3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Chcem iba pár viet kvôli tomu, že je to zákon o dani z príjmu, takže je to zákon, ktorý patrí do pôsobnosti rezortu, na čele ktorého som.
Chcem vás informovať o tom, že postoj rezortu ministerstva financií k tejto zákonodarnej iniciatíve je nasledovný: je to de facto podmienečný súhlas. Je to podmienečný súhlas a poviem, prečo podmienečný a prečo súhlas.
Súhlas preto, lebo naozaj tie efekty z hľadiska podnikateľského prostredia sú pozitívne, teda ide o uľahčenie života tým podnikateľom, živnostníkom, ktorí sú platiteľmi dane príjmov fyzických osôb, ktoré dosahujú nižšie daňové základy a nie sú v ďalšom roku zaťažovaní preddavkami. Je to aj preto, že myslím si, že všetci, ktorí sme s podnikaním niečo mali dočinenia, môžeme potvrdiť, že jeden z dôvodov, prečo ľudia váhajú platiť dane, alebo sa im vyhýbajú, je to, ani nieže by mali problém zaplatiť daňovú povinnosť, ale zaťažuje ich tá nevyhnutnosť platiť preddavky. A ja priznávam, že síce zo zákona je možnosť, aby finančná správa, bývalý daňový úrad dal úľavu na to, ale niekedy sa to, niekedy sa to v praxi úplne nevykonáva ľahko, aby som dopovedal.
Prečo podmienečný? Podmienečný preto, lebo tento návrh novely zákona má negatívny hotovostný, dopad na hotovostné hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov. Totiž, hovoríme o podielových daniach. Viete veľmi dobre, že každoročne prebieha súboj medzi štátom a samosprávou o tom, akú výšku daní má. Veď je tu nejaký jasný vzorec, ktorý z času na čas vláda sa pokúša meniť, a je to vlastne kľúčový zdroj pre financovanie samospráv, miest a obcí, v ktorých žijú, žijeme všetci, v ktorých žijú naši občania. Podľa našich odhadov by došlo k výpadku na podielových daniach v roku 2013, po tom, čo sa prijme takáto novela zákona vo výške 9,1 mil. eur, teraz mám na mysli celý okruh verejných financií a takzvaný ESA-vský akruálny výpadok, kvôli tomu, že by tieto prostriedky museli byť nahradené, zaobstarania z hľadiska nejakých úrokových nákladov, je 0,4 mil. eur. Ak opomenieme 0,4 milióna, 400 tis. eur tých skutočných výdavkov, tých akruálnych, tak tých 9 mil. eur nie je málo pre obce.
A viete, že máme zásadu, a máme túto zásadu už od schválenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, že nerobíme nič zlé obciam a mestám bez toho, aby sme ich o tom neinformovali a bez toho, že by sme s nimi nerokovali.
Takže tento problém negatívneho dopadu na financovanie miest a obcí by bolo dobré vyriešiť rokovaním so zástupcami miest a obcí, to znamená so ZMOS-om, a takisto s tým združením, ktoré združuje šéfov žúp. Pán Frešo, ktorý je podpísaný pod tento návrh zákona, je jeden zo županov, čiže tomuto problému veľmi rozumie. Takže ja predkladateľovi odovzdávam s veľkou dôverou (So smiechom.) dopady vyrátané rezortom financií a dúfam, že medzi prvým a druhým čítaním sa mu, a kolegom z opozície, podarí tento problém so ZMOS-om vyriešiť, aby dosiahli súhlas a aby sme následne tento zákon mohli, novelu zákona mohli podporiť aj v druhom a treťom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

Ja som veľmi rád, že zazneli slová o podmienečnom súhlase, aj keď si myslím, že rovno mohlo byť povedané, že súhlas. Ale to podnikateľské prostredie potrebujeme zlepšiť, keď chceme, aby sme vytvárali pracovné miesta.
Ale keď pán minister vystúpil, tak mne to ešte nedá, a ja si ju využijem, využijem tú príležitosť a vrátim sa k tomu Španielsku, k tým španielskym bankám, lebo povedal, čo povedal. Ale ja by som rád vedel, že kedy bude dávať mandát štátnemu tajomníkovi, ktorý nás zastupuje, a či nás predtým oboznámi s tým, že aký mandát dáva a prečo. To, že Bankia, to je jedna banka, ale vieme, že štyrom bankám, podľa toho, čo vieme z médií, sa má poskytnúť pomoc. Nevieme akým, nevieme prečo. Že veľmi by som bol rád, keby nás pán minister predtým s tým oboznámil, kým ten mandát dá a či tak urobí.

