3. schôdza

19.6.2012 - 3.7.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

28.6.2012 o 15:12 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:42

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Potravinová pomoc realizovaná pánom ministrom Simonom pre sociálne odkázaných od svojho začiatku bola problematická jej celkovou organizáciou, ako aj priebehom. Ale to, čo sa stalo v jej závere, predstihlo všetky obavy nielen odbornej verejnosti. Potravinová pomoc, ktorú malo dostať ešte viac ako osemdesiat tisíc ľudí, ešte aj v tomto období vyvoláva medzi obyvateľmi Slovenska veľkú pozornosť a pohoršenie a vyvoláva veľké otázniky najmä preto, že k zmene zmluvy došlo v období, keď vláda Ivety Radičovej nedostala dôveru.
Pán minister, akým spôsobom chce alebo bude Slovensko postupovať pri možnosti poskytovania potravinovej pomoci, ak to ešte Slovensko bude môcť s pomocou Európskej komisie urobiť a realizovať po tomto škandále v budúcich rokoch?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

28.6.2012 o 14:42 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:44

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Len neviem, ako začať. Vláde Ivety Radičovej sa podaril skutočne husársky kúsok s tým, že dokázala okradnúť a vytunelovať aj najchudobnejších občanov Slovenska. Kauza, po takom vážnom zistení skutkového stavu, nabrala také obrátky, že získala veľmi negatívny postoj zo strany občanov Slovenskej republiky, ale aj zo strany budúcich spolupracujúcich organizácií, ktoré sa mohli potencionálne zapojiť do potravinovej pomoci pre roky 2012 a pre roky 2013 vzhľadom na to, že od roku 2014 už bude možné potravinovú pomoc realizovať cez úrady práce.
Neziskové organizácie alebo charitatívne organizácie, ktoré jediné môžu zabezpečovať v zmysle platnej legislatívy alebo nariadenia Európskej únie, jediné môžu distribuovať potraviny pre konečných prijímateľov, pre tých najchudobnejších ľudí Slovenska, odmietli aj pre rok 2012, aj pre rok 2013 spoluprácu s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou s tým, že po medializácii tohto prípadu jednoducho nechcú ísť do ďalšej takejto negatívnej skúsenosti.
V podstave nemáme zabezpečeného distribútora. To znamená, pre rok 2012 a 2013 nebude vedieť Slovensko zabezpečiť, lebo nevysúťažilo. Práve minulý piatok bolo ukončené výberové konanie pre rok 2013. Predtým bolo pre rok 2012. Jednoducho sa prihlásili len dve charitatívne organizácie, ktoré chceli realizovať potravinovú pomoc na úrovni zhruba, myslím, že tisíc ton. Čo je jednoducho nepostačujúce. My potrebujeme zabezpečiť podstatne väčšie množstvo. Takže už aj termíny, ktoré by bolo potrebné z hľadiska zabezpečenia pomoci pre rok 2012 a sčasti už aj pre rok 2013, sú update. Nedalo sa to urýchliť skôr, lebo sme nemali rozuzlený ten rok 2011. Myslím si, že po tých skúsenostiach, ktoré sme zistili, treba už ten prípad nechať došetriť Generálnej prokuratúre a myslím si, že orgány činné v trestnom konaní sa s celým týmto prípadom vysporiadajú.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

