3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som si dovolil zacitovať z wikipedie, slobodnej encyklopédie: Manželstvo je vzťah medzi osobami, obyčajne intímny a sexuálny, ktorý má štátne, spoločenské alebo cirkevné uznanie. Vytvára sa, často sa vytvára prostredníctvom zmluvy alebo občianskoprávneho konania. Na Slovensku sa spomína zákon o rodine.
Chcem povedať toľko, že naozaj, ako to už spomenuli, že manželstvo je vec verejná, čo sa týka jeho dopadu na spoločnosť. Čo sa týka vzťahu, je vec intímna. Treba to podčiarknuť. Ďalšia vec, máme iný názor. V poriadku. Ja si nemyslím, že tu niekto niekoho obviňuje a vyjadriť, že, ako povedala pani Nicholsonová, že je to spiatočníctvo, inkvizícia, pokrytectvo. No toto sú útoky. Ja mám proste iný názor. Ja vám verím vo váš dobrý úmysel a nemyslím si, že, čo ja viem, ste nejakí šibnutí liberáli, že to navrhujete. Proste mám iný názor, a preto, lebo sa mi to zdá racionálne zdôvodnené a ide mi naozaj o dobro rodiny a manželstva. A nepotrebujem na nikoho útočiť. Takže o toto poprosím aj vás. Ďakujem za to.
A ďalší argument typu, že mladí ľudia nevstupujú do manželstva, lebo sa boja, že bude komplikovaný rozvod. Dovolím si pochybovať o tomto argumente. Je kopa iných dôvodov, ktoré sa nedajú uviesť v rámci faktickej poznámky.
Ďalšia vec, argumentácia inými štátmi EÚ alebo inými štátmi vôbec. Som rád, že sme suverénny štát a sme Národná rada Slovenskej republiky, ktorá o tom rozhoduje. Môžeme sa pozrieť na západ, na sever, na juh, na východ, inšpirovať sa. Ale to nie je argument. To je zvyklosť v tých krajinách. Je to ich vec. My tu debatujeme ako Národná rada Slovenskej republiky.
A posledná vec. Hovorí sa tu veľmi veľa o právach. Ja ako manžel si uvedomujem, že v prvom rade musím hľadieť na svoje povinnosti voči svojej rodine a nie na svoje práva, ktoré si nejak svojvoľne a egoisticky budem uplatňovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. K spoločenským, tradičným, hodnotovým, ale aj právnym deficitom tohto návrhu sa už vyjadrovať nebudem, lebo som tak učinil včera. Chcem však pripomenúť pani kolegyni Nicholsonovej, že štát si vynútil alebo dostal možnosť ingerovať začiatok a koniec manželstva nie kvôli tomu, lebo je to manželom vlastné alebo milé, ale kvôli tomu, lebo má najlepšiu schopnosť rozoznať, či manželstvo spĺňa, alebo nespĺňa podmienky jeho vzniku a zániku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som si vás dovolil poopraviť, pani poslankyňa, ja som nepovedal, že je to to vec výsostne súkromná, vec výsostne verejná. Ja som povedal zhruba toto, že je to vec, ktorá je podľa môjho názoru súkromná, ale má nezanedbateľné verejnoprávne aspekty. Prečo som to povedal? Ja si zákonný dôvod, čo sa týka verejného práva, je, že vec verejná je niečo, čo má dopad na určité nie malé spoločenstvo ľudí. Čl. I zákona o rodine, ktorý hovorí o základných zásadách, v druhej vete hovorí: Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Hovoríme o manželstve. Čl. II: Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Na základe uvedeného možno nepochybne hovoriť o tom, že manželstvo má aspekty verejného práva. To, dúfam, uznáte, keďže hovorím o právnych normách. Nehovorím o wikipédii, možno ako hovoril pán Vašečka, hovoril o právnych normách. Preto možno je namieste skôr meniť aj tieto zásady, nie iba §§ 22 a nasledujúce, ktoré meníte vy.
