3. schôdza

Ďakujem. Tak sa budem snažiť byť kratší teraz, keďže tento návrh zákona stojí na tých istých postulátoch, aj keď rieši inú dávku, ale veľmi podobnú a blízku, a preto logicky sa snaží zaviesť to isté kritérium do tohto zákona.
Tento návrh novely zákona zavádza kritérium pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Navrhovaným kritériom je podmienka, aby aspoň jeden z rodičov počas posledných štyroch rokov, ktoré predchádzajú vzniku nároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, bol nemocensky poistený, to znamená pracoval súhrnne aspoň 270 dní, alebo v kombinácii 190 dní a 90 dní aktivačnej činnosti, alebo sa pripravoval na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo sa stal absolventom vysokej školy alebo strednej školy. Pri posudzovaní kritérií pre vznik nároku sa prihliada aj na prípadnú invaliditu rodičov v závislosti od výšky, mieru, poklesu vykonávať pracovnú činnosť.
Tento návrh zákona má opäť, samozrejme, priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie a je v súlade s našimi zákonmi, ústavou aj medzinárodnými zmluvami. Tento návrh zákona, takisto aj ako ten predchádzajúci, sa snaží naprávať zdeformovaný a nefunkčný sociálny systém. A teraz si pomôžem aj tým, čo už odznelo v predchádzajúcej debate a nadviažem na to. Od roku '89 sa rôzne vlády rôznym spôsobom snažili riešiť systém ako tých ľudí, ktorí hľadajú prácu, strácajú prácu, zaradiť do sociálneho systému, ako ich motivovať. A nie, nestojíme na zelenej lúke. To je poznámka voči tým, ktorí, viacerí, ktorí tu hovorili niečo v tom zmysle. Neposudzujme ľudí podľa toho, či majú prácu, ale podľa toho, či ju hľadajú. Nuž, tak ja len chcem pripomenúť tým, ktorí si to možno nevšimli, alebo v tom čase možno nemali styk s ľuďmi, ktorí hľadajú prácu, či už ako podnikatelia alebo inak, že takýto systém tu ešte donedávna bol. Systém, ktorý ešte pretrváva vo svojom, už ale nie v takej dominantnej podobe, dodnes. Že ľudia chodia s papierikmi a pýtajú si pečiatku, že dajte mi pečiatku, že ma nepotrebujete do práce. A tým sa preukazuje, že ten človek prácu hľadal a tým vlastne on spĺňa to, čo od neho sociálny systém žiadal a dnes do istej miery stále žiada. A teraz sa pýtam, myslíte si, že to je účinné? Že to je efektívne? Takéto, musím to otvorene povedať, idealistické prístupy sú nefunkčné. My môžme takto idealisticky si navrhnúť čokoľvek, jak budeme posudzovať snahu človeka v hľadaní práce. Výsledkom bude takýto byrokratický nezmysel, ktorý nikam nepovedie. Vy môžte len jednu vec spraviť, že proste nastavíte princípy. Aj v tomto, aby sme sa neopakovali, v tomto potom v rozprave, áno, uznávam ten argument, že viem si predstaviť, že v druhom čítaní bude návrh zákona upravený tak, že nie štyri roky dozadu, ale postupne sa tie štyri roky naplnia, až kým tie štyri roky uplynú. A že prvý rok to bude 270 dní deleno štyrmi, čo je presne 67 a pol, ale tak nech sú to dva mesiace. To znamená 60 dní na prvý rok. Na druhý rok to už môže byť o ďalšie dva mesiace viac a takto sa postupne môžme dostať až k tým štyrom rokom bez toho, aby sme boli retroaktívni. Všetko je riešiteľné. To je naozaj vec veľmi jednoduchých doplnkov, ktoré sa v druhom čítaní dajú urobiť, ale dôležité je uvedomenie si problému, a to, že ten problém treba riešiť.