28.6.2012 o 14:44 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:47

Marek Maďarič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, mohol by som vám v podstate v krátkosti odpovedať, že zrušená táto opona nebola, lebo v zmysle vysielania programov nevhodných do pätnásť rokov nikdy nebola zákonom zavedená. A tak isto, úprimne sa priznám, ale snáď to pochopíte, že neviem nijakým spôsobom zabrániť tomu, aby detský divák do pätnásť rokov nebol vystavený programom, ktoré môžu ohroziť jeho vývin. Azda to môžu čiastočne ovplyvniť rodičia, ktorí nejakým spôsobom regulujú prístup deťom k internetu alebo k televíznym programom ako takým.
Ale budem trošku, samozrejme, obšírnejší. Zákonom č. 343/2007 Z. z., to je audiovizuálny zákon, bol od 1. januára 2008 zavedený jednotný systém označovania ako systém klasifikácie audiovizuálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do sedem, dvanásť, pätnásť alebo osemnásť rokov. Toto považujem za veľmi podstatnú a veľmi dôležitú vec, pretože táto, toto označovanie dáva rodičom určitý návod, ako sú tie programy klasifikované a ako oni môžu účinne, menej účinne, jednoducho regulovať prístup svojich detí k takýmto programom.
Podrobnosti a spôsob uplatňovania jednotného systému označovania upravuje vyhláška ministerstva kultúry. Uvedená vyhláška bola pripravená v roku 2007 na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 12 ods. 2 a 3 audiovizuálneho zákona. Pred prijatím tejto vyhlášky bola orgánom príslušným určovať jednotný systém označovania programu vo vysielaní televíznej programovej služby a podmienky jeho uplatňovania Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá v roku 2001 prijala jednotný systém označovania programu a podmienky jeho uplatňovania. Ten nadobudol účinnosť dňa 1. septembra 2001. Tento systém rozlišoval nasledovné kategórie programov: nevhodné a neprístupné pre celú skupinu maloletých do osemnástich rokov, nevhodné pre maloletých vo vekovej podskupine do dvanásť rokov a nevhodné pre maloletých vo vekovej podskupine do sedem rokov, určené maloletým vo vekovej skupine do dvanásť rokov. Ostatné programy vysielateľ neoznačil.
Všetky programy nevhodné a neprístupné pre maloletých bol vysielateľ povinný zaradiť do vysielania medzi 22. a 6. hodinou. V tomto období teda neboli osobitne vymedzené programy nevhodné pre maloletých do pätnásť rokov a nebola zavedená ani takzvaná druhá časová opona. K jej zavedeniu došlo, až keď Rada pre vysielanie a retransmisiu v roku 2005 prijala nový jednotný systém označovania programov z hľadiska vekovej vhodnosti a podmienky jeho uplatňovania s účinnosťou od 1. novembra 2005. Až tento dokument vymedzil programy nevhodné pre maloletých do pätnásť rokov a zároveň vysielateľom uložil povinnosť zaradiť ich do vysielania medzi 20. a 6. hodinou. Avšak toto ustanovenie išlo nad rámec zákona, keďže takzvanú časovú oponu upravuje zákon č. 308, zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý od nadobudnutia svojej účinnosti v roku 2000, ustanovuje, že programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emociálny stav sa nesmú vysielať v čase od 6. do 22. hodiny. Preto keď Rada pre vysielanie a retransmisiu zaviedla v roku 2005 takzvanú druhú časovú oponu, išla nad rámec zákona. Z uvedeného dôvodu, keď v roku 2008 prešla kompetencia určovať jednotný systém označovania na ministerstvo kultúry, nebolo možné zaviesť vyhláškou takú povinnosť, ktorá by bola nad rámec toho, čo umožňuje zákon.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že zákon o vysielaní a retransmisii od roku 2000 ustanovuje len jednu časovú oponu. Teda, keď zákon druhú časovú oponu nikdy neustanovoval, pani poslankyňa, nebolo možné ju ani zrušiť.
Jednotný systém označovania programov slúži na ochranu maloletých pred nežiaducimi obsahmi v televíznom vysielaní prostredníctvom informovania rodičov o obsahu vysielaných programov. Ochrana maloletého diváka pred nevhodnými obsahmi však nespočíva na jedinej zložke, ktorou by bola zákonná regulácia. Účinnosť tohto systému záleží predovšetkým od výchovného prostredia dieťaťa a v prípade nezáujmu zo strany osôb, ktoré sa o dieťa starajú a mali by ho vychovávať, nebude efektívny ani ten najdokonalejší systém obsiahnutý v právnych normách. Úlohou jednotného systému označovania je poskytnúť informáciu o vhodnosti, respektíve nevhodnosti vysielaného programu a je aj na rodičovi, aby na základe tejto informácie reguloval to, čo dieťa prostredníctvom televízneho vysielania prijíma.
Ak by však širšia odborná diskusia so zainteresovanými subjektami a Radou pre vysielanie a retransmisiu ukázala, že je potrebné súčasný jednotný systém označovania prehodnotiť, ministerstvo kultúry je zmenám otvorené. V roku 2013 plánuje ministerstvo zorganizovať odbornú konferenciu na tému Redefinícia parametrov verejnej služby poskytovanej verejnoprávnym vysielateľom s osobitným ohľadom na systém odpočtu, monitoringu a kontroly ich následného napĺňania, ktorá by mohla byť vhodnou platformou na takúto diskusiu. Pre porovnanie, v Českej republike stále nebol jednotný systém označovania programov schválený. Zákon o provozování rozhlasového a televizního vysílání obsahuje rovnako ako náš zákon len jednu časovú oponu v čase od 6. do 22. hodiny, počas ktorého vysielateľ nemôže do vysielania zaraďovať programy a upútavky, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo mravný vývoj detí a mladistvých. Vysielaniu týchto programov musí bezprostredne predchádzať slovné upozornenie na nevhodnosť programu pre deti a mladistvých a takýto program musí byť v prípade televízneho vysielania označený obrazovým symbolom upozorňujúcim na jeho nevhodnosť pre deti a mladistvých počas celej doby jeho vysielania.
Čiže podstatné pre mňa je, že máme programy označené. A samozrejme ostáva praktickou otázkou, ako je v dnešnej dobe možné chrániť maloletých pred škodlivými obsahmi? A samozrejme aj taká podotázka, ak vám veľmi záleží na zavedení tejto opony, prečo ste toto zavedenie neiniciovali aj počas toho obdobia, keď ste boli vládnou poslankyňou?
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

