3. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, keďže som jeden z tých, čo chodili do toho Bruselu jesť chlebíky, tak dovoľte, dokonca som ich takmer dva roky jedol na zasadnutiach Euroskupiny, kde sme často do neskorých nočných, niekedy aj ranných hodín, diskutovali práve o veciach, o ktorých tu teraz diskutujeme, aj o Zmluve o Európskom stabilizačnom mechanizme, takže si dovolím povedať, že o tom niečo viem, aj o tom, aké boli tie rokovania, prečo sa prijímali mnohé rozhodnutia, tak mi dovoľte, aby som sa k tejto téme vyjadril aj ja.
Najskôr by som sa chcel vyjadriť k rozprave, viacerí sa k tomu už vyjadrovali. Od rána tú diskusiu sledujem, aj keď som nebol v sále, tak som ju sledoval, videl som aj vystúpenie pána poslanca Osuského aj pána poslanca Kollára, takže myslím, že takmer všetky vystúpenia som videl. A musím povedať, že tiež ma zaráža to, že po prvé, rokujeme večer a v noci, ale tak si to odhlasovala väčšina, ale ešte viac ma zaráža spôsob, akým k tejto téme, naozaj vážnej téme a dôležitej téme, pristúpil vládny SMER. Naozaj súhlasím s tými, ktorí povedali, že pán minister financií to doslova odflákol krátkym sedemminútovým úvodom, a pokiaľ sa nemýlim, tak odvtedy nevystúpil nikto. Tam prihlásený pán Blaha možno vystúpi, pán spravodajca, ale naozaj je to, myslím si, nie adekvátny a nie dobrý prístup a niektorí z poslancov položili otázku, že prečo je to tak. Ja si myslím, že viem, prečo je to tak. Je to tak preto, že byť za ESM je nepopulárne. Populisti nemajú radi nepopulárne veci, ani ľavicoví, ale ani pravicoví. Dnes byť za ESM je nepopulárna vec.
Preto kladiem otázku. Ak napriek tomu, že byť za ESM je v každej jednej krajine výsostne nepopulárna vec, ak napriek tomu všetky štandardné strany politické, môžete povedať mainstreamové, môžte povedať staré, ale ak napriek tomu všetky štandardné politické strany sa zhodujú na nevyhnutnosti prijatia tohto vyslovene nepopulárneho kroku, prečo to robia? Sú hlúpi? Alebo sú vazalmi bánk alebo sú podplatení? Hovorím to aj preto, že som sa zúčastnil, takmer dva roky som sa zúčastňoval ťažkých, niekedy dlho do noci, niekedy aj do rána, rokovaní, kde sme si tieto veci vysvetľovali, kde sme hľadali riešenia, ale riešenia, kde sme sa snažili argumentovať tým a aj kriticky pristupovali k tomu a hovorili mnohé z tých argumentov, ktoré tu zazneli dnes, a ja sa dostanem aj k tým argumentom, ktoré tu zazneli dnes. Lebo, predošlem to ale, ten problém nie je v tom, že by, najmä dve vystúpenia tu boli citované, pána poslanca Sulíka a pána poslanca Kollára. Niekto ich dokonca nazval titanmi. Nech sa páči. Ten zásadný problém nie je v tom, že by väčšina z toho, čo povedali, nebola pravda, väčšina, zdôrazňujem. Dostanem sa aj k tomu, kde podľa môjho názoru zavádzajú. Ale najmä, keď hovoria o tom, kto všetko zlyhal, kto všetko nedodržiaval pravidlá, ako zlyhala Európska komisia, ako zlyhala grécka vláda, ako zlyhali dokonca trhy, dokonca tí, ktorí požičiavali za také úroky. To všetko je pravda. Akurát z hľadiska problému, pred ktorým dnes stojíme, je to nepodstatné. Podstatné do budúcna je, a dnes je kľúčové a podstatné, ako zabrániť najhoršiemu. Dnes naozaj nemáme na výber z dobrého riešenia, ktorým je odmietnutie eurovalu a zlého riešenia, ktorým je prijatie ESM.
