3. schôdza

Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa iba prihovoriť za názor pána predrečníka Galisa, a teda že si treba dosť jasne zadefinovať to, akým spôsobom a z akých rôznych ciest, miest, rezortov a firiem je dnes slovenský šport vrátane toho vrcholového podporovaný. Nie je podľa mňa úplne normálne, ak mladí športovci, malí futbalisti, hokejisti, hádzanári si nemajú za čo ani kúpiť korčule alebo tenisky a na druhý deň si prečítam niekde v nejakom bulvárnom denníku, že nejaký TIPOS podporil nejakú tenistku sedemdesiatimi tisíckami eur na nejaký projekt. To je ad jedna.
A ad 2, k pánovi kolegovi Bastrnákovi. No mám za to, že tento zákon podporiť treba. Ale ak sme ho nevedeli prijať za dvadsať rokov, tak ideme ho prijať v priebehu niekoľkých mesiacov aj napriek tomu, že dnes schválený možno bude, nebude, možno v lepšej podobe, modifikovanejšej a v spolupráci s tými, ktorých sa to týka. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pri prijímaní takéhoto zásadného zákona by to malo byť skôr o športovcoch, a nie o tom, že budeme prijímať tento zákon o športovcoch bez športovcov. Čiže malo by to byť podľa môjho názoru, ako to už tu bolo povedané aj mojim predrečníkom, odkonzultované so športovou verejnosťou.
Viete, no pokiaľ sú faktické poznámky na pána poslanca Galisa v tom zmysle, že Janko, Peťko potom nič nedostane, no osobne keď niekto má problém a je to kamarát nejakého poslanca, tak nech mu ten poslanec prispeje teda, aby teda sa dožil aspoň niečoho, však má z čoho prispieť, tak nech mu prispeje. A nemôže to byť iba o Jankovi, Peťkovi. Každý z nás pozná nejakého svojho Janka, Peťka, ktorý reprezentoval Slovenskú republiky a doniesol nejakú medailu, preto buď to urobíme koncepčne, poriadne, a pritom nebudeme diskriminovať žiadnych športovcov, alebo to nerobme vôbec. Ale určite treba niečo s tým robiť. Preto ja navrhujem, že možno by sa zišlo vytvorenie určitej pracovnej skupiny pri Národnej rade Slovenskej republiky, do ktorej by sme sa dobrovoľne prihlásili, myslím si, ja aj tu s kolegom Brixim, plus s ďalšími našimi poslancami. A môžeme na tom spolupracovať všetci, však, ako tu bolo povedané, dvadsať rokov sa nič neprijalo, je tu priestor, aby sa to začalo riešiť a aby sa tým teda pozrelo na celý šport ako taký a na financovanie športu alebo, povedzme, na tieto príspevky pre športovcov. Ale nieže to bude iba pre určitú časť športovcov a ostatní potom stále budú živoriť. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Galis, ako som pochopil, nie je proti návrhu. A dokonca z minulosti viem, že sme o týchto veciach diskutovali na výbore, do ktorého to vecne patrí.
Ja si myslím, že upozorním na dve minimálne citlivé veci.
Jedna vec. Je renta v príliš mladom veku. A ja si myslím, že mnohí z nás chodia medzi ľudí a počúvajú ako ľudia vnímajú výsluhové dôchodky pre 35-ročných príslušníkov ozbrojených síl. Myslím, že to by bol obdobný problém. Ale ja si myslím, že je riešiteľný.
A druhá vec, to je veľmi citlivá záležitosť, to je vzťah medzi jednotlivými odvetviami a kategóriami športu. Chce to istú diskusiu, ale i v tomto prípade si myslím, že je to riešiteľné. Ale tú citlivosť hlavne k jednotlivým druhom športu a k jednotlivým športovcom by sme mali naozaj prediskutovať. Ďakujem.

Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Nebol som od začiatku pri tomto predstavovaní návrhu, takže ak to niekto povedal, a je dosť možné, že to niekto povedal, lebo to je logické, tak sa ospravedlňujem, lebo ja mám logické veci rád. (Smiech v sále.) Kolegovia, nechajte ma dohovoriť.
Nemusí byť hneď absolútnou pravdou, že peniaze sú všetko, lebo ako dobre vieme, ešte sú cenné papiere, zlato, pardon, teraz žartujem. Vidíme, aké sú názory. A uvedomujeme si, že tento zákon bude ťažko spravodlivý, lebo ak by mal byť spravodlivý, asi by sme mali predať štátne lesy. Dám však na zváženie to, aby naši športovci dostali takú trebárs morálnu satisfakciu, mohli by dostať vyznamenanie, plaketu, mal by ich prijať prezident, možno štát by mohol ročne robiť nejaké rekondičné pobyty vo svojom zariadení v Častej pre tých športovcov, ktorí budú mať o to záujem. Ja viem, že to nie je veľa, ale aj málo sa ráta a je to určitá satisfakcia pre týchto ľudí. Čiže z toho mála by bolo aspoň niečo. Čiže nemusíme hneď ísť natvrdo na výsluhové dôchodky.
A možno ďalší návrh, aj v súvislosti s tým, čo povedal pán Galis, k čomu by som sa kľudne pridal, na nejaký taký koncept o nejakej záchrannej sieti pre bývalých športovcov, aby sa nestalo to, čo spomínal, že pán Popluhár zbieral ponožky. A dobre vieme, čo také ponožky vedia spôsobiť po dlhom zápase. Čiže to je naozaj smutné. A by som išiel do toho všetkými desiatimi, nie tak, ako pomaly keď predáme štátne lesy kvôli športovcom, ale tak, že vytvoríme záchrannú sieť, do ktorej keby niekto spadol, tak ten štát sa o toho človek čiastočne postará, aby tie ponožky zbierať nemusel. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kéry.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na úvod poviem, že oceňujem snahu predkladateľov prísť s takouto témou, ako je šport, aj keď si myslím, že keby prišlo k tej celospoločenskej diskusii alebo k diskusii v jednotlivých kluboch, tak v tomto zákone mohli sme vychytať nejaké muchy, ktoré tu teraz kritizujeme.
Ja súhlasím s kolegom Dušanom Galisom hlavne v tom, že je na škodu, že sme z tohto zákona vylúčili majstrov sveta, majstrov Európy, pretože jednoznačne patria do jednej rodiny s olympijskými či paralympijskými víťazmi.
Ešte by som chcel povedať jednu vec, že keď sa bavíme o športe, nemali by sme zabúdať aj na amatérsky šport a nielen donekonečna hovoriť o profesionálnom športe. Súhlasím s tým, že to už je iná diskusia. Ale treba ju otvoriť komplexne. Ďakujem.