3. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Stručne vyjadrím svoj osobný pocit z rozpravy k predloženým dvom návrhom zákonov, jednému ústavnému, o návrhu na zrušenie trestnoprávnej imunity.
Teší ma, že poslanci zhodne všetci, ktorí vystupovali, vyjadrovali podporu obidvom návrhom. To je ten lepší pocit.
Ten horší pocit je, že sme sa znovu snažili príliš spolitizovať prístup k tomuto rozhodovaniu.
Dámy a páni, imunita má svoj historický vývoj a ak sa tu niekto snažil predstaviť imunitu ako absolútnu beztrestnosť poslanca pred akýmkoľvek konaním, ktoré napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, tak nehovoril pravdu. My aj týmto návrhom, ktorý teraz predkladáme, len zjednodušujeme možnosť trestného stíhania ktoréhokoľvek ústavného činiteľa, na ktorého sa doteraz podľa platného ústavného zákona, resp. Ústavy Slovenskej republiky inštitút imunity vzťahoval. Ten vývoj mal svoj priebeh.
A, dámy a páni, nedá mi nespomenúť, že bolo tu obdobie, keď na Slovensku bola naozaj obava o zneužitie aj tohto inštitútu imunity. Pamätáme si obdobie, ktoré na Slovensku po novembri 1989 aj po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky nebolo obdobím demokratického a právneho štátu. A bola tu obava o zneužitie. Aj preto, možno pre vás, ktorí tieto historické súvislosti nepoznáte, sa zdá byť tento problém príliš jednoduchý. Zažili sme tu obdobie aj obáv. Preto ja som rád, že Slovenská republika dozrela do štádia, keď tieto obavy o takéto zneužitie odpadli. A to je znakom, že ten štát sa vyvíja, že tá spoločnosť sa kultivuje. A chcem veriť tomu, že aj my sme ako ústavní činitelia a poslanci Národnej rady dospeli do istého bodu, ktorý nám dáva oprávnenie na to, aby sme pristúpili k takémuto zásadnému historickému ústavnému rozhodnutiu.
Preto ma trošku mrzí tá zásluhovosť, ktorú si tu niektorí rečníci snažili prisvojiť stranícky, že len kvôli nám, dnes bude táto imunita zrušená. Nie, priatelia, nepodozrievajme sa, že tu niekto príliš špekuloval, že tu príliš niekto politikárčil. Vždy boli nejaké dôvody, ktoré či už subjektívne, objektívne, ale aj politicky dávali dôvody na istú opatrnosť. Môžeme sa podozrievať, akokoľvek chceme, ale pre mňa je v tejto chvíli najdôležitejšie rozhodnúť.
A ja som rád, že môžem aj za klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia vyjadriť poďakovanie všetkým, od predsedu Národnej rady, ktorý zobral iniciatívu po vzniku tejto vlády, tohto parlamentného grémia, a dokázali sme sa zhodnúť aj na obsahu, aj na forme a spôsobe, ako tieto návrhy predložiť a nielen predložiť, ale aj schváliť.
Preto by som bol nerád, keby sme vytĺkali z toho politický a stranícky kapitál. Priatelia, jeden bez druhého, tak ako povedal kolega Hlina, si neporadíme, ale proste všetci spolu. Alebo budeme v tom jeden bez druhého, ale potom znovu nastane konflikt, nastane nedorozumenie, nastane zápas o niečo, čo, si myslím, a rovnako s tým súhlasím, až tak občanov Slovenskej republiky netrápi. Rovnako tá babka na východnom Slovensku keď sa zajtra zobudí, nepocíti na svojej životnej úrovni niečo lepšie. Iný problém je v spoločnosti hneď väčší. Politika nás, resp. emócia niektorých nás prinútila k tomuto rozhodnutiu.
