3. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
27.6.2012 o 10:25 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vzniesla aj niektoré zásadné pripomienky k predloženému návrhu zákona o energetike.
Prerokovaný zákon o energetike a na to aj nadväzujúci zákon o regulácii v sieťových odvetviach v zásadných ustanoveniach pretavuje potrebu zapracovania smerníc Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s energiami a o podmienkach vstupu do energetickej sústavy a prepravných sietí pre zemný plyn.
Hlavným zmyslom tohto návrhu je predovšetkým podporiť liberalizáciu trhu s energiami, vymedziť a presne určiť práva a povinnosti účastníkov na energetickom trhu, vymedziť a posilniť právomoci kontrolných a regulačných orgánov, čo by v konečnom dôsledku malo spoločne viesť k zlepšeniu a posilneniu práv spotrebiteľov na energetickom trhu. Avšak z poznania aplikačnej praxe a poznania súčasného rozkolísaného stavu na už liberalizovanom energetickom trhu možno usúdiť, že liberalizačný proces na Slovensku nie je dostatočne pripravený a ani zvládaný, čo vzbudzuje vážne obavy o ďalší vývoj situácie pri zabezpečení riadnych dodávok energií pre spotrebiteľov. Podnety a sťažnosti desiatok a stoviek spotrebiteľov ukazujú, že príchod nových dodávateľských subjektov ponúkajúcich združené dodávky energií spotrebiteľov skôr zneisťujú. Liberalizácia energetického trhu na rozdiel od očakávaného zvýšenia konkurencie dodávateľov a na to nadväzujúceho zvýšenia komfortu a slobody výberu dodávateľa prináša v mnohých prípadoch spotrebiteľom, naopak, sklamanie vo forme nátlakového vymáhania plnenia záväzkov zo zmlúv uzatvorených použitím nekalých marketingových praktík vo forme vyúčtovaných skrytých poplatkov, o ktorých užívatelia energetických služieb dopredu neboli riadne informovaní. Dopady nekalých marketingových praktík sú o to vážnejšie, že pri ich šetrení a odstraňovaní zlyhávajú existujúce kontrolné mechanizmy.
Analyzujúc viaceré ustanovenia nových zákonov možno badať snahu o posun oproti pôvodnému zneniu zákona, a to hlavne v ustanoveniach týkajúcich sa ochrany odberateľa elektriny, plynu a združenej služby, ako aj pri vymedzení práv a povinností dodávateľov a odberateľov energetických služieb, avšak ich zavádzaním do aplikačnej praxe nepredpokladám zásadnú zmenu súčasného nežiaduceho stavu.
Aj keď pre konkretizáciu potrebných úprav a doplnkov bude, predpokladám, väčší priestor v druhom čítaní, uvediem aspoň niektoré zásadné pripomienky v tom prvom čítaní.
Na liberalizovanom trhu sa v praxi uzatvárajú zmluvy so spotrebiteľmi predovšetkým na dobu určitú. A aj keď sa dôraz kladie na možnosť slobodného a operatívneho výberu nového dodávateľa, ten je umožnený skôr v zmluvách uzavretých na dobu neurčitú. Požiadavkou praxe bolo však primárne vytvoriť legislatívny priestor pre rýchlu možnosť zmeny dodávateľa bez ohľadu na to, akou formou je spotrebiteľ viazaný. Takáto možnosť rýchlej a nesankčnej zmeny nie je v zákone dostatočne upravená a ani ošetrená. Liberalizácia trhu pre spotrebiteľov tak stráca na svojom opodstatnení a primárnom význame.
V druhom rade by som chcela upozorniť na potrebu zavádzania štandardov kvality a s tým spojené nedostatky v taxatívnom vymedzení spôsobu a formy vybavenia spotrebiteľských reklamácií a sťažností s odkazom na určenie presných kompetencií dohliadajúcich kontrolných a regulačných subjektov. Väčšina oprávnených spotrebiteľských podnetov ostáva bez vyvodenia jednoznačných záverov a uskutočnenia potrebnej nápravy. Opätovne z poznania praxe už dlhodobo poukazujeme na bezzubosť vymedzených kompetencií kontrolných orgánov, kritizujeme nesúčinný a nekomplexný prístup v šetrení individuálnych, ale už aj kolektívnych spotrebiteľských podaní.
Zotrvávajúca tendencia v oddelených právomociach kontrolných subjektov znemožňuje hľadanie systémových riešení a bráni zavádzaniu potrebných systémových opatrení. Dodávatelia poškodzujúce práva spotrebiteľov, bezzubosť zákona a nesúrodé vymedzenie kompetencií v zákone často na úkor spotrebiteľov zneužívajú.
Ďalšia pripomienka. Je mi známa snaha predkladateľa zákona vytvoriť vzor spotrebiteľskej zmluvy o dodávke energií v máji v roku 2013. Ja túto snahu oceňujem predovšetkým pre potrebu zjednodušenia a sprehľadnenia nateraz veľmi komplikovaných a pre spotrebiteľov mnohokrát nečitateľných zmlúv, avšak posun prípravy takéhoto vzoru na máj budúceho roka k dynamike vstupu nových energetických subjektov na trh nepovažujem za adekvátny. Dlhodobo je prezentovaná požiadavka zúženia zmlúv na podstatné náležitosti, ktoré v nateraz prešetrovaných zmluvách nie sú presne a jednoznačne určené alebo dokonca chýbajú.
Ďalšia pripomienka. So smernicou Európskej únie je spojená aj požiadavka vymedzenia pojmu a nastavenia indikátorov merania energetickej chudoby na Slovensku. Hoci predkladateľ zákona upozornil na prípravu štúdie koncom roka 2013, v zákone nie je tento pojem ani rámcovo v kontexte s medzinárodným porovnávaním zadefinovaný. Nie sú uvedené dokonca ani dôvody, pre ktoré sa tento pojem v návrhu zákona zavádza.
Rovnako sporným je aj vymedzenie pojmu zraniteľný spotrebiteľ. Pokiaľ navrhovaná úprava ho skôr spája s bezpečným zabezpečením dodávok pre extrémne prípady, až ťažko zdravotne postihnutých odberateľov, ktorých životné funkcie od plynulých odberov energií sú závislé, aplikačná prax už dlhodobejšie poukazuje na potrebu rozšírenia zadefinovania pojmu zraniteľní spotrebitelia aj napr. na cieľovú skupinu spotrebiteľov dôchodcov. Pre kvalifikované rozhodnutie a získanie plného informovaného súhlasu sa títo spotrebitelia na trhu komplikovane orientujú.
Ďalšia pripomienka. Pre prípravu kompletného návrhu zákona za rovnako dôležité považujem určenie konkrétneho postupu a vymedzenie kompetentného subjektu, ktorý bude poverený prešetrovať neprijateľné podmienky a nekalé marketingové praktiky pri uzatváraní typových zmlúv o dodávke energií. Na zavedenie tohto systémového opatrenia zákon nepamätal, a pritom prax, ako aj otvorenie energetického trhu novým subjektom ponúkajúcim energetické služby reálny nárast podaní na prešetrenie predpokladá.
Pri tomto návrhu chcem upozorniť na prehodnotenie určenia právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnako mám aj obavy z kvalifikovanej, dostatočnej pripravenosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vstupovať do mimosúdneho riešenia sporov medzi odberateľmi a dodávateľmi.
Napokon chcem poukázať aj na potrebu zakomponovania práva na primeranú jednorazovú náhradu alebo náhradu na zriadenie vecného bremena na pozemkoch a nehnuteľnostiach vlastníkov, na ktorých boli postavené energetické stavby ešte pred rokom 1989. Stoja tam a využívané sú doteraz a budú aj v budúcnosti. Prevádzkovatelia energetických zariadení sú zahraničnými akcionármi. Na nehnuteľnostiach slovenských občanov vykonávajú podnikateľskú činnosť, vytvárajú nemalé zisky a legislatíva Slovenskej republiky im umožňuje, aby túto činnosť vykonávali bez primeranej náhrady voči vlastníkom pozemkov, bez platenia daní z nehnuteľnosti napriek tomu, že ich užívajú, a bez povinností starať sa o pozemky tak, aby nebolo ohrozené zdravie a majetok občanov. Bolo by užitočné a prospešné poznanie, za akých podmienok podnikajú zahraniční podnikatelia v materskej krajine, či im legislatíva v materskej krajine umožňuje také úľavy a zvýhodnenia, aké im poskytuje legislatíva Slovenskej republiky, ktorá vlastne pripúšťa diskrimináciu vlastných občanov. Porovnateľný príklad podnikania na cudzích pozemkoch je v rezorte poľnohospodárstva, kde ak si nájomca prenajme od vlastníka prenajímateľa pôdu na podnikateľské účely, nájomca je povinný v zmysle platných zákonov o prenajatú pôdu sa patrične starať, platiť daň z nehnuteľnosti a vlastníkom pôdy platiť primerané nájomné. Uvedený princíp je preto logický, spravodlivý, demokratický a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Toto je len krátky záber pripomienok, ktoré som si dovolila predniesť v tomto prvom čítaní. A ja v závere z tohto miesta chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že aj v druhom čítaní bude možnosť zapracovať nielen tieto pripomienky, ale aj ďalšie konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
10:21
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:21
Martin ChrenTri varianty unbundlingu boli v každej jednej verzii zákona spomenuté. Rozdiel je naozaj v tom, či o nich má rozhodovať prevádzkovateľ, či si má vybrať ten vhodnejší model, čo je, mimochodom, takýmto spôsobom dané aj v akcionárskej zmluve SPP, alebo či o tom bude rozhodovať štát. A ja mám vždy obavu, že keď o niečom...
Tri varianty unbundlingu boli v každej jednej verzii zákona spomenuté. Rozdiel je naozaj v tom, či o nich má rozhodovať prevádzkovateľ, či si má vybrať ten vhodnejší model, čo je, mimochodom, takýmto spôsobom dané aj v akcionárskej zmluve SPP, alebo či o tom bude rozhodovať štát. A ja mám vždy obavu, že keď o niečom rozhoduje štát, tak sa dáva kompetencia do rúk úradníkom. V tomto prípade ide naozaj o miliardové hodnoty. Vnímam tento posun s veľkou obavou, pretože vytvára obrovský priestor na to, aby sa formálne alebo neformálne mohli predstavitelia vlády začať dohadovať s vlastníkmi týchto miliardových hodnôt na tom, aby rozhodli „správne“ v ich záujme.