A čo sa týka dodržiavania pravidiel. Áno, bude dôležité najmä do budúcna, aby sa to neopakovalo, aby sa prijali také opatrenia, ktoré by znemožnili, aby k niečomu takému došlo znova. Ale dnes, a ja by som tu mohol možno dlhšie ako oni hovoriť o tom, mohol by som vám pridať ďalšie argumenty typu rast reálnych miezd v Grécku od vstupu do eurozóny doteraz alebo do roku 2009, keď sa to prejavilo, a rast reálnych miezd v Nemecku. V Nemecku medzi rokmi 2000 a 2009 reálne mzdy klesli. V Grécku vzrástli o 43 percent, reálne mzdy o 43 percent. Vo verejnom sektore o 77 percent dokonca. Áno, absolútne nezodpovedná politika vlády, mohol by som pridávať, súhlasím s tým. Akurát, že z hľadiska situácie, pred ktorou dnes sme, z hľadiska záujmu občanov Slovenskej republiky toto nie je podstatné. Podstatné je, aký najlepší alebo najmenej zlý model, najmenej zlé riešenie máme k dispozícii práve z hľadiska záujmov slovenských občanov. Tak dovoľte, aby som k tejto veci povedal svoje stanovisko.
Áno, téma, o ktorej diskutujeme, je vážna, pretože aj situácia je vážna. Nielen preto, že poslanci za SaS sú tu dnes v čiernych oblekoch, ale aj preto, že napríklad svetoví lídri neustále rokujú aj o situácii v eurozóne, naposledy dnes, včera, asi ste zachytili. No, len problém je v tom, že, samozrejme, nie na všetkom sa zhodujú, ale faktom je, že všetci svetoví lídri sa zhodujú na tom, že Európsky stabilizačný mechanizmus, teda to, o čom tu hovoríme teraz a dnes, je nevyhnutným minimálnym predpokladom, nie postačujúcim, ale nevyhnutným minimálnym predpokladom na to, aby sa zabránilo najhoršiemu. Sú rozpory medzi Merkelovou na jednej strane a Obamom a Hollandeom na druhej strane, ale nie z hľadiska toho, či má byť schválený čo najrýchlejšie Európsky stabilizačný mechanizmus, ale z hľadiska toho, či a ako ísť ďalej. A tam aj určite my máme iné názory, ako má napríklad holandský prezident, to ja hovorím aj za seba a za stranu, ktorú reprezentujem, ale čo sa týka schválenia, pardon, francúzsky, francúzsky, francúzsky, francúzsky, ale aj americký nakoniec, ktorý. (Reakcia z pléna.) Povedal som holandský, aha, pardon, pardon. Nie v tom, že Európsky stabilizačný mechanizmus je nevyhnutným, minimálnym predpokladom riešenia situácie. A v tomto zmysle chcem pripomenúť, že nám sa tu tá debata trochu opakuje, lebo my sme ju naozaj absolvovali naposledy 11. októbra a padla na tom vláda, vtedy sme hovorili o rozšírení EFSF, ale zároveň bežali popri sebe tie dva procesy, rozširovanie kapacity EFSF a príprava ESM. Čiže my dnes stojíme, samozrejme, pred rovnakým problémom, možno ešte viac akútnym, a v zásade by som aj ja, ako Ľudo Kaník to tu myslím povedal, mohol zopakovať svoje vystúpenie, ktoré som mal, ale neurobím to, budem sa snažiť reagovať aktuálnejšie na možno aj aktuálnejšie veci aj veci, ktoré tu dnes boli povedané. Takže ešte raz. Svetoví lídri sa síce nezhodujú v tom, čo všetko treba urobiť, ale zhodujú sa v tom, že ESM, Európsky stabilizačný mechanizmus, je nevyhnutným minimálnym, nie postačujúcim, ale nevyhnutným minimálnym predpokladom. Dokonca väčšina sa ich zhoduje v tom, že by mal byť ešte väčší, rozsiahlejší.
