3. schôdza

Ďakujem pekne pánovi predkladateľovi.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Matovičovi, aby podal spravodajskú informáciu k tlači č. 99.

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 329/2011 a o zmene zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov (tlač 99), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 3. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 85 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Avšak ešte predtým dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre európske záležitosti, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby podal spravodajskú informáciu k tlači č. 100.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ma uznesením č. 21 zo 14. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam túto spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 86 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre európske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dni od prerokovania návrhu ústavného zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvore rozpravu.

Ďakujem pekne, zaujmite svoje miesto.
Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán predkladateľ Jozef Kollár sa hlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, chcem v rozprave stručne uviesť, aj keď rozumiem tomu, že dovolenková sezóna vypukla vlastne v plnom prúde a z 83 poslancov SMER-u tu sedí dokopy tak 8, čiže ani nie 10 %, ak som to dobre spočítal.
No, takže skúsme sa ale v krátkosti pobaviť o tom, o akej závažnej problematike pojednávajú tieto spomínané predložené návrhy zmien zákonov, jeden z nich zákon ústavného charakteru.
Uvedomme si jednu vec, že na základe Ústavy Slovenskej republiky Národná rada schvaľuje štátny rozpočet Slovenskej republiky. Národná rada rovnako kontroluje jeho plnenie a Národná rada rovnako po skončení jej fiškálneho roka schvaľuje štátny záverečný účet. Chcem podotknúť, že záväzky, ku ktorým pristúpila Slovenská republika, sú v tak obrovskej výške, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prekročia ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Tak sa teda pýtam, ako je možné a či je to naozaj až do takej miery nepochopiteľné, že na jednej strane ak schvaľujeme rozpočet Slovenskej republiky, jeho plnenie, štátny záverečný účet, tak to robíme kompetenčne tu v tejto snemovni na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky. A pokiaľ ide o uskutočňovanie úkonov spojených s našimi záväzkami k spomínaným európskym stabilizačným mechanizmom, tak to ponechávame v prípade dočasného eurovalu plne v rukách jednej jedinej osoby, a to je minister financií Slovenskej republiky. To je na základe práve spomínaného zákona o špecifických štátnych zárukách.
A v prípade trvalého eurovalu, to je taká podivná kombinácia, ak dovolíte, veľmi stručne a zrozumiteľnou formou ju teraz popíšem.
Ministrovi financií, pokiaľ ide o trvalý euroval, ostávajú kompetencie vždy rozhodnúť o poskytnutí programu finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu, to je naďalej v rukách jedného jediného človeka.
Pokiaľ ide o vládu Slovenskej republiky, tak na základe zákona, ktorým sa vykonáva naše pristúpenie k ESM, ktoré sme schválili v uplynulom týždni, tak vláde ostáva kompetencia rozhodnúť už o spomínanom kapitáli na zavolanie, ktorý môže byť do výšky 5,1 mld. eur. O tomto má kompetenciu rozhodnúť vláda.
No a nakoniec, čo sa udialo, neviem, či všetci ste si dostatočne uvedomili, schválením spomínaného zákona, ktorým sa vykonáva pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, sme schválili dve zmeny, a síce takú, že, áno, boli prenesené dve kompetencie na Národnú radu Slovenskej republiky, avšak obidve absolútne nepodstatné.
