3. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, mediálny komplex je legitímny cieľ, ak sa pripravuje transparentne. Ak sa pán poslanec Krajcer odvolávate na stanovisko Rady RTVS, no vy ste z Rady RTVS urobili orgán bez kompetencií a iba diskusný klub. Zobrali ste jej kľúčové kompetencie voliť, prípadne odvolávať generálneho riaditeľa a veľmi šikovne ste opäť hovorili o zmluvnom záväzku. Ale my tu hovoríme o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. To je veľký rozdiel. A RTVS je v zisku aj vďaka najväčšej dotácii v štátnej histórii STV a SRo, ani Rybníček nedostal takú dotáciu, akú ste vy dali generálnej riaditeľke Zemkovej.
Pán poslanec Abrhan, ja neviem, prečo vy, či zámerne alebo nezámerne, ignorujete fakt, že nehovoríme o zmluve, ale o zámere vstúpiť do zmluvy. A o tom hovorí aj zákon, čiže je zbytočné sa pýtať, kto bude druhou zmluvnou stranou, keď tu je merito veci v zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. A oceňujem preto poznámku pána poslanca Matoviča, ktorý to správne chápe. Len k jeho teda polemike o tom, že či vyhlásenie verejnej súťaže je zámerom alebo až uzatváranie zmluvy, myslím si, že pán predseda výboru predložil aj vám stanovisko legislatívy Národnej rady, ktorá veľmi jasne sa v tomto zmysle vyjadrila, že vyhlásenie obchodnej súťaže je zámerom vstúpiť do zmluvného záväzku.
No, insitné otázky pani poslankyne Vášáryovej komentovať nebudem.

Dobrý deň. Dovoľte mi začať dvoma reakciami na to, čo tu už práve zaznelo. Spomeniem starú politickú pravdu, že insitné sú vždy tie otázky, na ktoré sa nevie odpovedať, ale to asi platí za každej vlády. (Potlesk.) Ale takisto dovoľte mi povedať, že hoci sa nejaká strana môže veľmi snažiť, ono sa to nakoniec vždy prezradí. Takže ďakujem pánovi poslancovi Martvoňovi, že nám vysvetlil, ako to SMER vidí s politickými nomináciami. Aspoň je to pomerne naozaj jasne a transparentne povedané, že naozaj každá vláda si to, uvedie svojich členov. Aj keď dovoľte mi zároveň povedať, že najväčšia katastrofa nie je, keď si dovedie svojich členov niekedy, ale najväčšia katastrofa je, keď si dovedie svojich neschopných nečlenov, ako to bolo v prípade STV v rokoch 2006 a 2010, v prípade aj pána Hrehu, aj pána Nižňanského, ktorí, myslím, členmi SMER-u nie sú, aj keď samozrejme vašu členskú databázu neovládam.
Ale poďme k meritu veci. O stave STV, o stave RTVS bolo povedané toho dosť, nebudem to nejak podrobnejšie rozoberať, ale dovolím si povedať tri poznámky.
Prvá tá poznámka sa týka naozaj mandátu vás, pán minister, niečo presadzovať a navrhovať v súvislosti s týmito inštitúciami, a vlády, ktorej ste členom. Pán minister, dovoľte mi povedať, že na úvod, že ja vás nevnímam ako čiernobielu politickú osobnosť. To znamená, nemyslím si, že ste ani, ani diabol, ani neschopný človek, ani niekto, kto tejto krajine chce len zle. Myslím si, že ste komplexná politická osobnosť. Aj z vášho minulého pôsobenia je zrejmé, že máte aj dobré úmysly, možno aj úmysly nie celkom tak dobré, aj úspechy, aj neúspechy a pevne verím, že najbližšie štyri roky využijete na to, aby ste toto všetko ešte vylepšili. Takže nechcem vás kritizovať plošne a paušálne, myslím si, že si to zatiaľ nezaslúžite. Rovnako však treba povedať, že stratili ste mandát riešiť RTVS. A stratili ste ho v období, keď ste boli minule ministrom kultúry a stratili ste mandát riešiť ho týmto spôsobom, ako aj riešite. A to aj z dôvodov nezávislosti a otázky postavenia tejto inštitúcie, aj z hľadiska hospodárenia.
