3. schôdza

V podstate áno. Prišiel som teraz, ale táto téma ma veľmi zaujíma, takže v podstate už inú možnosť asi nemám sa prihlásiť. Takže, prepáčte, ak to bolo ináč, ale myslel som to teda už na niekoho kompetentného, na pána predkladateľa.

Ďakujem za možnosť zaujať stanovisko. Vlastne všetky pripomienky sa týkali dvoch vecí, takže pokúsim sa veľmi stručne odpovedať teda na tieto dve veci. Jedna je teda tá tzv. pätnástka, to znamená programy mládeži nevhodné alebo vhodné iba pre mládež od 15 rokov. To je veľký problém nielen Rady pre vysielanie a retransmisiu, nielen ľudí, ktorí nám píšu tie sťažnosti, ktoré ako tu odznelo, veľmi prudko rastú, ale teší ma, že aj nášho parlamentu mnohých poslancov. Ja teraz nechcem hovoriť o tom, čo sme my všetko urobili preto. My sme písali list, ja každému ministrovi aj predchádzajúcemu, aj súčasnému, pri osobných stretnutiach to neustále pripomínam. Ja som písal o tom taký článok, takú štúdiu, neustále sa s tým zaoberáme pre všetkých možných príležitostiach, ale asi to nie je dostatočné. Takže jediné, čo ja môžem sľúbiť alebo povedať tu pred týmto parlamentom, že v tom budeme pokračovať, pretože to sú týka aj nás. To už naozaj my dostávame potom "feedback" od ľudí, ktorí nám píšu, však aj ja predávam svoju tvár a oni proste, oni majú potom nás za tých, ktorí to umožňujeme, tento morálny úpadok. Takže už to je naozaj skoro aj osobné, ja mám veľa známych ľudí, ktorí ma poznajú, a hovoria: " No tak to už Mistrík, keď toto pripustí, tak čo toto tu je." No takže je to naozaj aj v našom záujme.
Ale ja vás prosím o podporu, pretože naozaj je to v súčasnosti, je to v rukách ministra kultúry, ten môže vyhlášku zmeniť. My máme pripravenú verziu dokonca. To je zmena jednej vety fakticky. Čiže sme ochotní technicko-legislatívne tomu pomôcť. Samozrejme, že ten minister, ani predchádzajúci, naozaj týka sa to teda aj pána Maďariča, ale aj pána Krajcera, v tom sme si ako rovní. Takže nemá to politický podtón, má to ten podtón, naozaj tú odvahu vstúpiť do toho. Vysielatelia, samozrejme, nie sú tomu veľmi radi, pretože oni to potrebujú reprízovať na druhý deň, lebo by tam museli kupovať iný program. Takže ja chápem to stanovisko vysielateľov je takéto, ale ja z hľadiska teda môjho postavenia to nechápem a nemôžeme to pripustiť. Sankcionujeme to, lenže viete, kým tá sankcia príde, tak aj Hotel Paradise pomaly skončí, on beží, beží, beží. Teraz príde sťažnosť, musíme to proste preskúmať a tak ďalej, čiže to nejaký čas trvá, mesiac - dva. Nejaké lehoty musíte dodržať, aby vám to súd nevrátil na základe nejakej chyby technickej. No a kým sa to všetko, teda kým príde tá sankcia, tá pokuta, tak už pomaly je pol tých Hotelov Paradise odvysielaných a tak ďalej, čiže je to tento problém. Keby bolo vo vyhláške napísané, že programy tohto typu môžu ísť až po 22.00 hodine večer, tak sa to fakticky vyrieši. Takže prosím aj o podporu poslancov.