Taktiež, ja už som to naznačil, je úplná zhoda medzi všetkými alebo takmer všetkými štandardnými stranami v členských krajinách eurozóny o potrebe takéhoto mechanizmu a nevyhnutnosti takéhoto mechanizmu. Taktiež keď si vezmete renomované svetové ekonomické médiá ako je Financial Times, The Economist, Handelsblatt a keď si vezmete komentáre, redakčné stanoviská, tak je zásadne zhoda na tom istom.
Keď si vezmete väčšinu, nehovorím, že všetkých, ale väčšinu rešpektovaných ekonómov a analytikov, v zásade sa zhodujú tiež. Pán poslanec Viskupič povedal, že na klub ste si zavolali dvoch, jeden bol za, jeden proti. Neviem, aká je, či je, aha, tu ste, neviem, či je nejaká, nejaký prieskum medzi analytikmi teraz, čo sa týka ESM, ale čo sa týka rozširovania EFSF, a to je veľmi podobný problém, tam urobil klub ekonomických analytikov prieskum vnútorný medzi analytikmi a 84 percent slovenských ekonomických analytikov bolo za. Jednoznačne za rozšírenie EFSF. To dávam na, do úvahy aj z hľadiska toho, že je veľmi ľahké, je veľmi ľahké nájsť kritické, negatívne argumenty, argumentovať nákladmi a rizikami. To je veľmi ľahké, dokonca až príliš ľahké a lacné, keď nehovoríme o alternatíve, keď nehovoríme o nákladoch neprijatia ESM. O nákladoch a dôsledkoch neprijatia ESM. A je smutné, že vláda, vládna strana, a toto abdikovala úplne, odflákla to a absolútne sa tomu nevenuje.
Takže. V čom je zhoda, som povedal, samozrejme, sú mnohé otázky, na ktorých zhoda nie je. Eurobondy, banková únia, politická únia a tam, samozrejme, aj my máme stanoviská, ktoré budú určite odlišné od napríklad SMER-u, ale aj niektorých svetových politikov, ale na potrebe schválenia Európskeho stabilizačného mechanizmu sa zrejme zhodneme a zrejme zajtra budeme hlasovať, teraz hovorím za poslancov SDKÚ, v zhode s poslancami SMER-u.
Ale my, minimálne teda hovorím aj za seba, s plným vedomím a svedomím, a ja naozaj tiež odmietam také citové vydieranie, aké som tu počúval, najmä z úst pána poslanca Osuského, pána poslanca Viskupiča, ako sa bude kto pozerať do očí svojim deťom. Vy si myslíte, že ja nemám deti? Vy si myslíte, že ja nechcem mať raz vnukov? Vy si myslíte, že ja by som hlasoval za niečo, čo by poškodilo ich budúcnosť a túto krajinu? Budem hlasovať za Európsky stabilizačný mechanizmus, aj keď to nesie so sebou riziká, nesie to so sebou náklady, práve preto, že mi ide o budúcnosť mojich detí a mojich vnukov, ktorých, dúfam, raz budem mať, pretože som presvedčený, že keby ho Slovensko neschválilo, tak náklady aj dôsledky, niektoré okamžité, niektoré neskoršie, by boli určite vyššie a horšie, ako budú náklady a dôsledky schválenia ESM. Ale vaša stratégia mi pripadá trochu nekorektná, perfídna aj v tom, no, prepáčte, možno nie perfídna, ale minimálne nekorektná v tom, že vy veľmi dobre viete, že ESM schválené bude. Veľmi dobre viete, že, samozrejme, že to bude so sebou niesť náklady a riziká, ale nie také, aké tvrdíte, k tomu sa dostanem neskôr. A, samozrejme, potom bude veľmi ľahké tvrdiť, aha, my sme vám to hovorili, akurát už sa nedozvieme a nebudeme môcť dozvedieť, aké by boli dôsledky a náklady toho, čo navrhujete vy. Aké by boli dôsledky a náklady toho, keby Slovensko povedalo, viete čo, nás to nezaujíma. My sme v eurozóne, ale my vaše dohody, tie nás nezaujímajú.