Mnohí z poslancov povedali, pán Jasaň práve prichádza, ktorý posledný to hovoril, že treba identifikovať tých, čo zneužívajú ten sociálny systém. No, tak máme a skoro 200 tisíc ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi rôzneho typu v sociálnom systéme, a tak si skúste uvedomiť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, koľko by sme museli pracovných síl úradných zapojiť do toho, aby pomaly každá rodina mala svojho nejakého kontrolóra, či zneužívajú alebo nezneužívajú, a potom aby individuálne riešili alebo navrhovali riešenia, opatrenia, ako s tým. Koľko by si to vyžiadalo verejných prostriedkov na platy týchto ľudí, aké zložité by tie systémy museli byť, aby mohli fungovať, a výsledkom by bolo, že aj tak by nefungovali. Bolo by to akurát semenisko ďalšej korupcie, subjektívnych prístupov, zneužívaní postavenia ľudí, ktorí by toto riešili, nie všetkých, samozrejme, ale určite by sa také prípady našli, proste čím komplikovanejšie, tým horšie. Takže tieto dobre znejúce, ale skutočne naozaj len idealisticky postavené riešenia nikdy nebudú fungovať. Tento systém alebo systém, ktorý stojí na týchto pilieroch, fungoval. Nebolo to tak dávno. Keď som bol minister, ja som takýto systém zaviedol. Systém, ktorý naozaj znamenal, že ten, kto pracoval, mal viac. Systém, kde sa oplatilo pracovať. Systém fungoval tri roky, to je naozaj veľmi krátka doba, alebo štyri roky, pardon, štyri roky, čo je krátka doba na to, aby bolo absolútne zjavné, čo dlhodobo priniesol, ale priniesol napríklad aj to, že pôrodnosť práve v týchto problémových spoločenstvách začala stagnovať a klesať. A to fungoval len štyri roky. Takže tu si naozaj treba uvedomiť, že dobré riešenia sú jednoduché riešenia, a sú riešenia, ktoré vôbec nie sú sankčné, ako tu tiež zaznelo, ale sú to riešenia, ktoré sú postavené na ekonomickej motivácii a na tom, že ten, kto sa snaží a pracuje, tak od spoločnosti dostáva viac ako ten, kto tak nerobí. Pokiaľ tieto kritériá nezavedieme všade, kde sa len dá, budeme vždy narážať na problémy zneužívania, obchádzania rozmáhajúcej sa pasivity a ďalších negatívnych súvislostí.
Takže toľko moje úvodné slovo, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokoch opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, ako tlač 94, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 10 z 12. júna 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 80 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Cieľom návrhu podľa dôvodovej správy je zaviesť kritérium pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 32 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, k tejto téme, príplatok k príspevku k narodeniu dieťaťa, ako sami uznáte, už ten názov je absurdný, príplatok k príspevku k narodeniu dieťaťa. Fakt na úrovni, do hitparády kľudne zaradiť ako jeden z možných adeptov na víťazstvo. Je to suma niekde na úrovni 670 euro. Ja tomu hovorím, že toto sú, vážení, diabolské peniaze, možno žiadne iné peniaze nespôsobili toľko zla a utrpenia v spoločnosti ako tieto peniaze. Aj ráno sa tu hovorilo, že niekde deti ako hladujú, ako trpia, nuž, čiastočne tomuto pomáha aj tento nešťastný príplatok k príspevku. Deti sa totižto stali tovarom. Dieťa je plod lásky a nedá mi, aby som si neodpustil, možno pre liberálov je dieťa vtedy, keď sa spermia spojí s vajíčkom, ale stále si myslím, že dieťa je plodom lásky, a stupídnymi rozhodnutiami politikov sa však dieťa stalo tovarom. A treba povedať druhú vec, maternica výrobným prostriedkom.
Ja viem, sú to hrozné slová. Ja pred voľbami som rozdal fakt na tisíce materiálov s heslom - maternica nie je výrobný prostriedok. Viem, že za takého vyjadrenie by ma možno pred dekádou, pred desiatimi rokmi niektoré ľudskoprávne organizácie naťahovali, možno aj zažalovali za neviem čo možné a všetko. Ale opakujem, maternica nie je výrobný prostriedok a spoločnosť, ktorá to dopustí, je nehumánna a ešte kopu iných a ďalších príplatkov by sa dalo dodať. Tieto soft návrhy SDKÚ sú len takým ľahkým ohmatnutím témy. Slovensko potrebuje skutočné riešenia. Slovensko potrebuje definovať svoju sociálnu politiku. Musí definovať, koľko detí chce podporiť a je schopné podporiť. Dve deti, tri deti. Takto to stojí. Otázka stojí dve alebo tri. Takto, nijako ináč. Stratégia Slovenska v zákonodarnej iniciatíve musí byť v zmysle stratégie - maternica nie je výrobným prostriedkom. Kľudne to pre potreby verejnosti môžme nazvať nejakým menej expresívnym výrazom. Kľudne, tu všelijaké názvy zazneli, môžme to nazvať sociálna politika štátu v rodičovstve. Kľudne, mne to je úplne jedno, ale stratégia musí byť taká. Môžeme sa tu hrať na neviem koho, ale ak chceme byť zodpovední, musíme byť zodpovední.
