3. schôdza

Ďakujem. Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Vašečka.

Ďakujem. Pán Bagačka, ja by som chcel jednu poznámku. Napríklad v našom prípade toto riešenie ešte zlepšilo situáciu na základnej škole, lebo my sme nebrali deti už zo 4., resp. 5. ročníka, ale až zo 7., takže ešte 2-3 roky potiahli tých študentov ďalej. Takže, samozrejme, máte úplne pravdu v tom slova zmysle, že netreba zabúdať na základné školy, ale je tu koncepcia, ktorá, o ktorej sa diskutuje aj pri tých 8-ročných, aj pri tých 6-ročných, jasné, že je to len pre určitú časť populácie, nie o tom, že sa majú vyľudniť triedy základných škôl na druhom stupni. A naozaj je možno aj do budúcnosti taká myšlienka, že celkovo premyslieť tú koncepciou základného školstva a potom aj stredného.
Myslím, že v Poľsku majú skúsenosti s určitým spôsobom, nehovorím, že ho máme prebrať, ale môžme sa, môžme otvoriť diskusiu na túto tému. Takže myslím si, že nejaké 4, myslím, že gymnáziá, ktoré mali 6-ročnú formu na Slovensku, určite nezruinujú základné školstvo, ale dá sa teda o tom hovoriť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský. (Ruch v sále.) A prosím o kľud v rokovacej sále. Páni poslanci!

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, prichádzam sem povedať pár slov.
Na úvod predovšetkým to, že si myslím, že je dobré predložený návrh podporiť. A pokiaľ ide o úvahy o tom, ktoré tu zaznievajú a zazneli, že máme problémy na základných školách a kde sú ťahúni, keď odídu na gymnáziá. Nuž nikoho by nenapadlo povedať, že ak začína povedzme dobrý hokejista v Trenčíne medzi dorastencami, alebo začína v Poprade, v Spišskej Novej Vsi, tak je jeho povinnosťou ťahať žiacky a potom dorastenecký a potom áčkový kolektív a potom až do staroby ťahať svoje mužstvo. Tak to bolo kedysi.
Bobby Charlton hral za Manchester a Jožo Golonka s malou prestávkou za Slovan. Potom sa svet otvoril a dnes je považované za absolútne normálne, že tí najtalentovanejší odchádzajú rásť medzi iných najtalentovanejších. Nikto sa nerozhodne obetovať veľmi talentovaného športovca na to, aby ťahal napríklad svoj vidiecky hokejový či futbalový klub, a každému z nás sa to zdá úplne normálne. Len tu plačeme nad tým, že tí najlepší odchádzajú.
Keď človek prečítal podklady k tomuto návrhu zákona a prečítal stanoviská zodpovedných pracovníkov pedagogického ústavu, tak prišiel k záveru, že projektu, ktorý sa tu realizoval, sa v zásade nedá nič vyčítať, že je nejakým poškodzovaním schopností budúcich absolventov, že tam vyrastajú na súcich a schopných absolventov. A to, čo sa teraz má stať, je také niečo, ako keď vám uprostred banálneho trávnika vyrastie akýmsi riadením osudu krásny kvet, ale my sa rozhodneme, že ho prejdeme kosačkou, pretože však načo, tam má byť trávnik a vôbec tam má byť všetko v jednej výške.
Nikto netvrdí ani nikto z autorov nežiada, aby sa po Slovensku rozrástli 6-ročné gymnáziá. I keď argument o tom, že dieťa, ktoré ide na 6-ročné gymnázium, je možno už viacej vydiferencované a prichádza to rozhodnutie i rodičov jeho, pripusťme, v čase zrelšom, tak aj keď to nechám úplne stranou, domnievam sa, že ak niekde niečo funguje, nemáme to v zmysle na jednu výšku zrezaného trávnika bezpodmienečne zrezať a potom ešte posypať travexom.
Domnievam sa, že bieda školstva leží inde, a dalo by sa o tom hovoriť veľmi veľa, a to, ako to prezentoval pán primátor Martina, informáciu o počte detí absolvujúcich základné školy a počte miest na tých ďalších školách, tak samozrejme, že bude potrebné riešiť nadbytočné školy a nadbytočné triedy. Ale riešiť to okrem iného tým, že zrušíme jeden spôsobom fungovania, očividne úspešný, sa mi nezdá celkom dobrý.