Nechcem znižovať dôležitosť a význam tohto rozhodnutia, chcem sa poďakovať všetkým predkladateľom, všetkým poslancom, ktorí chcú podporiť obidva návrhy, jednak ústavného zákona, ale aj zákona, ktorým sa menia zákony, ktoré vykonávajú inštitút imunity. Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som vás z tohto miesta poinformovala o návrhu môjho zákona, ktorým sa otvára vysokoškolský zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
Táto novela zákona vznikla vlastne na základe podnetu jedného študenta, ktorý vyštudoval vysokú školu v Maďarskej republike. Tento študent sa uchádzal o vykonanie rigoróznej skúšky na vysokej škole v Slovenskej republike, no z dôvodu, že nemá nazývaný titul magister, nebol k nej pripustený. Jeho vzdelanie nadobudnuté v Maďarsku bolo pritom uznané za rovnocenné s príslušným vysokoškolským vzdelaním poskytovaným na Slovensku na základe dohody č. 328/2000 Z. z. a medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných v Slovenskej republike a v Maďarskej republike. Čiže takýto študent bol prijatý na rigorózne konanie, bolo mu teda uznané vzdelanie, ktoré získal v zahraničí, vykonal rigoróznu prácu, ktorú zoponovali dvaja oponenti, a nebol pripustený k rigoróznej skúške. Absolvent sa navyše obrátil so sťažnosťou, že mu nebolo umožnené vykonať túto rigoróznu skúšku, a teda že je diskriminovaný, na viaceré inštitúcie na Slovensku, ale tiež napr. na Európsku komisiu. Čiže minimálne tri inštitúcie sa museli zaoberať týmto podnetom bez možnosti riešenia v zmene legislatívy. Preto sme sa rozhodli, že predložíme tento návrh na otvorenie vysokoškolského zákona, kde by sme vlastne tento problém vyriešili. Čiže tento zákon predkladáme na základe potrieb, ktoré vyplynuli z praxe, pretože takýto študent nie je jediný. Viaceré osoby, ktoré nadobudli vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v zahraničí, mali záujem vykonať rigoróznu skúšku u nás. A nebolo im to umožnené, pretože podľa tohto zákona jednou z podmienok je mať udelený titul, nazývaný vyslovene titul magister. Pritom vlastne keď sa formovala predmetná požiadavka v zákone o vysokých školách, mal zákonodarca jednoznačnú vôľu zachovať možnosť vykonať po ukončení magisterského štúdia, a teda absolvovaní magisterského študijného programu rigoróznu skúšku a získať príslušný tradičný akademický titul, teda profesijný doktorský titul. Vyplýva z toho, že zamýšľanou podmienkou prijatia na rigorózne konanie nebolo nadobudnutie titulu magister, ale získanie druhostupňového vysokoškolského vzdelania s príslušným titulom, bez ohľadu na jeho názov.
Možno sa pýtate, prečo som sa rozhodla novelizovať tento vysokoškolský zákon iba čiastkovo, nepočkať na pripravovanú väčšiu novelu, ktorú už avizoval pán minister. Vzhľadom na rozsiahlosť pripravovanej novely vysokoškolského zákona možno dôvodne predpokladať, že si táto novelizácia vyžiada dlhší čas na jej schválenie naprieč celým legislatívnym procesom, minimálne pol roka.
Tento návrh novely zákona je veľmi stručný, je jednoduchší na schválenie, zákon sprístupní rigorózne konania všetkým absolventom druhostupňového vysokoškolského vzdelávania bez ohľadu na názov nadobudnutého titulu a krajiny, kde ho dosiahli.
Ak by nebola táto novela prijatá už teraz čiastkovo, viacerí uchádzači o rigorózne konanie by nemohli vykonať v nasledujúcom období potrebnom na schválenie túto rigoróznu skúšku, čo, si myslím, nerobí dobré meno našim vysokým školám, okrem iného prichádzajú aj o nemalé príjmy. A vlastne takíto študenti, ktorí rigorózne konanie vykonajú, často sa rozhodnú u nás pokračovať v štúdiu, v postgraduálnom štúdiu. A teda znamená to podľa môjho názoru aj prílev študentov kvalitných, ktorí vyštudovali aj na prestížnych univerzitách v zahraničí, aj na Slovensko.
