3. schôdza

Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

Áno, aj ja by som chcel práve na toto konštatovanie reagovať, ale ja si na rozdiel od môjho predrečníka nemyslím, že pani Nicholsonová použila lož, ale, že to je omyl. To je obyčajný omyl. Naozaj, manželstvo nie je len intímna vec. Samozrejme má aj svoje intímne stránky, ale o tých nemám teraz potrebu tu pri tomto ich návrhu zákona diskutovať. Práve preto, že manželstvo nie je intímnou vecou, tak pri jeho uzatvorení sa vyžaduje prítomnosť zástupcu spoločnosti či štátu. Alebo dokonca, keď sme zrovnoprávnili manželstvo, formu manželstva cirkevnú so štátnou, tak môže to byť aj zástupca cirkvi. Nikto nikoho nenúti, každý si môže slobodne vybrať. A práve preto to nie je intímna vec, že s manželstvom sú spojené mnohé povinnosti a práva. A to tak isto je na dlhšie.
Ale čo my máme naozaj medzi sebou spor, tí, ktorí predkladajú tento návrh, a ostatní, ktorí im oponujeme, že vy chcete, ako ste povedali aj vy, pani Nicholsonová, zjednodušiť, uľahčiť rozvody. No a my to nechceme. My to nechceme práve preto, že tých rozvodov je strašne veľa. Štyridsať percent rozvádzajúcich sa manželstiev, to je veľmi vysoké číslo. A každá moderná krajina pri demografických štatistikách okrem pôrodnosti, úmrtnosti, meria aj rozvodovosť, počet rozvodov. A vysoké číslo pri rozvodovosti je spoločensky negatívny jav. Spoločensky negatívny jav. To, že to je negatívny jav aj pre jednotlivca, to ja nespochybňujem, že to je trauma pre mnohých, ktorí sa rozvádzajú. Veď preto hovorím, mali by sme im pomáhať. A vy tu zlievate všetko dokopy. Vy z toho robíte guláš. Ako keby som ja bol proti tým, ktorí sa rozviedli.