Ale to, čo asi chcel aj pán bývalý minister Miškov povedať vo svojom prejave, bolo hlavne to, že v tomto návrhu zákona sa neodstránili veci, ktoré ste vy, pán kolega, a viete, že si vás vážim, kritizovali pred piatimi mesiacmi, keď bol tento zákon predložený tu v tomto parlamente. Žiadna z tých vecí, ktoré ste kritizovali, nie je zmenená. A je presne v takej istej podobe, ako tento zákon predkladal v tom čase ešte pán minister Miškov.
No a na záver. Viete, ja som ochotný sa s vami staviť, možno o nejakú dobrú fľašu, že nakoniec aj tak bude zvolený systém unbundlingu ITO a že nebudete privatizovať rúru, lebo štát nemá na to, aby ju kúpil. A bola by to teda privatizácia tranzitného plynovodu, keby ste išli naším unbundlingom. A dokonca sa stavím aj o to, že dokončíte rokovania s EPH a že nakoniec všetky tie reči o tom, že kto chcel ukradnúť alebo privatizovať tranzitný plynovod, sa ukážu a v podstate dobehnú vás. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2012 o 10:21 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Miškov už v podstate povedal všetko, na čo som chcel upozorniť, tak možno len to zopakujem.
Tri varianty unbundlingu boli v každej jednej verzii zákona spomenuté. Rozdiel je naozaj v tom, či o nich má rozhodovať prevádzkovateľ, či si má vybrať ten vhodnejší model, čo je, mimochodom, takýmto spôsobom dané aj v akcionárskej zmluve SPP, alebo či o tom bude rozhodovať štát. A ja mám vždy obavu, že keď o niečom rozhoduje štát, tak sa dáva kompetencia do rúk úradníkom. V tomto prípade ide naozaj o miliardové hodnoty. Vnímam tento posun s veľkou obavou, pretože vytvára obrovský priestor na to, aby sa formálne alebo neformálne mohli predstavitelia vlády začať dohadovať s vlastníkmi týchto miliardových hodnôt na tom, aby rozhodli „správne“ v ich záujme.
Ale to, čo asi chcel aj pán bývalý minister Miškov povedať vo svojom prejave, bolo hlavne to, že v tomto návrhu zákona sa neodstránili veci, ktoré ste vy, pán kolega, a viete, že si vás vážim, kritizovali pred piatimi mesiacmi, keď bol tento zákon predložený tu v tomto parlamente. Žiadna z tých vecí, ktoré ste kritizovali, nie je zmenená. A je presne v takej istej podobe, ako tento zákon predkladal v tom čase ešte pán minister Miškov.
No a na záver. Viete, ja som ochotný sa s vami staviť, možno o nejakú dobrú fľašu, že nakoniec aj tak bude zvolený systém unbundlingu ITO a že nebudete privatizovať rúru, lebo štát nemá na to, aby ju kúpil. A bola by to teda privatizácia tranzitného plynovodu, keby ste išli naším unbundlingom. A dokonca sa stavím aj o to, že dokončíte rokovania s EPH a že nakoniec všetky tie reči o tom, že kto chcel ukradnúť alebo privatizovať tranzitný plynovod, sa ukážu a v podstate dobehnú vás. Ďakujem.
Neautorizovaný
10:21
Vystúpenie v rozprave 10:21
Ľubomír JahnátekPán exminister, jedno upresnenie k tomu, keď hovoríte, že štát nemá istotu, že bude môcť vôbec kúpiť tie rúry. Viete, keby ste si pozreli privatizačnú zmluvu, tak by ste vedeli, že štát má...
Pán exminister, jedno upresnenie k tomu, keď hovoríte, že štát nemá istotu, že bude môcť vôbec kúpiť tie rúry. Viete, keby ste si pozreli privatizačnú zmluvu, tak by ste vedeli, že štát má prednostné právo, to znamená, štát prednostne má nárok. Štát má zatiaľ všetky blokačné práva, ktoré sa našťastie nepodarilo dostať v tom marci z rúk štátu. Čiže máme naďalej tie blokačné práva. Čiže štát bude takisto spolurozhodovať o tom, aké budú nastavené kritériá pre prípadný odpredaj týchto rúr. A štát má, ešte raz opakujem, prednostné právo na ich kúpu. A na to, aby sa stanovila cena, existujú nejaké mechanizmy. Čiže nebude to určite stanovovať ani Predstavenstvo SPP, ale bude to určite nezávislá organizácia, ktorá nastaví majetok podniku. A vlastne veď hodnota tohto majetku už je aj známa. Čiže tu sa nemusíme moc tváriť, že nevieme, o aký majetok ide.
Čo sa týka možnosti, či štát na to bude mať. Viete, odkúpenie týchto prepravných rúr nie je otázka zvyšovania deficitu štátneho rozpočtu, ale otázka prerozdelenia finančných aktív. Čiže to vám nezaťažuje štátny rozpočet. Je to otázka cashová. Samozrejme, cash strácate, čiže to je jediná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Ďakujem pekne. Ja nechcem zdržiavať snemovňu touto diskusiou, lebo väčšina ľudí vlastne netuší celkom dobre, o čom sa tu my bavíme. Samozrejme, bývalý pán minister aj štátny tajomník o tom vedia, sú v obraze. Čiže je to skôr diskusia asi medzi nami.
Pán exminister, jedno upresnenie k tomu, keď hovoríte, že štát nemá istotu, že bude môcť vôbec kúpiť tie rúry. Viete, keby ste si pozreli privatizačnú zmluvu, tak by ste vedeli, že štát má prednostné právo, to znamená, štát prednostne má nárok. Štát má zatiaľ všetky blokačné práva, ktoré sa našťastie nepodarilo dostať v tom marci z rúk štátu. Čiže máme naďalej tie blokačné práva. Čiže štát bude takisto spolurozhodovať o tom, aké budú nastavené kritériá pre prípadný odpredaj týchto rúr. A štát má, ešte raz opakujem, prednostné právo na ich kúpu. A na to, aby sa stanovila cena, existujú nejaké mechanizmy. Čiže nebude to určite stanovovať ani Predstavenstvo SPP, ale bude to určite nezávislá organizácia, ktorá nastaví majetok podniku. A vlastne veď hodnota tohto majetku už je aj známa. Čiže tu sa nemusíme moc tváriť, že nevieme, o aký majetok ide.
Čo sa týka možnosti, či štát na to bude mať. Viete, odkúpenie týchto prepravných rúr nie je otázka zvyšovania deficitu štátneho rozpočtu, ale otázka prerozdelenia finančných aktív. Čiže to vám nezaťažuje štátny rozpočet. Je to otázka cashová. Samozrejme, cash strácate, čiže to je jediná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
10:25
Vystúpenie v rozprave 10:25
Helena MezenskáPrerokovaný zákon o energetike a na to aj nadväzujúci zákon o regulácii v sieťových odvetviach v zásadných ustanoveniach pretavuje potrebu zapracovania smerníc Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s energiami a o podmienkach vstupu do energetickej...
Prerokovaný zákon o energetike a na to aj nadväzujúci zákon o regulácii v sieťových odvetviach v zásadných ustanoveniach pretavuje potrebu zapracovania smerníc Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s energiami a o podmienkach vstupu do energetickej sústavy a prepravných sietí pre zemný plyn.
Hlavným zmyslom tohto návrhu je predovšetkým podporiť liberalizáciu trhu s energiami, vymedziť a presne určiť práva a povinnosti účastníkov na energetickom trhu, vymedziť a posilniť právomoci kontrolných a regulačných orgánov, čo by v konečnom dôsledku malo spoločne viesť k zlepšeniu a posilneniu práv spotrebiteľov na energetickom trhu. Avšak z poznania aplikačnej praxe a poznania súčasného rozkolísaného stavu na už liberalizovanom energetickom trhu možno usúdiť, že liberalizačný proces na Slovensku nie je dostatočne pripravený a ani zvládaný, čo vzbudzuje vážne obavy o ďalší vývoj situácie pri zabezpečení riadnych dodávok energií pre spotrebiteľov. Podnety a sťažnosti desiatok a stoviek spotrebiteľov ukazujú, že príchod nových dodávateľských subjektov ponúkajúcich združené dodávky energií spotrebiteľov skôr zneisťujú. Liberalizácia energetického trhu na rozdiel od očakávaného zvýšenia konkurencie dodávateľov a na to nadväzujúceho zvýšenia komfortu a slobody výberu dodávateľa prináša v mnohých prípadoch spotrebiteľom, naopak, sklamanie vo forme nátlakového vymáhania plnenia záväzkov zo zmlúv uzatvorených použitím nekalých marketingových praktík vo forme vyúčtovaných skrytých poplatkov, o ktorých užívatelia energetických služieb dopredu neboli riadne informovaní. Dopady nekalých marketingových praktík sú o to vážnejšie, že pri ich šetrení a odstraňovaní zlyhávajú existujúce kontrolné mechanizmy.
Analyzujúc viaceré ustanovenia nových zákonov možno badať snahu o posun oproti pôvodnému zneniu zákona, a to hlavne v ustanoveniach týkajúcich sa ochrany odberateľa elektriny, plynu a združenej služby, ako aj pri vymedzení práv a povinností dodávateľov a odberateľov energetických služieb, avšak ich zavádzaním do aplikačnej praxe nepredpokladám zásadnú zmenu súčasného nežiaduceho stavu.
Aj keď pre konkretizáciu potrebných úprav a doplnkov bude, predpokladám, väčší priestor v druhom čítaní, uvediem aspoň niektoré zásadné pripomienky v tom prvom čítaní.