Dovoľte mi len citovať blog o médiách, ktorý napísal pred pár týždňami o tom, že Fico a Maďarič by mali o správach STV mlčať. Tento blog len na základe veľmi rýchle googlovania vymenoval to, ako ste priamo zasahovali do spravodajstva STV, ako premiér volal do spravodajstva, šéfredaktorovi vysvetľoval, ako má vyzerať príspevok o jeho cestách. Tento blog spomenul ako ste, ako odišli mnohí redaktori v roku 2008 pre cenzúru a hovorili o povinných jazdách v prospech ficovej vládnej garnitúry, napríklad príspevok z mítingu SMER-u, príspevok o stretnutí premiéra Fica s deťmi z detských domovov. Ja osobne si pamätám a blog to spomína, ako ste cenzurovali príspevky a celú reláciu Reportéri z hľadiska sociálnych podnikov, kauzy ktorá vám potom vybuchla spôsobom, ktorý vás dodnes mrzí a ktorý, predpokladám, že stál pani dnes poslankyňu Tomanovú úspešné pokračovanie jej politickej kariéry.
Takto je známe aj vyhlásenie pána premiéra Fica: Za členov kontrolných rád si dovolíme svojich. Vy tu hovoríte niečo o politických čistkách, no ja sa priznám, ja som zachytil len jednu informáciu o politických čistkách. A tá súvisí s tým, že keď sa vymenila vláda a vy ste nastúpili, tak až štyria zamestnanci súčasného spravodajstva televízie odišli robiť hovorcov vám. Myslím si, že až tak brutálne vyčistila pani Zemková to spravodajstvo, že dokonca až štyria ľudia, ktorí tam po tých brutálnych čistkách pôsobili, sú vám buď natoľko blízki, že boli ochotní vám ísť robiť hovorcov, alebo sú natoľko profesionálni ľudia, že budú robiť hovorcov každej vláde. Myslím si, že toto viac než čokoľvek iné, mená ako Maroš Stano, Renáta Goldírová ukazujú, aká je pravda o tom, čo sa, čo sa dialo.
Takže myslím si, že pokiaľ ide o, nebudem brániť pani Zemkovú, priznám sa, že ona urobila to tu sama, urobilo to dosť iných poslancov, ale viem jedno pomerne jasne, že v rokoch 2006 až v roku 2010 ste mravne a morálne doviedli Slovenskú televíziu za bod, z ktorého takmer nebolo návratu.
Pokiaľ ide o hospodárenie, to už tu spomenuli iní, nebudem to opakovať, ale naozaj na konci vášho pôsobenia bola STV v strate 46 mil. eur a bola, keby to bola normálna inštitúcia, tak je dávno v bankrote. Už je aj pomaly rozpredaná posledná budova. Našťastie, ten verejnoprávny status ju aspoň v niečom chráni. To znamená, opäť skončím tento bod tam, kde som začal. Nechcel by som vám upierať ani vaše zásluhy, ani vašu dobrú vôľu, ale dovolím si vám uprieť mandát hovoriť o tom, ako by mala vyrezať STV a vymieňať týmto spôsobom urýchlene vedenie RTVS vzhľadom na to, ako vy osobne a vláda, v ktorej ste boli členom, má zásluhu na tom, ako to vyzerá. Alebo vyzeralo.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, a tá druhá poznámka sa týka toho, prečo práve takto? Veľa kolegov sa už tu nad tým zamýšľalo, že mnohí čakali a koniec koncov aj dávala nová vláda signály, že si inak predstavuje vedenie STV. Nebolo to žiadne tajomstvo, že si to inak predstavuje aj RTVS. Povedzme si otvorene, a to súhlasím s kolegom Matovičom, táto pliaga politických tlakov a výmen riaditeľov tu nie je nová a určite, určite ju nie je možno redukovať len na vašu vládu. To znamená, že pre pozorovateľov, ktorí sa nenarodili včera, nie je ani tak šokujúce, že ste toto chceli spraviť, ale skôr nikto nechápe, s kým