3. schôdza

Ďakujem pekne. Najskôr sa chcem poďakovať za všetkých, ktorí vystupovali, hlavne teda tým, ktorí teda vo faktickej poznámke. Chcem povedať, že navrhnutá novela sa týka len tých prípadov, keď nie je príslušný priestor alebo príslušné územie riešené v územnom pláne. Územný plán vždy riešia obce. Samozrejme, v súčinnosti so župou. Ale investori využívajú práve to, aby územný plán a tým pádom umiestnenie stavby išlo ľahšou cestou cez štátny orgán, cez stavebný úrad. Poviem to tak, využívajú tú rýchlejšiu cestu schválenia cez územia, ktoré nie sú zahrnuté v už schválenom územnom pláne. Ak sa prijme navrhovaná novela, tak si myslím, že bude úplne jedno pre investora, či pôjde cez stavebný orgán a bude jednoducho urgovať rýchlosť, kedy môže stavebný orgán prevziať na seba, teda stavebný úrad, pardon, môže na seba prevziať tú kompetenciu riešenia územného konania. Keď je k tomu nevyhnutý súhlas obce, tak mu bude úplne jedno - tomu investorovi - či pôjde cez územný plán, ktorý bude riešiť obec alebo stavebný úrad. A tu je dôsledok tej novely, že ona je síce obsahom veľmi krátka, ale svojím dosahom obrovská. Pretože nič nesmie prejsť bez toho, aby v danom území z nášho pohľadu - tak si ctíme subsidiaritu a aj lokálnu demokraciu zdola - tak jednoducho by nič nemalo prejsť, čo nie je v súlade s platným stanoviskom obce. A najväčší paradox je, čo som spomínal vo svojom úvodnom slove, že obec musí fungovať aj v tom prípade, keď územné konanie rieši stavebný úrad, musí riešiť v rámci stavebného konania ako príslušný orgán, ale nemôže sa ako obec v zastúpení svojich občanov k tomu vlastne vyjadriť, respektíve jej názor nebude braný do úvahy. Čiže veľmi pekne ďakujem za podporné stanovisko. Verím tomu, že v druhom čítaní si to môžeme ešte svojím spôsobom upraviť.
A na margo pána Lebockého, pána poslanca Lebockého, prečo sme to nazvali inžinierskymi stavbami. Ja v čase už podania návrhu, zverejnenia návrhu som dostal niekoľko mailov a musím povedať aj kompetentných ľudí, ktorí pracujú v štátnej správe dlhodobo a majú konkrétne problémy, aby sme rozšírili tie stavby aj o niektoré veľké investičné celky. Je to na druhé čítanie. Sme otvorení týmto návrhom, preto sme to ani nenazvali ekologické stavby. To len na vysvetlenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona č. 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Je to tlač 90.
Poprosím teraz pána poslanca Fronca, aby uviedol za navrhovateľov tento návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina FRONCA, Pavla HRUŠOVSKÉHO a Pavla ABRHANA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 90.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pri tom zvyku, ktorý tu je, že každý vystupuje aspoň pol hodiny, tak potrebujem sa zmestiť do len desiatich minút, ale pokúsim sa tak urobiť.
Je to malá novela zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Prečo k tej novele pristupujem? Predsa len myslím, že treba povedať pár slov aj z minulosti financovania škôl a školských zariadení. V 1998, keď som sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve školstva, medziiným som s hrôzou zistil, že rozdiely vo financovaní škôl sú nielen medzi školami, pre ktoré niektorí si dokázali vhodným lobingom, keď to veľmi slušne nazvem, získať prostriedky z toho balíka cez príslušné školské, vtedy okresné úrady, ale aj medzi regiónmi, a tak bola štatistika, ktorá hovorila, že v okrese Kežmarku na hlavu žiaka pripadalo sedemtisíc vtedy ešte korún. V Prešove to bolo, v meste, trinásť, v Bratislave dvadsaťtri.
