3. schôdza

Potravinová pomoc realizovaná pánom ministrom Simonom pre sociálne odkázaných od svojho začiatku bola problematická jej celkovou organizáciou, ako aj priebehom. Ale to, čo sa stalo v jej závere, predstihlo všetky obavy nielen odbornej verejnosti. Potravinová pomoc, ktorú malo dostať ešte viac ako osemdesiat tisíc ľudí, ešte aj v tomto období vyvoláva medzi obyvateľmi Slovenska veľkú pozornosť a pohoršenie a vyvoláva veľké otázniky najmä preto, že k zmene zmluvy došlo v období, keď vláda Ivety Radičovej nedostala dôveru.
Pán minister, akým spôsobom chce alebo bude Slovensko postupovať pri možnosti poskytovania potravinovej pomoci, ak to ešte Slovensko bude môcť s pomocou Európskej komisie urobiť a realizovať po tomto škandále v budúcich rokoch?

Len neviem, ako začať. Vláde Ivety Radičovej sa podaril skutočne husársky kúsok s tým, že dokázala okradnúť a vytunelovať aj najchudobnejších občanov Slovenska. Kauza, po takom vážnom zistení skutkového stavu, nabrala také obrátky, že získala veľmi negatívny postoj zo strany občanov Slovenskej republiky, ale aj zo strany budúcich spolupracujúcich organizácií, ktoré sa mohli potencionálne zapojiť do potravinovej pomoci pre roky 2012 a pre roky 2013 vzhľadom na to, že od roku 2014 už bude možné potravinovú pomoc realizovať cez úrady práce.
Neziskové organizácie alebo charitatívne organizácie, ktoré jediné môžu zabezpečovať v zmysle platnej legislatívy alebo nariadenia Európskej únie, jediné môžu distribuovať potraviny pre konečných prijímateľov, pre tých najchudobnejších ľudí Slovenska, odmietli aj pre rok 2012, aj pre rok 2013 spoluprácu s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou s tým, že po medializácii tohto prípadu jednoducho nechcú ísť do ďalšej takejto negatívnej skúsenosti.
V podstave nemáme zabezpečeného distribútora. To znamená, pre rok 2012 a 2013 nebude vedieť Slovensko zabezpečiť, lebo nevysúťažilo. Práve minulý piatok bolo ukončené výberové konanie pre rok 2013. Predtým bolo pre rok 2012. Jednoducho sa prihlásili len dve charitatívne organizácie, ktoré chceli realizovať potravinovú pomoc na úrovni zhruba, myslím, že tisíc ton. Čo je jednoducho nepostačujúce. My potrebujeme zabezpečiť podstatne väčšie množstvo. Takže už aj termíny, ktoré by bolo potrebné z hľadiska zabezpečenia pomoci pre rok 2012 a sčasti už aj pre rok 2013, sú update. Nedalo sa to urýchliť skôr, lebo sme nemali rozuzlený ten rok 2011. Myslím si, že po tých skúsenostiach, ktoré sme zistili, treba už ten prípad nechať došetriť Generálnej prokuratúre a myslím si, že orgány činné v trestnom konaní sa s celým týmto prípadom vysporiadajú.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, mohol by som vám v podstate v krátkosti odpovedať, že zrušená táto opona nebola, lebo v zmysle vysielania programov nevhodných do pätnásť rokov nikdy nebola zákonom zavedená. A tak isto, úprimne sa priznám, ale snáď to pochopíte, že neviem nijakým spôsobom zabrániť tomu, aby detský divák do pätnásť rokov nebol vystavený programom, ktoré môžu ohroziť jeho vývin. Azda to môžu čiastočne ovplyvniť rodičia, ktorí nejakým spôsobom regulujú prístup deťom k internetu alebo k televíznym programom ako takým.
Ale budem trošku, samozrejme, obšírnejší. Zákonom č. 343/2007 Z. z., to je audiovizuálny zákon, bol od 1. januára 2008 zavedený jednotný systém označovania ako systém klasifikácie audiovizuálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do sedem, dvanásť, pätnásť alebo osemnásť rokov. Toto považujem za veľmi podstatnú a veľmi dôležitú vec, pretože táto, toto označovanie dáva rodičom určitý návod, ako sú tie programy klasifikované a ako oni môžu účinne, menej účinne, jednoducho regulovať prístup svojich detí k takýmto programom.