som sa rozprával, prečo to robíte práve takto? Jedno možné vysvetlenie, ktoré je spomenuté, je zjavný amaterizmus, kde jednoducho aj v takej veľkej strane, ako je SMER - sociálna demokracia, s tak veľkým počtom mandátov, sa niektoré úlohy proste zveria amatérom, a tí ich nedotiahnu do konca správnym spôsobom. Priznám sa, že viem si predstaviť aj toto vysvetlenie, aj keď z hľadiska školy mocenskej politiky, by ste u mňa stratili určitý rešpekt, ktorý voči vám inak chovám, ohľadne efektívneho, brutálneho uchopenia moci, ale je to možné. Druhou možnosťou však je aj naozaj mocenská snaha ovládnuť RTVS úplne čo najrýchlejšie, bez ohľadu na dôsledky a následky. To sa mi však tiež úplne nezdá, lebo, povedzme si úprimne, RTVS nie je to isté, čo by bývala v roku 94. Keby niekto ovládol RTVS v roku 94, kontroluje média v tomto štáte, keďže vtedy to bola jediná súkromná televízia, pardon, jediná televízia. Rádia síce existovali, ale z hľadiska nejakého spravodajského a politického boli pomerne nepodstatné. Okrem Twistu, ktorý sa neskôr vyprofiloval. Takže ovládnutie takej inštitúcie pred pätnástimi, dvadsiatimi rokmi bola zásadná otázka politickej moci. Dnes, najmä v prípade STV, povedzme si úprimne, to tak nie je. Určite je príjemné môcť kontrolovať to, čo sa deje v STV, ale myslím si, že špeciálne pre vašu stranu to nemôže byť otázkou prežitia, ani úspechu. To znamená, že nemôže byť vysvetlenie, že nech to stojí čo to stojí, chceme to mať hneď. Tretia možnosť je jednoduchá arogancia moci. My si to môžeme dovoliť a chceme poslať celej spoločnosti jasný signál, že my si to môžeme dovoliť. A keď sa nám bude chcieť, tak si to budeme môcť dovoliť aj voči iným. Takže sa majte na pozore.
A v tejto súvislosti mi dovoľte, možno na záver, aj v tom treťom bode povedať niečo iné, niečo širšie. Po voľbách sme boli svedkami toho, ako naozaj aj samotná slovenská spoločnosť, možno do určitej miery aj strana SMER, boli zaskočení výškou volebného víťazstva, ktorá vznikla naozaj kombináciou aj vynikajúceho volebného výsledku, aj prepadnutia hlasov. A bol tu taký pokus upokojiť verejnosť, upokojiť všetkých tým, že je tu bezprecedentný príklad naozaj väčšiny jednej strany, ale nebojte sa, my ho nebudeme používať spôsobom, proti ktorému by sa táto spoločnosť mala zobudiť a nejakým spôsobom zásadne brániť. Ako sa táto veľkorysosť prejavila? Sedí tu za mnou pani kolegyňa Jurinová, nesedí tu pán kolega Figeľ. Prejavila sa tak zásadným spôsobom, že pán predseda Fico umožnil teda opozícii mať o jedného podpredsedu Národnej rady viac, ako by možno bolo bývalo zvykom podľa dovtedajšieho. Bez toho, aby som chcel nejakým spôsobom si neceniť toto gesto, dovolím si len pripomenúť, čo toto gesto znamená. Okrem možnosti predbiehať sa v tejto rozprave, znamená už len jednu sekretárku, jedno auto, jedného vodiča a jedného až dvoch poradcov. Myslím, že to nie je asi až taký veľký ústupok. Ale keď sa pozrieme, ako sa to odvtedy vyvíja v tých podstatných veciach, napríklad v prípade takého Úradu pre verejné obstarávanie alebo aj teraz v prípade RTVS, tak vidíme, že tam, kde už nejde o jedna plus jedna plus jedna, ale ide o skutočnú moc, a najmä tam, kde tá moc môže bolieť, tak tam už žiadnym svedkom veľkorysosti nie sme. Naopak, sme svedkami toho, čo tu dnes riešime.
