3. schôdza

Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň a otázka je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, ako hodnotíte činnosti Slovenského pozemkového fondu tesne pred parlamentnými voľbami a po nich?"
Nech sa páči, pán minister, máte odpovedať.

Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, že mi odborné útvary pripravili oficiálnu odpoveď, ktorú by som tu mal prečítať, ale tá je dlhá a nie moc veľa hovoriaca, tak skúsim pár slovami, ak dovolíte. Pozemkový fond sa v období tesne pred voľbami a v tom období po voľbách a prevzatia moci novou vládou správal trošku zaujímavo a, by som povedal, v niektorých veciach protizákonne. Za prvé, mali sme indíciu, že dochádza k urýchlenému podpisovaniu zmlúv o predaji, prenájme, výmene pozemkov s tým, že dokonca pozemková rada ešte chcela zasadať aj pár dní pred odovzdaním vlády, čiže aby sme znefunkčnili podpisovanie zmlúv, lebo zatiaľ sa len podpísané zmluvy zverejňujú na internete, tak som si myslel, že bude dostatočným opatrením, keď odvolám námestníka, teda dám návrh vláde na odvolanie námestníka pozemkového fondu. Bohužiaľ, vyzeralo toto opatrenie nie dostatočne účinné, lebo sme dostali ďalšiu hlášku, že sa antidatujú zmluvy, lebo zmluva sa vždy zverejňuje až po podpise generálnej riaditeľky a námestníka. Mali sme informácie zvnútra, z fondu, že námestník generálneho riaditeľa to dáva so spätným dátumom, február a podobne. A vlastne generálna to podpisuje až po, po voľbách a tým vlastne je všetko v poriadku. Tak sme nakoniec museli odvolať aj generálnu riaditeľku a vzhľadom na to, aby sme nechali sfunkčnený fond, tak som vybral pani inžinierku Matečnú, pracovníčku fondu, ktorá tam niekoľko rokov robí, vykonávala funkciu riaditeľky odboru, táto prevzala funkciu generálnej riaditeľky na základe rozhodnutia vlády a takisto sme do dvoch týždňov potom tam nanominovali aj námestníka. Čiže sme sa domnievali, že tieto zmluvy sú, že by ďalšie pohyby nemali byť. Bohužiaľ, sami ste svedkami, videli ste aj v médiách, v Pravde, predsa dochádzalo k ďalším výmenám a znovu nastal proces Malého Slavkova, by som povedal, kde znovu reštituenti dostávali pozemky, nie tam, v tom regióne, kde im zo zákona patrila nejaká výmena, ale pri, pri Tatranskej Lomnici, kde sú oveľa lukratívnejšie pozemky. My sme túto informáciu nemali, pani generálna riaditeľka teraz to preveruje s tým, že má pokyn, pokiaľ je to tak, okamžite dať požiadavku na kataster, aby sa vymazal zápis prevodu tohto majetku, a pokiaľ je nutné, aby sa dalo trestné oznámenie na tento pohyb.
Druhá vec, ktorá nás tam zaskočila, bola ohľadne zabetónovania pracovníkov fondu s tým, že jednoducho bežní pracovníci, vedúci pracovníci sa dali vtiahnuť do politického boja s tým, že si 7. 4., dva dni pred nástupom novej vlády urobili s existujúcou pani generálnou riaditeľkou, ktorá bola nominantkou MOST-u - HÍD nové dodatky k pracovným zmluvám, kde na základe týchto zmlúv títo pracovníci sú neodvolateľní z funkcie, lebo môžete ho odvolať jedine, že urobíte organizačnú zmenu a len v tom prípade so zákonným odstupným môže tento pracovník odísť, čo je absolútne nezmysel, čiže žiadna nekvalifikovaná robota, žiadne porušovanie pracovných disciplín. Toto jednoducho v tom dodatku nefungovalo a tí ľudia sa dostali do absolútne neštandardného a nadštandardného postavenia. Samozrejme, nemohli sme túto vec nechať len tak, kľudom, urobili sme si vlastnú právnu analýzu, zistili sme, že, a máme na to dostatočné argumenty z právnej analýzy, že funkciu v štátnom podniku v štátnej inštitúcii si nemôže nikto nárokovať na základe vydržania, že tam niekoľko rokov robil a tým pádom má automaticky právo na neodvolateľnosť z funkcií. Išli sme formou diskusie s pracovníkmi, ktorí sa nechali zneužiť na túto politickú hru od pani bývalej generálnej riaditeľky Šimkovej a hlavne od vedúcej právneho útvaru na Fonde národného majetku. Ľudia pochopili, že toto nemá význam, tak sa nám, do minulého týždňa mám poslednú informáciu, sa nám podarilo dvadsaťdeväť z tridsiatich šiestich zmlúv, dvadsaťdeväť už vrátiť naspäť. Ľudia pochopili, že to nemá význam, a sme povedali, dobre, pomýlili ste sa, môžte zostať na funkciách, nemáme problém, my vás nechceme za to teraz karhať, ale keď ste pochopili, že ste boli použití na politický súboj, môžte, môžte pokračovať. Máme zatiaľ sedem prípadov, ktoré nemáme ešte vyriešené, ale tam budeme zrejme už postupovať organizačnou zmenou s tým, že počítame, že budú súdy, ale budeme sa súdiť, ministerstvo bude ešte asi dlho rokov existovať, takže má čas na to, aby sa s týmito siedmimi pracovníkmi súdilo.