Zmluva, ešte chcem, ešte chcem aj podotknúť, že nakoniec náš postoj považujeme za konzekventný a legitímny, takisto ako nakoniec váš, veď nakoniec na tejto téme padla vláda, takže my sme nakoniec, táto zmluva o ESM sa pripravovala, ešte keď som bol ministrom financií a keď som, keď, ešte za, za fungovania vlády Ivety Radičovej, takže v konečnom dôsledku je logické, ja vám nevyčítam, že vy nemeníte svoj postoj, len to, čo, to, čo vyčítam, je nekorektnosť spôsobu, akým argumentujete.
A aj to, aj to považujem za nekorektné, že tvrdíte veľmi s veľkou ľahkosťou, ako to treba odmietnuť, ale neponúkate žiadnu alternatívu. A žiadnu alternatívu ste neponúkli ani vy, pán Sulík, ani, ani, ani, ani Jozef Kollár, dostanem sa k tomu.
Poslanec Matovič povedal, že tá diskusia a postoj sú čiernobiele, poslanec Lipšic rozdelil postoje do troch skupín, povedal, že jedni sú striktne proti, jedni nekriticky zrážajú opätky, prijímajú to, čo dohodnú veľkí, a sám seba vyčlenil do tretej skupiny, tí, ktorí budú síce za, ale povedali, že len vtedy, keď budú záruky. No, ja si nemyslím, že tá diskusia je čiernobiela. To, čo nakoniec čiernobiele ale bude, bude naše rozhodovanie, lebo rozhodnúť sa môžme len za alebo proti. A ani postoj pána, pána poslanca Hlinu nakoniec bude proti, pretože, samozrejme, kto nie je za, ten, ten nepodporuje, čo aj keby ste sa, aj keby sa zdržalo 76 poslancov, tak neprejde, aj keď by nikto nebol proti. Čiže v tomto zmysle ten postoj bude len za, alebo, alebo nie za. Ale diskusia čiernobiela nie je, tak ako problém nie je čiernobiely. A my sme ho nikdy ako čiernobiely nevnímali, my sme nikdy neboli kritickí prijímatelia všetkého, čo v Bruseli vymysleli, my sme boli tí, ktorí odmietli, aj keď pán Sulík tvrdí, že oni, že SaS, nech sa páči. Tak aj my, ak dovolíte, sme boli tí, ktorí sme odmietli Grécku pôžičku a v tom Bruseli to aj presadili, čo nebolo ľahké. My sme boli tí, ktorí sme presadili zmeny, aj účasť privátneho sektora aj zmenu distribučného kľúča, ktorý bol predtým vyrokovaný nespravodlivo a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže diskusia nie je čiernobiela a my nezatvárame oči pred rizikami, nákladmi a problémami, ktoré tu sú, a už vôbec nie, nie sme nekritickí voči tomu, prečo to vzniklo a kto je všetko za to zodpovedný. Ale zodpovednosť je nielen vedieť pomenovať, čo a prečo sa stalo v minulosti, ale, ale vedieť aj povedať, ako zabrániť čo najhoršiemu a ako urobiť optimálne, optimálne v tomto zmysle možno čo najmenej zlé riešenie. A naozaj vás chcem ubezpečiť, že tie rokovania v tom Bruseli v Euroskupine boli často veľmi napäté, veľmi hektické, veľmi vypäté. A vôbec to nebolo tak, že veľkí prídu, niečo povedia, malí zrazia opätky a ideme domov. Vôbec to tak nebolo. Na druhej strane ale, si treba uvedomiť, že my naozaj nemôžme byť čiernymi pasažiermi. To považujem za vyslovene populistické. Tak ako ľavicový populizmus je, keď niekto tvrdí, že chceme na jednej strane nízke dane, na druhej strane široké verejné služby a vieme sľúbiť všetko všetkým. Takisto populistické a nezodpovedné je byť členom nejakého zoskupenia, nejakého klubu a zároveň hlásiť: Chceme poberať výhody, ale nebudeme sa podieľať na nákladoch. Budeme teda čiernymi pasažiermi. To považujem za nekorektné a naozaj za, aj za populistické. Takže. Ako som povedal. Nemáme