Podrobnosti a spôsob uplatňovania jednotného systému označovania upravuje vyhláška ministerstva kultúry. Uvedená vyhláška bola pripravená v roku 2007 na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 12 ods. 2 a 3 audiovizuálneho zákona. Pred prijatím tejto vyhlášky bola orgánom príslušným určovať jednotný systém označovania programu vo vysielaní televíznej programovej služby a podmienky jeho uplatňovania Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá v roku 2001 prijala jednotný systém označovania programu a podmienky jeho uplatňovania. Ten nadobudol účinnosť dňa 1. septembra 2001. Tento systém rozlišoval nasledovné kategórie programov: nevhodné a neprístupné pre celú skupinu maloletých do osemnástich rokov, nevhodné pre maloletých vo vekovej podskupine do dvanásť rokov a nevhodné pre maloletých vo vekovej podskupine do sedem rokov, určené maloletým vo vekovej skupine do dvanásť rokov. Ostatné programy vysielateľ neoznačil.
Všetky programy nevhodné a neprístupné pre maloletých bol vysielateľ povinný zaradiť do vysielania medzi 22. a 6. hodinou. V tomto období teda neboli osobitne vymedzené programy nevhodné pre maloletých do pätnásť rokov a nebola zavedená ani takzvaná druhá časová opona. K jej zavedeniu došlo, až keď Rada pre vysielanie a retransmisiu v roku 2005 prijala nový jednotný systém označovania programov z hľadiska vekovej vhodnosti a podmienky jeho uplatňovania s účinnosťou od 1. novembra 2005. Až tento dokument vymedzil programy nevhodné pre maloletých do pätnásť rokov a zároveň vysielateľom uložil povinnosť zaradiť ich do vysielania medzi 20. a 6. hodinou. Avšak toto ustanovenie išlo nad rámec zákona, keďže takzvanú časovú oponu upravuje zákon č. 308, zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý od nadobudnutia svojej účinnosti v roku 2000, ustanovuje, že programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emociálny stav sa nesmú vysielať v čase od 6. do 22. hodiny. Preto keď Rada pre vysielanie a retransmisiu zaviedla v roku 2005 takzvanú druhú časovú oponu, išla nad rámec zákona. Z uvedeného dôvodu, keď v roku 2008 prešla kompetencia určovať jednotný systém označovania na ministerstvo kultúry, nebolo možné zaviesť vyhláškou takú povinnosť, ktorá by bola nad rámec toho, čo umožňuje zákon.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že zákon o vysielaní a retransmisii od roku 2000 ustanovuje len jednu časovú oponu. Teda, keď zákon druhú časovú oponu nikdy neustanovoval, pani poslankyňa, nebolo možné ju ani zrušiť.
Jednotný systém označovania programov slúži na ochranu maloletých pred nežiaducimi obsahmi v televíznom vysielaní prostredníctvom informovania rodičov o obsahu vysielaných programov. Ochrana maloletého diváka pred nevhodnými obsahmi však nespočíva na jedinej zložke, ktorou by bola zákonná regulácia. Účinnosť tohto systému záleží predovšetkým od výchovného prostredia dieťaťa a v prípade nezáujmu zo strany osôb, ktoré sa o dieťa starajú a mali by ho vychovávať, nebude efektívny ani ten najdokonalejší systém obsiahnutý v právnych normách. Úlohou jednotného systému označovania je poskytnúť informáciu o vhodnosti, respektíve nevhodnosti vysielaného programu a je aj na rodičovi, aby na základe tejto informácie reguloval to, čo dieťa prostredníctvom televízneho vysielania prijíma.
Ak by však širšia odborná diskusia so zainteresovanými subjektami a Radou pre vysielanie a retransmisiu ukázala, že je potrebné súčasný jednotný systém označovania prehodnotiť, ministerstvo kultúry je zmenám otvorené. V roku 2013 plánuje ministerstvo zorganizovať odbornú konferenciu na tému Redefinícia parametrov verejnej služby poskytovanej verejnoprávnym vysielateľom s osobitným ohľadom na systém odpočtu, monitoringu a kontroly ich následného napĺňania, ktorá by mohla byť vhodnou platformou na takúto diskusiu. Pre porovnanie, v Českej republike stále nebol jednotný systém označovania programov schválený. Zákon o provozování rozhlasového a televizního vysílání obsahuje rovnako ako náš zákon len jednu časovú oponu v čase od 6. do 22. hodiny, počas ktorého vysielateľ nemôže do vysielania zaraďovať programy a upútavky, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo mravný vývoj detí a mladistvých. Vysielaniu týchto programov musí bezprostredne predchádzať slovné upozornenie na nevhodnosť programu pre deti a mladistvých a takýto program musí byť v prípade televízneho vysielania označený obrazovým symbolom upozorňujúcim na jeho nevhodnosť pre deti a mladistvých počas celej doby jeho vysielania.
