3. schôdza

19.6.2012 - 3.7.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

21.6.2012 o 14:36 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 14:09

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Ďakujem. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte dve minúty.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.6.2012 o 14:09 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:09

Juraj Miškov
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, celkom sa teším teda, že pán minister zastupuje pani ministerku, preto by som možno položil doplňujúcu otázku v tomto zmysle. Štandardné sociálnodemokratické strany majú bežne vo svojich programových prioritách a vo svojej agende presadzovanie registrovaných partnerstiev. Strana SMER - sociálna demokracia sa doteraz k tejto téme nijakým spôsobom nehlási. Moja otázka teda znie: Kedy sa strana SMER - sociálna demokracia plánuje prihlásiť k téme, ktorá je bežná, alebo bežnou agendou sociálnodemokratických strán v Európe? A ešte možno jedna otázka, pokiaľ mám čas. Chcel by som sa opýtať, čo plánujete na ministerstve urobiť pre zrovnoprávnenie osôb rovnakého pohlavia, ktoré žijú v partnerských zväzkoch?
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.6.2012 o 14:09 hod.

PhDr.

Juraj Miškov

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:10

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
SMER - sociálna demokracia má úplne jasnú otázku, ktorá sa týka prístupu k homosexualite. Nemá absolútne žiaden programový problém, ale vychádzajúc zo súčasnej sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku sme postavili úplne jasné, iné priority, ktoré súvisia s tým, že Slovensko chceme dostať z tejto situácie, že chceme riešiť veľmi konkrétne problémy ľudí, ktorí sa dotýkajú ďaleka, zďaleka väčších množstiev ľudí, ako sú, ako sú len homosexuáli. To znamená, jednoznačne vyhradená priorita programová, ale z hľadiska priorít politických a programových sú zadefinované iné, ktoré sa premietli do programového vyhlásenia vlády.
K vašej otázke, nepripravujeme absolútne žiadne zmeny zákonov, ktoré by sa tejto problematiky týkali. Ja by som skôr inak postavil otázku, predo mnou na funkcii ministra práce a sociálnych vecí sedel liberál. Moja otázka skôr smeruje k tomu, či on urobil nejaké kroky, v ktorých by som ja mal pokračovať, ktoré by sa tejto problematiky týkali.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.6.2012 o 14:10 hod.

JUDr.

Ján Richter

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:10

Pavol Paška
Skontrolovaný text
Ďakujem. Pán minister, poprosím vás, aby ste zostali ešte chvíľočku, pretože druhá otázka je smerovaná už na vás ako na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Je od pána poslanca Mihála a znie: "Bude znovu zavedená povinná pracovná zdravotná služba pre zamestnancov v takzvanej prvej a druhej kategórii?"
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.6.2012 o 14:10 hod.

Mgr.