Podľa môjho názoru akákoľvek liberalizácia inštitútu manželstva môže našej spoločnosti, ktorá je založené na kresťanských hodnotách, určite poškodiť, skôr ako pomôcť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si tu píšem taký blog, že ako v úcte má ľudské práva tento parlament a ako pozadie som počúval pani Nicholsonovú. To privádzam do zúrivosti moju manželku, ktorá mi hovorí, že ako môžeš dve veci robiť naraz. No viem, také stereo. Čiže som ju vnímal a v určitý moment, sa teda ospravedlňujem, som musel odísť, lebo som to už nevydržal, pardon, takú hlúposť povedať, že mladí ľudia, keď sa neberú preto, lebo kebyže sa mali rozvádzať, že to je ťažké. No ja normálne žasnem, že ako vôbec takéto niečo sa dá povedať! K tomu neviem, čo treba? Ja normálne žasnem.
To je taká vypočítavosť, ako keď právnik radí otlstému podnikateľovi, tak šesťdesiat plus, keď si berie osemnásťročnú blondínu, že ako má tej blondíne povedať, že má podpísať všetky štyri pare tej predmanželskej zmluvy. To je, proste to je, tak sa to hovorí, milá moja, podpíš všetky štyri pare, lebo však právnik to chce. To, viete, že, do tohto vniesť, do niečoho pekného, mladí dvaja ľudia rozmýšľajú o tom, že by mali rodinu. Nerozmýšľajú však, od toho sú mladí, tak tu už vniesť tento motív, však ale ich to brzdí, lebo však, ako by sme sa potom prípadne rozviedli. Normálne som musel odísť, pardon, to sa nedalo počúvať! Ja neviem, ako ste tam aj niečo hovorili, potom mi tu kolega hovorí, že niečo ste ma tam niekde spomínali. Neviem v čom, v akej súvislosti, lebo fakt som vás nepočúval.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Lucia, v žiadnom prípade nechceme dehonestovať vás liberálov, tak ako si to naozaj veľmi silne povedala. Potom zase ty nechápeš nás, o čo nám ide. Ja si myslím, že hlavný problém je, naozaj, že je medzi nami barikáda vnímania tohto problému. Čo ty vidíš ako niečo jednoduché úplne, jednoducho vyriešiteľné, je pre nás niečo možno dôležitejšie, čomu vzájomne nevieme porozumieť, bohužiaľ.
Ale tiež by som sa vrátila k tomu, čo teraz Lojzo, na čo upozornil, že mne takisto, ma zarazilo, tvoja otázka alebo odpoveď na otázku, že prečo sa dnes ľudia neberú. Ja to vidím trochu inak. Myslím si, že na jednej strane buď si uvedomujú dôležitosť tohto kroku a majú pred ňou bázeň, čo by som možno vedela pochopiť, ale, bohužiaľ, častejšie vidia v tom zbytočnosť. Nie pretože budú mať ťažký rozvod, ale vidia v tom zbytočnosť. A toto už je naozaj, možno nám nejakej, malo by byť na hlbšiu diskusiu a ísť do dôsledkov, že prečo v tom vidia zbytočnosť. Nehovoriac už o tom, že často s tým súvisí aj možno také špekulantstvo, že ak žijú samostatne, dostávajú vyššie dávky sociálne a podobne.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa Nicholsonová, milá Lucia, ďakujem ti za námahu, ktorú si si dala a pozrela si sa naozaj do minulosti parlamentných iniciatív. Niet divu, že sú rozdiely na tieto témy medzi liberálne orientovanými poslancami a konzervatívne orientovanými poslancami. Považujem to za úplne legitímne. Ale čo mňa osobne veľmi prekvapilo, a chcel by som ti naozaj veľmi pekne poďakovať, že si týmto demaskovala pokryteckú tvár strany SMER, ktorá si za svoj názov priliepa prívlastok sociálna demokracia, no v skutočnosti ňou vôbec nie je, pretože, ako sme boli svedkami, vylučuje témy osobných slobôd, ktoré sú témy nielen liberálnymi, ale aj témami sociálno-demokratickými vo vyspelej Európe.