Ja si myslím, že na také rozdiely nebol dôvod, a preto bola snaha ako nastaviť istým spôsobom pravidlá, pretože dovtedy to bolo vyslovene od buka do buka. Bol zákon o financovaní urobený, istý pokus. Aj prijatý za ministrovania Milana Ftáčnika, ale problém skutočne neriešil. Myslím si, že to, čo ako naozaj pohlo, to bolo to zavedenie normatívneho financovania. A dve veci sú tam dôležité, že nastolil istú spravodlivosť a jednoducho pravidlá, ale transparentné pravidlá, ktoré boli vždy potom aj detailne zverejňované, len mimochodom, asi šesťdesiat údajov bolo spojených s každou školou, na základe ktorých dostávala výslednú sumu peňazí. Ja som vtedy odmietol spôsob, ktorý už nebohý štátny tajomník Tóth chcel, aby to bolo formou poukazu, ktorý žiak donesie do školy, pretože takto to nefunguje, tí, ktorí vedia, že financovanie škôl je predsa rôzne pre gymnázium a iné je pre strednú odbornú školu, viditeľné rôzne náklady, nehovoriac o tom, že trebárs na energie sú rôzne v Hurbanove a trebárs v Lomnici. Všetky tieto veci do istej miery bola snaha zakomponovať a vznikol normatívny spôsob financovania.
Ale musím povedať, že zákon, ktorý vstupuje do desiateho roka života, čo, myslím si, že na Slovensku je vcelku dlhá životnosť zákona, i keď s istými úpravami, sa dostal do situácie, že ľudia ho zneužívajú, jednoducho takto to funguje na Slovensku. Treba to otvorene povedať, že dokážu každý systém, každé pravidlo využívať. A žiaľbohu, musím povedať, že aj zneužívať. Na Slovensku si dovolím povedať, že to je pomaly národný šport, ako obicyklovať pravidlá, obísť myšlienku ducha a hľadať niečo iné. A tu mi nedá, aby som nepovedal aspoň jeden prípad, čo bola tiež dobrá vec, že koeficient pre integrované deti bol 2,5 oproti bežnému koeficientu normatívu na žiaka, a to znamenalo, samozrejme, že prinášali viac peňazí. Kontrolou sme zistili, samozrejme, že si niektorí začali navyšovať integrované deti. A robilo to, niekde desať žiakov robilo pol milióna korún, ale to ešte nebol ten hlavný problém. Hlavný problém bol v tom, že začali integrovať deti aj tie, ktoré naozaj potrebujú špeciálnu starostlivosť, len preto, že to prinášalo peniaze, a to už som pokladal za trošku naozaj nevhodné.
Mal som tento úvod preto, aby som povedal o tejto malej novele to, čo ma k nej vedie. Mimochodom, som ju už, obdobnú novelu som predkladal pred pár rokmi, žiaľbohu, neprešla. Je to o tom, aby sme motivovali školy ku kvalite, aby sa nestalo to, že mnohé školy dnes berú žiaka - doniesol nám peniaze a nech je akýkoľvek. Tým, samozrejme, klesá kvalita. V návrhu zákona je to, aby na základe celoštátnych meraní, len na základe celoštátnych, a nie na základe nejakých miestnych hodnotení známok a podobne, mohli školy dostať istý bonus, v rámci normatívu za to, že odvádzajú dobrú prácu, že majú kvalitných žiakov a že majú aj kvalitné výsledky. Celoštátne merania sú napríklad testy maturitné alebo monitor a podobne. Čiže len na základe takýchto vecí by mohli dostávať finančné prostriedky navyše. Ja si myslím, že minimálne časť škôl by to motivovalo k tomu, aby zobrali menší počet žiakov, ale kvalitných, a dosahovali kvalitné výsledky. To je to, čo mnohí hovoria, že dnes sú školy, ktoré na gymnázium sú schopné zobrať, obrazne povedané, aj stolovú nohu. Čiže toto je jednoduchá idea, motivovať školy ku kvalite. Je to o mojom presvedčení aj o filozofii, že je lepšie, podstatne lepšie je nájsť motiváciu správať sa zodpovedne, ako dávať, povedal by som, tvrdé reštrikčné opatrenia.
Viete, v dvetisíc šiestom, keď som odišiel ako minister, keď som odstúpil, a musím povedať, že vtedy sa udialo hodnotenie, že korupcia výrazne klesla v rezorte školstva. Nie žiadnymi reštrikčnými opatreniami, ale práve preto, že tie školy získali motiváciu, žiak sa stal nositeľom finančných prostriedkov a nebolo v záujme školy odmietnuť ho a povedať si, keď, tak čosi zaplatíte, rodičia alebo podobne, ale bolo v záujme ho prijať. No, len vravím, že všetko ako časom sa dá pokaziť, takže chcem, aby sa to celkom nepokazilo, a preto je tu tento návrh, ktorý dávam spolu s kolegami, malej novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení. A ešte niekoľko krátkych poznámok.