Pavol Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:26

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku, pán predseda. Vážený pán poslanec, v úvode svojej odpovede chcem upozorniť na niektoré dôležité skutočnosti, ktoré s problematikou, ku ktorej sa chcem vyjadriť, veľmi bezprostredne súvisia. Pracovné podmienky, pri ktorých zamestnanci plnia pracovné úlohy, sú často nedostatočné z hľadiska ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Dôkazom sú pracovné úrazy, choroby z povolania, a tiež iné poškodenia zdravia, na ktorých vznik i priebeh má vplyv práca. Zamestnávateľ je zodpovedný za uspokojivé pracovné podmienky a povinný v zmysle čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečiť všetkým zamestnancom ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. V záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ musí systematicky vykonávať súbor preventívnych a ochranných opatrení, ktoré zodpovedajú nebezpečenstvám existujúcich v jeho pracovnom procese tak, aby eliminoval riziká z nich vyplývajúce pre bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Identifikovanie nebezpečenstiev, hodnotenie ich vplyvu na bezpečnosť a zdravie, návrh odborných riešení týchto opatrení nie sú v súčasných moderných technológiách jednoduché, skôr naopak, sú veľmi náročné. Na prevenciu a ochranu zdravia a života zamestnancov sú určené odborné preventívne a ochranné služby, konkrétne v podmienkach Slovenskej republiky bezpečnostno-technická služba a pracovná zdravotná služba, ktoré poskytujú zamestnávateľom odborné poradenstvo v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Slovenská republika je viazaná súborom dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a právnych záväzných aktov Európskej únie, ktoré upravujú problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Najmä v zmysle dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161/1985 Zb. o závodných zdravotných službách, ktorý Slovenská republika ratifikovala, je úlohou bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby zabezpečovať predovšetkým preventívne úlohy a poradenstvo pre zamestnávateľov, pracovníkov a ich zástupcov podniku, pokiaľ ide o požiadavky na vytvorenie, udržanie bezpečného a zdravého pracovného prostredia, ktoré je v prospech telesnému a duševnému zdraviu vo vzťahu k práci, prispôsobovanie práce schopnostiam, pracovníkom a prihliadnutiu na ich telesné a duševné zdravie. V zmysle čl. 3 citovaného dohovoru sa každý členský štát Medzinárodnej organizácie práce zaväzuje zavádzať závodné zdravotné služby pre všetkých pracovníkov. Urobené opatrenia majú byť primerané a vhodné z hľadiska osobitných nebezpečenstiev pri práci v konkrétnom podniku. Rovnako čl. 7 smernice 89 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci ukladá, aby zamestnávateľ určil jedného alebo viacerých pracovníkov, aby vykonávali činnosť súvisiacu s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci v konkrétnom podniku. V právnom systéme Slovenskej republiky preventívne a ochranné služby upravuje § 21 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého sám zamestnávateľ je povinný vo väzbe na existujúce pracovné podmienky vykonávať preventívne a ochranné služby. Preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi. Na vykonávanie bezpečnostných, bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť firmy, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter, rozloženie nebezpečenstiev a ich vyplývajúcich rizík nemá dostatok vlastných odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnej a ochrannej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo viacerými fyzickými osobami, ktorí sú podnikateľmi alebo právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby.
Z § 21 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci teda vyplýva, že zamestnávateľ musí mať bezpečnostno-technickú službu a pracovnú zdravotnú službu a sám manažuje vykonávanie ich úloh príslušnými odborníkmi, ktorých kapacitu a odbornosť zabezpečuje podľa pracovných podmienok existujúcich na jeho konkrétnom pracovisku.
Návrh na novelu § 21 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vykonanú zákonom č. 470/2011 Z. z., ktorý bol uplatnený poslancami v druhom čítaní tu v pléne Národnej rady, priniesol zásadnú zmenu v tom, že zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať pracovno-zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej, druhej kategórie.
Prezident Slovenskej republiky upozornil na rozpory novely s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, na možné konanie orgánov únie a Medzinárodnej organizácie práce v tejto veci. Považujeme za potrebné predísť konaniu Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie voči Slovenskej republike v tejto veci.
Na otázku pána poslanca Mihála môžem teda odpovedať, že z uvedených dôvodov máme záujem a pripravujeme zabezpečiť dostatočnú ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci, to je hlavná priorita, a predísť možným dopadom a reakciám uvedených inštitúcií. Bude teda, budeme teda zvažovať zmenu systému nastavenia výkonu pracovnej zdravotnej služby aj so zreteľom na kategorizáciu prác, a to predovšetkým tak, aby nebola znížená prevencia, ochrana života a zdravia zamestnancov pri práci, a tiež, aby neboli neodôvodnene zaťažení ani zamestnávatelia.
Konkrétne zmeny v nastavení pracovnej zdravotnej službe budeme realizovať pri návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony neskorších predpisov, ktorý bude podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok tohto roku predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, malo by to byť v mesiaci decembri tohto roku.
Skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