Ja by som sa chcel opýtať pánov poslancov a pani poslankýň, aj pani podpredsedníčky Národnej rady, čo sa stalo od roku 2005 do roku 2012, že ste tak zmenili názor v tejto jednej jedinej téme? Ja si myslím, že strana SMER takýmto spôsob iba dokazuje, podobne ako to bolo aj pri včerajšom hlasovaní o energetike, že nerobí politiku v prospech občana, ale iba politikárči vo vlastnom záujme.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja budem reagovať iba na to racionálne, čo odznelo v tých faktických.
Napríklad na pána Hlinu, ktorý ma tuším označil za hlúpu, reagovať nebudem.
Chcem povedať, že áno, manželstvo sa naozaj uzatvára pred predstaviteľom orgánu verejnej správy. To je odkaz pre tých, ktorí robia z manželstva tú verejnú záležitosť. Alebo pred predstaviteľom cirkvi. Áno, ale ide o ten akt uzavretia manželstva, teda o jeho začiatok. Celý ten zvyšok, to, čo sa deje v manželstve, sa naozaj odohráva v súkromní medzi dvomi ľuďmi, tam, kde nevidí ani súd, kde nevidí ani štát a nemal by vidieť ani súd, ani štát.
Pán poslanec Brocka, vy hovoríte o tom, že 40 % manželstiev sa rozvádza. Áno, je to pravda, je to smutné. Ja som to povedala niekoľkokrát. Mňa to tiež neteší, ale poviem vám čo sú najčastejšími príčinami rozvodu. Okrem rozdielnosti pováh, názorov a záujmov je to v prvom rade alkoholizmus so všetkým, čo to so sebou prináša. S tyraniou, s domácim násilím, s bitím detí, s bitím ženy, žena bije muža, proste to sú katastrofálne scenáre, ktoré sa odohrávajú v takomto vzťahu. A ja si myslím, že to by ste mali tiež mať na zreteli, keď hovoríte o tom, že čo robiť s tým trendom. Pretože, že my sa snažíme uľahčiť pre ľudí možnosť rozviesť sa, aj to len pre ľudí, ktorí, kde nie sú maloleté deti, tak ja si vôbec nemyslím, že tá rozvodovosť bude klesať. To s tým absolútne nič spoločné nemá.
Myslím, že som vyčerpala všetko, čo tu odznelo také racionálne, aj s nejakou otázkou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, ministrov tu nemáme, vážení kolegovia, milé dámy, milí páni, nehlásil som sa vo faktických poznámkach, len som sa prihlásil do tej rozpravy, takže ani na pani Nicholsonovú som nereagoval. A tiež som ju tak vnímal, že jej príhovor má taký zdravý emočný náboj. Ako žena to odprezentovala jedinečne. Čo sa týka toho obsahu, určite by sme mohli o tom polemizovať, ale nechcel by som tu od tohto pultu vyzerať potom zase ako nejaký násilnícky a že vnucujem názor niekomu druhému. Chcem poprosiť, aby sme sa aj vzájomne rešpektovali, aj v tých názoroch. Ak človek vyjaví nejaký ten názor, svoj vlastný, aby zas z tej druhej strany, v úvodzovkách poviem, nebol priam terorizovaný, lebo si dovolil ten názor vyjaviť.
K manželstvu. Kolega Matovič to pekne povedal, že je to intímny vzťah medzi dvomi mladými ľuďmi. Ale manželstvo ako také a inštitút manželstva nie je len súkromnou vecou, predovšetkým je naozaj verejnou vecou, je verejnou záležitosťou, či už sme kresťania alebo akýchkoľvek iných náboženstiev a konfesií, alebo sme neveriaci, tak to manželstvo sa stále uzatvára buď pred tvárou obce, alebo pred tvárou cirkvi. V zmysle učenia katolíckej cirkvi je to tak, a veľakrát to aj mylne chápu samotní katolíci, že farár je ten, ktorý vysluhuje sviatostné manželstvo. Nie je to tak. Manželia sami si vysluhujú sviatosť manželstva. Sami, podotýkam, sami pred tvárou cirkvi. Farár je ten, ktorý asistuje pritom, a sú ďalší dvaja svedkovia, ktorí sa podpisujú, aby tento zväzok bol uzavretý. Kolega odišiel preč, neviem prečo, možno už bol nejak asi tak nastavený.