Ďalej pán poslanec Matovič s faktickou poznámkou.

Pán minister, po tejto reakcii, alebo po tomto postoji začnem rozmýšľať, že či vás tak vo svojom internom slovníku nepremenujem na lišiaka, lebo teda toto bolo celkom lišiacke riešenie, ale uznávam, že férové. Jednoducho, keď ktokoľvek v tejto sále príde s niečím, že chce zobrať peniaze v podstate zo štátneho rozpočtu, alebo zmeniť hotovostné toky, mal byť povedať, odkiaľ tie peniaze zobrať. Ale zase tiež treba povedať, že keď hovoríme o tom, že treba pomôcť podnikateľskému prostrediu, tak možno by sme mali zvážiť, že či to ministerstvo financií nevie vyriešiť nejako inak, ako takou, podľa mňa trošku neriešiteľnou úlohou dohodnúť sa s obcami, aby teda sa tých peňazí v podstate vzdali v prospech tohto návrhu alebo v prospech živnostníkov.

Chce reagovať na faktické poznámky pán minister? Nie.
Takže nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán kolega predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, milí prítomní, hneď na úvod mi dovoľte vysloviť súhlas s návrhom, ktorý sme práve počuli z úst predkladateľa pána poslanca Štefanca. A myslím si, že argumenty, ktoré uviedol, ktorými zdôvodnil tento návrh, sú viac než dostatočné.
Je veľmi dobré, že tu máme prítomného pána ministra financií a takisto, tak ako vo faktických poznámkach uviedli kolegovia, som so zaujatím si vypočul jeho príhovor s tým, že vyjadril podmienečný súhlas s týmto návrhom. A chcem teda pripomenúť, že sme v prvom čítaní, čiže myslím si, že nikomu by nemalo robiť problém, aby tento návrh v prvom čítaní podporil. A získame, respektíve predkladatelia získajú niekoľko týždňov času na to, aby urobili tie kroky, o ktorých hovoril aj pán minister. To znamená, diskusia so zástupcami samospráv, so zástupcami vyšších územných celkov a zhodnotiť si tie dopady, o ktorých tu bola reč.
Chcem ale vo svojom príspevku povedať jednu dôležitú vec. Súčasná vláda pripravuje na živnostníkov niekoľko morových rán, a preto by sme mali, a mali ich podľa možnosti v takom nejakom súzvuku a v zhode, hľadať také riešenia, ktoré živnostníkom na druhej strane aspoň v niečom pomôžu. To odsunutie povinností platiť preddavky, respektíve to zmiernenie povinností platiť preddavky je veľmi dobrý návrh a ako som už povedal, aj preto ho podporujem.
Pokiaľ ide o tú výhradu, ktorá tu už dnes zaznela z úst pána ministra financií a ktorú som ja zachytil aj v médiách v minulých dňoch, pokiaľ ide o dopad na samosprávy, ktorým sa zhorší cash-flow pri financovaní ich potrieb a ich rozpočtov, tak tu chcem povedať hneď vlastne aj ako reakciu na pána ministra, že samosprávy možno týmto, pokiaľ ide o cash-flow, niečo stratia. Už tu padli aj tie čísla, koľko to asi bude z hľadiska nejakej straty na akomsi úroku. To je korektné, samozrejme, to ja beriem, ale treba povedať, že tie návrhy, ktoré sa pripravujú na živnostníkov, na podnikateľov, na zamestnávateľov, na ľudí, ktorí pracujú, sú aktívni, majú príjmy, sú také, že samosprávy na druhej strane nepochybne od nového roka získajú. A prečo? Napríklad preto, lebo sa chystá vyššie zdanenie firiem. Sadzba 19 % sa má, ak sa nemýlim, zvýšiť na 25 %. Majú sa, má sa zrušiť rovná daň, ako sme sa dopočuli, a má sa zaviesť nová vyššia sadzba dane 23 %, a to sú jednoznačne vyššie dane, vyššie príjmy, ktoré by mali ísť k samosprávam. To znamená, to, tá nejaká sumička, ktorá im vypadne z toho cash-flow pri úľavách, pokiaľ ide o preddavky niektorých živnostníkoch, a tých živnostníkov nie je zase až tak veľa, ktorých sa to dotkne, tak tá im bude bohate, ale bohate vynahradená, ak sa splnia tieto zámery vlády, a toto vyššie zdanenie zasiahne jednak firmy, jednak fyzické osoby a ten výnos z týchto vyšších daní predsa pôjde samosprávam, vyšším územným celkom. Čiže rozhodne tá kompenzácia tu takýmto spôsobom bude. Nehovoriac už o zmenách, respektíve aby som bol jasný, zvýšením dane z nehnuteľnosti, ktorá by mala ísť tiež samosprávam.
