3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, milý Igor, chcel by som ťa podporiť pri tomto návrhu aj preto, že si pamätám, že keď bol prvýkrát predložený ešte ako pozmeňujúci návrh pred pár mesiacmi, tak sme ho v podstate vytvárali spolu s pomocou ministerstva hospodárstva a s ľuďmi na ministerstve hospodárstva, ktorí ho pomáhali formulovať práve tak, aby bol vykonateľný v spolupráci s odborníkmi z odboru ochrany spotrebiteľa, s odborníkmi z obchodnej inšpekcie. Čiže na margo jeho vykonateľnosti a na margo toho, že ide o právnu úpravu bežnú v mnohých iných krajinách Európy, týmto chcem vyjadriť podporu tomuto návrhu. Naozaj tie argumenty, ktoré hovoria opak, nie sú pravdivé.

Ďakujem. Takisto by som ako jeden z predkladateľov, keďže som nestihol sa prihlásiť ústne do rozpravy, aj kvôli krátkosti času využijem faktickú, chcem zdôrazniť dva momenty.
Prvý je ten, že tento návrh iba kvôli zlyhaniu spravodajcu, ktorý ho spravodajcoval v predchádzajúcom období, volebnom období, neprešiel, lebo sa o ňom nemohlo dať hlasovať na základe chyby. Mal v tom čase podporu cez politické spektrum, a preto by som chcel povedať, že keďže počúvam teda kritiku, ktorú si označil aj ty, Igor, že ako keby neexistovali žiadne dvere, ktoré treba vykopávať, lebo sú otvorené. Tie dvere sú a sú zatvorené práve v tom, že chceme riešiť klamlivú reklamu.
Spomínal si, že zákon o cenách je platný a tá medzinárodná opora z hľadiska úpravy v reklame je absolútne evidentná a existuje obrovské množstvo argumentov pre to, prečo by sme sa mali zamerať práve na to, aby existovala reálna možnosť porovnať ceny zájazdov na základe skutočností, ktoré sa reklamujú cez, alebo teda propagujú cez reklamné agentúry. Neviem, či sa dá ešte viacej zvýrazniť ten moment, že tie dvere existujú, sú zatvorené a treba ich otvoriť, aby si ľudia dokázali urobiť reálny obraz o cene zájazdu na základe ceny, ktorú uvádzajú touroperátori v reklamných kampaniach. To je od A po Z vyjadrený zámer, čo sa chce upraviť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja iba technickú poznámku. Pán kolega, chcem ti pripomenúť, že okolité krajiny Európy riešia problematiku cien pri cestovných zájazdoch aj znižovaním sadzby z ich kupovania a ich poskytovania. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem, aby sme sa nad tým vážne zamysleli a podporili návrh tohto zákona, nakoľko naozaj by som si dovolil povedať, že takmer všetci máme takú negatívnu skúsenosť s tým, že veľakrát ceny, ktoré sú uvádzané v akciách, a to nielen ako zájazdoch, tak sú zavádzajúce. Zvlášť je to pri tých zájazdoch a práve tých zahraničných a obyčajne sú to letoviská, kde vlastne v tej cene zájazdu sú skryté ceny a vám ten zájazd predraží to na raz toľko.
K tomu Passatu som ešte chcel aj ja zareagovať, to bol taký dobrý ako príklad, keď ten Passat máte v 600-tisícovej hodnote a kúpite toto auto za 600-tisíc a môžete ho aj 1 200-tisíc kúpiť, samozrejme, ale chcem poukázať predovšetkým na to, a to tu nebolo spomenuté, že do toho auta si môžete sadnúť a odísť z tej predajne. Je plne funkčný, má kolesá, volant, brzdy, je tam motor dokonca, strecha. Tak toto je ten podstatný rozdiel. Kdežto tuná veľakrát je to tá cena ako predstavovaná tak, keď si nedokúpite to alebo to, tak vlastne aj ten zájazd môže sa stať akoby nefunkčným.
