3. schôdza

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ctené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som z poverenia navrhovateľov predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Trestnom poriadku, zákon o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky a zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda Národnej rady v predchádzajúcom bode programu uviedol návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorou navrhuje po dlhých a náročných politických rokovaniach zmeniť tie ustanovenia ústavy, ktoré dávali istú exkluzivitu poslancom a iným ústavným činiteľom na požívanie takzvanej imunity. Právny poriadok Slovenskej republiky na vykonanie tohto ústavného inštitútu musel do iných právnych predpisov preniesť tento inštitút, tak aby sa mohol vykonať v konkrétnych právnych normách, tak ako som spomínal, v Trestnom poriadku, v zákone o poslancoch Národnej rady a v zákone o rokovacom poriadku. Teda bol akýmsi vykonávacím predpisom k ústavnému inštitútu imunity. Ja som rád, že za skupinu poslancov môžem predniesť tento návrh na zmenu týchto právnych noriem.
Nechcem príliš politicky, ani stranícky otvoriť diskusiu o tejto téme, skôr by som si chcel zaželať, aby sme naozaj svojím postojom, hlasovaním, ale aj rozhodnutím definitívne vyriešili tento problém, ktorý sa stal vždy témou vďačných straníckych diskusií, ktorými sme ovplyvňovali verejnú mienku a získavali tak aj niekedy účelovo sympatie slovenskej verejnosti.
Som presvedčený, že je vhodný čas na to, aby sme zavŕšili toto úsilie o naplnenie želania všetkých poslaneckých klubov a politických strán zastúpených v Národnej rade a svojím hlasovaním potvrdili to presvedčenie všetkých poslancov o zrovnoprávnenie občanov Slovenskej republiky pred zákonom bez ohľadu na to, či niekto je ústavným činiteľom alebo je radovým občanom Slovenskej republiky, preto chcem požiadať všetkých, aby sme v prvom čítaní podporili tento návrh a odsúhlasili prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Samozrejme, má to význam len vtedy, keď podporíme aj prerokovanie návrhu ústavného zákona, ktorý predkladal pán predseda Národnej rady, preto, lebo ináč by bolo bezpredmetné o tomto návrhu zákona rokovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Prosím, aby ste zaujali miesto, ktoré je určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, poslancovi Ottovi Briximu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na tlač 65. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nepredpokladá dopad na verejné financie a zamestnanosť a nemá vplyv na životné prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2012 č. 43 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite svoje miesto.
Otváram týmto všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, za stranu Sloboda a Solidarita Daniela Krajcera, za klub strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Jozefa Viskupiča. A ďalej sa písomne prihlásil do rozpravy pán Galko z klubu SaS.
Nech sa páči, prosím Daniela Krajcera.