Čiže podstatné pre mňa je, že máme programy označené. A samozrejme ostáva praktickou otázkou, ako je v dnešnej dobe možné chrániť maloletých pred škodlivými obsahmi? A samozrejme aj taká podotázka, ak vám veľmi záleží na zavedení tejto opony, prečo ste toto zavedenie neiniciovali aj počas toho obdobia, keď ste boli vládnou poslankyňou?
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja začnem odpoveďou na vašu poslednú otázku. Ja som iniciovala, ako iste viete, keďže sa jedná o vyhlášku, tak som komunikovala s pánom ministrom Krajcerom. Nemohla to byť z mojej strany iniciatíva priamo tu v parlamente, nejaká novela zákona, keďže išlo o doplnenie tej vyhlášky.
Tiež teda ja by som mala ešte možno nie jednu, ale viacero doplňujúcich otázok na to, čo ste povedali. Pretože hoci, ako ste správne uviedli, jednotný systém označovania na začiatku bol len vydávaný radou. Ja som bolo členkou rady, čiže viem, ako to bolo. A bolo aj nutné zaviesť tú druhú časovú oponu. Boli na to veľmi pozitívne odozvy. Teraz stúpli sťažnosti divákov, rodičov, keď ste mali možnosť si to pozrieť, oproti roku 2008, odkedy neplatila táto druhá časová opona z 215 na 1 191 za uplynulý rok. Ja, ako matka, naozaj musím skonštatovať, že je to aj o nás rodičoch, ako dávame pozor možno na deti, ako ich vychovávame. Ale na druhej strane, vy ste hovorili, že teda je hlavná vec, že sú teda tie programy označené. V takom prípade ale potom, načo je aj tá jedna časová opona? Tak dávajme celý deň aj programy označené nevhodné do osemnásť rokov a je to na rodičoch, aby si ustriehli, čo deti pozerajú. Ja si myslím, že ak máme my tú kompetenciu zasiahnuť a je to naozaj, aj Rada pre vysielanie a retransmisiu niekoľkokrát vás vyzvala, aby sa znovu zaviedla táto druhá časová opona, ak máme tú možnosť zasiahnuť, si myslím, že je našou povinnosťou, aj aby my sme niečo urobili.
Čiže chcem sa vás spýtať, či naozaj chcete čakať až do roku 2013. Či vám nestačia tie výsledky, ktoré sú dnes. Či vám nestačí tá hrozná kvalita vysielania. Či vám, ako otcovi, vašim známym, ktorí sú rodičia, nevadí stav vysielania. Či sa nehanbíte za to, čo sa vysiela, ako rodič, a nemáte strach proste, že v čase, keď náhodou vy aj nebudete prítomný... (Vystúpenie prerušené časomerom. Potlesk.)

Tak ja neviem, prečo by som sa ja mal hanbiť za to, čo sa vysiela. Naozaj, tak to je taká sugestívna otázka. Nie som ani tvorcom programov, ani tvorcom tohto sveta, kde sú obsahy prístupné voľne, či na internete, či v televíznom vysielaní, či v televíznom vysielaní na požiadanie alebo v televíznom vysielaní tých staníc, ktoré vysielajú zo zákona v Slovenskej republike alebo na základe udelenia licencie.
