3. schôdza

Pán poslanec Galko s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, Richard, čo na záver dodať. Chcel by som oceniť, že si poďakoval tým dvom dámam, ktoré tam sedia, alebo trom dámam, ktoré sedia hore na balkóne a ktoré sú vlastne takými predstaviteľkami občanov, o ktorých sa tu v skutočnosti jedná, o občanov Slovenska, ktorí budú zajtra masívne poškodení a ktorí budú zajtra vystavení a prevalcovaní červeno-modro-čiernym valcom, od ktorého to dostanú rovno medzi oči. Ja by som chcel pri tejto príležitosti nielen tebe, ale i všetkým kolegom v SaS poďakovať a povedať im, že som hrdý dnes na to, že som v strane SaS, a som hrdý na to rozhodnutie, ktoré sme urobili a ktoré zajtra spravíme, a síce na tom, že sa na tejto zrade nebudeme podieľať. Dovolil by som si poďakovať, aj dúfam, že väčšine poslancov hnutia za Obyčajných ľudí, pani Mezenskej zvlášť, ktorá to už vyjadrila, za to, že sa na tejto zrade podieľať nebudú tiež.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Sulík.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani Nachtmannová, no, pozrite, diskutujeme tu celý ceň a tá diskusia prebiehala pomerne kultivovane napriek tomu, že máme také veľké názorové rozdiely, aj sme si vedeli povedať aj veci, ktoré sa nám páčili, nepáčili, myslím si, že aj pán Blaha sa tu celkom činil, a o to viac ma mrzí, že ste sa teraz ku koncu uchýlili k primitívnemu klamstvu, že ja nechcem žiť na Slovensku. To len teda, no, keď si myslíte, že toto je ten správny spôsob, tak v tom pokračujte. Čo sa týka tých argumentov, ktoré boli alebo neboli sformulované, tak jediný človek, ktorý za celý deň ako tak sformuloval nejaký použiteľný a pochopiteľný názor, i keď napriek tomu s ním nesúhlasím, bol Ivan Mikloš. Bez Ivana Mikloša všetci jak tu sedíte, ctení kolegovia zo SMER-u, by ste tu len mohli sedieť a civieť, čo to tu vlastne rozprávame. Nezmohli ste sa na jediný poriadny argument, Ivan Mikloš vás zachránil z úplného trapasu. A vy, pani Nachtmannová, ja si teraz prvýkrát všímam, no tak, skutočne, ako vidím, povedali ste hodne k veci, a keď teda budete tým svedomím, teda z vášho presvedčenia zajtra hlasovať, tak som presvedčený, že máte tú zmluvu riadne naštudovanú, máte aspoň poňatia, čo to je TARGET2, čo to je fiškálny kompakt, a že aspoň tušíte, o čom zajtra budete tak presvedčivo hlasovať. No a posledných tridsať sekúnd, pani Gabániová, máte pravdu, tá dôvera hrá veľkú rolu. No, pozrite sa, veď aj my sme dôverovali v auguste 2010, kedy sme schválili dočasný euroval. Len potom nakoniec všetky, tie všetky základné veci neboli dodržané. Zrazu to neplatilo. Alebo inak sa vás spýtam. Vy by ste ako, alebo koľko dôverovali človeku, ktorý povie, niečo schválime, predstavíme to a počkáme nejakú dobu, čo sa stane. Keď. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Blaha Ľuboš, ktorý nie je prítomný v sále, stráca poradie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko, navrhovateľ?
Pán podpredseda vlády a minister, nech sa páči, zaujmite stanovisko.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som sa nechcel púšťať do nejakej polemiky, ale dovoľte, aby som svoje vystúpenie obmedzil na tri poznámky. Tá prvá sa týka výhrad, ktoré som tu počul z úst niektorých poslancov o tom, že poslanci strany SMER sa k tak závažnej téme nevyjadrujú a že minister financií uviedol túto tému krátko a cynicky. Ja som tu nebol, keď ju uvádzal, ale chcem povedať, že je úplne jedno, či ju uvádzal sedem minút alebo sedemnásť minút, alebo sedem hodín, alebo sedem dní, pretože pozícia vlády Slovenskej republiky a strany SMER - sociálna demokracia k tejto téme a k téme konsolidácie eura a posilnenia eurozóny je jasná, jednoznačná a konzistentná. A každý z vás v tejto sále ju mnohokrát počul, počuli ste ju z úst predsedu vlády, predsedu Národnej rady, počuli ste ju z úst ministra financií, počuli ste ju z mojich úst. Veľmi jasne tu zaznela táto pozícia pri prezentovaní programového vyhlásenia vlády, ale, ale môžeme ísť aj ďalej, počas volebnej kampane alebo dokonca aj v čase, keď to bola strana SMER, ktorá svojou proeurópskou pozíciou zachraňovala meno Slovenskej republiky v Európskej únii. Ja som v tom čase v Európskej únii pracoval, takže viem, ako toto hlasovanie bolo v Európskej únii a v jej členských krajinách vnímané. Čiže toto, túto tézu chcem veľmi jasne a jednoznačne odmietnuť.
