3. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Galis, ja vám chcem veľmi poďakovať, pretože ako jediný ste vo svojej reči povedali, že nielen športovci, ale aj umelci nám robia najlepšie meno vo svete. Možno by bolo treba skôr urobiť úplne nový zákon s navrhovaným príspevkom odmeňovania nielen športovcov, ale aj umelcov, pretože v tomto môžu byť umelci trošku diskriminovaní. Ja poviem len príklad zo svojej branže. Naši folkloristi získavajú každý rok na medzinárodných festivaloch ocenenia. A sú to najvyššie ocenenia, pretože väčšinou vyhrávajú tie najvyššie, pretože náš folklór je cenený všade vo svete, nielen u nás v Európe, ale aj na iných kontinentoch. Problém je však, keď má niekto prispieť na činnosť folklórnych kolektívov alebo prípadne na cestu, o oceneniach ani nehovorím teda tu na Slovensku. Folklórny súbor získa ocenenie, vráti sa a nikto im ani nepoďakuje, že získali nejaké ocenenie, a robia vždy dobré meno. No a myslím, že by bolo treba začať diskusiu, ako tu už bolo spomínané, o financovaní športu, ale v porovnaní s financovaním kultúry, pretože ak tu hovoríme o športovcoch aj umelcoch, tak to treba aj v tomto kontexte vnímať. No a ak niekto povedal, že športovec si to musí odmakať, tak vás pozývam na nácvik ktoréhokoľvek špičkového folklórneho súboru. No a ak pritom niekto hovorí o nerozvadení si športovcov, tak pokiaľ by sme prijímali takýto zákon, verte tomu, že folkloristi by určite neostali ticho. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa iba prihovoriť za názor pána predrečníka Galisa, a teda že si treba dosť jasne zadefinovať to, akým spôsobom a z akých rôznych ciest, miest, rezortov a firiem je dnes slovenský šport vrátane toho vrcholového podporovaný. Nie je podľa mňa úplne normálne, ak mladí športovci, malí futbalisti, hokejisti, hádzanári si nemajú za čo ani kúpiť korčule alebo tenisky a na druhý deň si prečítam niekde v nejakom bulvárnom denníku, že nejaký TIPOS podporil nejakú tenistku sedemdesiatimi tisíckami eur na nejaký projekt. To je ad jedna.
A ad 2, k pánovi kolegovi Bastrnákovi. No mám za to, že tento zákon podporiť treba. Ale ak sme ho nevedeli prijať za dvadsať rokov, tak ideme ho prijať v priebehu niekoľkých mesiacov aj napriek tomu, že dnes schválený možno bude, nebude, možno v lepšej podobe, modifikovanejšej a v spolupráci s tými, ktorých sa to týka. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pri prijímaní takéhoto zásadného zákona by to malo byť skôr o športovcoch, a nie o tom, že budeme prijímať tento zákon o športovcoch bez športovcov. Čiže malo by to byť podľa môjho názoru, ako to už tu bolo povedané aj mojim predrečníkom, odkonzultované so športovou verejnosťou.
Viete, no pokiaľ sú faktické poznámky na pána poslanca Galisa v tom zmysle, že Janko, Peťko potom nič nedostane, no osobne keď niekto má problém a je to kamarát nejakého poslanca, tak nech mu ten poslanec prispeje teda, aby teda sa dožil aspoň niečoho, však má z čoho prispieť, tak nech mu prispeje. A nemôže to byť iba o Jankovi, Peťkovi. Každý z nás pozná nejakého svojho Janka, Peťka, ktorý reprezentoval Slovenskú republiky a doniesol nejakú medailu, preto buď to urobíme koncepčne, poriadne, a pritom nebudeme diskriminovať žiadnych športovcov, alebo to nerobme vôbec. Ale určite treba niečo s tým robiť. Preto ja navrhujem, že možno by sa zišlo vytvorenie určitej pracovnej skupiny pri Národnej rade Slovenskej republiky, do ktorej by sme sa dobrovoľne prihlásili, myslím si, ja aj tu s kolegom Brixim, plus s ďalšími našimi poslancami. A môžeme na tom spolupracovať všetci, však, ako tu bolo povedané, dvadsať rokov sa nič neprijalo, je tu priestor, aby sa to začalo riešiť a aby sa tým teda pozrelo na celý šport ako taký a na financovanie športu alebo, povedzme, na tieto príspevky pre športovcov. Ale nieže to bude iba pre určitú časť športovcov a ostatní potom stále budú živoriť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Galis, ako som pochopil, nie je proti návrhu. A dokonca z minulosti viem, že sme o týchto veciach diskutovali na výbore, do ktorého to vecne patrí.
