3. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Prednesenie interpelácie
28.6.2012 o 15:23 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela poprosiť, v zmysle rokovacieho poriadku by tu mali sedieť páni ministri, oceňujem, že tu sú dvaja a v pracovnom nasadení, ale, poprosím vás, zariadiť to.
Interpelácia ktorú predkladám, bude na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka.
Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, zrušila Vojenský obvod Javorina nariadením vlády č. 455/2010 z 1. 12. 2010 o zrušení Vojenského obvodu Javorina. V zmysle nariadenia vlády z tohto dátumu, k návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina vydalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 21. 12. 2010 pod poradovým č. 11793/2010 720/1405 súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2020 pre Vojenské lesy a majetky, š. p., so sídlom v Pliešovciach. Vojenský stavebný úrad pri stavbách uskutočnených na pozemkoch v správe vojenských lesov sa ako miestne príslušný odvoláva na znenie § 125 a 139 b) ods. 9 č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako kompetentný pre povoľovanie stavieb. Ide o stavby fyzických a právnických osôb, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo v rámci reštitučných konaní v zrušenom Vojenskom obvode Javorina. Stavbami sú cyklotrasy, trafostanice pre energetické rozvody, posedy pre poľovníkov a iné drobné stavby, ktoré sa tak stávajú stavbami pre obranu štátu. Podľa ustanovenia § 139 ods. 9 zákona č. 50/1979 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákona) v znení neskorších predpisov stavbami pre obranu štátu sú: stavby na zabezpečenie obrany štátu, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu, nedotknuteľnosti hraníc, zachovávania mieru, plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv vojenskej povahy, zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru a spravodajského zabezpečenia obrany podľa zákona, ktoré slúžia na plnenie úloh ministerstva obrany Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, rozpočtovým organizáciám, príspevkovým organizáciám, akciovým spoločnostiam a štátnym podnikom v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany.
Vážený pán minister, niet pochybnosti o tom, že stavby, ktoré som menovala, nie sú stavbami určenými na obranu štátu. Súhlas Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú pre Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p., so sídlom v Pliešovciach v interakcii na citované ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku spôsobuje v aplikačnej praxi veľké komplikácie pri realizácii drobných stavieb v rámci reštitúcií a prinavráteného vlastníctva.
Fyzické a právnické osoby pri ich povoľovaní musia vycestovať na Vojenský stavebný úrad so sídlom v Košiciach. Preto vám, pán minister, navrhujem, aby Ministerstvo pôdohospodárstva, regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako vlastník uvedených lesných pozemkov, na ktoré bol vydaný súhlas na dočasnú správu pre vojenské lesy a majetky, ste iniciovali zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy. O to viac, že odštepný závod Vojenské lesy a majetky, štátny podnik Kežmarok, neplní žiadne úlohy na úseku obrany štátu, rovnako neplnia túto úlohu ani pozemky, ktoré spravuje. Pozemky a dvory s vojenskou technikou spravuje priamo armáda Slovenskej republiky prostredníctvom Správy nehnuteľného majetku a výstavby Košice. Zmenou charakteristiky lesov z osobitného určenia na hospodárske lesy v dotknutej oblasti, teda už v zrušenom Vojenskom obvode Javorina, by sa pre fyzické a právnické osoby, ktorým bolo po dlhých desaťročiach prinavrátené vlastníctvo v bývalom Vojenskom obvode Javorina, stal stavebným úradom pre povoľovanie a realizáciu drobných stavieb príslušný obecný stavebný úrad.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem za odpoveď.
Autorizovaný
Vystúpenia
15:23
Prednesenie interpelácie 15:23
Monika GibalováInterpelácia ktorú predkladám, bude na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka.
Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č....
Interpelácia ktorú predkladám, bude na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka.
Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, zrušila Vojenský obvod Javorina nariadením vlády č. 455/2010 z 1. 12. 2010 o zrušení Vojenského obvodu Javorina. V zmysle nariadenia vlády z tohto dátumu, k návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina vydalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 21. 12. 2010 pod poradovým č. 11793/2010 720/1405 súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2020 pre Vojenské lesy a majetky, š. p., so sídlom v Pliešovciach. Vojenský stavebný úrad pri stavbách uskutočnených na pozemkoch v správe vojenských lesov sa ako miestne príslušný odvoláva na znenie § 125 a 139 b) ods. 9 č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako kompetentný pre povoľovanie stavieb. Ide o stavby fyzických a právnických osôb, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo v rámci reštitučných konaní v zrušenom Vojenskom obvode Javorina. Stavbami sú cyklotrasy, trafostanice pre energetické rozvody, posedy pre poľovníkov a iné drobné stavby, ktoré sa tak stávajú stavbami pre obranu štátu. Podľa ustanovenia § 139 ods. 9 zákona č. 50/1979 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákona) v znení neskorších predpisov stavbami pre obranu štátu sú: stavby na zabezpečenie obrany štátu, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu, nedotknuteľnosti hraníc, zachovávania mieru, plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv vojenskej povahy, zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru a spravodajského zabezpečenia obrany podľa zákona, ktoré slúžia na plnenie úloh ministerstva obrany Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, rozpočtovým organizáciám, príspevkovým organizáciám, akciovým spoločnostiam a štátnym podnikom v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany.
Vážený pán minister, niet pochybnosti o tom, že stavby, ktoré som menovala, nie sú stavbami určenými na obranu štátu. Súhlas Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú pre Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p., so sídlom v Pliešovciach v interakcii na citované ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku spôsobuje v aplikačnej praxi veľké komplikácie pri realizácii drobných stavieb v rámci reštitúcií a prinavráteného vlastníctva.
Fyzické a právnické osoby pri ich povoľovaní musia vycestovať na Vojenský stavebný úrad so sídlom v Košiciach. Preto vám, pán minister, navrhujem, aby Ministerstvo pôdohospodárstva, regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako vlastník uvedených lesných pozemkov, na ktoré bol vydaný súhlas na dočasnú správu pre vojenské lesy a majetky, ste iniciovali zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy. O to viac, že odštepný závod Vojenské lesy a majetky, štátny podnik Kežmarok, neplní žiadne úlohy na úseku obrany štátu, rovnako neplnia túto úlohu ani pozemky, ktoré spravuje. Pozemky a dvory s vojenskou technikou spravuje priamo armáda Slovenskej republiky prostredníctvom Správy nehnuteľného majetku a výstavby Košice. Zmenou charakteristiky lesov z osobitného určenia na hospodárske lesy v dotknutej oblasti, teda už v zrušenom Vojenskom obvode Javorina, by sa pre fyzické a právnické osoby, ktorým bolo po dlhých desaťročiach prinavrátené vlastníctvo v bývalom Vojenskom obvode Javorina, stal stavebným úradom pre povoľovanie a realizáciu drobných stavieb príslušný obecný stavebný úrad.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem za odpoveď.
Prednesenie interpelácie
28.6.2012 o 15:23 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela poprosiť, v zmysle rokovacieho poriadku by tu mali sedieť páni ministri, oceňujem, že tu sú dvaja a v pracovnom nasadení, ale, poprosím vás, zariadiť to.
Interpelácia ktorú predkladám, bude na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka.
Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, zrušila Vojenský obvod Javorina nariadením vlády č. 455/2010 z 1. 12. 2010 o zrušení Vojenského obvodu Javorina. V zmysle nariadenia vlády z tohto dátumu, k návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina vydalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 21. 12. 2010 pod poradovým č. 11793/2010 720/1405 súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2020 pre Vojenské lesy a majetky, š. p., so sídlom v Pliešovciach. Vojenský stavebný úrad pri stavbách uskutočnených na pozemkoch v správe vojenských lesov sa ako miestne príslušný odvoláva na znenie § 125 a 139 b) ods. 9 č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako kompetentný pre povoľovanie stavieb. Ide o stavby fyzických a právnických osôb, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo v rámci reštitučných konaní v zrušenom Vojenskom obvode Javorina. Stavbami sú cyklotrasy, trafostanice pre energetické rozvody, posedy pre poľovníkov a iné drobné stavby, ktoré sa tak stávajú stavbami pre obranu štátu. Podľa ustanovenia § 139 ods. 9 zákona č. 50/1979 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákona) v znení neskorších predpisov stavbami pre obranu štátu sú: stavby na zabezpečenie obrany štátu, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu, nedotknuteľnosti hraníc, zachovávania mieru, plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv vojenskej povahy, zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru a spravodajského zabezpečenia obrany podľa zákona, ktoré slúžia na plnenie úloh ministerstva obrany Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, rozpočtovým organizáciám, príspevkovým organizáciám, akciovým spoločnostiam a štátnym podnikom v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany.
Vážený pán minister, niet pochybnosti o tom, že stavby, ktoré som menovala, nie sú stavbami určenými na obranu štátu. Súhlas Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú pre Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p., so sídlom v Pliešovciach v interakcii na citované ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku spôsobuje v aplikačnej praxi veľké komplikácie pri realizácii drobných stavieb v rámci reštitúcií a prinavráteného vlastníctva.
Fyzické a právnické osoby pri ich povoľovaní musia vycestovať na Vojenský stavebný úrad so sídlom v Košiciach. Preto vám, pán minister, navrhujem, aby Ministerstvo pôdohospodárstva, regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako vlastník uvedených lesných pozemkov, na ktoré bol vydaný súhlas na dočasnú správu pre vojenské lesy a majetky, ste iniciovali zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy. O to viac, že odštepný závod Vojenské lesy a majetky, štátny podnik Kežmarok, neplní žiadne úlohy na úseku obrany štátu, rovnako neplnia túto úlohu ani pozemky, ktoré spravuje. Pozemky a dvory s vojenskou technikou spravuje priamo armáda Slovenskej republiky prostredníctvom Správy nehnuteľného majetku a výstavby Košice. Zmenou charakteristiky lesov z osobitného určenia na hospodárske lesy v dotknutej oblasti, teda už v zrušenom Vojenskom obvode Javorina, by sa pre fyzické a právnické osoby, ktorým bolo po dlhých desaťročiach prinavrátené vlastníctvo v bývalom Vojenskom obvode Javorina, stal stavebným úradom pre povoľovanie a realizáciu drobných stavieb príslušný obecný stavebný úrad.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem za odpoveď.
Autorizovaný
15:29
Prednesenie interpelácie 15:29
Ivan ŠtefanecTá prvá je na pána predsedu vlády, v ktorej ho interpelujem ohľadom výstavby diaľnic a použitia cementobetónu namiesto asfaltových. Využívanie tejto technológie má viacero pozitívnych vplyvov. Výstavba by sa prejavila znížením dovozu na Slovensko a použitím tejto technológie možno očakávať aj zvýšenie zamestnanosti, čo je hlavne v dnešnej dobe...
Tá prvá je na pána predsedu vlády, v ktorej ho interpelujem ohľadom výstavby diaľnic a použitia cementobetónu namiesto asfaltových. Využívanie tejto technológie má viacero pozitívnych vplyvov. Výstavba by sa prejavila znížením dovozu na Slovensko a použitím tejto technológie možno očakávať aj zvýšenie zamestnanosti, čo je hlavne v dnešnej dobe prioritné. V neposlednom rade je to pozitívny vplyv na náš štátny rozpočet, keďže cementobetónové diaľnice majú dlhšiu životnosť a vyžadujú menej prostriedkov na údržbu. Stavbu diaľnic týmto spôsobom považujem za silný krok v podpore rastu zamestnanosti a hospodárstva na Slovensku. Týmto vás chcem požiadať o odpoveď na tému plánov vlády v tejto oblasti.
Ďakujem.
Druhá interpelácia je na pána ministra dopravy. Toho interpelujem ohľadom rušenia štiavnickej železnice, ktorú Železnice Slovenskej republiky plánujú zrušiť. V novom grafikone Banská Štiavnica, mesta zapísaného v zozname UNESCO, už totiž nefiguruje.
Pán minister, týmto vás žiadam o odpoveď, v akom štádiu rozhodovania je zrušenie tejto trate a taktiež o prehodnotenie uvedeného kroku.
Ďakujem pekne.
Prednesenie interpelácie
28.6.2012 o 15:29 hod.
Ing. PhD. MBA
Ivan Štefanec
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, chcem predniesť dve interpelácie.
Tá prvá je na pána predsedu vlády, v ktorej ho interpelujem ohľadom výstavby diaľnic a použitia cementobetónu namiesto asfaltových. Využívanie tejto technológie má viacero pozitívnych vplyvov. Výstavba by sa prejavila znížením dovozu na Slovensko a použitím tejto technológie možno očakávať aj zvýšenie zamestnanosti, čo je hlavne v dnešnej dobe prioritné. V neposlednom rade je to pozitívny vplyv na náš štátny rozpočet, keďže cementobetónové diaľnice majú dlhšiu životnosť a vyžadujú menej prostriedkov na údržbu. Stavbu diaľnic týmto spôsobom považujem za silný krok v podpore rastu zamestnanosti a hospodárstva na Slovensku. Týmto vás chcem požiadať o odpoveď na tému plánov vlády v tejto oblasti.
Ďakujem.
Druhá interpelácia je na pána ministra dopravy. Toho interpelujem ohľadom rušenia štiavnickej železnice, ktorú Železnice Slovenskej republiky plánujú zrušiť. V novom grafikone Banská Štiavnica, mesta zapísaného v zozname UNESCO, už totiž nefiguruje.
Pán minister, týmto vás žiadam o odpoveď, v akom štádiu rozhodovania je zrušenie tejto trate a taktiež o prehodnotenie uvedeného kroku.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:31
Prednesenie interpelácie 15:31
Viliam NovotnýVážená pani ministerka, pre médiá ste povedali, že podľa vás zisk do zdravotných poisťovní nepatrí. V TA3 22. apríla 2012. Zároveň sa verejnosť dozvedela, že počas vášho nedávneho pôsobenia v predstavenstve súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, akciová spoločnosť, ste ako podpredsedníčka...
Vážená pani ministerka, pre médiá ste povedali, že podľa vás zisk do zdravotných poisťovní nepatrí. V TA3 22. apríla 2012. Zároveň sa verejnosť dozvedela, že počas vášho nedávneho pôsobenia v predstavenstve súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, akciová spoločnosť, ste ako podpredsedníčka predstavenstva podpísali záväzok poisťovne Dôvera voči jej akcionárom, podľa ktorého si akcionári zdravotnej poisťovne môžu vyplatiť viac ako 400 mil. eur, a to aj v prípade, že by došlo k zákazu zisku, ba čo viac, nemusia z toho zaplatiť daň.
