3. schôdza

Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. No, Fero, impozantná reč, ale nemyslím si, že vždy korektná argumentácia, a preto by som chcel sa k dvom alebo trom veciam vyjadriť.
Vravíš teda, na to zmarené referendum prišlo 10 %, a keby nebolo existovalo kvórum, tak už by sme dnes neboli v NATO alebo by sme sa neboli dostali do NATO. No, keby neexistovalo kvórum, tak určite príde viac ako 10 %. Toto je podstatná, podstatná vec.
Po druhé, to samotné marenie referenda, no tak, keď ľudia, ktorí, ktorí sú vo vláde, vyvinú toľko kriminálnej energie, aby robili takéto psie kusy, tak potom to kvórum ani nepomôže, ani, ani neuškodí, či už existuje, alebo neexistuje. Skrátka, keď raz niekto tú kriminálnu energiu má, treba to riešiť iným spôsobom a nie nezrušením kvóra.
Takisto skracovanie volebného obdobia, no tak, keď už nič iné, je možné napísať, že referendum nesmie byť o skrátení volebného obdobia a hotovo, alebo počkať na to, dokým, dokým ľudia pochopia, že nie je možné. Áno, bolo by to, bolo by to, bola vec, aj by zrejme vznikli nejaké škody, ale my ako nemôžme povedať, nemôžme zrušiť kvórum, lebo ľudia sú zrelí, teda sorry, nemôžme zrušiť kvórum, lebo ľudia nie sú zrelí, a na druhej strane to kvórum držať, lebo potom tí ľudia nikdy zrelí nikdy nedozrejú. Vždy sa budeme môcť vyhovárať, že toto je moc komplexné a komplikované na to, aby sme to im mohli dať na rozhodovanie, pričom som presvedčený, že takú hlúposť, akou je trvalý euroval, by ľudia v živote neschválili, ale politici, ktorí takisto nemajú o tom páru, takisto tú zmluvu nečítali, si teda myslia, že sú nejak nad vecou.
Úplne na konci by som chcel, alebo teda že sú informovaní, chcel k tým Hitlerovým referendám. No tak už to tu kolega Blaha spomenul. No tak nezrušíme voľby len preto, lebo Hitler sa dostal k moci. A po druhé tie referendá predsa všetky by to kvórum aj tak plnili, čiže tam možnože je otázka Ústavný súd... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mikloško.