Čo je problém a prečo by sme mali hľadať možnosti ako živnostníkom pomôcť? A ja sám budem na najbližšiu schôdzu Národnej rady predkladať jeden drobný návrh, ktorý tak isto by mal živnostníkom pomôcť, ale o tom po tom. Živnostníkov plánuje vláda zaťažiť v mnohých a mnohých oblastiach, pokiaľ ide o zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov. Možno nie všetci viete, čo všetko sa na živnostníkov chystá, takže dovoľte, aby som vám pár vetami priblížil, čo čaká živnostníkov v najbližšom období, ak tieto plány vláda zrealizuje a ak ich, milí kolegovia, v tejto poslaneckej snemovni skutočne aj odsúhlasíme.
Majú sa zvyšovať odvody. Má sa zvýšiť vymeriavací základ na zdravotné a sociálne poistenie, a to tak, že súčasná tzv. bulharská konštanta sa nahradí tzv. živnostníckou konštantou. Čiže ak doteraz sa vymeriavací základ na odvody vypočítal tak, že základ dane živnostníka sa vydelil dvomi, tak po novom sa základ dane vydelí novou konštantou 1,486, čo sa, čo je samozrejme číslo nižšie, to znamená, ten vymeriavací základ bude vyšší. Ale to nie je všetko. Základ dane sa navýši o zaplatené odvody, respektíve základ dane sa nebude znižovať o zaplatené poistné, a to de facto znamená, že živnostníci budú platiť odvody z vymeriavacieho základu, ktorý bude fakticky rovný základu dane. To pre lepšie príjmových živnostníkov znamená zdvojnásobenie ich odvodov. Pokiaľ ide o tých živnostníkov, ktorí majú nízky, respektíve nulový daňový základ, tam sa chystá zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov. Dnes je minimálny vymeriavací základ suma 339 eur a minimálne odvody sú 160 eur. Po novom už od januára 2013 sa živnostníci zobudia s tým, že minimálny základ bude 393 eur a minimálne odvody 185 eur. Čiže z večera na ráno zistia, že budú musieť mesačne zaplatiť o 25 eur viac, to je za rok 300 eur. Tristo eur to nie je malá položka, pre živnostníka na východnom Slovensku to znamená prakticky jeho čistý mesačný príjem.
To všetko sa deje, pokiaľ ide o minimálne odvody, pod ušľachtilou zámienkou, aby mal živnostník vyšší dôchodok. Tá argumentácia by bola korektná, keby nebolo keby.
Po prvé. Tento už dnes platný minimálny základ 339 eur je vyšší ako minimálna mzda o 12 eur. To znamená, už dnes platia živnostníci viac, ako platia tí zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu. Ak sa minimálny základ živnostníkov zvýši na 393 eur, tak to bude o 70 eur viac, ako je minimálna mzda. Čiže ak minister práce hovorí o tom, no aký potom budú mať minimálny dôchodok živnostníci, tak ja sa pýtam, ak je minimálna mzda nejakých 330 eur približne, tak aký potom budú mať minimálny dôchodok, aký budú mať dôchodok tí zamestnanci, ktorí žijú z minimálnej mzdy, respektíve zo mzdy nižšej ako 390 eur? Takých zamestnancov sú desaťtisíce, možno státisíce. Čo bude s nimi?