Ja si myslím, že upozorním na dve minimálne citlivé veci.
Jedna vec. Je renta v príliš mladom veku. A ja si myslím, že mnohí z nás chodia medzi ľudí a počúvajú ako ľudia vnímajú výsluhové dôchodky pre 35-ročných príslušníkov ozbrojených síl. Myslím, že to by bol obdobný problém. Ale ja si myslím, že je riešiteľný.
A druhá vec, to je veľmi citlivá záležitosť, to je vzťah medzi jednotlivými odvetviami a kategóriami športu. Chce to istú diskusiu, ale i v tomto prípade si myslím, že je to riešiteľné. Ale tú citlivosť hlavne k jednotlivým druhom športu a k jednotlivým športovcom by sme mali naozaj prediskutovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Nebol som od začiatku pri tomto predstavovaní návrhu, takže ak to niekto povedal, a je dosť možné, že to niekto povedal, lebo to je logické, tak sa ospravedlňujem, lebo ja mám logické veci rád. (Smiech v sále.) Kolegovia, nechajte ma dohovoriť.
Nemusí byť hneď absolútnou pravdou, že peniaze sú všetko, lebo ako dobre vieme, ešte sú cenné papiere, zlato, pardon, teraz žartujem. Vidíme, aké sú názory. A uvedomujeme si, že tento zákon bude ťažko spravodlivý, lebo ak by mal byť spravodlivý, asi by sme mali predať štátne lesy. Dám však na zváženie to, aby naši športovci dostali takú trebárs morálnu satisfakciu, mohli by dostať vyznamenanie, plaketu, mal by ich prijať prezident, možno štát by mohol ročne robiť nejaké rekondičné pobyty vo svojom zariadení v Častej pre tých športovcov, ktorí budú mať o to záujem. Ja viem, že to nie je veľa, ale aj málo sa ráta a je to určitá satisfakcia pre týchto ľudí. Čiže z toho mála by bolo aspoň niečo. Čiže nemusíme hneď ísť natvrdo na výsluhové dôchodky.
A možno ďalší návrh, aj v súvislosti s tým, čo povedal pán Galis, k čomu by som sa kľudne pridal, na nejaký taký koncept o nejakej záchrannej sieti pre bývalých športovcov, aby sa nestalo to, čo spomínal, že pán Popluhár zbieral ponožky. A dobre vieme, čo také ponožky vedia spôsobiť po dlhom zápase. Čiže to je naozaj smutné. A by som išiel do toho všetkými desiatimi, nie tak, ako pomaly keď predáme štátne lesy kvôli športovcom, ale tak, že vytvoríme záchrannú sieť, do ktorej keby niekto spadol, tak ten štát sa o toho človek čiastočne postará, aby tie ponožky zbierať nemusel. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na úvod poviem, že oceňujem snahu predkladateľov prísť s takouto témou, ako je šport, aj keď si myslím, že keby prišlo k tej celospoločenskej diskusii alebo k diskusii v jednotlivých kluboch, tak v tomto zákone mohli sme vychytať nejaké muchy, ktoré tu teraz kritizujeme.
Ja súhlasím s kolegom Dušanom Galisom hlavne v tom, že je na škodu, že sme z tohto zákona vylúčili majstrov sveta, majstrov Európy, pretože jednoznačne patria do jednej rodiny s olympijskými či paralympijskými víťazmi.
Ešte by som chcel povedať jednu vec, že keď sa bavíme o športe, nemali by sme zabúdať aj na amatérsky šport a nielen donekonečna hovoriť o profesionálnom športe. Súhlasím s tým, že to už je iná diskusia. Ale treba ju otvoriť komplexne. Ďakujem.

Ja by som vám chcel všetkým poďakovať za faktické poznámky. A, samozrejme, som rád, že vám na športe záleží. A veľmi ma to teší. Budem rád, keď do budúcna sa môžeme tejto problematike venovať. A myslím si, že keď budeme súdržní, tak môže z toho niečo vzniknúť.
Ale na pána Galka by som chcel reagovať, pretože aj keď hrával bol taký vrták, ako aj teraz ním je. Tak by som sa ho chcel opýtať, že keď zaregistroval tých 16 000 eur, či zaregistroval aj to, že týždeň pred voľbami pán Jurzyca podpísal v najväčšej kríze 2 mil. eur tenisovému zväzu, a či mu to nevadilo náhodou.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako jeden z predkladateľov tohto návrhu zákona tiež vystúpil na podporu zákona a nehľadal také alibi, prečo to nepodporím.