Inštitút manželstva ako taký je jeden z najstarších inštitútov vôbec. Mohol by som to povedať, je tak starým inštitútom, ako je ľudstvo staré samo. Nemôžeme znížiť úroveň manželstva na tú úroveň, aby sme na základe nejakej zmluvy, že by sa dvaja ľudia rozišli. Ja som pozorne počúval  tých kolegov aj včera, aj dnes, nechcem emotívne tuná rozprávať, dúfam, že sa mi nepodarí nejaká veta, nejaká, že by tu zas nerezonovalo nejaký mesiac v spoločnosti, ale ako to tuná sa snažil nám kolega vysvetliť, a hovorí, že teda ak ide o bezdetné manželstvo a manželstvo, ktoré už má zaopatrené deti, tak tí by sa mohli dohodnúť zmluvou, na základe zmluvy a mohli by sa rozísť u notára. Ja sa pýtam, aj liberálnych kolegov, o čo menej hodnotné je manželstvo to, ktoré je bezdetné, alebo to, ktoré už má zaopatrené deti?
Ja cestou aj do parlamentu som sa nad tým zamýšľal, skutočne mám tú cestu dosť dlhú, aj som uvažoval nad tým. Najmladší syn, siedmy v poradí, tak ten bude mať o dva roky osemnásť rokov. Teda aj mňa by sa to dotklo. O dva roky by sme sa s manželkou mohli dohodnúť, že jednoducho nebudeme spolu
žiť. Len sa pýtam, tie deti, ktoré majú osemnásť a viac, odrazu nie sú našimi deťmi? Áno, tak ako aj Lucia to tu spomenula, pri rozvode najviac trpia deti. A tie deti trpia nielen vtedy, keď majú, ja neviem, štyri roky, osem rokov. Toto je najkritickejšie obdobie. A obdobie puberty je veľmi, veľmi komplikované a práve vtedy, keď sa rozpadávajú tie manželstvá. Má to siahodlhé dopady nielen na tých manželov, a ten stres, ktorý tu spomínala, zrejme hovorila aj zo skúsenostívlastnej, ale ten stres sa veľmi výrazne prenáša práve na tieto deti. Deti najviac trpia. Ja som len chcel poukázať na to, že manželstvo, či už s deťmi, bezdetné, s dospelými deťmi, malými deťmi, je vždycky inštitúciou veľmi vážnou a nie je možné, aby zánik manželstva bol na základe nejakej dohody, alebo zmluvy, ako je to predkladané.
Ja budem hlasovať určite proti tomuto návrhu zákona, aj odporúčam to  všetkým kolegom, či z ľavej alebo z pravej strany, aby sme skutočne to ani neposúvali do druhého čítania, ale jednoducho nie je možné schváliť návrh tohto zákona.
Tak to poviem trošku akotak vtipne. Vyzerá to v dnešnej dobe asi takto, že pod vŕbou uzavriem to manželstvo a od potoka, kým zájdem k lesu, pod najbližším smrekom sa rozídem. Kolegyňa Nicholsonová, keď spomínala, že naozaj sa rozpadávajú tie manželstvá, alebo ísť vstupovať, ja si tiež neviem predstaviť, ako kolega Hlina to tu spomínal, že by som vstupoval do manželstva s tým, že čaká ma stres pri rozvode a pred súdom a čo všetko sa ma budú pýtať. Myslím si, že mladí ľudia predovšetkým, stále si to myslím, ja patrím k tým naivným ľuďom, ktorý si myslí, že mladí ľudia sa berú z lásky.