Z tohto dôvodu si dovolím na záver ukončiť svoje vystúpenie tým, že nevieme vám v tom samozrejme zabrániť. Opäť nechcem, a osobitne pána ministra nejakým spôsobom démonizovať, ale myslím si, že je chyba robiť to takto, ako to robíte. Či už je to naozaj dôsledkom amaterizmu služobníkov alebo dôsledkom snahy vydať vedomý signál o tom, že s touto mocou sa neradno ťahať za prsty, myslím si, že toto je niečo, čo, na čo o päť, šesť rokov minimálne tí, z vás, ktorí majú trošku silnejšiu víziu seba samého a svojej povesti, hrdí nebudete.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Beblavý, z toho, čo tu vo vašom príspevku odznelo, mi vychádzajú teda iba dve veci. Buď nemáte absolútne reálnu predstavu o tom, čo sa v RTVS dialo a deje, čo vám nezazlievam, lebo do týchto dní ste sa štylizoval ako odborník na niečo úplne iné. Alebo tú predstavu máte veľmi dobrú, a preto sa snažíte pani riaditeľku Zemkovú udržať vo funkciu zubami nechtami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No, dámy a páni, sledujeme, že boj v SDKÚ sa ešte neskončil a neukojení páni ako Beblavý a Vášáryová sa nám tu snažia predostrieť niečo úplne iného, o čom je táto debata. Ale no, dobre. Ja len nechápem, prečo celá verejnosť musí počúvať, nehnevajte sa, takéto hlúposti, ktoré vôbec nesúvisia s tým, o čom je predmet tejto debaty.
Vy si dovolíte, pán poslanec, hovoriť o nejakej strate mandátu súčasnému ministrovi kultúry? No, nehnevajte sa, veď riešenie legislatívne má na starosti práve ministerstvo kultúry. A prečo ste nehovorili v tejto chvíli o strate mandátu aj ohľadne pána Krajcera, keď predložil tento čisto politický zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, voči ktorému aj vy ste mali isté výhrady ako súčasť vtedajšej koalície? To len dnes, samozrejme, zastierate kvôli tomu, lebo vám to vyhovuje. Lebo je to súčasť vášho len politického boja.
Hovorili ste o nejakých nomináciách, ktoré údajne boli vyhodené. Ja vám pripomeniem iných ľudí v tej televízii, dobre? A opäť budem menovať teda, aby sme, bolo ich okolo dvadsať len zo spravodajstva a budem ich menovať tak, ako ich tuto mám napísaných. Pán Dianiška, pán Dobiš, pán Roman Lipták, bývalá šéfka ekonomiky, ekonomiky, ani tá vám nesedela, pani Libuša Baranová. Vyhodili ste viac ako nespoľahlivých ľudí v prípade ponúknutia neprijateľných podmienok výpovedí. Prinútili ste napríklad pána Šmihulu, pána Slobodníka, pani Železňákovú, Predajňovú, Nittmanna, Goldírovú, Koreňa a ďalších dohromady. Mám pokračovať? Veď o čom to vy tuná rozprávate? Veď to boli také politické čistky, ktoré sa zaviedli v prípade takzvaného nového vedenia, pod vedením aj súčasne asi profesne najlepšie vybaveného pána... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán docent, nedá mi nereagovať na vás vo vzťahu k tomu, čo ste povedali ohľadom politických čistiek. Chcem vám pripomenúť, nebola to náhodou vaša strana, váš bývalý predseda alebo ešte terajší, ktorý urobil z ministerstva zahraničných vecí to, čo urobil? Viaceré vlády sa odborníkov, kariérnych diplomatov na MZV ani nedotkli. Brali ich ako nedotknuteľných kariérnych diplomatov. Vaša strana urobila z nich obyčajných referentov, ktorí kopírovali na MZV, alebo boli prepustení. Kde ste bol vy? Prečo ste sa vtedy vy neozval? Prečo sa neozvala, mimochodom, vaša pani manželka, ktorú si veľmi vážim, v rámci Transparency International? Prečo ste mlčali? Nebola to náhodou vaša strana alebo neboli ste aj vy náhodou pri moci, keď sa zrušil Úrad pre štátnu službu, ktorý mal akože zabrániť, a bol vzorom ešte aj pre Českú republiku, politickým nomináciám? A mali ísť hlavne odborné nominácie do štátnej správy? No, samozrejme bol. Vy ste ho zrušili, dokonca ste zabudli aj na to, že má aj riaditeľa a ten musel ešte nadsluhovať. Čiže je to veľmi úsmevné, pán poslanec, keď vy hovoríte práve o politických čistkách, keď vaša strana je takým typickým vzorom, ako sa majú a robia politické čistky. Len toľko.