Viete, toto sú len také detaily, ja nechcem ísť ďalej do minulosti a poviem otvorene, ani sa nechcem zaoberať minulosťou fondu, pozemkového fondu. Na to nemáme priestor, premiér nám povedal jednoznačne: "Riešte prítomnosť a budúcnosť. Slovensko má obrovské množstvo problémov, čiže nestrácajme čas minulosťou, ale poďme, poďme hovoriť o budúcnosti." Preto aj my sa chceme sústrediť na rezorte, vrátane pozemkového fondu, na riešenie problémov. Ideme robiť niekoľko zásadných zmien v činnosti pozemkového fondu. Pozemkový fond je veľmi háklivá inštitúcia, lebo sa narába so štátnou pôdou, neidentifikovanou pôdou a pôdou neznámych vlastníkov. Vždy je to háklivý proces a vlastne objektívne posuny, prenájmy, predaje môžte urobiť vtedy, keď sa takýto proces dostane pod verejnú kontrolu. Za prvé, na základe aj toho článku, ktorý som objavil v Pravde, už naši legislatívci spracovávajú rýchlu novelu zákona o pozemkoch s tým, že už zo zákona bude, že pôda sa môže vymieňať len v tom katastri, v ktorom patrí, a pokiaľ nie, dôjde k finančnému vyrovnaniu. Čiže koniec týmto pokusom, ktoré, ktoré sa neustále využívajú a zneužívajú na to, aby sa znovu len pozemky pod Tatrami dávali reštituentom ako náhrada. Za druhé, je veľmi dôležité, aby v procese prípravy nejakej zámennej zmluvy, obchodnej zmluvy, aby sa toto už na začiatku zachytilo. To znamená, pripravili sme nový softvérový systém a pred každým zasadnutím pozemkovej rady budú všetky výmeny, ale aj všetky zmluvy, návrhy zmlúv zverejnené na internete, na webovej stránke pozemkového fondu. To znamená, keď si pozriete, pokiaľ niektorí ste sa tým zaoberali, to je nejaká tabuľková forma, kde sú vymenované všetky výmeny, vy si kliknete na konkrétnu výmenu, na konkrétmu parcelu a hneď sa vám objaví aj návrh zmluvy, kde zistíte, komu sa to dáva, za akých podmienok sa navrhuje to dať, čiže vie sa, vieme sa dostať absolútne do ceny, do budúceho nadobúdateľa a do predmetu odkiaľ kam sa tá reštitúcia posúva. Čiže tento systém sa stáva absolútne transparentný a ja verím, že pokiaľ sa dostane celý pozemkový fond a vôbec jeho činnosť pod verejnú kontrolu, mali by sme zamedziť, ja verím tomu, že aspoň sčasti zamedzíme nejakým neoprávneným pohybom. Ale to, čo je možno ešte oveľa dôležitejšie, ako je tento systém toho naklikania si pred zasadnutím pozemkovej rady, je otázka prepojenia štátnej správy, orgánov, životného prostredia, obecných úradov, mestských úradov, katastrálnych úradov, pozemkových úradov, vzájomná prepojenosť o všetkých pohyboch. Lebo to je ten proces, kedy to vzniká, kedy, kedy sa to vôbec začína iniciovať. Ten, táto úloha bude, alebo túto úlohu bude možné splniť niekedy až vo vyššom časovom horizonte, lebo tam sme jednoznačne naviazaní na prostriedky z opisu. A pokiaľ sa opis nespohybní, táto úloha sa nebude dať zabezpečiť, ale pokiaľ by sme urobili aj toto vzájomné IT prepojenie medzi jednotlivými inštitúciami, myslím si, že proces výmeny pozemkov a predaja cez pozemkový fond sa stane absolútne transparentný, a myslím si, že už kauzám typu Slavkov, ale aj kauzám typu Malý Slavkov za poslednej vlády Ivety Radičovej, by už nemal nastať.