Ja som to tak na jednej konferencii povedal. Začal som v podstate otázkou, čo je základom spoločnosti? Je základom spoločnosti rodina? Zamyslel som sa nad tou otázkou, keď už to bolo toľkokrát, v úvodzovkách, otrepávané. Ale to nie je otrepaná fráza, lebo má hlbokú myšlienku. Tak som rozmýšľal, naozaj, či je to pravdivý výrok. A šiel som tak trochu dozadu. A teda, čo je základnom rodiny? Základom rodiny je manželstvo. Dovolím si to povedať. A šiel som v analýze ešte ďalej. Čo je základom manželstva? Základom manželstva je láska. Veľakrát mnohí ľudia nevedia, čo je láska. Kolega Juraj, ktorý tu sedí vedľa mňa, ja by som, keby bol možný priestor na taký dialóg, položil by som mu tú otázku a či by mi vedel zodpovedať, na takú triviálnu obyčajnú otázku, o ktorej veľmi často rozprávajú puberťáci, čo je láska? Či vie, čo je láska. Láska to nie je tá prezentácia, to, čo my veľakrát máme predkladané v médiách, v televízore, v rozhlase, v divadle, alebo kde čo všetko. Ja mu aj odpoviem na tu otázku, lebo nie je tu priestor na ten dialóg. Láska to je predovšetkým obeta. A tá obeta prináša aj to krásne, aj to pozitívne, ale aj to ťažké, a to negatívne. Tak ako kolega Rišo Vašečka včera to spomínal, ten vtip, že žili tí manželia v tej dobe, kedy sa veci opravovali. Áno, v dobrom vtipe je aj kus hlbokej pravdy. Aj tu je kus hlbokej pravdy vyjadrené. Lebo dnešná doba sa žije taká. Sebemenšia prekážka, no rozídeme sa. No aby sme nemuseli ísť na súd, stačí ísť k notárovi. Dnešným mladým ľuďom, alebo vôbec v manželstvách chýba zmysel pre obetu. Zmysel pre obetu. Kedysi naši otcovia, naše mamy, ale aj naše staré mamy mali tento zmysel pre obetu. To nebolo tak, že to manželstvo sa rozpadlo hneď.
Viacerí tu už reagovali na predkladateľa tohto zákona, že predkladaná novela zákona o rodine je v súlade so zdravým sedliackym rozumom. Ja som si tú vetu napísal včera. Viete, ten slovenský národ, dovolím si povedať, aj v dnešnej dobe, aj keď ma tie médiá tak roznášali, ja tu nechcem nikoho uraziť, ale sú roľníci, sedliaci. Ja sa pýtam, predkladanou touto novelou všetkých týchto sedliakov chceme uraziť? Všetkých ich chceme uraziť? Neurážajme týchto sedliakov! Ja som tiež, keď by som povedal takto prapôvod, a nehanbím sa za neho, pôvod mám robotnícky, kedysi sa ten pôvod sledoval, ale prapôvod mám roľnícky. Dedo bol roľník. A nehanbím sa za to. Bol sedliakom. Bol sedliakom. Neurážajme týchto sedliakov, lebo, keby sa oni mnohí postavili k tomuto pultu, by ste videli tu múdrosť, ktorá by sršala, a ako by vedeli a dokázali rozprávať o tom manželstve. Ale títo naši otcovia a títo sedliaci o tom manželstve nerozprávali, oni to skutočné manželstvo predovšetkým žili. A to bol ten skutočný príklad.
To, že sa dnes, Lucia, rozpadáva veľa manželstiev, dovolím si povedať, že je to hlavne, nie kvôli tomu, alebo, že nevznikajú nové manželstvá, tak ten rozpad, si dovolím povedať, že je predovšetkým v nezrelosti mladých ľudí. A dnes nezáleží na veku, lebo naše staré mamy sa vydávali, keď mali šestnásť rokov, možno štrnásť rokov, sedemnásť rokov. Lenže tu bola psychická zrelosť, hej, veľakrát, a tá bola cez ich zodpovednosť. A ten dôraz práve súvisí s tým sedliactvom, lebo keď sa gazdovalo na dvore, také mladé dievča malo zodpovednosť za mladších súrodencov, musela vedieť variť, hrabať, vedela pomáhať v domácnostiach. Teda tá zrelosť pre manželstvo  bola. Dnes majú dievčatá a chlapci tridsať rokov a dovolím si povedať, že sú nezrelí. Koľkí z nás žijeme tak, že máme päťdesiat, sedemdesiat rokov a správame sa stále ako puberťáci?! To je ešte lepší prípad. Ale keď zomieraš ako puberťák, tak to je potom veľmi zle.