Takže týmto sa uchádzam o vašu podporu a v pripravovanej novele, veľkej novele vysokoškolského zákona, som ochotná podporiť, a teda spolupracovať na tvorbe tohto zákona, a vylepšiť tie nedostatky, ktoré táto novela má. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, to je tlač 71, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 54 z 29. mája 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatujem, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na predkladanie a prerokovanie zákonov v Národnej rade.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada takto hlasovaním rozhodne, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, v súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor sa navrhujem na základe návrhu predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby predmetné výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a aby bol návrh zákona v gestorskom výbore prerokovaný do 32 dní.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Nie som odborníkom, ani zďaleka, na vysokoškolský zákon, ale nedovolí mi nepovedať svoj názor. Som veľmi rád, pani kolegyňa, že ako nová poslankyňa, ktorá si v Národnej rade, ako sa hovorí, iba tri mesiace aj s topánkami, si okamžite reagovala na podnet občana. Tento podnet prišiel aj mne. A týmto si dala, dá sa povedať, tiež trochu punc tej novej politickej kultúry, aby naši občania videli, že ich podnet neskončí v koši a že s ich podnetom sa seriózne zaoberáme, pretože nechcel by som sa dožiť toho, čoho som sa dožil v minulom volebnom období, keď sa jedna pani poslankyňa pýtala, čo má robiť s týmito podnetmi, ktoré prišli od občanov za rok a pol. Takže som veľmi rád, že si takto zareagovala. A držím palce, aby takto pokračovali aj všetci poslanci v parlamente, lebo to je o tej viere, že podnet zospodu, resp. tá chyba, ktorá je v tej legislatíve, bude cez našu Národnú radu upravená tak, ako to má byť. Jednoznačne je diskriminácia v tomto konkrétnom prípade. Ja mám tiež neter, ktorá má ten istý problém. Takže budem veľmi rád, keď sa to ukončí. A dúfam, že dáte podporu tomuto. Hoci ide novela veľká vysokoškolského zákona, tak dúfam, že to zvládneme. Ďakujeme pekne. Toľko z mojej strany.

Ďakujem, pán predseda. Pôvodne som sa chcel prihlásiť do rozpravy so stručným vystúpením, ale skúsim zhrnúť svoju pripomienku vo faktickej poznámke. Pán poslanec Fecko, aj nám prichádzajú rôzne podnety. A ja som veľmi rád, že pani poslankyňa, hoc je nová, ja tiež nie som tu funkčne dlho, pripravila novelu vysokoškolského zákona. Ale nedá mi nereagovať na vašu pochvalu pani poslankyni. Naozaj, klobúk dole, pani poslankyňa, ale v minulom volebnom období som ja prichádzal s naozaj dôležitými z pohľadu študentov návrhmi novely vysokoškolského zákona. Týkali sa pôsobenia študentov v akademických senátoch univerzít a fakúlt, kde sú tieto vzťahy niekedy nejasné, najmä keď študent skončí bakalársky stupeň štúdia a pokračuje v magisterskom štúdiu alebo nepokračuje v ňom. A jednoducho napriek dobrej viere a napriek vecnosti týchto mojich návrhov vôbec neboli akceptované zo strany vás, vtedajšej vládnej koalície, dokonca i vy, pán poslanec Fecko, ste hlasovali proti mojim návrhom, hoci boli vecné a pragmatické. Preto mi dovoľte podotknúť, že, naozaj, sám ste povedali, keď viete, že je pripravovaná komplexná novela z dielne ministerstva školstva, počkajte si na ňu. A nevidím problém v tom, aby v rámci otvorenej veľkej novely vysokoškolského zákona predložila pani poslankyňa svoj návrh ako pozmeňujúci. A ja verím tomu, že keďže je vecný a praktický, že bude schválený. Nevidím dôvod na takéto účelové otváranie takého dôležitého zákona, akým vysokoškolský zákon je v čase, keď vieme, že je pripravená veľká novela z dielne ministerstva. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda aj pán predsedajúci. Ja nadviažem vo svojom príspevku aj na svojho predrečníka v rozprave, aj na svojho predrečníka vo faktickej poznámke.
