5 - 3 km a, samozrejme, druh streliva, ktorý používa tento samopal, je mimoriadne ranivý, to znamená náhodný, náhodné zranenie je vždy vážne, je vždy vážne. A z tohto dôvodu sa snažíme už roky dostať ku klasickým policajným samopalom, tak ako sú všeobecne známe, z Európy, ktoré strieľajú vlastne pištoľové strelivo, to znamená kaliber 9 mm Luger. Časť špeciálnych jednotiek je ním už vybavená, časť tých policajných jednotiek, ktoré sú naozaj najčastejšie v styku s problematickými osobami, by sme boli radi, keby bola vybavená v najbližšom období. Podrobnú správu, ak bude mať parlament záujem, predložíme. Ja to zhrniem už do jednoduchej vety. Ako hodnotím zbrane, hodnotím, že v tejto chvíli nevyhovuje dobe a ohrozeniam, ktorým policajný zbor čelí. Sú teda nevyhovujúce, priama odpoveď na vašu otázku, a problém s ich opravou ani veľmi nie je, ako problém s tým, že samé osebe už dnešnou konštrukciou, a predovšetkým strelivom, nespĺňajú kritériá, ktoré sú kladené na výkon policajnej práce v tomto období. Verím, že sa to nejako podarí dokončiť a policajné zbrane budú, budú vymenené.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.6.2012 o 14:52 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:01

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Ďakujem. Chcel by som dať jednu teda podotázku. Konkrétne, samozrejme, aj ďakujem za odpoveď, chcel by som sa ale spýtať na pištole, v akom stave sú, lebo v podstate viacerí policajti sa mi sťažovali, že s tými pištoľami majú problém niečo trafiť, tak neviem, že či neuvažuje sa výmena aj týchto, tohto typu zbraní.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.6.2012 o 15:01 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:01

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Napriek tomu, že v návode sa píše, že pištoľ je automatická, nemyslí sa tým mierenie. Mierenie väčšinou ostáva na samotnom strelcovi. A ak je pištoľ nepresná, tak, samozrejme, každý má právo si ju znovu dať preveriť a poprípade vymeniť hlaveň. Áno, samozrejme, problém tej pištole je v tom, že aké má účinky jej výstrel. To je hlavný problém. O presnosti pri týchto zbraniach nie je nejaký zásadnejší problém, to je dobrá pištoľ, len má jediný, z pohľadu chlapov naozaj, ja teda nedisponujem nejakou lopatou, ale už aj mne je trochu malá, tá pištoľ. Takže akonáhle je policajt taký riadny slovenský chlap, tak, samozrejme, je to preňho pomerne menší nástroj a bolo by dobré, aby mal vlastne na výber, tak ako ministerstvo vnútra vlastne vyhlásilo súťaž na tri kategórie, tri veľkosti jednotlivých pištolí, tak, samozrejme, by bolo vhodné, aby mali aj na výber. Tak isteže sa s tým musí aj komplikovanejšie strieľať, lebo akonáhle nemáte pohodlný úchop, nemôžete presne trafiť, ale tak to už zachádzame do vecí, ktoré nepatria na túto pôdu.
Faktom je, že áno, tá zbraň je nevyhovujúca a nevyhovujúca dlhodobo. Problém, ktorý je spojený s obstaraním tejto zbrane, súvisí najmä s určitými obštrukciami, keď to takto poviem, jedného z niekoľko veľa účastníkov. Považujeme to za neseriózne konanie a aj to je dôvod, prečo do dnešného dňa vlastne policajti ešte stále majú staré zbrane a dá sa povedať, že aj takýmto konaním títo ľudia ohrozujú bezpečnosť svojich spoluobčanov.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.6.2012 o 15:01 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:01

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, nie je možné reagovať na všetko. Ak dovolíte, úplný záver, ktorý sa týka asi merita veci, ako pripravujeme, aké alternatívy sú v súvislosti s dohodami ako takými v kontexte prípravy Zákonníka práce. Môžem takto? Ale budem reagovať, lebo, lebo mám desať sekúnd.