Myslím si, že manželia, ak je manželská kríza, potrebujú predovšetkým čas. Čas na urovnanie si vzťahov. Toto vnímam ako veľmi nebezpečnú vec, že v čase manželskej krízy zajdú k tomu notárovi a manželstvo je  preč. Veľakrát nie je to ten štát, dovolím si nesúhlasiť,  že práve štát by mal byť ten, ktorý vstupuje do vzťahov a do manželstva. Určite nie. Nie je to tak. Ale v manželstve a v manželských krízach, dovolím si povedať a prezentovať svoj vlastný názor, je dobré, ak je sprostredkovateľ. Nazvem ho mediátorom. Veľakrát tí manželia potrebujú len tie veci si vysvetliť. Ak je ktosi tretí ako sprostredkovateľ, veľakrát tam nemusí veľa rozprávať, ale si vypočuje jednu a druhú stránku. Vyleje sa jedna, aj druhá duša. V manželstve je to koľkokrát tak, je to neustála cesta, neustála cesta odpúšťania. A aby sa zase opätovne mohli manželia zblížiť, tak súčasťou manželstva je aj to manželské objatie. Odpustenie a objatie. To je tá tvoja cesta. Ako sa hovorí, manželstvo je jedna z najťažších reholí. Lebo pre manželstvo sú potrební dvaja. Byť v reholi, vyzlečieš habit a si preč, hej. Alebo možno veľakrát, nechcem zase to tak povedať, určite aj to prináša, tento inštitút, veľmi veľa strastí. Nebudem o tom hovoriť, lebo nie je to téma.
Zbytočné zaťažovanie súdov. Kolega včera to spomínal. No tak, ja už potom neviem, však sú sudcovia, ktorí sa naozaj zaoberajú len rodinou a manželstvami, tak potom, čo by robili? Že by o jednu tretinu súdov bolo menej.
Zásahy do intímneho života. Toto kolega včera tuná spomínal. Myslím si, no na tom súde ja som nebol, vďakabohu, ale áno, môžu byť aj otázky intímneho charakteru, podľa toho, že čoho sa tak týka. Ale myslím si, že sú situácie, na ktoré sa, na všetko sa dá, aj na intímne veci sa dá odpovedať, ale všetko, aby to prebiehalo s patričnou úctou.
Kolega tu včera spomínal, že niektoré cirkvi aj tak civilný rozvod neuznávajú. V zmysle kódexu kanonického práva nemal som príležitosť si to pozrieť, ale čo si to tak pamätám. Pri anulácii manželstva, viete, veľakrát si to mýlime. Tento inštitút, myslím si, že pozná iba katolícka, ale to nie je rozvod, ale to je anulácia manželstva. Ale chcem vás ubezpečiť, kolega, že aj tento súdny  tribunál skúma, takisto, či ste, alebo nie ste civilne rozvedení. Aj to je jedna z vecí. V cirkevnom práve je to trochu inak. Tu sa pozná aj manželská odluka a tá manželská odluka môže byť daná na dobu určitú pol roka alebo jedného roka. Je to so súhlasom autority. A teda, keď sa predpokladá, že by sa to manželstvo mohlo dať dohromady, preto sa dáva aj nejaká taká skúšobná doba. To len toľko som chcel poznamenať, že teda aj ten rozvod civilný berie sa v úvahu. To nie je čosi také, že civilne zosobášení ľudia, že to nie je nič. Že to je zdrap papiera. Je to veľmi vážny dokument.
Tiež včera tu odzneli takéto veci, že vstúpim do manželstva, opijem sa a v ten istý deň uzavriem manželstvo. No z cirkevnoprávneho hľadiska by to bolo manželstvo neplatne uzatvorené. No civilný, možnože by mohol byť uzatvorený takýto sobáš, ale to musí byť teda vedomé a slobodné rozhodnutie. Nemôže to byť len takto, veľmi estrádne to tu včera takto ako odznelo.
