42. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Myslím, že v histórii slovenského parlamentu je teda viacero už takých nocí, ktoré dostali nejaké prívlastky. Ja chcem veriť, že táto noc z ôsmeho na deviateho novembra 2014 dostane prívlastok noc, ktorá Slovensko posunula dopredu a ktorá nás zjednotila pre dobrú vec. Neviem ten prívlastok pomenovať stručnejšie, ale verím, že vďaka všetkým, ktorí sú tu teraz, a možno aj vďaka tým, ktorí sú ochotní týmto spôsobom rozmýšľať a vyťažiť z tejto noci to, tú pravú esenciu, sa môže takýto zámer naplniť. A to by bolo to najlepšie, čo by sme mohli s touto nocou spájať. Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí ste reagovali. Ďakujem všetkým, ktorí to počúvali.

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi hovoriť po dvanástich hodinách. A len som musel odbehnúť domov. Vy ste ma teda nechceli pustiť k slovu, za čo teda ďakujem kolegom. To je prejav kolegiality. Som tu bol relatívne teda skoro stále. Niekedy to bolo naozaj ťažké. Ale dali sme sa na to. Tak to už budeme musieť nejakým spôsobom dobojovať.
Prosím vás pekne, procesne poviem, procesne je to tak, že ja v zásade využijem túto schôdzu na odvolanie premiéra Fica, aby som poukazoval na to, prečo je dôležité odvolať Pavla Pašku. My budeme mať síce aj ďalšiu schôdzu, ktorá bude hovoriť o odvolávaní Pavla Pašku, ale v zmysle starých dobrých tradícií strany SMER je predpoklad, že to neprejde, teda nebude schválený program schôdze, čo je samo osebe absurdita. Čiže tam tá možnosť nebude. Čiže ja procesne to využijem aj takýmto spôsobom.
Ja možno kacírsky poviem to, na čo som zabudol v zásade aj vo faktickej, že niekedy pre krajinu je lepšie silný zlý premiér ako slabý dobrý premiér. Avšak je dôležité, aby ten silný zlý premiér bol racionálny. Otázka stojí tak, či je náš silný. Môžeme o tom sa sporiť, či je dobrý alebo zlý. Skúsme, či bude racionálny. Racionálne keby vyhodnocoval tú situáciu, ja verím, že nastanú aj ďalšie kroky, racionálne vyhodnotenie tej situácie bude veliť, aký bude SMER bez Pavla Pašku, resp. aký bude SMER s Pavlom Paškom, ktorý nebude vo funkcii, aký bude SMER s Pavlom Paškom, ktorý skončil politickú kariéru. To musia podľa mňa teraz si zodpovedať tieto otázky v strane SMER, či dokážu Pavla Pašku upratať takým spôsobom, že aj keď nebude vo funkcii, na čo si zvykol tak, že on by nedbal tam byť aj na furt, že čo to s ním urobí psychicky, hej, ako ho to mentálne nastaví, či dokáže ten SMER tie procesy, ktoré majú zvládnuté, tie technologické procesy moci majú zvládnuté, ustáť, čo, samozrejme, nám by vyhovovalo, ale nepôjdem do detailov, však tie si necháme pre seba. Ale každopádne racionálne však to je problém ich, nie náš, či to ustoja. Nám by vyhovovalo viac, keby to neustáli. Ale my budeme musieť pokúsiť sa to celé dokonať, aby to tak dopadlo, že aj Pavol Paška, tak ako aj Renáta pani Zmajkovičová sedí tak, ako sme nie zvyknutí, že sedí tam, tak aby sme si zvykli na ten rok, toľko tu zhruba ešte budeme, bude sedieť niekde inde. A, ja vám poviem, nie kvôli nám, kvôli ľuďom tejto krajiny to musíme urobiť. My musíme urobiť všetko, čo poskytuje ústava, ale aj vôľa a chuť urobiť, a konfrontovať premiéra, postaviť ho pred tú voľbu, či je alebo nie je racionálny človek.