Pani ministerka, nemyslíte si, že vaším rozhodnutím ako podpredsedníčky predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera, akciová spoločnosť, ste pripravili pôdu pre obchádzanie prípadného zákazu zisku? Hovoríte o zákaze zisku, dokonca pripravujete návrh zákona. Nejde len o marketing a mediálnu hru? Ako sa v skutočnosti prípadný zákaz zisku dotkne akcionárov vášho bývalého zamestnávateľa? Necítite sa byť v konflikte záujmov? Ak áno, ako ho chcete riešiť?
Za odpoveď ďakujem.
Prednesenie interpelácie
28.6.2012 o 15:31 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni dvaja ministri, interpelujem ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky.
Vážená pani ministerka, pre médiá ste povedali, že podľa vás zisk do zdravotných poisťovní nepatrí. V TA3 22. apríla 2012. Zároveň sa verejnosť dozvedela, že počas vášho nedávneho pôsobenia v predstavenstve súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, akciová spoločnosť, ste ako podpredsedníčka predstavenstva podpísali záväzok poisťovne Dôvera voči jej akcionárom, podľa ktorého si akcionári zdravotnej poisťovne môžu vyplatiť viac ako 400 mil. eur, a to aj v prípade, že by došlo k zákazu zisku, ba čo viac, nemusia z toho zaplatiť daň.
Pani ministerka, nemyslíte si, že vaším rozhodnutím ako podpredsedníčky predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera, akciová spoločnosť, ste pripravili pôdu pre obchádzanie prípadného zákazu zisku? Hovoríte o zákaze zisku, dokonca pripravujete návrh zákona. Nejde len o marketing a mediálnu hru? Ako sa v skutočnosti prípadný zákaz zisku dotkne akcionárov vášho bývalého zamestnávateľa? Necítite sa byť v konflikte záujmov? Ak áno, ako ho chcete riešiť?
Za odpoveď ďakujem.
Autorizovaný
15:37
Vystúpenie v rozprave 15:37
Jozef KollárTakže dovoľte mi, dámy a páni, aby som sa vrátil tam, kde som svoje vystúpenie prerušil krátko pred 12.00 hodinou. A ešte chcem na úvod pripomenúť, prečo o tomto vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní....
Takže dovoľte mi, dámy a páni, aby som sa vrátil tam, kde som svoje vystúpenie prerušil krátko pred 12.00 hodinou. A ešte chcem na úvod pripomenúť, prečo o tomto vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo, tak ako uviedol predkladateľ pán minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, dôvodom je, že 9. júla tohto roku je naplánovaná slávnostná inaugurácia eurovalu v Bruseli. No a predsa nebudeme takúto slávnostnú chvíľu kaziť nikomu. To sa nepatrí na poslušného žiaka. A pripomínam len na, ako dôvetok, že do dnešného dňa Zmluvu o Európskom mechanizme pre stabilitu neratifikovalo ani Nemecko, či už Bundestag alebo Bundesrat.
Po druhé. Chcem uviesť, že bez zodpovednosti niet solidarity. Preto ak majú byť rozhodnutia v rádoch miliárd eur zodpovedné, potom takéto rozhodnutia, domnievame sa, že patria na úroveň pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Po tretie. Aj na práve prebiehajúce, na summite, ktorý je dnes a zajtra, ide predsa o zvyšovanie úlohy národných parlamentov v rámci odstraňovania toho, čo sa v ostatnej dobe skloňuje, a to je deficit demokracie. A tak sa teda pýtam, že či len my na Slovensku sa bránime diskusii na úrovni národného parlamentu. Naozaj chceme, aby o schvaľovaní v budúcnosti miliardových účastí Slovenskej republiky v záchranných finančných balíkoch pre nezodpovedné krajiny sa rozhodovalo niekde v tichosti, že o tom rozhodne minister financií na svojom rezorte a následne vydá krátku správu pre médiá? Krátku tlačovú správu? Tak potom ten deficit demokracie neodstránime nikdy. Nie preto, že už to nebude chcieť Brusel, a pretože už to nebudeme chcieť ani my doma na Slovensku.
Po štvrté. Myslím, že každý z nás, dámy a páni, súhlasí s tým, že nastavenie národných rozhodovacích procedúr je vecou každej členskej krajiny eurozóny. Takže tu už vlastne aj tzv. proeurovaloví politici chápu, že už niet miesta pre argumenty typu, lebo geopolitika, lebo chránime euro, lebo euro je aj našou menou a chránime úspory našich obyvateľov v bankách. Všetky tieto argumenty skutočne padajú. Ani argumenty typu, že Slovensko potrebuje si zachovať príslušnosť v budúcnosti k tomu lepšiemu klubu. Ešte raz opakujem, nastavenie národných schvaľovacích procedúr je vecou každej členskej krajiny. Nevidím teda dôvod, aby Slovenská republika sa nemohla zvrchovane rozhodnúť, ako si nastaví národné schvaľovacie procedúry.
Po piate. Ako úplne najčastejší argument proti preneseniu kompetencií z vlády na plénum Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ ide o použitie finančných prostriedkov z eurovalu, sa uvádza potreba udržať akcieschopnosť v rozhodovaní. Najčastejšie sa uvádza nutnosť hasiť požiar, keď horia finančné trhy. Ale ak dovolíte, uvediem jeden pekný príklad, príklad o tom, ako práve tento argument v praxi stojí na hlinených nohách. Iste to potvrdí aj podpredseda vlády a minister financií pán Kažimír, že myslím, že dva týždne dozadu ste mali, cez víkend, pardon, conference call, opäť takých pod rúškom noci, v nočných hodinách alebo nad ránom. Na základe tohto konferenčného rozhovoru ste dali predbežný súhlas až do výšky 100 mld. eur na záchranu súkromných španielskych bánk. No len ako taký konferenčný hovor pôsobil na finančné trhy? Pred týmto konferenčným rozhovorom sedemnástich ministrov financií eurozóny sa desaťročné vládne dlhopisy Španielska úročili 6 %. Po tomto konferenčnom hovore, asi dva dni na to, sa úročili desaťročné vládne bondy Španielska 7 %. Čiže nielenže sa finančné trhy neupokojili, práve naopak, úročenie španielskych dlhopisov išlo o 100 bázických bodov hore. Zo spomínaných 6,1 na 7 %. Čiže takmer 100 bázických bodov. Takto fungujú summity, takto fungujú stretnutia eurogrupy, takto fungujú nočné alebo ranné konferenčné rozhovory sedemnástich ministrov financií. Je pravdou, a myslím, že to už opäť potvrdzujú aj proeurovaloví politici, že spravidla summity majú dlhodobé efekty takmer žiadne a krátkodobé efekty veľakrát diskutovateľné, pretože mnohokrát sa stalo, že aj po summitoch, opakujem, sa finančné trhy neupokojili, ale práve naopak. Takže odpadá aj tento najhlavnejší argumentačný bod odporcov, aby sa rozhodovanie z úrovne vlády Slovenskej republiky prenieslo na úroveň pléna Národnej rady Slovenskej republiky, lebo musíte konať rýchlo, musíte hasiť požiare na finančných trhoch a musíte byť akcieschopní.
A navyše, ešte jedna otázka na predkladateľa, čo bráni, pán minister financií, tomu, aby ste prípadne v budúcnosti aj pri takomto konferenčnom hovore, ktorý iste potvrdíte, že nemá silu právnej záväznosti, to je akási odborná diskusia hľadanie nejakých spoločných stanovísk, tak nič nebráni tomu, aby ste počas takéhoto rozhovoru konferenčného udelili podmienený súhlas s tým, že následne si to vyžaduje potvrdenie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky?
Po šieste. Chcem povedať, že nezabúdajme ešte na euroval dočasný. To len, aby sa nezabudlo. Len aby sme nezabudli na to, že Slovenská republika práve hlasmi SMER-u, SDKÚ - DS, MOST-u a KDH dva dni po páde vlády, myslím, že to bolo 13. októbra uplynulého roka, zvýšila neodvolateľné bezpodmienečné záruky Slovenskej republiky v prospech dočasného eurovalu, EFSF, zo 4,4 mld. eur na 7,7 mld. eur. A tam dodnes situáciu nemáme riešenú, pokiaľ ide o nastavenie národných rozhodovacích procedúr vôbec. A to je dôvod, prečo v ďalšom bode, respektíve v ďalších dvoch bodoch programu tejto schôdze, myslím, že sú to body č. 45 a 46, navrhnem novelu zákona o špecifických štátnych zárukách, pretože spomínaných 7,7 mld. eur je práve riešených v tomto zákone o špecifických štátnych zárukách. Ďalej, novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a novelu ústavného zákona č. 397/2004 Z. z., ktorý práve rieši vzťahy Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie.
Dovoľte, aby som ešte opäť pripomenul, keďže to moje vystúpenie v rozprave bolo prerušené obedňajšou prestávkou a následne interpeláciami a hodinou otázok, aby som predsa len pripomenul to, čo sa udialo tesne predpoludním v tejto snemovni. Dá sa to charakterizovať jedine dvoma slovami, a tie sú, že odvaha zlacnela. Skutočne sa nám tu roztrhlo vrece s pozmeňujúcimi návrhmi z dielne kolegov z poslaneckého klubu KDH a SDKÚ-DS, to sme nakoniec počuli aj na 2. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pamätáte si iste na návrh, ktorý prišiel z rúk poslanca Ľuda Kaníka, aby Národná rada prijala uznesenie o tom, že slovenský parlament môže požiadať vládu Slovenskej republiky, aby prišla odôvodniť do pléna svoje rozhodnutia, pokiaľ pôjde o budúce použitie finančných prostriedkov z eurovalu. Myslím, že bolo jasné aj predkladateľovi Kaníkovi, že takýto návrh je nefeasibilný, nevykonateľný, pretože práve k jeho vykonateľnosti je potrebná aj spomínaná zmena ústavného zákona, o ktorom som hovoril pred chvíľou.
Potom sme v piatok uplynulý týždeň, potom, čo sme ratifikovali pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, opäť mali na stole dva návrhy na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Jeden z dielne staronového predsedu Kresťanskodemokratického hnutia Jána Figeľa o tom, aby opäť o použití finančných prostriedkov z eurovalu rozhodovalo plénum Národnej rady, ale je tam taký dôvetok, že v naliehavých prípadoch táto kompetencia môže byť prenesená buď na výbor európskej záležitosti, alebo na na výbor pre financie a rozpočet.
No nakoniec prišlo ešte jedno uznesenie, lepšie povedané návrh na uznesenie Národnej rady, tentokrát z dielne kolegu poslanca, nezávislého poslanca Daniela Lipšica, o tom, že súhlasí s ratifikáciou s pristúpením Slovenska k tejto medzinárodnej zmluve o trvalom eurovale za predpokladu, že budú vyrokované zábezpeky alebo záruky. Toto, bohužiaľ, už nie je naozaj vykonateľné, pretože o základných rámcoch v architektúre zmluvy o ESM sa rokovalo, ak sa nemýlim, od 25. marca uplynulého roka. Možnože tam niekde ešte vtedy existoval priestor hovoriť o tom, ako by mali byť nastavené zábezpeky, kolaterály v prospech veriteľských krajín.
Takže vrátim sa k môjmu konštatovaniu, že my sme sa už v lete uplynulého roka snažili, ak si dobre spomínate, dámy a páni, zúžiť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Vtedy sa rokovalo o tom, či Slovenská republika a ak áno, tak za akých podmienok, bude súhlasiť s našou účasťou na druhej pôžičke Grécku, teda nie tej bilaterálnej z leta 2010, ale o tej pôžičke z EFSF, ktorá bola v úrovni 109 mld. eur, z toho tá porcia pripadajúca na Slovenskú republiku je tesne nad jednu miliardu eur. A vtedy, ak si dobre pamätám, kolegovia práve z SDKÚ - DS a z KDH nás nepodporili v snahe zúžiť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Pýtam sa teda, kde sa podela nejaká osobná integrita, že teraz sa práve títo kolegovia z týchto spomínaných klubov KDH a SDKÚ - DS predbiehajú v tom, kto skôr a kto obšírnejší pozmeňujúci návrh predloží, tak aby sa tentokrát obmedzil mandát súčasnému ministrovi financií Petrovi Kažimírovi? Takže toto je buď strata pamäte, alebo, ako som už hovoril, strata osobnej integrity. Ale je to legitímne, ako sme boli svedkami, od piatka uplynulého týždňa takéto pozmeňujúce návrhy sa množia.
Nakoniec, ak dovolíte jednu otázku práve na kolegov z poslaneckého k lubu SDKÚ - DS a KDH. Dámy a páni z týchto dvoch poslaneckých klubov, pýtam sa, som rád, že konečne kolegovia zbystrili pozornosť, čo urobíte v prípade, že vaše pozmeňovacie návrhy nebudú dnes v pléne schválené? Budete hlasovať proti vykonávaciemu zákonu o ESM? Ak áno, tak potom, ak budete hlasovať proti zákonu, tak potom je vaša snaha o zodpovedné, efektívne, účelné a čo najmenej riskantné použite peňažných prostriedkov z eurovalu uveriteľnou snahou. Potom takejto snahe doslova a dopísmena uveria aj vaši voliči, aj všetci občania Slovenskej republiky. Ale ak dnes vaše pozmeňovacie návrhy prijaté nebudú, a to by som bol ochotný ísť aj do stávky, že nebudú prijaté -že, pán minister? - tak sa potom pýtam, nebudete mať naozaj problém s osobnou integritou, že teda nebude kompetencia z vlády Slovenskej republiky prenesená na plénum Národnej rady Slovenskej republiky? Ak teda vaše obsahy, ktoré ste integrovali do spomínaných návrhov pozmeňovacích, sa nestanú realitou, budete mať napriek tomu vôľu podporiť tento vykonávací zákon?