Ja neverím, že známky žiakov na školách budú to, čo bude motivovať. Práve naopak. Ak o kvalite má hovoriť známkovanie v školách, tak výsledok bude častokrát, že sa jednoducho posunie známkovanie pre mnohé deti vplyvných rodičov, aby mali také, že sa dostanú na školu. Ja v túto cestu neverím a myslím si, že tá skôr zníži objektívnosť a povedie znova k istej korupcii pri prijímaní na stredné školy.
Posledná vec, posledná poznámka. Ono vás zarazilo, ale ja som tam dal, aj keď som to nemusel dať, pretože dá sa to urobiť aj za peniaze, ktoré rezort školstva má. Dal som tam aj finančné náklady, ktoré som odhadol na čiastku 20 mil. eur. Poviete si, že to je veľa. No, ja by som rád povedal, že to nie je ani 10 percent z toho, čo dostávajú školy, ani 5 percent z toho, čo dostávajú z normatívov školy, to je približne jedno percento. Približne jedno percento, jedno percento na zvýšenie kvality nie je veľa a poviem, ja neverím na reformy, ktoré sa zavedú bez finančných prostriedkov.
Pán minister Mikolaj spustil reformu jazykov. Ja som ho vtedy upozorňoval, že to asi nebude dobré. Formálne, na papieri je to rozbehnuté, aj to istým spôsobom funguje. Ako, nechcem sa k tomu teraz detailne vracať, ale viem, že keď ja som fungoval ako minister, v Čechách spustili takúto reformu. Vtedy bola ministerkou za sociálnu demokraciu pani Buzková, pani Buzková mi vtedy hovorila, že: "Viete, ja som "vydržkovala" dve miliardy českých korún na takúto reformu," a potom mi povedala, "ale potrebovali by sme ešte ďalšie dve miliardy, aby sme urobili naozaj reformu jazykov."
Ja si myslím, že ak by sme mali postupovať seriózne a chceme nejaké zmeny robiť, tak vždy je to potrebné pokryť aj finančne.
A to je dôvod, prečo som tam uviedol s tým, že pre budúci rok, pre tento rok, samozrejme, to nemá žiaden vplyv na štátny rozpočet. Aj preto je navrhovaná účinnosť zákona až od 1. januára budúceho roka.
Toľko na úvod, kolegyne, kolegovia, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pani poslankyňa Horváthová je určený spravodajca. Poprosím ju ešte, aby informovala o návrhu. Prosím? Nie, to je pán navrhovateľ.
Potom, keď bude rozprava, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní a členovia vlády a ďalší prítomní. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (tlač 90) ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 17 z 12. júna 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 76 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Vašečku.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pretože je 12.02 hod., je obedňajšia prestávka.
O 14.00 hodine budeme pokračovať rozpravou, kde najprv vystúpi pán poslanec Vašečka, ktorý je písomne prihlásený, a potom dám možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po obedňajšej prestávke rokovaním o prerušenom bode.
Pán poslanec Vašečka bol prihlásený písomne do rozpravy k návrhu pána poslanca Fronca. Poprosím ho, aby zaujal miesto navrhovateľa, pani poslankyňa Horváthová ako spravodajca.
Máte slovo, pán poslanec.

Ďakujem, pán predseda. Kolegovia, kolegyne, príjemné popoludnie prajem, vítam vás. Ja by som chcel k tomuto návrhu možno zopár slov ako učiteľ z praxe, z gymnázia. Jedna vec je istá, že školstvo potrebuje kvalitu. My máme povinnú školskú dochádzku a nepotrebujeme riešiť to, či deti sú v škole, alebo nie sú v škole, teda u niektorých individuálne, bohužiaľ, áno, ale všeobecne nie. Ale potrebujeme riešiť kvalitu a tú kvalitu potrebujeme aj oceniť, potrebujeme k nej motivovať, a to aj finančne. Z tohto dôvodu teda tento návrh vítam ako niečo, čo môže byť ocenením kvality a motivovaním ku kvalite v školstve, a to z dvojakých, z dvojakých smerov. Jednak tým, že ak škola chce dosahovať výsledky, tak potrebuje mať jednak kvalitných učiteľov a jednak potrebuje na prijímačkách prijímať kvalitných žiakov. Samozrejme, ak hovoríme o najlepších školách, tak vo veľkej časti to budú napríklad práve gymnáziá, ale aj iné odborné školy.