28.6.2012 o 14:47 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:54

Jana Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja začnem odpoveďou na vašu poslednú otázku. Ja som iniciovala, ako iste viete, keďže sa jedná o vyhlášku, tak som komunikovala s pánom ministrom Krajcerom. Nemohla to byť z mojej strany iniciatíva priamo tu v parlamente, nejaká novela zákona, keďže išlo o doplnenie tej vyhlášky.
Tiež teda ja by som mala ešte možno nie jednu, ale viacero doplňujúcich otázok na to, čo ste povedali. Pretože hoci, ako ste správne uviedli, jednotný systém označovania na začiatku bol len vydávaný radou. Ja som bolo členkou rady, čiže viem, ako to bolo. A bolo aj nutné zaviesť tú druhú časovú oponu. Boli na to veľmi pozitívne odozvy. Teraz stúpli sťažnosti divákov, rodičov, keď ste mali možnosť si to pozrieť, oproti roku 2008, odkedy neplatila táto druhá časová opona z 215 na 1 191 za uplynulý rok. Ja, ako matka, naozaj musím skonštatovať, že je to aj o nás rodičoch, ako dávame pozor možno na deti, ako ich vychovávame. Ale na druhej strane, vy ste hovorili, že teda je hlavná vec, že sú teda tie programy označené. V takom prípade ale potom, načo je aj tá jedna časová opona? Tak dávajme celý deň aj programy označené nevhodné do osemnásť rokov a je to na rodičoch, aby si ustriehli, čo deti pozerajú. Ja si myslím, že ak máme my tú kompetenciu zasiahnuť a je to naozaj, aj Rada pre vysielanie a retransmisiu niekoľkokrát vás vyzvala, aby sa znovu zaviedla táto druhá časová opona, ak máme tú možnosť zasiahnuť, si myslím, že je našou povinnosťou, aj aby my sme niečo urobili.
Čiže chcem sa vás spýtať, či naozaj chcete čakať až do roku 2013. Či vám nestačia tie výsledky, ktoré sú dnes. Či vám nestačí tá hrozná kvalita vysielania. Či vám, ako otcovi, vašim známym, ktorí sú rodičia, nevadí stav vysielania. Či sa nehanbíte za to, čo sa vysiela, ako rodič, a nemáte strach proste, že v čase, keď náhodou vy aj nebudete prítomný... (Vystúpenie prerušené časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