Druhá vec, druhá vec bola reklama, zvuk reklamy a hlasitosť reklamy. Áno, existuje úprava zákonná. My to meriame, je stanovená hranica šesť decibelov rozdiel, čiže keď prekročí ten rozdiel medzi zvukom predchádzajúcim a zvukom reklamy šesť decibelov, ide sankcia. To sankcionujeme, ale neustále sa to opakuje, to je pravda. Tento problém sa neustále opakuje a my vždy, keď naň prídeme, tak dáme sankciu. A on potom ide, ide a zasa potom to urobia, takže to je taký stále zápas z dvoch strán, ale, je tu jedno riešenie, ktoré sa črtá v rámci, lebo to je nielen slovenský problém, to je celoeurópsky problém alebo celosvetový. EBU (European Broadcasting Union) má už jeden materiál vypracovaný. Je technické riešenie, ktoré umožní, existujú, už sú vyvinuté prístroje, ktoré aj na strane vysielateľa, aj na strane retransmitora, toho, kto má družicu, toho, kto má káblovku, toho kto, vysiela, toho, kto vyrába program, je prístroj, ktorý dokáže tú hladinu vyrovnať. Čiže technické riešenie existuje a na úrovni EBU existuje už aj norma, ktorá sa postupne v niektorých zavádza. To by v podstate nám toto vyriešilo. Samozrejme, neexistuje zasa zákon, ktorý by umožnil to nanútiť tým vysielateľom, čiže to vlastne je na úrovni konsenzu a na Slovensku zatiaľ takýto konsenzus neexistuje. My z pozície rady to tiež nemôžeme, nemôžeme nanútiť, neexistuje zákonná úprava, ktorá by povedala, že rada povie, že toto musíte aplikovať, ale, samozrejme, pracujeme na tom, aby sa to aj na Slovensku zaviedlo. Takže to je odpoveď na tú pálčivú otázku reklamy.
Takže dúfam, že som odpovedal na všetko, a ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa v mene Ústavu pamäti národa predložil výročnú správu o činnosti ÚPN za rok 2011.
Výročná správa hodnotí činnosť ÚPN z hľadiska účelu jeho zriadenia, dokumentuje plnenie úloh a aktivity, ktoré ÚPN vykonával, materiál na organizačné zabezpečenie plnenia úloh uloženým zákonom o pamäti národa. Zaoberá sa všetkými aspektmi pôsobenia ÚPN v roku 2011. Približuje činnosť orgánov ústavu a výsledky v oblasti sprístupňovania dokumentov, činnosti archívu, vedeckovýskumných, publikačných, vzdelávacích a osvetových aktivít.
Výročnú správu o činnosti prerokovala Správna rada Ústavu pamäti národa 30. apríla 2012. V dozornej rade ÚPN ju správna rada ÚPN prerokovala 4. mája 2012. Pracovníci ÚPN v roku 2011 pokračovali v napĺňaní dlhodobých projektov i v rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa dlhodobým činnostiam, akými sú: vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácia činnosti štátnej bezpečnosti, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonom stanovených úloh, vzdelávacie a popularizačné aktivity, publikačná činnosť a mnohé ďalšie.
Ústav pamäti národa v roku 2011 vydal samostatne alebo v spolupráci s inými inštitúciami, zorganizoval osem konferencií, kolokvií a seminárov, dokončil dva dokumentárne filmy, nakrútil 47 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, vydal jedenásť publikácií, ktoré boli prezentované verejnosti. V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil v rozsahu pravidelného cyklu 14 diskusných večerov, viac ako 100 prednášok vo všetkých typoch škôl. Ústav prijal viac ako 70 návštevníkov v rámci exkurzií. V rámci sprístupňovania dokumentov podľa zákona o pamäti národa sprístupnil materiály 59 žiadateľom. Ďalších 221 záujemcov, študovalo materiály v archíve Ústavu pamäti národa. Pracovníci Ústavu pamäti národa mali 24 vystúpení na vedeckých konferenciách a seminároch a viac ako 120 publikačných výstupov v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisoch, zborníkov a iných publikácií.
V roku 2011 teda Ústav pamäti národa v plnom rozsahu plnil úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa, a to napriek tomu, že ani po deviatich rokoch, ako to tu každoročne pripomínam, nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona, podľa ktorého má ÚPN dostať k dispozícii od štátu vlastnú budovu. Ústav pamäti národa tak naďalej sídli na dvoch miestach v prenajatých a vypožičaných priestoroch, čo zásadne sťažuje jeho prácu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny informoval a podal správu o prerokovaní výročnej správy Ústavu pamäti národa za rok 2011, ktorý máte pod tlačou číslo 63.
