3. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som v predchádzajúcom vystúpení dnes popoludní, som vzácne ocenil kompetentný návrh aj zo strany strany SMER, ale, bohužiaľ, v tomto návrhu, o ktorom diskutujeme teraz, to už možné nie je. Hovoríme o novele kompetenčného zákona v prvom čítaní. (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, ak vás môžem poprosiť.

Ďakujem pekne. Takže rokujeme o kompetenčnom zákone, zákone, ktorý zriaďuje a upravuje kompetencie najvyšších orgánov štátnej správy, ministerstiev a ostatných ústredných štátnej správy, ako aj procesy, ktorými sa riadia. Keď som videl tento návrh v programe zároveň s takými zákonmi, ako je zákon na osobitné zdanenie bánk alebo energetiky a iných monopolov, keď som ho tam videl v súčinnosti s balíčkom, ktorý má riešiť podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty, tak som očakával, že toto bude ten prvý príklad z úspor na výdavkovej strane, na strane úradu a štátu, ako by sa asi patrilo predložiť zároveň aj s balíčkami zvyšujúcimi dane a poplatky, ale musím konštatovať, že po prečítaní toho návrhu, nič také tam nie je.
Nezmenil sa a nemení sa ani počet členov vlády. Len jeden podpredseda vlády sa vymieňa za druhého. Neurobila sa ani takáto symbolická úspora, aby sa zrušil aspoň jeden post, aj to len preto, aby pán Vážny a pán Poór nestratili svoju spoločenskú vážnosť a možnosť získať primeraný podiel na verejnom obstarávaní. Počet štátnych tajomníkov sa neznižuje, ale naopak sa zvyšuje. Za minulej vlády bola na každom ministerstve po jednom štátnom tajomníkovi s výnimkou dvoch ministerstiev, ministerstva financií a ministerstva dopravy. Táto vláda k tomu pridáva druhého štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí, druhého štátneho tajomníka na ministerstve vnútra, druhého štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, druhého štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a druhého štátneho tajomníka ministerstva na ministerstve hospodárstva. Zvlášť, takmer štvornásobne, sa zvyšuje počet druhých štátnych tajomníkov, a to naozaj na rezortoch, ktoré ani v minulosti až takúto zásadnú potrebu nevykazovali. Takisto sa nemení počet úradov, počet ostatných ústredných orgánov je v zákone 10. Doteraz po návrhu je desať. To znamená, že sme svedkami toho, že vláda prišla do parlamentu so zákonom o organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý neprináša žiadne úspory, a zároveň s tým vláda koná kroky, ktorými, naopak, počet najvyšších politických predstaviteľov o ktorých počty ustanovuje tento zákon, zvyšuje v rámci kompetencií, ktorý tento zákon zvyšuje v rámci kompetencií, ktorý tento zákon dáva.
Preto, dovoľte mi, v mene klubu SDKÚ - DS povedať, že SDKÚ - DS nemôže podporiť takúto novelu a nemôžme ju ani akceptovať ako prvý krok k šetreniu na štáte. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Beblavý, ja by som chcel na vás reagovať iba v tom zmysle, že každá vláda má právo presadiť si svoju predstavu fungovania verejnej správy a svoju predstavu fungovania vlády a ústredných orgánov štátnej správy, teda ministerstiev. Naša vláda zhodnotila, že je potrebné urobiť takúto zmenu, nakoľko Slovenská republika sa nachádza v krízovej situácii v mnohých oblastiach, z toho dôvodu je množstvo dôvodov na množstve úsekov to riešiť. Z toho dôvodu sme zvýšili aj počet štátnych tajomníkov, nakoľko naša vláda sa chystá pracovať, nie dovolenkovať, naša vláda sa chystá riešiť problémy, nie cestovať a naša vláda sa chystá aj pomôcť ľuďom. Z tohto dôvodu zvyšujeme počet štátnych tajomníkov a robíme zmenu tohto kompetenčného zákona takýmto spôsobom. Lepšie povedané - ten počet štátnych tajomníkov - približne rovnaký počet bol aj v minulosti za vašich bývalých vlád pána Dzurindu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Beblavý, tento váš príspevok prijímam iba vtedy, keď ste ochotný priznať, že máte krátku pamäť. Asi ste zabudli, že za vašej vlády bujneli nominanti a stranícki funkcionári vo verejnej a štátnej správe vyslovene aritmetickým radom a vy ste bol mnohokrát ako poslanec pritom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Priznám sa, že neviem kto bujnel za minulej vlády, lebo som dokumentoval, že minulá vláda práve najvýraznejšie znížila počet štátnych tajomníkov v histórii tejto krajiny od roku '93, kde naozaj len dve ministerstvá mali viac ako toho nevyhnutného jedného, a to ministerstvo financií a ministerstvo dopravy. Práve prvá Ficova vláda mala štátnych tajomníkov všade dvoch, všade tam, kde sa dalo, a pomaly aj tam, kde sa nedalo. A táto vláda znovu tento trend znovu nasleduje, takže priznám sa, že ak ste povedali, že to vezmete len za okolnosti, že priznám niečo, čo nie je pravda, tak vám ťažko môžem vyhovieť, akokoľvek veľmi by som chcel.
