3. schôdza

Pán poslanec Matovič nechce reagovať.
Nech sa páči, ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina.
Máte slovo.

Príjemný podvečer prajem. Pani podpredsedkyňa, vážený pán minister, vážení trpezliví kolegovia, ja už som aj pomaly rezignoval a povedal som si, že nevystúpim, však načo. Aj som chcel, teda dodám, ale mi to, ma predbehol pán Osuský, začem bukvy, vsjo jasno, tak to už len opakujem. Po všetkých tých patetických výzvach, ktoré tu zazneli, po tých morálnych apeloch, silných apeloch, odvolávkach na deti, na vnukov, som sa zľakol. Bola taká scéna v jednom filme, taký tajomný hlas sa pýtal: A čo si robil, Bohouši, vtedy, čo si robil? A ja som sa zľakol, že aj mňa sa niekto bude pýtať: Alojz, a ty si čo robil? (Smiech v sále.) Čo si robil 21. 6. 2012, keď sa prijímalo euro? (Pozn. red.: správne má byť "euroval".) Kde si stál? Na ktorej strane valu, Alojz, kde si stál?
Zľakol som sa tohto hlasu, a tak som tu. A dovoľte aj mne niečo povedať.
Prepáčte mi tento mierne zosmiešňujúci vstup, ale po tom všetkom, čo tu zaznelo, je toto už na uvoľnenie, taký odvar z babského ucha.
Kolega Vašečka by ako učiteľ možno začal tým, že by povedal, vážení, zdvihnite ruky, ktorí ste si to prečítali, všetko, čo tam máte o tom eurovale. Zdvihnite ruky.
Asi by sme aj povedali to, čo povedal, a teraz prvýkrát budem súhlasiť s pánom Sulíkom, že ako on predpokladá, ja predpokladám, že málokto. Ja si to tiež myslím.
A nasledovala by možno ďalšia otázka, koľkí z vás, ale aj koľko ľudí v uliciach Slovenska tomu rozumie. A tu už by sa zdvihli všetky ruky. Je naozaj smutno-smiešne, koľko sa nám tu vyrojilo všelijakých odborníkov na euroval. Všetky tie mechanizmy, budúcnosť, všetko, čo s tým súvisí. Toľko, ako expertov na hokej, na futbal.
Som rád, že nastal v tej diskusii, a tu aj zaznel taký argumentačný posun, že to už neni tučný Grék a banka, ktorá financovala Messiho, ale že, že sa tu objavili aj slová ako geopolitika, stratégia, ba dokonca Čína, keď nezaznela tu, tak u nás včera na klube zaznela.
Čína, vážení, to nie sú šľapky na trhovisku, to si niekedy mýlime. To je to, čo v tomto rozmere mne čiastočne chýba, že tieto, týchto slov zaznieva málo a že o aký kontext sa v tejto veci jedná, čo je kľúčové.
Ako to povedal jeden ekonóm včera v našom klube, že na londýnskom starostovi záleží viac ako na Slovensku pre svetové trhy. To je fakt, asi, pán Mikloš ma prípadne doplní, ale myslím, že veľký rozdiel tam nebude. Čiže v niektorých veciach sa nepreceňujme, aby to nevyznelo tak trošku aj smiešne.
To, kam sa Európa dostala, je problém. Je problém pre nás, pre celú Európu. A tu znova, ale nakoniec budem súhlasiť s pánom Sulíkom, je to preto, lebo sa nedodržiavali pravidlá. A, vážení, kto nedodržiaval pravidlá, ja? Poslanci z nášho klubu, čo ja s tým mám?
Pravidlá nedodržiavali predstavitelia Európskej únie, pravidlá nedodržiavali politici. Ako dneska pán Bugár povedal, ja som tu dva dni aj s cestou, on je tu dvadsaťdva rokov. Nuž, aj on teda je zodpovedný za to. Aj politici SMER-u, aj politici SDKÚ, aj politici KDH, a teda, samozrejme, aj politici MOST-u.
Koľkože to bolo radosti, keď sme sa dostali do EÚ, koľkože to bolo tlačoviek, prezentácií, kamier, koľko ciest do Bruselu, do Štrasburgu. Kde je zodpovednosť?
Ja som bol v Bruseli raz, jedenkrát za svoje peniaze, a nedopadlo to dobre. Bol som tam pomaly vyhlásený za personu non grata.
Zodpovednosť za súčasný stav je na politikoch a opakujem, na politikoch SMER-u, SDKÚ, KDH a MOST. Teda v tom našom slovenskom kontexte, samozrejme, nie v európskom. Nie moja, dovolím si tvrdiť, že nie ani nášho klubu, a áno aj, nie je ani zodpovednosťou SaS. My sme totižto, teda ja určite nie, som do Bruselu chlebíčky jesť nechodil.
Preto čiastočne oceňujem, že zodpovední si uvedomujú túto situáciu a majú snahu hľadať riešenie. Oceňujem, že SMER a SDKÚ sú za euroval. Ja nie som predsedom fan klubu eurovalistov a nie som ani predsedom akčnej skupiny nepriateľov tučného Gréka. Som otvorený argumentom a som si aj vedomý sily svojho hlasu, symbolickej sily.
Nepripúšťam si však ofenzívnu argumentáciu kolegov z SaS o tom, že naše deti, naši vnuci a tak ďalej, a tak ďalej. A že keď zahlasujete za euroval, tak a potom ide ten frontový nálet, nakoniec to zaklincuje pán Osuský. Takto problém nestojí.
Ja si uvedomujem tú situáciu, v akej je Európa, v akej sa ocitla, a opakujem, ja som ju nespôsobil. Nebudem však hľadačom riešenia, demagogický, ofenzívny, pomaly ich citovo vydierať, že deti a vnuci a tak ďalej. Nechám ich, a tak vlastne aj rozhodli naši voliči, tak to chceli voliči aj tejto krajiny, nechám ich, nech preberú zodpovednosť a nech nájdu riešenie. A za to riešenie nech preberú zodpovednosť.
Takže keď sa ma bude niekto pýtať, že kde som bol dvadsiateho prvého, tak poviem, bol som tam, v ten pamätný a povestný deň. Keď sa ma bude pýtať, ako si hlasoval, odpoviem, zdržal som sa.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni, štyria páni poslanci.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