Po dnešnej Rade solidarity a rozvoja sú dve alternatívy riešenia otázky dohôd v súvislosti s pripravovaným, novelou Zákonníka práce. Prvá alternatíva znamená zrušenie dohôd v Zákonníku práce a ponechanie dohôd na brigádnickú činnosť pre študentov a dôchodcov pri riešení cirka polovičných odvodov v porovnaní s klasickým pracovnoprávnym vzťahom pri súčte 48,6 percenta zamestnanec - zamestnávateľ. Druhá alternatíva... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Druhá alternatíva je ponechanie dohôd, ale ich zodvodovanie štandardnou sadzbou s výnimkou študentov a dôchodcov. To znamená, o týchto dvoch alternatívach sa momentálne diskutuje, z týchto dvoch alternatív jedna skončí. Ja reálne predpokladám, že asi tá druhá, ktorá hovorí o tom, že dohody budú zodvodnené s výnimkou pre študentov a dôchodcov, kde bude odvod na 50 percent.
Skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.6.2012 o 15:01 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:01

Daniel Lipšic
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi pár poznámok k navrhovanému trvalému eurovalu, ale potom aj návrh jedného uznesenia, ktoré odovzdám pánovi spravodajcovi.
Slovenská politická scéna je rozdelená na také dve hlavné skupiny s nejakými variáciami. Jedna je a priori proti akejkoľvek pomoci v rámci eurozóny a druhá je za akúkoľvek pomoc, ktorú si dohodnú väčšie krajiny, v princípe len sa pridáme, bez nejakých ďalších podmienok.
Myslím si, že by sme sa zhodli na tom, že kľúčový návod rozhodovania je, aký je slovenský záujem a záujem slovenskej ekonomiky a občanov. Záujem slovenskej ekonomiky je, aby eurozóna fungovala, to znamená, aby nekrachovali štáty, ktoré sú v problémoch, lebo to zasiahne aj Slovensko. Ale slovenský záujem je aj to, aby peniaze, ktoré investujeme do eurovalu, ktorý je vlastne bankou, sa nám vrátili. Nejde o malé peniaze. Ide o 4 tis. eur na každú štvorčlennú rodinu, čiže ide o takú sumu, o ktorej možno tento parlament ešte nerozhodoval. A myslím si, že nie je fér od našich občanov, krajiny, ktorá má asi s Estónskom najnižšiu životnú úroveň v eurozóne, je najchudobnejšou v eurozóne, vyžadovať, aby sme požičiavali peniaze v situácii, keď nemáme garantované, že sa vrátia. Požičajme, ak to je potrebné, je to aj náš záujem, ale len za podmienky garancie. Za podmienky zábezpeky. Aby naši občania boli uistení o tom, že peniaze, ktoré de facto z ich daní pôjdu do iných krajín, nám budú vrátené.
Už tu bolo viackrát spomínané, že by bolo vhodné v zákone upraviť, aj keď to nepredpokladám, aby o pôžičkách, respektíve o navyšovaní základného imania rozhodovali, rozhodoval parlament, ako to je v Rakúsku, v Nemecku, v iných krajinách, ale k tomu sa budú vyjadrovať kolegovia pri návrhu samotného zákona. Preto by som chcel predložiť uznesenie, ktorým Národná rada vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby v súvislosti so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu, EMS, zabezpečila, že každé splatenie a úhrada i časti upísaného imania EMS zo strany Slovenskej republiky budú podmienené poskytnutím primeraných zábezpek Slovenskej republike zo strany prijímateľa finančnej pomoci. Tak ako si Fínsko vymohlo zábezpeky v minulosti, myslím si, že Slovensko, ak by malo silu vyjednávať si pozíciu, si ich môže vymôcť ako najchudobnejší štát eurozóny, alebo jeden z dvoch najchudobnejších štátov pre prípad EMS. Nie je to žiadna dráma, slovenský podiel predstavuje 0,824 percent imania EMS a musím povedať, že pred dvanástimi rokmi Slovensko bez pomoci nejakých eurovalov ozdravilo svoj bankový sektor sumou viac ako 100 mld. korún, teda 3,3 mld. eur, pričom táto expozícia nie je vôbec v EMS zohľadňovaná a v zásade znevýhodňuje pozíciu Slovenskej republiky.