Na liberalizovanom trhu sa v praxi uzatvárajú zmluvy so spotrebiteľmi predovšetkým na dobu určitú. A aj keď sa dôraz kladie na možnosť slobodného a operatívneho výberu nového dodávateľa, ten je umožnený skôr v zmluvách uzavretých na dobu neurčitú. Požiadavkou praxe bolo však primárne vytvoriť legislatívny priestor pre rýchlu možnosť zmeny dodávateľa bez ohľadu na to, akou formou je spotrebiteľ viazaný. Takáto možnosť rýchlej a nesankčnej zmeny nie je v zákone dostatočne upravená a ani ošetrená. Liberalizácia trhu pre spotrebiteľov tak stráca na svojom opodstatnení a primárnom význame.
V druhom rade by som chcela upozorniť na potrebu zavádzania štandardov kvality a s tým spojené nedostatky v taxatívnom vymedzení spôsobu a formy vybavenia spotrebiteľských reklamácií a sťažností s odkazom na určenie presných kompetencií dohliadajúcich kontrolných a regulačných subjektov. Väčšina oprávnených spotrebiteľských podnetov ostáva bez vyvodenia jednoznačných záverov a uskutočnenia potrebnej nápravy. Opätovne z poznania praxe už dlhodobo poukazujeme na bezzubosť vymedzených kompetencií kontrolných orgánov, kritizujeme nesúčinný a nekomplexný prístup v šetrení individuálnych, ale už aj kolektívnych spotrebiteľských podaní.
Zotrvávajúca tendencia v oddelených právomociach kontrolných subjektov znemožňuje hľadanie systémových riešení a bráni zavádzaniu potrebných systémových opatrení. Dodávatelia poškodzujúce práva spotrebiteľov, bezzubosť zákona a nesúrodé vymedzenie kompetencií v zákone často na úkor spotrebiteľov zneužívajú.
Ďalšia pripomienka. Je mi známa snaha predkladateľa zákona vytvoriť vzor spotrebiteľskej zmluvy o dodávke energií v máji v roku 2013. Ja túto snahu oceňujem predovšetkým pre potrebu zjednodušenia a sprehľadnenia nateraz veľmi komplikovaných a pre spotrebiteľov mnohokrát nečitateľných zmlúv, avšak posun prípravy takéhoto vzoru na máj budúceho roka k dynamike vstupu nových energetických subjektov na trh nepovažujem za adekvátny. Dlhodobo je prezentovaná požiadavka zúženia zmlúv na podstatné náležitosti, ktoré v nateraz prešetrovaných zmluvách nie sú presne a jednoznačne určené alebo dokonca chýbajú.
Ďalšia pripomienka. So smernicou Európskej únie je spojená aj požiadavka vymedzenia pojmu a nastavenia indikátorov merania energetickej chudoby na Slovensku. Hoci predkladateľ zákona upozornil na prípravu štúdie koncom roka 2013, v zákone nie je tento pojem ani rámcovo v kontexte s medzinárodným porovnávaním zadefinovaný. Nie sú uvedené dokonca ani dôvody, pre ktoré sa tento pojem v návrhu zákona zavádza.
Rovnako sporným je aj vymedzenie pojmu zraniteľný spotrebiteľ. Pokiaľ navrhovaná úprava ho skôr spája s bezpečným zabezpečením dodávok pre extrémne prípady, až ťažko zdravotne postihnutých odberateľov, ktorých životné funkcie od plynulých odberov energií sú závislé, aplikačná prax už dlhodobejšie poukazuje na potrebu rozšírenia zadefinovania pojmu zraniteľní spotrebitelia aj napr. na cieľovú skupinu spotrebiteľov dôchodcov. Pre kvalifikované rozhodnutie a získanie plného informovaného súhlasu sa títo spotrebitelia na trhu komplikovane orientujú.
Ďalšia pripomienka. Pre prípravu kompletného návrhu zákona za rovnako dôležité považujem určenie konkrétneho postupu a vymedzenie kompetentného subjektu, ktorý bude poverený prešetrovať neprijateľné podmienky a nekalé marketingové praktiky pri uzatváraní typových zmlúv o dodávke energií. Na zavedenie tohto systémového opatrenia zákon nepamätal, a pritom prax, ako aj otvorenie energetického trhu novým subjektom ponúkajúcim energetické služby reálny nárast podaní na prešetrenie predpokladá.
Pri tomto návrhu chcem upozorniť na prehodnotenie určenia právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnako mám aj obavy z kvalifikovanej, dostatočnej pripravenosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vstupovať do mimosúdneho riešenia sporov medzi odberateľmi a dodávateľmi.
Napokon chcem poukázať aj na potrebu zakomponovania práva na primeranú jednorazovú náhradu alebo náhradu na zriadenie vecného bremena na pozemkoch a nehnuteľnostiach vlastníkov, na ktorých boli postavené energetické stavby ešte pred rokom 1989. Stoja tam a využívané sú doteraz a budú aj v budúcnosti. Prevádzkovatelia energetických zariadení sú zahraničnými akcionármi. Na nehnuteľnostiach slovenských občanov vykonávajú podnikateľskú činnosť, vytvárajú nemalé zisky a legislatíva Slovenskej republiky im umožňuje, aby túto činnosť vykonávali bez primeranej náhrady voči vlastníkom pozemkov, bez platenia daní z nehnuteľnosti napriek tomu, že ich užívajú, a bez povinností starať sa o pozemky tak, aby nebolo ohrozené zdravie a majetok občanov. Bolo by užitočné a prospešné poznanie, za akých podmienok podnikajú zahraniční podnikatelia v materskej krajine, či im legislatíva v materskej krajine umožňuje také úľavy a zvýhodnenia, aké im poskytuje legislatíva Slovenskej republiky, ktorá vlastne pripúšťa diskrimináciu vlastných občanov. Porovnateľný príklad podnikania na cudzích pozemkoch je v rezorte poľnohospodárstva, kde ak si nájomca prenajme od vlastníka prenajímateľa pôdu na podnikateľské účely, nájomca je povinný v zmysle platných zákonov o prenajatú pôdu sa patrične starať, platiť daň z nehnuteľnosti a vlastníkom pôdy platiť primerané nájomné. Uvedený princíp je preto logický, spravodlivý, demokratický a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Toto je len krátky záber pripomienok, ktoré som si dovolila predniesť v tomto prvom čítaní. A ja v závere z tohto miesta chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že aj v druhom čítaní bude možnosť zapracovať nielen tieto pripomienky, ale aj ďalšie konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
27.6.2012 o 10:25 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vzniesla aj niektoré zásadné pripomienky k predloženému návrhu zákona o energetike.
Prerokovaný zákon o energetike a na to aj nadväzujúci zákon o regulácii v sieťových odvetviach v zásadných ustanoveniach pretavuje potrebu zapracovania smerníc Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s energiami a o podmienkach vstupu do energetickej sústavy a prepravných sietí pre zemný plyn.
Hlavným zmyslom tohto návrhu je predovšetkým podporiť liberalizáciu trhu s energiami, vymedziť a presne určiť práva a povinnosti účastníkov na energetickom trhu, vymedziť a posilniť právomoci kontrolných a regulačných orgánov, čo by v konečnom dôsledku malo spoločne viesť k zlepšeniu a posilneniu práv spotrebiteľov na energetickom trhu. Avšak z poznania aplikačnej praxe a poznania súčasného rozkolísaného stavu na už liberalizovanom energetickom trhu možno usúdiť, že liberalizačný proces na Slovensku nie je dostatočne pripravený a ani zvládaný, čo vzbudzuje vážne obavy o ďalší vývoj situácie pri zabezpečení riadnych dodávok energií pre spotrebiteľov. Podnety a sťažnosti desiatok a stoviek spotrebiteľov ukazujú, že príchod nových dodávateľských subjektov ponúkajúcich združené dodávky energií spotrebiteľov skôr zneisťujú. Liberalizácia energetického trhu na rozdiel od očakávaného zvýšenia konkurencie dodávateľov a na to nadväzujúceho zvýšenia komfortu a slobody výberu dodávateľa prináša v mnohých prípadoch spotrebiteľom, naopak, sklamanie vo forme nátlakového vymáhania plnenia záväzkov zo zmlúv uzatvorených použitím nekalých marketingových praktík vo forme vyúčtovaných skrytých poplatkov, o ktorých užívatelia energetických služieb dopredu neboli riadne informovaní. Dopady nekalých marketingových praktík sú o to vážnejšie, že pri ich šetrení a odstraňovaní zlyhávajú existujúce kontrolné mechanizmy.
Analyzujúc viaceré ustanovenia nových zákonov možno badať snahu o posun oproti pôvodnému zneniu zákona, a to hlavne v ustanoveniach týkajúcich sa ochrany odberateľa elektriny, plynu a združenej služby, ako aj pri vymedzení práv a povinností dodávateľov a odberateľov energetických služieb, avšak ich zavádzaním do aplikačnej praxe nepredpokladám zásadnú zmenu súčasného nežiaduceho stavu.
Aj keď pre konkretizáciu potrebných úprav a doplnkov bude, predpokladám, väčší priestor v druhom čítaní, uvediem aspoň niektoré zásadné pripomienky v tom prvom čítaní.
Na liberalizovanom trhu sa v praxi uzatvárajú zmluvy so spotrebiteľmi predovšetkým na dobu určitú. A aj keď sa dôraz kladie na možnosť slobodného a operatívneho výberu nového dodávateľa, ten je umožnený skôr v zmluvách uzavretých na dobu neurčitú. Požiadavkou praxe bolo však primárne vytvoriť legislatívny priestor pre rýchlu možnosť zmeny dodávateľa bez ohľadu na to, akou formou je spotrebiteľ viazaný. Takáto možnosť rýchlej a nesankčnej zmeny nie je v zákone dostatočne upravená a ani ošetrená. Liberalizácia trhu pre spotrebiteľov tak stráca na svojom opodstatnení a primárnom význame.
V druhom rade by som chcela upozorniť na potrebu zavádzania štandardov kvality a s tým spojené nedostatky v taxatívnom vymedzení spôsobu a formy vybavenia spotrebiteľských reklamácií a sťažností s odkazom na určenie presných kompetencií dohliadajúcich kontrolných a regulačných subjektov. Väčšina oprávnených spotrebiteľských podnetov ostáva bez vyvodenia jednoznačných záverov a uskutočnenia potrebnej nápravy. Opätovne z poznania praxe už dlhodobo poukazujeme na bezzubosť vymedzených kompetencií kontrolných orgánov, kritizujeme nesúčinný a nekomplexný prístup v šetrení individuálnych, ale už aj kolektívnych spotrebiteľských podaní.