Po prvé, ak by došlo k navýšeniu základného imania trvalého eurovalu nad 700 mld. eur a cez distribučný kľúč príslušná časť, ktorá by prislúchala na Slovensko, tak toto sa navrhuje, aby sa schvaľovalo v pléne Národnej rady. Chcem len podotknúť, že už podľa dnes existujúcich právnych predpisov o tomto musí rozhodovať plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
A druhá zmena, ktorá bola schválená, zmena distribučného kľúča v trvalom eurovale, že tiež by mala patriť na rozhodnutie pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Ja chcem podotknúť, že uvedomme si všetci, že distribučné kľúče sa budú meniť jedine v dvoch prípadoch, po prvé, ak by do trvalého eurovalu pristúpila nejaká ďalšia nová členská krajina, ja neviem v roku XY Chorvátsko, teraz si vymýšľam, tak vtedy sa bude meniť distribučný kľúč. Alebo ak by niektorá krajina nebola schopná dostáť svojim záväzkom a nesplatila by kapitál, tak potom by sa potrebný kapitál rozpočítal, ten chýbajúci, tá chýbajúca časť by sa rozpočítala na ostatné členské krajiny. Alebo distribučný kľúč sa bude meniť vtedy, ak uplynie to prechodné 12-ročné obdobie. Ako iste viete, ak členská krajina, ktorá pristúpila k eurovalu, nedosahuje úroveň ekonomického rozvoja vyššiu ako 75 % priemeru HDP v Európskej únii, tak potom dostala dočasne výnimku na distribučný kľúč, to je tá výnimka, o ktorej negocioval a vyjednával ešte bývalý minister Mikloš, ale povedané, že toto prechodné obdobie platí 12 rokov od vstupu členskej krajiny do eurozóny. A keďže my už máme 3 roky za sebou, no tak už máme len 9 rokov pred sebou. Čiže najskôr sa bude distribučný kľúč meniť o 9 rokov.
Čiže uvedomme si teraz summa summarum, čo to vlastne sme schválili v zákone, ktorým sa vykonáva naše pristúpenie k trvalému eurovalu. To, čo navrhol minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír, je len takým hraním sa na demokraciu a zdaním demokracie, ale chcem podotknúť, že táto hra je veľmi priehľadná a veľmi čitateľná. A na prvé pozretie toho textu je úplne zrejmé, že schválili sme síce prenos nejakých kompetencií na plénum Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako som hovoril, tá prvá sa týka zvýšenia základného imania nad 700 mld. eur, s tým bude musieť v budúcnosti tak či tak kedykoľvek vláda do parlamentu prísť už na základe platnej právnej úpravy. No a po druhé spomínaný distribučný kľúč, ktorý sa v prípade Slovenska bude meniť najskôr o 9 rokov.
Takže preto hovorím o nejakej hre na demokraciu, že čosi sme preniesli, lebo už je tu do určitej miery aj, povedal by som, na jednej strane akcept, premiér Robert Fico vidí, čo sa deje v Nemecku. Predpokladám, že keď nie on, tak jeho poradcovia poznajú podania na nemecký ústavný súd. O niektorých už ústavný súd rozhodol v Nemecku, niektoré sú momentálne v procese. Takže na jednej strane je tu trošku aj také, také chvenie a aj akceptácia toho, čo sa deje v Nemecku, tak aby sme neboli zase horší, tak sme povedali, no veď nejaké dve kompetencie aj na Slovensku sme preniesli z vlády na parlament. Ale ako som pred chvíľočkou hovoril, jedna aj druhá kompetencia je absolútne nepodstatná a nevýznamná.
Chcem podotknúť, že existuje, kto z vás by mal záujem, tak ho tu mám v rukách, podanie, najnovšie podanie na nemecký ústavný súd, ktoré má 87 strán v nemčine, kto má záujem, môžem dať k dispozícii preštudovať, 87 strán v nemčine. A to je práve podanie na nemecký ústavný súd, najnovšie, ktoré hovorí o tom, že boli porušené práva poslancov nemeckého Bundestagu. Boli porušené práve v tom, čo som hovoril pred chvíľočkou, že aj v prípade Slovenskej republiky rozhodujeme o štátnom rozpočte, o jeho plnení a o štátnom záverečnom účte tu, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, a o našich záväzkoch k stabilizačným európskym mechanizmom ponechávame rozhodnutie a úkony, či už na úrovni jednej jedinej osoby, ministra financií, aj v trvalom eurovale bude Peter Kažimír rozhodovať o konkrétnom programe finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu, on sám ako jedna jediná osoba, resp. niektoré ďalšie kompetencie, spomínaný kapitál na zavolanie, nechávame na úrovni vlády Slovenskej republiky.
