3. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Sulík, pozorne som počúval, čo ste hovorili. Musím povedať, že mnohé fakty o chorom stave financií eurozóny sú vecné, tie prívlastky, k tým sa nebudem vyjadrovať. Ale to podstatné, čo vidím, naozaj, vy nedávate návrh na riešenie. Ako, áno, beriem tak, že nech Grécko zbankrotuje, potom prípadne Španielsko zbankrotuje, trh to vyrieši, zbankrotuje celá eurozóna. Tie následky asi si nikto nevie dobre predstaviť, aké by boli. Ale, a to podstatné, čo ste na záver povedali, že keď sú dve alternatívy, že jedna je legitímna - buď prijať alebo odmietnuť, akosi nemusíte dať riešenie. No, keď ste použili príklad, ja nerád, ale tiež siahnem po príklade. Viete, ste na potápajúcej sa lodi a máte dve alternatívy: skočiť do záchranného člnu alebo neskočiť do záchranného člnu. A môžete povedať, neskočíme do toho záchranného člnu, ale tá loď sa bude s vami tak či tak ďalej potápať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Bublavý.

Ďakujem za slovo. Pôvodne som nechcel vystúpiť, ale na záver ma svojím pohľadom pán poslanec Sulík akosi vyprovokoval, aby som sa zapojil do debaty. Pán kolega Sulík nám tu svojím odborným výkladom skritizoval Európsku úniu, eurozónu, euroval, Európsky mechanizmus pre stabilitu a, samozrejme, aj vládu Roberta Fica. Ja nie som ekonóm, ani finančný odborník, ale mám istú skúsenosť z nedávnej minulosti s návrhom pána poslanca Sulíka, keď nám navrhol matematický vzorec, kde sme mali vypočítavať platy poslancov v Národnej rade s tým, že sme si ich mali znížiť. A ten vzorec dopadol tak, že v podstate za nejakých päť-šesť mesiacov sme mali zvýšenie platu o skoro 600 eur. Tak ja neviem, či tá jeho finančná analýza aj dnes je tá správna, lebo naozaj, musím o tom pochybovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Sulík s reakciou. Prosím, zapnite pána poslanca Sulíka.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za, za faktické poznámky. Tak, pán Blaha, najprv teda k vám. Musím povedať, že, že ste pána Ondruša, ktorý bol doteraz taký ten hlavný ideológ, nahradili viac ako statočne, a teším sa teda na vaše duchaplné príspevky najbližšie štyri roky.
Pán poslanec Fronc, hovoríte, že nepredložil som návrh na riešenie. No, predložil som a ja to ale veľmi rád zopakujem, prihlásim sa nato, ale do ústnej rozpravy, a budem ešte raz hovoriť o riešení a takisto o tej potápajúcej sa lodi.
Pán poslanec Bublavý, no, vravíš, nie si ekonóm, zrejme si teda nepochopil úplne ten systém odmeňovania. Nechcem teraz strácať čas na to, ale ja ti ho rád vysvetlím. Len teda tá pointa bola, že keď táto Národná rada schváli nižšie dlhy, tak budú sa mať poslanci lepšie, čo teda schváli, lebo dlh po vláde SMER-u bol teda významný a ten sa podarilo, podarilo schváliť. No, ale podstatná vec, páni, a nielen tí, ktorí diskutovali vo faktických poznámkach, jedno, koľkokrát ma obviníte, že som účtovník, demagogista, populista či demagóg, populista, jedno, koľkokrát sa to budete snažiť celé zhovadiť, vy sa zodpovednosti nezbavíte. Uvedomte si to. Je to dnes vo vašich rukách, či poslušne dvihnete ruku, ako vám to veľký vodca prikázal, alebo či náhodou si vytvoríte vlastný názor. Neverím, že osemdesiattri poslancov SMER-u má potom, čo sa oboznámilo s faktami, ktoré som tu sa snažil v mojom prejave dosť podrobne predložiť, že má ten istý názor, že musíme to podporiť.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás len upozorniť, že dnes o 11.00 hodine hlasovanie nebude, pretože nie je o čom hlasovať, pretože sme včera hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch.