Tak isto tu bola spomenutá rozvodovosť ako negatívny jav, ale včera tu tak isto bola spomenutá pedofília v katolíckej cirkvi. Je to veľmi taká citlivá téma. To by skutočne bolo na veľmi, veľmi dlho, ale neviem, prečo to, práve bolo vytknuté, akože katolícka cirkev. Ako keby iné cirkvi tu neexistovali a iní ľudia. Určite tú pedofíliu, nesúhlasím s ňou, ale neexistuje práve len v katolíckej cirkvi tak, ako to bolo, sa to nejak prednieslo, a zvlášť u kňazov katolíckej cirkvi. Štatisticky, keď sa to zisťovalo, ani z ďaleka nedošlo k týmto pokleskom v takom počte, ako to bolo trebárs v iných tých sociálnych alebo školských zariadeniach. Áno, je to bolestivá vec. A tak, ako kolega to tuná hovoril, že nikto nereagoval, naopak, ja keď si pamätám Benedikta XVI., tak sa ospravedlnil za tieto skutky. Určite áno, urobil tento akt. Myslím si, že netreba sa zase hanbiť za to, aby sme uznali svoju vinu a aj verejne vyslovili toto ospravedlnenie. Keď bude mať kolega chuť, môžeme potom ešte v kuloároch o tom rozprávať.
Za rok 2010... Padla tuná tiež taká, kolega Bublavý, ja som tak ho pozorne počúval, bola to pekná prednáška. Netlieskal som mu nie preto, že by som s ním nesúhlasil, ale ma bolí ruka. Som sa tak stotožňoval s tým. Tá štatistika vyše dvanásťtisíc rozvodov za rok 2010, čo je 40 % vlastne uzatvorených manželstiev. Kolega Matovič, to tuná spomínal, že teda čo tento štát ako pre to urobil? Ja som to už v kontexte tuná spomenul. Jednoducho je potrebné pred uzatvorením manželstva, aby sme sa viac venovali pred vstupom mladým ľuďom. Aká je príprava manželov na manželstvo? A ja sa pýtam, kedy začína, kolega, táto príprava na manželstvo? Dovolím si tu povedať, že vás rodičia pripravovali na manželstvo od vášho narodenia a možno už aj v prenatálnom období. Hej, ak je dobrá rodina, tak tá príprava na manželstvo je od toho najranejšieho života a človeka. To je tá skutočná príprava. A príprava začína v rodine. A veľakrát vidíme tých manželov a tie rodiny, ktoré sú nie schopné, sú nezrelé pre tento život a rozpadávajú sa tieto manželstvá. Ale dobre fungujúca rodina je tou, ktorá pripravuje každého jedinca na to manželstvo. Ale aj samotná príprava, aj štát by tu mohol participovať a pripravovať týchto mladých ľudí. V cirkvách niektorých je to tak, že tá manželská náuka pred uzatvorením sobášov je a funguje. Ja som bol ešte v čase totality na vojenčine. Mám dva roky odkrútené. Ja som sa učil dva roky zabíjať ľudí. Dva roky, dva roky som sa to učil. Ja sa pýtam, koľko som sa pripravoval, alebo kto ma pripravoval, aká inštitúcia? Okrem inštitútu mojej rodiny nikto ma nepripravoval na to manželstvo tak dlho, ako som sa to učil na vojenčine.
Ale kolegu musím tuná aj pochváliť, lebo nakoniec aj uznal to, že rodinu považuje priam za posvätnú. Rodina je skutočne posvätnou. Ale tá rodina je posväcovaná alebo je posvätná skrze práve inštitút toho manželstva. Je mi veľmi ľúto tých manželstiev a tých rodín, ktoré sa rozpadli. Pani Nicholsonová si myslí, že týchto ľudí, akonáhle máme nejaký iný názor, že ich nejak marginalizujeme. Nie, je to omyl. Je to omyl. Ja si vážim týchto ľudí a je mi ich veľmi, veľmi ľúto. A najviac mi je ľúto práve tých detí, ktorých sa to dotýka, lebo deti sú tie, ktoré najviac trpia.