Takže ak to, čo hovorí premiér Fico a hovorí to rád a hovorí to opakovane, Slovensko sa musí držať silných, Slovensko sa musí držať Nemecka, lebo to je ten kľúčový partner, to je to jadro ekonomickej, jadro eurozóny, no tak takto presne postupuje ten náš vzor Nemecko. Je spracovaný 87-stranový dokument - podanie na nemecký ústavný súd.
A teraz to najpodstatnejšie. Rozhodnutie o tomto podaní podľa dnešných informácií má vyniesť nemecký ústavný súd 9. júla. Mám vážne obavy, že slávnostná inaugurácia trvalého eurovalu, ktorá je práve naplánovaná na 9. júl, bude ohrozená a možno z tej radosti nebude nakoniec nič.
Ja len na pripomenutie, viete veľmi dobre, že ak vláda predložila v skrátenom legislatívnom konaní do parlamentu zákon, ktorým sa vykonáva naše pristúpenie k trvalému eurovalu, tak odôvodnila toto skrátené legislatívne konanie práve potrebou dodržať termín slávnostnej inaugurácie eurovalu 9. júl.
Takže rozhodujeme tu o desiatkach miliárd eur, rozhodujeme tu o záväzkoch Slovenskej republiky, ktoré s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou výrazne prekročia ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, rozhodujeme v zhone, rozhodujeme veľmi rýchlo, lebo už sú nachystané Blasmusik, ako hovoria Nemci, v preklade do slovenčiny dychovka, červený koberec, všetko je pripravené na slávnostnú inauguráciu na 9. júl. Predsa nebudeme kaziť radosť bruselským úradníkom, aby to mohli odinaugurovať a odcestovať na dovolenky.
Ale nádejam sa, ako som povedal pred chvíľočkou, že aj nášmu premiérovi Robertovi Ficovi pomaličky dochádza, že ten partner, to veľké Nemecko, ku ktorému sa máme prilepiť a ktorého sa máme držať, aj tam, v tejto krajine, si začínajú uvedomovať nebezpečenstvo tejto pyramídovej hry.
Chcem konštatovať, že ratifikáciou medzinárodnej zmluvy OSN a schválením zákona, ktorým sa táto zmluva vykonáva na území Slovenskej republiky, skutočne dochádza k porušovaniu práv poslancov.
Dovoľte mi ešte jednu, jednu poznámku. Súčasný stav je taký v zmysle ústavného zákona, ktorým sa riešia vzťahy Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, že dokonca Národná rada Slovenskej republiky kvôli zjednodušeniu, zrýchleniu procesov preniesla túto kompetenciu, aj tú, ktorú má podľa platnej legislatívy, preniesla na výbor pre európske záležitosti.
Momentálne je takáto, takáto prax, že Národná rada Slovenskej republiky môže požiadať o prerokovanie stanoviska v pléne, ale prax je taká v súlade s platnou legislatívou, že ak odchádza ľubovoľný člen vlády alebo premiér na zasadnutie Európskej rady, tak si príde vypýtať mandát do výboru pre európske záležitosti. Nič proti tomu, ja som zástanca flexibility, rýchlosti v rozhodovaní, nič proti tomu, avšak len do okamihu, kedy boli vymyslené a kedy bola urobená architektúra spomínaných európskych stabilizačných mechanizmov. Je neprípustné, aby o stanoviskách Slovenskej republiky alebo o úkonoch, ktorými sa naše záväzky realizujú v praxi, rozhodoval jeden jediný človek, minister financií, resp. vláda, resp. výbor pre európske záležitosti.
Chcem ešte povedať, že premiér Fico povedal v dialógoch Slovenského rozhlasu uplynulý víkend takú vetu, že "buď Slovensko bude stáť po boku silných, alebo sa stane okrajovou krajinou".