Ide tu hlavne o to, aby boli chránení spotrebitelia, ktorí veľakrát naozaj sú na tomto trhu tuná ako zavádzaní. Ja som len toľko ešte k tomu chcel doložiť.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Jedná sa pravdepodobne o zákon o cestovnom ruchu, niečo podobného, týka sa celý tento návrh o cestovnom ruchu, čiže aj z republiky von, aj z republiky dovnútra. Je mi a by som chcel rád poprosiť, aby mi vysvetlili napr. cestovné. My si kúpime v autobuse cestovné, ktoré neobsahuje ani miestenku, ani batožinu, čiže aj na toto sa bude celé vzťahovať? Lebo to je tiež ako reklama v konečnom dôsledku. Ideme si požičať výstroj lyžiarsky, zahrňuje to aj oblečenie, aj lyže? Čiže ak riešime na jednej strane cestovný ruch, tak myslím si, že je tam viacej aspektov možno, ktoré by sa mali dostať do tohto návrhu. Ale ja nemám s týmto problém. Ďakujem.

Igor, ja síce nie som úplne priateľ vodenia občanov a spotrebiteľov za ručičku, myslím si, že človek by mal vždy byť zodpovedný a ostražitý v kontakte aj s reklamou, aj s akýmkoľvek predajcom, či už tovaru, alebo služby, a mal by si byť vedomý toho, že sa musí dozvedieť všetky informácie predtým, než pustí peniaze z ruky.
Ale na druhej strane súhlasím s vami aj s dôvodovou správou v tom, že, ako hovorí presne kolega Viskupič, nemal by byť ani vodený za nos a mal by byť schopný rozdeliť jeden produkt od druhého na základe porovnateľných údajov. Rovnako ako pri pôžičkách alebo iných finančných produktoch v poslednej dobe, v posledných rokoch sa sprísňovala legislatíva tak, aby bolo možné porovnávať úrokové sadzby a ľudia aby sa mohli rozhodovať na základe porovnateľných údajov, aj tu si myslím, že poskytnutie celkovej ceny základného balíka zájazdu aj s poplatkami je niečo, čo na trhu prospeje a zvýši to kvalitu aj samotných produktov, lebo nebudú predávané na základe zavádzania, ale budú predávané na základe ponúknutia naozaj kvalitného produktu.
Takže nemám problém tentokrát váš návrh podporiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Brixi, jasné, mňa tiež mrzí, že vlastne tá podpora cestovného ruchu na Slovensku voči ostatným krajinám tak trošičku pokrivkáva.
Pán poslanec Érsek, keď ste hovorili o tom cestovnom a podobne... Érsek (pozn. red.: vyslovené ako Éršek"). Tak? Som dobrý.
Tak toto, v tomto, čo my navrhujeme, tak je to o tom, že aby naozaj, keď vás cestovka láka na nejaký zájazd, do Bulharska napríklad, tak aby za tú cenu, ktorú uvedie, tak aby ste si mohli kúpiť naozaj zájazd do Bulharska aj s cestou. To, že už či navyše by ste tam mali potom sedenie na kolese alebo na chvoste autobusu, to už sú také variabilné príplatky, ktoré už potom môžu byť ako bokom uvádzané, a vy, keď sa rozhodnete ich mať, tak áno, okej, alebo nie, ale jednoducho, aby vás za tú cenu tá cestovka do toho Bulharska dopravila. Čiže toto riešime. Neviem teda, či sme sa úplne teda presne pochopili.
A, Martin Poliačik, ďakujem za podporu, ale to je váš liberálny prístup, že vy by ste najradšej boli, že vôbec ľuďom nepomáhať, ale ja si myslím, že v takýchto veciach, keď vidíme, že hromadne v tejto situácii podnikatelia, niektorí, zneužívajú možno neznalosť zákazníkov, tak by sme mali ľuďom pomáhať a štát by mal niekedy teda aj ľudí v správnej chvíli chrániť a toto, si myslím, že je práve taký moment.

Ja som ešte jednu vec vtedy v rozprave nepovedal a to je taký, taká možno trošku mylná predstava, že vlastne my teraz prikazujeme, že aby vlastne v každej reklame cestovka uvádzala jednu cenu a neriešili by sa tie situácie, že kde naozaj chcete mať výhľad na more, s dvomi deťmi, tromi deťmi, s jedným dieťaťom a podobne. Preto my vlastne, keď si aj prečítate presne ten návrh zákona, tak vyslovene tam uvádzame, že ak nie je možné vopred určiť konečnú cenu podľa odseku 1, ktorý hovorí o tom, že iba teda tú fixnú cenu, "predávajúci v reklame uvedie reprezentatívny príklad zájazdu, ktorý obsahuje popis všetkých služieb, ktoré sú súčasťou zájazdu, a konečnú cenu, ktorú spotrebiteľ zaplatí vrátane všetkých platieb spojených s poskytnutím zájazdu". Čiže napríklad uvedie, cena pre rodinu s dvomi deťmi s výhľadom na more na 14 dní je táto položka toľko, tá toľko, tá toľko, dokopy táto suma, ako rovno v reklame, aby ten človek videl, že my keď pôjdeme si ako rodina s dvomi deťmi objednať tento zájazd, tak od tejto sumy si vieme kúpiť ten zájazd so všetkými povinnými tými príplatkami.