Trošku ma zaráža takéto aj farizejstvo tuná z SDKÚ, teraz sa tu hrá na riešiteľa, dokonca až mierneho bojovníka v tejto téme, ale mne nedá, aby som si neodpustil pána Kužmu. Nuž, ja, ja keby som, vy vravíte, že tam bývate, ja tam nebývam, ale ja keby som tam býval a som, neviem koľko období bol pán Kužma poslanec a z toho vládnym poslancom, a po tejto ére si objedná 500 bilbordov na východnom Slovensku s fotkou rómskej osady a napíše - poriadok, alebo niečo také, nuž, by som sa hanbil, lebo ja by som sa hanbil, že som teda bol tam, mal som možnosť, dokonca som určitý čas vládol a po tom všetkom som schopný si objednať 500 bilbordov a hovoriť na seba, že pozrite, aký som neschopný, kam sme to dopracovali? Aj tento návrh, čo tuná teraz riešime, aj ten pred ním, je takým bojazlivým bezpohlavným štuchnutím. Navrhuje, je kryptované, je kryptované to, že na koho je fokusovaný, a je fokusovaný na jednu sociálnu skupinu, všetci vieme, ktorú. Je bezpohlavný preto, že SDKÚ dobre vie, že v osadách ich nebudú voliť. SDKÚ sa však bojí predložiť návrh, že hlúpy, nezodpovedný príplatok k príspevku treba zrušiť. To sa bojí, ale ja vám poviem, vážení poslanci, či už vládnete alebo nevládnete, alebo ste vládli, Slovensko nezvládne tento príspevok k príplatku, alebo jak sa to volá, alebo doplatok k príspevku, platiť naďalej, tak ako doteraz. Určite to nezvládne v tejto podobe pre tri deti. Nezvládne to preto, lebo to priamo zaťažuje rozpočet, a nezvládne to preto, lebo to robí z maternice výrobný prostriedok, čo sociálny systém tejto krajiny v dohľadnej dobe, opakujem, v dohľadnej dobe, zruinuje.
Doplatok k príspevku musíme, musíte zrušiť. Zrušiť, a čo najskôr. A je jedno, či niekto robil päť dní, sto dní, tristo dní, to je úplne jedno.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, chcem sa opýtať, je 17.06 hodín. Máte ešte?


Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Končím. Slovensko musí tento zvrátený príplatok zrušiť. Maximálne, čo môžme ešte v tejto dobe možno urobiť, je udržať ho v podobe pre jedno dieťa, ale určite nie v tej podobe, ako je platný doteraz, to znamená pre druhé a tretie dieťa, ale to by chcelo asi trošku odvahy, však? Tu sa v tejto sále zvykne apelovať na deti, vnukov kvôli v zásade nepodstatným veciam, ak by som ja mal byť patetický, čo nechcem byť, tak možno pre túto tému by som aj trošku mohol, mohol byť. Slovensko je naozaj na tom zle. Rozprávame o probléme, ktorý môže rozvrátiť celý sociálny systém. SDKÚ tu predkladá také softové návrhy, ktoré neprejdú. SDKÚ problém zatiaľ ignoruje. Zopakujem výzvu, čo som dal aj ráno, výzvu pre pána ministra sociálnych vecí a rodiny, pána Richtera, že v prípade, že odignorujeme návrhy SaS a SDKÚ, okej, môže byť, ale treba dať ľuďom alternatívu. Čakajú a čakajú netrpezlivo, očakávam, že do septembrovej schôdze ministerstvo predloží do tohto pléna návrhy, v ktorých bude jasne identifikovateľné, že sa týmto problémom venuje a chce venovať. V prípade, že nie, urobím, čo sa bude dať, nato, aby sa tlak zintenzívnil, nato, aby sme si uvedomili tú absolútnu skutočnosť, že je čas to riešiť.
Ďakujem veľmi pekne.