Zotrvávajúca tendencia v oddelených právomociach kontrolných subjektov znemožňuje hľadanie systémových riešení a bráni zavádzaniu potrebných systémových opatrení. Dodávatelia poškodzujúce práva spotrebiteľov, bezzubosť zákona a nesúrodé vymedzenie kompetencií v zákone často na úkor spotrebiteľov zneužívajú.
Ďalšia pripomienka. Je mi známa snaha predkladateľa zákona vytvoriť vzor spotrebiteľskej zmluvy o dodávke energií v máji v roku 2013. Ja túto snahu oceňujem predovšetkým pre potrebu zjednodušenia a sprehľadnenia nateraz veľmi komplikovaných a pre spotrebiteľov mnohokrát nečitateľných zmlúv, avšak posun prípravy takéhoto vzoru na máj budúceho roka k dynamike vstupu nových energetických subjektov na trh nepovažujem za adekvátny. Dlhodobo je prezentovaná požiadavka zúženia zmlúv na podstatné náležitosti, ktoré v nateraz prešetrovaných zmluvách nie sú presne a jednoznačne určené alebo dokonca chýbajú.
Ďalšia pripomienka. So smernicou Európskej únie je spojená aj požiadavka vymedzenia pojmu a nastavenia indikátorov merania energetickej chudoby na Slovensku. Hoci predkladateľ zákona upozornil na prípravu štúdie koncom roka 2013, v zákone nie je tento pojem ani rámcovo v kontexte s medzinárodným porovnávaním zadefinovaný. Nie sú uvedené dokonca ani dôvody, pre ktoré sa tento pojem v návrhu zákona zavádza.
Rovnako sporným je aj vymedzenie pojmu zraniteľný spotrebiteľ. Pokiaľ navrhovaná úprava ho skôr spája s bezpečným zabezpečením dodávok pre extrémne prípady, až ťažko zdravotne postihnutých odberateľov, ktorých životné funkcie od plynulých odberov energií sú závislé, aplikačná prax už dlhodobejšie poukazuje na potrebu rozšírenia zadefinovania pojmu zraniteľní spotrebitelia aj napr. na cieľovú skupinu spotrebiteľov dôchodcov. Pre kvalifikované rozhodnutie a získanie plného informovaného súhlasu sa títo spotrebitelia na trhu komplikovane orientujú.
Ďalšia pripomienka. Pre prípravu kompletného návrhu zákona za rovnako dôležité považujem určenie konkrétneho postupu a vymedzenie kompetentného subjektu, ktorý bude poverený prešetrovať neprijateľné podmienky a nekalé marketingové praktiky pri uzatváraní typových zmlúv o dodávke energií. Na zavedenie tohto systémového opatrenia zákon nepamätal, a pritom prax, ako aj otvorenie energetického trhu novým subjektom ponúkajúcim energetické služby reálny nárast podaní na prešetrenie predpokladá.
Pri tomto návrhu chcem upozorniť na prehodnotenie určenia právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnako mám aj obavy z kvalifikovanej, dostatočnej pripravenosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vstupovať do mimosúdneho riešenia sporov medzi odberateľmi a dodávateľmi.
Napokon chcem poukázať aj na potrebu zakomponovania práva na primeranú jednorazovú náhradu alebo náhradu na zriadenie vecného bremena na pozemkoch a nehnuteľnostiach vlastníkov, na ktorých boli postavené energetické stavby ešte pred rokom 1989. Stoja tam a využívané sú doteraz a budú aj v budúcnosti. Prevádzkovatelia energetických zariadení sú zahraničnými akcionármi. Na nehnuteľnostiach slovenských občanov vykonávajú podnikateľskú činnosť, vytvárajú nemalé zisky a legislatíva Slovenskej republiky im umožňuje, aby túto činnosť vykonávali bez primeranej náhrady voči vlastníkom pozemkov, bez platenia daní z nehnuteľnosti napriek tomu, že ich užívajú, a bez povinností starať sa o pozemky tak, aby nebolo ohrozené zdravie a majetok občanov. Bolo by užitočné a prospešné poznanie, za akých podmienok podnikajú zahraniční podnikatelia v materskej krajine, či im legislatíva v materskej krajine umožňuje také úľavy a zvýhodnenia, aké im poskytuje legislatíva Slovenskej republiky, ktorá vlastne pripúšťa diskrimináciu vlastných občanov. Porovnateľný príklad podnikania na cudzích pozemkoch je v rezorte poľnohospodárstva, kde ak si nájomca prenajme od vlastníka prenajímateľa pôdu na podnikateľské účely, nájomca je povinný v zmysle platných zákonov o prenajatú pôdu sa patrične starať, platiť daň z nehnuteľnosti a vlastníkom pôdy platiť primerané nájomné. Uvedený princíp je preto logický, spravodlivý, demokratický a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Toto je len krátky záber pripomienok, ktoré som si dovolila predniesť v tomto prvom čítaní. A ja v závere z tohto miesta chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že aj v druhom čítaní bude možnosť zapracovať nielen tieto pripomienky, ale aj ďalšie konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
10:35
Uvádzajúci uvádza bod 10:35
Ľubomír JahnátekOtázka kontroly zmlúv a kontroly dodávateľov. Ten zákon, táto novela hovorí o jednom, o takzvanej certifikácii dodávateľov elektrickej energie. To je vážny moment. To je tá záruka, že už by sa na trhu nemali objavovať všelijakí podomoví obchodníci. A tá certifikácia dodávateľa má presne stanovené pravidlá. Čiže kto nebude mať certifikáciu...
Otázka kontroly zmlúv a kontroly dodávateľov. Ten zákon, táto novela hovorí o jednom, o takzvanej certifikácii dodávateľov elektrickej energie. To je vážny moment. To je tá záruka, že už by sa na trhu nemali objavovať všelijakí podomoví obchodníci. A tá certifikácia dodávateľa má presne stanovené pravidlá. Čiže kto nebude mať certifikáciu za sebou, nedostane vôbec licenciu na takúto činnosť. Povypadávajú tak rôzni títo domoví hráči. Čiže tá certifikácia vyrieši špekulantov.
Otázka zmlúv, či sú v poriadku, či nie je porušený zákon. Z hľadiska kvality dodávok energií a podobne vždy bola, je a bude na to určená štátna dozorovacia inštitúcia štátna energetická inšpekcia. A z hľadiska obchodného práva je to Slovenská obchodná inšpekcia. Čiže tie inštitúty sú, tie netreba kreovať nové, čiže tieto fungujú.
Čo sa týka tých vedení alebo obmedzení práva využívať pôdu, ktorú má poľnohospodár v prenájme, samozrejme, toto je veľmi háklivá téma. Ona bola aj za prvej vlády Roberta Fica na stole. My keď sme robili na sekcii energetiky prepočty, čo by znamenalo vlastne uhradiť náhradu za ušlý zisk v týchto pásmach, zistili sme, že znamenalo to v konečnom dôsledku asi štyridsaťpercentné zvýšenie ceny koncových energií pre koncových spotrebiteľov. Čiže sme povedali, bohužiaľ, historicky sa tu niečo urobilo, nie je v rukách štátu jednorazovým opatrením nahradiť niektoré veci, ktoré jednoducho 50 – 60 rokov tu fungovali. Čiže od tohto sa upustilo, ale zároveň sa umožnilo, že za tie ochranné pásma, lebo či už máte veľmi vysoké napätie, vysoké napätie, tam sú definované ochranné pásma, presne metráž od osi tohto vedenia, sa neplatia dane. Čiže on s tým nemá náklady. Nemá tam náklady, ale náklady má ten prevádzkovateľ v tej prenosovej distribučnej sieti, prepravnej sieti, ktorý musí udržiavať tieto ochranné pásma v patričnej kvalite, aby neohrozovali prenos daného typu energií a aby zabezpečovali kvalitu životného prostredia. Všetko.
Dve vety, využijem toto právo. Pani kolegyňa, dve také veci som si tam všimol v tom vašom príspevku.
Otázka kontroly zmlúv a kontroly dodávateľov. Ten zákon, táto novela hovorí o jednom, o takzvanej certifikácii dodávateľov elektrickej energie. To je vážny moment. To je tá záruka, že už by sa na trhu nemali objavovať všelijakí podomoví obchodníci. A tá certifikácia dodávateľa má presne stanovené pravidlá. Čiže kto nebude mať certifikáciu za sebou, nedostane vôbec licenciu na takúto činnosť. Povypadávajú tak rôzni títo domoví hráči. Čiže tá certifikácia vyrieši špekulantov.
Otázka zmlúv, či sú v poriadku, či nie je porušený zákon. Z hľadiska kvality dodávok energií a podobne vždy bola, je a bude na to určená štátna dozorovacia inštitúcia štátna energetická inšpekcia. A z hľadiska obchodného práva je to Slovenská obchodná inšpekcia. Čiže tie inštitúty sú, tie netreba kreovať nové, čiže tieto fungujú.
Čo sa týka tých vedení alebo obmedzení práva využívať pôdu, ktorú má poľnohospodár v prenájme, samozrejme, toto je veľmi háklivá téma. Ona bola aj za prvej vlády Roberta Fica na stole. My keď sme robili na sekcii energetiky prepočty, čo by znamenalo vlastne uhradiť náhradu za ušlý zisk v týchto pásmach, zistili sme, že znamenalo to v konečnom dôsledku asi štyridsaťpercentné zvýšenie ceny koncových energií pre koncových spotrebiteľov. Čiže sme povedali, bohužiaľ, historicky sa tu niečo urobilo, nie je v rukách štátu jednorazovým opatrením nahradiť niektoré veci, ktoré jednoducho 50 – 60 rokov tu fungovali. Čiže od tohto sa upustilo, ale zároveň sa umožnilo, že za tie ochranné pásma, lebo či už máte veľmi vysoké napätie, vysoké napätie, tam sú definované ochranné pásma, presne metráž od osi tohto vedenia, sa neplatia dane. Čiže on s tým nemá náklady. Nemá tam náklady, ale náklady má ten prevádzkovateľ v tej prenosovej distribučnej sieti, prepravnej sieti, ktorý musí udržiavať tieto ochranné pásma v patričnej kvalite, aby neohrozovali prenos daného typu energií a aby zabezpečovali kvalitu životného prostredia. Všetko.