Dve otázky, ak dovolíte, v tejto súvislosti: Ktorí sú to tí silní? Pýtam sa - Nemecko? Ktoré bolo na ostatnom summite brutálne vydierané zo strany Španielska a Talianska? Sleduje niekto z vás svetovú tlač a hlavne v tomto prípade nemeckú tlač, ktorá minútu po minúte rozoberala priebeh ostatného bruselského summitu? Viete veľmi dobre, že do slova a do písmena bola kancelárka Merkelová vydieraná talianskym premiérom Mariom Montim a vydieraná v tom zmysle, že pokiaľ summit neprijme urýchlené krátkodobé, podotýkam, kroky na ošetrenie rastúcich úrokových sadzieb na talianskych a španielskych trojročných, päťročných, desaťročných dlhopisoch, tak že jednoducho neodsúhlasia zase náväzne ostatné dokumenty, to znamená do slova, do písmena vydieraním použitia práva veta zo strany Talianska, ale aj zo strany Španielska.
A tak sa stalo - a o tom ale, bohužiaľ, premiér Robert Fico pomlčal v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu - a tak sa stalo, že summit odsúhlasil niečo, čo si možno v danú chvíľu ani nie tak celkom všetci prítomní uvedomili. Summit odsúhlasil to, že trvalý euroval, to, čo som avizoval uplynulý týždeň práve z tohto miesta, keď som diskutoval k trvalému eurovalu, že trvalý euroval ide získať bankovú licenciu. Summit v štvrtok a piatok minulý týždeň odsúhlasil, že bude nakupovať toxické cenné papiere ESM, či už španielske, alebo talianske, a bude ich nakupovať nielen na primárnom emisnom trhu, ale aj na sekundárnom. To znamená, od tohto okamihu, si uvedomme všetci, sa ide Slovensko bezprostredne, priamo podieľať na refinancovaní španielskeho a talianskeho dlhu.
Takže už tu nehovorme našim obyvateľom báchorky o tom, ako to hovoril premiér Fico v Sobotných dialógoch, že veď teda naša čistá netto pozícia z rokov 2004 od vstupu do Európskej únie po rok 2012 vrátane predstavuje 6 mld. eur. To znamená, dostali sme o 6 mld. eur viacej, ako sme zaplatili do európskej, do pokladničky Európskej únie v rokoch 2004 od nášho vstupu po rok 2012 vrátane.
Áno, tá netto pozícia je plusová, teda Slovensko je stále v pozícii čistého príjemcu a nie platcu a operuje sa tu číslom 6 mld. eur. Prosím vás, uvedomme si konečne, že toto nemá s eurovalom nič spoločné. My sme predsa vstupovali do nejakého klubu, kde platili nejaké pravidlá, ktoré sa neskôr flagrantne porušovali a naďalej sa porušujú, už sú pripravené výnimky dokonca z európskej fiškálnej zmluvy pre Španielsko a viete veľmi dobre, že o túto výnimku požiadali aj Gréci, aby im boli na časovej osi o 2 roky posunuté termíny na plnenie úsporných programov a katovania deficitu verejných financií. Takže vstupovali sme do klubu, kde spomínané pozície, či už je krajina čistým prijímateľom, alebo čistým platcom, vždy záviseli od toho, aká je ekonomická úroveň v danom členskom štáte. To znamená, kohézne fondy mali kľúčový cieľ vyrovnávať ekonomické nerovnosti a rozdielnosti v ekonomickom, v úrovni ekonomiky jednotlivých členských krajín. To nemá nič, ale do slova a do písmena nič spoločné s eurovalom.
Takže ak niekto bude hovoriť a argumentovať, že sme čistým príjemcom v rokoch 2004 - ´12 vo výške 6 mld. eur, a preto hurá, že sme schválili dočasný a trvalý euroval, čo môže byť ďaleko vyššia suma, ako som hovoril, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyššia, ako sú ročné príjmy štátneho rozpočtu. Ročné príjmy štátneho rozpočtu sú na úrovni približne 23, pardon, 13,5 mld. eur; 23, to je už celý okruh verejných financií, aby sme si boli vedomí, asi o akých číslach hovoríme.