Teraz o slovo požiadal podpredseda Národnej rady Ján Figeľ. Ja mu udeľujem slovo podľa § 28 rokovacieho poriadku.
Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán vicepremiér, ctené kolegyne a kolegovia, v týchto dňoch zaznievajú aj nové, nové výzvy, nové diskusie, témy, európsky superštát alebo Spojené štáty európske verzus nejaký rozpad súčasného integračného modelu. Ja som presvedčený, že Európska únia nemá byť a ani nebude superštátom. Má byť dobre zorganizovaným spoločenstvom slobodných, zodpovedných demokracií, ktoré vytvárajú postupne nielen pravidlá, ale aj zrelosť pre realizáciu spoločných záujmov. Dá sa to a má iba na báze spoločných hodnôt. Geografia k tomu nestačí, alebo iné atribúty, východiská. Je to o hodnotách.
Euro nie je problém. Euro je logickou súčasťou tejto ambície, aby spoločný trh fungoval. Aby tu nezarábali predovšetkým bankári alebo peňazomenci, ktorí jedny papieriky menia za iné, ale aby bolo viac slobody, viac prosperity a rozvoja, perspektívy. Problém je dlhová kríza, to, že sa žilo na účet niekoho potom, už či najbližšej vlády a generácie alebo aj detí našich detí. Toto je treba zmeniť.
Euro sa stalo logickou súčasťou hospodárskej a menovej únie. V tretej fáze nabieha od 1. januára 1999, neviem, či je to dávno, je to trinásť rokov, pubertálny vek. Trinásť rokov nie je veľa, napriek tomu, euro sa stalo druhou najväčšou menou sveta. Keď v októbri tu bolo hlasovanie o eurovale, prišla sem japonská televízia, nie zo srandy, nie z ničnerobenia, ale preto, lebo aj Japonsko zaujíma, či a čo bude s eurom a s finančnými podmienkami, ktoré sú dnes globálne. Toto je význam Slovenska dnes. To predtým nebolo. To v podstate nikdy nebolo. My sme tak rozhodujúcou súčasťou mnohých procesov, ako si to ani neuvedomujeme. Môžeme z toho vlaku vystúpiť, môžeme zatiahnuť brzdu, on sa rozbehne, ale aj bez nás, respektíve Slovensko môže formovať tieto rozhodnutia, ale myslím si, že nešlo blokovať, skôr vytvárať spoločnú Európu.
V osemdesiatych rokoch sme tu mali konvertibilný rubeľ. Západná Európa na dve tretiny obchodovala v dolároch, pretože všetko ostatné bolo také nedôveryhodné, že sa skoro neoplatilo. A to hovorím aj o vážnych menách, ktoré znamenali mnohé otrasy. Britská libra, pesety, líry, drachmy, to boli turistické meny na krátkodobé zámery, ale nie na veľké strategické obchody.
Boli chyby, bola nedisciplína, vtedy to hlavne platí, ak si definujeme pravidlá, a sami ich nedodržiavame, lebo výhodou Európy, spoločnej Európy je, že dominuje nie sila, nie veľký, ale spoločné pravidlá. A preto sa mohlo aj darilo i veľkým, i malým, i bohatým, i chudobnejším, i silnejším, i slabším. Ak toto nebude platiť, tak sa Únia rozpadne, respektíve nikto do nej už nevstúpi a naopak, budú sa prehlbovať problémy. A ak sa to má oplatiť, tie pravidlá majú byť zdravé, rešpektované a rozumne rozvíjané.