Slovenská republika obozretnou, zodpovednou, fiškálnou politikou dosiahla aj stav, že z pohľadu výšky dôchodkov, príjmov i životnej úrovne patrí medzi najchudobnejšie regióny eurozóny. Proste, nežili sme až tak na dlh. Je preto absolútne neprijateľné, aby z prostriedkov súčasných i budúcich skromných príjmov prispievala bez náležitej kompenzácie a záruk na niekoľkonásobne vyššie príjmy v bohatších krajinách. Takto podľa mojej mienky solidarita nevyzerá.
Zmluva o EMS teda znamená v tomto znení, že občania Slovenskej republiky ako jedného z najchudobnejších štátov eurozóny požičajú sumu 5,8 mld. eur, prípadne i viac. A dobrovoľne sa vzdajú rozhodovania o nakladaní s týmito prostriedkami bez možnosti akéhokoľvek postihu, čo zaručuje zmluva tým, že poskytuje veľmi široké imunity, ale aj kompetencie členom správnej rady EMS. Ak ktorýkoľvek z našich občanov príde do banky si požičať hypotekárny úver, nikomu z nás, alebo málokomu teda, minimálne, banka požičia bez zábezpeky. Nevidím dôvod na to, aby sme my požičiavali bez zábezpeky krajinám, kde vrátenie tejto finančnej pomoci je viac ako otázne.
Dovolím si teraz predložiť uznesenie, ako som ho prečítal, text uznesenia Národnej rady pánovi spravodajcovi. A na záver len zopakujem, čo som povedal.
Nie sme apriórne proti pomoci, pokiaľ to pomôže Slovensku, ale tak, aby naši občania mali garanciu, že pomoc, ktorá pôjde z ich peňazí výrazne bohatším krajinám, im raz bude vrátená. To považujem za kľúčové, lebo to je spravodlivé.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

21.6.2012 o 15:01 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:01

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja len chcem oceniť váš postoj. Vy ste veľmi dobrý právnik, a preto možno na rozdiel od mnohých kolegov ste si naozaj preštudovali tú zmluvu a veľmi dobre ste pomenovali, tak ako aj náš predseda, pán Richard Sulík, dopoludnia, všetky tie riziká a náklady, ktoré z nej vyplývajú, no a v tomto kontexte by som rád ocenil aj váš konzistentný postoj, pretože si pamätám, že už keď sa o eurovale rokovalo na vláde, už vtedy ste vyjadrili, a myslím, že zdržanie sa hlasovania, čiže ste nepodporili zavádzanie všetkých týchto európskych stabilizačných mechanizmov, ktoré sú pre Slovensko veľmi drahé a naozaj vystavia obrovskú faktúru všetkým občanom, konkrétne dnešné hlasovanie. Znova to zopakujem, 5,7 mld. eur.
Ďakujem.
Skryt prepis

21.6.2012 o 15:01 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:28

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni. Nejako nás je tu poriedko pri tak závažnom rozhodnutí. Zvyčajne tuná ľudia za týmto pultom hovorili, by som povedal, tak čiernobielo. Jedni hovorili, že to je dobré, a druhí, že to je zlé. Jedni hovorili, že to je biele, a druhí, že čierne. Každý hovoril o tom svojom rozhodnutí alebo o tom svojom názore, že ten je ten správny, a ten druhý, ten je ten nesprávny. A možno to nie je moderné, ale ja za seba by som chcel priznať, že nie som tak jednoznačne vyhradený v tomto alebo v otázke na euroval, druhý trvalý alebo EMS, ESM, akokoľvek mu povieme. Pre mňa je to vyberanie toho lepšieho z tých dvoch zlých rozhodnutí. Tak či euroval podporíme alebo ho nepodporíme, tak či tak pre mňa, alebo osobne tak sa ma to nejako dotýka, alebo tak to cítim, obidve tieto rozhodnutia sú zlé. Možno tak obrazne povedané, v prípade, ak by sme ho nepodporili, tak by to bolo asi o tom, jak keď v rodine máme, zistíme zrazu, že máme človeka, ktorý je drogovo závislý, aby sme mu povedali, že tam sú dvere, vypadni, a keď sa spamätáš, môžeš sa prípadne vrátiť späť. Ešte raz hovorím, v rodine, keď by sme takéhoto človeka našli. Čiže v nejakom spoločenstve, ktoré má k sebe blízko.
