3. schôdza

Ďakujem za možnosť zaujať stanovisko. Vlastne všetky pripomienky sa týkali dvoch vecí, takže pokúsim sa veľmi stručne odpovedať teda na tieto dve veci. Jedna je teda tá tzv. pätnástka, to znamená programy mládeži nevhodné alebo vhodné iba pre mládež od 15 rokov. To je veľký problém nielen Rady pre vysielanie a retransmisiu, nielen ľudí, ktorí nám píšu tie sťažnosti, ktoré ako tu odznelo, veľmi prudko rastú, ale teší ma, že aj nášho parlamentu mnohých poslancov. Ja teraz nechcem hovoriť o tom, čo sme my všetko urobili preto. My sme písali list, ja každému ministrovi aj predchádzajúcemu, aj súčasnému, pri osobných stretnutiach to neustále pripomínam. Ja som písal o tom taký článok, takú štúdiu, neustále sa s tým zaoberáme pre všetkých možných príležitostiach, ale asi to nie je dostatočné. Takže jediné, čo ja môžem sľúbiť alebo povedať tu pred týmto parlamentom, že v tom budeme pokračovať, pretože to sú týka aj nás. To už naozaj my dostávame potom "feedback" od ľudí, ktorí nám píšu, však aj ja predávam svoju tvár a oni proste, oni majú potom nás za tých, ktorí to umožňujeme, tento morálny úpadok. Takže už to je naozaj skoro aj osobné, ja mám veľa známych ľudí, ktorí ma poznajú, a hovoria: " No tak to už Mistrík, keď toto pripustí, tak čo toto tu je." No takže je to naozaj aj v našom záujme.
Ale ja vás prosím o podporu, pretože naozaj je to v súčasnosti, je to v rukách ministra kultúry, ten môže vyhlášku zmeniť. My máme pripravenú verziu dokonca. To je zmena jednej vety fakticky. Čiže sme ochotní technicko-legislatívne tomu pomôcť. Samozrejme, že ten minister, ani predchádzajúci, naozaj týka sa to teda aj pána Maďariča, ale aj pána Krajcera, v tom sme si ako rovní. Takže nemá to politický podtón, má to ten podtón, naozaj tú odvahu vstúpiť do toho. Vysielatelia, samozrejme, nie sú tomu veľmi radi, pretože oni to potrebujú reprízovať na druhý deň, lebo by tam museli kupovať iný program. Takže ja chápem to stanovisko vysielateľov je takéto, ale ja z hľadiska teda môjho postavenia to nechápem a nemôžeme to pripustiť. Sankcionujeme to, lenže viete, kým tá sankcia príde, tak aj Hotel Paradise pomaly skončí, on beží, beží, beží. Teraz príde sťažnosť, musíme to proste preskúmať a tak ďalej, čiže to nejaký čas trvá, mesiac - dva. Nejaké lehoty musíte dodržať, aby vám to súd nevrátil na základe nejakej chyby technickej. No a kým sa to všetko, teda kým príde tá sankcia, tá pokuta, tak už pomaly je pol tých Hotelov Paradise odvysielaných a tak ďalej, čiže je to tento problém. Keby bolo vo vyhláške napísané, že programy tohto typu môžu ísť až po 22.00 hodine večer, tak sa to fakticky vyrieši. Takže prosím aj o podporu poslancov.
Druhá vec, druhá vec bola reklama, zvuk reklamy a hlasitosť reklamy. Áno, existuje úprava zákonná. My to meriame, je stanovená hranica šesť decibelov rozdiel, čiže keď prekročí ten rozdiel medzi zvukom predchádzajúcim a zvukom reklamy šesť decibelov, ide sankcia. To sankcionujeme, ale neustále sa to opakuje, to je pravda. Tento problém sa neustále opakuje a my vždy, keď naň prídeme, tak dáme sankciu. A on potom ide, ide a zasa potom to urobia, takže to je taký stále zápas z dvoch strán, ale, je tu jedno riešenie, ktoré sa črtá v rámci, lebo to je nielen slovenský problém, to je celoeurópsky problém alebo celosvetový. EBU (European Broadcasting Union) má už jeden materiál vypracovaný. Je technické riešenie, ktoré umožní, existujú, už sú vyvinuté prístroje, ktoré aj na strane vysielateľa, aj na strane retransmitora, toho, kto má družicu, toho, kto má káblovku, toho kto, vysiela, toho, kto vyrába program, je prístroj, ktorý dokáže tú hladinu vyrovnať. Čiže technické riešenie existuje a na úrovni EBU existuje už aj norma, ktorá sa postupne v niektorých zavádza. To by v podstate nám toto vyriešilo. Samozrejme, neexistuje zasa zákon, ktorý by umožnil to nanútiť tým vysielateľom, čiže to vlastne je na úrovni konsenzu a na Slovensku zatiaľ takýto konsenzus neexistuje. My z pozície rady to tiež nemôžeme, nemôžeme nanútiť, neexistuje zákonná úprava, ktorá by povedala, že rada povie, že toto musíte aplikovať, ale, samozrejme, pracujeme na tom, aby sa to aj na Slovensku zaviedlo. Takže to je odpoveď na tú pálčivú otázku reklamy.