21.6.2012 o 14:26 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:32

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán minister, ďakujem zatiaľ za odpoveď, ktorú pripravili experti na ministerstve práce. Ja by som rád počul tak trošku od srdca váš postoj k tomu, že by sa mala znovu zaviesť pracovná zdravotná služba v nejakej tej sprísnenej podobe oproti súčasnému stavu. Podľa môjho názoru totižto pôjde o ďalšiu komplikáciu, ktorú utŕžia zamestnávatelia a rozhodne nemožno hovoriť o znížení administratívnych povinností zamestnávateľov, o odbyrokratizovávaní a o znížení záťaže zamestnávateľov, ak sa znovu vráti stav, ktorý tu bol pred rokom 2011, a keď to dáme do kontextu s opatreniami, ktoré pripravujete v rámci balíčka ozdravných opatrení, keď to dáme do kontextu s tým, ako pripravujete novelu Zákonníka práce, tak ak si podnikatelia, a myslím tým teraz najmä drobných podnikateľov, ktorí majú niekoľko zamestnancov a ktorí zamestnávajú síce dvoch-troch, možno desiatich zamestnancov, ale ktorí sú chrbticou, pokiaľ ide o rozsah zamestnanosti na Slovensku, dostanú veľmi ťažké rany. Zvyšovanie odvodov, zvyšovanie daní, rušenie práce na dohodu, zavádzanie súbehu odstupného a výpovednej doby a ďalšie zmeny v Zákonníku práce. To všetko sú zlé správy práve pre tieto malé podniky, ktorým môžeme, týmto podnikateľom, byť radi a vďační, že zamestnávajú ľudí, a tak prispievajú aspoň sčasti k brzdeniu rastu nezamestnanosti na Slovensku. Pýtam sa teda ešte raz, pán minister, vy sa osobne stotožňujete s takýmto nárastom byrokratickej záťaže našich drobných podnikateľov?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

21.6.2012 o 14:32 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:32

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, predpokladám, že sa stotožňujete so mnou, že tu isté riziká smerom k medzinárodným organizáciám jestvujú. Preto riešiť ten problém je nevyhnutné. Celý spôsob prípravy novely akýchkoľvek zákonov zatiaľ z dielní ministerstva práce a sociálnych vecí, prípadne aj v tom prípravnom konaní, po značnej miere podmienený komunikáciou so sociálnymi partnermi, aj sociálnymi partnermi, ktorými sú zamestnávatelia. Uskutočňuje sa to aj teraz, keď pripravujeme novelu Zákonníka práce. Preto vás chcem ubezpečiť, že akúkoľvek novelu, ktorú pripravíme v kontexte tohto zákona, budem mať záujem odsúhlasiť aj s partnermi, hľadať nejaké kompromisné riešenia. Osobne som presvedčený, že takýto obsah je možný, ale zas na druhej strane nemôžme zostať v riziku, že budú vyvodené voči Slovenskej republiky postihy vyplývajúce z medzinárodných organizácií a z ich oprávnení, ktoré v tomto smere majú. Takže toľko k dodatočnej otázke, ktorú ste mi postavil.
Skryt prepis