Dovoľte mi uviesť posledný, najdôležitejší argument, prečo navrhujeme preniesť spomínané rozhodovacie procesy z vlády na parlament. Pretože na pozadí riešenia dlhovej krízy v eurozóne sa salámovou metódou krôčik za krôčikom pripravuje nová architektúra politickej integrácie celej Európskej únie. Myslím, že naposledy sa v tomto duchu včera vyjadrila nemecká kancelárka Merkelová, keď povedala, že niet solidarity bez zodpovednosti. Inými slovami, ani Nemecko nebude už ochotné sa nečinne prizerať na obrovské finančné transfery z tých jadrových krajín eurozóny na tie periférne krajiny, problémové krajiny, bez toho, aby práve Spolková republika Nemecko nemala jasnú, priamočiaru, silnú kontrolu nad rozpočtami národných zvrchovaných členských krajín eurozóny. No a tomu sa hovorí už nielen fiškálna únia alebo fiškálna integrácia, ale aj politická. Tu už je len otázka, stojí tak, že ako bude spomínaná politická integrácia v praxi vyzerať? A verím tomu, že práve dnes a zajtra na summite sa odohrajú kľúčové politické rámcové dohody, pokiaľ ide o spomínanú architektúru nového európskeho supranacionálneho štátu. A viem, že v tejto téme už sa nedelia slovenskí politickí na proeurovalových a protieurovalových, ale aj v Národnej rade sa nachádza niekoľko stredopravých strán, ktoré s politickou integráciou, ktorá by mala vyústiť do harmonizácie daňových základov, harmonizácie daňových sadzieb, prípadného zavádzania nových európskych daní z pridanej hodnoty, spoločného ministerstva financií, spoločného ministra financií pre celú eurozónu až po spomínaný supranacionálny štát, viem, že s týmto majú obrovské problémy aj kolegovia v KDH, SDKÚ - DS a možno aj v ďalších stredopravých stranách. A preto som presvedčený o tom, že je potrebné mať tú pomyselnú nohu na brzde už teraz. A práve preto navrhujeme, aby sa národné rozhodovacie procesy posunuli z úrovne vlády Slovenskej republiky na úroveň pléna Národnej rady.
Preto mi dovoľte, dámy a páni, aby som predniesol v normatívnej podobe nasledovný pozmeňovací návrh.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona zákona o európskom mechanizme pre stabilitu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 85).
1. V čl. I v § 4 ods. 3 uvádzacia veta znie: "Minister financií hlasuje v Rade guvernérov mechanizmu na základe súhlasu vlády vydaného v súlade s predchádzajúcim stanoviskom Národnej rady Slovenskej republiky 3) o".
2. Poznámka pod čiarou k odkazu 3) znie:
"3) Článok 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.".
Ostatné poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
A teraz krátke odôvodnenie predloženého návrhu. V zmysle čl. 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky schvaľovať okrem iného štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet. Plnenie záväzkov vyplývajúcich z európskych finančných stabilizačných mechanizmov znamená významný zásah práve do hospodárenia Slovenskej republiky a objem finančných prostriedkov poukazovaných do týchto stabilizačných mechanizmov môže a s vysokou mierou pravdepodobnosti aj prekročí ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Zatiaľ čo v prípade schvaľovania rozpočtu Slovenskej republiky táto právomoc je zverená práve Národnej rade Slovenskej republiky, a to priamo ústavou, rozhodovanie o finančných záväzkoch podobnej dôležitosti a finančnej náročnosti, dokonca, ako som povedal, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tie naše záväzky prekročia, a to ešte nehovorím o úrokoch, hovorím o nominálnej hodnote, ročné príjmy štátneho rozpočtu, tak toto je podľa vládou navrhovaného zákona, ktorý prerokovávame v tomto bode v skrátenom legislatívnom konaní, ponechané vláde Slovenskej republiky. A dokonca rozhodovanie o konkrétnom programe finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu je v súčasnom znení, tak ako je navrhované predkladateľom, teda ministerstvom financií, je ponechané na rozhodnutie samotného ministra financií.
Ja len podotýkam, že pôžička z eurovalu schválená pre Grécko v hodnote 109 mld. eur znamená podiel Slovenska 1 mld. 115 mil. eur. O takýchto a podobných a vyšších sumách v budúcnosti bude rozhodovať v Slovenskej republike jeden jediný, akokoľvek člen vlády, ale jeden jediný človek. Pýtam sa, chceme tak veľa od samovlády SMER-u, aby súhlasila s týmto pozmeňujúcim návrhom, aby boli spomínané národné rozhodovacie procesy nastavené tak, aby o miliardových sumách, nehovorím o celkových, ale iba o účasti Slovenska na spomínaných programoch pomoci pre konkrétnu krajinu v budúcnosti, aby o tom rozhodovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky? Žiadame tak veľa? Žiadame niečo čo je nevykonateľné? Ak teda som myslím, že dostatočne vysvetlil argument, že musíme konať častokrát rýchlo, lebo horia finančné trhy, rozhoduje sa v hodinách a v minútach. Veď od vášho konferenčného rozhovoru, pán podpredseda vlády, uplynuli dva týždne a dodnes oficiálne tá pomoc schválená nebola, nie? Keď sa nemýlim, ešte ani oficiálne nebola predložená žiadosť španielskej vlády. Bola v pondelok? Výborne, dnes je štvrtok. No takže osem alebo desať dní po vašom konferenčnom rozhovore bola len podaná žiadosť zo strany prijímateľa pomoci. Tak ja sa pýtam, prečo, na základe akých vecných argumentov chcete rozhodovať v radoch minút, hodín alebo dní? Čo tomu bráni?
Ja sa pýtam pána podpredsedu vlády, nie vás, pán Podmanický, takže, poprosím, keby ste nás nechali takto, viete, diskutovať spolu. On je, on je adresátom mojich otázok. Až budete vy minister financií, budem sa s úctou obracať na vás. No. Dám vám mikrofón, môžete to povedať všetkým? Práve mi pán kolega oznámil, že bude dobre na Slovensku, keď on bude ministrom financií.
Takže na základe toho sa teda navrhuje v § 4 v ods. 3 navrhovaného zákona zmena tak, aby rozhodnutia vlády, ako som spomínal, v súvislosti s plnením našich záväzkov v Európskom mechanizme pre stabilitu boli vydávané vždy len a len v súlade so stanoviskami Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, dámy a páni, nakoniec požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Prípadne v diskusii si rád vypočujem vecné argumenty zo strany pána ministra financií, prečo to nejde, ako musíme rýchlo byť v úlohe tých hasičov, ktorí hasia požiare na finančných trhoch. Ako hovorím, dva roky zachraňujeme eurozónu a vidíme, že nieže ju zachraňujeme v zmysle, že sa zatvárajú nožnice problémov, ale otvára sa vlastne tá množina ďalších a ďalších a nových a nových problémov.
A končím, odvolávajúc sa na jeden výrok, ktorý povedal pán podpredseda vlády v Slovenskom rozhlase v našej ostatnej diskusii v Sobotných dialógoch, keď povedal, že taká časovaná bomba tiká, ale nie pod týmto stolom, pán redaktor, sedeli sme spolu v štúdiu Slovenského rozhlasu, ale tiká pod eurozónou. Po druhé, ste povedali, to sú také voľné parafrázované citáty, povedali ste niečo o tom, že sa stane v eurozóne niečo veľké. Naprosto s vami súhlasím. Eurozóna a celá Európska únia už nebude nikdy takou, akou bola doposiaľ. Ja dokonca by som išiel ešte ďalej a povedal tézu, že hospodárske dejiny Slovenskej republiky, tie novodobé hospodárske dejiny, sa budú deliť na dejiny do 22. júna 2012, to bol piatok uplynulého týždňa, keď 118-mi hlasmi plénum Národnej rady schválilo ratifikáciu alebo pristúpenie Slovenskej republiky k medzinárodnej zmluve o zriadení EMS, a na dejiny po 22. júni. Toto bude naozaj výrazný, výrazný míľnik v novodobých hospodárskych dejinách Slovenskej republiky.
Takže ak všetci spoločne tušíme, že sa naozaj stane niečo veľké, že je to celé rútiace sa do priepasti a že v súčasnosti sú skoro nevyčísliteľné konzekvencie, čo všetko sa môže stať, ale na druhej strane všetci tvrdíme, všetci teda proeurovaloví politici, že nás zachráni len to, čomu vy hovoríte zatiaľ tak hmlisto, more Europa, viac Európy, zomknutejšia, tesnejšia spolupráca, poďme do toho. Naprosto by som to podpísal, ak by sa za tým neskrývala, ako som už hovoril, salámovou metódou pod rúškom riešenia dlhovej krízy v eurozóne postupujúca politická, podčiarkujem, federalizácia Európskej únie. Už to nie je o budovaní bankových únií, transferových únií, dlhových únií, fiškálnych únií, ale ideme naozaj do tunela, na konci ktorého stoja Spojené štáty európske.
A preto ešte raz apelujem na vedomie a svedomie všetkých dám a pánov v pléne Národnej rady, aby podporili tento pozmeňujúci návrh. A úplne nakoniec uvediem, že, pán podpredseda vlády a minister financií, vám to bude vytvárať oveľa silnejší mandát, budete mať krytý chrbát mandátom rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky v okamihu, keď budete v krátkej budúcnosti dvíhať v Rade guvernérov ruky tu a tam za pomoc Španielsku, Cypru, možno Taliansku. Budete dvíhať ruky za získanie bankovej licencie pre EMS, budete dvíhať ruky za odštartovanie nakupovania toxických talianskych, španielskych dlhopisov do smetného koša, do portfólia EMS. Pre vás to bude vytvárať istejšiu a stabilnejšiu pozíciu. Preto ešte raz poprosím o podporu tohto návrhu. Skúsme sa odosobniť teraz od nejakého pravico-ľavicového videnia sveta, dajme na bok ideológie, poďme sa baviť o tom, aby Slovensko mohlo mať vždy práve tu v parlamente nohu na brzde.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
28.6.2012 o 15:37 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, ospravedlňujem sa za krátke meškanie, som predpokladal, že interpelácie budú do 16.00 hodiny.
Takže dovoľte mi, dámy a páni, aby som sa vrátil tam, kde som svoje vystúpenie prerušil krátko pred 12.00 hodinou. A ešte chcem na úvod pripomenúť, prečo o tomto vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo, tak ako uviedol predkladateľ pán minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, dôvodom je, že 9. júla tohto roku je naplánovaná slávnostná inaugurácia eurovalu v Bruseli. No a predsa nebudeme takúto slávnostnú chvíľu kaziť nikomu. To sa nepatrí na poslušného žiaka. A pripomínam len na, ako dôvetok, že do dnešného dňa Zmluvu o Európskom mechanizme pre stabilitu neratifikovalo ani Nemecko, či už Bundestag alebo Bundesrat.
Po druhé. Chcem uviesť, že bez zodpovednosti niet solidarity. Preto ak majú byť rozhodnutia v rádoch miliárd eur zodpovedné, potom takéto rozhodnutia, domnievame sa, že patria na úroveň pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Po tretie. Aj na práve prebiehajúce, na summite, ktorý je dnes a zajtra, ide predsa o zvyšovanie úlohy národných parlamentov v rámci odstraňovania toho, čo sa v ostatnej dobe skloňuje, a to je deficit demokracie. A tak sa teda pýtam, že či len my na Slovensku sa bránime diskusii na úrovni národného parlamentu. Naozaj chceme, aby o schvaľovaní v budúcnosti miliardových účastí Slovenskej republiky v záchranných finančných balíkoch pre nezodpovedné krajiny sa rozhodovalo niekde v tichosti, že o tom rozhodne minister financií na svojom rezorte a následne vydá krátku správu pre médiá? Krátku tlačovú správu? Tak potom ten deficit demokracie neodstránime nikdy. Nie preto, že už to nebude chcieť Brusel, a pretože už to nebudeme chcieť ani my doma na Slovensku.
Po štvrté. Myslím, že každý z nás, dámy a páni, súhlasí s tým, že nastavenie národných rozhodovacích procedúr je vecou každej členskej krajiny eurozóny. Takže tu už vlastne aj tzv. proeurovaloví politici chápu, že už niet miesta pre argumenty typu, lebo geopolitika, lebo chránime euro, lebo euro je aj našou menou a chránime úspory našich obyvateľov v bankách. Všetky tieto argumenty skutočne padajú. Ani argumenty typu, že Slovensko potrebuje si zachovať príslušnosť v budúcnosti k tomu lepšiemu klubu. Ešte raz opakujem, nastavenie národných schvaľovacích procedúr je vecou každej členskej krajiny. Nevidím teda dôvod, aby Slovenská republika sa nemohla zvrchovane rozhodnúť, ako si nastaví národné schvaľovacie procedúry.
Po piate. Ako úplne najčastejší argument proti preneseniu kompetencií z vlády na plénum Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ ide o použitie finančných prostriedkov z eurovalu, sa uvádza potreba udržať akcieschopnosť v rozhodovaní. Najčastejšie sa uvádza nutnosť hasiť požiar, keď horia finančné trhy. Ale ak dovolíte, uvediem jeden pekný príklad, príklad o tom, ako práve tento argument v praxi stojí na hlinených nohách. Iste to potvrdí aj podpredseda vlády a minister financií pán Kažimír, že myslím, že dva týždne dozadu ste mali, cez víkend, pardon, conference call, opäť takých pod rúškom noci, v nočných hodinách alebo nad ránom. Na základe tohto konferenčného rozhovoru ste dali predbežný súhlas až do výšky 100 mld. eur na záchranu súkromných španielskych bánk. No len ako taký konferenčný hovor pôsobil na finančné trhy? Pred týmto konferenčným rozhovorom sedemnástich ministrov financií eurozóny sa desaťročné vládne dlhopisy Španielska úročili 6 %. Po tomto konferenčnom hovore, asi dva dni na to, sa úročili desaťročné vládne bondy Španielska 7 %. Čiže nielenže sa finančné trhy neupokojili, práve naopak, úročenie španielskych dlhopisov išlo o 100 bázických bodov hore. Zo spomínaných 6,1 na 7 %. Čiže takmer 100 bázických bodov. Takto fungujú summity, takto fungujú stretnutia eurogrupy, takto fungujú nočné alebo ranné konferenčné rozhovory sedemnástich ministrov financií. Je pravdou, a myslím, že to už opäť potvrdzujú aj proeurovaloví politici, že spravidla summity majú dlhodobé efekty takmer žiadne a krátkodobé efekty veľakrát diskutovateľné, pretože mnohokrát sa stalo, že aj po summitoch, opakujem, sa finančné trhy neupokojili, ale práve naopak. Takže odpadá aj tento najhlavnejší argumentačný bod odporcov, aby sa rozhodovanie z úrovne vlády Slovenskej republiky prenieslo na úroveň pléna Národnej rady Slovenskej republiky, lebo musíte konať rýchlo, musíte hasiť požiare na finančných trhoch a musíte byť akcieschopní.