Neautorizovaný
10:38
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:38
Maroš KondrótK pani kolegyni Mezenskej. Bolo to dobré vystúpenie. Mali sme k tomuto energetickú komisiu, na ktorej ste sa aj vy zúčastnili, takže ďakujem aj týmto spôsobom za vašu aktívnu účasť.
Ak vám ide o vec, predpokladám, že áno, dovolím si vám poradiť, napíšte list pánovi...
K pani kolegyni Mezenskej. Bolo to dobré vystúpenie. Mali sme k tomuto energetickú komisiu, na ktorej ste sa aj vy zúčastnili, takže ďakujem aj týmto spôsobom za vašu aktívnu účasť.
Ak vám ide o vec, predpokladám, že áno, dovolím si vám poradiť, napíšte list pánovi ministrovi, buď priložte svoje vystúpenie, alebo tam zopakujte najpodstatnejšie body. Tak vám pán minister vysvetlí niečo, čo nemusíte otvárať, aby sa to podarilo zapracovať, aby sme to neriešili potom narýchlo tuná. Ale je to také dôsledné dosledovanie tých vašich návrhov, nech na tom ministerskí popracujú, ak sa vie zákon vylepšiť alebo doplniť, nech sa páči. Ja myslím, že to je snaha, ktorú podporíme.
K pánovi kolegovi poslancovi, exministrovi. No pán poslanec sa tu posťažoval, že predkladáme návrh, ktorý on odrobil. On nepovedal, že už predtým to odrobil pán minister Jahnátek, že to bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, že prebehlo to jedným konaním, prebehlo to, predpokladám, za pána exministra druhým konaním. A nariekal, že to neprebehlo tretím konaním. Ten istý zákon v podstate je identický s kozmetickými zmenami, ale myslím, že je zbytočné sťažovanie sa.
Inú vec si treba povedať, ako je možné, že keď mal pripravený zákon na stole a ministerskí úradníci boli tí istí, trvalo mu vyše roka, kým ho dokázal predložiť do vlády, a nestihli sme termín, ktorý po nás chcela Európska únia, na zavedenie 3. energetického balíčka? Dostali sme sa do procesu infríčmentu úplne zbytočne a dneska to doháňame. Ale dovolí si tu kritizovať. Toto je výsledok práce ministerstva, toto je výsledok práce ministra, ktorý to rok mal na stole a nebol s tým schopný nič urobiť.
A, po druhé, som rád, že ste povedali, že zákon podporíte, pretože je to podobný zákon.
Kozmetické úpravy. Myslím, tú filozofiu vysvetlil pán minister Jahnátek, že tam je to hlavné riešenie.
Ale najpodstatnejšia vec je, mali ste vládu, mali ste väčšinu v parlamente, pán kolega. Ak prešiel zákon vládou Ivety Radičovej, mal prejsť aj v parlamente. Ak neprešiel, zbytočne plakať nad rozliatym mliekom. Sťažujte sa niekde inde. To nie je vina strany SMER. Je to neschopnosť bývalej vlády, neschopnosť ministerstva. Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.6.2012 o 10:38 hod.
Ing.
Maroš Kondrót
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Krátka rozprava, to je prvé čítanie, tak, ďakujem veľmi pekne, oceňujem kolegov poslancov, že využijú svoje možnosti v druhom čítaní.
K pani kolegyni Mezenskej. Bolo to dobré vystúpenie. Mali sme k tomuto energetickú komisiu, na ktorej ste sa aj vy zúčastnili, takže ďakujem aj týmto spôsobom za vašu aktívnu účasť.
Ak vám ide o vec, predpokladám, že áno, dovolím si vám poradiť, napíšte list pánovi ministrovi, buď priložte svoje vystúpenie, alebo tam zopakujte najpodstatnejšie body. Tak vám pán minister vysvetlí niečo, čo nemusíte otvárať, aby sa to podarilo zapracovať, aby sme to neriešili potom narýchlo tuná. Ale je to také dôsledné dosledovanie tých vašich návrhov, nech na tom ministerskí popracujú, ak sa vie zákon vylepšiť alebo doplniť, nech sa páči. Ja myslím, že to je snaha, ktorú podporíme.
K pánovi kolegovi poslancovi, exministrovi. No pán poslanec sa tu posťažoval, že predkladáme návrh, ktorý on odrobil. On nepovedal, že už predtým to odrobil pán minister Jahnátek, že to bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, že prebehlo to jedným konaním, prebehlo to, predpokladám, za pána exministra druhým konaním. A nariekal, že to neprebehlo tretím konaním. Ten istý zákon v podstate je identický s kozmetickými zmenami, ale myslím, že je zbytočné sťažovanie sa.
Inú vec si treba povedať, ako je možné, že keď mal pripravený zákon na stole a ministerskí úradníci boli tí istí, trvalo mu vyše roka, kým ho dokázal predložiť do vlády, a nestihli sme termín, ktorý po nás chcela Európska únia, na zavedenie 3. energetického balíčka? Dostali sme sa do procesu infríčmentu úplne zbytočne a dneska to doháňame. Ale dovolí si tu kritizovať. Toto je výsledok práce ministerstva, toto je výsledok práce ministra, ktorý to rok mal na stole a nebol s tým schopný nič urobiť.
A, po druhé, som rád, že ste povedali, že zákon podporíte, pretože je to podobný zákon.
Kozmetické úpravy. Myslím, tú filozofiu vysvetlil pán minister Jahnátek, že tam je to hlavné riešenie.
Ale najpodstatnejšia vec je, mali ste vládu, mali ste väčšinu v parlamente, pán kolega. Ak prešiel zákon vládou Ivety Radičovej, mal prejsť aj v parlamente. Ak neprešiel, zbytočne plakať nad rozliatym mliekom. Sťažujte sa niekde inde. To nie je vina strany SMER. Je to neschopnosť bývalej vlády, neschopnosť ministerstva. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
10:41
Uvádzajúci uvádza bod 10:41
Ľubomír JahnátekOpatrenia obsiahnuté v navrhovanej právnej úprave sú zamerané najmä na podporu...
Opatrenia obsiahnuté v navrhovanej právnej úprave sú zamerané najmä na podporu konkurencie na trhu s elektrinou a zemným plynom, na zlepšenie práv ochrany a informovanosti odberateľov a na podporu regionálnej spolupráce.
Návrhom zákona sa zabezpečuje vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomocí v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch.
Úrad bude zabezpečovať uplatňovanie transparentných a nediskriminačných pravidiel na trhu.
Predloženým návrhom sa upravuje zákonná charakteristika regulačného úradu ako orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou.
Jednoznačne sa vymedzuje postavenie úradu ako orgánu, ktorý je vo svojej činnosti samostatný, nestranný a nezávislý od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu.
Nová právna úprava je v súlade s požiadavkou smerníc na určenie jediného národného regulačného orgánu.
Okrem kompetencií úradu vyplývajúcich z príslušných smerníc sa návrhom zákona rozširujú právomoci regulačného úradu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi. Takto navrhovanými kompetenciami a právomocami úradu sa má zamedziť prípadným netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju konkurencie na trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom.
V zmysle programového vyhlásenia vlády je cieľom návrhu zákona vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca pre udržanie konkurencieschopnosti priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti, ako aj vytvoriť podmienky, aby úrad mal dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a zníženia sieťových poplatkov.
V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že pri príprave tohto návrhu zákona boli najvyššou prioritou riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, ochrany zraniteľných odberateľov a boja proti energetickej chudobe.
Na záver by som chcel ešte uviesť, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako predchádzajúci návrh zákona, tak aj návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach predkladám na rokovanie Národnej rady najmä s cieľom odstránenia transpozičného deficitu Slovenskej republiky súvisiacim s transpozíciou takzvaného 3. energetického balíčka.
Opatrenia obsiahnuté v navrhovanej právnej úprave sú zamerané najmä na podporu konkurencie na trhu s elektrinou a zemným plynom, na zlepšenie práv ochrany a informovanosti odberateľov a na podporu regionálnej spolupráce.
Návrhom zákona sa zabezpečuje vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomocí v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch.
Úrad bude zabezpečovať uplatňovanie transparentných a nediskriminačných pravidiel na trhu.
Predloženým návrhom sa upravuje zákonná charakteristika regulačného úradu ako orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou.
Jednoznačne sa vymedzuje postavenie úradu ako orgánu, ktorý je vo svojej činnosti samostatný, nestranný a nezávislý od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu.
Nová právna úprava je v súlade s požiadavkou smerníc na určenie jediného národného regulačného orgánu.
Okrem kompetencií úradu vyplývajúcich z príslušných smerníc sa návrhom zákona rozširujú právomoci regulačného úradu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi. Takto navrhovanými kompetenciami a právomocami úradu sa má zamedziť prípadným netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju konkurencie na trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom.
V zmysle programového vyhlásenia vlády je cieľom návrhu zákona vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca pre udržanie konkurencieschopnosti priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti, ako aj vytvoriť podmienky, aby úrad mal dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a zníženia sieťových poplatkov.
V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že pri príprave tohto návrhu zákona boli najvyššou prioritou riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, ochrany zraniteľných odberateľov a boja proti energetickej chudobe.
Na záver by som chcel ešte uviesť, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
Neautorizovaný
10:44
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:44
Maroš KondrótNávrh zákona bol doručený poslancom...
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že predkladaný návrh bude mať dopad na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 73 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.6.2012 o 10:44 hod.
Ing.
Maroš Kondrót
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 31 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 67). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že predkladaný návrh bude mať dopad na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 73 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
10:48
Vystúpenie v rozprave 10:48
Juraj MiškovRád by som teraz prešiel k vecným pripomienkam k tomuto predloženému návrhu a pôjdem postupne podľa paragrafov, ako sú uvedené v zákone.
Ešte raz poviem, že je mi hrozne ľúto, že tu sedí pán Jahnátek, pretože keby stal na mojom mieste, tak by rovnakým spôsobom tento zákon skritizoval, som o tom skalopevne presvedčený.
