3. schôdza

(Po prerušení.)

Budeme pokračovať. Prosím, páni poslanci, ukľudnite sa. Aha. (Potlesk.) Dámy a páni, dovoľte mi, aby som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky privítala predsedu Parlamentu Fínskej republiky pána Eeroa Heinäluoma (Potlesk.) Ďakujeme pekne.

Kolegovia, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerokovávaní v návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie.
Prosím o kľud v rokovacej sále a prosím technikov, aby nám na tabuľu dali ešte prihlásených rečníkov do rozpravy.
Prosím, aby zaujali svoje miesta spravodajca aj predkladateľ. Trojminútovú prestávku vyhlasujem, trojminútovú prestávku. Prosím, kto sa chce, kto sa chce zúčastniť sa na rokovaní, nech sa, nech si sadne, kto nie, nech opustí miestnosť a nevyrušuje ostatných. A prosím pána spravodajcu, aby sa usadil na svoje miesto.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste sa už usadili, budeme pokračovať v návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky. Prosím pána predkladateľa, aby sa usadil na svojom mieste.
Zároveň prosím pána Mamojku, aby sa ujal slova.

(Pokračovanie rokovania o návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie, tlač112.)

Ďakujem pani podpredsedníčka, za slovo. Mrzí ma, že vás v takomto čase ešte chcem chvíľu zdržať, ale predsa len pár slov si nemôžem na margo tejto ťažkej diskusie odpustiť.
Prvá rada možno pre manažérov, TOP budúcich manažérov, aby sa obklopili pri určitej funkcii, kde majú značnú zodpovednosť, špičkovými právnikmi, lebo niektoré tie táraniny tu sa naozaj nedajú počúvať. Teraz hovorím ako právnik. Máme síce na to parlamentnú pôdu, aj sme sa tu aj vykecali, s prepáčením za výraz, rešpektujem, ale ja myslím, že by to tiež malo byť odtiaľ-potiaľ. Mrzí ma jedno, že humanitné spoločenské vedy sú vždy obeťou toho, že si každý myslí, že sa vyzná v práve v ekonomike, v pedagogike, etike a máme rešpekt pred biológiou, matematikou, fyzikou a tak ďalej. Škoda, potom to tak všetko vypadá. To len úvod.
To je, názory, ktoré boli povedané, aj pánom poslancom Krajcerom, ktorý tiež skončil už Právnickú fakultu UK, čo je dobré a rešpektujem to, ale zrejme určitá skúsenosť a cit pre právo, pán kolega, ešte chýba, čo sa tiež nečudujem. Tie právne názory, ktoré sú tu, je ich viac. Jedno som čítal, ten právny názor je smiešny, hoci ten kolega nie je neschopný právnik, ale rozpráva, nepoviem meno, úplne o inom hovorí, o činnosti správneho orgánu ako o výbore Národnej rady, čo nemá s činnosťou správneho orgánu a zákonom o správnom konaní absolútne nič. Takže viaceré tie právne názory, si dovolím tvrdiť, sú absolútne irelevantné.
Súhlasím s tým, že je niekedy jeden skutkový a právny stav a päť názorov. Tak to bývalo, lebo právo nie je jednoduché. Ale dovolím si povedať svoj subjektívny názor, pretože to, čo tu bolo povedané, je to porušenie práva, nie je to porušenie práva, to povedia súdy. Kolegovia sudcovia rozhodujú podľa tradičných procesno-právnych pravidiel a predovšetkým podľa princípu nezávislosti a voľného hodnotenia dôkazov, takže to nechajme na súdy.