Potom zas, samozrejme, s tým sa spájajú ďalšie procesy. A aj náš boj by nemal byť za svetový mier a bartrový obchod a neviem čo všetko. Na náš boj teraz by sme sa mali sfokusovať na jeden uchopiteľný cieľ. A to je naplnenie túžob ľudí tejto krajiny po nejakej zmene. Ja som potom už len čakal, kedy kto povie, aby sme spravili komisiu. To je magická formulka vždycky, keď treba to uhrať, spraviť komisiu. Toto, myslím, nezaznelo. Ľuďom to už nestačí. A naplnenie toho, vlastne aj odpustenie tej natlakovanej pary v hrnci by malo byť. A podľa mňa to aj spôsobí, keď to bude, že Pavol Paška nebude predseda slovenského parlamentu. To by sme mali urobiť, čo sa dá.
Pokúsim sa povedať, čo by sme mali skúsiť urobiť, ale ešte najskôr mi dovoľte uviesť, ja teda nie som nejaký fatalista, naozaj niekedy tie veci tak cvaknú, že sa človek až čuduje, hej, to naozaj bolo čarovné, ako premiér začal rozprávať o ôsmej večer, rovnako na RTVS o ôsmej večer sa začal dokument Zbohom súdruhovia, premiér skončil reč, bolo osem hodín päťdesiat minút, dokument Zbohom súdruhovia sa skončil. To znamená, pre človeka, čo sledoval televíziu, respektíve bol problém s tým, či prepol to či to, všade bol komunista. Viete, to tak proste vyšlo.
Ale, viete, ono to má aj iné veci, ktoré s tým naozaj súvisia. My máme teraz 25 rokov od 17. novembra 1989. To je tiež vec, ktorá aj ľudí určitým spôsobom mentálne nastavuje. Nepodceňoval by som to. Ja som si potom pozeral, čím sú ešte význačné novembrové dni. Ospravedlňujem sa, že som to nevedel, ale napríklad viete o tom, že 9. november je Deň slobody? To je tiež zaujímavá asociácia. Viete o tom, že nie z ôsmeho na deviateho ale z deviateho na desiateho bola Krištáľová, hej, a preto 9. november je oslavovaný ako Deň boja proti nacizmu, antisemitizmu? Čiže, viete, keby sme zbierali všetky tieto podnety, tak v konečnom sumári nás to proste nastavuje tak, že svojím spôsobom je to aj výnimočná noc, aj výnimočný deň. A to možno pre tých, ktorí veria aj viac ako iba tak, koľko majú peňazí v peňaženke, aj už predpokladá, že na konci by to mohlo dopadnúť ináč ako zvyčajne, to znamená, že nebude zase nič, hej, toto dávam na zváženie a všetky tieto parametre, ktoré som spomenul, sú podľa mňa pre túto chvíľu dosť dôležité.
Ja žasnem už, prosím vás, nad tým, ja to budem pracovne volať knihou Genezis. Už naozaj skončite s knihou Genezis. Tu proste všetci nešťastníci začali tým, kto, kde, kedy, čo si pospomínal, kto, kde, kedy, čo sprivatizoval, kto, kde, kedy, čo urobil. A pomôžme si Janou z Oravskej Lesnej. Každý si dajte svoje meno, svojho človeka vo svojom meste, svojej dedine s tým, že jeho to už teraz pre túto chvíľu v zásade nezaujíma tak, ako ho zaujíma, čo budeme robiť s tým CT-čkom. Naozaj ja viem, že to je dlhodobo funkčné, ale s tým sa žiť naveky nedá. Knihu Genezis nečítate. Keď čítate, tak čítate Nový zákon tí, ktorí čítajú. Kniha Genezis, to nie je, že si ju zoberiete zo skrinky. Nehovorte to. Prosím vás, naozaj to už je nefunkčné. A verím, že aj ľudia sa už prestanú uspokojovať tým, že však aj oni kradli. Veď mne to niekedy pripadalo naozaj ako to, keď vaši vám to povedali s tým, že prečo vôbec hryziete do toho. Takto sa naozaj nikde nepohneme. Musíme niekoho chytiť za uši a hodiť ho cez hradby, hej?