Po druhé, neviem, či je to neznalosť, arogancia alebo vulgarizácia, ale nemôžem akceptovať definíciu alebo opisovanie Európskej únie ako niečo, čo je tam v Bruseli. A veľakrát som tu počul výraz páni v Bruseli. Viete, v prvom rade už keď hovoríme o vulgarizácii, tak pochopiteľne, označiť štátnu návštevu prezidenta Slovenskej republiky v Japonsku, počas ktorej bude prijatý cisárom, predsedom vlády, bude mať dve obchodné fóra, počas ktorých bude prezentovať možnosti trhu, slovenskej ekonomiky, označiť to za výlet, to je vulgarizácia a za tým si stojím. Ale hovoriť o Európskej únii ako niečo, čo je tam v Bruseli, a že tam nejakí páni niečo rozhodli, a vlastne vulgarizovať túto rozpravu na to, že buď ukážeme, že sme teda hrdí a svojprávni a odmietneme diktát z Bruselu, alebo naopak, ukážeme že sme vazali, ktorí nemajú vlastný názor a poslušne zahlasujeme, to je zavádzanie, ignorancia alebo nepochopenie. Európska únia, to nie je tam niekde v Bruseli, dokonca ani nie je pravda, že Slovensko je v Európskej únii, my sme Európska únia. Návrh, ktorý je dnes predmetom rozpravy, nám nikto nenadiktoval, to je niečo, na čom sa zhodlo 27 členských krajín. A verte mi, že som tam strávil stovky hodín, a v Európskej únii sa nerokuje tak, že niekto príde, položí papier na stôl a buchne po stole a povie, toto je moja hrdá národná pozícia. Asi by sa to spoločenstvo dvadsiatich siedmich krajín nikam nepohlo takýmto štýlom. Európska únia je založená na hľadaní konsenzu, na počúvaní jedného, druhého a názorov jednotlivých strán. Toto je návrh, ktorý prijalo 27 lídrov členských krajín v presvedčení, že je to najlepšie riešenie pre stabilizáciu eura, eurozóny a posilnenie postavenia Európskej únie. Treba si uvedomiť, že ESM, alebo teda Európsky mechanizmus stability, o ktorom dnes hovoríme, nie je nejaký nástroj na poskytovanie garancií, na zvyšovanie dlhov, na poskytovanie pôžičiek, ale ide práve o to, že jeho cieľom, je to súčasť úsilia na posilnenie globálnej pozície Európskej únie, na konsolidáciu eurozóny, na konsolidáciu jej finančného postavenia, bez ktorého nie je možné, aby sme ochránili našu spoločnú menu a spoločný trh. A keď hovorím o našej spoločnej mene, tak to je to euro, ktoré máte všetci v peňaženke, a hovoríte o ňom, ako keby sa vás to netýkalo, ako keby sa to týkalo nejakých Grékov. A keď hovoríme o spoločnom trhu, tak to je ten trh, od ktorého je Slovenská republika vitálne závislá. Vy dobre viete, že na Slovensku vyprodukujeme päťkrát viac, než sme schopní spotrebovať, že žijeme z exportu, že 87 percent hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky končí v zahraničí. To znamená, vďaka tomu, že ho umiestňujeme na iných trhoch, a z toho 80 percent končí v Európskej únii. Ako sa môžeme tváriť, že nám nezáleží na tom, či je Európska únia zdravá a silná. Veď zdravie Slovenska a zdravie každého z vás a blahobyt každého z vás je presne odrazom toho, v akom stave je Európska únia. My sa nemôžeme od Európskej únie oddeliť, aj keby sme chceli, ale nechceme to.