Pán kolega Fecko, ja si myslím, že akýkoľvek z poslancov tu sedí, tak žiadnemu nie sú ľahostajné podnety, ktoré chodia od občanov alebo od odbornej verejnosti, mimovládok. Ale zastávam názor, že tak vážnu vec, ako je legislatívny proces, nie je dobré začínať a končiť občianskym podnetom, ale treba prejsť nejakou širšou diskusiou vrátane medzirezortného a odborného konania. A rozhodne si myslím, že k takému návrhu, aký dala pani poslankyňa, ja ho rozhodne nezahadzujem a nezatracujem, asi by bolo možné alebo potrebné sa vrátiť potom v druhom čítaní alebo v rámci nejakého konania, ktoré predloží ministerstvo školstva. Ďakujem.

Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za vaše podnety.
Chcem reagovať na prvého, ktorý reagoval vo faktickej poznámke. A cítila som takú zlosť v ňom alebo taký hnev. Ja som tu nová. Čiže ja neriešim to, čo bolo predtým, ale to, čo je teraz. Snažila som sa v tom krátkom zhodnotení toho zákona vysvetliť, prečo som otvorila ten zákon, prečo si myslím, že by sa to malo urobiť rýchlejšie, pretože myslím si, že nám nerobí dobré meno, keď musí sa zaoberať Úrad vlády, musí sa zaoberať ministerstvo aj Európska komisia nejakým podnetom. A stáva sa to opakovane. A dalo by sa to veľmi rýchlo a elegantne vyriešiť. Už určite vie aj pán spravodajca, pán poslanec Fronc, o čom hovorím, pretože pripravoval takúto novelu. Potom spätne som sa pozrela, mal to tam zapracované presne alebo teda v podobnom znení, ako to mám zapracované ja. Čiže tá snaha je. Ale myslím si, že práve tento konkrétny prípad by sa mal riešiť skôr, a to z toho pohľadu, že viacerí tí študenti čakajú na to, aby vlastne mohli ísť na rigoróznu skúšku, to konanie si zaplatili a v podstate teraz môžu ďalší polrok alebo trištvrte roka čakať, kým tú skúšku vykonajú. Čiže z tohto dôvodu to bolo zaradené vlastne skôr. Ďakujem.

Dobre, ďakujem pekne. Ja poviem iba jedno. Ide o čas. Takže to je všetko z mojej strany. Dobre, ďakujem.

Veľmi krátko chcem reagovať. Viete, tých problémov je naozaj viacej. A sú, musím povedať. A súvisia s tým, že niektoré vysoké školy si vykladajú zákon tak, ako chcú, pretože súčasťou zákona je dôvodová správa. A keď sa tam hovorí, že študent má mať titul magister, takisto pozrieť sa, čo to znamená, rovnocenný titul, ktorý získa na inej vysokej škole v zahraničí a podobne, tak si to vykladajú len tak, má titul alebo nemá titul magister. Ale zákonodarca, a to z dôvodovej správy je jasné, mienil, že má mať ukončený druhý stupeň vzdelania. Čiže týmto vzniká ten problém. A z toho pohľadu vidím, ako to urýchlene vyrieši niektoré nie dobré výklady a, ja mám pocit, niekedy aj zámerne nie dobré výklady. Ja by som to povedal otvorene, v tom vidím pomoc tejto malej novely. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, je už pokročilá hodina, ale tým z vás, čo sú tu, tak budem vďačný za vašu pozornosť.