Druhá vec na pána kolegu Martvoňa. Opäť takéto pekné freudovské prerieknutie. Ja úplne rešpektujem, že je to predstava vašej vlády o vládnutí, a tá je, že vždy treba viac a viac a viac politických nominantov a viac a viac predstaviteľov, len si dovolím na to poznamenať, že skutočným dôvodom, keď sa pozriete na ten zoznam, nie je ani tak to, že by potrebovala tá vláda toľko odborno-politických zástupcov ministra, aby stihla naozaj pracovať v prospech ľudí, ako ste spomínali. Ale pretože okrem jedného politruka tam väčšinou potrebujete aj jedného odborníka. Takže popri jednom Pellegrinim musíte mať jedného Hudáka, popri jednom Palkovi tam musíte mať, Ježiš, teraz som aj zabudol, je to taká osobnosť, ospravedlňujem sa, vypadlo mi meno druhého štátneho tajomníka ministerstva dopravy, na pôdohospodárstve popri pani profesorke zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity tam musí mať tiež aj svojho politruka. To znamená, že skutočný dôvod je ten, že z minulej vlády ste sa naučili, že keď nemáte odborníkov na poste štátnych tajomníkov, hrozí to problémom, ale keďže teda nie ste schopní nominovať len odborníkov, tak si to v týchto ministerstvách kombinujete na úkor daňovníkov. Uznávam, je to lepšie riešenie ako to minulé, ale stále nie optimálne. Ďakujem

Aj ja, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na rozdiel od priateľov zo SMER-u ja sa teda úplne stotožňujem s tým, čo odznelo v príspevku v rozprave od pána poslanca Beblavého. Myslím, že veľmi dobre argumentačne vystavaný príspevok. A ja mám aj iné dôvody, pre ktoré považujem vládny návrh tzv. kompetenčného zákona za minimálne šitý horúcou ihlou, veľmi unáhlený, nepremyslený a tie dôvody sú hlavne tie, že vláda ruší post podpredsedu vlády pre ľudské práva a pre národnostné menšiny bez toho, aby ho adekvátnym spôsobom nahradila. Kompetencie podpredsedu neprechádzajú v plnej miere na žiaden rezort, ani na žiadneho ministra.
Téma ľudských práv nebude mať zastrešenie na vládnej úrovni. A to napriek rozsiahlym medzinárodným záväzkom, ktoré v tejto oblasti Slovenska republika má. A to sa týka celej oblasti diskriminácie ako takej. Vláda pôvodne, aspoň cez nejaké mediálne udičky hovorila o zriadení splnomocnenca pre ľudské práva, dnes je nám asi všetkým jasné, to, že pribudne splnomocnenec pre národnostné menšiny a ostanú splnomocnenci pre rozvoj občianskej spoločnosti a splnomocnenec pre rómske komunity, ale o splnomocnencovi pre ľudské práva sa prestalo hovoriť úplne. A fakticky to znamená, že sa touto agendou nebude asi zaoberať nikto.
Podľa návrhu má problematiku ľudských práv riešiť ministerstvo zahraničných vecí. Ja by som tu oveľa radšej videla pána ministra. Avšak pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí je upravená len vo vzťahu k dotačným schémam pre tieto témy. Nie vo vzťahu k vnútroštátnej tvorbe a k implementácii ľudskoprávnych politík a k predchádzaniu diskriminácií akýchkoľvek foriem. Takáto celková pôsobnosť absentuje, čo je však aj logické, keďže, ako všetci vieme, ministerstvo zahraničných vecí je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti zahraničnej politiky a nie pre oblasť vnútroštátnych politík. A preto je vôbec otázne, či ministerstvo zahraničných vecí môže rozdeľovať hoci aj granty pre podporu vnútroštátnych projektov a či to nakoniec nedopadne tak, že to budú granty pre rozvoj ľudských práv, napr. v tretích krajinách. Takýto presun je jednak svojou povahou pomerne nešťastný, pretože tento rezort sa primárne zaoberá vonkajšími vzťahmi a aj v oblasti ľudských práv predovšetkým obhajuje Slovenskú republiku pred medzinárodnými inštitúciami, a preto je veľmi ťažko predstaviteľné, že by sa toto ministerstvo, a teda samotný pán minister reálne a systematicky riadili agendou ľudských práv.