Takže my máme celé tie opatrenia navrhnuté do niekoľkých bodov, je to, je to viac bodov, nechcem s tým zdržiavať. Toto je také krátke vysvetlenie, čo chceme s tým fondom robiť a čo sme urobili tesne po nástupe vlády. Bohužiaľ, znovu sa ukázalo, že odstupujúci funkcionári ešte využívali do poslednej minúty priestor, aby nejaké pohyby a nejaké kšeftíky ešte porobili.
Všetko, ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, máte možnosť doplniť, položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Využívate toto svoje právo?

Ja iba toľko, že ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď.

Dobre. Ďakujem pekne, pán minister.
Ďalšiu otázku číslo štyri položil pán poslanec Ľudovít Kaník podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Vzhľadom na to, že pán minister je na zahraničnej pracovnej ceste, odpovedať bude pán Počiatek a otázka znie: "Španielske kráľovstvo požiadalo Európsku úniu o pomoc z dôvodu posilnenia kapitálu svojich bánk. Táto pomoc v sume do 100 mld. eur bola Ministerstvom financií Európskej únie, to znamená aj vami, predbežne odsúhlasená. Na základe akých podmienok ste súhlasili za Slovenskú republiku s touto pomocou? Pre aké banky má byť cez španielsku agentúru určená pomoc na tento účel poskytnutá? Je táto pomoc z prostriedkov aj slovenských daňových poplatníkov nevyhnutná? My sme si banky zachraňovali sami. Sú tieto banky kľúčové pre hospodárstvo EÚ? Vyčerpalo Španielsko všetky svoje vnútorné možnosti na získanie prostriedkov na ozdravenie bánk a ozdravenie verejných financií? Kto a kedy bude rozhodovať o stanovisku Slovenskej republiky v tejto pomoci? Kto a kedy bude dávať mandát k hlasovaniu nášmu zástupcovi v príslušnom finančnom mechanizme?
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, že je to nie teda jedna otázka, ale šesť, tak pôjdem postupne. Chcete, aby som aj čítal názvy tých podotázok alebo len odpovedal? Ako vy chcete, vám odpovedám.
Takže prvá bola: Na základe akých podmienok ste súhlasili za Slovenskú republiku s takouto pomocou? Slovensko, tak ako aj iné krajiny Európskej únie, vyjadrili prípadnú podporu Španielsku v jeho snahe o uzdravenie svojho bankového sektoru v podobe sektorálneho programu. Slovensko sa zatiaľ k ničomu nezaviazalo a bude požadovať presné údaje o stave jednotlivých bánk a kondicionalitu v rámci tohto programu zameraného na bankový sektor.
Pre aké banky má byť cez španielsku agentúru určená pomoc? Presné mená budú známe po ukončení auditu španielskych bánk. Predpokladáme, že pôjde hlavne o Bankiu.
Je táto pomoc z prostriedkov aj slovenských daňových poplatníkov nevyhnutná? Zatiaľ nepoznáme, ktorým mechanizmom, či EFSF alebo ESM sa bude táto pomoc financovať. Priame náklady z prostriedkov daňových poplatníkov v prípade EFSF neexistujú. Podobne je tomu aj v prípade ESM, ktoré sú taktiež prostriedky, ktoré si bude požičiavať, prostriedky, na kapitálovom trhu. Prvá splátka do ESM je zo štátnych finančných aktív. Sú tieto banky kľúčové pre Európsku úniu? Bankia je podľa Tacty už štvrtou najväčšou bankou v Španielsku a vlastní približne 11 percent všetkých bankových aktív. Prípadný kolaps tejto banky by ohrozil španielsky finančný systém, a taktiež by motivoval občanov Španielska k výberom alebo presunom depozitov.
Vyčerpalo Španielsko všetky svoje vnútorné možnosti na získanie prostriedkov? V súčasnosti si španielsky fond na reštrukturalizáciu bánk nevie požičať na trhu financie s únosným výnosom z dôvodov zvyšujúcej sa rizikovej prirážky. Tento program by mal aspoň sčasti preťať prepojenie medzi bankami a španielskou vládou, čo je podľa väčšiny odborníkov asi najväčší problém v rámci periférie.