28.6.2012 o 14:54 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:56

Marek Maďarič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak ja neviem, prečo by som sa ja mal hanbiť za to, čo sa vysiela. Naozaj, tak to je taká sugestívna otázka. Nie som ani tvorcom programov, ani tvorcom tohto sveta, kde sú obsahy prístupné voľne, či na internete, či v televíznom vysielaní, či v televíznom vysielaní na požiadanie alebo v televíznom vysielaní tých staníc, ktoré vysielajú zo zákona v Slovenskej republike alebo na základe udelenia licencie.
Vôbec sa zásadne nebránim tomu, aby tá druhá opona bola zavedená. Tá diskusia môže prebehnúť aj skôr, ale naozaj, trvám na tom, že z hľadiska, aj toto je nejaká cesta ochrany maloletých pred škodlivými obsahmi, tak to podstatné sa urobilo vtedy, keď tie programy sú označované z hľadiska toho obsahu. Pretože aj to, ak budú povedzme tie programy, ktoré sú označené ako nevhodné pre maloletých do pätnásť rokov, vysielané až po 22.00 hod. na obrazovkách našich, pardon, ale potom budú môcť teda byť vysielané až po 22.00 hod., keby bola zavedená... (Hlas z pléna.) No ale to sa sa bude týkať vysielania Slovenskej televízie. Jednoducho televízii, ktoré vysielajú na základe zákona o RTVS alebo na základe udelenia licencie, nijakým spôsobom to neznemožní prístup k takýmto programom v desiatkach iných kanálov, ktoré sú dostupné pre našich maloletých. Takže tiež si myslím, že potom celkom neobstoja tie sugestívne slová toho typu, akú obrovskú vinu nesiem ja alebo ktokoľvek, ktorý zatiaľ túto oponu nezaviedol, pretože žijeme v takom svete, v akom žijeme.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.6.2012 o 14:56 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:56

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, výsluhové dôchodky sú dávkami výsluhového zabezpečenia upravené osobitným zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Legislatíva osobitného významu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov nepatrí do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí rodiny Slovenskej republiky, za činnosť ktorého ja zodpovedám. Napriek opakovaným snahám Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z minulosti o vytvorenie jednotného univerzálneho systému, v ktorom by ozbrojené zložky podliehali všeobecnému systému sociálneho poistenia s tým, že osobitosť výkonu služby by bola riešená formou nadstavby, tieto snahy a zámery neprešli.
K otázke financovania výsluhových dôchodkov by sa mali preto vyjadriť siloví ministri. To znamená, že deficit nemôžem ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému Slovenskej republiky je riešená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky reformou I. a II. a v budúcom roku aj III. piliera. Otázka vo veci hospodárenia vo výsluhových dôchodkoch policajtov a vojakov je skôr otázkou pre podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky. Avšak ak sa nepríjmu primerané úpravy v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov, je možné očakávať aj taký vývoj, ako ste vy pomenovala. Vami uvádzaný deficit 440 mil. vychádza pravdepodobne z predpokladu, že nenastanú žiadne zásadné zmeny v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov.
Mám informáciu, že ministerstvo vnútra a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky analyzuje súčasný stav systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a pripravuje opatrenia na zabrzdenie nepriaznivého vývoja nárastu počtu poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia. Ich cieľom by malo byť zníženie deficitu osobitného účtu na prijateľnú úroveň.
Skončil som, pani podpredsedníčka.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.6.2012 o 14:56 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:02