A ma to hrdinstvo strany SMER prekvapuje, ako obetovali ženy, hej, ako obetovali pani Zvolenskú, pani Zmajkovičovú, ktoré ako chúďatá len držali to, čo im bolo povedané, dostali inštrukcie. Možno im to chvíľku imponovali, že teda dvere sa do auta otvárali, ale ten vývar nedelili. A mi príde naozaj obludné proste aj to, čo som spomínal teda aj pre nejaký odkaz do spoločnosti, ako sa k tým ženám správame, že toto je tá predstava nášho riešenia. Podľa mňa to je mimoriadne zlé, že ste to takýmto spôsobom urobili. A mienite v tom zasa pokračovať. A dokonca ste mali pocit, že to takto ustojí. To znamená, že žena ochráni Pavla Pašku. Nebudem komentovať, ktorý hrdinský chlap sa nechá ochraňovať tým, že za seba pošle ženu. Viete, to je znova už len mentálna výbava určitých jedincov, hej, pohybujúcich sa v slovenskej politike. Preto na Slovensku nikdy nikto nenatočí Statočné srdce, lebo nemá ho o kom natočiť, prosím vás. Tu nikdy taký príbeh nevznikne, lebo to nemáme v mentálnej výbave, lebo to títo ľudia urobili. Oni to urobili a nikto sa tomu nečudoval. Nikto sa tomu nečudoval, že Fico odstrelil Zmajkovičovú, odstrelil Zvolenskú. A ľuďom to prišlo ako normálne. Hodili ich ako psom (Žerte, hryzte ich.) a ešte sa niekto začudoval, však prečo ich toľko hryziete, veď ste ich mali viac hrýzť, však ste nám ich hodili. A vy ste akí nenásytní, že chcete Pašku. Áno, my chceme Pašku. Ja si myslím, že nielen ja, Kaník, Poliačik, Matovič, ale podľa mňa aj ľudia tejto krajiny chcú už Pašku, viete, majú naňho plné právo. A teraz ako sa k tomu dostať? Prosím vás, ešte skôr ako to poviem, treba povedať niektoré skutočnosti.
Hovorí sa, že náhoda je pes, ale zase nie až taký. Viete, naozaj by sme sa už nemuseli o tom presviedčať. Prepáčte, poviem to tak. Ja mám aj ovce, aj kone. A žerú seno, naozaj to je pravda. A žerú aj iné, aj granuly, aj také kŕmne zmesi, ale seno majú strašne radi. Ale, prosím vás, pekne to ešte neznamená, že aj ja ho žeriem. A ani ľudia tejto krajiny nežerú seno. Nemôžete pristupovať k ľuďom tak, že žerú seno, prosím vás, že oni uveria tomu príbehu, že to je náhoda ako pes, ako sa hovorí, že rodinu a suseda si nevyberieš, že to je náhoda ako pes, že Pašku zrovna susedom v mestskom parku je ten pán Mach. Viete zrovna, že bol jeho spolužiak. Ale ten ho nepozná. Pozná ho iba ako bežný občan. Ja poznám zo svojich spolužiakov niektorých už menej, niektorých viac, však predsa len sú to odvtedy roky, čo som ich poznal, ale nemôžem povedať, že ich nepoznám. Prosím vás, to je neúctivé voči ľuďom, že vôbec niekto zvolí tento typ a túto polohu obrany. Viete, naozaj, hej, presne, nechce sa mi to ani spomínať. Ale, viete, oni vychádzajú z tej premisy, že žerieme seno. Rozumiete tomu. Ale my nežerieme seno. Ani voliči strany SMER nežerú seno. A ja si myslím dokonca, že ani poslanci strany SMER nežerú seno, prosím vás.