Ale môj názor je takýto. Neviem, či to tu odznelo, ja som nebol pri celej rozprave, ale zákon o Rozhlase a televízii Slovenska je verejnoprávny predpis a všetky ustanovenia v ňom zakotvené sú kogentné, nie fakultatívne. Ja vás nechcem zahlcovať nejakými superodbornými pojmami, ale fakultatívna norma, teda konkrétne ustanovenie dáva priestor na určitú voľnú úvahu. Obyčajne v normatívnom texte uvedené slovo najmä, napríklad a tak ďalej. Ustanovenia, ktoré pani riaditeľka podľa môjho názoru jednoznačne porušila, sú kogentnej povahy, to znamená, nedajú vám myknúť sa ani doľava, ani doprava, a musíte ich jednoznačne dodržať. Tie konkrétne ustanovenia, o ktorých sa tu hovorí, tá povinnosť informovať radu, tie nezmysly o tom, čo je to zámer a že je tam treba zmluva, to sú nezmysly, nehnevajte sa, musím to povedať trošku expresívne.
Pretože, pán poslanec Krajcer, máte za sebou fakultu a viete, že paragraf 281 Obchodného zákonníka je špecifikum pri uzatváraní zmluvných vzťahov, je to predzmluvný inštitút, kde ale jednoznačne nemôžeme disponovať pojmom "návrh" a to hovoriť, že tam sa jedná, a musí byť nejaký návrh zmluvy, a vtedy je možné hovoriť o zámere, je jednoducho podľa môjho názoru holý nezmysel. Pretože obchodná verejná súťaž jednoducho je právnym úkonom, ktorý oslovuje neurčitý počet externých subjektov, ktorých provokuje pozitívne na podanie návrhu zmluvy. Tam objektívne návrh zmluvy možný nie je z pohľadu televízie. My čakáme na základe tohto typu súťaže na návrh z externého prostredia. To slovo "zámer", ja si dovolím ako profesor práva povedať, že zámer je podľa mňa jednoznačne identifikovateľný právny úkon, z ktorého je zrejmý prejav vôle. No a, nehnevajte sa, zámer právne pretavený do obchodnej verejnej súťaže je asi jednoznačný prejav vôle, ktorým smerujem k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, pretože v obchodnej verejnej súťaži musí byť o čo ide - o nájom, o aký predmet - mediálny komplex. To znamená, identifikovateľná vôľa a jednoznačný právne relevantný úkon prejavený v podobe tohto zámeru. Okrem toho, normatívny text používa pojem zámer, takže, pán poslanec Osuský, tie reči o tom, že doplatilo kopu ľudí na zámer, to je právny text. Zámer, to nie je politikum, to je normatívny text, z ktorého treba vychádzať. To znamená obchodná verejná súťaž jednoznačne zámerom bola.
To, či predmet a cena predmetu bude 100 tis. eur a viac, viete, starí Rimania povedali už dávno, že čo je navyše, neškodí. Čo je navyše hlúposťou, to škodí. Čo je navyše rozumné, to neškodí. A byť na mieste manažéra tejto firmy a nie som si istý, či to bude 100 tis. alebo menej, a ono to bude isto viac, ale hrajme sa na situáciu, že nevieme, že to bude menej ako 100 tis., no tak sa kryjem a informujem radu ako kolektívny orgán pre istotu aj tak, aj keby to bolo pod 100 tisíc. Pretože kolektívne orgány typu rady televíznej, poviem vám príklad. Obchodné spoločnosti, však to sú typické podnikateľské súkromno-právne subjekty a máte tam dozornú radu. S.r.o. je fakultatívna, ale ak je, je na to, aby kontrolovala právne úkony a riadiace kroky štatutára, a je to čisto súkromný subjekt. Tak ako sa má zachovať vo verejnoprávnej inštitúcii? Asi ešte dôslednejšie, keď tam mám kolektívny orgán, ktorý má metodicko-kontrolnú právomoc. Ja osobne sa domnievam, že jednoznačne tam mala byť písomná informácia, alebo uverejnenie, aby som túto vec uzatvoril.
Obchodné verejné súťaže, je isto relevantným právnym úkonom, ktorý napĺňa pojem zámeru. Však pani generálna to asi nenapísala a nedala do novín preto, že sa nudila. Ale asi mala vážny záujem vypísať obchodnú verejnú súťaž za týmto účelom. Dokonca tu bolo málo povedané o tom, aspoň kým som tu bol, že v tej časti zákona o schvaľovacej kompetencii rady, tam je povedané, že rada schvaľuje okrem iného aj návrhy na uzatvorenie zmlúv o prevode nehnuteľností, prípadne o nájme nehnuteľného majetku. Objektívne, zdôrazňujem ešte raz, nemôže to byť návrh, pretože obchodná verejná súťaž predpokladá, že ja dám podnet a návrh čakám z externého prostredia. Primerane jednoznačne sa dá aplikovať toto ustanovenie tak, že nielenže písomne neinformovala o zámere, ale podľa všetkého a podľa mojich informácií nemá dokonca ani schválený zámer na uzatvorenie nájmu nehnuteľného majetku vo väzbe na tento mediálny komplex.