Ďakujem. Pán poslanec Beblavý, naozaj ste uviedli trefné príklady toho, čo sa dialo v Slovenskej televízii v rokoch 2006 a 2010. A naozaj ste upozornili na jeden zásadný rozdiel medzi tým, ako sa správala naša vláda a vláda prvá Ficova k verejnoprávnym médiám. Je obrovský rozdiel medzi tým, čo sa dialo v rokoch 2006 - 2010. To neboli len tie prípady, ktoré ste spomenuli. To nebol len premiér Fico, ktorý otvorene hovoril o tom, že chce svojich ľudí v radách. To bol dokonca vtedajší podpredseda HZDS Urbáni, ktorý sa prostoreko preriekol, že šéfa spravodajstva chce HZDS dokonca nominovať. No šialenstvá! Absolútne šialenstvá, ktoré sa vtedy diali a kedy samozrejme normálni ľudia z tejto inštitúcie odchádzali.
Tu musím povedať pánovi Jarjabkovi, že má veľmi zlé podklady. Tých redaktorov, ktorých spomínal, tak tí tam predsa ďalej pôsobili a, naopak, niektorí odišli teraz na ministerstvá pod vedením vašich predstaviteľov. Čiže, pán Jarjabek, opäť, tak ako na výbore, zasa zlé podklady. Jednoducho vy ste v rokoch 2006 - 2010 Slovenskú televíziu hrubo politicky znásilnili. To je proste realita. A to sa nedá porovnať s tým, čo sa dialo v rokoch 2010 a 2012. Skutočne, uveďte konkrétne príklady, kedy by napríklad, či už minister alebo iný predstaviteľ našej vládnej koalície intervenoval, tlačil, vydieral tak, ako sa to dialo v rokoch 2006 - 2010? Veď to boli telefonáty z úradu vlády. Dramaturgia O 5 minút 12 sa robila z úradu vlády. Ako naozaj, porovnávať tieto dve obdobia sa jednoducho naozaj nedá.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Beblavý, nič nie je lepším uznaním vášmu vystúpeniu, ako rozhorčenie kolegu Jarjabka, že "toto má verejnosť počúvať". No iste je to nepríjemné, keď toto, čo ste vyrátali, má verejnosť počúvať, a je pochopiteľné, že to tých, o ktorých je reč, neteší. Veľmi dobre ste hneď na úvod svojho vystúpenia ocenili pohľad na svet a jeho beh v podaní: "že si tam privedieme svojich odborníkov". Je predsa celkom logické, aby presadzovali volebný program víťaza volieb. To je samozrejme veľkolepá myšlienka, ak sa jedná o ministerstvo sociálnych vecí, kde úplne chápem, že chce mať kolega Richter asi iných odborníkov, ako tam mala SaS. Ale ak sa jedná o verejnoprávne médium, tak je to do neba volajúca drzosť.
A rovnako, keď už hovoríme o tom, že sa ide ukázať, že neradno sa s mocou ťahať za prsty, tak len pre historickú reminiscenciu spomínam, že vo všetkých poriadnych politických monsterprocesoch sa ani omylom  netrestal dokonaný čin, ale trestal sa zámer - presne v duchu Andreja Januarjeviča Vyšinského. Pretože na tom to celé stálo.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ako spravodajca chcel som byť zdržanlivý, a nevystupovať vecne k problémom. Ale to, čo sa tu deje, je naozaj veľmi zaujímavé.