Po prvé. Zavádza sa pojem energetická chudoba, kde musím povedať, že v prípade ak nedôjde k presnejšej definícii, vznikne veľmi vážne riziko neadresnej sociálnej politiky na úkor štátu a hlavne na úkor platcov alebo platcov dane alebo daňovníkov.
Po druhé. Za veľmi zásadnú zmenu považujem kumuláciu funkcie predsedu úradu s funkciou predsedu rady. Jedna osoba, konkrétne váš nominant pán Holjenčík, tak bude mať v rukách celý úrad. Vďaka tejto zmene bude mať nárok aj na dva na slovenské pomery nadštandardné mesačné príjmy. Vy sami v dôvodovej správe uvádzate, že touto zmenou dôjde k prílišnému zaťaženiu jednej osoby. Je vôbec potrebné a nutné takúto zmenu vykonávať alebo si už pán Holjenčík vybral? Pre mňa je to pochopiteľné, pretože on si ten zákon napísal, že by sa mu páčilo sedieť naraz na dvoch stoličkách a držať spoločne so stranou SMER pekne v rukách celú slovenskú energetiku. Prepáčte pán kolega, veľmi rád budem citovať v tejto situácii vaše slová, ktoré ste uviedli k nášmu návrhu zákona: „Ak chceme urobiť regulačný úrad nezávislý, musí predsedu regulačného úradu menovať prezident minimálne z dvoch kandidátov. Dnes meníme zákon, dneska je ideálna príležitosť, poďme k tomuto modelu, tak, ako je to pri členoch rady, urobme aj v prípade regulačného úradu. Dajme jeden návrh zo strany vlády, jeden zo strany parlamentu a nech si prezident vyberie a preverí, či sú títo kandidáti dobrí.“ To boli vaše slová ešte ako poslanca. A viete, ako ste sa pridržiavali týchto slov v tomto navrhovanom zákone? Ešte raz, opakujem, ja rozumiem, že ten zákon nie je váš, písal ho niekto iný, ale nijak. Po novom bude túto takzvanú dvojjedinú osobnosť navrhovať vláda, jednofarebná vláda strany SMER, bez toho, aby sa mala možnosť opozícia k tejto osobe vôbec vyjadriť. Tak hovorím, v poriadku, poďme teda do modelu, ktorý tu navrhoval a obhajoval pán kolega Jahnátek, nech má aspoň trochu možnosť opozícia sa zapojiť do diskusie o návrhoch na menovanie predsedu úradu a predsedu rady, ale určite nesúhlasím s modelom, aby Národná rada ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán bola pri kreovaní takejto dôležitej funkcie z toho celého procesu absolútne vylúčená. Majte aspoň úctu k vlastným slovám, aj keď toho času opozičným. A keď tak veľmi trváte na vládnom kandidátovi, dajte možnosť aj Národnej rade navrhnúť vlastného kandidáta, nech si potom pán prezident vyberie.
Po ďalšie. Problém nie je len v kumulácii týchto funkcií v jednej osobe, ale aj v tom, že jedna osoba ako predseda úradu bude odvolacím orgánom v prípadoch o uložení pokuty, keď rada, v ktorej je tá istá osoba taktiež členom, rozhodovala aj v I stupni. V tomto vidím zásadné riziko, keď dvojinštantnosť konania o udelení pokuty stratí vďaka tomuto nevhodnému personálnemu prepojeniu akýkoľvek zmysel. Opäť mi v tomto prípade nedá nezacitovať pána kolegu z rozpravy k nášmu návrhu zákona, ja som vám, pán kolega, hovoril, že ste mali radšej ostať doma: „Dámy a páni, to znamená, že ten, kto sa dostane na čelo regulačného úradu, je neobmedzená osoba na 6 rokov, šesť plus šesť a ešte môže byť. Doteraz bol predseda Regulačnej rady menovaný a odvolávaný na návrh Regulačnej rady. Čiže bola tu kontrolná funkcia na predsedu Regulačnej rady, Regulačná rada schvaľovala, schvaľovala, nielen prerokovávala regulačnú politiku a rozsah cenovej regulácie. Dneska to robí len regulačný úrad, to znamená, jeho štatutár, predseda regulačného úradu, buď pod niečo podpis dá, alebo nedá a nikto ho nevie donútiť, aby regulačnú politiku alebo rozsah cenovej regulácie zmenil v prospech občana alebo v prospech kohokoľvek. Jednoducho bude to jeho výsostná právomoc. Je to neuveriteľné, akú právomoc sme dali do rúk jednej osoby, neuveriteľné. Tento človek rozhoduje o cenách energií na celom Slovensku pre každého jedného občana, pre každého jedného odberateľa. Čiže vráťme to naspäť do polohy, aby mal každý nejaký kontrolný orgán. To znamená, buď nech ho kontroluje prezident, alebo nech kontroluje tohto predsedu Regulačnej rady Regulačná rada.“ Ako tieto vaše slová dopadli, pán kolega? Dali ste na čelo ÚRSO osobu, ktorú bude navrhovať vaša jednofarebná vláda. A táto osoba bude mať v rukách dve funkcie, ako povedal pán kolega. Je neuveriteľné, akú právomoc ste dali do rúk jednej osoby, neuveriteľné. A teraz pozor, vážené dámy, vážení páni, sociálne cítiaca strana SMER – sociálna demokracia, ktorá tak vehementne kritizovala udeľovanie nadštandardných odstupných, určuje v zákone svojim nominantom zlaté padáky v hodnote vyše 130 000 eur. Keďže táto suma sa odvíja od priemernej mzdy, je možné, že v čase ich odchodu bude táto suma ešte vyššia. Celý systém týchto padákov je nastavený dokonca tak, že aj v prípade ak by člen rady vykonával svoju činnosť čo i len jediný deň a na druhý deň by sa vzdal tejto funkcie, taktiež by mal nárok na vyše 18 800 eur. Toto nie je jediná výhoda, ktorú si nominanti strany SMER priznávajú. V zákone si stanovujú dokonca aj nárok na preplácanie ubytovania, ak sa nestihnú z rokovania vrátiť domov, čo pri odmene 3 144 eur je v súčasnej dobe (konsolidácia verejných financií) odvážne. Toto ustanovenie, ktorým si nadštandardnú odmenu priznávajú vaši nominanti aj s kolegami, sa pokúsime v druhom čítaní prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu vypustiť. Ešte raz, ja viem, že tento návrh nevznikol u nás, preto je pre mňa pochopiteľné, prečo tam takéto nezmysly sú. A som presvedčený o tom, že to nie je ani vo vašom záujme, aby takéto nezmysly v tom návrhu zákona ostali. A preto pevne verím, že podporíte náš pozmeňujúci návrh.
Po ďalšie. V návrhu sa stanovuje nová kompetencia úradu, a to, že bude organizovať výberové konania na dodávateľa technológie, ktorá má zabezpečiť zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy alebo zníženie spotreby elektriny a dodávateľa, ktorý zabezpečuje prípravu výstavby a výstavbu nových elektroenergetických zariadení, na ktoré sa poskytujú energetické stimuly. Je prinajmenšom na zamyslenie, prečo si asi úrad berie kompetenciu na výberové konania všade tam, kde sa v energetike poskytujú energetické stimuly. To vám už vážne úplné ovládnutie kvázi nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nestačí? Je potrebné ešte dohliadať aj na to, komu budú prideľované energetické stimuly v nemalých čiastkach? Pripravíte opäť nejaký zlatý Klondike pre sponzorov na spôsob fotovoltaických elektrární, na ktorých sa budeme skladať všetci vyššími cenami energií? Úrad sa po novom bude môcť zúčastniť na všetkých úkonoch týkajúcich sa obchodnej verejnej súťaže organizovanej regulovaným subjektom.
V dôvodovej správe k tomuto bodu uvádzate, že úrad v rámci obmedzenia vplyvu vertikálnych integrovaných podnikov na osoby, ktoré podnikajú v energetike alebo plynárenstve, ak sú jeho súčasťou, rozšíril svoju pôsobnosť aj na účasť úradu na obchodnej verejnej súťaži a na všetkých s ňou súvisiacich úkonoch, wow, navrhovaným ustanovením sa má zamedziť netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom, táto pôsobnosť sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaných podnikov.
Takže, vážené dámy a páni, môžeme si to zhrnúť. Strana SMER – sociálna demokracia chce mať v rukách predsedu rady a predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kontrolovať poskytovanie energetických stimulov. A aby to nebolo málo, bude ešte prítomný vždy jej nominant na všetkých obchodných verejných súťažiach? No to snáď nie. Netuším, ako prítomnosť nominanta strany SMER má zamedziť netransparentným finančným transakciám. Skôr si myslím, že sa má týmto ukázať direktívna tvár strany SMER, kde bude dohliadať na to, aby ich ľudia patrične vyhrávali tieto súťaže. Aj po skúsenostiach s korupčnými kauzami, ktoré boli spájané s prvou Ficovou vládou, toto ustanovenie považujem za veľmi účelové, ktoré skôr zavádza kontrolu strany SMER nad obstarávaniami ako nástroj na zvyšovanie transparentnosti. Prepáčte mi, ale ja keď počujem slovné spojenie transparentný SMER, pre mňa je to oxymoron, niečo ako drevené želiezko.
Stanovuje sa nový druh regulácie, a to mimoriadna regulácia. Budem veľmi rád, ak mi pán minister vysvetlí, čo v praxi má táto mimoriadna regulácia znamenať, na čo bude slúžiť, lebo ak si pozrieme znenie § 16 zákona, vidno, že úradu sa v ňom dáva právo regulovať aj iné činnosti, tovary alebo ceny nad rámec, ktorý je stanovený v zákone o sieťových odvetviach. Je tam veľmi šalamúnsky zahrnutá klauzula, že to bude možné v prípadoch, ak to bude vyplývať zo všeobecného hospodárskeho záujmu. Pod tento pojem „všeobecný hospodársky záujem“ bude možné zahrnúť akúkoľvek udalosť a tým pádom bude možné regulovať úplne všetko, čo si jednofarebná vláda strany SMER zmyslí.