Takže dúfam, že som odpovedal na všetko, a ďakujem.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Žiadate o záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k

výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2011.

Správa je uverejnená ako tlač 63 a správa výboru ako tlač 63a. Dávam slovo predsedovi, predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivanovi Petranskému, aby správu uviedol.
Prosím, pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa v mene Ústavu pamäti národa predložil výročnú správu o činnosti ÚPN za rok 2011.
Výročná správa hodnotí činnosť ÚPN z hľadiska účelu jeho zriadenia, dokumentuje plnenie úloh a aktivity, ktoré ÚPN vykonával, materiál na organizačné zabezpečenie plnenia úloh uloženým zákonom o pamäti národa. Zaoberá sa všetkými aspektmi pôsobenia ÚPN v roku 2011. Približuje činnosť orgánov ústavu a výsledky v oblasti sprístupňovania dokumentov, činnosti archívu, vedeckovýskumných, publikačných, vzdelávacích a osvetových aktivít.
Výročnú správu o činnosti prerokovala Správna rada Ústavu pamäti národa 30. apríla 2012. V dozornej rade ÚPN ju správna rada ÚPN prerokovala 4. mája 2012. Pracovníci ÚPN v roku 2011 pokračovali v napĺňaní dlhodobých projektov i v rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa dlhodobým činnostiam, akými sú: vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácia činnosti štátnej bezpečnosti, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonom stanovených úloh, vzdelávacie a popularizačné aktivity, publikačná činnosť a mnohé ďalšie.
Ústav pamäti národa v roku 2011 vydal samostatne alebo v spolupráci s inými inštitúciami, zorganizoval osem konferencií, kolokvií a seminárov, dokončil dva dokumentárne filmy, nakrútil 47 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, vydal jedenásť publikácií, ktoré boli prezentované verejnosti. V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil v rozsahu pravidelného cyklu 14 diskusných večerov, viac ako 100 prednášok vo všetkých typoch škôl. Ústav prijal viac ako 70 návštevníkov v rámci exkurzií. V rámci sprístupňovania dokumentov podľa zákona o pamäti národa sprístupnil materiály 59 žiadateľom. Ďalších 221 záujemcov, študovalo materiály v archíve Ústavu pamäti národa. Pracovníci Ústavu pamäti národa mali 24 vystúpení na vedeckých konferenciách a seminároch a viac ako 120 publikačných výstupov v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisoch, zborníkov a iných publikácií.
V roku 2011 teda Ústav pamäti národa v plnom rozsahu plnil úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa, a to napriek tomu, že ani po deviatich rokoch, ako to tu každoročne pripomínam, nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona, podľa ktorého má ÚPN dostať k dispozícii od štátu vlastnú budovu. Ústav pamäti národa tak naďalej sídli na dvoch miestach v prenajatých a vypožičaných priestoroch, čo zásadne sťažuje jeho prácu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Prosím člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Vladimíra Jánoša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny informoval a podal správu o prerokovaní výročnej správy Ústavu pamäti národa za rok 2011, ktorý máte pod tlačou číslo 63.
V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až v rokoch 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 28. mája 2012 predložil predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa pán Ivan Petranský výročnú správu o stave Ústavu pamäti národa za rok 2011 Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. mája 2012 pod číslom 48 pridelil výročnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o tejto výročnej správe na svojej 3. schôdzi 12. júna 2012 a prijal k nej uznesenie č. 10, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2011.
Návrh na uznesenie Národnej rady máte k dispozícii pod tlačou č. 63a. Týmto som skončil.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Takže ešte raz. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja sa chcem spýtať tuná predsedu správnej rady, nie som právnik, prípadne ma opravte, ale z tej bežnej vedomosti, čo mám, sa hovorí, a teda myslím, aj takto zákon hovorí, že keď sa dozviete o tom, že bol spáchaný nejaký trestný čin, je vašou povinnosťou to nejakým spôsobom riešiť a oznámiť. A ja sa chcem spýtať, pri tom skúmaní, tej pamäti nášho národa neblahej častokrát, ste určite natrafili na niektoré skutočnosti, ktoré poukazujú alebo nasvedčujú tomu, že mohol byť spáchaný nejaký trestný čin. Až by som si vsadil, čo nerobím, že v tom období tých štyridsiatich rokov hlbokého komunizmu tuto veľa takého nastalo, a teda tá moja otázka znie, že či tej, pri tej vašej práci, pokiaľ ste takéto niečo zistili, či ste si konali občiansku povinnosť a podali ste nejaké návrhy na na šetrenie, na vyšetrovanie? Či boli, alebo neboli, aby to potvrdil aj nezávislý orgán. Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami žiadni poslanci. Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Mičovský.