Tá argumentácia ministra práce je trošku zavádzajúca a falošná, pretože na druhej strane sa chystá, čo kvitujem, zavedenie minimálneho dôchodku, čo vlastne znamená, že či to bude živnostník, či to bude zamestnanec, nech už platil aj tie najmenšie odvody povedzme z tej minimálnej mzdy, bude mať garantovaný minimálny dôchodok, ak odpracoval v zákone stanovený počet rokov. Ja osobne si myslím, že by to malo byť najmenej tridsať rokov, pán štátny tajomník sa nechal počuť, že bude stačiť pätnásť, dobre, berme to ako detail, aj keď veľmi dôležitý. Ale z toho vlastne vyplýva, že je zavádzajúce tvrdiť živnostníkom, že sa im musí zvýšiť minimálny základ, aby mali na minimálny dôchodok, ak zároveň chceme zaviesť minimálny dôchodok, ktorý nebude závisieť od výšky odvodov, ale len od toho, či ten živnostník odvody platil, alebo neplatil. A títo živnostníci tie odvody platia. Dlhé roky ich platia, tej povinnosti sa nevyhýbajú.
Druhý argument. Minimálny vymeriavací základ, to nie sú len odvody na starobné poistenie. To sú aj odvody na nemocenské poistenie, to je aj odvod na zdravotné poistenie a nie malý. Čiže ak sa takto zvýši minimálny základ, lebo živnostníci majú mať vyššie dôchodky, dobre, keď už aj, ale prečo im potom zvyšujeme zdravotné poistenie, nemocenské poistenie? Drvivá väčšina živnostníkov na nemocenskom poistení tie dávky nikdy vo svojom živote nevyužila, nikdy neboli PN. Ale platia. A budú platiť viac. Zdravotné poistenie má vo svojom charaktere podstatu dane. Čiže my im toto zdravotné poistenie, túto zdravotnú daň zvýšime a budú platiť viac ako okolo stotisíc zamestnancov, lebo údajne minimálny dôchodok. Opakujem, tá argumentácia je falošná.
Ďalšie opatrenie, ktoré zasiahne tých živnostníkov, ktorí sú na tom dobre, ktorým sa darí. Zvýšenie maximálneho základu na odvody na 5-násobok priemernej mzdy, čiže bude to suma 3 945 eur. Čiže omnoho viac budú platiť tí, ktorí sú úspešní, a neviem, či toto opatrenie ich bude motivovať, aby boli úspešní aj naďalej. V daňovej oblasti paušálne výdavky, súčasné nastavenie by malo byť obmedzenie paušálnych výdavkov na 420 eur. Netvrdím, že je to veľa, netvrdím, že je to málo, v každom prípade tá diskusia by mala pokračovať, pretože v tej diskusii, ktorú vedie minister práce, nedostávajú napríklad priestor umelci. Ja ako minister som absolvoval na jeseň 2011 naozaj množstvo diskusií, tak isto ako to množstvo diskusií absolvuje pán minister Richter v týchto dňoch, ale do týchto diskusií som si poctivo pozýval všetkých zástupcov živnostníkov. Nielen dvoch, troch, ale všetkých. A neboli to príjemné debaty, keď vás umelci, čo je veľmi vplyvná skupina, samozrejme, z pochopiteľných dôvodov, ľudí, začnú cvičiť a začnú vám vysvetľovať, v čom spočíva podstata paušálnych výdavkov z ich pohľadu. Preto som v týchto rozhovoroch uzavrel v tom čase diskusiu s návrhom na obmedzenie paušálnych výdavkov vo výške 500 eur. Ja viem, že v zákone, v tom prvom čítaní bolo len 200, a je škoda, že sme nedostali tú príležitosť to dotiahnuť do konca, pretože to nami navrhované nastavenie bolo priaznivejšie, ako o tom, o ktorom hovorí súčasné vedenie ministerstva práce.