Kto a kedy bude dávať mandát slovenskému zástupcovi v príslušnom mechanizme? V súčasnosti nie je jasné, prostredníctvom ktorého mechanizmu sa bude pomoc Španielsku poskytovať. V prípade EFSF je každý program schvaľovaný na pôde Eurogroup, čo je najkľúčovejší moment v rámci akejkoľvek pomoci. EFSF Board of Directors vykoná už len samotnú exekúciu uvoľňovania finančných prostriedkov. Slovenský zástupca Board of Directors je menovaný a splnomocnený vládou. V ESM je situácia podrobne popísaná v návrhu zákona o ESM. Pre Slovenskú republiku je však výhodnejšie použiť pomoc Španielska permanentným mechanizmom ESM, pretože riziko nesplatenia zdrojov, ktoré si požičia ESM, bude znášať samotné ESM, nie jeho akcionári. Z tohto dôvodu ESM na rozdiel od EFSF nepôsobí zvyšovaním, nespôsobí zvyšovaním objemov financovania či so svojimi emisiami zaťaženie hrubého verejného dlhu členských štátov, ale, ale ESM. V súčasnosti je na programe schôdze Národnej rady návrh zákona, ktorým sa zabezpečí vykonávanie práve tohto finančného mechanizmu. V rámci deľby kompetencie môžme zakotviť pri určitých kľúčových rozhodovaniach Rady guvernérov, ako je napríklad schvaľovanie a zvýšenie základného imania ESM alebo distribučného kľúča, aj Národnú radu Slovenskej republiky. Je však na Národnej rade, akým spôsobom si tieto právomoci v konečnej podobe schváli tak, aby Národná rada nebránila plynulému fungovaniu ESM a zároveň aj udelila súhlas ministrovi financií na hlasovanie v Rade guvernérov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte na to dve minúty.

Ďakujem za odpovede. Z nich je jasné, že táto pomoc ešte nebola schválená, že to bolo len podmienečné, čo je dobre, a taktiež je z toho jasné, že ešte len budeme vidieť, myslím Slovensko, či táto pomoc je nevyhnutná, pretože na to nebola v tej odpovedi jednoznačná odpoveď, keďže audit neprebehol. Nevieme, či táto pomoc naozaj sa nedá alebo či, či to ozdravenie sa nedá riešiť aj iným spôsobom, a to je podľa mňa kľúčové, pretože trvalo zdôrazňujeme, že pri všetkých mechanizmoch, aj dočasnom aj trvalom, o ktorom sa bude hlasovať, je dôležité, ako sa tieto peniaze použijú. Lebo je nesporné, že niekedy ich použiť bude treba a bude to dobré. Ale niekedy to vôbec nemusí byť dobré a to je dôležité, rozhodnúť sa medzi použitím alebo tým, že použiť tieto peniaze nie je správne.
Španielsko, si nemyslím, že vyčerpalo svoje vnútorné zdroje tým, že si nevie požičať. Španielsko, treba zvážiť, že či použilo všetky nástroje na to, aby si zabezpečilo peniaze, či zvýšilo dane v tých oblastiach, kde ich zvýšiť môže, či šetrí tam, kde šetriť môže, aby vláda získala peniaze pre svoj domáci sektor. Zasa zdôrazním, my sme si svoje banky museli za ťažkých podmienok zachraňovať sami, a preto by som vyzýval ministerstvo financií, aby na toto kládlo dôraz pri zvažovaní, ako postupovať v konečnom rozhodnutí o tejto otázke. A z odpovedí je tiež jasné, že vláda počíta, že dá nášmu zástupcovi pokyn alebo mandát úplne sama, a to považujem za veľmi nesprávne. Jedná sa o 100 mld. eur alebo do 100 mld. všetkých európskych daňových poplatníkov. Mali by. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, nech sa páči, reakcia.

Ja som pozorne počúval, či z toho vyplynula nejaká otázka. Skôr to boli konštatácie. Tak ja tiež len skonštatujem, ako ste aj vy skonštatovali, že zatiaľ je to predbežný súhlas. Bude prebiehať audit a vo všeobecnosti, či španielska vláda už urobila všetko, vždy sa dá možno urobiť viac. Problém je, že riešia aj nejaký krátkodobý momentálny problém, ktorý súvisí s likviditou, a to viete, že znamená eminentný problém pre tú krajinu. Takže odkážem ministerstvu financií, o čo ste ma žiadali.
Ďakujem.