21.6.2012 o 14:32 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:36

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, že mi odborné útvary pripravili oficiálnu odpoveď, ktorú by som tu mal prečítať, ale tá je dlhá a nie moc veľa hovoriaca, tak skúsim pár slovami, ak dovolíte. Pozemkový fond sa v období tesne pred voľbami a v tom období po voľbách a prevzatia moci novou vládou správal trošku zaujímavo a, by som povedal, v niektorých veciach protizákonne. Za prvé, mali sme indíciu, že dochádza k urýchlenému podpisovaniu zmlúv o predaji, prenájme, výmene pozemkov s tým, že dokonca pozemková rada ešte chcela zasadať aj pár dní pred odovzdaním vlády, čiže aby sme znefunkčnili podpisovanie zmlúv, lebo zatiaľ sa len podpísané zmluvy zverejňujú na internete, tak som si myslel, že bude dostatočným opatrením, keď odvolám námestníka, teda dám návrh vláde na odvolanie námestníka pozemkového fondu. Bohužiaľ, vyzeralo toto opatrenie nie dostatočne účinné, lebo sme dostali ďalšiu hlášku, že sa antidatujú zmluvy, lebo zmluva sa vždy zverejňuje až po podpise generálnej riaditeľky a námestníka. Mali sme informácie zvnútra, z fondu, že námestník generálneho riaditeľa to dáva so spätným dátumom, február a podobne. A vlastne generálna to podpisuje až po, po voľbách a tým vlastne je všetko v poriadku. Tak sme nakoniec museli odvolať aj generálnu riaditeľku a vzhľadom na to, aby sme nechali sfunkčnený fond, tak som vybral pani inžinierku Matečnú, pracovníčku fondu, ktorá tam niekoľko rokov robí, vykonávala funkciu riaditeľky odboru, táto prevzala funkciu generálnej riaditeľky na základe rozhodnutia vlády a takisto sme do dvoch týždňov potom tam nanominovali aj námestníka. Čiže sme sa domnievali, že tieto zmluvy sú, že by ďalšie pohyby nemali byť. Bohužiaľ, sami ste svedkami, videli ste aj v médiách, v Pravde, predsa dochádzalo k ďalším výmenám a znovu nastal proces Malého Slavkova, by som povedal, kde znovu reštituenti dostávali pozemky, nie tam, v tom regióne, kde im zo zákona patrila nejaká výmena, ale pri, pri Tatranskej Lomnici, kde sú oveľa lukratívnejšie pozemky. My sme túto informáciu nemali, pani generálna riaditeľka teraz to preveruje s tým, že má pokyn, pokiaľ je to tak, okamžite dať požiadavku na kataster, aby sa vymazal zápis prevodu tohto majetku, a pokiaľ je nutné, aby sa dalo trestné oznámenie na tento pohyb.
Druhá vec, ktorá nás tam zaskočila, bola ohľadne zabetónovania pracovníkov fondu s tým, že jednoducho bežní pracovníci, vedúci pracovníci sa dali vtiahnuť do politického boja s tým, že si 7. 4., dva dni pred nástupom novej vlády urobili s existujúcou pani generálnou riaditeľkou, ktorá bola nominantkou MOST-u - HÍD nové dodatky k pracovným zmluvám, kde na základe týchto zmlúv títo pracovníci sú neodvolateľní z funkcie, lebo môžete ho odvolať jedine, že urobíte organizačnú zmenu a len v tom prípade so zákonným odstupným môže tento pracovník odísť, čo je absolútne nezmysel, čiže žiadna nekvalifikovaná robota, žiadne porušovanie pracovných disciplín. Toto jednoducho v tom dodatku nefungovalo a tí ľudia sa dostali do absolútne neštandardného a nadštandardného postavenia. Samozrejme, nemohli sme túto vec nechať len tak, kľudom, urobili sme si vlastnú právnu analýzu, zistili sme, že, a máme na to dostatočné argumenty z právnej analýzy, že funkciu v štátnom podniku v štátnej inštitúcii si nemôže nikto nárokovať na základe vydržania, že tam niekoľko rokov robil a tým pádom má automaticky právo na neodvolateľnosť z funkcií. Išli sme formou diskusie s pracovníkmi, ktorí sa nechali zneužiť na túto politickú hru od pani bývalej generálnej riaditeľky Šimkovej a hlavne od vedúcej právneho útvaru na Fonde národného majetku. Ľudia pochopili, že toto nemá význam, tak sa nám, do minulého týždňa mám poslednú informáciu, sa nám podarilo dvadsaťdeväť z tridsiatich šiestich zmlúv, dvadsaťdeväť už vrátiť naspäť. Ľudia pochopili, že to nemá význam, a sme povedali, dobre, pomýlili ste sa, môžte zostať na funkciách, nemáme problém, my vás nechceme za to teraz karhať, ale keď ste pochopili, že ste boli použití na politický súboj, môžte, môžte pokračovať. Máme zatiaľ sedem prípadov, ktoré nemáme ešte vyriešené, ale tam budeme zrejme už postupovať organizačnou zmenou s tým, že počítame, že budú súdy, ale budeme sa súdiť, ministerstvo bude ešte asi dlho rokov existovať, takže má čas na to, aby sa s týmito siedmimi pracovníkmi súdilo.