Pán kolega Hlina, vy vaším vystúpením dokážete pobaviť a zaujať. To ako v tom dobrom slova zmysle. Ale tým, akým, k akému rozhodnutiu ste dnes, dnes prišli, tak to nie je zodpovedné. To si myslím ja. Buď som za niečo, alebo som proti niečomu. Je najhoršia situácia, keď svoju hlavu použijete tak, ako niekedy pštros, že ja nič, ja muzikant.
Ja si myslím, že teraz je ten zlom, že buď chceme pokračovať v nejakej nastúpenej ceste, a nehovorím, že to bolo šťastné, všetky riešenia, politici nás dostali do tejto situácie. Aj nezodpovedné štáty, ktoré sú. My vieme, ktoré sú to. Hlavne tie južanské. Tie spomínané deti, ktoré sa nenarodili, a rodinné prídavky, ktoré sa brali. My sme to nezavinili, ale my musíme tu zodpovednosť zobrať na svoje plecia. A ak to nevyriešime my, my sa nemôžeme vyhovárať na svoje deti, budúcnosť, ako pre ne sme chceli to najlepšie, ale my sa musíme rozhodnúť, aby sme to najlepšie a tú nejakú cestu, ktorú chceme nastúpiť, veď zažili sme všelijaké situácie. Boli totality, boli, boli demokracie, ktoré sa len nazývali, a demokraciami neboli, ale my keď chceme tú demokraciu a zodpovednosť zobrať na svoje plecia, tak sa musíme rozhodnúť. A robme tak, aby sme urobili zodpovedne.
A ja si myslím, že aj tie štáty, ani Nemecko, ani Francúzsko nechce rozdávať len tak nikomu nič zadarmo. Ale ak sa nebudeme držať takých štátov, ktoré sú vyspelé, a s nimi spolupracovať, tak dopadneme zle.

Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Viskupič.
Nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Hlina, musím povedať, že možnože, bohužiaľ, z tvojho pohľadu nie som odborník ani na hokej, ani na futbal, a nikdy som sa do takejto pozície nestaval. A na londýnskom starostovi závisia hlavne Londýnčania a od nášho rozhodnutia závisia Slováci.
A to vyviňovanie alebo ten postoj, ktorý si hovoril smerom k tomu, akú máš alebo nemáš zodpovednosť za súčasný stav z minulosti, je možno správny, ale dnes je ten moment, tak ako si hovoril, kedy tú zodpovednosť preberáš.
Čiže od zajtra, od 11.00 hodiny to už bude aj na tebe a na tvojej zodpovednosti a na tvojom rozhodnutí. Vždy prichádza, či si tu dva dni aj s cestou, alebo dvadsať rokov, vždy prichádza ten zlomový moment a myslím si, že ja nemám osobne tú schopnosť odľahčiť situáciu, ako si to odľahčoval na začiatku tvojho vystúpenia, ale argumenty, ktoré som sa snažil ja zozbierať, nemajú ísť v miere tej, že niekto komentuje futbalový zápas alebo hokejový zápas.
Myslím si, že moje rozhodnutie netrvalo týždeň, netrvalo mesiac, je to čas, kedy som sa snažil hľadať argumenty z jednej, z druhej strany, a tak ako sme mali jedného ekonóma na klube, ktorý vravel za, tak sme mali aj ekonóma, ktorý vravel proti. Myslím si, že rozhodnutie je teraz na nás, a myslím to do bodky a do písmena. To rozhodnutie. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mihál. nech sa páči.

Pán kolega Hlina, ten váš postoj, to je čistý alibizmus. Zdržať sa pri takom vážnom rozhodnutí, aké nás čaká zajtra o 11.00 hodine, to je čistý alibizmus.
Pán kolega Matovič povedal na adresu dnešného dňa, 21. 6., je to najdlhší deň v roku, ja zas pripomeniem paralelu 21. 6., to máme dnes, 21. 8. 1968 okupácia Československa bratskými vojskami. Aj vtedy by ste sa zdržali hlasovania, keby sa vtedy zaujímal postoj v parlamente, keby ste boli poslanec?
Ešte jedna poznámka, pán kolega, dojenie a strihanie oviec je možno užitočná činnosť, ale dojenie a strihanie slovenských daňových poplatníkov nato, aby sme posielali peniaze do španielskych bánk, to je zvrhlosť.

Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Lojzko, ja ťa mám ľudsky rád. Ľudsky aj klubovo, jednoducho poznal som ťa dávnejšie z médií a teraz, keď ťa vnímam ako človeka, tak ja fakt nachádzam na tebe veľa, veľa rozmerov, ktoré tu množstvu našich kolegov chýbajú, a ak hovorím, že ťa mám rád, že si ťa vážim, tak to myslím vážne.
Akurát v tejto chvíli mi Jofo zobral to, čo som chcel povedať, lebo ozaj, neber to teda, že chcem do teba drgnúť nejak, ale asi fakt tá neistota, ktorá tu je, logicky vedie aj k takému záveru, ktorý si urobil, že by sme sa mali možno aj pre istotu zdržať, lebo tu fakt nikto nemá stopercentnú istotu.
Napriek tomu si myslím, že sedí to, čo povedal Jozef. My musíme sa rozhodnúť a bude to na nás a je veľmi dobré, ak to budeme zvažovať možno do poslednej chvíle. Ja som presvedčený, že to rozhodnutie je veľmi, veľmi dôležité. A ten smútok z toho, že táto snemovňa, táto sieň zákonnosti to vníma tak, že tu netreba byť, je pre mňa šokujúce, a ja verím, že sa to už nezopakuje pri podobných vážnych rozhodnutiach, lebo tomu nerozumiem.
A možno ešte, predsa len by som povedal aj niečo, kde by som bol viacsúhlasný tentokrát s tebou. Keď si spomenul to, že ty nechodíš jesť chlebíčky do Bruselu, tak fakt si mi pripomenul z minulých rokov spústu relatívne vysokopostavených ľudí, ktorí do toho Bruselu chodili veľmi, veľmi často. A možno to boli mnohokrát kultúrne, oddychové akcie skoro za odmenu, pretože tie delegácie boli vyberané tak, aby to bolo za odmenu. Ja sa ozaj spytujem, aký majú tí ľudia dnes, dnes názor? Ozaj cítia tu zodpovednosť, ktorá by tu mala byť na nás? Neviem. Chcel by som, aby tak bolo. A veľmi si želám, aby sme sa zajtra, tí stopäťdesiati mínus chýbajúci, rozhodli dobre.