Monika Gibalová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám za odpoveď, pán minister. Ja si uvedomujem, že toto nie je celkom vaša kompetencia. Skôr som chcela vedieť, či z vašej strany dôjde k nejakej iniciácií vzájomných rozhovorov, aby sa tento systém, tak povedané slangovo, zharmonizoval. Zamestnanci silových rezortov odchádzajú do dôchodku v nižšom veku. Priemerný muž odchádza do dôchodku súčasne vo veku asi šesťdesiat jeden rokov. Priemerný policajt štyridsať deväť rokov a vojak vo veku tridsať deväť rokov. Ak zoberiem do úvahy, že aj u policajtov, aj u vojakov je momentálne systém nespravodlivý v tom, že obidve skupiny odvádzajú do systému oveľa menej peňazí, ako z neho v budúcnosti vyberú, preto vychádzam z toho, že dlhodobo tento systém nemôže byť vyrovnaný a bude produkovať deficity, ktoré budú nakoniec musieť byť vykrývané z peňazí daňových poplatníkov. Preto nalieham alebo preto som zvedavá na to, či v týchto intenciách, či teda budete iniciovať alebo budete sa vy vážne zaoberať iniciáciou zmeny aj smerom k ministerstvu obrany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

28.6.2012 o 15:02 hod.

PhDr. Mgr. PhD.

Monika Gibalová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:04

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, v mnohých prípadoch s vami súhlasím. Ja pokiaľ hovorím a tvrdím, že je potrebné zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému ako takého, jednoznačne sa táto problematika týka aj tejto špeciálnej kategórie dôchodcov. To znamená, policajtov a vojakov. Ja by som osobne privítal, keby sa spravila unifikácia, ale reálne predpokladám, že to nie je možné. Aj samotné hospodárenie na osobnom účte, to znamená, je to niekde úplne inde. Ale zas treba povedať, že boli aj zverejnené informácie v kontexte balíka konsolidačných opatrení, že aj touto problematikou sa bude vláda zaoberať. Ja reálne predpokladám, že príde k istým úpravám, ktoré súvisia aj s výsluhovými dôchodkami.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

28.6.2012 o 15:04 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:05

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za túto otázku. Na začiatku chcem povedať, že Zbor väzenskej a justičnej stráže si napriek neľahkým podmienkam plní svoje povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a osobitných predpisov, a to či už vo vzťahu k zabezpečovaniu výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody alebo vo vzťahu k ochrane objektov, resp. penitenciárnej starostlivosti. Aj túto príležitosť by som rád využil na to, aby som ocenil ťažkú prácu príslušničiek a príslušníkov zboru, ktorí pôsobia často v naozaj náročných podmienkach. Obmedzený objem finančných zdrojov a pokračujúci trend rastu počtu obvinených a odsúdených osôb v ústavoch zboru si vyžaduje prijať potrebné opatrenia, inak by situácia v zbore z dlhodobého hľadiska nebola udržateľná.