Schválenie je konštitutívnym aktom, schválenie kolektívneho orgánu musí nutne predchádzať budúcemu právnemu úkonu, ktorý schvaľujem. A ak to tak nie je, tak ten budúci právny úkon je nulitný, absolútne neplatný, ako keby nebol. To znamená, ak ja nemám schválenie rady pred tým, než vypíšem obchodnú verejnú súťaž, tak niet o čom. Ona pred vypísaním a uverejnením mala mať schválenie rady, pretože jednoznačný úmysel smeroval k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na mediálny komplex. Jednoznačné porušenie kogentného ustanovenia zákona.
Okrem toho, tretí aspekt, len stručne, zákon o Rozhlase a televízii Slovenska pochopiteľne kopíruje podobný právny predpis z hľadiska dispozícií s majetkom, a to je zákon o správe majetku štátu, to je zákon č. 278/1993 Z. z., len používa iné pojmy. Tu má nie prebytočný a neupotrebiteľný, ale nepotrebný majetok. S tým, že vždy platilo a platí, že pred tým, než ja navrhnem alebo vážne uvažujem s nejakou dispozíciou hnuteľného a najmä nehnuteľného majetku, tak musím deklarovať písomným spôsobom v tomto prípade neupotrebiteľnosť, resp. nepotrebnosť tohto majetku. Pokiaľ mám informáciu, neudialo sa ani toto. Takže tie, prepáčte, politické žvásty, ja ich chápem, pretože ide o významnú funkciu, o ničom, už ma otravujú, unavujú, tak dovoľte preto týchto pár klapkovitých právnických vstupov. Takže podľa môjho názoru, môjho, nie súdu, lebo ja nie som sudca, došlo jednoznačne k porušeniu, opakujem, kogentných ustanovení právneho predpisu, ktorý jednoznačne stanovuje tieto povinnosti.
Ak tu bolo nejaké uznesenie rady, je irelevantné, pretože uznesenie rady ako určitý výstup rozhodovací, musí byť tiež secundum et intra legem, musí byť prijatý na základe a v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom. A ak nie je, tak je to takisto nulitný prejav riadenia, ktorý akoby nebol. Takže ja napriek mojej štyridsaťročnej praxi, v praxi teórie právnickej, si nedovolím tvrdiť nejak ješitne, že súdy rozhodnú tak alebo tak, ak sa to na súd dostane. Podľa môjho osobného skromného názoru išlo o jednoznačné porušenie kogentných noriem verejno-právneho predpisu, kde niet podľa mňa o čom pochybovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pánovi poslancovi Mamojkovi. S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Takže pán poslanec Brixi, Chren, Krajcer, Viskupič a Kolesík.
Nech sa páči, prosím pána Brixiho.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán profesor, nadviažem na vás len vo veci toho riadenia, toho manažmentu tejto inštitúcie. Už ako ste povedali, správny manažér a správny riaditeľ nemôže nikdy dopustiť, aby sa v zložitej ekonomickej situácii mimo iné investovalo do zložitých grafík a vizuálov v štúdiách, ktoré sa obratom zrušia. Samozrejme, dobrý manažér a riaditeľ nemôže nikdy dopustiť, aby sa štúdia, najmä tie regionálne, riadili heslom dobrá správa, žiadna správa. V neposlednom rade dobrý riaditeľ a manažér nemôže dopustiť to, aby na rozpočty regiónov išlo iba 5 % z celkového objemu prostriedkov, ktoré sú alokované vo verejnoprávnej vysielacej inštitúcii.
Ďakujem pekne.