A navyše, ešte jedna otázka na predkladateľa, čo bráni, pán minister financií, tomu, aby ste prípadne v budúcnosti aj pri takomto konferenčnom hovore, ktorý iste potvrdíte, že nemá silu právnej záväznosti, to je akási odborná diskusia hľadanie nejakých spoločných stanovísk, tak nič nebráni tomu, aby ste počas takéhoto rozhovoru konferenčného udelili podmienený súhlas s tým, že následne si to vyžaduje potvrdenie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky?
Po šieste. Chcem povedať, že nezabúdajme ešte na euroval dočasný. To len, aby sa nezabudlo. Len aby sme nezabudli na to, že Slovenská republika práve hlasmi SMER-u, SDKÚ - DS, MOST-u a KDH dva dni po páde vlády, myslím, že to bolo 13. októbra uplynulého roka, zvýšila neodvolateľné bezpodmienečné záruky Slovenskej republiky v prospech dočasného eurovalu, EFSF, zo 4,4 mld. eur na 7,7 mld. eur. A tam dodnes situáciu nemáme riešenú, pokiaľ ide o nastavenie národných rozhodovacích procedúr vôbec. A to je dôvod, prečo v ďalšom bode, respektíve v ďalších dvoch bodoch programu tejto schôdze, myslím, že sú to body č. 45 a 46, navrhnem novelu zákona o špecifických štátnych zárukách, pretože spomínaných 7,7 mld. eur je práve riešených v tomto zákone o špecifických štátnych zárukách. Ďalej, novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a novelu ústavného zákona č. 397/2004 Z. z., ktorý práve rieši vzťahy Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie.
Dovoľte, aby som ešte opäť pripomenul, keďže to moje vystúpenie v rozprave bolo prerušené obedňajšou prestávkou a následne interpeláciami a hodinou otázok, aby som predsa len pripomenul to, čo sa udialo tesne predpoludním v tejto snemovni. Dá sa to charakterizovať jedine dvoma slovami, a tie sú, že odvaha zlacnela. Skutočne sa nám tu roztrhlo vrece s pozmeňujúcimi návrhmi z dielne kolegov z poslaneckého klubu KDH a SDKÚ-DS, to sme nakoniec počuli aj na 2. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pamätáte si iste na návrh, ktorý prišiel z rúk poslanca Ľuda Kaníka, aby Národná rada prijala uznesenie o tom, že slovenský parlament môže požiadať vládu Slovenskej republiky, aby prišla odôvodniť do pléna svoje rozhodnutia, pokiaľ pôjde o budúce použitie finančných prostriedkov z eurovalu. Myslím, že bolo jasné aj predkladateľovi Kaníkovi, že takýto návrh je nefeasibilný, nevykonateľný, pretože práve k jeho vykonateľnosti je potrebná aj spomínaná zmena ústavného zákona, o ktorom som hovoril pred chvíľou.
Potom sme v piatok uplynulý týždeň, potom, čo sme ratifikovali pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, opäť mali na stole dva návrhy na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Jeden z dielne staronového predsedu Kresťanskodemokratického hnutia Jána Figeľa o tom, aby opäť o použití finančných prostriedkov z eurovalu rozhodovalo plénum Národnej rady, ale je tam taký dôvetok, že v naliehavých prípadoch táto kompetencia môže byť prenesená buď na výbor európskej záležitosti, alebo na na výbor pre financie a rozpočet.
No nakoniec prišlo ešte jedno uznesenie, lepšie povedané návrh na uznesenie Národnej rady, tentokrát z dielne kolegu poslanca, nezávislého poslanca Daniela Lipšica, o tom, že súhlasí s ratifikáciou s pristúpením Slovenska k tejto medzinárodnej zmluve o trvalom eurovale za predpokladu, že budú vyrokované zábezpeky alebo záruky. Toto, bohužiaľ, už nie je naozaj vykonateľné, pretože o základných rámcoch v architektúre zmluvy o ESM sa rokovalo, ak sa nemýlim, od 25. marca uplynulého roka. Možnože tam niekde ešte vtedy existoval priestor hovoriť o tom, ako by mali byť nastavené zábezpeky, kolaterály v prospech veriteľských krajín.
Takže vrátim sa k môjmu konštatovaniu, že my sme sa už v lete uplynulého roka snažili, ak si dobre spomínate, dámy a páni, zúžiť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Vtedy sa rokovalo o tom, či Slovenská republika a ak áno, tak za akých podmienok, bude súhlasiť s našou účasťou na druhej pôžičke Grécku, teda nie tej bilaterálnej z leta 2010, ale o tej pôžičke z EFSF, ktorá bola v úrovni 109 mld. eur, z toho tá porcia pripadajúca na Slovenskú republiku je tesne nad jednu miliardu eur. A vtedy, ak si dobre pamätám, kolegovia práve z SDKÚ - DS a z KDH nás nepodporili v snahe zúžiť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Pýtam sa teda, kde sa podela nejaká osobná integrita, že teraz sa práve títo kolegovia z týchto spomínaných klubov KDH a SDKÚ - DS predbiehajú v tom, kto skôr a kto obšírnejší pozmeňujúci návrh predloží, tak aby sa tentokrát obmedzil mandát súčasnému ministrovi financií Petrovi Kažimírovi? Takže toto je buď strata pamäte, alebo, ako som už hovoril, strata osobnej integrity. Ale je to legitímne, ako sme boli svedkami, od piatka uplynulého týždňa takéto pozmeňujúce návrhy sa množia.
Nakoniec, ak dovolíte jednu otázku práve na kolegov z poslaneckého k lubu SDKÚ - DS a KDH. Dámy a páni z týchto dvoch poslaneckých klubov, pýtam sa, som rád, že konečne kolegovia zbystrili pozornosť, čo urobíte v prípade, že vaše pozmeňovacie návrhy nebudú dnes v pléne schválené? Budete hlasovať proti vykonávaciemu zákonu o ESM? Ak áno, tak potom, ak budete hlasovať proti zákonu, tak potom je vaša snaha o zodpovedné, efektívne, účelné a čo najmenej riskantné použite peňažných prostriedkov z eurovalu uveriteľnou snahou. Potom takejto snahe doslova a dopísmena uveria aj vaši voliči, aj všetci občania Slovenskej republiky. Ale ak dnes vaše pozmeňovacie návrhy prijaté nebudú, a to by som bol ochotný ísť aj do stávky, že nebudú prijaté -že, pán minister? - tak sa potom pýtam, nebudete mať naozaj problém s osobnou integritou, že teda nebude kompetencia z vlády Slovenskej republiky prenesená na plénum Národnej rady Slovenskej republiky? Ak teda vaše obsahy, ktoré ste integrovali do spomínaných návrhov pozmeňovacích, sa nestanú realitou, budete mať napriek tomu vôľu podporiť tento vykonávací zákon?
Dovoľte mi uviesť posledný, najdôležitejší argument, prečo navrhujeme preniesť spomínané rozhodovacie procesy z vlády na parlament. Pretože na pozadí riešenia dlhovej krízy v eurozóne sa salámovou metódou krôčik za krôčikom pripravuje nová architektúra politickej integrácie celej Európskej únie. Myslím, že naposledy sa v tomto duchu včera vyjadrila nemecká kancelárka Merkelová, keď povedala, že niet solidarity bez zodpovednosti. Inými slovami, ani Nemecko nebude už ochotné sa nečinne prizerať na obrovské finančné transfery z tých jadrových krajín eurozóny na tie periférne krajiny, problémové krajiny, bez toho, aby práve Spolková republika Nemecko nemala jasnú, priamočiaru, silnú kontrolu nad rozpočtami národných zvrchovaných členských krajín eurozóny. No a tomu sa hovorí už nielen fiškálna únia alebo fiškálna integrácia, ale aj politická. Tu už je len otázka, stojí tak, že ako bude spomínaná politická integrácia v praxi vyzerať? A verím tomu, že práve dnes a zajtra na summite sa odohrajú kľúčové politické rámcové dohody, pokiaľ ide o spomínanú architektúru nového európskeho supranacionálneho štátu. A viem, že v tejto téme už sa nedelia slovenskí politickí na proeurovalových a protieurovalových, ale aj v Národnej rade sa nachádza niekoľko stredopravých strán, ktoré s politickou integráciou, ktorá by mala vyústiť do harmonizácie daňových základov, harmonizácie daňových sadzieb, prípadného zavádzania nových európskych daní z pridanej hodnoty, spoločného ministerstva financií, spoločného ministra financií pre celú eurozónu až po spomínaný supranacionálny štát, viem, že s týmto majú obrovské problémy aj kolegovia v KDH, SDKÚ - DS a možno aj v ďalších stredopravých stranách. A preto som presvedčený o tom, že je potrebné mať tú pomyselnú nohu na brzde už teraz. A práve preto navrhujeme, aby sa národné rozhodovacie procesy posunuli z úrovne vlády Slovenskej republiky na úroveň pléna Národnej rady.
Preto mi dovoľte, dámy a páni, aby som predniesol v normatívnej podobe nasledovný pozmeňovací návrh.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona zákona o európskom mechanizme pre stabilitu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 85).
1. V čl. I v § 4 ods. 3 uvádzacia veta znie: "Minister financií hlasuje v Rade guvernérov mechanizmu na základe súhlasu vlády vydaného v súlade s predchádzajúcim stanoviskom Národnej rady Slovenskej republiky 3) o".
2. Poznámka pod čiarou k odkazu 3) znie:
"3) Článok 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.".
Ostatné poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
A teraz krátke odôvodnenie predloženého návrhu. V zmysle čl. 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky schvaľovať okrem iného štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet. Plnenie záväzkov vyplývajúcich z európskych finančných stabilizačných mechanizmov znamená významný zásah práve do hospodárenia Slovenskej republiky a objem finančných prostriedkov poukazovaných do týchto stabilizačných mechanizmov môže a s vysokou mierou pravdepodobnosti aj prekročí ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Zatiaľ čo v prípade schvaľovania rozpočtu Slovenskej republiky táto právomoc je zverená práve Národnej rade Slovenskej republiky, a to priamo ústavou, rozhodovanie o finančných záväzkoch podobnej dôležitosti a finančnej náročnosti, dokonca, ako som povedal, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tie naše záväzky prekročia, a to ešte nehovorím o úrokoch, hovorím o nominálnej hodnote, ročné príjmy štátneho rozpočtu, tak toto je podľa vládou navrhovaného zákona, ktorý prerokovávame v tomto bode v skrátenom legislatívnom konaní, ponechané vláde Slovenskej republiky. A dokonca rozhodovanie o konkrétnom programe finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu je v súčasnom znení, tak ako je navrhované predkladateľom, teda ministerstvom financií, je ponechané na rozhodnutie samotného ministra financií.
Ja len podotýkam, že pôžička z eurovalu schválená pre Grécko v hodnote 109 mld. eur znamená podiel Slovenska 1 mld. 115 mil. eur. O takýchto a podobných a vyšších sumách v budúcnosti bude rozhodovať v Slovenskej republike jeden jediný, akokoľvek člen vlády, ale jeden jediný človek. Pýtam sa, chceme tak veľa od samovlády SMER-u, aby súhlasila s týmto pozmeňujúcim návrhom, aby boli spomínané národné rozhodovacie procesy nastavené tak, aby o miliardových sumách, nehovorím o celkových, ale iba o účasti Slovenska na spomínaných programoch pomoci pre konkrétnu krajinu v budúcnosti, aby o tom rozhodovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky? Žiadame tak veľa? Žiadame niečo čo je nevykonateľné? Ak teda som myslím, že dostatočne vysvetlil argument, že musíme konať častokrát rýchlo, lebo horia finančné trhy, rozhoduje sa v hodinách a v minútach. Veď od vášho konferenčného rozhovoru, pán podpredseda vlády, uplynuli dva týždne a dodnes oficiálne tá pomoc schválená nebola, nie? Keď sa nemýlim, ešte ani oficiálne nebola predložená žiadosť španielskej vlády. Bola v pondelok? Výborne, dnes je štvrtok. No takže osem alebo desať dní po vašom konferenčnom rozhovore bola len podaná žiadosť zo strany prijímateľa pomoci. Tak ja sa pýtam, prečo, na základe akých vecných argumentov chcete rozhodovať v radoch minút, hodín alebo dní? Čo tomu bráni?
Ja sa pýtam pána podpredsedu vlády, nie vás, pán Podmanický, takže, poprosím, keby ste nás nechali takto, viete, diskutovať spolu. On je, on je adresátom mojich otázok. Až budete vy minister financií, budem sa s úctou obracať na vás. No. Dám vám mikrofón, môžete to povedať všetkým? Práve mi pán kolega oznámil, že bude dobre na Slovensku, keď on bude ministrom financií.
Takže na základe toho sa teda navrhuje v § 4 v ods. 3 navrhovaného zákona zmena tak, aby rozhodnutia vlády, ako som spomínal, v súvislosti s plnením našich záväzkov v Európskom mechanizme pre stabilitu boli vydávané vždy len a len v súlade so stanoviskami Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, dámy a páni, nakoniec požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Prípadne v diskusii si rád vypočujem vecné argumenty zo strany pána ministra financií, prečo to nejde, ako musíme rýchlo byť v úlohe tých hasičov, ktorí hasia požiare na finančných trhoch. Ako hovorím, dva roky zachraňujeme eurozónu a vidíme, že nieže ju zachraňujeme v zmysle, že sa zatvárajú nožnice problémov, ale otvára sa vlastne tá množina ďalších a ďalších a nových a nových problémov.
A končím, odvolávajúc sa na jeden výrok, ktorý povedal pán podpredseda vlády v Slovenskom rozhlase v našej ostatnej diskusii v Sobotných dialógoch, keď povedal, že taká časovaná bomba tiká, ale nie pod týmto stolom, pán redaktor, sedeli sme spolu v štúdiu Slovenského rozhlasu, ale tiká pod eurozónou. Po druhé, ste povedali, to sú také voľné parafrázované citáty, povedali ste niečo o tom, že sa stane v eurozóne niečo veľké. Naprosto s vami súhlasím. Eurozóna a celá Európska únia už nebude nikdy takou, akou bola doposiaľ. Ja dokonca by som išiel ešte ďalej a povedal tézu, že hospodárske dejiny Slovenskej republiky, tie novodobé hospodárske dejiny, sa budú deliť na dejiny do 22. júna 2012, to bol piatok uplynulého týždňa, keď 118-mi hlasmi plénum Národnej rady schválilo ratifikáciu alebo pristúpenie Slovenskej republiky k medzinárodnej zmluve o zriadení EMS, a na dejiny po 22. júni. Toto bude naozaj výrazný, výrazný míľnik v novodobých hospodárskych dejinách Slovenskej republiky.