A ak si chce škola udržať, získať a udržať kvalitných pedagógov, tak v rámci toho školstva predsa aj malá finančná výhoda môže pomôcť. A z praxe viem, že u mnohých učiteľov možno len nejaký malý príplatok navyše považovali ani nie tak za nejakú finančnú výhodu, ako skôr ocenenie toho, že niekto si ich prácu váži, má o nich záujem, a boli ochotní zabojovať, aj keď celkovo tá konečná suma nebola nejaká vysoká, ale v porovnaní medzi jednotlivými školami to nie je zanedbateľné.
Ďalšia vec je, že keď je financovanie nastavené na kvantitu, tak je pochopiteľné, že školstvo sa snaží, alebo školy sa snažia získať žiakov, aby mali ten počet, aby naplnili triedy. Ja by som povedal taký príklad z nášho gymnázia v Žiline, kde sme niekoľko rokov, možno tri roky, mali taký trend, že nám klesal počet prihlásených študentov. Za tým bol, samozrejme, komplex určitých vplyvov, ale jedným z nich bolo aj to, že začali vznikať ďalšie gymnáziá a mnohé gymnáziá otvárali viaceré triedy. A takisto, že sa znižovali požiadavky. Už sa nerobili prijímačky skoro na žiadnej škole, mohli teda prísť a u nás sa viedla v pedagogickom zbore taká veľká debata o tom, že či by sme aj my nemali naozaj znížiť tie veci. Načo robíme prijímacie pohovory, veď tým si len odplašíme žiakov. A niektorí kolegovia sa začali tak existenčne obávať, že znížia sa úväzky, a teda niekoho bude treba prepustiť, prípadne síce úväzky zostanú, ale tých žiakov bude, povedzme namiesto 30 v triede bude 20, a tým pádom tá suma bude nižšia a ešte aj to, čo zostalo, tak bude osekané.
Vtedy, myslím, že správne vedenie školy povedalo: Nie, my chceme byť kvalitná škola, výberová škola, vydržme a postupne sa to zlepšilo a dnes si môžme naozaj vyberať z dosť veľkého počtu prihlásených študentov. Treba však vedieť, že niekedy netreba naozaj vystavovať, a nezaslúži si to ten učiteľský zbor, vystavovať tých učiteľov takému pokušeniu aj niekoľko rokov, takej existenčnej neistote, že hoci sa teda snažia, tak akoby vyjdú na posmech, že iné školy, kde sa dá dostať ľahšie, tie si naberú ten počet. Takže nie celkom ten spôsob vždy zabezpečil kvalitu. Preto si myslím, že toto by mohlo vniesť, a chcem teda povedať, že ten návrh zákona podporím.
Chcem sa však vyjadriť trocha aj kriticky, že, myslím si, že toto riešenie je také, také nekomplexné, nazvem to, že sa vlastne zmení v tom zákone 597 len jedna časť. Navyše viem, že v júlovej schôdzi bude ďalšia novela tohto zákona. Tak by som sa chcel aj opýtať možno pána poslanca Fronca, že či nejak komunikovali s ministerstvom o tom, že by sa tieto veci dali nejak zlúčiť. Lebo mne naozaj prekáža, že sa tie veci tak nejak rozčleňujú, rozsekávajú na kúsky a že na jednej schôdzi raz novelizujeme ten zákon, potom na ďalšej znova sa ho pokúšame novelizovať, že by som sa prihováral za to, aby zvlášť v školstve bola taká väčšia komplexnosť, a radšej, aby sa počkalo.
Napríklad my sme boli s kolegami poslancami v piatok na ministerstve školstva, sme rozprávali s pánom štátnym tajomníkom a s generálnym riaditeľom sekcie regionálneho školstva o týchto veciach. Vymenili sme si názory, tak by som sa chcel opýtať aj pána Fronca, že či aj v tomto smere niečo podnikli a aký bol výsledok, že aká je relevantnosť teda tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky páni poslanci: Viskupič, pani poslankyňa Obrimčáková, Nachtmannová, pán Poliačik a Bagačka. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán Viskupič.

Ďakujem. Ja by som chcel, keďže som záveru toho celkom nerozumel. Richard, pýtal si sa na možnú podporu tohoto zákona, a že či nie je, alebo tejto novely zákona, a či nie je trošička mierne populistický v tej miere, že chce riešiť niečo, čo by sa dalo riešiť komplexnejšie? Iba na to odpoveď.
Ďakujem.