na výber medzi dobrým a zlým riešením, ako sa nám tu minimálne implicitne podsúva, ale máme na výber medzi riskantným a nákladným riešením a riešením odmietnutia, lebo riskantné a nákladné riešenie je schváliť to. Ale som presvedčený, že neschváliť ESM je riešenie horšie. Horšie preto, že by sme mali potom hovoriť o dôsledkoch. Viacerí z vás tu hovorili dnes, aj naposledy som to zachytil, hovoriť pána poslanca Viskupiča o tom, že no a čo? Keď musíme, naozaj, naozaj máme byť členmi tej užšej eurozóny? Tej prvej ligy? Je to naozaj lepšie? Nebolo by lepšie tam nebyť? Je to logická otázka. No, po prvé. Treba povedať, že my nie sme v rovnakej pozícii ako tí, ktorí tam nie sú. Slovenská republika nie je v rovnakej pozícii ako Česká republika, ktorá v eurozóne nie je. Pretože náklady a dôsledky odchodu z eurozóny by boli enormné. Už tu hovoril o tom, myslím, Miro Beblavý. Dôsledky odmietnutia ESM zo strany slovenského parlamentu by mohli byť, a veľmi pravdepodobne by boli, aj tie, že trhy by to ohodnotili tak, že môže byť ohrozené zotrvanie Slovenska v eurozóne. Pretože jedinú istotu, ktorú dnes máme je, že eurozóna nebude fungovať tak, ako fungovala doteraz. A nevieme ani, či bude fungovať v tom počte krajín, v akom funguje doteraz. Je veľmi možné, že Grécko tam možno ani o niekoľko mesiacov nebude. Je veľmi možné a pravdepodobné, že sa, že budú prebiehať rokovania o novom fungovaní eurozóny. Z tohto pohľadu by to naozaj trhy mohli vyhodnotiť. A to tak je. To, ak to chcete posudzovať teraz účtovnícky alebo aritmeticky, že Slovensko má 0,8, neviem, koľko percenta podiel a že to je nič, tak to tak nie je. Pretože ide aj o precedensy. Ide o precedensy zodpovedného správania sa. Ide o riziko toho, že dobre, tak to si povedal jeden malý, no tak to si povie druhý, tretí, štvrtý, však dvadsať percent môže ísť preč a tí ostatní sa trápte. Dokonca presne tak. No tak, potom vám teda hovorím, lebo možno je mojím hendikepom, že teda jem dlho chlebíčky v Bruseli a že som bol vo veľa vládach a pri veľa rokovaniach, ale vaším hendikepom potom je, a tvojím teda Richard, že si také rokovanie neabsolvoval nikdy. Pretože každé takéto spoločenstvo je založené na dôvere, vzájomnej zodpovednosti a spolupatričnosti. A keď sme, mimochodom, pri týchto veciach, účtovníctvo, neúčtovníctvo, ekonomické argumenty, politické argumenty. Vedel by som hovoriť aj ekonomické a budem ešte niektoré hovoriť. Ale to, o čom rozhodujeme, je výsostne politická otázka. Samozrejme, tak ako projekt eura, súhlasím s Jozefom Kollárom, je politickým projektom. Aj ekonomickým, ale najmä politickým. A to je o politike. To je aj o geopolitike, ktorá možno vám nič nehovorí. Len geopolitika, zvlášť pre malú krajinu v regióne, v ktorom sa nachádzame my, je životne, životne dôležitá. O tom by určite vedel viac hovoriť pán podpredseda vlády. Všimnite si ešte, na otázku toho, či je teda dôležité byť z tej prvej ligy alebo nie. Poľsko v tej prvej lige nie je, a veľmi tam chce byť. Napriek nákladom, s ESM, s EFSF, s rizikami. Poľsko veľmi chce byť v eurozóne. Napriek tomu všetkému, čo sa deje. Ešte som nedokončil tú úvahu na, v tom zmysle, že pre nás, keď tam už raz sme, by náklady toho nebyť tam, teda toho odchodu, boli nepredstaviteľné, enormné. To je jeden z dôvodov, prečo je také ťažké, aj keď v tom Grécku