Ja si myslím, že je to dobrý nápad, viacerí ste to potvrdili. Je to aj dobrý zákon. Vychádza z toho, čo sme my predkladatelia mysleli, že to je také nutné minimum, čo musíme spraviť pre našich športovcov, ktorí tejto republike spravili slávu, česť a dobré meno. Ale zákonom sa stane nejaký návrh vtedy, keď získa, samozrejme, väčšinu v tejto sále. A my sa o tú väčšinu uchádzame. My sme nepovedali, že tento zákon je taký, do ktorého nie je možné dopísať už ani jedno slovíčko alebo z ktorého nie je možné ubrať, ale vychádzali sme z toho, že od roku 1989, keď sa zmenil režim, sa tu nič vážne pre športovcov nespravilo. Ako ich motivujeme? Nijako. Ako povedal pán poslanec Galis, že sú vypoklonkovaní aj z bánk pri reprezentácii, ktorá už zožala úspech na majstrovstvách sveta, taký je dnešný stav.
My sme prišli s návrhom, ktorý by ocenil tú tvrdú drinu aspoň tým olympionikom. A môžeme ísť ďalej, ale, samozrejme, sme troška zaviazaní aj tým, čo to bude odnášať v štátnom rozpočte.
Boli tu spomenuté kauzy. Pozrime sa len na posledné kauzy TIPOS-u alebo nejaké tie objednávky. Tak TIPOS hravo pokryje tieto výdavky, stačilo by troška lepšie hospodárenie v tej štátnej akciovke.
Bavili sme sa o tom, že ten zákon je diskriminačný, že nie sú tam zahrnutí tí, oní, takí, už sme u amatéroch. No niekde tú hranicu budeme musieť, či dnes alebo zajtra, alebo pozajtra, stanoviť. Tá hranica bude veľmi ťažko stanoviteľná, ale tohto sa neobávam.
Obávam sa skôr toho, k čomu sa tu schyľuje, že ten zákon nepôjde do druhého čítania a nebude ho možné vylepšiť aj vašimi nápadmi a ďalších dvadsať rokov sa tu nič nespraví. Poznáme to, sú niektorí mladí kolegovia, ktorí sú tu, alebo kolegovia, ktorí neboli ešte poslancami. Ja som tu už desiaty rok a viem, ako to tu chodí, že vytvorme komisiu, dajme to na verejnú diskusiu, na debatu a zakoleme to. Zakole ma to možno aj z dôvodu politického hašterenia, že nie my sme to predkladali, tak to nebudeme podporovať, alebo že nie je to dobrý zákon. Ale to sú alibistické myšlienky na to, prečo to nepodporiť. Ide o prvé čítanie tohto návrhu zákona, nemusíme to prerokovať ani na júlovej schôdzi, môžeme to kľudne odložiť, keď to potrebuje takú širšiu debatu, na septembrovú schôdzu, ale nezabime tento zákon, lebo uvidíte, nie raz som tomu bol svedkom, že keď s takýmito myšlienkami sme oddialili nejakú tú problematiku, už tá problematika nikdy v tejto sále sa nevyriešila.
Pán poslanec, hovoril si o tom, že máme vytvoriť minimálne takú záchrannú sieť. Ale toto je práve tá záchranná sieť. Keď pozriete, akú rentu by dostávali títo olympionici, tak uvidíte, že nič moc to nie je. (Hlas z pléna.) Nie nepotrebuje, ale môžeme... (Reakcie z pléna.) Ale kebyže má z majstrovstiev sveta zlatú medailu a by sme zahrnuli aj majstrov sveta do tohto zákona, vieme vytvoriť takú sieť, ktorá by bola spravodlivá. Ale keď povieme, že neposunieme tento zákon do druhého čítania, tak nikdy z toho zákon nebude. A vyrastú nám ďalší olympionici, ktorým sa neodvďačí táto spoločnosť za to, čo nám priniesli. A tých olympionikov veľa nemáme, vymierajú.
Poďakovanie s tým, že im dáme vyznamenania. Viete, ale oni svoje najlepšie roky sa venovali športu, nerozbiehali kariéru hneď v mladosti, nezačali podnikať v najlepších rokoch, lebo sa venovali športu, aby sme my z toho mali radosť, česť, slávu.