To druhé riešenie, podporiť euroval, je z tohto pohľadu, alebo zase takto obrazne povedané, je o tom, že keď zistíme, že toho drogovo závislého v rodine máme, tak sa s ním porozprávame a skúsime si nastaviť vzájomné pravidlá a dohodneme sa na postupnom znižovaní dávky a na postupnej odvykacej kúre. Možno tu je iba teda otázka, že či to, čo za dva roky Európa v tejto veci alebo v nadstavovaní odvykacej dávky a nadstavovaní pravidiel pre hriešnikov v Európskom spoločenstve alebo v eurospoločenstve urobila, či teda boli dostatočné, alebo dostatočná snaha alebo nie. Či to bolo iba pro forma, hranie sa, aby trhy boli spokojné, alebo to bola naozaj reálna snaha o to, aby hriešnici sa začali správať rozumne.
Možno, inak povedané, pre mňa je cesta podporenia alebo nepodporenia eurovalu a povedanie, že si drogovo závislý alebo si závislý na zadlžovaní sa, tak vypadni, tak je cesta prudkého hospodárskeho poklesu v prvom rade u toho hriešnika, čiže napríklad v tom Grécku, keď už o Grécku tu dnes tak veľakrát bolo povedané, ale, samozrejme, vzhľadom na prepojenosť, či európskej alebo svetovej ekonomiky, vo väčšej alebo menšej miere aj vo všetkých krajinách na svete.
Z tohto pohľadu je nepodporenie eurovalu možno krok spravodlivý. Ten, kto spôsobil problém, kto spáchal hriech, nech za neho trpí. Čiže možno z tohto pohľadu nepodporiť euroval je spravodlivé. Na druhej strane, povedať tomu hriešnikovi, že dobre, spáchal si hriech a znížime ti dávky a postupne sa budeš musieť dostať na nulu a postupne budeš musieť byť čistý, tak je ľudské alebo solidárne. Čiže vo mne to vyvoláva pri tomto rozhodovaní naozaj zápas týchto dvoch pohľadov. Zápas medzi spravodlivosťou a ľudskosťou. Zápas medzi spravodlivosťou a solidárnosťou. Možno cesta vyhnať hriešnika z eurozóny a povedať, nie, teraz ty sa musíš sám spamätať a sám postaviť na vlastné nohy, je cesta, ktorú si zvolila Argentína alebo ktorú svet zvolil voči Argentíne pred približne desiatimi rokmi. Argentína sa z toho spamätala, ale ten šok, ktorý to spôsobil, krátkodobý, spôsobil, že veľa ľudských osudov bolo nie práve dobre naplnených, a spôsobil veľa tragédií. Z tohto pohľadu zase mne sa zdá prijatie eurovalu za prístup, ktorý síce nespôsobuje nejaký okamžitý hospodársky výkyv, ktorý teda môže spôsobiť turbulencie alebo pokles aj v iných krajinách, ale je to vlastne cesta prijatia eurovalu, takej dlhodobej agónie, hospodárskeho, dlhodobého, dlhodobej hospodárskej stagnácie, kedy vlastne v záujme toho, aby sme teraz nezažili nejaký veľký výkyv a spamätali sa možno z toho o to skorej, tak radšej zvolíme postupnú cestu nejakých postupných dávok a postupne sa tá krajina nejakým spôsobom znormalizuje, ale aj my všetci, ktorí sa na tom budeme podieľať, budeme trpieť tým, že bude to na úkor našeho hospodárskeho rastu. Bude to na úkor rastu zamestnanosti alebo úkor rastu priemerných miezd.