Už som tu spomínal zvýšenie daňovej sadzby, zrušenie rovnej dane, čiže tí úspešní budú platiť 25-percentnú daň. Obmedzí sa nezdaniteľná časť na manželku, len na prípady, kedy tá manželka nepracuje a je doma s dieťaťom, ktoré má najviac tri roky. To znamená, že možno len 10 % rodín, ktoré doteraz využívali túto výhodu, túto výhodu v zdanení, teda ktorou sme podporovali rodiny, stratia. A aby sme nehovorili len o daniach a odvodoch. Keďže hovoríme o živnostníkoch, hovoríme o podnikateľoch, pripomeňme si, že vláda pripravuje aj zmenu v Zákonníku práce. A tá zmena rozhodne podnikateľov nepoteší, pretože ak, ak sa zavedie povinnosť zamestnávateľovi pri ukončení pracovného pomeru okrem výpovednej doby vyplatiť zamestnancovi aj odstupné, tak to dosť zaťaží najmä menšie firmy, najmä tých živnostníkov, ktorí zamestnávajú dvoch, troch zamestnancov, a ako to už v živote chodí, raz sa vám darí, raz nie, raz toho zamestnanca zoberiete, ale raz ho, bohužiaľ, musíte aj prepustiť. Takéto situácie prináša život. Nikto to nerobí naschvál. Čiže takéto opatrenia skomplikujú podnikateľom život a čo je najhoršie, skomplikujú aj tvorbu nových pracovných miest.
Nehovoriac už o tom, že v pracovnoprávnej oblasti sa pripravuje znovu zavedenie automatického rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré zasiahne znova najmä menšie firmy a živnostníkov, ktorí zamestnávajú ľudí. Pripravuje sa znovu zavedenie povinnej pracovnej zdravotnej služby, čo je neuveriteľný byrokratický nezmysel, ktorý znova zaťaží najmä menších podnikateľov, menšie firmy živnostníkov. Zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré by odbremenilo malých zamestnávateľov od nezmyselného platenia v podstate za elektrickú zástrčku podľa počtu zamestnancov, aj keď v tej firme televízor v živote nevideli, lebo tam robia a nepozerajú telenovely. A tieto koncesionárske poplatky sa teda rušiť nemajú, takže znovu zásah pre malých zamestnávateľov, pre živnostníkov.
A znovu sa vrátim k odvodom. Dohody. Množstvo týchto malých živnostníkov nevie zamestnať ľudí v pracovnom pomere. Je to pre nich komplikované a byrokraticky aj finančne náročné. Vláda ide zaťažiť prácu na dohody odvodmi. Čiže ak nejaký drobný živnostník, ktorý má otvorený niekde na nejakom kúpalisku stánok s občerstvením a cez leto tam zamestná nejakých brigádnikov, vyplatí im 200 alebo 300 eur, pretože na viac jednoducho nemá, tak teraz sa dozvie, že z tej práce na dohodu bude musieť odvádzať 35-percentné odvody. Vážení, keď pôjdete na kúpalisko, kde ste boli zvyknutí, že tá kofola stála euro a zrazu bude stáť euro 35, a keď sa budete pýtať toho majiteľa - Fero, čo sa stalo, prečo si zdražel tú kofolu? - tak vám odpovie, no preto, lebo ste mi naparili 35-percentné odvody z práce mojich brigádnikov.
Toto všetko sú zlé správy pre živnostenský stav. A preto by sme mali podporiť návrh pána kolegu Štefanca, pána kolegu Freša, aby sme aspoň takto v niečom drobnom pomohli živnostníkom pri ich nie jednoduchej existencii.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec Hudacký.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, súhlasím s vami, čo ste povedali, predovšetkým aj ohľadom balíčka opatrení voči živnostníkom v súvislosti s návrhmi terajšej vlády. Tak isto chcem vyjadriť za KDH podporu návrhu pánov poslancov. Myslím si, že skutočne tento návrh podporí alebo zlepší aspoň o niečo podnikateľské prostredie pre túto dôležitú skupinu malých podnikateľov.
Ale nedá mi, pán poslanec, tak trochu nereagovať aj na daňovú odvodovú reformu za bývalej vlády, keď práve vy ste dosť trvali na určitých opatreniach, ktoré tak isto zaťažovali živnostníkov, či už sú to paušálne výdavky, či už sú to opatrenia, že sa odvody nebudú odrátavať od základu dane, čo zvyšovalo náklady a vôbec výdavky malých podnikateľov, živnostníkov.
My sme vtedy trvali na tom, že nemožno zlučovať, či už zamestnancov alebo živnostníkov pod jednu ekonomickú kategóriu. A preto sme aj konzistentní teraz, sme aj teraz proti týmto opatreniam.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Sulík, prihlásili ste sa po.
No tak, nech sa páči.