Ďalší bod, ktorý chcem povedať je, že solidarita je jeden zo základných princípov Európskej únie. Ja by som tie princípy vymenoval štyri, spoločné hodnoty, zodpovednosť, solidarita a ochrana národných záujmov. Solidarita nie je jednosmerná ulica, solidarita, to nie je to, že míňame peniaze, ktoré nám neposiela niekto z Bruselu, ale nám posielajú daňoví poplatníci, nemeckí, francúzski, holandskí. Keby mali ten istý názor, ako prezentujú hlavne poslanci za stranu Sloboda a Solidarita, ani jedna z tých škôl, materských škôl, budov, námestí v našich mestách by dnes nebola opravená, tak ako je. Vy dobre viete, koľko budov sme postavili a koľko ciest opravili vďaka pomoci Európskej únie. A keby si niekto povedal, prečo ja mám svoje peniaze posielať nejakým Slovákom, tak ako vy dneska hovoríte, prečo ja mám posielať nejakým Grékom. Solidarita je o tom, že keď sme mali víchricu v Tatrách, tak sme dostali z Európskej peniaze, únie peniaze, že keď sme mali záplavy v roku 2010, sme dostali z Európskej únie peniaze. Dokonca v tom istom čase, keď vláda požiadala Fond solidarity na pomoc pri záplavách, tá istá vláda v tom istom čase povedala, že nepodporíme Grécko. A Európska únia je natoľko seriózna, že aj tak nám tie peniaze z Fondu solidarity vyplatila. Solidarita nie je niečo, čo môžem zneužívať, keď sa mi to hodí, a keď sa mi to nehodí, tak sa tvárim, že tamto je 27 a toto je 17, a to sú dve odlišné veci. To nie sú dve odlišné veci, to je presne to isté. To znamená, keď som ochotný brať, tak musím byť ochotný aj dávať.
No a úplne poslednú vec, čo chcem povedať je, že napriek všetkým turbulenciám a hádkam Slovenská republika počas prvej vlády Roberta Fica a počas tejto vlády má v Európskej únii povesť spoľahlivej, stabilnej vlády, proeurópskej vlády, nie vlády, ktorá poslúcha nejaký diktát, lebo v Európskej únii sa nediktuje, ale vlády, ktorá je schopná plniť svoje záväzky, lebo si uvedomuje ich dôležitosť. Vaše hlasovanie zajtra ráno bude ďalším svedectvom toho, či je možné so Slovenskou republikou počítať ako so spoľahlivým, zodpovedným partnerom Európskej únie, našej Európskej únie, toho, čo sme my. A ja chcem vyjadriť presvedčenie, že výsledkom tohto hlasovania bude solidárne a zodpovedné Slovensko v solidárnej a zodpovednej Európskej únii.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Sulík, viete, že nemôžete reagovať na záverečné slovo navrhovateľa. Chcem sa opýtať, chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?
Áno, nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som naozaj veľmi stručne vzhľadom aj na pomerne neskorú hodinu vystúpil k problematike ratifikácie Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu, takzvanom trvalom eurovale. Trvalý euroval je naozaj pomerne zložitý mechanizmus upravujúci vzťahy medzi akcionármi medzinárodnej finančnej inštitúcie, ktorá sa bude volať Európsky mechanizmus pre stabilitu, a zároveň upravuje podmienky poskytovania podpory krajinám, ktoré sa ocitli vo vážnych finančných problémoch.
Cieľom permanentného eurovalu je zastabilizovať súčasnú situáciu a zabrániť tak ďalšiemu prehlbovaniu finančnej krízy, ktorá momentálne pretrváva v eurozóne. Tento permanentný obranný val, aj napriek viacejkrát vyslovenému nesúhlasu, má charakter medzinárodnej organizácie, veľmi podobnej Medzinárodnému menovému fondu. Podmienky samotnej zmluvy sú pomerne prísne. Pre Slovenskú republiku budú znamenať zaplatenie príspevku v celkovej výške 659 mil. eur v piatich rovnomerných splátkach v priebehu nasledujúcich 2,5 roka. Pričom prvá zo splátok bude splatná v roku 2012, a to do 15 dní od vstupu zmluvy o ESM do platnosti. O poskytovaní pomoci členskému štátu, ako aj o ďalších dôležitých otázkach sa bude hlasovať jednohlasne, vo výnimočných prípadoch, kedy bude vážne narušená stabilita eurozóny, núdzovou procedúrou, ktorá vyžaduje len 80-percentnú, 85-percentnú väčšinu.
Ako som povedal v úvode, cieľom je zastabilizovať súčasnú nepriaznivú hospodársku situáciu v Európskej únie, pretože dnes si naozaj všetci uvedomujeme, že súčasný stav krajín v eurozóne, respektíve v celej Európskej únii z pohľadu stavu verejných financií, ale aj ostatných makroekonomických ukazovateľov, je veľmi kritický. Založenosť eurozóny ako celku je na úrovni 90 percent HDP, nezamestnanosť rastie výrazným tempom, osobitne nezamestnanosť mladých ľudí, znižuje sa spotreba domácností, ale aj verejného sektora. Príčiny tohto stavu nemožno zužovať len na problém nezodpovedných vlád, najmä tých socialistických, ako to niektorí kolegovia radi zdôrazňujú. Tento problém je oveľa hlbší a má niekoľko príčin. V prvom rade finančný sektor, ktorý svojimi lacnými a dostupnými úverovými zdrojmi umožnil v minulosti nafúknuť mnohé segmenty ekonomiky do obrovských bublín, ktoré nie sú podložené reálnou hodnotou. Tu predovšetkým deregulácia finančného trhu na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia umožnila vytvoriť také finančné produkty, ktorých podstatu veľakrát nechápu ani skúsení finančníci. Aj preto dnes viacerí svetoví politici volajú po zásadných reformách globálneho finančného systému, kde ide najmä o koordinovanú kontrolu medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom sprehľadniť finančné transakcie. Z tohto pohľadu riešenia, ktoré povedú k prísnejšej regulácii bankového sektora, ako napríklad vytvorenie bankovej únie, sú riešeniami, ktoré prispejú k väčšej miere stability vo finančnom sektore.