Čo mi však, čo ma však vlastne mrzí a odrádza ma od toho, aby som hlasoval za našu účasť v trvalom eurovale, tak je to, že podľa mňa nezohľadňujeme spravodlivo náš podiel na hriechu. Myslím tým to, že v prvom rade krajiny, ktoré boli prvé, ktoré vstúpili do eurozóny a ktoré prvé mali strážiť všetky ostatné krajiny, ktoré do eurozóny vstupovali, tak tieto nesú ten najväčší podiel na hriechu po tých hriešnikoch, ktorí ho spáchali. Práve krajiny ako Nemecko, Francúzsko, tie veľké, s veľkými ekonomikami sú zodpovedné za to, že dovolili Grécku falšovať údaje, dovolili Grécku sa hrať na lepších, ako v skutočnosti boli, a de facto dovolili to, že dnes máme problém, ktorý tu máme. Ak by hneď od začiatku Grécko si ustrážili, alebo všetkých týchto hriešnikov ustrážili a učili by nezodpovedné krajiny, aby sa správali zodpovedne, dnes by sme neriešili problém, ktorý na stole máme.
Preto sa mi zdá, aj keď znížený podiel, a treba priznať, že, a povedať ľuďom pravdu, že iba dočasne znížený podiel do roku, myslím, 2021 nie je pre Slovensko spravodlivý. My sme do toho vlaku nastúpili medzi úplne poslednými, a preto náš podiel sa nemal odvíjať od tých čisto iba ekonomických parametrov, ale mal zohľadniť aj to, kedy sme do vlaku s názvom euro nastúpili. Bohužiaľ, vôbec ho nezohľadňuje, a preto si myslím, že toto je nespravodlivé od nás chcieť, aby sme sa takýmto vysokým podielom na vytváraní tohto stabilizačného mechanizmu podieľali.
Druhé, čo ma mrzí, alebo čo mi bráni hlasovať za našu účasť v trvalom eurovale, je nemožnosť vystúpiť z tohto mechanizmu. Nevidím žiadny dôvod pre to, ak niekto to myslí s vytvorením tohto mechanizmu úprimne, aby nedovolil ktorémukoľvek členovi sa slobodne v ktorejkoľvek chvíli rozhodnúť a z tohto mechanizmu vystúpiť.
My sme sa čudovali, keď boli reči o tom, že Grécko by malo z eurozóny vystúpiť, sme sa čudovali, ako je možné, že v Zmluve o pristúpení do eurozóny nie je nikde klauzula o tom, že akým spôsobom by mal nový člen alebo člen eurozóny vystúpiť z tohto spolku. Dnes sa pomaly nikto nečuduje nad tým, že prečo takáto istá exit klauzula nie je v Zmluve o vytvorení Európskeho stabilizačného mechanizmu. A ja sa pýtam, či to náhodou, alebo teda či si myslíme, že to je náhoda. Niekto si možno myslí, že to je náhoda, a ja si myslím, že to náhoda nie je.
Myslím si, možno trošku paranoicky, ale myslím si, že jednoducho sú ľudia, sú krajiny v Európe, ktoré snívajú o tom, aby raz vytvorili z Európy veľký superštát, a takýto, takáto postupná, tichá, plazivá forma vytvárania si vazalov v Európe týmto ľuďom vyhovuje. Bola to cesta ponúknutia alebo potiahnutia medového motúza s názvom Európa pod nos všetkým novým členov, ktorí chceli mať euro, potiahli sme im medový motúz, skočili ako rybičky po háčiku, majú euro, bez možnosti sa ho vzdať, bez možnosti z eurozóny vystúpiť.
Dnes, v situácii, kedy veľké, múdre a rozumné štáty, ktoré hospodárne hospodárili, dovolili tým možno menším krajinám správať sa nezodpovedne, im hovoria, vzhľadom na to, že ste hrešili, musíte pristúpiť do takéhoto stabilizačného mechanizmu, ale bez možnosti vystúpiť. Jedno aj druhé vlastne zo Slovenska, alebo z týchto hriešnikov, možno satelitov, gubernií, jako tu niekto dneska nazval, vytvára postupne subjekty, ktoré strácajú svoju autonómiu, svoje, svoju, svoje vlastné, svoju vlastnú svojbytnosť a stávajú sa de facto iba takými ľuďmi alebo štátmi, ktoré budú súčasťou nejakého budúceho veľkého európskeho superštátu.
Čiže ešte raz, nepovažujem za náhodu, že v Zmluve o pristúpení do eurozóny a takisto v Zmluve o vytvorení Európskeho stabilizačného mechanizmu nie sú exit klauzuly, ktoré by umožňovali členom z týchto mechanizmov alebo z týchto zoskupení vystúpiť.