Nech sa páči, pán poslanec.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, len veľmi spontánne ma napadlo, že sa priznám k jednej svojej takej fixnej idei, ktorá ma dosť prenasleduje a ktorá súvisí možno práve s tým, čo je hlavným predmetom tohto dôležitého ústavu, ktorý má ozaj byť pamäťou nielen národa, ale všetkých jeho predstaviteľov, teda nás všetkých. Tá fixná idea spočíva v tom, že si myslím, že je veľmi veľa vecí v spoločnosti, ktoré spôsobujú to, že nie sme schopní mnohokrát v mierových pokojných časoch, ako sú tieto, zaujať otvorené, tak trocha aj odvážne stanovisko k veciam, ktoré sú mnohokrát ťažké, zlé. A vtedy mi spomienky tak zabiehajú do tých čias, ktoré sú predmetom skúmania tohto ústavu. A hovorím si, Bože, ak, ak v týchto mierových pokojných časoch nedokážeme byť odvážni, aké ťažké to muselo byť v časoch, ktoré skúma tento ústav a ako mnohokrát pravdepodobne tie hranice medzi odvahou a zbabelosťou boli tenké, veľmi ťažko hmatateľné a som presvedčený, že práve v našej histórii, tej nedávnej aj dávnejšej, existuje veľmi veľa vecí, ktoré ešte stále nie sú dostatočne zodpovedané, a preto vítam túto možnosť, že som mal možnosť vypočuť si správu, ktorá obsahovala pomerne veľa čísiel o tom, čo Ústav pamäti národa robil. V poslednom roku je to možno celkom akože excelentný výpočet vecí, ktoré ozaj je správne, že sa udiali.
Napriek tomu si myslím, pán predseda, že, že treba urobiť oveľa, oveľa viac. Ja sa, ja sa desím, že existuje ešte u nás stále polemika o tom, či vyviezť desiatky tisíc obyvateľov vlastnej krajiny bolo až takým zločinom, že či náhodou tam neexistujú na to nejaké ospravedlnenia. Ja sa desím, že existujú úvahy o tom, že je, že je možné v istých fázach, možnože ospravedlňovať zlyhanie nielen vysokých predstaviteľov, nás všetkých. Preto by som chcel z tohto miesta sa veľmi vážne prihovoriť, aby váš ústav mal absolútnu podporu nás poslancov a všetkých, ktorí rozhodujú o tom, aby ste mohli vykonávať tú činnosť čo najkvalitnejšie. Aby to nebola debata o budove, o podmienkach materiálnych, aj keď o peniaze ide zrejme aj v tomto prípade až v prvom rade, a som ochotný povedať tu za seba, že považujem vašu prácu za nesmierne dôležitú a budem veľmi rád, keď urobíte ešte oveľa viac preto, aby možno ste nemuseli a nemôžete ani zobrať historikom ich názor, ani ľuďom ich, ich pocity a názory, ale aby ste urobili oveľa viac ako doteraz pre to, aby tie temné otázky z našej minulosti boli oveľa jednoznačnejšie zodpovedané. Aby tu neexistovala polemika o veciach, ktoré, hovorím, až desia, že sa odohrali niekoľko rokov pred mojím narodením. Mne sa zdá, že sa mali odohrať v stredoveku alebo praveku, a naozaj možno je to smiešne, ale ja sa s tým neviem vyrovnať. A nie je to otázka, že hrabať sa v histórii pre, preto aby sme si dačo mohli napísať do knižiek, do záverečných správ, ale história sa zvykne opakovať a práve ide o to, že keď sa zase zopakuje, keď opäť možno budeme sa baviť nielen o kríze finančnej, ale aj o krízach hlbších, aby sme si to vedeli pripomenúť, to, čo robí Ústav pamäti národa, a možno aby naše budúce skutky, nie príhovory v rozprave, boli lepšie. Vidím v tom obrovskú silu vášho ústavu a verím, že práve ak sa zväčší vaša práca, zlepší jej intenzita, tak tie naše skutky v budúcnosti, keď nám situácie pripravia ťažké otázky a my budeme potrebovať hľadať odpovede, budú nápomocné. Ďakujem