Zavádzajú sa nové povinnosti pre regulovaný subjekt, keď v § 29 ods. 5 sa uvádza: „Regulovaný subjekt, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve, je súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Má povinnosť predložiť úradu na schválenie všetky zmluvy o poskytovaní služieb, prostredníctvom ktorých zabezpečuje vykonávanie regulovanej činnosti.“ V tom istom paragrafe sa pre regulovaný subjekt zavádzajú nové povinnosti, a to oznámiť úradu predmet obchodnej verejnej súťaže a predložiť úradu návrh podmienok obchodnej verejnej súťaže, a to najneskôr 30 dní pred vyhlásením obchodnej verejnej súťaže, zaslať úradu zoznam všetkých uchádzačov, ktorí sa prihlásili do obchodnej verejnej súťaže, ja nechápem, na čo to úradu je, ale dobre, a to najneskôr do 15 dní odo dňa uplynutia lehoty na prihlásenie sa do obchodnej verejnej súťaže, oznámiť úradu termín a miesto vyhodnotenia návrhov predložených do obchodnej verejnej súťaže najneskôr 3 dni pred jej vyhodnotením, umožniť úradu zúčastniť sa na všetkých úkonoch týkajúcich sa obchodnej verejnej súťaže a poskytovať úradu súvisiace informácie vrátane vyhodnotenia obchodnej verejnej súťaže. Všetky tieto opatrenia okrem toho, že neúmerne budú zvyšovať administratívnu záťaž na regulované subjekty, budú zavádzať neobmedzenú kontrolu nominantov strany SMER už takmer nad všetkými činnosťami, ktoré si v energetike dokážeme predstaviť. Nechcem predbiehať, ale ja si viem predstaviť, ako to celé dopadne.
Keďže tu celý čas hovoríme o veľmi dôležitom zákone, ktorý má vplyv na ceny energií v Slovenskej republike, a ide o úplne novú právnu úpravu, ktorá nebola predmetom pripomienkového konania, a tak dotknuté subjekty nemali ani možnosť sa k tomuto návrhu vyjadriť, a s prihliadnutím na to, že verziu, ktorú ste nám teraz predložili, si napísal predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sa tam chce zabetónovať na dvoch stoličkách, s dvoma platmi, s nádherným zlatým padákom, že tento zákon zvyšuje administratívnu záťaž pre regulované subjekty, dáva kompetencie úradu, cez ktoré sa snaží regulovať už takmer všetko, preto v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla tak, že vráti tento zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Tento zákon jednoducho nemá v Národnej rade čo hľadať. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
27.6.2012 o 10:48 hod.
PhDr.
Juraj Miškov
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon, ktorý pred chvíľou predkladateľ uviedol, je škandál. Tento zákon je čistý škandál. A hneď vám to vysvetlím. Tento zákon totiž nevznikol na ministerstve hospodárstva, ktoré je predkladateľom tohto zákona. Pán kolega o tom veľmi dobre vie. Tento zákon napísal predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pán Holjenčík. Ja ten zákon poznám, pretože som bol možno mesiac vo funkcii, keď ma pán Holjenčík navštívil a doniesol mi tento zákon, že on pripravil nový zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Tak som pána Holjenčíka veľmi slušne vyprevadil a povedal som, že zákon bude pripravený na ministerstve hospodárstva. To bol zákon, ktorý sme predložili pred niekoľkými mesiacmi. Toto je škandál, toto je úplne nový zákon, ktorý predkladá dnes strana SMER. Tu sa to už nedá porovnať so zákonom o energetike, kde možno nejaký základ pripravil pán minister Jahnátek, a ja som ho dokončil. A tú esenciu, povedzme, pridal pán minister Malatinský formou nejakých kozmetických úprav. Dobre, dalo by sa možno akceptovať, že nešiel zákon o energetike tretím druhým pripomienkovým konaním. Ale toto je, dámy a páni, neakceptovateľné v prípade úplne nového zákona, ktorým tento zákon o regulácii v sieťových odvetviach je. Zákon neprešiel pripomienkovým konaním. Toto je znásilnenie akýchkoľvek princípov procesných, čo z môjho pohľadu nemá obdobu. Je nepredstaviteľné, že takýto úplne nový zákon, ktorý sa dotýka celého spektra dotknutých orgánov, či je to SPP, či sú to distribučky, západoslovenská, východoslovenská, stredoslovenská, Slovenské elektrárne, vôbec nebol predmetom pripomienkového konania. Skôr to považujem za absolútne zbabelý krok predkladateľov, ktorí sa zľakli možného vecného bombardovania tohto právneho paškvilu, ktorý napísal predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pán Holjenčík. Ešte raz, považujem to za absolútne škandalózne, že takýto zákon vôbec prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky.
Rád by som teraz prešiel k vecným pripomienkam k tomuto predloženému návrhu a pôjdem postupne podľa paragrafov, ako sú uvedené v zákone.
Ešte raz poviem, že je mi hrozne ľúto, že tu sedí pán Jahnátek, pretože keby stal na mojom mieste, tak by rovnakým spôsobom tento zákon skritizoval, som o tom skalopevne presvedčený.
Po prvé. Zavádza sa pojem energetická chudoba, kde musím povedať, že v prípade ak nedôjde k presnejšej definícii, vznikne veľmi vážne riziko neadresnej sociálnej politiky na úkor štátu a hlavne na úkor platcov alebo platcov dane alebo daňovníkov.
Po druhé. Za veľmi zásadnú zmenu považujem kumuláciu funkcie predsedu úradu s funkciou predsedu rady. Jedna osoba, konkrétne váš nominant pán Holjenčík, tak bude mať v rukách celý úrad. Vďaka tejto zmene bude mať nárok aj na dva na slovenské pomery nadštandardné mesačné príjmy. Vy sami v dôvodovej správe uvádzate, že touto zmenou dôjde k prílišnému zaťaženiu jednej osoby. Je vôbec potrebné a nutné takúto zmenu vykonávať alebo si už pán Holjenčík vybral? Pre mňa je to pochopiteľné, pretože on si ten zákon napísal, že by sa mu páčilo sedieť naraz na dvoch stoličkách a držať spoločne so stranou SMER pekne v rukách celú slovenskú energetiku. Prepáčte pán kolega, veľmi rád budem citovať v tejto situácii vaše slová, ktoré ste uviedli k nášmu návrhu zákona: „Ak chceme urobiť regulačný úrad nezávislý, musí predsedu regulačného úradu menovať prezident minimálne z dvoch kandidátov. Dnes meníme zákon, dneska je ideálna príležitosť, poďme k tomuto modelu, tak, ako je to pri členoch rady, urobme aj v prípade regulačného úradu. Dajme jeden návrh zo strany vlády, jeden zo strany parlamentu a nech si prezident vyberie a preverí, či sú títo kandidáti dobrí.“ To boli vaše slová ešte ako poslanca. A viete, ako ste sa pridržiavali týchto slov v tomto navrhovanom zákone? Ešte raz, opakujem, ja rozumiem, že ten zákon nie je váš, písal ho niekto iný, ale nijak. Po novom bude túto takzvanú dvojjedinú osobnosť navrhovať vláda, jednofarebná vláda strany SMER, bez toho, aby sa mala možnosť opozícia k tejto osobe vôbec vyjadriť. Tak hovorím, v poriadku, poďme teda do modelu, ktorý tu navrhoval a obhajoval pán kolega Jahnátek, nech má aspoň trochu možnosť opozícia sa zapojiť do diskusie o návrhoch na menovanie predsedu úradu a predsedu rady, ale určite nesúhlasím s modelom, aby Národná rada ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán bola pri kreovaní takejto dôležitej funkcie z toho celého procesu absolútne vylúčená. Majte aspoň úctu k vlastným slovám, aj keď toho času opozičným. A keď tak veľmi trváte na vládnom kandidátovi, dajte možnosť aj Národnej rade navrhnúť vlastného kandidáta, nech si potom pán prezident vyberie.
Po ďalšie. Problém nie je len v kumulácii týchto funkcií v jednej osobe, ale aj v tom, že jedna osoba ako predseda úradu bude odvolacím orgánom v prípadoch o uložení pokuty, keď rada, v ktorej je tá istá osoba taktiež členom, rozhodovala aj v I stupni. V tomto vidím zásadné riziko, keď dvojinštantnosť konania o udelení pokuty stratí vďaka tomuto nevhodnému personálnemu prepojeniu akýkoľvek zmysel. Opäť mi v tomto prípade nedá nezacitovať pána kolegu z rozpravy k nášmu návrhu zákona, ja som vám, pán kolega, hovoril, že ste mali radšej ostať doma: „Dámy a páni, to znamená, že ten, kto sa dostane na čelo regulačného úradu, je neobmedzená osoba na 6 rokov, šesť plus šesť a ešte môže byť. Doteraz bol predseda Regulačnej rady menovaný a odvolávaný na návrh Regulačnej rady. Čiže bola tu kontrolná funkcia na predsedu Regulačnej rady, Regulačná rada schvaľovala, schvaľovala, nielen prerokovávala regulačnú politiku a rozsah cenovej regulácie. Dneska to robí len regulačný úrad, to znamená, jeho štatutár, predseda regulačného úradu, buď pod niečo podpis dá, alebo nedá a nikto ho nevie donútiť, aby regulačnú politiku alebo rozsah cenovej regulácie zmenil v prospech občana alebo v prospech kohokoľvek. Jednoducho bude to jeho výsostná právomoc. Je to neuveriteľné, akú právomoc sme dali do rúk jednej osoby, neuveriteľné. Tento človek rozhoduje o cenách energií na celom Slovensku pre každého jedného občana, pre každého jedného odberateľa. Čiže vráťme to naspäť do polohy, aby mal každý nejaký kontrolný orgán. To znamená, buď nech ho kontroluje prezident, alebo nech kontroluje tohto predsedu Regulačnej rady Regulačná rada.“ Ako tieto vaše slová dopadli, pán kolega? Dali ste na čelo ÚRSO osobu, ktorú bude navrhovať vaša jednofarebná vláda. A táto osoba bude mať v rukách dve funkcie, ako povedal pán kolega. Je neuveriteľné, akú právomoc ste dali do rúk jednej osoby, neuveriteľné. A teraz pozor, vážené dámy, vážení páni, sociálne cítiaca strana SMER – sociálna demokracia, ktorá tak vehementne kritizovala udeľovanie nadštandardných odstupných, určuje v zákone svojim nominantom zlaté padáky v hodnote vyše 130 000 eur. Keďže táto suma sa odvíja od priemernej mzdy, je možné, že v čase ich odchodu bude táto suma ešte vyššia. Celý systém týchto padákov je nastavený dokonca tak, že aj v prípade ak by člen rady vykonával svoju činnosť čo i len jediný deň a na druhý deň by sa vzdal tejto funkcie, taktiež by mal nárok na vyše 18 800 eur. Toto nie je jediná výhoda, ktorú si nominanti strany SMER priznávajú. V zákone si stanovujú dokonca aj nárok na preplácanie ubytovania, ak sa nestihnú z rokovania vrátiť domov, čo pri odmene 3 144 eur je v súčasnej dobe (konsolidácia verejných financií) odvážne. Toto ustanovenie, ktorým si nadštandardnú odmenu priznávajú vaši nominanti aj s kolegami, sa pokúsime v druhom čítaní prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu vypustiť. Ešte raz, ja viem, že tento návrh nevznikol u nás, preto je pre mňa pochopiteľné, prečo tam takéto nezmysly sú. A som presvedčený o tom, že to nie je ani vo vašom záujme, aby takéto nezmysly v tom návrhu zákona ostali. A preto pevne verím, že podporíte náš pozmeňujúci návrh.