Tretia vec, čo mi, čo mi veľmi vadí, a hlavne na Slovensku, ale v podstate aj v celej Európe, je ešte také klamanie ľudí, vytváranie ilúzie, že však eurozóna sa voči nám, alebo Európa sa voči nám správa solidárne a my by sme mali byť takisto solidárni. Solidaritu by sme mali vracať solidaritou, za dobro by sme sa mali odplácať dobrom. A je to podľa mňa vyslovene zneužívania, zneužívanie toho, že ľudia si neuvedomujú, že eurofondy nedostávame, pretože sme v nejakom spolku sedemnástich krajín, ale preto, že sme v spolku dvadsiatich siedmich krajín. A spájame vlastne dve nesúvisiace témy, ktoré navzájom naozaj nesúvisia. Eurofondy dostávame preto, lebo sme v Európskej únii, čo je spolok dvadsiatich siedmich krajín, a do Európskeho stabilizačného mechanizmu alebo do dočasného eurovalu nás nútia vstúpiť preto, alebo chcú od nás, aby sme vstúpili preto, lebo sme súčasťou eurozóny, čiže zoskupenia sedemnástich krajín.
Ja viem, že aj za predošlej, za predošlého parlamentu, v predošlom volebnom období tu boli poslanci, ktorí nevedeli rozdiel pomaly medzi 27 a 17 a nevedeli rozdiel medzi týmito dvomi zoskupeniami, ale mrzí ma veľmi to, že politici zneužívajú práve túto nevedomosť u ľudí a veľmi veľakrát operujú práve s týmto argumentom, že je od nás solidárne a správne vrátiť solidárnosť Európskej únie voči nám, keďže nám dávajú eurofondy. Tieto dve veci spolu absolútne nesúvisia.
Na druhej strane, nie som naivný, aby som si myslel, že dnes v tomto parlamente, pravdepodobne dnes, euroval trvalý bude definitívne schválený, možno zajtra, keď pozerám na čas, ktorý plynie. Pre mňa osobne mi to dáva slobodu, že môžem naozaj veľmi, veľmi, veľmi, o to viac slobodnejšie hlasovať, lebo viem, že od môjho hlasu nič nezáleží, a úplne úprimne priznávam, že za posledné týždne, mesiace, tak ako som aj na začiatku povedal, keďže nevidím tento problém čiernobielo, som prechádzal od štádia úmyslu podporiť euroval do štádia nepodporiť, zdržať sa a podobne. Niekedy som zdržanie považoval vnútorne za zbabelé, a preto som sa, samého seba tlačil do toho, že či hlasovať za alebo proti. Avšak, teda dnes, keďže čas môj na rozmýšľanie uplynul, môžem iba povedať to, že euroval alebo teda trvalý euroval alebo Európsky stabilizačný mechanizmus nepodporím a bude to moje slobodné rozhodnutie.
Na druhej strane, nikomu z vás, ktorí ho podporíte, nebudem to vyčítať, lebo je to takisto vaše slobodné rozhodnutie v súlade s vaším svedomím a presvedčením. Ja som sa moje snažil nadobudnúť tak, ako som vám ho približne popísal, a myslím si, pre mňa osobne, že je správne, ale ešte raz hovorím, nikomu z vás nebudem vyčítať, keď budete hlasovať úplne inak. Je to vaše rozhodnutie.