je desiatky dôvodov, aby nebolo členom eurozóny. A súhlasím, že aj pre nich by to nakoniec bolo lepšie, pretože devalvovaná drachma by im pomohla rýchlejšie sa pozviechať. Ale tie náklady toho vystúpenia sú tak nepredstaviteľné a enormné, že sa toho hrozí a desí každý. Aj v tomto zmysle považujem všetky kroky, ktoré by mohli ohrozovať naše členstvo v EÚ, ale ohrozovať aj naše, našu pozíciu z hľadiska finančných trhov za veľmi, veľmi nezodpovedné. No a musím vám povedať, že neschválenie ESM by takýmto krokom bolo a spôsobilo by obrovské, obrovské riziká. Na margo vystúpení, najmä teda Richarda Sulíka a Jozefa Kollára, pretože boli naozaj veľmi obsažné, plné grafov, čísiel. Ja tie čísla nejdem spochybňovať a predpokladám, že všetky boli správne a presné. A hovorím, vedel by som pridať ďalšie. Napríklad o tých reálnych mzdách v Nemecku a v Grécku na druhej strane. Ale aj iné, ďalšie. Aj také anekdotické príbehy o tom, ako sa klamalo, ako sa falšovali výsledky, štatistiky a tak ďalej, a tak ďalej. Ale to dnes nie je podstatné, to dnes nie je kľúčové. Dnes podstatné je, áno, nemalo by sa to opakovať. Mali by sme vyžadovať plnenie podmienok, ale dnes je kľúčová otázka - nie prečo sa to stalo, ale čo s tým? Lebo ak dovolíte, istú analógiu, niekde som ju čítal a myslím, že dosť, dosť výstižná. Je to podobne, ako keby vám horel spoločný dom, a vy ste odmietali zúčastniť sa hasenia a záchranných prác, poukázali na to, že ten somár, čo ho zapálil, neustále opitý fajčil v posteli. Takže dnes otázka stojí naozaj, myslím si, že inak. Dovoľte k pár ale argumentom, ktoré, lebo s tými, s tými štatistikami, s tými sa dá súhlasiť, opakujem. A dajú sa možno ešte, ešte aj rozširovať. Ale naše rozhodovanie nebude o tom, ako som povedal. A v čom boli tie niektoré argumenty ale nekorektné? Neustále, a to všetci vystupujúci, najmä z SaS, hovoria o tých sumách, o tých peniazoch ako o minutých peniazoch. Ako dokonca o vyhodených peniazoch. To nie je pravda. Je pravda, že pri takto investovaných, lebo pri prvej pôžičke, ktorej sa nezúčastňujeme, išlo o priamo požičané peniaze, pri EFSF ide o garancie a pri ESM ide o kapitál do ESM, ktorý je obdobou Medzinárodného menového fondu. K tomu sa dostaneme o chvíľu. Tiež k tej nekorektnosti argumentov, že nie je. Čiže doteraz sme nevynaložili žiadne peniaze na grécku pôžičku, máme záruky v EFSF, ktoré, keď sa nebudú tie dlhy splácať, tak potom sa staneme veriteľmi, ale stále ostaneme v pozícii veriteľov, aby sme si rozumeli. Čo, samozrejme, neznamená, že tam nie je žiadne riziko, že o časť tých peňazí nemôžme prísť. Ale to nie sú ani vyhodené, ani darované peniaze. Sú to buď záruky, ktoré sú ešte stále len vo forme záruk, ešte nie vo forme záväzku. Záväzkom sa to stane, až keď by krajina, ktorej sme požičiavali a požičiavali sme Írsku, Portugalsku a Grécku zatiaľ, tej druhej. Ak by tieto krajiny prestali splácať, potom sa to stane naším záväzkom, ale stále ešte záväzkom. A pri ESM hovoríme o kapitálovom vklade. Takisto ako máme kapitálový vklad v Medzinárodnom menovom fonde. Čiže prvá veľká nekorektnosť. Lebo tu často zaznievajú potom až emotívne vyhlásenia typu, naposledy som zachytil, Jožo Mihál - svinstvo, a podobné. Nie je to korektná a pravdivá argumentácia, ak o týchto peniazoch hovoríme ako o peniazoch vyhodených. To je po prvé.