A je aj zmyslom toho nášho ďalšieho postupu to, treba sa dostať do kontaktu s politikou. Aj pán Paška sa dostane do kontaktu s politikou hneď v utorok napríklad v jeho mestskom parku. Ja verím, že nás tam zopár príde. A ja som zažil aj akcie, kde sme hovorili do betónu, prežili sme, lebo to je úlohou politika, zvládnuť to aj do betónu, hej, nedať na sebe znať, ako ho to mrzí. No mrzí ho, že neprídu. Ale v tejto krajine plnej krčmových hrdinov ja sa tomu nečudujem. Tešíme sa z mála. Je nás osem, môže začať omša, ako sa hovorí. Prosím vás pekne, príďte v utorok o tretej popoludní do mestského parku pred dom pána Pavla Pašku tí, ktorí tam prísť môžu, kde zrovna tou istou, no nešťastnou náhodou, no suseda si nevyberieš, býva aj ten Mach nejaký, čo mal spolu s ním nejakú tú firmu. Dušan sa volá. No, viete, prosím vás, je otázka, čo spravíme. Štyri roky je tomu, keď sa začala smutná cesta a skončila sa v Pravne pre túto krajinu, za SNS sme tam položili vajíčko, niektorí ho hodili. Ja som nevyzýval na to. (Smiech v sále.) Pravdou je, že niektorí ho hodili, ale zmyslom toho bolo položiť vajíčko pred dvere Paškovho domu. Prosím vás, príďte v utorok do Košíc, do Mestského parku, o tretej popoludní položíme tam pánovi Paškovi vajíčko. To bude taká výstraha, že teraz položíme vajíčko. A, viete, ľudia sa majú právo brániť, ľudia sa musia dostať do kontaktu s politikou a s politikmi a musia im tak povedať: „Prosím vás, seno nežerieme.“
Tieto veci, tie obludné čísla, čo kolega Lipšic hovoril. Však som si to tu písal. Koho to idú lakovať v prípade toho Belize? Ako sa v Belize dozvedeli, že Piešťany chcú CT-čko? To keby sme vedeli. Ja normálne žasnem. A tu je to normálne pripravené, teda plus-mínus bude nejaký krik okolo toho, ale malo by to prejsť, koniec koncov tak ako vždycky. Prosím vás, nedovoľme to. A ľudom poviem, prosím vás, tá firma, títo Belizania, hej, ináč 40 % tam je chudoby, tam je HDP u nás ako v Prešovskom kraji, ale CT-čká proste majú pod kontrolou, hej. Ja som si vybral ten jeden rok (2013), 65 mil., prosím vás pekne, to je 5,5 mil. korún denne, všetci tí biedaci, ktorým príde domov 300-eurový dôchodok ako mojej mame, si spomeňte, keď dostanete tú mzdu, ktorú dostanete, keď idete k tomu lekárovi a objednajú vás na nejaký úkon, na 5,5 mil. korún denne. Títo, aj ma tu napadá expresívny výraz, ale nepoviem ho, Belizania jedni beťárski 5,5 mil. korún denne z tejto biedy vedeli vytiahnuť. Rozumiete tomu? Z tohto nášho dostali tú sumu. Veď to sú údaje, ktoré, zdá sa, nepustia. Vizualizujte si tie peniaze, keď pôjdete k lekárovi, keď vám povedia, čo si máte doniesť, keď idete ležať, čo vám povedia, čo, aké, kedy úkony máte a neviem čo, ako dlho máte čakať na neviem čo. Tak si spomeňte na tých Belizanov a 5,5 mil. korún denne, denne, denne vážení, denne. To bol, myslím, Vespasianus alebo ja neviem, ktorý rímsky cisár to bol, ktorý povedal, že peniaze nesmrdia. Nie je to pravda.
A ja žasnem, tá východoslovenská klika v strane SMER, proste vidíte, ako sa to tu motá. Tu je Burian, tiež sa nejako zabudol z tej firmy, nezabudol, nechcem už to spomínať, lebo však o Burianovi tu už neraz reč bola, zdá sa, ešte neraz reč bude. Ale vidíte, že proste tam v oblasti podnikania vyberáte naozaj brutálne, proste to nemôžu robiť politici ako to tu pán kolega Kaník povedal, však v zásade môžete podnikať, niečo priniesť pre spoločnosť, niečo vymyslieť, ako tam niekto vymyslel to auto, čo lieta, prosím vás, však budeme tomu sa tešiť, tlieskať, urobte niečo, vymyslite niečo, spravte niečo. Tu mladí, Podmanický, Kamenický, neviem ani, ako sa všetci voláte, prosím vás, urobte niečo, kľudne aj zarobte a nebudem vám závidieť ani jedno euro nikdy, ale niečo vytvorte, prosím, vás, ale v čom je hodnota Buriana, jeho exkrytu, v čom je hodnota firmy tých Belizanov, tých beťárov z Belize, čo je ich prínos pre túto krajinu tých 5,5 mil. korún denne, prosím vás? To je to. A to tolerujeme. To je, zdá sa, nastavené tak na furt a naveky.