Na úvod chcem povedať snáď iba toľko, že tento návrh ja osobne aj moji kolegovia považujeme za niečo, čo je v súlade so zdravým sedliackym rozumom a ak sa bavíme o novej politickej kultúre, tak možno toto je jedna z možností ukázať, že to myslíme vážne, a zamyslieť sa nad tým, čo ponúkame viac, ako nad tým, ktorú stranu zastupuje predkladateľ v parlamente. Toľko na úvod.
Dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení zákon o rodine.
Návrh, ktorý s kolegom Poliačikom predkladáme, je vo svojej podstate veľmi jednoduchý. Ako zrejme viete, jeho účelom je zjednodušiť podmienky pre rozvod manželstva zavedením takzvanej možnosti rozvodu manželstva bez zásahu súdu, avšak iba v prípade, ak sa na takomto postupe manželia zhodnú a súčasne manželia nevychovávajú neplnoleté deti.
Netreba asi zdôrazňovať, že obsahom tohto zákona nie je politikum, to už som koniec koncov spomínal. Jeho zmyslom a jediným účelom je uľahčiť riešenie zložitej životnej situácie občanom v prípade, u ktorých, že sa slobodne zhodnú na spôsobe rozvodu a vysporiadania svojho osobného pomeru, nie je úlohou štátu posudzovať, či je alebo nie je rozvod manželstva namieste, pokiaľ nie sú ohrozené záujmy maloletých detí, na ochranu ktorých by sa, samozrejme, bolo potrebné postaviť. Možno vám dám nejaké štatistické čísla hrubé, aby ste vedeli, o čom hovorím. Z tých rozvádzaných manželstiev na Slovensku je približne, podľa toho, ktoré obdobie beriete na vedomie, 25 až 30 % bezdetných. A z týchto manželstiev je asi 90 % rozvedených na prvom pojednávaní na prvýkrát, zvyšných 10 % je v podstate z môjho pohľadu zo svojvôle sudcu nie rozvedených, napriek tomu, že tam neexistuje žiadna zábrana a obidvaja partneri prejavia slobodnú vôľu rozviesť sa.
Ako predkladatelia vychádzame z toho, že účelom práva je znižovať spoločenskú entropiu a predchádzať konfliktom. Ak sa obaja manželia zhodnú na tom, že ich osobný vzťah je rozvrátený natoľko, že ho nie je možné naďalej udržiavať pri živote, slúži súčasná právna úprava rozvodu skôr na to, že manželskú agóniu umelo predlžuje o často útrpné a zdĺhavé súdne konanie. Na konci takéhoto konania o rozvode je obvykle aj tak len formálny rozsudok, avšak za cenu dlhého čakania manželov a najmä zbytočného zaťažovania súdnej sústavy nespornou agendou na úkor zložitejších sporov a rozvodov s maloletými deťmi, ktorým by sudcovia mali svoj čas skutočne venovať. Podľa štatistických údajov, ktoré sa uvádzajú v dôvodovej správe, by vďaka tomuto návrhu mohla súdom ubudnúť až jedna tretina rozvodovej agendy. Niekedy zasa súdy skúmaním rozvratu manželstva nemiestne zasahujú do ľudskej dôstojnosti manželov, ak overujú rozvrat manželstva skúmaním podrobností toho najintímnejšieho a najosobnejšieho života manželov. Skúmanie podmienok rozvodu i v prípadoch, kde niet medzi stranami sporu o rozvrate manželstva, je dnes v európskych pomeroch celkom ojedinelé. A treba konštatovať, že takáto miera zasahovania do osobných pomerov bezdetných manželov nie je v súčasných spoločensko-politických pomeroch na rozdiel od dirigizmu reálneho socializmu nijako odôvodnená.