V prvom rade si treba uvedomiť, že príslušníci zboru musia zabezpečovať dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť obvineným a odsúdeným v ústavoch, ktoré dnes máme značne preplnené. Kapacita našich zariadení ja 10 798 miest, no v skutočnosti je v nich umiestnených až jedenásť tisíc šesťdesiatdeväť obvinených a odsúdených. Navyše toto číslo má tendenciu pomerne rýchlo rásť. Súčasná situácia pritom nie je ani tak dôsledkom skutočného vývoja kriminality, ale skôr nie práve najlepšie nastavenej trestnej politiky štátu. Pravidlá výpočtu trestov sa totiž v minulosti spolu so samotným trestnými sadzbami v zásade iba sprísňovali. V konkrétnych situáciach sme potom svedkami, keď sú sudcovia nútení ukladať neprimerane vysoké tresty aj za niektoré spoločensky relatívne menej závažné trestné činy. Dovolím si pritom povedať, že v niektorých prípadoch zákonodarca núti sudcov ukladať vyslovene nespravodlivé tresty, pričom nemám na mysli len populárnu tému užívania tzv. mäkkých drog. V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a tiež v kontexte záväzkov v oblasti konsolidácie verejných financií rozhodne nechceme ísť cestou budovania nových väzníc. V prvom rade je potrebné využiť tie ubytovacie kapacity, ktoré máme aktuálne k dispozícii, a v tejto súvislosti prijať opatrenia k využitiu existujúcich ubytovacích kapacít, ktoré sú nevyužité, na tzv. otvorených oddeleniach. Ide približne o 200 miest pre odsúdených zaradených v minimálnom, v tzv. minimálnom stupni stráženia. Samozrejme, máme naplánované niektoré nevyhnutné rekonštrukcie, ktorých výsledkom bude aj zvýšenie kapacity ústavov. Ja som však za to, aby sme radšej neprimerane prísne pravidlá zmierňovali a uprednostňovali alternatívne tresty a ďalšie tzv. odklony tak, aby sa trest odňatia slobody vnímal až ako najkrajnejšie riešenie. Pozitívnym vedľajším efektom takýchto zmien v trestnej politike potom bude aj zmiernenie tlaku na kapacity Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Veľmi dôležitou úlohou, pred ktorou stojí zbor a ministerstvo spravodlivosti, je dôsledné posúdenie možnosti zaviesť elektronické monitorovanie osôb a tak vytvoriť predpoklady pre častejšie ukladanie trestu domáceho väzenia. Takýmto spôsobom na jednej strane môžeme spravodlivo potrestať páchateľov určitých trestných činov. Na strane druhej takýto odsúdený môže naďalej chodiť do práce, starať sa o rodinu a platiť dane. V tomto smere analyzujeme, či a v akom rozsahu by bolo vhodné na Slovensku zaviesť systém tzv. elektronických náramkov.
Samozrejme, na ministerstve spravodlivosti si uvedomujeme, že efekty týchto opatrení sa nedostavia zo dňa na deň. Čo však môžeme robiť okamžite, je zefektívňovanie niektorých procesov vnútri v zbore. Aj preto som veľmi rád, že ponuku na funkciu nového generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže prijal človek s dlhodobou riadiacou praxou a skúsenosťami vo väzenstve. Úlohou nového generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže nie je prinášať do zboru revolúciu, ale skôr postupnými a systematickými krokmi odstraňovať nedostatky a neefektivitu v jednotlivých ústavoch. Podľa mojich informácii už začal v tomto smere konať a verím, že sa čoskoro dostavia pozitívne výsledky vo fungovaní a bezpečnosti jednotlivých ústavov.
Z pozície ministra spravodli... alebo ministerstva sme v súčasnosti s novým vedením Zboru väzenskej a justičnej stráže prijali niektoré zmeny organizačného charakteru, či už ide o personálne a disciplinárne právomoci, resp. o opatrenia na zefektívnenie verejného obstarávania. Najmä v oblasti verejného obstarávania ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením prijalo opatrenia, ktoré zvyšujú kontrolu nad vynakladaním peňazí daňových poplatníkov v zbore.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, opýtam sa, ukončila, teda hodina otázok uplynula. Máte ešte veľa? Či...