Na druhej strane, tiež sa ma, trošku ma mrzí, keď hlasy podľa mňa oprávnené, napríklad zo strany SaS, keď tu zaznievajú, a ktorí hovoria o tom, že považujú hlasovanie za euroval za vlastizradu, keď zase vy, ktorí euroval chcete podporiť, prirovnávate k hlasovaniu nejakých fašistických strán v Grécku a snažíte sa vlastne tento názor spochybniť. Skúsme sa zžiť konečne s tým, že sme parlamentná demokracia, že toto je parlament, v ktorom v prvom rade by sme mali hovoriť o svojich názoroch a slobodne svoje názory prezentovať. Čiže neodsudzujme toho druhého zato, že má iný názor. Neporovnávajme ho rovno s fašizmom, s fašistom iba preto, že má iný názor. Keď sa ale pozriete na to, že možno, že ktoré krajiny v Európe sú proti eurovalu a ktoré sú za euroval, tak zistíte, že za euroval sú tie krajiny, ako vy nazývate mnohí, tie štandardné. Štandardné staré politické strany a zjednodušene, proti sú tie, ktoré vznikli nedávno a ktoré nemajú medzi sebou nejakých starých politikov. Ale dôvod na to nie je ten, že tí jedni nie sú fašisti a tí druhí fašisti sú, ale dôvod je taký, že politici tých starých strán si uvedomujú, že ten hriech spáchali oni. Euroval a situáciu, ktorú euroval rieši, vznikla práve tým, že sme mali na Slovensku alebo v Európe, vo svete politikov, ktorí sa snažili vytvárať ilúziu, že štát si môže dovoliť viac, jako dokáže zarobiť. Že štát môže míňať dlhodobo viac, jako dokáže vybrať od ľudí a od firiem na daniach, odvodoch, poplatkoch a podobne. Práve títo, hoci štandardní starí politici tým, že sa správali nezodpovedne, priniesli alebo priviedli svoje krajiny do situácie, kedy dnes sa musia navzájom chytať za ruky a v panike vytvárať mechanizmy ako Európsky stabilizačný mechanizmus, len aby sa niekto z nich neutopil. Takže rozdiel tu nie je v tom, že niekto je fašista a niekto nie, ale rozdiel je v tom, že niekto hriech spáchal a bojí sa, aby tí ostatní, aby pravda nevyšla na povrch a aby odrazu ich voliči nezistili, že ten hriech spáchali. A pohľad tých skorej nových strán alebo nových politikov je ten, že nie sú zaťažení týmto dedičným hriechom.
Možno potom už iba tak úsmevne nakoniec, neviem, či ste si všimli, ale tak ja som to pred chvíľkou zbadal, neviem vlastne, nepočúval som úplne rozpravu doobedňajšiu, ale dneska SaS-kári sú oblečení v čiernom, takže asi symbolicky preto, lebo euroval bude prijatý, ale potom možno aj taký druhý symbol, pani predsedajúca doobeda, pani Zmajkovičová, bola oblečená v šatách, ktoré mali farbu európskej zástavy, takže to boli asi symboly, ktoré nám tuto tieto dva tábory chceli takýmto aj demonštratívnym spôsobom demonštrovať a pre mňa to, na mňa to pôsobilo celkom úsmevne a celkom zábavne.
To je asi všetko, čo som na túto tému chcel povedať, čiže poprosím vás, hlasujte podľa svojho svedomia a presvedčenia a dúfam, že každý z vás, kto tak hlasovať bude, raz nebude banovať, že tak hlasoval. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.6.2012 o 15:28 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:38

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, kolega Matovič použil celkom zaujímavý prímer o rodine, v ktorej je narkoman. A uviedol dve možnosti a bolo by to v zásade takmer prijateľné a dobré, keby toto boli alternatívy, možno i ja by som uvažoval nad prijatím tej druhej alternatívy. Pri pohľade na vývoj v krajine, ktorá sa stala symbolom potreby inštitúcie, ktorú máme schváliť - Grécku, ktorý dnes pomerne exaktne a rukolapne predniesol poslanec Sulík, sa však ukazuje, žiaľbohu, to, že tá druhá alternatíva nebude o tom, pán kolega Matovič, že sa s tým narkomanom dohodneme, že bude znižovať dávky. Skúsenosť Grécka nás učí, že sa s ním dohodneme, že mu budeme dávať na jeho drogu toľko prachov, koľko bude potrebovať. To je reálna tvár tej druhej alternatívy. A pokiaľ ide o ten odev, áno, ste všímavý a dobre ste si to všimli. Dovolil som si vás vtedy podporiť vo veci trička, ktoré ste si kúpili na tému ochrana nenarodeného života, a ja cítim, že ste aj vy pochopili, prečo sme my dnes v čiernom. Ja budem hrozne rád, ak sa s tou čiernou šlajfkou mýlim, a budem veľmi nerád, ak nám, ktorí ju dnes máme, dajú dejiny za pravdu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.6.2012 o 15:38 hod.

MUDr. PhD.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video