Školstvo má veľa problémov a musím povedať, že sme 18 mesiacov, či koľko, Janka, žili vo výbore, ktorý bol ako všetky výbory v predchádzajúcom parlamente, ako v každom parlamente, koalično-opozičný, ale musím povedať, že hádam s výnimkou dosť pravidelne proti všetkému rebelujúceho exministra Mikolaja sa v našom výbore darilo diskutovať a hovoriť svoje názory a nepochybne - a teraz to není žiaden oslavný paján na pána ministra - bolo to i na základe istého prístupu predsedu výboru Čaploviča, ktorý nepotláčal diskusiu, aj keď mal iný názor, buď vnútorne osobný, alebo stranícky iný, tak sa tam dalo hovoriť.
Prekvapuje ma, inak musím povedať, že ministerstvo prichádza s takýmto názorom, a domnievam sa, že, a teraz nechcem sa prikloniť k verzii o dobrom panovníkovi a zlých radcoch, ale akosi to vybočuje podľa mňa z takej bežnej konciliantnosti dnešného pána ministra, ktorý dokonca i v tých návrhoch, s ktorými prišiel do funkcie v ostatných mesiacoch a kde parciálne a miestami aj trochu zaslúžene narazil, tak sa mi zdalo, ani keby v tých názoroch niektorých na úroveň vysokých škôl, na úroveň kritérií prijímania na stredné školy zaznelo ako echo to, čo pán minister, vtedy ako predseda výboru, počul i z našich úst, ktorí sme teda zastávali kvalitu a nie čísla. A dodnes sa domnievam, že ak 6-ročné gymnázium produkuje súcich študentov, nevidím minimálny dôvod, prečo ho mám zaškrtiť zaživa.
Univerzita Komenského, najväčšia, najstaršia, hádam aj najlepšia vzdelávacia inštitúcia na Slovensku, niekoľko rokov veľmi svedomito hodnotila úroveň stredných škôl a do svojej detailne vedenej štatistiky zahrnovala všetky stredné školy, rozumie sa stredné všeobecné, teda gymnáziá, ale i stredné odborné, ktoré poslali uchádzať sa o štúdium na Univerzite Komenského aspoň desiatich poslucháčov. Ak desiati z danej školy prišli, číslo menšie ako desať sa považovalo za štatisticky ťažko hodnotiteľné, tak sa dal roky - a robili sme, veľmi poctivý, robil to môj kolega prorektor Dúbrava - rebríček úspešnosti slovenských stredných škôl pri uchádzaní sa o štúdium na najslávnejšej slovenskej univerzite. A musím povedať, že tam boli priepastné rozdiely medzi školami, ktoré boli rovnakého charakteru a ktoré delili možno štyri ulice, vzdialenosťou. Boli také školy, ktoré mali 56-percentnú úspešnosť, a boli také školy, ktoré sa roky nedostali nad 19 %. Ako rodič, keby som o tom vedel, tak veľmi zvážim, či dám do tej 19-percentnej školy svoje dietky.
A chcem teda povedať, že ak sa nejaká škola môže pochváliť slušnými výsledkami, tak by sme ju nemali zadupávať. A kritériom prežívania dnes nepochybne v nadmernom počte existujúcich tried a škôl má byť jedine a výlučne kvalita. A takisto má byť kritériom na prijímanie na vysoké školy nie byrokratické rozhodnutie od zeleného stola, kde povieme, že v okrese Krtíš i Bratislava bude rovnaký počet tých a tých škôl na počet obyvateľov.
Ja hovorím jedno, samozrejme, že podnetnosť prostredia je rôzna a vonkoncom neznamená, že v Krtíši nemôžu vyrastať Einsteini a iní géniovia, len jednoducho pravdou pre prijatie na tú strednú školu nemôže byť iné ako objektívne, nie známkami, a to iste pán minister vstúpil vedľa, ako kritériom prijatia. Pretože to tu správne zaznelo, existujú nepochybne rodičia, ktorí tlakom finančným, osobným vplyvom alebo iným zabezpečia svojim deťom potrebné známky. Ak to má byť tak, tak je to z blata do kaluže.