Proti predkladanému návrhu zákona sa bude isto najkonzervatívnejšou časťou snemovne namietať, že podnecuje k rozvodu manželstva, že rozvody zjednodušuje, pretože ich činí jednoduchšími a lacnejšími. Podstatou tejto námietky potom ale je vlastne tvrdenie, že stabilitu manželských zväzkov zaručí iba zložitá a neprehľadná právna úprava. Úlohou súdov zrejme v duchu tejto logiky nie je ochrana strán rozvodového konania, keďže tieto strany ani niet prečo chrániť, ak ide o dospelé osoby, ktoré sa sami rozhodli svoje manželstvo ukončiť, ale skôr odradenie občanov od absolvovania strastiplnej justičnej cesty. Rozhodne teda nejde o prostriedok pomoci štátu manželstva v kríze, na to by mali slúžiť iné nástroje, ako napr. zabezpečenie zodpovedajúceho poradenstva, psychologickej, sociálnej či podľa okolností materiálnej pomoci zabezpečením dostupnej mediácie v rodinných veciach a podobne. Manželstvo, tak ako je zakotvené v slovenskom občianskom práve, vnímame predovšetkým ako občiansky inštitút. To, prirodzene, nevylučuje, aby si jednotlivé cirkvi sami upravili podľa svojho učenia vlastnými predpismi podmienky vzniku manželstva, ako aj podmienky pre jeho rozluku. Nie je nutné, aby všetky cirkvi občianske rozvody uznávali. A stáva sa často i podľa dnešnej úpravy, že súdom rozvedené manželstvo zostáva spoločenstvom určitej cirkvi neuznané. To je predmetom cirkevnej autonómie, do ktorej tento zákon vôbec nejde zasahovať.
Nazdávame sa, že k rozvodu manželstva nikto nedospieva bezhlavo a že rozvrátenému manželstvu nepomôže, ak ho budeme umelo udržiavať pri živote zriadením zložito prekonateľnej byrokratickej mašinérie. Podstatou manželstva je naostatok dohoda o spoločnom živote v rodine a je plným právom manželov rozhodnúť sa, že v spoločnom živote pokračovať nechcú.
Vzhľadom na závažné majetkové i spoločenské dôsledky takéhoto rozhodnutia, a s tým spojenú zmenu osobného stavu jednotlivcov nenavrhujeme celkom opustiť účasť štátu na celom procese. Tak ako štát dohliada na to, aby bolo manželstvo riadne uzavreté, pričom za určitých okolností môže manželstvo vzniknúť i bez súčinnosti štátnych orgánov, tak bude vďaka požiadavke notárskej zápisnice zachovaný dohľad štátu prostredníctvom notárov i nad riadnym rozvodom manželstva.
Záverom by som rád uviedol, že tento návrh nevzniká vo vzduchoprázdne. Pri jeho príprave sme sa inšpirovali právnou úpravou iných európskych krajín, kde rozvody dohodou nie sú neznáme. Majú podobu súhlasného prejavu vôle buď pred súdom alebo pred iným štátnym orgánom. Napr. estónska právna úprava umožňuje rozvod mimosúdnou dohodou pred orgánom matriky, a to i v prípadoch manželstiev s maloletými deťmi. Napriek tomu, že nám táto úprava bola v niektorých ohľadoch vzorom, rozhodli sme sa i v predkladanom návrhu ponechať významnejšiu rolu štátu práve pri rozvodoch manželstiev s deťmi. Veríme, že sa nám tým podarilo zachovať vyrovnaný pomer medzi záujmom štátu na ochranu rodiny, najmä detí, a záujmom na ochrane osobných práv a slobôd jednotlivcov.
Vážení kolegovia, teším sa na ďalšiu rozpravu, ďakujem za pozornosť. A verím, že minimálne sa zamyslíte nad tým, čo som povedal, a zvážite posunutie tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem.