3. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Milí páni ministri, dámy a páni, ja mám tri kratšie interpelácie, tak prosím o strpenie.
Tá prvá je adresovaná predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi a znie takto: Vážený pán predseda vlády, po každej výmene vlády sme svedkami väčších či menších personálnych zmien v štátnej správe. V oblasti, ktorou sa prioritne zaoberám, vošli do novodobých dejín Slovenska najmä dve vlny takýchto čistiek. Prvá sa spája s druhou vládou Vladimíra Mečiara. A druhá s prvou vládou Roberta Fica. Aj keď je treba zároveň dodať, že k bezprecedentným čistkám v rezorte životného prostredia došlo v čase, keď rezort viedli nominanti Slovenskej národnej strany a nie SMER-u - sociálnej demokracie. Za spomínanej vlády SNS na ministerstve životného prostredie bola odvolaná väčšina zásadových a kvalifikovaných riaditeľov, ba i radových odborných pracovníkov a strážcov zo správ národných parkov. O prácu prišli inšpektori životného prostredia, ktorí sa znepáčili svojim nadriadeným, ale aj viacerí vedúci odborných útvarov životného prostredia, ktorí nikdy neboli členmi žiadnej politickej strany a zabezpečovali solídnu, odbornú úroveň tohto rezortu. Došlo tým k nenapraviteľným morálnym škodám a ľudským i odborným stratám, za ktoré sa nik dosiaľ postihnutým pracovníkom ani len verejne neospravedlnil, ak nerátam moje ospravedlnenie, takpovediac v zastúpení iných funkcionárov pôsobiacich na vysokých postoch vo sfére životného prostredia. Hoci nemusím podotýkať, že v tom čase som žiadnu funkciu nemal.
Čo je však horšie, aj po voľbách 2012 boli prepustení ďalší kvalitní pracovníci zo štátnej správy či inšpekcie. Určite nie náhodou sú to zväčša práve tí, ktorí sa zasadzovali za účinnú ochranu životného prostredia a nebáli sa ísť v záujme ochrany celospoločenských hodnôt do sporu s vplyvnými jednotlivcami či skupinami.
Moja interpelácia na vás, pán premiér, teda znie: Má podľa vás Slovensko taký nadbytok schopných a zásadových ľudí, ochotných pôsobiť v štátnej správe, aby sme si mohli dovoliť ľahkovážne sa zbavovať tých najlepších z nich? Budete sa snažiť prehodnotiť rozhodnutia šéfov rezortov z čias vašej predchádzajúcej vlády a tým sa pokúsiť získať kvalitných ľudí, ktorí v tom období prišli o prácu, späť do štátnej správy? Zastavíte trend ďalšieho prepúšťania kvalitných ľudí zo štátnej správy pre životné prostredie, ako aj z ďalších rezortov? Zasadíte sa za to, aby pracovníci v štátnej správe, ktorí sa vďaka svedomitému výkonu svojej funkcie dostávajú do sporov, mali istotu, že za takéto zásadové postoje nebudú svojimi nadriadenými trestaní, odvolávaní z funkcií či dokonca prepúšťaní zo zamestnania?
Ďakujem za pozornosť a teším sa na skorú a vecnú odpoveď.
Teraz druhá interpelácia, ktorá je adresovaná ministrovi životného prostredia, pánovi Petrovi Žigovi: Vážený pán minister, v uplynulých dňoch priniesli naše médiá alarmujúcu správu o likvidácii významnej súčasti nášho prírodného dedičstva, pralesov pod Veľkým bokom v Národnom parku Nízke Tatry. Žiaľ, tento prípad nie je na Slovensku ojedinelý a predstavuje len ďalšie ohnivko v reťazi ničenia našich pralesov a ďalších nenahraditeľných prírodných hodnôt, pričom mementom z nedávnej minulosti je napríklad zničenie časti pralesa v lokalite Smrekovica, ale aj to, čo hrozilo napríklad národnej prírodnej rezervácii Poľana a k čomu len vďaka obetavému zákroku ochrancov prírody a vedcov nedošlo.
Deje sa tak paradoxne v čase, kedy nás chrániť naše pralesy okrem iného, okrem nášho vlastného zákona o ochrane prírody a krajiny zaväzuje stále viac medzinárodných záväzkov, z ktorých uvediem aspoň niektoré. Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o ochrane svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva, alebo Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, skrátene Karpatský dohovor. K posledne menovanému dohovoru bol v máji 2011, zhodou okolností práve v Bratislave, podpísaný protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, v čl. 10 ktorého sa okrem iného uvádza, citujem: "Každá zo zmluvných strán musí na svojom národnom území prijať opatrenia, ktoré sú zamerané na identifikáciu a ochranu prirodzených lesov, a to najmä pralesov v Karpatoch, vytváraním chránených území s dostatočnou veľkosťou a v dostatočnom počte, ako aj realizáciou iných konkrétnych opatrení." Koniec citátu. Požiadavky na záchranu posledných pralesov a pralesných zvyškov na Slovensku podporujú okrem vyššie uvedeného aj ďalšie skutočnosti, pričom údaje čerpám z výskumu uskutočneného a publikovaného mimovládnou organizáciou FSC Slovensko v tomto roku. A podľa týchto výsledkov je výmera slovenských pralesov medzičasom zredukovaná na desaťtisíc stoštyri hektárov, čo predstavuje púhych 0,21 % plochy nášho štátu, 68,5 % výmery slovenských pralesov sa nachádza v piatom stupni ochrany a zvyšok je dosiaľ nechránený. Ale ak má dôjsť k naplneniu toho protokolu, ktorého sme signatármi, je logické, že by sme mali prikročiť aj k preventívnej ochrane týchto, dosiaľ nechránených zvyškov našich pralesov. A čo je ďalší podporný argument pre ich ochranu, je skutočnosť, že veľká väčšina výmery pralesov na Slovensku sa nachádza na štátnych pozemkoch nevyžadujúcich kompenzáciu majetkovej ujmy neštátnym vlastníkom z titulu ochrany.
Na základe vyššie uvedeného, vážený pán minister, interpelujem vás vo veci nedostatočnej ochrany pralesov a pralesných zvyškov na Slovensku. Zároveň si vás dovoľujem požiadať o urýchlené kroky k tomu, aby pralesy na Slovensku začali byť účinne chránené.
Ďakujem za pozornosť a vyslovujem nádej na čo najskoršiu a čo najkonkrétnejšiu odpoveď.
A tretia interpelácia adresovaná ministrovi kultúry, pánovi Marekovi Maďaričovi: Vážený pán minister, zainteresované odborné kruhy, občianske združenia, ale i širokú verejnosť v týchto dňoch pobúrila likvidácia jednej z posledných pamiatok industriálneho dedičstva na území Bratislavy, areálu bývalej cvernovej továrne, skrátene,, Cvernovky, na Páričkovej ulici v mestskej časti Ružinov. Tento akt nadväzuje na podobné činy z nedávnej minulosti, kedy Bratislava prišla o mnohé hodnoty industriálneho dedičstva, okrem iných Kablo, Danubius, Elektrik, Gumon, Tabaková továreň a ďalšie.
Vážený pán minister kultúry, vzhľadom na to, že pamiatková starostlivosť a ochrana kultúrneho dedičstva, medzi ktoré industriálne pamiatky vrátane bývalej cvernovej továrne v Bratislave nepochybne patria, je v kompetencii vášho rezortu, interpelujem vás vo veci ich neopodstatnenej a podľa našich zistení aj protiprávnej likvidácie.
Svoju interpeláciu zhrniem do troch hlavných bodov.
Po prvé. Prečo neboli do dnešného dňa vyhlásené za národné kultúrne pamiatky všetky štyri historické objekty areálu Cvernovky, ako to navrhoval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky už v roku 2007? Prečo ministerstvo kultúry a ním riadené inštitúcie neurobili v uplynulých rokoch všetky potrebné kroky na zachovanie industriálneho kultúrneho dedičstva?
Po druhé. Je asanácia Cvernovky legálna, spoločensky nezávadná a v súlade s verejných záujmom vo vzťahu k povinnosti chrániť kultúrne dedičstvo na území Slovenskej republiky, platnosti, resp. neplatnosti búracieho povolenia a ďalších právne relevantných náležitostí, zdraviu obyvateľov a ochrane životného prostredia?
A po tretie. Ako chce Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a ním riadené inštitúcie zabrániť likvidácii ďalších vzácnych hodnôt nášho kultúrneho dedičstva v budúcnosti? Aké konkrétne kroky plánujete v tejto veci podniknúť vo sfére legislatívnej, organizačnej, personálnej vrátane vyvodzovania osobnej zodpovednosti, prípadne v ďalších oblastiach? Pri vypracúvaní odpovede na moju interpeláciu si vám dovolím navrhnúť súčinnosť s ostatnými členmi vlády, ktorých sa táto problematika týka.
Záverom ďakujem za pozornosť a teším sa na skorú odpoveď. Vďaka.

Ďalšou, ktorá vystúpi v rozprave, je pani poslankyňa Monika Gibalová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela poprosiť, v zmysle rokovacieho poriadku by tu mali sedieť páni ministri, oceňujem, že tu sú dvaja a v pracovnom nasadení, ale, poprosím vás, zariadiť to.
Interpelácia ktorú predkladám, bude na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka.
Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, zrušila Vojenský obvod Javorina nariadením vlády č. 455/2010 z 1. 12. 2010 o zrušení Vojenského obvodu Javorina. V zmysle nariadenia vlády z tohto dátumu, k návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina vydalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 21. 12. 2010 pod poradovým č. 11793/2010 720/1405 súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2020 pre Vojenské lesy a majetky, š. p., so sídlom v Pliešovciach. Vojenský stavebný úrad pri stavbách uskutočnených na pozemkoch v správe vojenských lesov sa ako miestne príslušný odvoláva na znenie § 125 a 139 b) ods. 9 č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako kompetentný pre povoľovanie stavieb. Ide o stavby fyzických a právnických osôb, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo v rámci reštitučných konaní v zrušenom Vojenskom obvode Javorina. Stavbami sú cyklotrasy, trafostanice pre energetické rozvody, posedy pre poľovníkov a iné drobné stavby, ktoré sa tak stávajú stavbami pre obranu štátu. Podľa ustanovenia § 139 ods. 9 zákona č. 50/1979 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákona) v znení neskorších predpisov stavbami pre obranu štátu sú: stavby na zabezpečenie obrany štátu, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu, nedotknuteľnosti hraníc, zachovávania mieru, plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv vojenskej povahy, zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru a spravodajského zabezpečenia obrany podľa zákona, ktoré slúžia na plnenie úloh ministerstva obrany Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, rozpočtovým organizáciám, príspevkovým organizáciám, akciovým spoločnostiam a štátnym podnikom v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany.
Vážený pán minister, niet pochybnosti o tom, že stavby, ktoré som menovala, nie sú stavbami určenými na obranu štátu. Súhlas Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú pre Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p., so sídlom v Pliešovciach v interakcii na citované ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku spôsobuje v aplikačnej praxi veľké komplikácie pri realizácii drobných stavieb v rámci reštitúcií a prinavráteného vlastníctva.
Fyzické a právnické osoby pri ich povoľovaní musia vycestovať na Vojenský stavebný úrad so sídlom v Košiciach. Preto vám, pán minister, navrhujem, aby Ministerstvo pôdohospodárstva, regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako vlastník uvedených lesných pozemkov, na ktoré bol vydaný súhlas na dočasnú správu pre vojenské lesy a majetky, ste iniciovali zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy. O to viac, že odštepný závod Vojenské lesy a majetky, štátny podnik Kežmarok, neplní žiadne úlohy na úseku obrany štátu, rovnako neplnia túto úlohu ani pozemky, ktoré spravuje. Pozemky a dvory s vojenskou technikou spravuje priamo armáda Slovenskej republiky prostredníctvom Správy nehnuteľného majetku a výstavby Košice. Zmenou charakteristiky lesov z osobitného určenia na hospodárske lesy v dotknutej oblasti, teda už v zrušenom Vojenskom obvode Javorina, by sa pre fyzické a právnické osoby, ktorým bolo po dlhých desaťročiach prinavrátené vlastníctvo v bývalom Vojenskom obvode Javorina, stal stavebným úradom pre povoľovanie a realizáciu drobných stavieb príslušný obecný stavebný úrad.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem za odpoveď.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, chcem predniesť dve interpelácie.
Tá prvá je na pána predsedu vlády, v ktorej ho interpelujem ohľadom výstavby diaľnic a použitia cementobetónu namiesto asfaltových. Využívanie tejto technológie má viacero pozitívnych vplyvov. Výstavba by sa prejavila znížením dovozu na Slovensko a použitím tejto technológie možno očakávať aj zvýšenie zamestnanosti, čo je hlavne v dnešnej dobe prioritné. V neposlednom rade je to pozitívny vplyv na náš štátny rozpočet, keďže cementobetónové diaľnice majú dlhšiu životnosť a vyžadujú menej prostriedkov na údržbu. Stavbu diaľnic týmto spôsobom považujem za silný krok v podpore rastu zamestnanosti a hospodárstva na Slovensku. Týmto vás chcem požiadať o odpoveď na tému plánov vlády v tejto oblasti.
Ďakujem.
Druhá interpelácia je na pána ministra dopravy. Toho interpelujem ohľadom rušenia štiavnickej železnice, ktorú Železnice Slovenskej republiky plánujú zrušiť. V novom grafikone Banská Štiavnica, mesta zapísaného v zozname UNESCO, už totiž nefiguruje.
Pán minister, týmto vás žiadam o odpoveď, v akom štádiu rozhodovania je zrušenie tejto trate a taktiež o prehodnotenie uvedeného kroku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Otváram rozpravu ústne. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov ústne prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Ďakujem.
Pán poslanec Novotný, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni dvaja ministri, interpelujem ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky.
Vážená pani ministerka, pre médiá ste povedali, že podľa vás zisk do zdravotných poisťovní nepatrí. V TA3 22. apríla 2012. Zároveň sa verejnosť dozvedela, že počas vášho nedávneho pôsobenia v predstavenstve súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, akciová spoločnosť, ste ako podpredsedníčka predstavenstva podpísali záväzok poisťovne Dôvera voči jej akcionárom, podľa ktorého si akcionári zdravotnej poisťovne môžu vyplatiť viac ako 400 mil. eur, a to aj v prípade, že by došlo k zákazu zisku, ba čo viac, nemusia z toho zaplatiť daň.
Pani ministerka, nemyslíte si, že vaším rozhodnutím ako podpredsedníčky predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera, akciová spoločnosť, ste pripravili pôdu pre obchádzanie prípadného zákazu zisku? Hovoríte o zákaze zisku, dokonca pripravujete návrh zákona. Nejde len o marketing a mediálnu hru? Ako sa v skutočnosti prípadný zákaz zisku dotkne akcionárov vášho bývalého zamestnávateľa? Necítite sa byť v konflikte záujmov? Ak áno, ako ho chcete riešiť?
Za odpoveď ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Novotný bol posledným, ktorý vystúpil v bode interpelácie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Vážené panie poslankyne, a teraz pokračujeme v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu (tlač 85).

A prosím podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanec Daniela Duchoňa, aby zaujal svoje miesto pre spravodajcov.
Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie ústne prihlásený do rozpravy pán Jozef Kollár, ktorému odovzdávam slovo. A vidím, že tu nikto nie je. Ďalší je pán poslanec Blaha, tiež tu nie je. Takže ak dovolíte, pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku a pozvem ostatných, aj pána ministra sem. Chvíľočku.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Kolegyne, kolegovia, vidím, že už je aj pán minister, aj navrhovateľ, aj pán poslanec Kollár, ktorý pokračuje v rozprave. Tak, ak dovolíte, tak začneme rokovať.
Poprosím pána ministra aj pána navrhovateľa, aby zaujali svoje miesto.
A teraz pokračujeme v prerušenej rozprave.
Pán poslanec Kollár, nech sa páči, zaujmite tiež svoje miesto.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, ospravedlňujem sa za krátke meškanie, som predpokladal, že interpelácie budú do 16.00 hodiny.
Takže dovoľte mi, dámy a páni, aby som sa vrátil tam, kde som svoje vystúpenie prerušil krátko pred 12.00 hodinou. A ešte chcem na úvod pripomenúť, prečo o tomto vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo, tak ako uviedol predkladateľ pán minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, dôvodom je, že 9. júla tohto roku je naplánovaná slávnostná inaugurácia eurovalu v Bruseli. No a predsa nebudeme takúto slávnostnú chvíľu kaziť nikomu. To sa nepatrí na poslušného žiaka. A pripomínam len na, ako dôvetok, že do dnešného dňa Zmluvu o Európskom mechanizme pre stabilitu neratifikovalo ani Nemecko, či už Bundestag alebo Bundesrat.
Po druhé. Chcem uviesť, že bez zodpovednosti niet solidarity. Preto ak majú byť rozhodnutia v rádoch miliárd eur zodpovedné, potom takéto rozhodnutia, domnievame sa, že patria na úroveň pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Po tretie. Aj na práve prebiehajúce, na summite, ktorý je dnes a zajtra, ide predsa o zvyšovanie úlohy národných parlamentov v rámci odstraňovania toho, čo sa v ostatnej dobe skloňuje, a to je deficit demokracie. A tak sa teda pýtam, že či len my na Slovensku sa bránime diskusii na úrovni národného parlamentu. Naozaj chceme, aby o schvaľovaní v budúcnosti miliardových účastí Slovenskej republiky v záchranných finančných balíkoch pre nezodpovedné krajiny sa rozhodovalo niekde v tichosti, že o tom rozhodne minister financií na svojom rezorte a následne vydá krátku správu pre médiá? Krátku tlačovú správu? Tak potom ten deficit demokracie neodstránime nikdy. Nie preto, že už to nebude chcieť Brusel, a pretože už to nebudeme chcieť ani my doma na Slovensku.
Po štvrté. Myslím, že každý z nás, dámy a páni, súhlasí s tým, že nastavenie národných rozhodovacích procedúr je vecou každej členskej krajiny eurozóny. Takže tu už vlastne aj tzv. proeurovaloví politici chápu, že už niet miesta pre argumenty typu, lebo geopolitika, lebo chránime euro, lebo euro je aj našou menou a chránime úspory našich obyvateľov v bankách. Všetky tieto argumenty skutočne padajú. Ani argumenty typu, že Slovensko potrebuje si zachovať príslušnosť v budúcnosti k tomu lepšiemu klubu. Ešte raz opakujem, nastavenie národných schvaľovacích procedúr je vecou každej členskej krajiny. Nevidím teda dôvod, aby Slovenská republika sa nemohla zvrchovane rozhodnúť, ako si nastaví národné schvaľovacie procedúry.
Po piate. Ako úplne najčastejší argument proti preneseniu kompetencií z vlády na plénum Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ ide o použitie finančných prostriedkov z eurovalu, sa uvádza potreba udržať akcieschopnosť v rozhodovaní. Najčastejšie sa uvádza nutnosť hasiť požiar, keď horia finančné trhy. Ale ak dovolíte, uvediem jeden pekný príklad, príklad o tom, ako práve tento argument v praxi stojí na hlinených nohách. Iste to potvrdí aj podpredseda vlády a minister financií pán Kažimír, že myslím, že dva týždne dozadu ste mali, cez víkend, pardon, conference call, opäť takých pod rúškom noci, v nočných hodinách alebo nad ránom. Na základe tohto konferenčného rozhovoru ste dali predbežný súhlas až do výšky 100 mld. eur na záchranu súkromných španielskych bánk. No len ako taký konferenčný hovor pôsobil na finančné trhy? Pred týmto konferenčným rozhovorom sedemnástich ministrov financií eurozóny sa desaťročné vládne dlhopisy Španielska úročili 6 %. Po tomto konferenčnom hovore, asi dva dni na to, sa úročili desaťročné vládne bondy Španielska 7 %. Čiže nielenže sa finančné trhy neupokojili, práve naopak, úročenie španielskych dlhopisov išlo o 100 bázických bodov hore. Zo spomínaných 6,1 na 7 %. Čiže takmer 100 bázických bodov. Takto fungujú summity, takto fungujú stretnutia eurogrupy, takto fungujú nočné alebo ranné konferenčné rozhovory sedemnástich ministrov financií. Je pravdou, a myslím, že to už opäť potvrdzujú aj proeurovaloví politici, že spravidla summity majú dlhodobé efekty takmer žiadne a krátkodobé efekty veľakrát diskutovateľné, pretože mnohokrát sa stalo, že aj po summitoch, opakujem, sa finančné trhy neupokojili, ale práve naopak. Takže odpadá aj tento najhlavnejší argumentačný bod odporcov, aby sa rozhodovanie z úrovne vlády Slovenskej republiky prenieslo na úroveň pléna Národnej rady Slovenskej republiky, lebo musíte konať rýchlo, musíte hasiť požiare na finančných trhoch a musíte byť akcieschopní.
A navyše, ešte jedna otázka na predkladateľa, čo bráni, pán minister financií, tomu, aby ste prípadne v budúcnosti aj pri takomto konferenčnom hovore, ktorý iste potvrdíte, že nemá silu právnej záväznosti, to je akási odborná diskusia hľadanie nejakých spoločných stanovísk, tak nič nebráni tomu, aby ste počas takéhoto rozhovoru konferenčného udelili podmienený súhlas s tým, že následne si to vyžaduje potvrdenie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky?
Po šieste. Chcem povedať, že nezabúdajme ešte na euroval dočasný. To len, aby sa nezabudlo. Len aby sme nezabudli na to, že Slovenská republika práve hlasmi SMER-u, SDKÚ - DS, MOST-u a KDH dva dni po páde vlády, myslím, že to bolo 13. októbra uplynulého roka, zvýšila neodvolateľné bezpodmienečné záruky Slovenskej republiky v prospech dočasného eurovalu, EFSF, zo 4,4 mld. eur na 7,7 mld. eur. A tam dodnes situáciu nemáme riešenú, pokiaľ ide o nastavenie národných rozhodovacích procedúr vôbec. A to je dôvod, prečo v ďalšom bode, respektíve v ďalších dvoch bodoch programu tejto schôdze, myslím, že sú to body č. 45 a 46, navrhnem novelu zákona o špecifických štátnych zárukách, pretože spomínaných 7,7 mld. eur je práve riešených v tomto zákone o špecifických štátnych zárukách. Ďalej, novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a novelu ústavného zákona č. 397/2004 Z. z., ktorý práve rieši vzťahy Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie.
Dovoľte, aby som ešte opäť pripomenul, keďže to moje vystúpenie v rozprave bolo prerušené obedňajšou prestávkou a následne interpeláciami a hodinou otázok, aby som predsa len pripomenul to, čo sa udialo tesne predpoludním v tejto snemovni. Dá sa to charakterizovať jedine dvoma slovami, a tie sú, že odvaha zlacnela. Skutočne sa nám tu roztrhlo vrece s pozmeňujúcimi návrhmi z dielne kolegov z poslaneckého klubu KDH a SDKÚ-DS, to sme nakoniec počuli aj na 2. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pamätáte si iste na návrh, ktorý prišiel z rúk poslanca Ľuda Kaníka, aby Národná rada prijala uznesenie o tom, že slovenský parlament môže požiadať vládu Slovenskej republiky, aby prišla odôvodniť do pléna svoje rozhodnutia, pokiaľ pôjde o budúce použitie finančných prostriedkov z eurovalu. Myslím, že bolo jasné aj predkladateľovi Kaníkovi, že takýto návrh je nefeasibilný, nevykonateľný, pretože práve k jeho vykonateľnosti je potrebná aj spomínaná zmena ústavného zákona, o ktorom som hovoril pred chvíľou.
Potom sme v piatok uplynulý týždeň, potom, čo sme ratifikovali pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, opäť mali na stole dva návrhy na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Jeden z dielne staronového predsedu Kresťanskodemokratického hnutia Jána Figeľa o tom, aby opäť o použití finančných prostriedkov z eurovalu rozhodovalo plénum Národnej rady, ale je tam taký dôvetok, že v naliehavých prípadoch táto kompetencia môže byť prenesená buď na výbor európskej záležitosti, alebo na na výbor pre financie a rozpočet.
No nakoniec prišlo ešte jedno uznesenie, lepšie povedané návrh na uznesenie Národnej rady, tentokrát z dielne kolegu poslanca, nezávislého poslanca Daniela Lipšica, o tom, že súhlasí s ratifikáciou s pristúpením Slovenska k tejto medzinárodnej zmluve o trvalom eurovale za predpokladu, že budú vyrokované zábezpeky alebo záruky. Toto, bohužiaľ, už nie je naozaj vykonateľné, pretože o základných rámcoch v architektúre zmluvy o ESM sa rokovalo, ak sa nemýlim, od 25. marca uplynulého roka. Možnože tam niekde ešte vtedy existoval priestor hovoriť o tom, ako by mali byť nastavené zábezpeky, kolaterály v prospech veriteľských krajín.
Takže vrátim sa k môjmu konštatovaniu, že my sme sa už v lete uplynulého roka snažili, ak si dobre spomínate, dámy a páni, zúžiť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Vtedy sa rokovalo o tom, či Slovenská republika a ak áno, tak za akých podmienok, bude súhlasiť s našou účasťou na druhej pôžičke Grécku, teda nie tej bilaterálnej z leta 2010, ale o tej pôžičke z EFSF, ktorá bola v úrovni 109 mld. eur, z toho tá porcia pripadajúca na Slovenskú republiku je tesne nad jednu miliardu eur. A vtedy, ak si dobre pamätám, kolegovia práve z SDKÚ - DS a z KDH nás nepodporili v snahe zúžiť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Pýtam sa teda, kde sa podela nejaká osobná integrita, že teraz sa práve títo kolegovia z týchto spomínaných klubov KDH a SDKÚ - DS predbiehajú v tom, kto skôr a kto obšírnejší pozmeňujúci návrh predloží, tak aby sa tentokrát obmedzil mandát súčasnému ministrovi financií Petrovi Kažimírovi? Takže toto je buď strata pamäte, alebo, ako som už hovoril, strata osobnej integrity. Ale je to legitímne, ako sme boli svedkami, od piatka uplynulého týždňa takéto pozmeňujúce návrhy sa množia.
Nakoniec, ak dovolíte jednu otázku práve na kolegov z poslaneckého k lubu SDKÚ - DS a KDH. Dámy a páni z týchto dvoch poslaneckých klubov, pýtam sa, som rád, že konečne kolegovia zbystrili pozornosť, čo urobíte v prípade, že vaše pozmeňovacie návrhy nebudú dnes v pléne schválené? Budete hlasovať proti vykonávaciemu zákonu o ESM? Ak áno, tak potom, ak budete hlasovať proti zákonu, tak potom je vaša snaha o zodpovedné, efektívne, účelné a čo najmenej riskantné použite peňažných prostriedkov z eurovalu uveriteľnou snahou. Potom takejto snahe doslova a dopísmena uveria aj vaši voliči, aj všetci občania Slovenskej republiky. Ale ak dnes vaše pozmeňovacie návrhy prijaté nebudú, a to by som bol ochotný ísť aj do stávky, že nebudú prijaté -že, pán minister? - tak sa potom pýtam, nebudete mať naozaj problém s osobnou integritou, že teda nebude kompetencia z vlády Slovenskej republiky prenesená na plénum Národnej rady Slovenskej republiky? Ak teda vaše obsahy, ktoré ste integrovali do spomínaných návrhov pozmeňovacích, sa nestanú realitou, budete mať napriek tomu vôľu podporiť tento vykonávací zákon?
Dovoľte mi uviesť posledný, najdôležitejší argument, prečo navrhujeme preniesť spomínané rozhodovacie procesy z vlády na parlament. Pretože na pozadí riešenia dlhovej krízy v eurozóne sa salámovou metódou krôčik za krôčikom pripravuje nová architektúra politickej integrácie celej Európskej únie. Myslím, že naposledy sa v tomto duchu včera vyjadrila nemecká kancelárka Merkelová, keď povedala, že niet solidarity bez zodpovednosti. Inými slovami, ani Nemecko nebude už ochotné sa nečinne prizerať na obrovské finančné transfery z tých jadrových krajín eurozóny na tie periférne krajiny, problémové krajiny, bez toho, aby práve Spolková republika Nemecko nemala jasnú, priamočiaru, silnú kontrolu nad rozpočtami národných zvrchovaných členských krajín eurozóny. No a tomu sa hovorí už nielen fiškálna únia alebo fiškálna integrácia, ale aj politická. Tu už je len otázka, stojí tak, že ako bude spomínaná politická integrácia v praxi vyzerať? A verím tomu, že práve dnes a zajtra na summite sa odohrajú kľúčové politické rámcové dohody, pokiaľ ide o spomínanú architektúru nového európskeho supranacionálneho štátu. A viem, že v tejto téme už sa nedelia slovenskí politickí na proeurovalových a protieurovalových, ale aj v Národnej rade sa nachádza niekoľko stredopravých strán, ktoré s politickou integráciou, ktorá by mala vyústiť do harmonizácie daňových základov, harmonizácie daňových sadzieb, prípadného zavádzania nových európskych daní z pridanej hodnoty, spoločného ministerstva financií, spoločného ministra financií pre celú eurozónu až po spomínaný supranacionálny štát, viem, že s týmto majú obrovské problémy aj kolegovia v KDH, SDKÚ - DS a možno aj v ďalších stredopravých stranách. A preto som presvedčený o tom, že je potrebné mať tú pomyselnú nohu na brzde už teraz. A práve preto navrhujeme, aby sa národné rozhodovacie procesy posunuli z úrovne vlády Slovenskej republiky na úroveň pléna Národnej rady.
Preto mi dovoľte, dámy a páni, aby som predniesol v normatívnej podobe nasledovný pozmeňovací návrh.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona zákona o európskom mechanizme pre stabilitu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 85).
1. V čl. I v § 4 ods. 3 uvádzacia veta znie: "Minister financií hlasuje v Rade guvernérov mechanizmu na základe súhlasu vlády vydaného v súlade s predchádzajúcim stanoviskom Národnej rady Slovenskej republiky 3) o".
2. Poznámka pod čiarou k odkazu 3) znie:
"3) Článok 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.".
Ostatné poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
A teraz krátke odôvodnenie predloženého návrhu. V zmysle čl. 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky schvaľovať okrem iného štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet. Plnenie záväzkov vyplývajúcich z európskych finančných stabilizačných mechanizmov znamená významný zásah práve do hospodárenia Slovenskej republiky a objem finančných prostriedkov poukazovaných do týchto stabilizačných mechanizmov môže a s vysokou mierou pravdepodobnosti aj prekročí ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Zatiaľ čo v prípade schvaľovania rozpočtu Slovenskej republiky táto právomoc je zverená práve Národnej rade Slovenskej republiky, a to priamo ústavou, rozhodovanie o finančných záväzkoch podobnej dôležitosti a finančnej náročnosti, dokonca, ako som povedal, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tie naše záväzky prekročia, a to ešte nehovorím o úrokoch, hovorím o nominálnej hodnote, ročné príjmy štátneho rozpočtu, tak toto je podľa vládou navrhovaného zákona, ktorý prerokovávame v tomto bode v skrátenom legislatívnom konaní, ponechané vláde Slovenskej republiky. A dokonca rozhodovanie o konkrétnom programe finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu je v súčasnom znení, tak ako je navrhované predkladateľom, teda ministerstvom financií, je ponechané na rozhodnutie samotného ministra financií.
Ja len podotýkam, že pôžička z eurovalu schválená pre Grécko v hodnote 109 mld. eur znamená podiel Slovenska 1 mld. 115 mil. eur. O takýchto a podobných a vyšších sumách v budúcnosti bude rozhodovať v Slovenskej republike jeden jediný, akokoľvek člen vlády, ale jeden jediný človek. Pýtam sa, chceme tak veľa od samovlády SMER-u, aby súhlasila s týmto pozmeňujúcim návrhom, aby boli spomínané národné rozhodovacie procesy nastavené tak, aby o miliardových sumách, nehovorím o celkových, ale iba o účasti Slovenska na spomínaných programoch pomoci pre konkrétnu krajinu v budúcnosti, aby o tom rozhodovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky? Žiadame tak veľa? Žiadame niečo čo je nevykonateľné? Ak teda som myslím, že dostatočne vysvetlil argument, že musíme konať častokrát rýchlo, lebo horia finančné trhy, rozhoduje sa v hodinách a v minútach. Veď od vášho konferenčného rozhovoru, pán podpredseda vlády, uplynuli dva týždne a dodnes oficiálne tá pomoc schválená nebola, nie? Keď sa nemýlim, ešte ani oficiálne nebola predložená žiadosť španielskej vlády. Bola v pondelok? Výborne, dnes je štvrtok. No takže osem alebo desať dní po vašom konferenčnom rozhovore bola len podaná žiadosť zo strany prijímateľa pomoci. Tak ja sa pýtam, prečo, na základe akých vecných argumentov chcete rozhodovať v radoch minút, hodín alebo dní? Čo tomu bráni?
