3. schôdza

Pán poslanec Poliačik.

No ja skúsim zo salaša naspäť k veci. Veľmi sa mi páčil... (Zasmiatie sa v sále a potlesk.) Veľmi sa mi páčil, Peter, ten príklad so športovcami. Myslím, že to je niečo, na čo Slováci budú počúvať. Nemá zmysel, aby sme šikovných futbalistov abo hokejistov nechávali v tradičných školách iba kvôli tomu, aby tí ostatní chlapci a dievčence na telesnej výchove za nimi pobehli o nejaký ten metrík viacej. A rovnako ako na športových školách vychovávame elity, ktoré neskôr môžu reprezentovať celú krajinu, tak presne takisto môžeme mať elity v matematike, v prírodopise a v mnohých iných veciach a vytvárať tak naozaj elitnú vrstvu stredoškolských študentov, vysokoškolských študentov, ktorí potom ale takisto potiahnu celú krajinu.
A experimentálne programy na školách zabezpečujú presne to, že dokážu odhadnúť, ktoré deti na to majú. Dokážu im dať alternatívny alebo individuálny prístup a dokážu z nich vychovať ľudí, ktorí potom pre celú spoločnosť prinesú naspäť pridanú hodnotu. A niečo také by sme mali určite podporovať a nie zavádzať normalizáciu a rovnakosť v rámci toho, aby veci boli tak, ako boli odjakživa.
Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Ja to vrátim zase trošku naspäť na ten salaš, aj keď to vyznieva ako tak veľmi smiešne. Netreba sa tak z toho posmievať, lebo ja keď to tuná tak počúvam tiež o tom školstve, podobne som chcel ako kolegynka to tuná hovorila, mám to tu poznačené, že sa treba zamerať naozaj na kvalitu a na obsah. Nie, kolegovia, že či to je štyri-, šesť- alebo osemročné gymnázium.
Dovolil som si to preto vrátiť na salaš, pretože ja si myslím, že dneska oveľa väčší problém je v tých školách, vzťah študenta, žiaka kontra učiteľ. Veď učiteľ je takmer nič. Na salaši ho naučili, jak sa má správať. Ten bača, ktorý pásol ovce, vychovával zároveň aj svoje deti. Kdežto dneska my sa pozeráme len na nejaké to elitárstvo len v nejakých superlatívoch, tie deti, aby sme vychovali, aby boli to samí jednotkári, samí títo fenoméni. Ale my zabúdame na veľmi dôležitú vec v školstve, ktorá tuná bezpochyby už dlhé roky je - a to je výchova. Výchova a vzdelávanie má ísť ruka v ruke. To nemôže byť len naučiť sa matematiku alebo násobilku, alebo čokoľvek iné a zúčastňovať sa olympiád a vychováme v školách, prepáčte, ale veľakrát sa správajú ako už tie deti veľmi neprimerane. Veľmi neprimerane a tvrdo voči svojim pedagógom.
Ja by som naozaj chcel, áno, ako to pán Osuský povedal, že bieda školstva je inde. Škoda, že sa nezameral na to, že nepovedal viac, že kde tá bieda v skutočnosti v tom školstve je.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Osuský.

Ďakujem, pani predsedajúca. No, samozrejme, že v niekoľkominútovom vstupe, a to ešte pod tlakom pohľadov uprených na digitálny ukazovateľ času, som sa nemohol venovať biede školstva v celej šírke.
Pokiaľ ide o tom, aké sú pomery v školách, tak rád by som kolegovi Kuffovi povedal, že vychovávať má rodina. Rodina, potom kopa hnoja, potom opäť rodina, potom ešte veľká kopa hnoja a potom škola. Z rodiny má prísť vychovaný žiak, ktorý sa v škole vzdeláva, to tak kedysi bolo - Valaská škola mravov stodola. Ale, žiaľbohu, dnes je veľmi pohodlné kopnúť si do učiteľa, pritom sme tam poslali nevychovaného spratka, takže ono je to asi tak s tou úlohou školy. Škola je vzdelávacia, možno aj výchovná inštitúcia, ale vychovávať má rodina. Fyziku mama učiť nemusí.
Pokiaľ ide o to, či hovoríme o elitách, alebo neelitách: svetom v každom obore pohli elity. Pohli tí najlepší z najlepších. Slovenskou vedou, verím, hýbu absolventi najlepších gymnázií, ktorí mali možnosť presadzovať sa v tých, možno v najväčšej konkurencii, či to je v matematike Novohradská, v iných smeroch napr. Grösslingová a, samozrejme, iné školy. Vynikajúce stredné školy Rimavská Sobota, Revúca, Spišská Nová Ves. Áno, ale to je stále o tom istom, tí najlepší pohnú vedou i spoločnosťou.
Pokiaľ ide o výlevy kolegu Hlinu, našťastie moje vystúpenie i na tému vykrývača je nahraté na zázname z vystúpení staromestského zastupiteľstva, takže tie jeho báchorky si môžte prípadne pozrieť a skonfrontovať s realitou. Iná vec je, že keď on o mne hovorí, že sa vyjadrujem ku všetkému. Nepoznám tu väčšieho všeexperta od salašov po telekomunikácie... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Igor Hraško, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé dámy, milí páni, ja to mám zhruba tak na trištvrte hodinku, tak dúfam, že to ešte strpíte. (Zasmiatie sa v sále.) Nebojte sa, robím si srandu, ja budem len krátko.
Keďže sa jedná tak trochu aj o môj - o môj - o gympel, o moju alma mater, na ktorom som študoval, tak mi to je také dosť srdcu blízke. Ale veľa vecí, ktoré som chcel povedať, už povedali iní predrečníci. Ja sa skôr budem sústrediť teda na to, čo mi ostalo, a to bolo zopár poznámok na to, že či je dobré, aby deti odchádzali zo základných škôl na osem- alebo šesťročné gymnáziá, prípadne na päťročné bilingválne, či to má nejaký svoj význam, alebo nie. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)


Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím o kľud v rokovacej sále, pánovi poslancovi sa zle prednáša.


Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Moja prvá otázka by na vás všetkých bola, že ktorý z vás ste niekedy v živote učili nejaké deti? To je jedno v akej oblasti. Je tuná zopár učiteľov, áno. Samozrejme, takže viete, ako je to s výchovou, keď máte veľa detí, keď máte menej detí. Čo ich dokážete naučiť, keď ich tam je v triede veľa, keď ich tam je menej, ako sa im môžete venovať.
Myslím si, že výsledok experimentu, ktorý tu bol popísaný a ktorý teda bol dlho, dlho skúšaný, až napokon teda skončil tak, že nedostal povolenie na ďalšie experimentovanie, pretože zákon, žiaľ, medzičasom nebol upravovaný a nikto sa ani nesnažil tento zákon upraviť, aj keď iniciatívy zdola určite boli, žiaľ, politická vôľa zrejme nebola na to, aby sa niečo takéto udialo, a výsledky hovoria samy za seba. Sám Štátny pedagogický ústav konštatoval, že tie výsledky tohto experimentu boli dobré.
Ja ešte predtým, než som sa vôbec dozvedel výsledky Štátneho pedagogického ústavu, som si povedal sám pre seba, že deti, ktoré vychádzajú zo základnej školy v nižšom veku na to osemročné gymnázium, ešte nie sú až tak prispôsobené tým podmienkam toho gymnaziálneho štúdia. Ale už tie staršie deti, tí siedmaci, šiestaci, siedmaci, prípadne už teraz ôsmaci, keďže to bolo až do deviatej triedy, už sú intelektuálne trošku niekde inde a myslím si, že skôr majú šancu dostať sa do toho nového kolobehu gymnaziálneho štúdia, vlastne toho učiva, ktoré by mali zdolávať.
Takže môj osobný názor už predtým, než teda boli výsledky vonku, bolo to, že šesťročné gymnázium má svoje opodstatnenie. Skôr mi tam potom do toho nahrávalo proti to päťročné štúdium bilingválneho gymnázia, ktoré tak niekde medzi, medzi, to je také na rozhraní, sú štvor-, osem-, zrazu, puf, päť-. Tak aj toto by sa mohlo nejakým spôsobom ustáliť, pretože je to taká cifra, ktorá nie je deliteľná dvomi, že? Dva, čiže štyri, šesť, osem sú, ale to päť mi tam nejak nehrá úlohu, takže možno aj toto prehodnotiť. Ale v každom prípade som teda za to, aby sa dala možnosť študovať na šesťročných gymnáziách.
No a teraz sa dostanem ešte ku tej problematike, ktorú spomínala pani Vášáryová, poslankyňa, a pán Bagačka, že deti nám, a ťahúni, ťahúni nám odchádzajú. No to vystihol teda zase pán kolega, ktorý hovoril o tých športových kluboch, tí nech si idú. A ja osobne teda mám skúsenosti, že pokiaľ sa zmenší počet detí v triede, lepšie sa s nimi narába. Viac sa im dá venovať, a hlavne individuálne, a dokážu sa dosahovať lepšie výsledky. Koniec koncov aj posledný monitor to, myslím, potvrdil, ktorási základná škola, kdesi z východného Slovenska, tam zo severu, porazila v monitore veľké základné školy z veľkých miest, renomovaných. Čím to asi bolo? No pretože v tej triede ich bolo málo, učiteľ ich učil rád a rád sa im venoval a venoval sa im viacej.
To znamená, že v triede, pokiaľ sa nájdu šikovní žiaci, ktorí na tej základnej škole zistia, že by chceli ísť študovať to gymnaziálne štúdium, či už osem-, alebo šesťročné, tak nech idú. Tým pádom sa zmenší počet žiakov v triede a tým sa môžu učitelia omnoho kvalitnejšie, omnoho kvalitnejšie a lepšie venovať príprave. V konečnom dôsledku to môže mať pozitívny efekt v tom, že ak sa im budú lepšie venovať, tie deti môžu dosiahnuť lepšie výsledky a môžu sa dotiahnuť až na tých, ktorí o tie dva roky odišli skôr z tej základnej školy. Možno sa potom stretnú v jednom ročníku na gymnáziu a zistia, že sú na rovnakej úrovni. Ale pokiaľ by tam tí ťahúni tam ostali, tak možno by sa tie výsledky nedosiahli, nedostavili.