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Posledný odsek.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre. Tak, nech sa páči, dokončite.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne. Cieľom všetkých týchto opatrení je stabilizovanie pomerov v záujme bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, ale aj bezpečnosti obvinených a odsúdených zároveň. V neposlednom rade máme pri racionalizačných opatreniach na pamäti aj otázku hľadania zdrojov na primerané finančné ohodnocovania náročnej práce príslušníkov zboru.
Pán poslanec, dúfam, že sa mi podarilo dostatočne zodpovedať vašu otázku.
Veľmi pekne ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

28.6.2012 o 15:05 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:12

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Milí páni ministri, dámy a páni, ja mám tri kratšie interpelácie, tak prosím o strpenie.
Tá prvá je adresovaná predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi a znie takto: Vážený pán predseda vlády, po každej výmene vlády sme svedkami väčších či menších personálnych zmien v štátnej správe. V oblasti, ktorou sa prioritne zaoberám, vošli do novodobých dejín Slovenska najmä dve vlny takýchto čistiek. Prvá sa spája s druhou vládou Vladimíra Mečiara. A druhá s prvou vládou Roberta Fica. Aj keď je treba zároveň dodať, že k bezprecedentným čistkám v rezorte životného prostredia došlo v čase, keď rezort viedli nominanti Slovenskej národnej strany a nie SMER-u - sociálnej demokracie. Za spomínanej vlády SNS na ministerstve životného prostredie bola odvolaná väčšina zásadových a kvalifikovaných riaditeľov, ba i radových odborných pracovníkov a strážcov zo správ národných parkov. O prácu prišli inšpektori životného prostredia, ktorí sa znepáčili svojim nadriadeným, ale aj viacerí vedúci odborných útvarov životného prostredia, ktorí nikdy neboli členmi žiadnej politickej strany a zabezpečovali solídnu, odbornú úroveň tohto rezortu. Došlo tým k nenapraviteľným morálnym škodám a ľudským i odborným stratám, za ktoré sa nik dosiaľ postihnutým pracovníkom ani len verejne neospravedlnil, ak nerátam moje ospravedlnenie, takpovediac v zastúpení iných funkcionárov pôsobiacich na vysokých postoch vo sfére životného prostredia. Hoci nemusím podotýkať, že v tom čase som žiadnu funkciu nemal.
Čo je však horšie, aj po voľbách 2012 boli prepustení ďalší kvalitní pracovníci zo štátnej správy či inšpekcie. Určite nie náhodou sú to zväčša práve tí, ktorí sa zasadzovali za účinnú ochranu životného prostredia a nebáli sa ísť v záujme ochrany celospoločenských hodnôt do sporu s vplyvnými jednotlivcami či skupinami.
Moja interpelácia na vás, pán premiér, teda znie: Má podľa vás Slovensko taký nadbytok schopných a zásadových ľudí, ochotných pôsobiť v štátnej správe, aby sme si mohli dovoliť ľahkovážne sa zbavovať tých najlepších z nich? Budete sa snažiť prehodnotiť rozhodnutia šéfov rezortov z čias vašej predchádzajúcej vlády a tým sa pokúsiť získať kvalitných ľudí, ktorí v tom období prišli o prácu, späť do štátnej správy? Zastavíte trend ďalšieho prepúšťania kvalitných ľudí zo štátnej správy pre životné prostredie, ako aj z ďalších rezortov? Zasadíte sa za to, aby pracovníci v štátnej správe, ktorí sa vďaka svedomitému výkonu svojej funkcie dostávajú do sporov, mali istotu, že za takéto zásadové postoje nebudú svojimi nadriadenými trestaní, odvolávaní z funkcií či dokonca prepúšťaní zo zamestnania?
Ďakujem za pozornosť a teším sa na skorú a vecnú odpoveď.
Teraz druhá interpelácia, ktorá je adresovaná ministrovi životného prostredia, pánovi Petrovi Žigovi: Vážený pán minister, v uplynulých dňoch priniesli naše médiá alarmujúcu správu o likvidácii významnej súčasti nášho prírodného dedičstva, pralesov pod Veľkým bokom v Národnom parku Nízke Tatry. Žiaľ, tento prípad nie je na Slovensku ojedinelý a predstavuje len ďalšie ohnivko v reťazi ničenia našich pralesov a ďalších nenahraditeľných prírodných hodnôt, pričom mementom z nedávnej minulosti je napríklad zničenie časti pralesa v lokalite Smrekovica, ale aj to, čo hrozilo napríklad národnej prírodnej rezervácii Poľana a k čomu len vďaka obetavému zákroku ochrancov prírody a vedcov nedošlo.