Viete, toto sú len také detaily, ja nechcem ísť ďalej do minulosti a poviem otvorene, ani sa nechcem zaoberať minulosťou fondu, pozemkového fondu. Na to nemáme priestor, premiér nám povedal jednoznačne: "Riešte prítomnosť a budúcnosť. Slovensko má obrovské množstvo problémov, čiže nestrácajme čas minulosťou, ale poďme, poďme hovoriť o budúcnosti." Preto aj my sa chceme sústrediť na rezorte, vrátane pozemkového fondu, na riešenie problémov. Ideme robiť niekoľko zásadných zmien v činnosti pozemkového fondu. Pozemkový fond je veľmi háklivá inštitúcia, lebo sa narába so štátnou pôdou, neidentifikovanou pôdou a pôdou neznámych vlastníkov. Vždy je to háklivý proces a vlastne objektívne posuny, prenájmy, predaje môžte urobiť vtedy, keď sa takýto proces dostane pod verejnú kontrolu. Za prvé, na základe aj toho článku, ktorý som objavil v Pravde, už naši legislatívci spracovávajú rýchlu novelu zákona o pozemkoch s tým, že už zo zákona bude, že pôda sa môže vymieňať len v tom katastri, v ktorom patrí, a pokiaľ nie, dôjde k finančnému vyrovnaniu. Čiže koniec týmto pokusom, ktoré, ktoré sa neustále využívajú a zneužívajú na to, aby sa znovu len pozemky pod Tatrami dávali reštituentom ako náhrada. Za druhé, je veľmi dôležité, aby v procese prípravy nejakej zámennej zmluvy, obchodnej zmluvy, aby sa toto už na začiatku zachytilo. To znamená, pripravili sme nový softvérový systém a pred každým zasadnutím pozemkovej rady budú všetky výmeny, ale aj všetky zmluvy, návrhy zmlúv zverejnené na internete, na webovej stránke pozemkového fondu. To znamená, keď si pozriete, pokiaľ niektorí ste sa tým zaoberali, to je nejaká tabuľková forma, kde sú vymenované všetky výmeny, vy si kliknete na konkrétnu výmenu, na konkrétmu parcelu a hneď sa vám objaví aj návrh zmluvy, kde zistíte, komu sa to dáva, za akých podmienok sa navrhuje to dať, čiže vie sa, vieme sa dostať absolútne do ceny, do budúceho nadobúdateľa a do predmetu odkiaľ kam sa tá reštitúcia posúva. Čiže tento systém sa stáva absolútne transparentný a ja verím, že pokiaľ sa dostane celý pozemkový fond a vôbec jeho činnosť pod verejnú kontrolu, mali by sme zamedziť, ja verím tomu, že aspoň sčasti zamedzíme nejakým neoprávneným pohybom. Ale to, čo je možno ešte oveľa dôležitejšie, ako je tento systém toho naklikania si pred zasadnutím pozemkovej rady, je otázka prepojenia štátnej správy, orgánov, životného prostredia, obecných úradov, mestských úradov, katastrálnych úradov, pozemkových úradov, vzájomná prepojenosť o všetkých pohyboch. Lebo to je ten proces, kedy to vzniká, kedy, kedy sa to vôbec začína iniciovať. Ten, táto úloha bude, alebo túto úlohu bude možné splniť niekedy až vo vyššom časovom horizonte, lebo tam sme jednoznačne naviazaní na prostriedky z opisu. A pokiaľ sa opis nespohybní, táto úloha sa nebude dať zabezpečiť, ale pokiaľ by sme urobili aj toto vzájomné IT prepojenie medzi jednotlivými inštitúciami, myslím si, že proces výmeny pozemkov a predaja cez pozemkový fond sa stane absolútne transparentný, a myslím si, že už kauzám typu Slavkov, ale aj kauzám typu Malý Slavkov za poslednej vlády Ivety Radičovej, by už nemal nastať.
Takže my máme celé tie opatrenia navrhnuté do niekoľkých bodov, je to, je to viac bodov, nechcem s tým zdržiavať. Toto je také krátke vysvetlenie, čo chceme s tým fondom robiť a čo sme urobili tesne po nástupe vlády. Bohužiaľ, znovu sa ukázalo, že odstupujúci funkcionári ešte využívali do poslednej minúty priestor, aby nejaké pohyby a nejaké kšeftíky ešte porobili.
Všetko, ďakujem.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