No, pán kolega Beblavý, principiálne nevecný prejav, dôsledne ste sa nedotkli ani v náznaku meritu veri. Prvá zásadná vec. Druhá vec, ktorá odznela, bezostyšne hovoríte o nejakom brutálnom ovládnutí moci po voľbách v televíziach a podobne. SMER, ktorý prišiel k moci po ôsmich rokoch Dzurindovej vlády, z kompletne navolenými orgánmi vtedy predchádzajúcou vládou nevymenil nikoho ani v jednej rade. Fungovali kontinuálne podľa navoleného mechanizmu celý čas.
Pani Zemková bola zvolená ako riaditeľka rozhlasu za Dzurindovej vlády. Fungovala štyri roky, bez toho, že by sme zasahovali do jej činnosti. A najzábavnejšie je, keď bývalý minister kultúry, že chce flagrantný dôkaz, že jeho politická moc zasahovala do verejnoprávnej televízii. Nehovorím o pánovi Osuskom v tejto súvislosti. Veď vám to povedal pán Matovič pred chvíľou, že ste osobne zasahovali a zakazovali ste ako minister kultúry, aby OĽaNO mohlo efektívne vo verejnoprávnej televízii vystúpiť.
Vážené kolegyne, kolegovia, politický účel musí mať aj svoje hranice, ak nechceme znedôveryhodniť debatu a parlament ako taký. Nič iné, len vyzvime? Aj tá pravda musí zaznieť, politický účel naozaj nemôže byť takto hrubo a nezmyselne zneužívaný.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Naozaj ja mám pocit z celej tejto debaty, že toto nie je tak ani o pani Zemkovej ako o vás, páni poslanci zo SMER-u a o vašich spôsoboch. Nič sa nezmenilo. Napriek tomu, že máte osemdesiat tri mandátov a dokázali by ste elegantne zmeniť ten zlý zákon, nezmeníte ho a idete takto protizákonne odvolávať pani Zemkovú. Ja sa nejdem zastávať pani Zemkovej, ani ju nejako obhajovať, myslím si, že už to urobili iní kolegovia, ona sama mala ten priestor. Ja som si myslela, že keďže aj v minulosti ste kritizovali zákon o RTVS ako zlý, že jedna z prvých vecí, s ktorými prídete, je naozaj zmena tohto zákona, vylepšenie, aby sme sa konečne bavili o tom, že čo má verejnoprávna televízia vysielať, ako má byť financovaná. Naozaj som verila, že s takýmto niečím prídete, a nie s účelovým odvolaním generálnej riaditeľky.
A posledná poznámka, ak dnes porušíte tento zákon pri odvolávaní, aký ďalší zákon porušíte v budúcnosti?
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Beblavý, oceňujem niektoré svetlé momenty tohoto prejavu, v jednom momente, ale nesúhlasím. Dúfam, že to bolo iba v náznaku, a to je to, že verejnoprávne médium v roku 1994 znamenalo to, že by bol ovládnutý celý mediálny priestor a dnes ako keby už nebolo veľmi o čo stáť. Myslím si, že ten boj, ktorý sme zviedli o to, aby verejnoprávne médium vôbec na Slovensku bolo zachované, a to štartom reformy, ktorá aj odvolávaním generálnej riaditeľky bude, možno nebude môcť byť dotiahnutá do konca, pretože ak si dobre pamätám ten projekt, tak bol stavaný, minimálne na štyri roky. Bohužiaľ, nepodarilo sa. A zároveň teda nečelíme tu rozprave o zmene zákona, ani o tom, ako verejnoprávne médiá budú ďalej fungovať, ale čelíme tu možno odvolávaniu garanta tohto projektu.
A zároveň by som chcel poznamenať jedným hlasom, keďže tuná ste kritizovali aj nejakým spôsobom politickú kultúru, nominovanie ľudí, politické ovládanie, myslím si, že čiastočné. A vlastne ja si myslím, že máte maslo na hlave aj ako reprezentant politickej strany, ktorá nie veľmi sa prihlasovala k tomu, aby sme vyčistili verejný priestor z hľadiska politických nominácií. A dúfam, že aj na príklade tohoto politického procesu, pretože tie právne argumenty sú spochybniteľné, sa konečne pohne debata o tom, že politické nominácie odkiaľ - pokiaľ a kde už nebudú ďalej akceptovateľné.
Ďakujem.