Čiže ešte zopakujem, cieľom tohto zákona nie je šikanovať teraz cestovné kancelárie, ani si vôbec nemyslím, že ony doteraz akože podvádzali alebo zneužívali svoje nejaké postavenie. Nie. Fungovali presne podľa toho zákona, aký my sme im nalinajkovali. Zákon im umožňoval predávať zákony(zájazdy) doteraz tak, ako ich predávali, tak nerobme z nich podvodníkov. Nie. Nepodvádzali zákazníkov, fungovali podľa zákona, ako my sme im dali. Využívali systém, ktorý my sme nastavili.
Čiže je to v prvom rade ochrana ľudí pred možno zavádzajúcou reklamou, keď to tak nazvem, a v druhom rade veľmi podstatný moment - podpora slovenského cestovného ruchu alebo ochrana slovenského cestovného ruchu, domáceho cestovného ruchu pred zahraničným cestovným ruchom. Ako tváriť sa naďalej, nechať tie podmienky pokrivené a de facto takto na prvý pohľad vtedy, keď sa ten človek mentálne rozhoduje, kedy si zapisuje do podvedomia, že čo ho láka, kam na tú dovolenku by chcel ísť, a stále dlhodobo zvýhodňovať zahraničné zájazdy pred slovenskými nie je fér.
Keď hovoríme o tom, že sme suverénna krajina, kupujme slovenské výrobky, tak kupujme aj slovenské služby a toto je jeden krok, čím môžeme pomôcť podnikateľom v slovenskom cestovnom ruchu, že nebudú odrazu tí, ktorí sú vlastne strašne drahí, a to Bulharsko, Turecko, Chorvátsko, všetko je strašne lacné. Nie. Odrazu ľudia už na prvý pohľad budú vidieť, že áno, tie Tatry sú za tristovku a to Turecko je za šesťstovku. Už budú vidieť, že sa oplatí možno ísť aj na Slovensko do tých našich, veľakrát prázdnych hotelov, penziónov, ubytovní.
Ďakujem pekne za podporu.

Tak ja rovnako, ako navrhovateľ tohto legislatívneho zámeru, vás vyzývam k tomu, aby ste ho podporili. Opäť uvádzam, aplikačná prax ukazuje, že nepostačujú zákony, ktoré tu boli spomenuté, aj zákon o cene. A chcem uviesť, že okrem toho, že schválenie tejto legislatívnej iniciatívy bude mať pozitívny dopad na zvýšenie ochrany práv spotrebiteľov, na ich lepšiu orientáciu na trhu, bude mať aj pozitívny vplyv na posilnenie zdravého konkurenčného prostredia medzi cestovnými kanceláriami. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dostali sme sa k dlho očakávanému poslednému bodu rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a preto mi dovoľte, aby som bol stručný a stručne vás oboznámil s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.
Predkladaný návrh zákona vychádza z výsledkov experimentálneho overovania šesťročného gymnaziálneho štúdia, ktoré prebiehalo počas sedemnástich rokov na Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha v Martine a ktorého cieľom bolo získať čo najviac relevantných údajov o koncepcii šesťročného štúdia a zistiť, či je z hľadiska rozvoja žiakov a dosiahnutých výsledkov efektívna, alebo efektívnejšia ako v gymnáziách s inou koncepciou a dĺžkou štúdia.
Predmetom experimentálneho overovania bol návrh novej formy obsahového zamerania prijímacích skúšok, učebný plán a učebné osnovy povinných predmetov, nimi determinovaný výchovno-vzdelávací proces, jeho výsledky a realizácia koncepcie maturitnej skúšky. Gestorom experimentálneho overovania bol Štátny pedagogický ústav v Bratislave. Čiže tento projekt bol schválený v roku 1995 a vlastne myšlienka šesťročného štúdia na gymnáziu nadväzuje na myšlienky Jana Amosa Komenského, ktorý navrhoval vo svojom diele "Veľká didaktika" pre každý stupeň vzdelávania šesťročný cyklus.