Dovolím si povedať dve poznámky. Prvá k talianskemu ľudu: je iný, ako ho prezentoval pán poslanec Šebej. Päť rokov som sa ním denne stýkal, aj som to literárne zachytili. Je iný. Taliansko je kolíska demokracie, práva aj kultúry. Taliansky národ je veľkorysý, nobilný, priateľský k malým národom. Sándor Márai napísal, košický rodák, že v jeho krvi je vírus kultúrnosti, že aj prostí ľudia vedia, čo je pekné, čo škaredé, čo kultúrne, čo gýč, čo je dôležité, čo nie je dôležité. Mimochodom aj včera Taliani ukázali Nemcom, že sú lepší, teda aj keď poslanec Galis hovoril opak, tvrdil, že to bude opačne. Pardon za nevhodnú túto.
Druhá poznámka je k rozdeleniu Československa. Tiež som bol pri tom. Vtedy 2 mil. ľudí bolo proti rozdeleniu v Československu. Písali takú podpisovku, ale v mnohých štátoch bolo veľmi podobne. Zvrchovanosť, ústava, referendum a potom dlhá vojna. Nehovorím, že to u nás muselo tak byť, ale dva roky diskusie po hradoch a zámkoch politikov priniesli absolútne nulový výsledok, a teda, dalo by sa povedať, tú hviezdnu chvíľu Slovenska, tá by sa nebola konala. Tri štáty, á, 23 štátov sa vtedy v Európe osamostatnilo, Slovensko malo tiež na to svoje právo. Ak by vtedy sa do toho neseklo a Mečiar a Klaus, každý z iných dôvodov, vtedy tak urobili, tak táto diskusia po hradoch, zámkoch bude pokračovať ďalej, ďalej a bohvie, ako by to potom skončilo. A ak by sme sa rozdelili neústavne, tak potom diplomatické uznania, následnosť oboch republík, zákony, majetky, zástup...(rýchlo vyslovené) a tak ďalej by neboli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujeme. Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Šebej, veľmi si vás vážim, ale v jednej veci s vami nemôžem súhlasiť. Myslím si, že nie je vhodné, že sa tu spomína na tejto pôde niekto, ako je Hitler, a nepatrí to tu podľa môjho osobného názoru.
Na druhej strany sa mi páči tá myšlienka, čo ste spomínali, tie staroveké Atény, že tam sa museli zhromaždiť muži, ktorí v podstate potom sa vyjadrili a aj zodpovedne sa k tomu potom správali. No mne sa to páči z toho dôvodu, lebo nepriamo znova potvrdzujete to, čo som povedal, že na Slovensku je asi, sú iba tie dve riešenia, ktoré vidím teraz také aktívne alebo atraktívne v tomto právnom systéme: buď teda dáme účasť na referende ako povinnosť, alebo tam bude potom nejaká motivácia, či už v nejakej daňovej odpočítateľnej položke. Tá povinnosť, je to bežné, tá povinnosť je zakotvená napríklad v Belgicku, na Cypre, dokonca máme povinnosť ísť na zubnú prehliadku, pokiaľ nejdeme, tak, samozrejme, si to ďalší rok platíme, čiže tieto povinnosti sú už zakotvované.
Ďalej si dovolím upozorniť na to, že referendum je druh ľudového hlasovania, hlasovania, ktoré sa nedá použiť pravidelne, nakoľko nie je možné, aby ľud bol neustále pripravený rozhodovať, čím by teda nemohol pohotovo reagovať alebo by sa nedalo potom reagovať na aktuálne problémy. Z toho by vznikla aj potom rôzna hrozba pre menšiny. Je to môj názor, a preto si myslím, že neznižujme dôležitosť inštitútu referenda. Skôr ho používajme, ako to je doteraz robené, ako doplnok reprezentatívnej demokracie, nakoľko Slovenská republika sa radí medzi polopriame demokracie v zmysle iných demokratických štátov.
No a rozvíjajme radšej ďalšie formy priamej demokracie, ako sú zhromaždenia obyvateľov obcí, všeľudové diskusie alebo dokonca ľudové iniciatívy, ktoré nie sú vôbec zakotvené v Slovenskej republike. Čiže prostriedky, ako môžu ľudia prejaviť svoje názory, sú tu, len ich treba rozvíjať a sú využívané v iných demokratických štátoch, napríklad ľudová... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani Vášáryovú tu neregistrujem. Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som povedal, že k tejto téme moc nebudem diskutovať. Môj vzťah k tomuto návrhu je taký trošku, trošku vlažnejší, nie vlažný k tej téme, ale k tomu samotnému návrhu. Čiže k tomu sa ja až tak nebudem.
Ale nedalo mi, pán Šebej hovoril teda, že aké extrémy môžu nastať uplatňovaním tohto inštitútu. Nuž dovoľte, aby som povedal, že, viete, aj vy ste takým určitým extrémom, ale z tej opačnej strany, že aké extrémy môžu nastať z pohľadu parlamentnej demokracie, hej, že proste akým spôsobom je možné v rámci existujúcich pravidiel sa sem aj dostať, hej. Ale ja nevravím teda, že vy zrovna nie ste prínosom, vo vašom prípade by som to zrovna nehovoril, podľa mňa ste, ale tá absurdita tu určitá je, hej, že proste to pokrútenie toho existujúceho je tak, že vlastne sa tu aj takto môžte objaviť. Ale aj trebárs aj vaši kolegovia, ktorých vlastne prerody zvečera do rána z ťažkého konzervatívca na liberála. A aby tej absurdity nebolo dosť, tak aktuálny stav, že predseda konzervatívnej rady, á, strany robí poslaneckého asistenta poslancovi liberálnej strany, to sú tiež určitým spôsobom ohromné absurdity. Čiže môžu, môžu nastať aj na tejto strane. Čiže treba to tak vnímať v tomto kontexte.
Ja len chcem povedať, že, ku koncu, že u vás nie, ale niekde, bojím sa, že či ho nezačnem identifikovať a keď trošku to názorové žoldnierstvo tu vidím, ono to súvisí aj s tým, že tie prerody sa stávajú, ako sa stávajú. Čiže keď hovoríme, že, to ma prekvapilo a vyrušilo, že ste tak až vyhnali do absurdít. Niekde ono vždycky nakoniec tá pravda je niekde v strede a niekde na polovici, tak možno je to aj v tomto prípade. Čiže to som chcel povedať.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Šebej.

Ďakujem.
Najprv odpoviem pánovi kolegovi Chrenovi. Nie som elitár, a ak si myslíte, že v súčasnej dobe sú voliči lepšie informovaní ako v minulosti, obávam sa, že trpíte ilúziou.
Reakcia na kolegu Viskupiča. No, Hitlerove referendá, že či nespochybňujú proste tie príklady samotný demokratický systém. No, viete, tak trochu áno, lebo je to veľmi relatívne. Pozrite sa na výsledky demokratických volieb do Egypta a skúste sa na nich spätne pozrieť povedzme oddnes o rok. A zistíte si, že úplne legitímnym demokratickým spôsobom sa Egypťania pripravili o slobodu, rovnosť medzi mužmi a ženami, o vnútorný mier, aj o prosperitu - ale prosím.
K pánovi poslancovi Kadúcovi na otázku, že či je tento súčasný stav ústavný. No tak ja nie som Ústavný súd ani ho nemôžem nahradiť, ale, prepáčte, naozaj tento súčasný stav je ústavný, pretože sa riadi literou ústavy, preto je ústavný. Taká tautológia.
Pán kolega Blaha, samozrejme, že sú aj iné formy participácie a, samozrejme, že mnohé sú veľmi užitočné, ale v tomto momente diskutujeme o referende a o kvóre jeho platnosti. Len toľko.
Richardovi Sulíkovi. No tak, čo by bolo, keby sa boli ľudia zúčastnili? V tejto chvíli neviem, ťažko povedať spätne. Máš pravdu, ale neviem.
Jozef Mikloško. Prosím ťa, Taliansko nie je kolískou demokracie, pre historický poriadok, tou je Grécko. Ale Taliansko je kolískou všetkého možného - od rímskeho práva cez všetky možné formy diktatúry... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)