Ja sa pýtam pána podpredsedu vlády, nie vás, pán Podmanický, takže, poprosím, keby ste nás nechali takto, viete, diskutovať spolu. On je, on je adresátom mojich otázok. Až budete vy minister financií, budem sa s úctou obracať na vás. No. Dám vám mikrofón, môžete to povedať všetkým? Práve mi pán kolega oznámil, že bude dobre na Slovensku, keď on bude ministrom financií.
Takže na základe toho sa teda navrhuje v § 4 v ods. 3 navrhovaného zákona zmena tak, aby rozhodnutia vlády, ako som spomínal, v súvislosti s plnením našich záväzkov v Európskom mechanizme pre stabilitu boli vydávané vždy len a len v súlade so stanoviskami Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, dámy a páni, nakoniec požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Prípadne v diskusii si rád vypočujem vecné argumenty zo strany pána ministra financií, prečo to nejde, ako musíme rýchlo byť v úlohe tých hasičov, ktorí hasia požiare na finančných trhoch. Ako hovorím, dva roky zachraňujeme eurozónu a vidíme, že nieže ju zachraňujeme v zmysle, že sa zatvárajú nožnice problémov, ale otvára sa vlastne tá množina ďalších a ďalších a nových a nových problémov.
A končím, odvolávajúc sa na jeden výrok, ktorý povedal pán podpredseda vlády v Slovenskom rozhlase v našej ostatnej diskusii v Sobotných dialógoch, keď povedal, že taká časovaná bomba tiká, ale nie pod týmto stolom, pán redaktor, sedeli sme spolu v štúdiu Slovenského rozhlasu, ale tiká pod eurozónou. Po druhé, ste povedali, to sú také voľné parafrázované citáty, povedali ste niečo o tom, že sa stane v eurozóne niečo veľké. Naprosto s vami súhlasím. Eurozóna a celá Európska únia už nebude nikdy takou, akou bola doposiaľ. Ja dokonca by som išiel ešte ďalej a povedal tézu, že hospodárske dejiny Slovenskej republiky, tie novodobé hospodárske dejiny, sa budú deliť na dejiny do 22. júna 2012, to bol piatok uplynulého týždňa, keď 118-mi hlasmi plénum Národnej rady schválilo ratifikáciu alebo pristúpenie Slovenskej republiky k medzinárodnej zmluve o zriadení EMS, a na dejiny po 22. júni. Toto bude naozaj výrazný, výrazný míľnik v novodobých hospodárskych dejinách Slovenskej republiky.
Takže ak všetci spoločne tušíme, že sa naozaj stane niečo veľké, že je to celé rútiace sa do priepasti a že v súčasnosti sú skoro nevyčísliteľné konzekvencie, čo všetko sa môže stať, ale na druhej strane všetci tvrdíme, všetci teda proeurovaloví politici, že nás zachráni len to, čomu vy hovoríte zatiaľ tak hmlisto, more Europa, viac Európy, zomknutejšia, tesnejšia spolupráca, poďme do toho. Naprosto by som to podpísal, ak by sa za tým neskrývala, ako som už hovoril, salámovou metódou pod rúškom riešenia dlhovej krízy v eurozóne postupujúca politická, podčiarkujem, federalizácia Európskej únie. Už to nie je o budovaní bankových únií, transferových únií, dlhových únií, fiškálnych únií, ale ideme naozaj do tunela, na konci ktorého stoja Spojené štáty európske.
A preto ešte raz apelujem na vedomie a svedomie všetkých dám a pánov v pléne Národnej rady, aby podporili tento pozmeňujúci návrh. A úplne nakoniec uvediem, že, pán podpredseda vlády a minister financií, vám to bude vytvárať oveľa silnejší mandát, budete mať krytý chrbát mandátom rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky v okamihu, keď budete v krátkej budúcnosti dvíhať v Rade guvernérov ruky tu a tam za pomoc Španielsku, Cypru, možno Taliansku. Budete dvíhať ruky za získanie bankovej licencie pre EMS, budete dvíhať ruky za odštartovanie nakupovania toxických talianskych, španielskych dlhopisov do smetného koša, do portfólia EMS. Pre vás to bude vytvárať istejšiu a stabilnejšiu pozíciu. Preto ešte raz poprosím o podporu tohto návrhu. Skúsme sa odosobniť teraz od nejakého pravico-ľavicového videnia sveta, dajme na bok ideológie, poďme sa baviť o tom, aby Slovensko mohlo mať vždy práve tu v parlamente nohu na brzde.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Matovič, nech sa páči.