Absurdný je podľa mňa aj spôsob tohto presunu kompetencií, pretože v texte zákona nie je explicitne uvedené, že oblasť ľudských práv má koordinovať a riadiť ministerstvo zahraničných vecí. iba v dôvodovej správe sa uvádza, citujem: "Prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí sa zároveň ministerstvu zahraničných vecí vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch."
Prepáčte, pri všetkej úcte, ja si myslím, že tento spôsob je až takým výsmechom pre riešenie oblasti ľudských práv na Slovensku. Novela rieši presun niektorých dotačných schém z úradu vlády na iné inštitúcie. Oblasť podpory ľudských práv má napríklad prejsť teda na ministerstvo zahraničných vecí, rómske projekty majú prejsť na ministerstvo vnútra, a tak, ako sme počuli, aj samotný splnomocnenec pre rómske komunity, ale v redukovanej miere len na oblasť riešenia nepriaznivej situácie, pokiaľ ide o granty. Toto opatrenie možno považovať za značne nesystematické. Uvedené rezorty sa daným oblastiam dlhodobo nevenujú. To všetci vieme. A teda nie je predpoklad, že budú schopní kvalitne manažovať tieto dotačné schémy. Podobne ministerstvo vnútra by v budúcnosti prerozdeľovalo zdroje pre rómske komunity, osobne to považujem za absurdné. Nemá pritom žiadne výrazné kompetencie v oblasti zdravia, vzdelávania, bývania či zamestnanosti, čo sú všetko oblasti, ktoré by sme mali riešiť, ak hovoríme o riešení tzv. rómskej otázky. A neprekvapuje preto, že samotné ministerstvo vnútra vo svojich pripomienkach s presunom tejto agendy do svojej pôsobnosti tiež nesúhlasí. Ministerstvo vnútra nesúhlasí podobne ako napríklad 68 mimovládnych organizácií, ktoré zaslalo vláde otvorený list, pretože odmieta návrh novely kompetenčného zákona. Považujú ju za zlú a znepokojujúcu. Podľa mimovládnych organizácií sa ňou vláda plánuje zbaviť zodpovednosti za oblasť ľudských práv, ktoré strácajú inštitucionálne zastrešenie na tej najvyššej úrovni, akej sa jej dostávalo v minulosti, keď to patrilo pod podpredsedov vlády. Navrhovaná novela totiž ruší tento post, a to bez adekvátnej náhrady. Výrazne tým znižuje dôležitosť aj napríklad v oblasti rodovej rovnosti. Mimovládne organizácie preto vyzývajú vládu na verejnú diskusiu o inštitucionálnom zabezpečení ľudskoprávnej a menšinovej a rodovej politiky. Nesúhlasia s presunmi, ktoré boli spomenuté či už v rámci kompetencií, alebo dotačných schém a poukazujú na to, že tento návrh zákona si vyžiadal 159 zásadných pripomienok. Ja si myslím, že je to strašne veľa, a preto sa vraciam k tomu, čo som povedala na úvod, že skutočne si myslím, že je to minimálne šité horúcou ihlou.
A preto, pre tie dôvody, ktoré som uviedla, podávam procedurálny návrh podľa § 34 rokovacieho poriadku na vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie. Myslím, že to odôvodnenie je jasné a nemusím sa k tomu už viacej venovať, že pán Brixi? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nicholsonová, je celkom sympatické, že súhlasíte so svojím kolegom Beblavým, ktorý v podstate pred chvíľkou poukázal na politrukoch na ministerstve našej vlády. Dovolím si upozorniť, že v roku 2002 - 2006 i on mal kolegu štátneho tajomníka na ministerstve práce, sociálnych vecí pána Horvátha, čiže asi aj on bol tým politrukom.