Ešte jedna myšlienka na záver. Pán poslanec Hraško spomínal tu umelcov. My sme už v jednom zákone na umelcov mysleli, na tanečníkov, na baleťákov, ale tu tiež prichádzal, ak sa dobre pamätám, pán poslanec Jarjabek, ešte z opozície, ale my sme ten zákon nezabili, my sme povedali, že áno, aj tí umelci, ktorí sa venujú tomu tancu, proste už tomu tancu v päťdesiatke sa venovať nemôžu, nemajú potom nič, inú profesiu v rukách ako tú, ktorú mali, a je to ten tanec. Tak sme povedali vtedy, že áno, poďme to posunúť. A uzrelo to svetlo sveta.
Sme v prvom čítaní, ten zákon sa dá, samozrejme, vylepšiť, je tu na to možnosť. Tak dajme možnosť ten zákon vylepšiť a nie ten zákon zabiť, aby sa tu na ďalších dvadsať rokov nič neudialo. Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ten zákon pri všetkých možnostiach jeho opravy a úpravy je zároveň, a to by som podčiarkol, trochu to tu zaznelo, rozpočtovo zodpovedný, pretože ak sa rozhodneme začať riešiť túto kapitolu, tak počet, a sám by som ho obmedzil len na medailistov letných a zimných olympijských hier, štandardných letných a zimných olympijských hier, je presne vypočítateľný, presne kvantifikovateľný, znamená exaktný začiatok, nie bezbrehý začiatok. A od neho sa môže odvinúť v rámci ekonomických možností čokoľvek ďalšie. Viete, je rozdiel skutočne medzi, povedzme, šprintérom či Mstislavom Rostropovičom a Spencerom Tracym. Spencer Tracy mohol dosahovať vynikajúce herecké výkony aj v sedemdesiatke a k tomu zodpovedajúce honoráre od Metro-Goldwyn-Mayer. Treba povedať, že šprintér celkom v sedemdesiatke veľké reklamné peniaze dostávať nebude. A ak sa teda rozhodneme rozširovať v rámci záujmu utopiť to, tak, samozrejme, potom sa k slovu oprávnene prihlásia vedci a všetci ďalší.
Ja len pri "výsluhovosti" chcem povedať jedno, a už to tu tiež zaznelo vo vystúpení kolegu Gála, ako bežná realita sa berie pomerne mladý príslušník ozbrojených síl alebo síl ministerstva vnútra, u ktorého sa desaťročia výsluhového dôchodku berú ako niečo absolútne normálne. Ja sa nedomnievam, že by sa mali títo ľudia akýmkoľvek spôsobom ponížiť. Ale pripusťme, že olympijský víťaz hádam tiež niečo pre túto krajinu urobil. Tak to len tak na margo výsluhových dôchodkov. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja nechcem debatovať k tej faktickej poznámke o niektorých legislatívnotechnických detailoch toho zákona, to nie je zaujímavé. Ja som ale pánovi poslancovi Érsekovi aj povedal, a nemením názor, že ten zákon principiálne vítam, pretože sa domnievam, že naozaj vrcholoví športovci, to je obrovská reklama štátu a je to obrovský fenomén, s tým, že ale aj na výbore sme povedali jedno, a to len zopakujem v podstate, že áno, je to dobré, je to jeden čriepok z potenciálnej legislatívnej mozaiky športovej legislatívy. Ale bolo by naozaj dobré, a nie to zamiesť pod koberec, keby sa uvažovalo, aj s pánom ministrom školstva budeme o tom diskutovať, o ucelenejšej koncepcii vôbec financovania športu, lebo tam je x problémov, bohužiaľ, vrátane inštitucionálneho organizačného zastrešenia športu, a zákone o športe s tým, že napr. to naväzuje na daňové právne predpisy. Však poviem príklad, prosím vás, spomeniem hokej s futbalom najpopulárnejší šport. Vieme, že sme žali úspechy a žneme úspechy. Je trápne, aby hokejový klub našej slovenskej extraligy, ako príklad hovorím, zháňal 2 mil. eur pokútne, pretože je to neodpočítateľná položka z daňového základu. Chápem, rozpočet je citlivá otázka, ale pokiaľ nevyriešime koncepčne, a to nechce byť fráza, všetko, čo s financovaním športu súvisí, ten zákon je rozumný, užitočný, detail nechávam bokom, bude osamotený, čím nebude proste ten synergický efekt splnený, ktorý mal byť. Ja osobne za takýto zákon, ale obdobný, budem, ale, opakujem, treba sa pokúsiť riešiť to širšie v celej mozaike vrátane daňových predpisov, zákona o športe, sponzoringu a podobných záležitostí. Ďakujem pekne.