Po ďalšie. V návrhu sa stanovuje nová kompetencia úradu, a to, že bude organizovať výberové konania na dodávateľa technológie, ktorá má zabezpečiť zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy alebo zníženie spotreby elektriny a dodávateľa, ktorý zabezpečuje prípravu výstavby a výstavbu nových elektroenergetických zariadení, na ktoré sa poskytujú energetické stimuly. Je prinajmenšom na zamyslenie, prečo si asi úrad berie kompetenciu na výberové konania všade tam, kde sa v energetike poskytujú energetické stimuly. To vám už vážne úplné ovládnutie kvázi nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nestačí? Je potrebné ešte dohliadať aj na to, komu budú prideľované energetické stimuly v nemalých čiastkach? Pripravíte opäť nejaký zlatý Klondike pre sponzorov na spôsob fotovoltaických elektrární, na ktorých sa budeme skladať všetci vyššími cenami energií? Úrad sa po novom bude môcť zúčastniť na všetkých úkonoch týkajúcich sa obchodnej verejnej súťaže organizovanej regulovaným subjektom.
V dôvodovej správe k tomuto bodu uvádzate, že úrad v rámci obmedzenia vplyvu vertikálnych integrovaných podnikov na osoby, ktoré podnikajú v energetike alebo plynárenstve, ak sú jeho súčasťou, rozšíril svoju pôsobnosť aj na účasť úradu na obchodnej verejnej súťaži a na všetkých s ňou súvisiacich úkonoch, wow, navrhovaným ustanovením sa má zamedziť netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom, táto pôsobnosť sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaných podnikov.
Takže, vážené dámy a páni, môžeme si to zhrnúť. Strana SMER – sociálna demokracia chce mať v rukách predsedu rady a predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kontrolovať poskytovanie energetických stimulov. A aby to nebolo málo, bude ešte prítomný vždy jej nominant na všetkých obchodných verejných súťažiach? No to snáď nie. Netuším, ako prítomnosť nominanta strany SMER má zamedziť netransparentným finančným transakciám. Skôr si myslím, že sa má týmto ukázať direktívna tvár strany SMER, kde bude dohliadať na to, aby ich ľudia patrične vyhrávali tieto súťaže. Aj po skúsenostiach s korupčnými kauzami, ktoré boli spájané s prvou Ficovou vládou, toto ustanovenie považujem za veľmi účelové, ktoré skôr zavádza kontrolu strany SMER nad obstarávaniami ako nástroj na zvyšovanie transparentnosti. Prepáčte mi, ale ja keď počujem slovné spojenie transparentný SMER, pre mňa je to oxymoron, niečo ako drevené želiezko.
Stanovuje sa nový druh regulácie, a to mimoriadna regulácia. Budem veľmi rád, ak mi pán minister vysvetlí, čo v praxi má táto mimoriadna regulácia znamenať, na čo bude slúžiť, lebo ak si pozrieme znenie § 16 zákona, vidno, že úradu sa v ňom dáva právo regulovať aj iné činnosti, tovary alebo ceny nad rámec, ktorý je stanovený v zákone o sieťových odvetviach. Je tam veľmi šalamúnsky zahrnutá klauzula, že to bude možné v prípadoch, ak to bude vyplývať zo všeobecného hospodárskeho záujmu. Pod tento pojem „všeobecný hospodársky záujem“ bude možné zahrnúť akúkoľvek udalosť a tým pádom bude možné regulovať úplne všetko, čo si jednofarebná vláda strany SMER zmyslí.
Zavádzajú sa nové povinnosti pre regulovaný subjekt, keď v § 29 ods. 5 sa uvádza: „Regulovaný subjekt, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve, je súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Má povinnosť predložiť úradu na schválenie všetky zmluvy o poskytovaní služieb, prostredníctvom ktorých zabezpečuje vykonávanie regulovanej činnosti.“ V tom istom paragrafe sa pre regulovaný subjekt zavádzajú nové povinnosti, a to oznámiť úradu predmet obchodnej verejnej súťaže a predložiť úradu návrh podmienok obchodnej verejnej súťaže, a to najneskôr 30 dní pred vyhlásením obchodnej verejnej súťaže, zaslať úradu zoznam všetkých uchádzačov, ktorí sa prihlásili do obchodnej verejnej súťaže, ja nechápem, na čo to úradu je, ale dobre, a to najneskôr do 15 dní odo dňa uplynutia lehoty na prihlásenie sa do obchodnej verejnej súťaže, oznámiť úradu termín a miesto vyhodnotenia návrhov predložených do obchodnej verejnej súťaže najneskôr 3 dni pred jej vyhodnotením, umožniť úradu zúčastniť sa na všetkých úkonoch týkajúcich sa obchodnej verejnej súťaže a poskytovať úradu súvisiace informácie vrátane vyhodnotenia obchodnej verejnej súťaže. Všetky tieto opatrenia okrem toho, že neúmerne budú zvyšovať administratívnu záťaž na regulované subjekty, budú zavádzať neobmedzenú kontrolu nominantov strany SMER už takmer nad všetkými činnosťami, ktoré si v energetike dokážeme predstaviť. Nechcem predbiehať, ale ja si viem predstaviť, ako to celé dopadne.
Keďže tu celý čas hovoríme o veľmi dôležitom zákone, ktorý má vplyv na ceny energií v Slovenskej republike, a ide o úplne novú právnu úpravu, ktorá nebola predmetom pripomienkového konania, a tak dotknuté subjekty nemali ani možnosť sa k tomuto návrhu vyjadriť, a s prihliadnutím na to, že verziu, ktorú ste nám teraz predložili, si napísal predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sa tam chce zabetónovať na dvoch stoličkách, s dvoma platmi, s nádherným zlatým padákom, že tento zákon zvyšuje administratívnu záťaž pre regulované subjekty, dáva kompetencie úradu, cez ktoré sa snaží regulovať už takmer všetko, preto v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla tak, že vráti tento zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Tento zákon jednoducho nemá v Národnej rade čo hľadať. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.
Neautorizovaný
11:04
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:04
Martin ChrenAle aby som nebol len negatívny. Tento zákon obsahuje aj naozaj jednu veľmi dobrú vec. A to je tá, že ak prejde v takejto podobe, ako je navrhovaný, tak zruší článok II zo zákona lex SPP pána Kolesíka, ktorý bol schválený na tomto rokovaní Národnej rady. A tento článok bude mať teda platnosť len zhruba mesiac alebo dva a odíde do dejín, čo by teda bolo naozaj blahodarné pre Slovensko. A možnože by tak nehrozili až tak tie veľké riziká arbitráže spojené s návrhom zákona, ktorý bol schválený na tomto rokovaní Národnej rady. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2012 o 11:04 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Zdá sa mi, že sme sa dostali do takej úplne novej situácie u nás na Slovensku. Nielenže sa celá energetika naozaj skoncentruje v rukách jedného jediného človeka, straníckeho nominanta jednej jedinej strany, ktorý bol aj do svojej funkcie dosadený tak, že ešte predchádzajúca vláda strany SMER zrušila celý jeden orgán a vymenovala ho nanovo, a jediný rozdiel, ktorý tam bol, je, že ho premenovala z Regulačnej rady na Radu pre reguláciu, nič iné zásadné sa nezmenilo, tento človek bude v dvojjedinej funkcii, bude poberať dva platy, bude mať zlatý padák, ale tou úplnou novinkou je, že ešte si aj napísal vlastný zákon sám, ktorým sa do tohto všetkého ustanoví. To už naozaj prekračuje v podstate všetky medze.
Ale aby som nebol len negatívny. Tento zákon obsahuje aj naozaj jednu veľmi dobrú vec. A to je tá, že ak prejde v takejto podobe, ako je navrhovaný, tak zruší článok II zo zákona lex SPP pána Kolesíka, ktorý bol schválený na tomto rokovaní Národnej rady. A tento článok bude mať teda platnosť len zhruba mesiac alebo dva a odíde do dejín, čo by teda bolo naozaj blahodarné pre Slovensko. A možnože by tak nehrozili až tak tie veľké riziká arbitráže spojené s návrhom zákona, ktorý bol schválený na tomto rokovaní Národnej rady. Ďakujem.
Neautorizovaný
11:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:05
Jozef MikloškoVystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2012 o 11:05 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ja si myslím, že to nie je nová situácia, že to je situácia stará. Predchádzajúca vláda nebola schopná počas svojho takmer dvojročného mandátu vymeniť pána Holjenčíka vo svojej funkcii. Zostal tam z predchádzajúcej vlády. Prečo? To, že tam zostal bolo A., to, že je tento návrh zákona, je B. (Ticho v sále.) To je všetko.
Neautorizovaný