Takže ak všetci spoločne tušíme, že sa naozaj stane niečo veľké, že je to celé rútiace sa do priepasti a že v súčasnosti sú skoro nevyčísliteľné konzekvencie, čo všetko sa môže stať, ale na druhej strane všetci tvrdíme, všetci teda proeurovaloví politici, že nás zachráni len to, čomu vy hovoríte zatiaľ tak hmlisto, more Europa, viac Európy, zomknutejšia, tesnejšia spolupráca, poďme do toho. Naprosto by som to podpísal, ak by sa za tým neskrývala, ako som už hovoril, salámovou metódou pod rúškom riešenia dlhovej krízy v eurozóne postupujúca politická, podčiarkujem, federalizácia Európskej únie. Už to nie je o budovaní bankových únií, transferových únií, dlhových únií, fiškálnych únií, ale ideme naozaj do tunela, na konci ktorého stoja Spojené štáty európske.
A preto ešte raz apelujem na vedomie a svedomie všetkých dám a pánov v pléne Národnej rady, aby podporili tento pozmeňujúci návrh. A úplne nakoniec uvediem, že, pán podpredseda vlády a minister financií, vám to bude vytvárať oveľa silnejší mandát, budete mať krytý chrbát mandátom rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky v okamihu, keď budete v krátkej budúcnosti dvíhať v Rade guvernérov ruky tu a tam za pomoc Španielsku, Cypru, možno Taliansku. Budete dvíhať ruky za získanie bankovej licencie pre EMS, budete dvíhať ruky za odštartovanie nakupovania toxických talianskych, španielskych dlhopisov do smetného koša, do portfólia EMS. Pre vás to bude vytvárať istejšiu a stabilnejšiu pozíciu. Preto ešte raz poprosím o podporu tohto návrhu. Skúsme sa odosobniť teraz od nejakého pravico-ľavicového videnia sveta, dajme na bok ideológie, poďme sa baviť o tom, aby Slovensko mohlo mať vždy práve tu v parlamente nohu na brzde.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
16:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:03
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
28.6.2012 o 16:03 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Jozef, ja sa iba chcem tak trošku opýtať, nieže by som nesúhlasil s tým, že by sa tieto veci nemali prejednávať v parlamente, aj nemám problém za to zahlasovať. Len naozaj, ako si to predstavuješ, že keď minister SMER-u, ktorý má v parlamente osemdesiattri svojich ľudí, že kde tam tá brzda bude? Stále som ju tam nejak nenašiel, keď vlastne minister predloží svojim vlastným poslancom, aby mu schválili nejakú pôžičku, tak jednoducho vždy to schválené bude. Jednoducho tá brzda tam podľa mňa chýba. Ako môžeme mať pocit, že je to brzda, ale iba pocit. V skutočnosti to brzda nebude a bude to iba priestor na to, aby sme sa tu možno takto verejne o tej konkrétnej nejakej pôžičke alebo toku peňazí porozprávali, ale ako brzdu to určite nepovažujem.
Autorizovaný
16:04
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:04
Jozef KollárNo ale teraz ti odpoviem úplne priamo na tvoju otázku. Áno, súhlasím s tebou, že matematika nepustí, že samovláda SMER-u - sociálnej demokracie tu má, a ak sa nič mimoriadne nestane, tak do roku 2016 tu bude mať osemdesiattri poslancov a odsúhlasia čo budú chcieť. To máš, Igor,...
No ale teraz ti odpoviem úplne priamo na tvoju otázku. Áno, súhlasím s tebou, že matematika nepustí, že samovláda SMER-u - sociálnej demokracie tu má, a ak sa nič mimoriadne nestane, tak do roku 2016 tu bude mať osemdesiattri poslancov a odsúhlasia čo budú chcieť. To máš, Igor, úplnú pravdu, ale, poprosím ťa, skúsme sa zhodnúť minimálne na tom, že väčšina nemusí mať vždy pravdu. To sa zhodneme, nie?
Veď aj Galileo, keď povedal svoj slávny výrok, tak tiež bol v absolútnej menšine, nie? Na tom sa zhodneme. A neskorší vývoj ukázal, že predsa len mal pravdu.
Takže ja by som sa tomu nebránil a nemal z toho nejaké vážne nespavosti, že SMER osemdesiatimi tromi hlasmi pri každom predložení, napr. žiadosti o finančnú podporu konkrétnej krajiny, napr. Španielska alebo Talianska, že SMER odsúhlasí to, čo bude chcieť. Veď to s tebou naprosto súhlasím. Ale to už chceme zabiť aj vôbec diskusiu v pléne Národnej rady o takýchto veciach? To budeme naozaj čakať iba na to, že ministerstvo financií jedného dňa vydá krátku dvojvetnú tlačovú správu, že včera minister financií dvihol ruku v Rade guvernérov EMS za to, za to, za to? Takže neviem, toto podľa mňa, Igor, celkom úprimne ti to hovorím, človečensky, nie je argumentom proti predloženému pozmeňujúcemu návrhu. Ale súhlasím s tebou, že áno, matematika nepustí a samovláda SMER-u si odsúhlasí, čo uzná za vhodné. Ale to neznamená, že máme prestať čo i len diskutovať o týchto veciach.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.6.2012 o 16:04 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Veľmi rád zareagujem. Ak sa nemýlim, Igor, práve aj tvoj podpis je pod spomínaným pozmeňujúcim návrhom. Ja som predpokladal, že vieš, že vieš, čo si podpisoval.
No ale teraz ti odpoviem úplne priamo na tvoju otázku. Áno, súhlasím s tebou, že matematika nepustí, že samovláda SMER-u - sociálnej demokracie tu má, a ak sa nič mimoriadne nestane, tak do roku 2016 tu bude mať osemdesiattri poslancov a odsúhlasia čo budú chcieť. To máš, Igor, úplnú pravdu, ale, poprosím ťa, skúsme sa zhodnúť minimálne na tom, že väčšina nemusí mať vždy pravdu. To sa zhodneme, nie?
Veď aj Galileo, keď povedal svoj slávny výrok, tak tiež bol v absolútnej menšine, nie? Na tom sa zhodneme. A neskorší vývoj ukázal, že predsa len mal pravdu.
Takže ja by som sa tomu nebránil a nemal z toho nejaké vážne nespavosti, že SMER osemdesiatimi tromi hlasmi pri každom predložení, napr. žiadosti o finančnú podporu konkrétnej krajiny, napr. Španielska alebo Talianska, že SMER odsúhlasí to, čo bude chcieť. Veď to s tebou naprosto súhlasím. Ale to už chceme zabiť aj vôbec diskusiu v pléne Národnej rady o takýchto veciach? To budeme naozaj čakať iba na to, že ministerstvo financií jedného dňa vydá krátku dvojvetnú tlačovú správu, že včera minister financií dvihol ruku v Rade guvernérov EMS za to, za to, za to? Takže neviem, toto podľa mňa, Igor, celkom úprimne ti to hovorím, človečensky, nie je argumentom proti predloženému pozmeňujúcemu návrhu. Ale súhlasím s tebou, že áno, matematika nepustí a samovláda SMER-u si odsúhlasí, čo uzná za vhodné. Ale to neznamená, že máme prestať čo i len diskutovať o týchto veciach.
Autorizovaný
16:05
Uvádzajúci uvádza bod 16:05
Peter KažimírVeľmi dobre viete, že keď som tu bol už ako minister financií na prvej schôdzi Národnej rady v tomto volebnom období a prejednával sa tzv. dodatok k Lisabonskej zmluve, ktorý už bol spojený s fungovaním a vznikom tohto trvalého ochranného mechanizmu, tak tu v pléne zaznel vtedy návrh SDKÚ, ktorý prezentoval Ľudovít Kaník ako predseda poslaneckého klubu, ktorý už vlastne avizoval, alebo pán Štefanec to bol, prepáčte, ktorý už avizoval v podstate uznesením, že je snaha vstúpiť do kompetencií, resp. viac zapojiť parlament do kompetencií rozhodovania v akejkoľvek súvislosti o rozhodovaní prostriedkov, navyšovania kapitálu a podobne. Viete veľmi dobre, že som vtedy vystúpil s ponukou, s ponukou, ktorú som následne aj splnil prostredníctvom svojho štátneho tajomníka, ktorý ma naozaj zastupuje aj v terajších fungujúcich mechanizmoch, to znamená v EFSF, v dočasnom eurovale. Je to ten človek, videli poslanci Národnej rady, konečne videli živého človeka, ktorý, takto tu niekoľkokrát bolo povedané, úradník, vysoký úradník, ktorý zastupuje Slovensko aj v takomto mechanizme a naozaj na dennej báze sa do touto problematikou zaoberá.
Nikto sme z neba nepadli múdri, to znamená, urobili sme si na výbore pre európske záležitosti, pokiaľ viem, taký brainstorming, ktorý smeroval k tomu, aby sme si rozobrali do podrobna, čo EMS, čo trvalý euroval znamená, ako funguje, aké sú tam procesy rozhodovania, na akých úrovniach. Urobili sme si to aj my na ministerstve financií. Výsledok je vlastne pretransformovaný do pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol dnes ráno prijatý na výbore pre financie a rozpočet a ktorý naozaj na základe aj odporúčania rezortu financií mení pôvodný vládny návrh a posúva kompetenciu rozhodovania o navyšovaní základného kapitálu a tzv. zmeny distribučného kľúča do Národnej rady. Upozorňujem, že to, ako to ďalej v Národnej rade bude riešené, je vecou vášho rozhodnutia, rokovacieho poriadku, rozhodnutia pléna, výborov a podobne.
Prečo ten návrh zákona vyzerá tak, ako vyzeral, keď prišiel sem z vlády? No do veľkej miery bol v podstate kópiou vykonávacieho, podobného vykonávacieho zákona, ktorý doprevádza tzv. euroval dočasný, cudzím slovom alebo cudzou skratkou EFSF. Tu sa musím pristaviť pri konzistencii a integrite, o ktorej tu hovoril aj pán poslanec Kollár. A ja s ním musím súhlasiť, lebo v tejto miestnosti sa nachádzajú ľudia, kluby, skupiny ľudí, strany, ktoré majú k istým veciam konzistentný prístup, a tí, ktorí ho nemajú. A dovolím si povedať, nehnevajte s,a majú ten prístup účelový. Ja s plnou vážnosťou ako človek, ktorý sedel v opozičných laviciach niekde hore rok a pol, musím povedať, že SMER - sociálna demokracia sa nikdy nepriživovala, neparazitovala pri jednotlivých témach pomoci tej onej krajiny, fungovania spoločných mechanizmov, potreby spoločnej akcie na záchranu našej spoločnej meny, ktorú každý máme v peňaženke, v nej máme uložené našej hodnoty, majetky, v nich dostávame každý mesiac výplatu. Strana SMER - sociálna demokracia, ktorá naozaj po výsledku volieb má dnes majoritu v tomto váženom parlamente, sa dokonca ani nenechala zlákať ako opozičná strana na to, aby obmedzila mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi pri rozhodovaní o pôžičke Grécka, viete to veľmi dobre. Čiže náš názor bol vtedy, aj teraz konzistentný z pohľadu znalosti aj veci, keďže nejaké skúsenosti exekutívne sme mali aj pred tým rokom a pol, keď sme boli v opozícii, aj znalosti vecí, aj potreby vnímania exekutívnej a politickej zodpovednosti za kroky, ktoré každá vláda má. Mnohokrát sú nám podsúvané výčitky, že sa povedzme pri konsolidácii snažíme schovať za to alebo za hento. Viete veľmi dobre, veľmi dobre z hľadiska politického systému, v ktorom žijeme, z hľadiska mediálneho uchopenia tej témy, že tá zodpovednosť politická a definitívna je na vláde a na politickej majorite, ktorá rozhoduje aj v tejto Národnej rade. My sa tejto právomoci, tejto možnosti nezbavujeme a nevieme sa ani za nič iné schovať. A preto ten názor ohľadom konkrétnej pomoci, ktorý vždy vyplýva z tých detailov fungovania akéhokoľvek mechanizmu.
Chcem podotknúť, že vykonávací zákon k dočasnému eurovalu, samozrejme, je skoro identický, ako je vládny návrh zákona, o ktorom hovoríme teraz, a ktorý stvorili a schválili vládni poslanci, koaliční poslanci v minulom parlamente. A musím vám pripomenúť, že vtedy vám nevadilo, že Národná rada nemala tieto kompetencie. Nikto po nich nevolal, možno istý konzistentný návrh mala jedna časť koalície a má ho podobne aj teraz, to nechcem komentovať, ale väčšia časť terajšej opozície v pohode žila v takom režime, aký je v podstate navrhovaný dnes. Teraz, keď sa tá väčšia časť opozície ocitla v opozičných laviciach, tak má obrovskú snahu dostať viac a viac kompetencií v mene demokracie, v mene rozhodovania o obrovských prostriedkov, v mene podieľania sa na tvorbe, rozhodovaní. A potom dokonca sú tu výzvy na to, aby sme toho mali menej na chrbte, aby sme sa mali za čo postaviť. Ako verte nám, že na chrbte máme toho dosť a to, či to rozhodovanie skončí, tak ako to tu pán Matovič spomenul, s hlasovaním 83 a nikto za, alebo to bude bez tohto, prepáčte mi, možno niekedy cirkusu, je to jedno, lebo na tom chrbáte toho máme naozaj dosť a menej to nebude.
Okrem toho, ja nie som žiadny starý parlamentár a neovládam rokovací poriadok do dnes, ani som ho nikdy nepochopil ako základný excalibur každého poslanca, ale som presvedčený, že predseda parlamentu, že poslanecké kluby, plénum, výbory majú dosť kompetencií, má dostatočné, majú dostatočné kompetencie na to, aby si zavolali na červený alebo tento hnedastý koberec hociktorého člena vlády, aby ho vedeli interpelovať, aby ho vedeli požiadať o informácie. Včera, myslím si, že napríklad včera prebehla opäť kultivovaná debata formou úvah, výmeny informácií na tému možnej, možného vzniku bankovej únie na pôde finančného výboru. Myslím si, že nikto z nás si nemôže vyčítať, že toto je ten spôsob komunikácie, ktorý chýbal, nebol tu a je možný. Ako my sa, dámy a páni, nachádzame v situácii naozaj takej, že sa budeme musieť deliť o informácie a budeme sa musieť, musieť spolu aj radiť z toho pohľadu, z toho pohľadu, ako, v akej krajine chceme žiť a ako táto krajina bude mať, aké bude mať postavenie v celku, ktorý sa volá tak alebo onak, či je to more Europe alebo less Europe. Všetko, čo smeruje k tomu, aby život ľudí v tejto krajine bol lepší, a my vieme, že od vstupu do Európskej únie je lepší a je lepší vďaka viacej Európy, je lepší vďaka tomu, že môžeme cestovať bez, bez obťažovania na hraniciach, že naše deti môžu študovať voľne v krajinách Európy, že môžeme, že sa môžeme zamestnávať bez dodatočných prekážok v Európe. Je aj pravdou, že stále existuje množstvo prekážok. A je pravdou, ktosi vypočítal, že, že hrubý domáci produkt Európy by mohol stúpnuť o dve percentá, keby sa všetky tie, ešte aj doteraz platné prekážky zrušili. Mám na mysli voľný pohyb tovaru a služieb a kapitálu, ten základ, na ktorom Európa vznikla ako taká. Ale je aj pravdou, a s tým ja tiež súhlasím a tiež sa pod to podpíšem, že Európa sa zmieta v problémoch, eurozóna sa zmieta posledné tri roky v problémoch a jediná možná odpoveď doteraz, a participovali sme na tom, vlády predchádzajúca, aj tá vláda pred ňou, tá jediná metóda bola naozaj salámová. To znamená, riešenie problému, ktorý prišiel a jeho pokus, niekedy aj formou pokusu, omyl, snaha, snaha o riešenie tohto problému. To, že dochádzame na koniec tejto cesty, to nie je len pocit. Tento pocit bude podporený závermi aj, aj dnešného a zajtrajšieho summitu, o tom som, o tom som presvedčený. A tie témy, ktoré budú pomenované summitom, sa opäť budú musieť rozmeniť na drobné. A možno, možno v tejto krajine konečne dôjde k diskusii, ktorá napríklad vôbec nebola v tejto krajine v momente, keď sme sa rozhodovali o vstupe do eurozóny. Ale to viete, dámy a páni, to nebolo v roku 2006, ale to bolo v roku 2005, keď sme vstupovali do tzv. výmenného mechanizmu REM2. A viete, že to bolo de facto rozhodnutie kabinetné, urobené druhou vládou Mikuláša Dzurindu.
Čiže to, že pred nami sú obrovské rozhodnutia, to visí vo vzduchu, a to, že o týchto rozhodnutiach sa budeme musieť rozprávať v tejto miestnosti, na výboroch, v médiách, to je tiež, tiež nezvratné ako tak.
K drobnostiam, ktoré tu boli uvedené, v detailoch, ako to mám na mysli, nie žeby to boli drobnosti z hľadiska veľkosti témy.
Pán Kollár ja úplne nesúhlasím s tým, že konferenčný hovor v sobotu 9. mája mal tak zničujúci účinok na spredy napríklad Španielska. Je pravda, že to fungovalo krátko, že reakcia na spredy bola následne v pondelok, keď sa otvorili trhy pozitívna, a potom v utorok, stredu, štvrtok sa to opäť dostalo do pôvodných pozícií.
Slovensko, málokto to vie, malo, malo šťastie, lebo ten pondelok, kedy sa to na chvíľu zlepšilo, umiestnilo svoje dlhopisy štyri a polročné, teraz veľmi technická informácia, a predalo ich za cenu 2,6 % so spredami alebo za túto, za tento úrok. Rovnaký papier bol v januári umiestnený za 4,6 %. Čiže bolo to to, čomu sa hovorí anglicky windows of opportunity. Bolo to, bolo to možno aj šťastie, ale šťastie praje pripraveným. Ale to, to, že snaha ľudí, ktorí, ktorí sedia v euroskupine, ktorí sedia na ekofine, a všetky tie stafy, tie poradné tímy, ktoré sú za týmito ľuďmi, majú snahu, snahu riešiť situáciu a reagovať na turbulencie, psychiatrické poryvy trhov, ktoré atakujú jednu krajinu po druhej, to je proste pravda. To, že to niekedy nevychádza, alebo to, že to poslednú dobu zväčša nevychádza, to je tiež pravda. A tiež je pravdou to, že sa na to hľadá konečne zásadná odpoveď. A kto si bude môcť prečítať, dúfam, závery summitu, ktorý v týchto hodinách začne, pochopí, že aj jazyk, aj témy sú tak vážne a konečne sú nasmerované vizionársky. To znamená, vizionársky tak, aby sme chápali, kam smerujeme. Aby sme nehovorili len o základoch diskusie, ale aby sme vedeli aj čo staviame.
Ak sa pán poslanec Ľudovít Kaník pýtal konkrétne napríklad na Španielsko. Áno, 9. mája euroskupina reagovala na tlačovú konferenciu de facto premiéra Španielska, aj ich ministra financií a hospodárstva, ktorí avizovali požiadavku o pomoc. Euroskupina reagovala, že je na túto pomoc pripravená z rámcu 100 mld. eur. Konkrétna žiadosť prišla tento pondelok. Medzitým sa podarilo uskutočniť, alebo dostať na svetlo sveta výsledky nezávislého externého auditu španielskeho bankového trhu, ktorý hovorí, a trošku protirečí záverom pána poslanca Sulíka, ktorý odhaduje, odhaduje potreby španielskeho bankového sektoru na 260 mil. eur, tuším, takže, tak si to dobre pamätám. Takže nezávislý audit, ktorý bol robený pre španielsky bankový sektor, hovorí, že je to 62 mil. eur, zatiaľ sa, pán Sulík, mýlite iba o 200 mld. eur, čo je dosť veľa peňazí, tuším 6 biliónov korún. Ale odchýlka je možná. Odchýlka je možná. Takže dnes nie sú známe, nie je známych viac detailov. Vieme, že odhady sú v objeme 62 mld. eur. Vieme, že pomoc bude určite potrebovať najväčšia banka Bankia. Vieme aj priznanie, poznáme priznanie Španielov, že urobili chybu, že zlúčili choré banky do ešte chorejšej, len teraz už je neskoro. A je to systémová banka v Španielsku a budú ju musieť, musieť zachraňovať.
Základom programu bude samozrejme kondicionalita, to znamená, na čo sa naviaže, na aké plnenie programu v bankovom sektore sa naviaže pomoc ako taká. A viete, že pri španielskom programe, ktorý má výnimku oproti tým programom iným, je ten, že je to sektorová pomoc, že nie je spojená s makroekonomickými nerovnováhami, respektíve vníma sa to tak, že práve sektor bankový spôsobuje tieto nerovnováhy, lebo dlh Španielska bol donedávna 60 %, tento rok sa ustálil na sedemdesiatku, po absorbovaní tejto pomoci pôjde k sedemdesiatke. Napriek tomu má Španielsko podobné problémy, ako má Taliansko, ktoré je ďaleko, ďaleko cez 100-percentné zadlženie.
Takže späť k veci, k procedúre. Návrh, pozmeňovací návrh, ktorý zaznel vo finančnom výbore, rezort financií podporuje a v kľúčových veciach, kde nie je žiadny časový stres, kde to procedúra dovoľuje, dôjde k debate vo výbore, v pléne tak, ako si o tom rozhodneme.
Téma, ktorá sa týkala jednotlivých splátok, splátok, splátok, ktoré sa týkajú splatenia imania, imania toho v hotovosti. Prvá splátka bude do pätnástich dní 332 mil. eur. Tam tá potreba je zmätočná, pretože už v zmluve, treba si to férovo povedať, už tým, že bola schválená zmluva 118-timi hlasmi, ten splátkový kalendár je nezvratný a nespochybniteľný. To znamená, je vymožiteľný voči našej krajine a nie je dôvodom a bolo by, bolo by aj nefér uvádzať verejnosť do omylu, že by sme mohli zmeniť tento splátkový kalendár. Nie, my sme ho proste podpísali, schválili sme ho už tým spomínaným rozhodnutím, rozhodnutím o ratifikácii, respektíve o schválení zmluvy ako takej.
Ak hovoríme o schvaľovaní jednotlivých pomocí, čo je to kľúčové a lákavé, opakujem, v kompetencii Národnej rady je aj dnes si predvolať hociktorého člena vlády. Viete veľmi dobre, že v debate, a hovorím to verejne, v debate, ktorá má svoj odborný a vecný charakter, sa konkrétne ja nikdy vyhýbať nebudem. Myslím si osobne, že miesto pre také debaty je skôr, sú skôr výbory ako, ako plénum. Tu dám príklad pána poslanca Hlinu, ktorý, ktorý z prvého svojho pohľadu pred pár dňami žiadal, aby sa tu prišli ukázať kandidáti na významné volené funkcie, a odkázali ste ho na výbory. No, tak ja hovorím, že toto je oveľa zložitejšia záležitosť, ktorá si keď, tak si zaslúži odbornú debatu viac, ako, a, bohužiaľ, prepáčte mi ten výrok, ktorý teraz poviem, ja som bol svedkom za posledné dva roky aj v Národnej rade takých diskusií na tému pomoci jednotlivým krajinám a záchrany eura, že mám pocit, že niektorí, ale ide o jednotlivcov, majú túto tému za veľké tučné prasa, ktoré sa sem príde ukázať a oni sa môžu na ňom povoziť. A tak každé schvaľovanie pomoci by tu mohlo byť takým tučným prasaťom, ktorý by tu niekto chcel osedlať a pekne sa na ňom povoziť. No tak s týmto zatiaľ nesúhlasím, ak to mám povedať ako predkladateľ. Ale som vždy k dispozícii na to, aby sme si vecne veci vydiskutovali ako, ako také. A je to, samozrejme, aj o schopnosti o veciach komunikovať, absorbovať ich.
Program pomoci každej krajiny je asi 300-stranový materiál v angličtine, ktorý je tak komplikovaný, že, že proste aj na Slovensku je predmetom skúmania nejakého sedemčlenného odborného tímu na rozhodnutie financií v Bruseli a podobne. Aby ste mali predstavu o čom, o čom konkrétne hovoríme.
Takže záverom, a tu musím, prepáčte, vrátim sa ešte k tomu, v prípade pomoci Portugalsku, v prípade pomoci Írsku, v prípade pôžičky, druhej pôžičky Grécku, tieto detaily takisto neboli nikde preberané. A váš nominant vo vláde, vo vláde Ivety Radičovej zastával podobný názor, podobný názor a predpokladám a možno, keby tu bol, tak by povedal, že ho zastáva dodnes z hľadiska znalostí veci ako takej.
Posledná vec, je to zákon Národnej rady. Na jeho schválenie, zmenu je potrebná jednoduchá väčšina. To znamená, nie je večný tento zákon.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. A vám, dámy a páni, ďakujem za kultivovanú a vecnú diskusiu k tomuto zákonu. Ja si myslím, že tento typ diskusie nie je vôbec škodlivý a ani v rozpore s tým, čo chceme a budeme musieť dosiahnuť aj v najbližších dňoch, týždňoch, mesiacoch, ak chceme hovoriť a nielen hovoriť, ale aj prijímať rozhodnutia, ktoré budú smerovať k tomu, čo bude ďalej s eurozónou, čo bude ďalej s prostredím, v ktorom žijeme, s ktorým sme poprepájaní do posledných nitiek z pohľadu nášho ekonomického, ale aj kultúrneho a politického života.
Veľmi dobre viete, že keď som tu bol už ako minister financií na prvej schôdzi Národnej rady v tomto volebnom období a prejednával sa tzv. dodatok k Lisabonskej zmluve, ktorý už bol spojený s fungovaním a vznikom tohto trvalého ochranného mechanizmu, tak tu v pléne zaznel vtedy návrh SDKÚ, ktorý prezentoval Ľudovít Kaník ako predseda poslaneckého klubu, ktorý už vlastne avizoval, alebo pán Štefanec to bol, prepáčte, ktorý už avizoval v podstate uznesením, že je snaha vstúpiť do kompetencií, resp. viac zapojiť parlament do kompetencií rozhodovania v akejkoľvek súvislosti o rozhodovaní prostriedkov, navyšovania kapitálu a podobne. Viete veľmi dobre, že som vtedy vystúpil s ponukou, s ponukou, ktorú som následne aj splnil prostredníctvom svojho štátneho tajomníka, ktorý ma naozaj zastupuje aj v terajších fungujúcich mechanizmoch, to znamená v EFSF, v dočasnom eurovale. Je to ten človek, videli poslanci Národnej rady, konečne videli živého človeka, ktorý, takto tu niekoľkokrát bolo povedané, úradník, vysoký úradník, ktorý zastupuje Slovensko aj v takomto mechanizme a naozaj na dennej báze sa do touto problematikou zaoberá.
Nikto sme z neba nepadli múdri, to znamená, urobili sme si na výbore pre európske záležitosti, pokiaľ viem, taký brainstorming, ktorý smeroval k tomu, aby sme si rozobrali do podrobna, čo EMS, čo trvalý euroval znamená, ako funguje, aké sú tam procesy rozhodovania, na akých úrovniach. Urobili sme si to aj my na ministerstve financií. Výsledok je vlastne pretransformovaný do pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol dnes ráno prijatý na výbore pre financie a rozpočet a ktorý naozaj na základe aj odporúčania rezortu financií mení pôvodný vládny návrh a posúva kompetenciu rozhodovania o navyšovaní základného kapitálu a tzv. zmeny distribučného kľúča do Národnej rady. Upozorňujem, že to, ako to ďalej v Národnej rade bude riešené, je vecou vášho rozhodnutia, rokovacieho poriadku, rozhodnutia pléna, výborov a podobne.
Prečo ten návrh zákona vyzerá tak, ako vyzeral, keď prišiel sem z vlády? No do veľkej miery bol v podstate kópiou vykonávacieho, podobného vykonávacieho zákona, ktorý doprevádza tzv. euroval dočasný, cudzím slovom alebo cudzou skratkou EFSF. Tu sa musím pristaviť pri konzistencii a integrite, o ktorej tu hovoril aj pán poslanec Kollár. A ja s ním musím súhlasiť, lebo v tejto miestnosti sa nachádzajú ľudia, kluby, skupiny ľudí, strany, ktoré majú k istým veciam konzistentný prístup, a tí, ktorí ho nemajú. A dovolím si povedať, nehnevajte s,a majú ten prístup účelový. Ja s plnou vážnosťou ako človek, ktorý sedel v opozičných laviciach niekde hore rok a pol, musím povedať, že SMER - sociálna demokracia sa nikdy nepriživovala, neparazitovala pri jednotlivých témach pomoci tej onej krajiny, fungovania spoločných mechanizmov, potreby spoločnej akcie na záchranu našej spoločnej meny, ktorú každý máme v peňaženke, v nej máme uložené našej hodnoty, majetky, v nich dostávame každý mesiac výplatu. Strana SMER - sociálna demokracia, ktorá naozaj po výsledku volieb má dnes majoritu v tomto váženom parlamente, sa dokonca ani nenechala zlákať ako opozičná strana na to, aby obmedzila mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi pri rozhodovaní o pôžičke Grécka, viete to veľmi dobre. Čiže náš názor bol vtedy, aj teraz konzistentný z pohľadu znalosti aj veci, keďže nejaké skúsenosti exekutívne sme mali aj pred tým rokom a pol, keď sme boli v opozícii, aj znalosti vecí, aj potreby vnímania exekutívnej a politickej zodpovednosti za kroky, ktoré každá vláda má. Mnohokrát sú nám podsúvané výčitky, že sa povedzme pri konsolidácii snažíme schovať za to alebo za hento. Viete veľmi dobre, veľmi dobre z hľadiska politického systému, v ktorom žijeme, z hľadiska mediálneho uchopenia tej témy, že tá zodpovednosť politická a definitívna je na vláde a na politickej majorite, ktorá rozhoduje aj v tejto Národnej rade. My sa tejto právomoci, tejto možnosti nezbavujeme a nevieme sa ani za nič iné schovať. A preto ten názor ohľadom konkrétnej pomoci, ktorý vždy vyplýva z tých detailov fungovania akéhokoľvek mechanizmu.
Chcem podotknúť, že vykonávací zákon k dočasnému eurovalu, samozrejme, je skoro identický, ako je vládny návrh zákona, o ktorom hovoríme teraz, a ktorý stvorili a schválili vládni poslanci, koaliční poslanci v minulom parlamente. A musím vám pripomenúť, že vtedy vám nevadilo, že Národná rada nemala tieto kompetencie. Nikto po nich nevolal, možno istý konzistentný návrh mala jedna časť koalície a má ho podobne aj teraz, to nechcem komentovať, ale väčšia časť terajšej opozície v pohode žila v takom režime, aký je v podstate navrhovaný dnes. Teraz, keď sa tá väčšia časť opozície ocitla v opozičných laviciach, tak má obrovskú snahu dostať viac a viac kompetencií v mene demokracie, v mene rozhodovania o obrovských prostriedkov, v mene podieľania sa na tvorbe, rozhodovaní. A potom dokonca sú tu výzvy na to, aby sme toho mali menej na chrbte, aby sme sa mali za čo postaviť. Ako verte nám, že na chrbte máme toho dosť a to, či to rozhodovanie skončí, tak ako to tu pán Matovič spomenul, s hlasovaním 83 a nikto za, alebo to bude bez tohto, prepáčte mi, možno niekedy cirkusu, je to jedno, lebo na tom chrbáte toho máme naozaj dosť a menej to nebude.
Okrem toho, ja nie som žiadny starý parlamentár a neovládam rokovací poriadok do dnes, ani som ho nikdy nepochopil ako základný excalibur každého poslanca, ale som presvedčený, že predseda parlamentu, že poslanecké kluby, plénum, výbory majú dosť kompetencií, má dostatočné, majú dostatočné kompetencie na to, aby si zavolali na červený alebo tento hnedastý koberec hociktorého člena vlády, aby ho vedeli interpelovať, aby ho vedeli požiadať o informácie. Včera, myslím si, že napríklad včera prebehla opäť kultivovaná debata formou úvah, výmeny informácií na tému možnej, možného vzniku bankovej únie na pôde finančného výboru. Myslím si, že nikto z nás si nemôže vyčítať, že toto je ten spôsob komunikácie, ktorý chýbal, nebol tu a je možný. Ako my sa, dámy a páni, nachádzame v situácii naozaj takej, že sa budeme musieť deliť o informácie a budeme sa musieť, musieť spolu aj radiť z toho pohľadu, z toho pohľadu, ako, v akej krajine chceme žiť a ako táto krajina bude mať, aké bude mať postavenie v celku, ktorý sa volá tak alebo onak, či je to more Europe alebo less Europe. Všetko, čo smeruje k tomu, aby život ľudí v tejto krajine bol lepší, a my vieme, že od vstupu do Európskej únie je lepší a je lepší vďaka viacej Európy, je lepší vďaka tomu, že môžeme cestovať bez, bez obťažovania na hraniciach, že naše deti môžu študovať voľne v krajinách Európy, že môžeme, že sa môžeme zamestnávať bez dodatočných prekážok v Európe. Je aj pravdou, že stále existuje množstvo prekážok. A je pravdou, ktosi vypočítal, že, že hrubý domáci produkt Európy by mohol stúpnuť o dve percentá, keby sa všetky tie, ešte aj doteraz platné prekážky zrušili. Mám na mysli voľný pohyb tovaru a služieb a kapitálu, ten základ, na ktorom Európa vznikla ako taká. Ale je aj pravdou, a s tým ja tiež súhlasím a tiež sa pod to podpíšem, že Európa sa zmieta v problémoch, eurozóna sa zmieta posledné tri roky v problémoch a jediná možná odpoveď doteraz, a participovali sme na tom, vlády predchádzajúca, aj tá vláda pred ňou, tá jediná metóda bola naozaj salámová. To znamená, riešenie problému, ktorý prišiel a jeho pokus, niekedy aj formou pokusu, omyl, snaha, snaha o riešenie tohto problému. To, že dochádzame na koniec tejto cesty, to nie je len pocit. Tento pocit bude podporený závermi aj, aj dnešného a zajtrajšieho summitu, o tom som, o tom som presvedčený. A tie témy, ktoré budú pomenované summitom, sa opäť budú musieť rozmeniť na drobné. A možno, možno v tejto krajine konečne dôjde k diskusii, ktorá napríklad vôbec nebola v tejto krajine v momente, keď sme sa rozhodovali o vstupe do eurozóny. Ale to viete, dámy a páni, to nebolo v roku 2006, ale to bolo v roku 2005, keď sme vstupovali do tzv. výmenného mechanizmu REM2. A viete, že to bolo de facto rozhodnutie kabinetné, urobené druhou vládou Mikuláša Dzurindu.
Čiže to, že pred nami sú obrovské rozhodnutia, to visí vo vzduchu, a to, že o týchto rozhodnutiach sa budeme musieť rozprávať v tejto miestnosti, na výboroch, v médiách, to je tiež, tiež nezvratné ako tak.
K drobnostiam, ktoré tu boli uvedené, v detailoch, ako to mám na mysli, nie žeby to boli drobnosti z hľadiska veľkosti témy.
Pán Kollár ja úplne nesúhlasím s tým, že konferenčný hovor v sobotu 9. mája mal tak zničujúci účinok na spredy napríklad Španielska. Je pravda, že to fungovalo krátko, že reakcia na spredy bola následne v pondelok, keď sa otvorili trhy pozitívna, a potom v utorok, stredu, štvrtok sa to opäť dostalo do pôvodných pozícií.
Slovensko, málokto to vie, malo, malo šťastie, lebo ten pondelok, kedy sa to na chvíľu zlepšilo, umiestnilo svoje dlhopisy štyri a polročné, teraz veľmi technická informácia, a predalo ich za cenu 2,6 % so spredami alebo za túto, za tento úrok. Rovnaký papier bol v januári umiestnený za 4,6 %. Čiže bolo to to, čomu sa hovorí anglicky windows of opportunity. Bolo to, bolo to možno aj šťastie, ale šťastie praje pripraveným. Ale to, to, že snaha ľudí, ktorí, ktorí sedia v euroskupine, ktorí sedia na ekofine, a všetky tie stafy, tie poradné tímy, ktoré sú za týmito ľuďmi, majú snahu, snahu riešiť situáciu a reagovať na turbulencie, psychiatrické poryvy trhov, ktoré atakujú jednu krajinu po druhej, to je proste pravda. To, že to niekedy nevychádza, alebo to, že to poslednú dobu zväčša nevychádza, to je tiež pravda. A tiež je pravdou to, že sa na to hľadá konečne zásadná odpoveď. A kto si bude môcť prečítať, dúfam, závery summitu, ktorý v týchto hodinách začne, pochopí, že aj jazyk, aj témy sú tak vážne a konečne sú nasmerované vizionársky. To znamená, vizionársky tak, aby sme chápali, kam smerujeme. Aby sme nehovorili len o základoch diskusie, ale aby sme vedeli aj čo staviame.
Ak sa pán poslanec Ľudovít Kaník pýtal konkrétne napríklad na Španielsko. Áno, 9. mája euroskupina reagovala na tlačovú konferenciu de facto premiéra Španielska, aj ich ministra financií a hospodárstva, ktorí avizovali požiadavku o pomoc. Euroskupina reagovala, že je na túto pomoc pripravená z rámcu 100 mld. eur. Konkrétna žiadosť prišla tento pondelok. Medzitým sa podarilo uskutočniť, alebo dostať na svetlo sveta výsledky nezávislého externého auditu španielskeho bankového trhu, ktorý hovorí, a trošku protirečí záverom pána poslanca Sulíka, ktorý odhaduje, odhaduje potreby španielskeho bankového sektoru na 260 mil. eur, tuším, takže, tak si to dobre pamätám. Takže nezávislý audit, ktorý bol robený pre španielsky bankový sektor, hovorí, že je to 62 mil. eur, zatiaľ sa, pán Sulík, mýlite iba o 200 mld. eur, čo je dosť veľa peňazí, tuším 6 biliónov korún. Ale odchýlka je možná. Odchýlka je možná. Takže dnes nie sú známe, nie je známych viac detailov. Vieme, že odhady sú v objeme 62 mld. eur. Vieme, že pomoc bude určite potrebovať najväčšia banka Bankia. Vieme aj priznanie, poznáme priznanie Španielov, že urobili chybu, že zlúčili choré banky do ešte chorejšej, len teraz už je neskoro. A je to systémová banka v Španielsku a budú ju musieť, musieť zachraňovať.
Základom programu bude samozrejme kondicionalita, to znamená, na čo sa naviaže, na aké plnenie programu v bankovom sektore sa naviaže pomoc ako taká. A viete, že pri španielskom programe, ktorý má výnimku oproti tým programom iným, je ten, že je to sektorová pomoc, že nie je spojená s makroekonomickými nerovnováhami, respektíve vníma sa to tak, že práve sektor bankový spôsobuje tieto nerovnováhy, lebo dlh Španielska bol donedávna 60 %, tento rok sa ustálil na sedemdesiatku, po absorbovaní tejto pomoci pôjde k sedemdesiatke. Napriek tomu má Španielsko podobné problémy, ako má Taliansko, ktoré je ďaleko, ďaleko cez 100-percentné zadlženie.
Takže späť k veci, k procedúre. Návrh, pozmeňovací návrh, ktorý zaznel vo finančnom výbore, rezort financií podporuje a v kľúčových veciach, kde nie je žiadny časový stres, kde to procedúra dovoľuje, dôjde k debate vo výbore, v pléne tak, ako si o tom rozhodneme.
Téma, ktorá sa týkala jednotlivých splátok, splátok, splátok, ktoré sa týkajú splatenia imania, imania toho v hotovosti. Prvá splátka bude do pätnástich dní 332 mil. eur. Tam tá potreba je zmätočná, pretože už v zmluve, treba si to férovo povedať, už tým, že bola schválená zmluva 118-timi hlasmi, ten splátkový kalendár je nezvratný a nespochybniteľný. To znamená, je vymožiteľný voči našej krajine a nie je dôvodom a bolo by, bolo by aj nefér uvádzať verejnosť do omylu, že by sme mohli zmeniť tento splátkový kalendár. Nie, my sme ho proste podpísali, schválili sme ho už tým spomínaným rozhodnutím, rozhodnutím o ratifikácii, respektíve o schválení zmluvy ako takej.
Ak hovoríme o schvaľovaní jednotlivých pomocí, čo je to kľúčové a lákavé, opakujem, v kompetencii Národnej rady je aj dnes si predvolať hociktorého člena vlády. Viete veľmi dobre, že v debate, a hovorím to verejne, v debate, ktorá má svoj odborný a vecný charakter, sa konkrétne ja nikdy vyhýbať nebudem. Myslím si osobne, že miesto pre také debaty je skôr, sú skôr výbory ako, ako plénum. Tu dám príklad pána poslanca Hlinu, ktorý, ktorý z prvého svojho pohľadu pred pár dňami žiadal, aby sa tu prišli ukázať kandidáti na významné volené funkcie, a odkázali ste ho na výbory. No, tak ja hovorím, že toto je oveľa zložitejšia záležitosť, ktorá si keď, tak si zaslúži odbornú debatu viac, ako, a, bohužiaľ, prepáčte mi ten výrok, ktorý teraz poviem, ja som bol svedkom za posledné dva roky aj v Národnej rade takých diskusií na tému pomoci jednotlivým krajinám a záchrany eura, že mám pocit, že niektorí, ale ide o jednotlivcov, majú túto tému za veľké tučné prasa, ktoré sa sem príde ukázať a oni sa môžu na ňom povoziť. A tak každé schvaľovanie pomoci by tu mohlo byť takým tučným prasaťom, ktorý by tu niekto chcel osedlať a pekne sa na ňom povoziť. No tak s týmto zatiaľ nesúhlasím, ak to mám povedať ako predkladateľ. Ale som vždy k dispozícii na to, aby sme si vecne veci vydiskutovali ako, ako také. A je to, samozrejme, aj o schopnosti o veciach komunikovať, absorbovať ich.
Program pomoci každej krajiny je asi 300-stranový materiál v angličtine, ktorý je tak komplikovaný, že, že proste aj na Slovensku je predmetom skúmania nejakého sedemčlenného odborného tímu na rozhodnutie financií v Bruseli a podobne. Aby ste mali predstavu o čom, o čom konkrétne hovoríme.
Takže záverom, a tu musím, prepáčte, vrátim sa ešte k tomu, v prípade pomoci Portugalsku, v prípade pomoci Írsku, v prípade pôžičky, druhej pôžičky Grécku, tieto detaily takisto neboli nikde preberané. A váš nominant vo vláde, vo vláde Ivety Radičovej zastával podobný názor, podobný názor a predpokladám a možno, keby tu bol, tak by povedal, že ho zastáva dodnes z hľadiska znalostí veci ako takej.