Čo sa týka Medzinárodného menového fondu a respektíve ESM ako obdoby Medzinárodného menového fondu. Počul som dva argumenty, prečo to tak vraj nie je. Prvý bol čiste kvantitatívny, ktorý nie je argumentom. Poslanec Kollár porovnal, koľko máme vklad v IMF a koľko budeme mať v ESM, a to podľa neho je dôkaz, v ESM je to oveľa viac, a to podľa neho je dôkaz, že to nie je to isté. No, uznáte, že toto argument nie je. A druhý argument, veľmi nekonkrétny, že vraj ide o Ponziho schému. Neviem, prečo, v čom by malo ísť o Ponziho schému? Ale nepovažujem tento argument za korektný. Ďalší, mimochodom, ešte na ilustráciu toho, že ďalší argument, že pomoc bankám sú dopredu naisto vyhodené peniaze. Nekorektný argument. Môžu byť, ale nemusia. Poviem vám to konkrétne. V rokoch 2008, 2009 Veľká Británia dala dotáciu svojim bankám vo výške 250 mld. libier, Nemecko vo výške 180 mld. eur, Spojené štáty vo výške 400 mld. dolárov. V rokoch 2008, 2009. V roku 2011 boli už tieto peniaze vrátené, splatené a banky sa dostali z najhoršieho. Konkrétny dôkaz, že to nemusí byť pravda. Ďalší argument, ktorý nie je pravdivý. Gréci nič neurobili. Pravdou je, že Gréci neplnia dostatočne ten program, ale pravdou je, že aj preto, že tam boli dvoje voľby. A pravdou je, aj keď môžme teraz argumentovať, koľko mala Siriza a tak ďalej. Ale pravdou je, že vznikla vláda, ktorá sa prihlásila k tomu záväzku, aj keď avizovali tie krajiny, že, strany, že chcú vyrovnávať zmäkčenie. Podľa mojich skúseností z rokovaní z Euroskupiny si nemyslím, že to zmäkčenie dosiahnu. Nemyslím si to. Tam boli postoje tak silné, jasné a tvrdé, že si to nemyslím. A zároveň vznikla vláda, ktorá má mandát urobiť, naplniť ten program z Memoranda o porozumení. Čiže v tomto zmysle nie je pravda, že sa neprivatizuje. Áno, privatizuje sa so sklzom. Aj v niektorých ďalších opatreniach sú sklzy, ale sú najmä spôsobené logickou prestávkou, keďže boli dvoje voľby krátko, krátko po sebe. No a dovoľte mi teda ísť späť, už, už, už teda spieť ku koncu. Chcem na záver ešte povedať. Euro naozaj je aj naša mena a my naozaj sme súčasťou istého klubu, z čoho vyplývajú nielen pozitíva, nielen benefity, ale aj záväzky. Ja som bol nedávno v rámci rôznych projektov, radenia s reformami, bol som v Tunise, bol som v Jordánsku, bol som v Moldavsku, bol som na Ukrajine. Viete, ako, ako radi by mali naše problémy? Viete, ako šťastní by boli, keby mohli byť súčasťou tej Európy, ktorá má síce problémy, a tej eurozóny? Spomínal som Poliakov, Estónci vstúpili v čase krízy, eurokrízy do eura, pretože napriek tým rizikám to považovali za lepšiu alternatívu. Aj keď, samozrejme, aj tam sú na to názory, názory rôzne. Od roku 2000 doteraz malo Slovensko najvyšší ekonomický rast, kumulovaný ekonomický rast zo všetkých krajín európskej dvadasaťsedmičky dokonca. Malo