Ja sám môžem povedať, že mňa napríklad na štúdium na gymnáziu ovplyvnila moja učiteľka matematiky v ôsmej triede. Ja som ju mal teda v každom ročníku od piateho ročníka inú a by som povedal, že až táto v ôsmej triede ma ovplyvnila natoľko, aby som teda išiel študovať na gympel. Pretože ona mi povedala, že, ja som chcel ísť na priemyslovku, vtedy strojnícku, ktorú máme teda v Martine, aby som mal teda nejaký chlieb v rukách, mal som to z domu, od otca aj od mamy povedané. No a ona zrazu prišla a povedala mi, že, Igor, veď ty choď na gympel, veď ty máš na to. Takže ona ma ovplyvnila, ja som išiel na gympel, vyštudoval som gympel, prišla vysoká škola a tak ďalej a skutočne to bolo ovplyvnenie až na poslednú chvíľu, dá sa povedať.
Ale sú žiaci, ktorí majú napríklad možnosť ísť skôr. No tak keď chcú a rodičia to chcú a poprípade aj učitelia zistia, že majú na to talent, tak nech idú. A tým pádom sa v triede uvoľní miesto a môžu sa im naozaj, skutočne lepšie venovať.
No a nesúvisí to len teda s prospechom, ale aj so správaním žiakov. Pretože vieme, že máme tam zopár, stačí vám v triede zopár typov, ktoré sú takého razantného charakteru, žiaľ, bol som taký aj ja, ktorý som si tiež dovolil občas vyskočiť nadmieru, ako bolo prípustné, ale zase do určitej hranice, veľa som si toho nedovoľoval, aby to nebolo v rozpore, ale vyrušoval som. A stačí, aby ste mali takýchto typov viacej v triedy a tí si vyžadujú pozornosť. No a keď sa, samozrejme, spolužiaci na tom rehocú, tak je to náramná zábava. Ale ak takýchto vyselektujete, resp. oni sa nebudú mať pred kým ukazovať, tak tá miera toho správania neslušného, nevhodného, by som povedal, že trochu klesla a klesá. Takže myslím si, že je to niekedy aj na dobro veci, že časť tej triedy teda odíde a zostanú tam skutočne len tí ďalší.
A čo sa týka toho ťahúnska, z osobnej skúsenosti viem, nás išlo z triedy, že zo základnej školy asi trištvrtina spolužiakov na gympel a všetci sme teda uspeli, ale nepociťoval som žiadne ťahúnstvo od niekoho iného, že by teda mňa niekto ťahal alebo že by som ja niekoho ťahal. Takže ťažko povedať, že či toto je relevantný, relevantné to, že teraz ťahúni nám odídu. V čom sú ťahúni? Zlepšujú výsledok triedy? Hm, možno, ale to nemá vplyv na tých, ktorí sa učia horšie. Skôr to môže mať vplyv tým, že sa im potom učiteľ môže viacej venovať, pokiaľ ich tam bude menej.
No a súhlasím aj s tým obmedzením päťpercentným na prijímanie na osemročné gymnáziá, pretože ako som už spomínal, osemročné gymnázium, myslím si, že tam tie deti ešte nie sú tak intelektuálne zdatné, ale môžu byť pritom teda šikovné, tak nech skutočne na to idú len tí, ktorí na to intelektuálne majú. A tam obmedzenie je úplne v poriadku.
No a výchovu som už spomenul. Takže to by bolo asi tak všetko.
Na záver poviem už len jedno, že týmto zákonom dávame možnosť deťom, rodičom vybrať si možnosť štúdia. Experiment bol úspešný, treba to len uzákoniť. Ešte raz hovorím, dávame možnosť, nediskutujem. Je tu možnosť, tak dajme možnosť výberu žiakom aj rodičom.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len by som zareagovala jednou otázkou na pán poslanca Hraška. Odkiaľ viete, že práve tých 5 % je ten počet žiakov, ktorí intelektuálne na to majú, aby išli na osemročné gymnázium? Prečo práve 5 %. Čo keď je to šesť, ktorí by spĺňali tie kritériá? Nie sú dôležitejšie tie kritériá? Každé osemročné gymnázium, pokiaľ viem, má prísne prijímačky. Tam nech je tá selekcia, ale nie v tom, že my povieme, že 5 % z populácie. Však v tých mestách to môže byť, niekde môže byť 2 % z toho ročníka, niekde 5 %, niekde 6. Ako ak by ste mi toto mohli vysvetliť. Ďakujem.