Viackrát novelizovaný zákon č. 542/1990 Zb. umožňoval organizovať gymnáziá ako štvor- i viacročné, maximálne osemročné. Pri šesťročnom gymnáziu bolo základnou myšlienkou, bolo vytvoriť túto šesťročnú formu popri štvorročnej.
Podotýkam to preto, lebo v žiadnom prípade teraz nejde o vytváranie nových škôl. Vieme, aká je situácia, že problémy v školstve sú vážne. Napríklad len v Turci končí 9. ročník 700 absolventov, pričom stredné školy ponúkajú až 1 700 voľných miest. Čiže tá situácia je naozaj neudržateľná, ale touto novelou zákona nejde o vytváranie nových škôl.
Základné dôvody pre vznik šesťročného gymnaziálneho štúdia vyplývajú z dlhoročných, sedemnásťročných skúseností a poznatkov. Je tu snaha poskytnúť alternatívnu školu, alternatívne vzdelávanie, odstrániť uniformitu škôl, umožniť žiakom vo väčšom časovom priestore rozvinúť a zdokonaliť svoje schopnosti a zručnosti, dať im priestor realizovať sa v priestore starších spolužiakov.
Aj podľa pedagogicko-psychologických zistení, ktoré sú vedecky potvrdené, 12- a 13-roční žiaci predstavujú vekovú kategóriu, pre ktorú je z hľadiska poznávacích schopností typický prechod od konkrétneho k abstraktnému mysleniu, od mechanického k logickému zapamätávaniu. Aj z vývinového hľadiska je táto veková kategória skôr pripravená na zmenu, ako 10-ročné deti. To umožňuje už v tejto vekovej kategórii využívať metódy a formy práce charakteristické pre gymnaziálne štúdium. V 7. a 8. ročníku základných škôl sa začínajú výraznejšie presadzovať talentovaní žiaci, ktorí ak nemajú dostatočný priestor na rozvoj svojho talentu, začínajú stagnovať.
Možnosť vnútorne diferencovať štúdium na základnej škole spôsobuje, že v 1. ročníku štvorročného gymnázia sa vzdelávajú žiaci s rozdielnou kvalitou vedomostí z prírodovedných predmetov a cudzích jazykov, čo spôsobuje značné problémy žiakom v 1. ročníku. Výborní žiaci v tomto období prevažne stagnujú. V druhom polroku 9. ročníka sa celé ťažisko učenia prenáša na prípravu na prijímacie pohovory a najmä na testovanie deviatakov. Žiaci, ktorí sa na základe študijných výsledkov na stredné školy dostanú bez prijímacích pohovorov, strácajú motív na učenie. Stagnácia týchto žiakov pokračuje istý čas aj v 1. ročníku strednej školy.
Uvedené negatíva boli eliminované zavedením kontinuálneho gymnaziálneho štúdia. Jedným z účelov experimentu bolo uvedené negatíva úplne odstrániť a získaný časový priestor použiť na efektívne vzdelávanie.
Ťažisko zmien v šesťročnom gymnáziu bolo založené na posune od stratégie prinucovania ku stratégii aktivizácie a usmerňovania žiaka. Z tohto vyplýva posilnenie motivačnej funkcie vyučovania ako základného predpokladu udržania záujmu o štúdium a neskoršie celoživotné vzdelávanie.
Cieľom tohto pokusného overovania bolo získať poznatky, skúsenosti a podnety na vytvorenie alternatívneho programu vzdelávania pri sústredení nadaných a talentovaných žiakov vo veku 12 až 13 rokov, vytvoriť im optimálne podmienky pre rozvoj ich talentu a nadania pod vedením skúsených, vysoko kvalifikovaných pedagógov.
Na uvedenú formu štúdia sa napríklad robili veľmi komplikované prijímačky, prijímacie skúšky, ktoré pozostávali zo spoločensko-vedného testu, ktorý obsahoval úlohy z predmetov slovenský jazyk a literatúra, a taktiež z prírodovedného testu, ktorý obsahoval úlohy z predmetov matematika, fyzika, prírodopis. K uvedenej zmene prijímacích skúšok viedlo poznanie, že zisťovanie vedomostí len zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky nedáva dostatočný obraz o schopnostiach uchádzača pre štúdium na škole gymnaziálneho typu. Takéto širšie koncipované prijímacie skúšky umožňovali vybrať najkvalitnejších žiakov, ktorí sú po krátkom čase, potrebnom na ich adaptovanie sa na nové prostredie, pripravení aktívne sa zapojiť do výchovno-vzdelávacieho procesu, veľmi dobre pracovať rôznymi metódami a formami práce.