Manželstvo na skúšku. Viete, skúšky sú rôzne. Môžete byť na vysokej škole, maturitnú skúšku skladať alebo z čohokoľvek, ale skúšať to v manželstve aj tak, ako boli dnes tie náznaky, že dnes s tým, ale nemôžeme súhlasiť, hej, že či mladí ľudia si to vyskúšajú. Tí mladí ľudia dnes to toľko skúšajú, že sú z toho otrávení, sú unavení. Nakoniec aj vstúpia do toho manželstva po desaťročnom skúšaní. A to je práve jedna z kríz, ktorá prichádza zhruba v tomto období po siedmich, desiatich rokoch, a ten vzťah sa rozpadne. A oni to hovoria a práve prikladajú váhu takémuto papieru, papier je tomu na vine, že náš vzťah sa rozpadol. Dovolím si povedať, že nie je to ten papier, ale kríza vzťahu, ktorá  prichádza. A tí, ktorí máte manželstvá dlhodobejšie alebo dlhé roky a ste stále v tom istom zväzku, tak jednoducho je to tak, že v tej, v tom spoločnom spolužití prichádzajú aj tie manželské krízy. Ja tak niekedy aj vtipne hovorím, načo sú tie manželské krízy? Manželské krízy sú nato, aby sme ich prekonávali. Aby nás zoceľovali aj vo vzťahu, aj v láske, aj v manželstve. Mám tu takú poznámku poznamenanú: Naplnením zákona je láska. Môžete uvažovať nad tým, že či je to, alebo nie je to pravdivý výrok.
Tak, aby som nezdržiaval ďalej, tak, aj keby som hovoril jazykmi ľudskými a anjelskými a lásky by som nemal, ničím by som nebol a neosožilo by to naozaj nikomu.  V závere by som len chcel povedať, že nie nejaký zo súdu, hej, ale myslím si, že do vzťahu, keď vstupujú a do manželstva dvaja mladí ľudia, alebo aj starší ľudia, alebo ľudia akíkoľvek, ktorí sa rozhodli pre spoločné spolužitie, tak je to predovšetkým láska, a tá je tým najsilnejším putom, ktorá dáva základ pre manželstvo a pre rodinu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kuffa, myslím si, že je úplne jedno z akého sociálneho prostredia manželia pochádzajú, či je manželstvo bezdetné alebo v ňom deti sú. Podstatné je to, že na Slovensku sa 40 % manželstiev rozvádza. To je proste fakt. Dôsledkom tejto novely ich môže byť 50 %, ak nie viac, lebo rozviesť sa už nebude problém. Ľudia sa budú môcť rozviesť v piatok, pred piatkovým nákupom, piatkovým víkendovým nákupom. Ja skutočne, aj keď som v týchto veciach konzervatívny, snažím sa veci zjednodušovať, ale snažím sa ich zjednodušovať systémovo, nie na úkor tradičných hodnôt. Skutočne smerujeme kolegovia k tomu, aby sme sa za pár rokov rozvádzali cez facebook?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ešte aj SMS-kou. Ja som chcel povedať, že, Štefan, my sme nepochopili ten Da Vinciho kód, čo je tu kryptovaný v tomto návrhu, lebo už to tak jemne zaznelo v náznakoch, aby sme rozlúštili tú tajničku, že Estónsko. Lebo teraz je návrh, že bezdetné, keby, nedajbože, prešiel, tak o rok príde s jedným dieťaťom, ďalší rok s dvoma deťmi. A predstav si, takto je to blízko k voľbám, samozrejme, trošku preháňam, hej? Ale však kľudne sa dá s tým ako s agendou. Lebo mám pocit, že v tejto agende a takýmto spôsobom sa mienite zaoberať, takže i tam je asi niekde kryptovaný ten Da Vinciho kód, že prečo ten návrh je momentálne ako bezdetný. To znamená, v celku nevinný. A potom by sme tu dupali a šraubovali a možno ku voľbám by sme to vydreli tak, aby sa nám to podarilo. To som chcel povedať.
Ďakujem.