No a nakoniec mi dovoľte ešte povedať, čo sa stalo teda v tom Nemecku tesne po ostatnom summite Európskej rady. Premiérka hneď po vystúpení z lietadla povedala, pretože bola celkom prirodzene pod tvrdým atakom nielen opozičných, ale aj koaličných strán v Nemecku a vôbec aj verejnosti odbornej, aj laickej verejnosti, povedala, že veď sme neschválili žiaden konkrétny finančný nástroj. To je pravda, ale boli dané politické záväzky, politické prísľuby, že ten euroval tú bankovú licenciu získa, že ten euroval bude nakupovať dlhopisy Španielska a Talianska už nielen na primárnych, ale aj na sekundárnych finančných trhoch.
No, naozaj zaujímavý vývoj, na ktorý zareagovalo vzápätí Fínsko a Holandsko, a to je správa z dnešného rána, ako iste viete, fínska vláda dnes ráno oznámila, že bude vetovať možnosť eurovalu priamo na finančných trhoch nakupovať dlhopisy. Vzápätí sa k fínskej vláde pridalo Holandsko.
Tak teda čo si tu chceme ešte hovoriť o princípoch, o morálke v tomto exkluzívnom klube? Kam to speje vlastne táto eurozóna a navrhované spôsoby riešenia dlhovej krízy?
Takže posledná poznámka, ak sa zhodneme všetci v sále na tom, že exekutívna moc členov vlády, exekutívna moc vlády ako kolektívneho orgánu je odvodená od parlamentu, tak potom niet najmenšieho vecného argumentu proti spomínaným trom navrhovaným zmenám, teda novela zákona o špecifických štátnych zárukách, novela ústavného zákona, ktorý rieši vzťahy Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, no a nakoniec konzekventná zmena aj zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a preto vás, panie poslankyne a páni poslanci, poprosím o podporu spomínaných návrhov.
Chcem len povedať svoju krátkodobú víziu, že touto cestou pôjdu aj ostatné kľúčové členské štáty eurozóny, tak ak už chceme byť takí rýchli, flexibilní a úspešní, tak otvorme si oči a uši a pozerajme sa. Stačí len, nemusíme pozerať cez oceán, pozerajme sa len tu kúsoček cez Českú republiku do Nemecka, ako to riešia tam, v tejto krajine.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa, či chcete ešte ako navrhovateľ, ešte raz využiť priestor. Už nie. Pán spravodajca?
Nech sa páči.

Kolegyne, kolegovia, ja len asi dve krátke poznámky.
Prvá poznámka. Jedná sa o okruh troch tém, ktoré pán predkladateľ povedal a sú predmetom, sú predmetom zákona. Dve sú vyriešené a na dvoch sme sa zhodli. Tieto dve ste označil, že je to hra na demokraciu zo strany súčasnej vlády. Ja by som si dovolil povedať, že tento postoj ako nepovažujem za korektný aj vzhľadom na vaše vyjadrenie na výbore pre európske záležitosti, kde ste privítal akýkoľvek posun v tých témach, ktoré ste nastolili. Dve z troch tém boli akceptované. To znamená, myslím si, že v tomto ten postoj nie je absolútne korektný.
Druhá poznámka. Pokiaľ ide o poskytovanie pôžičok, bavíme sa o operatívnosti flexibility, do koho kompetencie to má, má spadať. Ja osobne sa domnievam, že v prípade vážnych, vážnych veľkých pôžičiek, o ktoré sa bude jednať, určite každý, kto príde alebo kto bude v exekutíve, si svojím spôsobom bude chcieť kryť chrbát, pokiaľ tá téma v danej aktuálnej dobe nebude nástrojom na vytĺkanie politického kapitálu tak, ako je to aj dneska. Pokiaľ by sa všetky diskusie v tomto parlamente niesli iba v racionálnej a vecnej rovine, určite by s týmto nemal nikto problém. Problém je, že mnohé témy, ktoré sú zásadného štátneho, v zásadnom štátno-politickom záujme Slovenskej republiky, sa veľmi spolitizovávajú a v konečnom dôsledku škodia Slovensku. Toto je problém a možno kľúč na riešenie tohto problému má práve strana Sloboda a Solidarita, ktorá tieto otázky takýmto spôsobom otvára.
Ďakujem pekne.