Na druhej strane chcem poukázať na to, že nemyslím si, že daná zmena negatívne ovplyvní vývoj a rozvoj ľudských práv na území Slovenskej republiky a dohliadanie nad nimi, myslím si, práve že tomu iba pomôže. Je rozdiel, keď na ľudské práva dohliada a stará sa o ne povedzme kancelária podpredsedu vlády, ktorá má cca 20 ľudí, ako keď časť ľudských práv je presunutá na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sú stovky zamestnancov a časť je presunutá na Úrad vlády, kde sú taktiež mnohí zamestnanci, dá sa povedať v stovkách, poprípade časť kompetencii ešte prejde povedzme v rámci rómskych záležitostí alebo rómskej menšiny na ministerstvo vnútra, kde sú taktiež stovky zamestnancov. Myslím si, že tomu iba pomôže to. Na druhej strane, bojac alebo bojíte sa o to, že čo sa urobí, alebo čo sa neurobí. No dovolím si povedať, že radšej nemať žiadneho podpredsedu vlády pre ľudské práva, ktorý nič neurobí za dva roky, ako to bolo za vašej vlády, teda vlády Radičovej, ako mať tam niekoho, ktorý nepohol ani prstom. Čiže radšej tam nikoho nemať a presunúť to na ministerstvá, ktoré sa tomu budú venovať, poprípade sa tomu venujú aj ďalšie verejnoprávne inštitúcie a ombudsmanka, ako aby tam bol niekto, ktorý v podstate tomu nevenuje nič a iba sa pripravoval na to, že sa pripraví riešiť problematiku ľudských práv v Slovenskej republike.

Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som podporiť procedurálny návrh kolegyne Lucie Nicholsonovej, pretože bavme sa skutočne o faktoch. Pozrime sa na medzirezortné pripomienkové konanie, ako dopadlo. Vyše 150 zásadných pripomienok k tomuto návrhu, z čoho veľká časť sú pripomienky z jednotlivých rezortov, z ministerstiev, z pier odborníkov, ktorí sa tejto problematike venujú. Ako naozaj ja chápem, že sa tu musíme občas trošku politicky doťahovať a šťuchať, ale tu ide o problematiku, ktorá je veľmi citlivá, ktorú by sme mali riešiť, a ak takýmto spôsobom cestou nejakého možno trošku rýchlokvaseného nápadu niečo urobíme, tak to naozaj nemusí dopadnúť dobre. Vyše 60 mimovládnych organizácií s pripomienkami, to by sme mali brať vážne a nepodceňovať túto tému a nepodceňovať takúto vážnu zmenu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím, že pani poslankyňa Nicholsonová úplne pokojne, a ako sa hovorí, bez peny z úst, povedala, kde vidí problém predloženého návrhu, a môžem celkom na prvý aj na poldruhý pohľad odhliadnuť od pripomienky rezortov, povedať, že nezriedka sa jedná o to, že tie rezorty dostávajú nechcené dieťa. A, samozrejme, argumentovať tým, že na rezortoch sú stovky zamestnancov, je veľmi dobré. Otázka je, či tam je aspoň jeden taký, ktorý to mal v popise práce a vedel, čo to obnáša. A potom vôbec nezáleží na tom, či sú ich tam stovky, ale bude stačiť, ak tam bude zopár, ktorí sú kvalifikovaní a ktorí sa tomu chcú venovať. Samozrejme, rozkazom sa dá udeliť čokoľvek, poznáme tento vojenský termín - "dám ti to rozkazom", ale ak rezortné pripomienkovanie prinesie to, čo to prinieslo, tak slová o rýchlo šitom návrhu sú absolútne korektné a myslím si, že jeho prešitie pevnejším stehom bude dobré.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň. Ja chápem, že vy máte nejaké predstavu kompetenčného zákona. Na to máte plné právo. To je vaše usporiadanie toho, ako majú jednotlivé ministerstvá fungovať a akú agendu majú riešiť, ale naozaj si myslím, že preniesť, alebo rozdrobiť, rozbiť agendu ľudských práv na jednotlivé ministerstvá, ktoré to odmietajú, oni samotné to odmietajú, je skutočne veľmi unáhlené a nepremyslené. A ja by som vás len vyzvala, že ono sa to možno dá urobiť lepšie, ak by ste prijali výzvu mimovládnych organizácii a možno si sadli za ten rokovací stôl s nimi, s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú dlhodobo agendou ľudských práv, a ja verím tomu, že by ste prišli s nejakou ucelenejšou predstavou, ktorú si viem predstaviť, by sme možno aj podporili, ale takéto niečo nedorobené si neviem predstaviť, že by som za to zdvihla ruku. Ďakujem pekne.