Európsky menový fond, tak by som nazval mechanizmus, o ktorom dnes diskutujeme a ideme rozhodovať, pretože Medzinárodný menový fond poznáme, stal sa súčasťou sveta po druhej svetovej vojne, aby, aby sa dalo lepšie fungovať než dovtedy. Ten menový fond dodnes funguje, pomáhal aj Slovensku. Som presvedčený, že isté ovocie pre stabilitu, spoluprácu a rozvoj priniesol. Európa sa v tomto prostredí posunula a dnes môže byť práve ona prínosom k takémuto svetu. Preto potrebujeme aj prísnejšie a presnejšie podmienky pre fungovanie, pretože euro sa stalo svetovou menou.
Ja som rád, že máme dnes fiškálny pakt, že sa hovorí o prísnejšom bankovom dohľade, o primeranosti kapitálovej a že zrejme nadobudne zhodu aj potreba poplatku z finančných transakcií. Prečo sa London City stalo najväčším finančným centrom sveta? Už nie New York, pretože váha Európy ako trhu, ako najväčšieho obchodného bloku a váha Európy aj vďaka euru sa natoľko zvýšila, že to ťažisko sa presunulo z Ameriky do Európy. Ale to sa môže aj naspäť alebo inak poposúvať. Veľmi, veľmi závisí od toho, čo budeme, teda od toho, čo budeme robiť, ďalší vývoj Európy včítane Slovenska.
Chcem za Kresťanskodemokratické hnutie povedať, aj v reflexii na to, čo tu odznelo, my sme ten sen o slovenskej hviezdičke mysleli od začiatku veľmi úprimne a vážne. Nie bez slobody, ale naopak, so slobodou, s rovnocennosťou v spoločnej Európe, nie jeden rozhádaný, ale dvaja rovnocenní, dve hviezdičky, dve stoličky. Viac sme rešpektovali ústavu a ústavnosť než tí, čo ju slávnostne ceremoniálne nosili a oslavovali. Toto považujem za zodpovedný postoj spred dvadsiatich rokov, ale aj dnes. My sme hovorili v roku 2003, 2004, ponáhľaj sa pomaly do eura, do eurozóny. Aj následne, pretože to nestačí, aby HDP, respektíve Bratislava alebo niektorá časť Slovenska mala konkurenčnú schopnosť, je treba vyzdvihnúť alebo dostať do rozbehu celú ekonomiku a celé Slovensko s jeho regiónmi, aj zaostávajúcimi. Ale to neznamená, že potom, keď je rozhodnutie prijaté, ho treba spochybňovať, skôr zvládať už naplno ako plnoprávna členská krajina, ktorá má aj práva, ale aj povinnosti.
Dnes má Slovensko najvyšší hospodársky rast v eurozóne. To nie je od počasia. To je od úsilia, ktoré je konsolidačné, ozdravné, potrebné. Vstup do eurozóny mal aj isté side efekty alebo vedľajšie účinky. A ja som ich vnímal veľmi politicky aj ako člen Európskej komisie.
To, že pri vstupe Slovensko potrebovalo splniť základné pravidlá pre eurozónu. To, že rok 2006, 2007, 2008 vlastne boli iné ako roky 2009, 2010, súvisí s tým, že sme potrebovali stlačiť naše parametre do prijateľnej kondície. Slovensku to prospelo. Aj keď Robert Fico pri prvej vláde na úvod zapochyboval, že vtedy to urobíme, keď to bude výhodné pre Slovensko, a koruna sa rozbehla ako dole kopcom, potom po pár týždňoch to zrevidoval a Slovensko splnilo tie kritériá, na ktoré bolo odhodlané.
Teraz podobne, pri druhej vláde Roberta Fica je fiškálny pakt tým, čo on nazýva domáce úlohy. My potrebujeme ísť nielen pod tri percentá deficitu, ale na vyváženosť kvôli našim deťom, nie kvôli Bruselu alebo sadám politikov, o ktorých tu hovoril Richard Sulík. To je o tom, že to je o nás, pre nás, nie pre nejaké medzinárodné centrá, či sa tu zadlžuje, prejedá, alebo viac tvorí. Preto tu má všetko hodnotu a preto aj KDH k tomu pristupuje realisticky, nie skepticky, nie optimisticky, ale s odhodlaním. To nie je o pocitoch, to je o zodpovednosti. Slovenskej aj európskej.