Pekný deň, dámy a páni. Návrh na zrušenie či už priestupkovej alebo trestnoprávnej imunity bol v tejto snemovni v minulosti mimoriadne vďačnou politickou témou. Spomínal to už môj predrečník Paľo Hrušovský. Príznačné pri predkladaní týchto návrhov zväčša bolo to, že cieľom nebolo to, aby tieto návrhy prešli, ale neprešli. To je naozaj politická realita. V podstate tieto návrhy slúžili ako marketingové nástroje. Niekoľkokrát mnohí z vás aj priamo zažili tie divadlá pri prerokúvaní takýchto návrhov.
Som presvedčený, že po tom, ako sme dokázali zrušiť priestupkovú imunitu, sa tentoraz odhodlá slovenský parlament zrušiť aj imunitu trestnoprávnu. Som presvedčený, že teraz konečne po dlhých rokoch už nepôjde o to klasické marketingové divadlo, ale je tu naozaj úprimná snaha a v prípade možno niektorých poslancov aj istá obava nepodporiť takýto návrh. Som preto presvedčený, že tentoraz to bude úspešné rokovanie a úspešné hlasovanie. Som zároveň aj rád, že som členom strany, ktorá prispela k tomu, že azda po prvýkrát parlament úprimne má snahu zrušiť po priestupkovej imunite aj trestnoprávnu imunitu. Organizovali sme referendum, kde takmer milión občanov sa vyjadrilo vcelku jednoznačne, aký má na to názor. Som presvedčený, že aj predchádzajúca vláda Ivety Radičovej to myslela úprimne. Mali sme to ako súčasť programového vyhlásenia, len vzhľadom na politickú realitu a to, že nebola k dispozícii ústavná väčšina, sa nám to nepodarilo presadiť. Teraz sme už naozaj v inej polohe.
Zmysel zrušenia trestnoprávnej imunity, tak ako to vidím ja, spočíva v tom, že v minulosti tu bolo takmer tridsať žiadostí o zrušenie imunity vo vzťahu k jednotlivým poslancom. A často sa či už príslušný výbor alebo snemovňa uchyľovala k tomu, že neskúmala to, čo by mala, to znamená akési procesné dôvody, prečo by nemala podporiť takýto návrh, ale často sa poslanci stavali do polohy sudcov, resp. politikov. A nebola snaha pristupovať k jednotlivým návrhom podľa toho, ako to ustanovuje zákon. Preto sa stalo aj v niektorých prípadoch, že Národná rada zamietla alebo nedala súhlas na trestné stíhanie. Mnohí si dokonca pamätajú aj tie nočné rokovania, keď parlament zbavoval imunity bývalého šéfa tajnej služby Ivana Lexu. Vieme, čo sa tu všetko dialo, koľko tu bolo emócií. Som osobne presvedčený, že toto ani v minulosti nebola úloha zo zákona poslancov, a preto je dobré, že tento inštitút a táto kompetencia a táto právomoc vypadne z nášho právneho systému.
Ďalší dôvod, pre ktorý vidím, že je tu naozaj reálna šanca presadiť zrušenie trestnoprávnej imunity, je tlak verejnosti, ktorý naozaj mnohí z politikov cítia. Aj keď možno neboli presvedčení o tom, že by niečo také podporili, tak teraz si to nedovolia. Ten tlak verejnosti eskaloval aj v súvislosti s kauzou Gorila. A myslím si, že túto legitímnu požiadavku verejnosti tentoraz Národná rada naplní. Totižto zachovanie trestnoprávnej imunity, koniec koncov treba povedať úprimne, vo viacerých krajinách Európskej únie existuje táto imunita dokonca aj širšia, aká je súčasne v našom právnom poriadku, má zmysel, ale zmysel má podľa môjho názoru zachovanie takéhoto inštitútu naozaj v krajinách, kde môže dojsť k zneužívaniu zo strany vládnej moci. V minulosti práve opozícia často argumentovala svojím nesúhlasom s podporou takéhoto návrhu, že má reálne obavy, že vládna moc môže zneužiť represívne zložky na stíhanie opozičných poslancov. Ako opozičný poslanec prehlasujem verejne, že takúto obavu nemám. Myslím si, a teraz bez ohľadu na to, kto je teraz pri moci, že máme vládu jednej strany, že táto krajina je už tak civilizovaná, že k takýmto aktom dochádzať nebude. Je preto naozaj reálna šanca, že tentoraz trestnoprávnu imunitu zrušíme. No a ak sa nám to podarí, tak som presvedčený, že postupne môže rásť aj dôveryhodnosť tohto parlamentu, ktorá je v tejto spoločnosti mimoriadne, mimoriadne nízka. Ďakujem pekne.

Faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Igor Matovič, nech sa páči.

Daniel, ja by som chcel iba pripomenúť, lebo myslím si, že úplne tak to nezaznelo, si hovoril o tom, že v referende vlastne ľudia povedali, aký majú názor na otázku imunity, ale strana SaS organizovala referendum iba o zrušení priestupkovej imunity, nič viac.

Reakcia, nech sa páči. Zapnite pána poslanca Krajcera.

Veľmi krátka. Veď o priestupkovej imunite v tomto kontexte som hovoril. A návrh na zrušenie priestupkovej imunity tu bol v minulosti len často márnym pokusom alebo marketingovým ťahom. Čiže som presvedčený, že to referendum, ktoré organizovala SaS, prispelo k tomu, že ten proces sa naštartoval. Áno, v prvom kroku to bola priestupková imunita. Tam nebola potrebná ústavná väčšina. A teraz je šanca získať ústavnú väčšinu na zrušenie trestnoprávnej imunity.