V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až v rokoch 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 28. mája 2012 predložil predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa pán Ivan Petranský výročnú správu o stave Ústavu pamäti národa za rok 2011 Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. mája 2012 pod číslom 48 pridelil výročnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o tejto výročnej správe na svojej 3. schôdzi 12. júna 2012 a prijal k nej uznesenie č. 10, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2011.
Návrh na uznesenie Národnej rady máte k dispozícii pod tlačou č. 63a. Týmto som skončil.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Takže ešte raz. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja sa chcem spýtať tuná predsedu správnej rady, nie som právnik, prípadne ma opravte, ale z tej bežnej vedomosti, čo mám, sa hovorí, a teda myslím, aj takto zákon hovorí, že keď sa dozviete o tom, že bol spáchaný nejaký trestný čin, je vašou povinnosťou to nejakým spôsobom riešiť a oznámiť. A ja sa chcem spýtať, pri tom skúmaní, tej pamäti nášho národa neblahej častokrát, ste určite natrafili na niektoré skutočnosti, ktoré poukazujú alebo nasvedčujú tomu, že mohol byť spáchaný nejaký trestný čin. Až by som si vsadil, čo nerobím, že v tom období tých štyridsiatich rokov hlbokého komunizmu tuto veľa takého nastalo, a teda tá moja otázka znie, že či tej, pri tej vašej práci, pokiaľ ste takéto niečo zistili, či ste si konali občiansku povinnosť a podali ste nejaké návrhy na na šetrenie, na vyšetrovanie? Či boli, alebo neboli, aby to potvrdil aj nezávislý orgán. Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, len veľmi spontánne ma napadlo, že sa priznám k jednej svojej takej fixnej idei, ktorá ma dosť prenasleduje a ktorá súvisí možno práve s tým, čo je hlavným predmetom tohto dôležitého ústavu, ktorý má ozaj byť pamäťou nielen národa, ale všetkých jeho predstaviteľov, teda nás všetkých. Tá fixná idea spočíva v tom, že si myslím, že je veľmi veľa vecí v spoločnosti, ktoré spôsobujú to, že nie sme schopní mnohokrát v mierových pokojných časoch, ako sú tieto, zaujať otvorené, tak trocha aj odvážne stanovisko k veciam, ktoré sú mnohokrát ťažké, zlé. A vtedy mi spomienky tak zabiehajú do tých čias, ktoré sú predmetom skúmania tohto ústavu. A hovorím si, Bože, ak, ak v týchto mierových pokojných časoch nedokážeme byť odvážni, aké ťažké to muselo byť v časoch, ktoré skúma tento ústav a ako mnohokrát pravdepodobne tie hranice medzi odvahou a zbabelosťou boli tenké, veľmi ťažko hmatateľné a som presvedčený, že práve v našej histórii, tej nedávnej aj dávnejšej, existuje veľmi veľa vecí, ktoré ešte stále nie sú dostatočne zodpovedané, a preto vítam túto možnosť, že som mal možnosť vypočuť si správu, ktorá obsahovala pomerne veľa čísiel o tom, čo Ústav pamäti národa robil. V poslednom roku je to možno celkom akože excelentný výpočet vecí, ktoré ozaj je správne, že sa udiali.