ho najmä vďaka reformám, ale aj vďaku euru. A tu budem veľmi konkrétny, lebo som zachytil, pán poslanec Osuský povedal, že Volkswagen tu nie je predsa kvôli euru, ale kvôli tomu, akých máme kvalifikovaných a aj menej zarábajúcich ľudí. No, máme konkrétny dôkaz, že Volkswagen tu je aj, respektíve, že Volkswagen bude rozširovať výrazne svoju investíciu kvôli euru. V januári oznámil koncern Volkswagen, že sa rozhodol pre Bratislavu, pre umiestnenie veľkej investície vo výške 1,5 až 2 mld. eur. A ako hlavný dôvod, prečo sa rozhodli pre Bratislavu, uviedli členstvo Slovenska v eurozóne. Exaktný dôkaz, že členstvo v eurozóne je veľmi dôležitým, jedným z dôvodov, samozrejme, nie jediným, prečo sme boli schopní dosiahnuť vysoký ekonomický rast, a teda aj rast zamestnanosti a životnej úrovne našich ľudí. A keď sa teda bavíme o tých spojencoch, tak faktom je, že dnes bezkonkurenčne naj, teda bezkonkurenčne najsilnejšia, ale najkonkurencieschopnejšia ekonomika nielen v Európe, ale z hľadiska veľkých ekonomík, dokonca si dovolím tvrdiť aj vo svete, je Nemecká ekonomika. A naša ekonomická naviazanosť, a to už nehovorím o geopolitických súvislostiach, na Nemecko je prosto obrovská. Takže aj z tohto pohľadu som presvedčený, že je v záujme Slovenskej republiky, aj v záujme mojich detí, aj vašich, pán Viskupič, aj tvojich, Peter, aby sme sa rozhodli zodpovedne a prijali ESM, aj keď je to nepopulárne. Aj keď sa to mnohým ľuďom nebude páčiť. Lebo ľahšie sa vysvetľuje, že doplácať na tučných Grékov by sme nemali. Ľahšie sa argumentuje tým, aké sú dôchodky tam, aké sú u nás. A ťažšie sa vnímajú možné dôsledky, aj priame aj nepriame rozhodnutia, ktoré by bolo síce na prvý pohľad možno krajšie, a možno mnohí by tlieskali, ale som presvedčený, že horšie. Takže ak nemáme lepšiu alternatívu, a my ju nemáme, Richard Sulík, ja ho odcitujem teraz, povedal: "Alternatívou k prijatiu ESM je jeho odmietnutie," koniec citátu. A to naozaj je jediná alternatíva, akurát, že omnoho horšia ako prijatie ESM. To hovorím s plnou vážnosťou, s plnou zodpovednosťou všetkých informácií, ktoré o tom mám. A potom ešte Jožo Kollár to rozšíril o to, ako treba vynucovať pravidlá, ako treba robiť reformy, robiť úspory, to je všetko pravda. To je všetko pravda, samozrejme, aj u nás na Slovensku aj v tých iných krajinách, ale to nerieši problém, akútny problém, ktorý, ktorý teraz máme a ktorý vidia všetci. Čiže ak máme naozaj vážny problém, ak ten problém je taký vážny, že najväčší svetoví politici naňho dennodenne upozorňujú, a tvárime sa, že najlepším riešením je odmietnuť to, čo sa mesiace, dlhé mesiace, negociovalo, ťažko negociovalo, tak to by som považoval naozaj za nezodpovedné rozhodnutie, ktoré by poškodilo, takéto rozhodnutie by poškodilo občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)