Vôbec sa zásadne nebránim tomu, aby tá druhá opona bola zavedená. Tá diskusia môže prebehnúť aj skôr, ale naozaj, trvám na tom, že z hľadiska, aj toto je nejaká cesta ochrany maloletých pred škodlivými obsahmi, tak to podstatné sa urobilo vtedy, keď tie programy sú označované z hľadiska toho obsahu. Pretože aj to, ak budú povedzme tie programy, ktoré sú označené ako nevhodné pre maloletých do pätnásť rokov, vysielané až po 22.00 hod. na obrazovkách našich, pardon, ale potom budú môcť teda byť vysielané až po 22.00 hod., keby bola zavedená... (Hlas z pléna.) No ale to sa sa bude týkať vysielania Slovenskej televízie. Jednoducho televízii, ktoré vysielajú na základe zákona o RTVS alebo na základe udelenia licencie, nijakým spôsobom to neznemožní prístup k takýmto programom v desiatkach iných kanálov, ktoré sú dostupné pre našich maloletých. Takže tiež si myslím, že potom celkom neobstoja tie sugestívne slová toho typu, akú obrovskú vinu nesiem ja alebo ktokoľvek, ktorý zatiaľ túto oponu nezaviedol, pretože žijeme v takom svete, v akom žijeme.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, výsluhové dôchodky sú dávkami výsluhového zabezpečenia upravené osobitným zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Legislatíva osobitného významu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov nepatrí do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí rodiny Slovenskej republiky, za činnosť ktorého ja zodpovedám. Napriek opakovaným snahám Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z minulosti o vytvorenie jednotného univerzálneho systému, v ktorom by ozbrojené zložky podliehali všeobecnému systému sociálneho poistenia s tým, že osobitosť výkonu služby by bola riešená formou nadstavby, tieto snahy a zámery neprešli.
K otázke financovania výsluhových dôchodkov by sa mali preto vyjadriť siloví ministri. To znamená, že deficit nemôžem ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému Slovenskej republiky je riešená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky reformou I. a II. a v budúcom roku aj III. piliera. Otázka vo veci hospodárenia vo výsluhových dôchodkoch policajtov a vojakov je skôr otázkou pre podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky. Avšak ak sa nepríjmu primerané úpravy v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov, je možné očakávať aj taký vývoj, ako ste vy pomenovala. Vami uvádzaný deficit 440 mil. vychádza pravdepodobne z predpokladu, že nenastanú žiadne zásadné zmeny v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov.
Mám informáciu, že ministerstvo vnútra a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky analyzuje súčasný stav systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a pripravuje opatrenia na zabrzdenie nepriaznivého vývoja nárastu počtu poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia. Ich cieľom by malo byť zníženie deficitu osobitného účtu na prijateľnú úroveň.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám za odpoveď, pán minister. Ja si uvedomujem, že toto nie je celkom vaša kompetencia. Skôr som chcela vedieť, či z vašej strany dôjde k nejakej iniciácií vzájomných rozhovorov, aby sa tento systém, tak povedané slangovo, zharmonizoval. Zamestnanci silových rezortov odchádzajú do dôchodku v nižšom veku. Priemerný muž odchádza do dôchodku súčasne vo veku asi šesťdesiat jeden rokov. Priemerný policajt štyridsať deväť rokov a vojak vo veku tridsať deväť rokov. Ak zoberiem do úvahy, že aj u policajtov, aj u vojakov je momentálne systém nespravodlivý v tom, že obidve skupiny odvádzajú do systému oveľa menej peňazí, ako z neho v budúcnosti vyberú, preto vychádzam z toho, že dlhodobo tento systém nemôže byť vyrovnaný a bude produkovať deficity, ktoré budú nakoniec musieť byť vykrývané z peňazí daňových poplatníkov. Preto nalieham alebo preto som zvedavá na to, či v týchto intenciách, či teda budete iniciovať alebo budete sa vy vážne zaoberať iniciáciou zmeny aj smerom k ministerstvu obrany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, v mnohých prípadoch s vami súhlasím. Ja pokiaľ hovorím a tvrdím, že je potrebné zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému ako takého, jednoznačne sa táto problematika týka aj tejto špeciálnej kategórie dôchodcov. To znamená, policajtov a vojakov. Ja by som osobne privítal, keby sa spravila unifikácia, ale reálne predpokladám, že to nie je možné. Aj samotné hospodárenie na osobnom účte, to znamená, je to niekde úplne inde. Ale zas treba povedať, že boli aj zverejnené informácie v kontexte balíka konsolidačných opatrení, že aj touto problematikou sa bude vláda zaoberať. Ja reálne predpokladám, že príde k istým úpravám, ktoré súvisia aj s výsluhovými dôchodkami.