Napriek tomu si myslím, pán predseda, že, že treba urobiť oveľa, oveľa viac. Ja sa, ja sa desím, že existuje ešte u nás stále polemika o tom, či vyviezť desiatky tisíc obyvateľov vlastnej krajiny bolo až takým zločinom, že či náhodou tam neexistujú na to nejaké ospravedlnenia. Ja sa desím, že existujú úvahy o tom, že je, že je možné v istých fázach, možnože ospravedlňovať zlyhanie nielen vysokých predstaviteľov, nás všetkých. Preto by som chcel z tohto miesta sa veľmi vážne prihovoriť, aby váš ústav mal absolútnu podporu nás poslancov a všetkých, ktorí rozhodujú o tom, aby ste mohli vykonávať tú činnosť čo najkvalitnejšie. Aby to nebola debata o budove, o podmienkach materiálnych, aj keď o peniaze ide zrejme aj v tomto prípade až v prvom rade, a som ochotný povedať tu za seba, že považujem vašu prácu za nesmierne dôležitú a budem veľmi rád, keď urobíte ešte oveľa viac preto, aby možno ste nemuseli a nemôžete ani zobrať historikom ich názor, ani ľuďom ich, ich pocity a názory, ale aby ste urobili oveľa viac ako doteraz pre to, aby tie temné otázky z našej minulosti boli oveľa jednoznačnejšie zodpovedané. Aby tu neexistovala polemika o veciach, ktoré, hovorím, až desia, že sa odohrali niekoľko rokov pred mojím narodením. Mne sa zdá, že sa mali odohrať v stredoveku alebo praveku, a naozaj možno je to smiešne, ale ja sa s tým neviem vyrovnať. A nie je to otázka, že hrabať sa v histórii pre, preto aby sme si dačo mohli napísať do knižiek, do záverečných správ, ale história sa zvykne opakovať a práve ide o to, že keď sa zase zopakuje, keď opäť možno budeme sa baviť nielen o kríze finančnej, ale aj o krízach hlbších, aby sme si to vedeli pripomenúť, to, čo robí Ústav pamäti národa, a možno aby naše budúce skutky, nie príhovory v rozprave, boli lepšie. Vidím v tom obrovskú silu vášho ústavu a verím, že práve ak sa zväčší vaša práca, zlepší jej intenzita, tak tie naše skutky v budúcnosti, keď nám situácie pripravia ťažké otázky a my budeme potrebovať hľadať odpovede, budú nápomocné. Ďakujem

Vážená pani podpredsedníčka, vážené zhromaždenie, slovenská Národná rada, Ústav pamäti národa robí veľmi dobrú prácu, konštatujem, uverejňuje veľmi dôležité dokumenty, často neznáme, adresné, a teda, by som povedal, rizikové, takže by som možno navrhol aj rizikový príplatok za túto prácu. Publikuje veľa kníh, chodím často na ich promócie, oceňujem, že si knihy aj snažia distribuovať, čo nie každý vydavateľ robí. Odhaľujú veľmi dôležité etapy našej histórie ako slovenský štát, tak aj obdobie totality a robia to mladí objektívni historici, nepredpojatí, ambiciózni a nezávisle, nezávislí v snahe dopátrať sa pravdy. Viacerých z nich poznám.
Chcel by som im poďakovať za ich prácu, oceniť aj projekt Neznámi hrdinovia, je tu taký projekt, kde mládež skúma historky politických väzňov, a zároveň dať taký podnet, že by bolo snáď zaujímavé venovať sa nielen obdobiu do roku 1989, ale aj po prevrate. Je tam veľa neznámych vecí, za chvíľu nám ujdú ľudia, umierajú, ktorí prežili. Napríklad taká privatizácia je doteraz, by som povedal, často bielym miestom, o ktorej teda nič nevieme, nevieme, kto získal niektoré podniky štátne, aj keď tam sa uskutočnil základ budúcich obrovských diferenciácií našej spoločnosti, ktoré už dnešní seriózni podnikatelia nikdy nemôžu dokázať. Ďakujem. Nie dokázať, ale dohnať.

Chcem sa poďakovať za všetky podnety, ktoré tu odzneli, a aj zodpovedať konkrétnu otázku pánovi poslancovi Hlinovi. Upozorňovať na páchanie trestných činov, to pre Ústav pamäti národa nie je len nejaká občianska povinnosť alebo pre jeho predstaviteľov, ale priamo nám to ukladá zákon o pamäti národa. To znamená, skúmať trestné činy, ktoré sa udiali počas doby neslobody a spolupracovať pritom s generálnou prokuratúrou. Podľa zákona dokonca generálna prokuratúra mala vytvoriť špeciálny tím, ktorý by spolupracoval so Ústavom pamäti národa na tejto úlohe. No či sa tak stalo, to dodnes nevieme, keďže tá komunikácia s generálnou prokuratúrou nie je vždy úplne ideálna.