21.6.2012 o 14:36 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:47

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Ja iba toľko, že ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

21.6.2012 o 14:47 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:48

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, že je to nie teda jedna otázka, ale šesť, tak pôjdem postupne. Chcete, aby som aj čítal názvy tých podotázok alebo len odpovedal? Ako vy chcete, vám odpovedám.
Takže prvá bola: Na základe akých podmienok ste súhlasili za Slovenskú republiku s takouto pomocou? Slovensko, tak ako aj iné krajiny Európskej únie, vyjadrili prípadnú podporu Španielsku v jeho snahe o uzdravenie svojho bankového sektoru v podobe sektorálneho programu. Slovensko sa zatiaľ k ničomu nezaviazalo a bude požadovať presné údaje o stave jednotlivých bánk a kondicionalitu v rámci tohto programu zameraného na bankový sektor.
Pre aké banky má byť cez španielsku agentúru určená pomoc? Presné mená budú známe po ukončení auditu španielskych bánk. Predpokladáme, že pôjde hlavne o Bankiu.
Je táto pomoc z prostriedkov aj slovenských daňových poplatníkov nevyhnutná? Zatiaľ nepoznáme, ktorým mechanizmom, či EFSF alebo ESM sa bude táto pomoc financovať. Priame náklady z prostriedkov daňových poplatníkov v prípade EFSF neexistujú. Podobne je tomu aj v prípade ESM, ktoré sú taktiež prostriedky, ktoré si bude požičiavať, prostriedky, na kapitálovom trhu. Prvá splátka do ESM je zo štátnych finančných aktív. Sú tieto banky kľúčové pre Európsku úniu? Bankia je podľa Tacty už štvrtou najväčšou bankou v Španielsku a vlastní približne 11 percent všetkých bankových aktív. Prípadný kolaps tejto banky by ohrozil španielsky finančný systém, a taktiež by motivoval občanov Španielska k výberom alebo presunom depozitov.
Vyčerpalo Španielsko všetky svoje vnútorné možnosti na získanie prostriedkov? V súčasnosti si španielsky fond na reštrukturalizáciu bánk nevie požičať na trhu financie s únosným výnosom z dôvodov zvyšujúcej sa rizikovej prirážky. Tento program by mal aspoň sčasti preťať prepojenie medzi bankami a španielskou vládou, čo je podľa väčšiny odborníkov asi najväčší problém v rámci periférie.
Kto a kedy bude dávať mandát slovenskému zástupcovi v príslušnom mechanizme? V súčasnosti nie je jasné, prostredníctvom ktorého mechanizmu sa bude pomoc Španielsku poskytovať. V prípade EFSF je každý program schvaľovaný na pôde Eurogroup, čo je najkľúčovejší moment v rámci akejkoľvek pomoci. EFSF Board of Directors vykoná už len samotnú exekúciu uvoľňovania finančných prostriedkov. Slovenský zástupca Board of Directors je menovaný a splnomocnený vládou. V ESM je situácia podrobne popísaná v návrhu zákona o ESM. Pre Slovenskú republiku je však výhodnejšie použiť pomoc Španielska permanentným mechanizmom ESM, pretože riziko nesplatenia zdrojov, ktoré si požičia ESM, bude znášať samotné ESM, nie jeho akcionári. Z tohto dôvodu ESM na rozdiel od EFSF nepôsobí zvyšovaním, nespôsobí zvyšovaním objemov financovania či so svojimi emisiami zaťaženie hrubého verejného dlhu členských štátov, ale, ale ESM. V súčasnosti je na programe schôdze Národnej rady návrh zákona, ktorým sa zabezpečí vykonávanie práve tohto finančného mechanizmu. V rámci deľby kompetencie môžme zakotviť pri určitých kľúčových rozhodovaniach Rady guvernérov, ako je napríklad schvaľovanie a zvýšenie základného imania ESM alebo distribučného kľúča, aj Národnú radu Slovenskej republiky. Je však na Národnej rade, akým spôsobom si tieto právomoci v konečnej podobe schváli tak, aby Národná rada nebránila plynulému fungovaniu ESM a zároveň aj udelila súhlas ministrovi financií na hlasovanie v Rade guvernérov.
Ďakujem.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

21.6.2012 o 14:48 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video