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som si dovolil zacitovať z wikipedie, slobodnej encyklopédie: Manželstvo je vzťah medzi osobami, obyčajne intímny a sexuálny, ktorý má štátne, spoločenské alebo cirkevné uznanie. Vytvára sa, často sa vytvára prostredníctvom zmluvy alebo občianskoprávneho konania. Na Slovensku sa spomína zákon o rodine.
Chcem povedať toľko, že naozaj, ako to už spomenuli, že manželstvo je vec verejná, čo sa týka jeho dopadu na spoločnosť. Čo sa týka vzťahu, je vec intímna. Treba to podčiarknuť. Ďalšia vec, máme iný názor. V poriadku. Ja si nemyslím, že tu niekto niekoho obviňuje a vyjadriť, že, ako povedala pani Nicholsonová, že je to spiatočníctvo, inkvizícia, pokrytectvo. No toto sú útoky. Ja mám proste iný názor. Ja vám verím vo váš dobrý úmysel a nemyslím si, že, čo ja viem, ste nejakí šibnutí liberáli, že to navrhujete. Proste mám iný názor, a preto, lebo sa mi to zdá racionálne zdôvodnené a ide mi naozaj o dobro rodiny a manželstva. A nepotrebujem na nikoho útočiť. Takže o toto poprosím aj vás. Ďakujem za to.
A ďalší argument typu, že mladí ľudia nevstupujú do manželstva, lebo sa boja, že bude komplikovaný rozvod. Dovolím si pochybovať o tomto argumente. Je kopa iných dôvodov, ktoré sa nedajú uviesť v rámci faktickej poznámky.
Ďalšia vec, argumentácia inými štátmi EÚ alebo inými štátmi vôbec. Som rád, že sme suverénny štát a sme Národná rada Slovenskej republiky, ktorá o tom rozhoduje. Môžeme sa pozrieť na západ, na sever, na juh, na východ, inšpirovať sa. Ale to nie je argument. To je zvyklosť v tých krajinách. Je to ich vec. My tu debatujeme ako Národná rada Slovenskej republiky.
A posledná vec. Hovorí sa tu veľmi veľa o právach. Ja ako manžel si uvedomujem, že v prvom rade musím hľadieť na svoje povinnosti voči svojej rodine a nie na svoje práva, ktoré si nejak svojvoľne a egoisticky budem uplatňovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Brixi, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. K spoločenským, tradičným, hodnotovým, ale aj právnym deficitom tohto návrhu sa už vyjadrovať nebudem, lebo som tak učinil včera. Chcem však pripomenúť pani kolegyni Nicholsonovej, že štát si vynútil alebo dostal možnosť ingerovať začiatok a koniec manželstva nie kvôli tomu, lebo je to manželom vlastné alebo milé, ale kvôli tomu, lebo má najlepšiu schopnosť rozoznať, či manželstvo spĺňa, alebo nespĺňa podmienky jeho vzniku a zániku.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja by som si vás dovolil poopraviť, pani poslankyňa, ja som nepovedal, že je to to vec výsostne súkromná, vec výsostne verejná. Ja som povedal zhruba toto, že je to vec, ktorá je podľa môjho názoru súkromná, ale má nezanedbateľné verejnoprávne aspekty. Prečo som to povedal? Ja si zákonný dôvod, čo sa týka verejného práva, je, že vec verejná je niečo, čo má dopad na určité nie malé spoločenstvo ľudí. Čl. I zákona o rodine, ktorý hovorí o základných zásadách, v druhej vete hovorí: Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Hovoríme o manželstve. Čl. II: Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Na základe uvedeného možno nepochybne hovoriť o tom, že manželstvo má aspekty verejného práva. To, dúfam, uznáte, keďže hovorím o právnych normách. Nehovorím o wikipédii, možno ako hovoril pán Vašečka, hovoril o právnych normách. Preto možno je namieste skôr meniť aj tieto zásady, nie iba §§ 22 a nasledujúce, ktoré meníte vy.
Podľa môjho názoru akákoľvek liberalizácia inštitútu manželstva môže našej spoločnosti, ktorá je založené na kresťanských hodnotách, určite poškodiť, skôr ako pomôcť.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si tu píšem taký blog, že ako v úcte má ľudské práva tento parlament a ako pozadie som počúval pani Nicholsonovú. To privádzam do zúrivosti moju manželku, ktorá mi hovorí, že ako môžeš dve veci robiť naraz. No viem, také stereo. Čiže som ju vnímal a v určitý moment, sa teda ospravedlňujem, som musel odísť, lebo som to už nevydržal, pardon, takú hlúposť povedať, že mladí ľudia, keď sa neberú preto, lebo kebyže sa mali rozvádzať, že to je ťažké. No ja normálne žasnem, že ako vôbec takéto niečo sa dá povedať! K tomu neviem, čo treba? Ja normálne žasnem.
To je taká vypočítavosť, ako keď právnik radí otlstému podnikateľovi, tak šesťdesiat plus, keď si berie osemnásťročnú blondínu, že ako má tej blondíne povedať, že má podpísať všetky štyri pare tej predmanželskej zmluvy. To je, proste to je, tak sa to hovorí, milá moja, podpíš všetky štyri pare, lebo však právnik to chce. To, viete, že, do tohto vniesť, do niečoho pekného, mladí dvaja ľudia rozmýšľajú o tom, že by mali rodinu. Nerozmýšľajú však, od toho sú mladí, tak tu už vniesť tento motív, však ale ich to brzdí, lebo však, ako by sme sa potom prípadne rozviedli. Normálne som musel odísť, pardon, to sa nedalo počúvať! Ja neviem, ako ste tam aj niečo hovorili, potom mi tu kolega hovorí, že niečo ste ma tam niekde spomínali. Neviem v čom, v akej súvislosti, lebo fakt som vás nepočúval.
Ďakujem.