Posledná vec, je to zákon Národnej rady. Na jeho schválenie, zmenu je potrebná jednoduchá väčšina. To znamená, nie je večný tento zákon.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
16:27
Podstatou tohto zákona je zvýšenie limitu na daňové preddavky u živnostníkov z úrovne 1660 eur na úroveň 2500 eur, teda o 50 %. Podstatou tohto zvýšenia je skutočnosť, že chceme pomôcť tým,...
Podstatou tohto zákona je zvýšenie limitu na daňové preddavky u živnostníkov z úrovne 1660 eur na úroveň 2500 eur, teda o 50 %. Podstatou tohto zvýšenia je skutočnosť, že chceme pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú, tým, ktorí tvoria hodnoty, tým, ktorí zamestnávajú de facto najviac ľudí na Slovensku. Na základe poznatkov z praxe musíme konštatovať, že súčasná úprava platenia preddavkov na daň z príjmu, ktoré aj sa vypočítavajú na základe výsledkov hospodárenia z predchádzajúceho obdobia, spôsobuje podnikateľom často problémy, dokonca niekedy až existenčné. Hlavne v súčasnom období sa začali vyskytovať stále početnejšie prípady, kedy v priebehu aktuálneho preddavkového obdobia sme zaznamenali vysoký prepad odbytu aj výnosov týchto subjektov.
Povinnosť platiť preddavky však zostáva v pôvodnej výške za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Podnikatelia takto odvádzajú na preddavkoch zbytočne veľa peňazí, ktoré nemôžu použiť v podnikaní, vznikajú im preplatky a často týmto spôsobom úverujú štát. V mnohých prípadoch sú nútení brať si na daňové preddavky úvery, čo im samozrejme zvyšuje náklady.
Už aj samotné nadmerné odčerpávanie cash-flow im zbytočne znižuje ich postavenie a konkurencieschopnosť. V dnešných časoch je preto takáto úprava platenia daní potrebná, myslím tú úpravu, ktorú navrhujeme, a súvisí priamo s hospodárskym rastom. Považujem za potrebné ako jedno z opatrení, ktoré podporuje hospodársky rast, odbremeniť od platenia preddavkov na dane bežných živnostníkov. Často sú to tí, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí. Je ich podľa prepočtov od živnostenskej organizácie tridsaťtisíc. Sú to živnostníci, ktorí majú svoje rodiny, ale ktorí zamestnávajú aj ďalších zamestnancov. A umožňuje im táto úprava vyberať len reálne tie dane, ktoré vychádzajú z hospodárskeho výsledku na konci aktuálneho zdaňovacieho obdobia. Samozrejme, tento vplyv na deficit je neutrálny, teda inými slovami, ani jedným eurocentom nezaťažujeme deficit, snažíme sa ale uvoľniť ruky ľuďom, ktorí tvoria hodnoty. Uvedené opatrenie teda uľahčí situáciu živnostníkom, najmä zníži administratívne náklady a hlavne podporí malé podnikanie.
Dámy a páni, považujem za dôležité toto opatrenie aj v súvislosti so zmenami, ktoré sa na živnostníkov valia. Podľa informácie od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny nové daňovo-odvodové zaťaženie dopadne na živnostníkov tak, že zaplatia o viac ako 40 mil. eur do Sociálnej poisťovne, o viac ako 17 mil. eur do zdravotnej poisťovne od budúceho roku. Čiže živnostníci budú platiť o viac ako 57 mil. eur. Preto je potrebné, aby tí, ktorí fungujú ako živnostníci, či už murárske partie, remeselné dielne alebo malé prevádzky, malé penzióny, boli odbremenené od úverovania štátu.
Ako som spomenul, sú to najväčší zamestnávatelia, a preto verím, že si zaslúžia našu pozornosť. Preto si aj dovoľujem vás požiadať o podporu takéhoto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte, aby som predložil návrh poslancov Národnej rady, mňa a pána Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Podstatou tohto zákona je zvýšenie limitu na daňové preddavky u živnostníkov z úrovne 1660 eur na úroveň 2500 eur, teda o 50 %. Podstatou tohto zvýšenia je skutočnosť, že chceme pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú, tým, ktorí tvoria hodnoty, tým, ktorí zamestnávajú de facto najviac ľudí na Slovensku. Na základe poznatkov z praxe musíme konštatovať, že súčasná úprava platenia preddavkov na daň z príjmu, ktoré aj sa vypočítavajú na základe výsledkov hospodárenia z predchádzajúceho obdobia, spôsobuje podnikateľom často problémy, dokonca niekedy až existenčné. Hlavne v súčasnom období sa začali vyskytovať stále početnejšie prípady, kedy v priebehu aktuálneho preddavkového obdobia sme zaznamenali vysoký prepad odbytu aj výnosov týchto subjektov.
Povinnosť platiť preddavky však zostáva v pôvodnej výške za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Podnikatelia takto odvádzajú na preddavkoch zbytočne veľa peňazí, ktoré nemôžu použiť v podnikaní, vznikajú im preplatky a často týmto spôsobom úverujú štát. V mnohých prípadoch sú nútení brať si na daňové preddavky úvery, čo im samozrejme zvyšuje náklady.
Už aj samotné nadmerné odčerpávanie cash-flow im zbytočne znižuje ich postavenie a konkurencieschopnosť. V dnešných časoch je preto takáto úprava platenia daní potrebná, myslím tú úpravu, ktorú navrhujeme, a súvisí priamo s hospodárskym rastom. Považujem za potrebné ako jedno z opatrení, ktoré podporuje hospodársky rast, odbremeniť od platenia preddavkov na dane bežných živnostníkov. Často sú to tí, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí. Je ich podľa prepočtov od živnostenskej organizácie tridsaťtisíc. Sú to živnostníci, ktorí majú svoje rodiny, ale ktorí zamestnávajú aj ďalších zamestnancov. A umožňuje im táto úprava vyberať len reálne tie dane, ktoré vychádzajú z hospodárskeho výsledku na konci aktuálneho zdaňovacieho obdobia. Samozrejme, tento vplyv na deficit je neutrálny, teda inými slovami, ani jedným eurocentom nezaťažujeme deficit, snažíme sa ale uvoľniť ruky ľuďom, ktorí tvoria hodnoty. Uvedené opatrenie teda uľahčí situáciu živnostníkom, najmä zníži administratívne náklady a hlavne podporí malé podnikanie.
Dámy a páni, považujem za dôležité toto opatrenie aj v súvislosti so zmenami, ktoré sa na živnostníkov valia. Podľa informácie od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny nové daňovo-odvodové zaťaženie dopadne na živnostníkov tak, že zaplatia o viac ako 40 mil. eur do Sociálnej poisťovne, o viac ako 17 mil. eur do zdravotnej poisťovne od budúceho roku. Čiže živnostníci budú platiť o viac ako 57 mil. eur. Preto je potrebné, aby tí, ktorí fungujú ako živnostníci, či už murárske partie, remeselné dielne alebo malé prevádzky, malé penzióny, boli odbremenené od úverovania štátu.
Ako som spomenul, sú to najväčší zamestnávatelia, a preto verím, že si zaslúžia našu pozornosť. Preto si aj dovoľujem vás požiadať o podporu takéhoto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:31
Vystúpenie v rozprave 16:31
Jozef KollárAko spravodajca v prvom čítaní konštatujem, že...
Ako spravodajca v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh prerokovala v druhom čítaní; a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 56 z 30. mája tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
28.6.2012 o 16:31 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v svojom úvodnom slove konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Rovnako konštatujem, že predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh prerokovala v druhom čítaní; a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 56 z 30. mája tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:33
Vystúpenie v rozprave 16:33
Peter KažimírChcem vás informovať o tom, že postoj rezortu ministerstva financií k tejto zákonodarnej iniciatíve je nasledovný: je to de facto podmienečný súhlas. Je to podmienečný súhlas a poviem, prečo podmienečný a prečo súhlas.
Súhlas preto, lebo...
Chcem vás informovať o tom, že postoj rezortu ministerstva financií k tejto zákonodarnej iniciatíve je nasledovný: je to de facto podmienečný súhlas. Je to podmienečný súhlas a poviem, prečo podmienečný a prečo súhlas.
Súhlas preto, lebo naozaj tie efekty z hľadiska podnikateľského prostredia sú pozitívne, teda ide o uľahčenie života tým podnikateľom, živnostníkom, ktorí sú platiteľmi dane príjmov fyzických osôb, ktoré dosahujú nižšie daňové základy a nie sú v ďalšom roku zaťažovaní preddavkami. Je to aj preto, že myslím si, že všetci, ktorí sme s podnikaním niečo mali dočinenia, môžeme potvrdiť, že jeden z dôvodov, prečo ľudia váhajú platiť dane, alebo sa im vyhýbajú, je to, ani nieže by mali problém zaplatiť daňovú povinnosť, ale zaťažuje ich tá nevyhnutnosť platiť preddavky. A ja priznávam, že síce zo zákona je možnosť, aby finančná správa, bývalý daňový úrad dal úľavu na to, ale niekedy sa to, niekedy sa to v praxi úplne nevykonáva ľahko, aby som dopovedal.
Prečo podmienečný? Podmienečný preto, lebo tento návrh novely zákona má negatívny hotovostný, dopad na hotovostné hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov. Totiž, hovoríme o podielových daniach. Viete veľmi dobre, že každoročne prebieha súboj medzi štátom a samosprávou o tom, akú výšku daní má. Veď je tu nejaký jasný vzorec, ktorý z času na čas vláda sa pokúša meniť, a je to vlastne kľúčový zdroj pre financovanie samospráv, miest a obcí, v ktorých žijú, žijeme všetci, v ktorých žijú naši občania. Podľa našich odhadov by došlo k výpadku na podielových daniach v roku 2013, po tom, čo sa prijme takáto novela zákona vo výške 9,1 mil. eur, teraz mám na mysli celý okruh verejných financií a takzvaný ESA-vský akruálny výpadok, kvôli tomu, že by tieto prostriedky museli byť nahradené, zaobstarania z hľadiska nejakých úrokových nákladov, je 0,4 mil. eur. Ak opomenieme 0,4 milióna, 400 tis. eur tých skutočných výdavkov, tých akruálnych, tak tých 9 mil. eur nie je málo pre obce.
A viete, že máme zásadu, a máme túto zásadu už od schválenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, že nerobíme nič zlé obciam a mestám bez toho, aby sme ich o tom neinformovali a bez toho, že by sme s nimi nerokovali.
Takže tento problém negatívneho dopadu na financovanie miest a obcí by bolo dobré vyriešiť rokovaním so zástupcami miest a obcí, to znamená so ZMOS-om, a takisto s tým združením, ktoré združuje šéfov žúp. Pán Frešo, ktorý je podpísaný pod tento návrh zákona, je jeden zo županov, čiže tomuto problému veľmi rozumie. Takže ja predkladateľovi odovzdávam s veľkou dôverou (So smiechom.) dopady vyrátané rezortom financií a dúfam, že medzi prvým a druhým čítaním sa mu, a kolegom z opozície, podarí tento problém so ZMOS-om vyriešiť, aby dosiahli súhlas a aby sme následne tento zákon mohli, novelu zákona mohli podporiť aj v druhom a treťom čítaní.
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Chcem iba pár viet kvôli tomu, že je to zákon o dani z príjmu, takže je to zákon, ktorý patrí do pôsobnosti rezortu, na čele ktorého som.
Chcem vás informovať o tom, že postoj rezortu ministerstva financií k tejto zákonodarnej iniciatíve je nasledovný: je to de facto podmienečný súhlas. Je to podmienečný súhlas a poviem, prečo podmienečný a prečo súhlas.
Súhlas preto, lebo naozaj tie efekty z hľadiska podnikateľského prostredia sú pozitívne, teda ide o uľahčenie života tým podnikateľom, živnostníkom, ktorí sú platiteľmi dane príjmov fyzických osôb, ktoré dosahujú nižšie daňové základy a nie sú v ďalšom roku zaťažovaní preddavkami. Je to aj preto, že myslím si, že všetci, ktorí sme s podnikaním niečo mali dočinenia, môžeme potvrdiť, že jeden z dôvodov, prečo ľudia váhajú platiť dane, alebo sa im vyhýbajú, je to, ani nieže by mali problém zaplatiť daňovú povinnosť, ale zaťažuje ich tá nevyhnutnosť platiť preddavky. A ja priznávam, že síce zo zákona je možnosť, aby finančná správa, bývalý daňový úrad dal úľavu na to, ale niekedy sa to, niekedy sa to v praxi úplne nevykonáva ľahko, aby som dopovedal.
Prečo podmienečný? Podmienečný preto, lebo tento návrh novely zákona má negatívny hotovostný, dopad na hotovostné hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov. Totiž, hovoríme o podielových daniach. Viete veľmi dobre, že každoročne prebieha súboj medzi štátom a samosprávou o tom, akú výšku daní má. Veď je tu nejaký jasný vzorec, ktorý z času na čas vláda sa pokúša meniť, a je to vlastne kľúčový zdroj pre financovanie samospráv, miest a obcí, v ktorých žijú, žijeme všetci, v ktorých žijú naši občania. Podľa našich odhadov by došlo k výpadku na podielových daniach v roku 2013, po tom, čo sa prijme takáto novela zákona vo výške 9,1 mil. eur, teraz mám na mysli celý okruh verejných financií a takzvaný ESA-vský akruálny výpadok, kvôli tomu, že by tieto prostriedky museli byť nahradené, zaobstarania z hľadiska nejakých úrokových nákladov, je 0,4 mil. eur. Ak opomenieme 0,4 milióna, 400 tis. eur tých skutočných výdavkov, tých akruálnych, tak tých 9 mil. eur nie je málo pre obce.
A viete, že máme zásadu, a máme túto zásadu už od schválenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, že nerobíme nič zlé obciam a mestám bez toho, aby sme ich o tom neinformovali a bez toho, že by sme s nimi nerokovali.
Takže tento problém negatívneho dopadu na financovanie miest a obcí by bolo dobré vyriešiť rokovaním so zástupcami miest a obcí, to znamená so ZMOS-om, a takisto s tým združením, ktoré združuje šéfov žúp. Pán Frešo, ktorý je podpísaný pod tento návrh zákona, je jeden zo županov, čiže tomuto problému veľmi rozumie. Takže ja predkladateľovi odovzdávam s veľkou dôverou (So smiechom.) dopady vyrátané rezortom financií a dúfam, že medzi prvým a druhým čítaním sa mu, a kolegom z opozície, podarí tento problém so ZMOS-om vyriešiť, aby dosiahli súhlas a aby sme následne tento zákon mohli, novelu zákona mohli podporiť aj v druhom a treťom čítaní.
Ďakujem.
Autorizovaný