Som presvedčený, že rozhodnutia o využití, prípadne navýšení pri ďalších podmienkach fungovania Európskeho mechanizmu pre stabilitu by mali byť v rukách tohoto parlamentu o to viac, o čo nejde o bežnú legislatívu. Nejde o bežné rozhodnutia, či v sekundárnej alebo v inej oblasti európskych pravidiel.
Som presvedčený, že táto Národná rada ako suverén, ako partner, by mala stanovovať presnejšie a, samozrejme, zodpovedné, prísne podmienky pre ministra financií ako nášho predstaviteľa v Rade guvernérov nového mechanizmu.
Tieto podmienky stanovujú viaceré krajiny dnes ako nové, alebo prídavné oproti doterajším mechanizmom. Robí tak Rakúsko, Nemecko, Fínsko a v súlade s vážnosťou tohto mechanizmu chcem predniesť návrh na uznesenie Národnej rady, ktorá v zmysle ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky o záležitostiach Európskej únie a v zhode so zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu v súlade s príslušným implementačným zákonom určuje osobitné podmienky pre proces kontroly čerpania a navyšovania základného imania EMS a na udelenie podmienky mandátu pre guvernéra v Rade guvernérov EMS za Slovenskú republiku.
Po prvé, guvernér je povinný hlasovať za, proti alebo zdržať sa hlasovania pri rozhodovaní o udelení podpory pre stabilitu členovi EMS vo forme nástroja a finančnej pomoci, ide o čl. 13 ods. 2, v súlade s mandátom, ktorý mu schváli Národná rada Slovenskej republiky.
V naliehavom prípade tento mandát môže byť udelený Výborom Národnej rady pre európske záležitosti.
Po druhé, guvernér je povinný rešpektovať mandát, ktorý mu schváli Národná rada Slovenskej republiky, pri hlasovaní o zmene schváleného základného imania EMS, to je čl. 10 ods. 1, pri výzve členov EMS na úhradu schváleného nesplateného imania, čl. 9 ods. 1 a ods. 4 zmluvy, pri poverení rokovať s dotknutým členom EMS o Memorande o porozumení, čl. 13 ods. 3 zmluvy, pri schválení podmienok stanovených v Memorande o porozumení v Rade guvernérov, čl. 13 ods. 4, a pri zmene zoznamu nástrojov finančnej pomoci bezo zmeny objemu týchto nástrojov. Takto k tejto téme, k tomuto zadaniu pristupuje napríklad susedné Rakúsko.
Očakávam, že väčšinová vôľa tohoto parlamentu sa prenesie aj do ďalšieho obdobia práve preto, lebo tu ide o nástroje alebo nástroj, ktorý bude dlhodobo veľmi dôležitým pre stabilitu našej meny. Ak by nebola väčšinová vôľa, chcem vás uistiť, že poslanecký klub KDH s podporou ďalších využije čl. 2 ods. 3 spomínaného ústavného zákona z roku 2004, na základe ktorého najmenej jedna pätina poslancov, teda najmenej tridsať poslancov, môže žiadať, aby Národná rada schválila alebo schvaľovala stanoviská aj v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Využijeme toto ústavné právo, pretože to považujeme za našu zodpovednosť.
Posledné. Chcel by som povedať, že veľa sa tu hovorí o eurofondoch, o čistých platcoch alebo finančných tokoch. Ďakujem pekne. Eurofondy nie sú ani samospasiteľné, ani jednosmerné. Majú pomôcť krajinám v konkurencieschopnosti.
Grécko je veľmi silný príklad štátu, ktorý má diaľnice, ktorý si zvykol na príjmy, ale nezvykol na daňové povinnosti alebo základné povinnosti. A nechceli by sme sa meniť. Preto Slovensko potrebuje lepšie, intenzívnejšie, rýchlejšie využiť túto pomoc, ale zároveň formovať nové podmienky. Ideme do obdobia ďalších siedmich rokov.