Experimentálne overovanie šesťročnej formy gymnaziálneho štúdia prinieslo i požiadavku novej maturitnej skúšky. Model maturitnej skúšky vrátane pedagogickej dokumentácie, ktorý bol na šesťročnom gymnáziu odskúšaný, bol s minimálnymi úpravami použitý pri dnešnej celoštátnej maturitnej skúške. Na základe výsledkov experimentálneho overovania koncepcie šesťročného štúdia v gymnáziu a koncepcie maturitnej skúšky na uvedenom type gymnaziálneho štúdia sa dospelo k záverom, že pôjde o efektívny model stredoškolského vzdelávania, ktorý žiackej časti populácie poskytne kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam.
Ja mám k dispozícii, podarilo sa mi získať Správu o ukončení projektu experimentálneho overovania šesťročného gymnaziálneho štúdia a dovoľte mi naozaj len v krátkosti prečítať zaujímavé, dve zaujímavé state z tejto správy.
"Úroveň vedomostí a zručností žiakov sa overovala na začiatku a na konci 3. ročníka prostredníctvom písomných skúšok. Testy z vyučovacích predmetov slovenský jazyk, slovenská literatúra, matematika, dejepis, fyzika, chémia a geografia vypracovali didaktici uvedených predmetov zo Štátneho pedagogického ústavu.
Dosiahnuté výsledky žiakov korešpondujú s výsledkami psychologického sledovania, dosiahnutými v neverbálnom inteligenčnom teste, ktoré potvrdzujú nadpriemerné výsledky žiakov v šesťročnom štúdiu. V porovnaní s výsledkami žiakov vo štvorročnom gymnáziu, kde sa realizovali tie isté testy z tých istých predmetov, žiaci šesťročného gymnázia dosiahli v priemere o 10 % lepšie výsledky.
Výsledky maturitnej skúšky ukazujú na vysokú a v mnohých prípadoch nadštandardnú úroveň vedomostí, zručností a prispôsobilostí žiakov a ich pripravenosť na ďalšie štúdium.
A veľmi zaujímavý je záver tejto správy, ktorú vypracoval Štátny pedagogický ústav, kde: "Na základe výsledkov experimentálneho overovania koncepcie šesťročného štúdia v gymnáziu a koncepcie maturitnej skúšky na uvedenom type gymnaziálneho štúdia je možné konštatovať, že ide o efektívny model stredoškolského vzdelávania, ktorý časti žiackej populácie poskytuje kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam." Avšak vzhľadom na to, že zákon č. 245/2008 Z. z. nepozná formu šesťročného štúdia, Štátny pedagogický ústav aj napriek tomu, že táto forma dosiahla veľmi dobré a merateľné výsledky, odporúča ukončiť toto šesťročné vzdelávanie.
Čiže vzhľadom na to, že keď bolo ukončené šesťročné vzdelávanie na jednom z najstarších slovenských gymnázií na Slovensku, na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine, vznikli tam aj veľké občianske protesty, spisovali sa petície, bolo mojou povinnosťou predložiť takúto novelu zákona, pretože si myslím, že je dobré naozaj, keď sa odstráni uniformita v školách, a je dobré, keď bude existovať takáto forma štúdia, aby si mali možnosť rodičia vybrať, na akú školu, pokiaľ to má byť gymnázium, svoje dieťa dajú.
Samozrejme, že sa otvorí určite v rozprave, alebo sa bude namietať ten súčasný stav v školstve. Ja som tiež zato, aby sa strážilo otváranie nových škôl, pretože tá situácia je naozaj neúnosná. Ale podľa medializovaných informácií ministerstvo školstva pripravuje novelu zákona, kde napríklad vyššie územné celky budú mať možnosť a právo limitovať napríklad otváranie tried. Čiže neobstojí argument, že takáto forma štúdia by znamenala veľký odliv žiakov zo základných škôl, pretože práve vyšší územný celok ako zriaďovateľ takéhoto gymnázia bude mať možnosť redukovať alebo stanoviť presný počet tried, ktoré sa otvoria.
Ďakujem pekne.