Každopádne my sme pri plnení týchto úloh pripravili viacero oznámení na generálnu prokuratúru, ktoré teda nasvedčujú spáchaniu trestných činov, jednak v prípade jednotlivcov, kde je podozrenie, že ich smrť bola zavinená represívnou činnosťou štátnych orgánov, predovšetkým štátnej bezpečnosti a také najväčšie podanie bolo v prípade usmrtenia 42 ľudí na slovensko-rakúskom úseku železnej opony, čiže ľudí, ktorí sa pokúšali dostať cez železnú oponu do slobodného sveta, boli pritom zavraždení. My sme sa snažili, aby to bolo posudzované ako zločin proti ľudskosti, keďže len v tomto prípade by boli tieto činy ešte nepremlčané.
Žiaľ, v žiadnom z našich podnetov, aj keď vo viacerých prípadoch sa začalo vyšetrovanie, tak v žiadnom z týchto podnetov neprišli orgány činné v trestnom konaní k záveru, že by nejakí konkrétni ľudia zodpovední za tieto činy mali byť postavení pred súd. V súčasnosti sú všetky tieto trestné činy premlčané, s výnimkou zločinov proti ľudskosti. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás v krátkosti oboznámila s výročnou správou Slovenského pozemkového fondu za rok 2011. Táto správa je vypracovaná v súlade s § 34a ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. Ja by som chcela uviesť, že táto správa bola už prerokovaná v Rade pozemkového fondu a taktiež bola prerokovaná vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ako iste viete, činnosť fondu je riadená väčším počtom zákonov, prioritne však už spomínaným zákonom č. 330/1991 Zb. Správa je chronologicky zoradená do jedenástich kapitol, ktoré podrobne rozprávajú o činnosti fondu a týchto jedenásť kapitol je podporených tabuľkovou prílohou, ktorá je mimoriadne obsiahla.
V roku 2011 mal Slovenský pozemkový fond fungujúce orgány fondu. Medzi ne patrila, samozrejme, aj rada fondu, ktorá zasadala v priebehu roka 2011 dvanásťkrát.
Celkové príjmy fondu v roku 2011 boli plnené na 130,3 %, z toho v oblasti nájmu poľnohospodárskych pozemkov sa splnili na 94 % a v oblasti predaja fondom spravovaných pozemkov na 117,9 %. K 31. 12. 2011 fond evidoval 4 871 nájomných zmlúv na poľnohospodárske účely a 2 905 nájomných zmlúv uzatvorených na iný ako poľnohospodársky účel. Celkové výdavky fondu boli v roku 2011 plnené na 84,4 %. Z týchto výdavkov boli riešené reštitučné náhrady, a to finančnou hotovosťou vo výške 522 531 eur. Na iné výdavky, napríklad výdavky spojené s registrom obnovenej evidencie pôdy bolo alokovaných 142 272 eur.
Slovenský pozemkový fond v roku 2011 taktiež zabezpečil v rámci výdavkov na bežné transfery verejnej správy plnenie pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na financovanie registra obnovenej evidencie pôd vo výške 3 300-tisíc eur. Účtovná uzávierka Slovenského pozemkového fondu na rok 2011 bola preskúmaná a overená nezávislou auditorskou spoločnosťou s kladným hospodárskym výsledkom 9 604 712 eur. V súčasnosti je táto účtovná uzávierka pripravená na rokovanie rady fondu.
Okrem týchto činností fond má, samozrejme, je účastníkom konania v mnohých súdnych sporoch. V roku 2011 to bolo až 1693 sporov mimo vymáhania pohľadávok. Najväčšiu skupinu týchto sporov tvorili súdne spory o určenie vlastníckeho práva. V 92 % prípadov bol fond na strane odporcu. V roku 2011 činnosť fondu okrem činnosti stanovenej zákonom príslušným, hlavne zákonom č. 330/1991 Zb. prebiehalo množstvo úprav vnútorných predpisov tak, aby tieto vnútorné predpisy reflektovali na zmeny zákonov. Nebude tomu ináč ani v roku 2012, kedy fond tieto úlohy, ktoré má vytýčené v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. je schopný so svojou činnosťou plniť a takisto tieto úlohy na rok 2012 sú nastavené tak, aby zabezpečili stabilitu fondu pre zabezpečenie správy a nakladanie majetku zvereného Slovenským pozemkovým fondom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.