Odhadovane Slovensko môže dostať v rámci európskej štrukturálnej pomoci vyše 14 mld. eur na ďalších sedem rokov. Ak to vychádza zhruba 2 mld. ročne, som presvedčený, že úprava týchto podmienok v záujme všetkých, nielen Slovenska, by mohla znamenať, že časť takejto pomoci nepôjde len na nejakú vonkajšiu infraštruktúrnu modernizáciu, informatizáciu, cesty, zdravotnícke zariadenia, ale na štrukturálne reformy. To, čo potrebujeme pre udržateľnosť napríklad verejných financií, dôchodkových systémov.
A ak by jednu štvrtinu takéhoto objemu Slovensko alebo aj iné krajiny mohli pri presných a prísnych kritériách využiť cez štátny rozpočet na ozdravné štrukturálne reformy, mohlo by to nahradiť to pokušenie, ktoré súčasná vláda navrhuje vo forme zoslabenia sporivosti, teda zodpovednosti voči budúcnosti v druhom dôchodkovom pilieri.
Päťsto miliónov nebrať od tých, ktorí sporia, ale sporiť ďalej a zároveň riešiť súčasné akútne problémy s využitím európskej politiky. My sme v Únii nato, aby sme ju formovali. Chcem preto pozvať a vyzvať pána ministra, aby práve pre ďalšie obdobie sa Slovensko usilovalo o takú zmenu štrukturálnej politiky Únie, ktorá mu pomôže intenzívnejšie, účinnejšie riešiť jeho konsolidáciu verejných financií nie cez zložité projekty, kde byrokracia aj korupcia aj iné neduhy majú oveľa viac priestoru.
Chcem za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že podporíme v záujme stability eura predložený materiál, ale zároveň všetky ozdravné a potrebné kontrolné mechanizmy, ktoré prinesú viac zodpovednej slovenskej i európskej politiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. No, väčšinou sa dá len súhlasiť, Jano, s tým, čo si v príhovore predniesol. A preto len dve drobnosti. A možno ešte na iné budem po tom mojom aj v ústnom vystúpení reagovať.
Navrhol si teda mechanizmus, ktorý by, čím by sa Národná rada mala zapájať do procesu. Klub SaS s takýmto niečim súhlasiť bude, ale ja sa chcem spýtať, či váš súhlas s trvalým eurovalom je teda podmienený súhlasom tohto, lebo keď nie je, tak je to také dosť bezzubé, v podstate stáť niekde pri plote a vravieť, no, my chceme ešte takéto, a jednoducho nebude premiér brať vaše požiadavky vážne, pokiaľ bude vedieť, že tak či tak, že môže si robiť, čo chce, tak či tak súhlasiť budete.
No ale, a to by som teda chcel pripomenúť, že veľký, veľký Európan, náš terajší premiér, osem mesiacov dozadu nemal najmenší problém byť proti dočasnému eurovalu a úplne mu to prešlo. No, ale inú vec, ktorú som chcel povedať, vravel si, Jano, že Slovensko dostane 14 mld. eur v rámci rôznych fondov, ktorými sa teda dá podporiť rozvoj na Slovensku. Štrnásť miliárd eur je približne tá suma, ktorú sme sa zaviazali platiť, a ver mi, že ju jedného dňa platiť budeme v rámci dočasného a v rámci trvalého eurovalu, tam je to 7,7, tam je to 5,8, to je v podstate 14 tiež, takmer. A ja sa ťa teraz pýtam, obzvlášť teba, ktorý, viem, že Slovensko má aj pre teba hodnotu ako, ako suverénny štát, nie je lepšie, nie je lepšie radšej neplatiť peniaze na záchranu druhých štátov a zároveň v tú istú sumu dúfať a čakať ako kura na sopeľ, že nám to niekto niekde daruje a dá? Nie je lepšie si z vlastných síl robiť všetky tie reformy, o ktorých si hovoril, ako tu darovať a potom na tú istú sumu dúfať, že nám ju niekto, nám daruje?
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Chren.