Chcem teda povedať, že, tak ako pri všetkom, kritériom majú byť výsledky v prospech vlasti, salus patriae, a to nech nás vedie pri uvažovaní o rušení, obmedzovaní, zašľapávaní alebo, naopak, podporovaní. A ak tak budeme robiť, nemali by sme, a mrzí ma, že tu nie je pán minister, aj keď to, samozrejme, nie je jeho povinnosť, jednoducho by som sa naňho pozrel a spýtal by som sa ho, či je vnútorne presvedčený o tom, že tento martinský experiment treba kvôli zjednodušeniu, pretože iný dôvod nevidím, zlikvidovať.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Žitňanská, poslanec Fronc, Hlina, Poliačik, Kuffa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť to, čo povedal aj pán poslanec Osuský, že kvalita musí byť základom pre posudzovanie existencie škôl a naozaj na tej forme by nemalo záležať, či je to štvor-, šesť-, päť-, osemročné, ale naozaj či ide o kvalitnú školu, alebo nie. Takisto ako, myslím si alebo ak si dobre spomínam, včera bola tá debata o financovaní škôl, ktorú sme tu viedli, tiež je to o tom, aby školy boli financované podľa kvality, lenže tú kvalitu si musíme zadefinovať, musíme vedieť, čo vlastne chceme merať.
A preto si dovolím teda zareagovať, aj pán poslanec Osuský to spomenul vo svojom vystúpení, podľa čoho teda posudzovať alebo povoľovať otváranie ročníkov. Nemalo by to byť naozaj len podľa nejakej svojvôle poslancov zastupiteľstva vyššieho územného celku, ale tiež by to malo byť, keď už, tak posudzované podľa kvality tej-ktorej školy, aby sa nestalo, nielen to, čo pán poslanec hovoril, že pri tých známkach rodičia si dokážu kúpiť alebo zatlačiť na pedagóga, aby dal lepšie známky, ale takisto aj tie školy možno budú vedieť zalobovať u poslancov, aby oni dostali ten súhlas na otvorenie nových tried, pričom nemusia byť zárukou tej kvality. Čiže kvalita je téma, o ktorej by sme sa mali tu rozprávať aj s ministrom školstva a od ktorej by sa malo odvíjať či už financovanie, alebo samotná existencia škôl.
Ďakujem.

Pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Osuský, som rád, že si o niektorých veciach hovoril, a pokladám za veľmi dôležité tu povedať, že mnohí sú dneska nervózni, že tu musíme sedieť oveľa dlhšie, pretože niekto potrebuje hodiny a hodiny rozprávať, a istým spôsobom to je pravda. Ale na druhej strane, keď necháme dieťa v škole, ktoré má oveľa väčší talent, v podstate tratiť svoj čas a bránime mu takým spôsobom v urýchlenom rozvoji, na čo má schopnosti, len preto, aby ťahalo druhých, a nedáme mu možnosť ísť na dobrú školu. To chceme robiť? Čiže toto pokladám za veľmi dôležité.
A na druhej strane chcem povedať, že experiment, to nie je skúšanie, to je metóda v školstve, v ktorom sa najprv veci overia, až potom sa zavedú. A je to zodpovedná metóda, to nie je hazard.
A myslím si, že, a to poviem, ja tento návrh podporím, i keď jeden problém mám, a to poviem rovno, že kvôli iným veciam, neschopnosti ich inak riešiť, musíme v tejto chvíli meniť zákon. To ma, poviem otvorene, veľmi mrzí.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Zas ani neviem celkom presne, čo sme sa z vystúpenia dozvedeli, možno len to, že deti sa majú učiť a školy majú byť dobré, ako keby to niekto spochybňoval tuná.
Mňa trošku prekvapuje, už až prekvapuje, to názorové žoldnierstvo u pána Osuského a naozaj je bezbrehé v tom diapazóne tém, ku ktorým sa vie vyjadriť. Od ESM cez rentu športovcov, šesťročné gymnáziá, dokonca - a znova to spomeniem, nezabudol som - aj vysielače mobilných operátorov. Pán Osuský obhajoval umiestnenie vysielača mobilných operátorov na školu, kde zhodou okolností chodia moje dve dcéry, tak až mu hlas preskakoval, v tej sile a v tom presvedčení, že tam má byť, že som bol úplne zarazený, že na takúto vec sa dokázal nadchnúť. Som rád, že to skončilo úplne inde.
Čiže ja už s rezervou vnímam tú silu presvedčenia, s ktorou tu vždycky pán Osuský vystúpi, a zopárkrát nám dá nejaký citát, aby nám bolo jasné, že je o dve triedy ďalej a že my tu tomu nerozumieme.
Ďakujem.