Deje sa tak paradoxne v čase, kedy nás chrániť naše pralesy okrem iného, okrem nášho vlastného zákona o ochrane prírody a krajiny zaväzuje stále viac medzinárodných záväzkov, z ktorých uvediem aspoň niektoré. Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o ochrane svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva, alebo Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, skrátene Karpatský dohovor. K posledne menovanému dohovoru bol v máji 2011, zhodou okolností práve v Bratislave, podpísaný protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, v čl. 10 ktorého sa okrem iného uvádza, citujem: "Každá zo zmluvných strán musí na svojom národnom území prijať opatrenia, ktoré sú zamerané na identifikáciu a ochranu prirodzených lesov, a to najmä pralesov v Karpatoch, vytváraním chránených území s dostatočnou veľkosťou a v dostatočnom počte, ako aj realizáciou iných konkrétnych opatrení." Koniec citátu. Požiadavky na záchranu posledných pralesov a pralesných zvyškov na Slovensku podporujú okrem vyššie uvedeného aj ďalšie skutočnosti, pričom údaje čerpám z výskumu uskutočneného a publikovaného mimovládnou organizáciou FSC Slovensko v tomto roku. A podľa týchto výsledkov je výmera slovenských pralesov medzičasom zredukovaná na desaťtisíc stoštyri hektárov, čo predstavuje púhych 0,21 % plochy nášho štátu, 68,5 % výmery slovenských pralesov sa nachádza v piatom stupni ochrany a zvyšok je dosiaľ nechránený. Ale ak má dôjsť k naplneniu toho protokolu, ktorého sme signatármi, je logické, že by sme mali prikročiť aj k preventívnej ochrane týchto, dosiaľ nechránených zvyškov našich pralesov. A čo je ďalší podporný argument pre ich ochranu, je skutočnosť, že veľká väčšina výmery pralesov na Slovensku sa nachádza na štátnych pozemkoch nevyžadujúcich kompenzáciu majetkovej ujmy neštátnym vlastníkom z titulu ochrany.
Na základe vyššie uvedeného, vážený pán minister, interpelujem vás vo veci nedostatočnej ochrany pralesov a pralesných zvyškov na Slovensku. Zároveň si vás dovoľujem požiadať o urýchlené kroky k tomu, aby pralesy na Slovensku začali byť účinne chránené.
Ďakujem za pozornosť a vyslovujem nádej na čo najskoršiu a čo najkonkrétnejšiu odpoveď.
A tretia interpelácia adresovaná ministrovi kultúry, pánovi Marekovi Maďaričovi: Vážený pán minister, zainteresované odborné kruhy, občianske združenia, ale i širokú verejnosť v týchto dňoch pobúrila likvidácia jednej z posledných pamiatok industriálneho dedičstva na území Bratislavy, areálu bývalej cvernovej továrne, skrátene,, Cvernovky, na Páričkovej ulici v mestskej časti Ružinov. Tento akt nadväzuje na podobné činy z nedávnej minulosti, kedy Bratislava prišla o mnohé hodnoty industriálneho dedičstva, okrem iných Kablo, Danubius, Elektrik, Gumon, Tabaková továreň a ďalšie.
Vážený pán minister kultúry, vzhľadom na to, že pamiatková starostlivosť a ochrana kultúrneho dedičstva, medzi ktoré industriálne pamiatky vrátane bývalej cvernovej továrne v Bratislave nepochybne patria, je v kompetencii vášho rezortu, interpelujem vás vo veci ich neopodstatnenej a podľa našich zistení aj protiprávnej likvidácie.
Svoju interpeláciu zhrniem do troch hlavných bodov.
Po prvé. Prečo neboli do dnešného dňa vyhlásené za národné kultúrne pamiatky všetky štyri historické objekty areálu Cvernovky, ako to navrhoval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky už v roku 2007? Prečo ministerstvo kultúry a ním riadené inštitúcie neurobili v uplynulých rokoch všetky potrebné kroky na zachovanie industriálneho kultúrneho dedičstva?
Po druhé. Je asanácia Cvernovky legálna, spoločensky nezávadná a v súlade s verejných záujmom vo vzťahu k povinnosti chrániť kultúrne dedičstvo na území Slovenskej republiky, platnosti, resp. neplatnosti búracieho povolenia a ďalších právne relevantných náležitostí, zdraviu obyvateľov a ochrane životného prostredia?
A po tretie. Ako chce Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a ním riadené inštitúcie zabrániť likvidácii ďalších vzácnych hodnôt nášho kultúrneho dedičstva v budúcnosti? Aké konkrétne kroky plánujete v tejto veci podniknúť vo sfére legislatívnej, organizačnej, personálnej vrátane vyvodzovania osobnej zodpovednosti, prípadne v ďalších oblastiach? Pri vypracúvaní odpovede na moju interpeláciu si vám dovolím navrhnúť súčinnosť s ostatnými členmi vlády, ktorých sa táto problematika týka.
Záverom ďakujem za pozornosť a teším sa na skorú odpoveď. Vďaka.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

28.6.2012 o 15:12 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video