Ďalšou príčinou krízy je, že krajiny ktoré vstupovali do eurozóny, mali rozdielne ekonomické parametre s rozdielnou úrovňou ekonomických a štrukturálnych reforiem. Rovnako v tomto čase neboli jasne stanovené pravidlá a mechanizmy, ako majú jednotlivé krajiny eurozóny tvoriť svoju rozpočtovú politiku. Rovnako dôležitá je aj skutočnosť, že eurozóna, respektíve celá Európska únia stráca konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatným svetom. Tú môžu práve v budúcnosti zvýšiť navrhované investície do vzdelania, vedy a výskumu a celkovo do oblasti s vyššou pridanou hodnotou v rámci prorastových, pripravovaných prorastových opatrení. Na jej lepšie využívanie možnosti európskeho jednotného trhu, ako napríklad jednotný trh energie a podobne prispejú určite k väčšej miere konkurencieschopnosti eurozóny do budúcna.
Medzi krajiny, ktoré sú v súčasnosti najviac postihnuté finančno-hospodárskou krízou, patria Grécko, Španielsko, Írsko, Portugalsko, respektíve Taliansko. V prípade Grécka populisticky poukazovať na lenivých a tučných Grékov určite nie je namieste. Na druhej strane je pravda, že Grécko sa roky, v Grécku sa roky budovala prebujnelá štátna správa s nadštandardnými príjmami. Rovnako vysoká miera korupcie spolu s daňovými únikmi prispeli k dnešnej dramatickej situácii v Grécku. Preto je podstatné, že po voľbách 17. 6. v Grécku zvíťazili strany, ktoré sa hlásia k zotrvaniu v eurozóne, a teda k dodržiavaniu podmienok stanovených v Memorande o porozumení. Dnes je už zrejmé, že prípadný odchod Grécka z eurozóny a následný rozpad eurozóny by mal obrovský negatívny dopad na ekonomiku našej krajiny. Slovensko by sa namiesto budúcoročného prognozovaného rastu HDP na úrovni 2,6 percenta prepadlo o 6 percent. Aj preto je dôležité, aby sa Slovensko ako člen elitného zoskupenia rozhodovalo pre podporu takých mechanizmov, ako je aj Európsky mechanizmus pre stabilitu, ktoré umožnia pretrvanie eurozóny v nezmenenej podobe.
Naša proexportne orientovaná ekonomika je bytostne závislá od fungujúceho prostredia v eurozóne, ale aj v ostatných krajinách sveta. Najmä ak si uvedomíte skutočnosť, že podniky a spoločnosti, ktoré sa najväčšou mierou podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu, sú vlastnené predovšetkým nemeckými a francúzskymi materskými spoločnosťami. Aj toto konštatovanie by malo prispieť k našej podpore permanentného eurovalu ako jedného z európskych riešení na prekonanie súčasnej krízy. Tými ďalšími sú do budúcna ešte väčšia integrácia Európskej únie, respektíve vytvorenie fiškálnej a politickej únie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí odprezentovali svoje názory a ktorí vydržali trošku dlhšie, ako býva obvykle, ale aj vzhľadom na dôležitosť tohto, tejto zmluvy, si myslím, že to bolo dobré riešenie.
Chcem sa teraz, dámy a páni, spýtať ešte predtým, ako preruším rokovanie dnešného rokovacieho dňa, máme prerušenú rozpravu o návrhu na odvolanie riaditeľky Rozhlasu a televízie. Navrhujem, aby sme zajtra o 9.00 hodine pokračovali v tejto prerušenej rozprave a aby sme potom o 11.00 hodine hlasovali o prerokovaných bodoch. Uvidíme, či ukončíme túto rozpravu, a potom by sme išli ďalej podľa schváleného programu. Ďakujem vám veľmi pekne.
Takže ešte raz ďakujem všetkým, ktorí dnes využili príležitosť a odprezentovali svoje názory. Prerušujem rokovanie programu 3. schôdze a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine v prerušenej rozprave o návrhu na odvolanie riaditeľky Rozhlasu a televízie.
Ďakujem pekne, dobrú noc.

(Prerušenie rokovania o 22.04 hodine.)