Viete, niekedy si ľudia povedia, však sa nažerú, budú mať dosť. Ale to tak nie je, to tak nefunguje, fyziologicky to je proste, keď ono ten žalúdok roztiahnete, on si potom pýta viac a viac a viac. Čiže neplatí to, že nakŕmia sa a budú mať dosť a už dajú pokoj. Nie, práve, naopak, keď im to dovolíme, im sa tie žalúdky roztiahnu tak, že im bude už všetko málo. Čiže ak teraz 5,5 mil. korún denne išlo ako výkony do Belize pre vlastníkov z Belize, presne ja si predstavujem tých mesticov nejakých tam v tom Belize, to sú nejakí Karibčania alebo proste tí, čo tam v tých trenkách so slnečnicami behajú po pláži a sem-tam si čeknú, ako to cinklo, viete, z Piešťan za CT-čko, z Martina, znova ide na ten surf. Viete, tomu by jeden neveril, aký ten svet je malý, hej, proste, že tí Belizania tak dokážu zarobiť.
A Mello možno má podpisový vzor, ja neviem viete. Však ja som fakt ani nevedel, kde je Belize. A potom som si to pozrel. To je Karibik. A my máme enklávu zločincov v Belize. Normálne viete, že v starom Šanghaji bola francúzska štvrť, anglická štvrť. Tak my máme v Belize, v tom meste, ani neviem, ako sa volá to hlavné mesto, však Paška to vie, enklávu našich zločincov. A Mello ja neviem, ja len tak rozmýšľam, možno má normálne podpisový vzor. A možno to všetko je aj pod kontrolou, však to sú veľké peniaze. Viete, to nemôže tam tak byť, že len niekto vám tam to bude v igelitke BILLA nosiť, hej, čiže tam treba to aj chrániť. Čiže ten Mello možno je vyslaný na to ja neviem. Už proste urobte si príbeh o tom, aký chcete. Každopádne je to absurdné. Ja seno nežeriem a nikdy to robiť nebudem, prosím vás, tak mne sa nečudujte, že nezvládam počuť tieto príbehy, ktoré tu točíte o tom, že sa poznajú, nepoznajú, podiely predali, nepredali. To sú také báchorky pre malé deti, prosím vás, to ma uráža.
Čiže, ešte raz, v utorok v Košiciach v Mestskom parku o tretej popoludní. Prípadne príďte tam tí, ktorí tam prísť môžete. A vyzerá to tam zatiaľ dobre aj vzhľadom na tie nastavenia (25 rokov od novembra 1989, atmosféra spoločnosti), ktoré sú. A ľudia si zaslúžia poriadnu rybu v sieti. Tak verím, že sa dohodneme aj u nás, že spravíme akciu nie niekoho, kto tu nie je od tých, lebo však to vieme, poznáme, ale našu, opozície na námestí SNP, nie na štadióne. Rozumiete tomu, zoberte si to, aká je to strata kontaktu s realitou, že tí ľudia boli schopní ísť oslavovať výročie novembra 1989 na zimný štadión. Tomu by jeden neuveril, to by ste povedali ako vtip. Ale oni to naozaj išli urobiť, hej. (Smiech v sále.) To je tá totálna strata. Proste im to ani neprišlo, že to je divné, hej, že vedľa je tá budova a tam sedí MEDICAL GROUP. A im to ani neprišlo. Chvalabohu, sa na to upozornilo. Na námestí SNP sa oslavuje výročie novembra 1989, dobre, aj do budúcna. Nemôžete oslavovať odkaz novembra 1989 ani v Ružinove a už vôbec nie na zimnom štadióne, lebo poznáme všetci, o čo išlo na zimnom štadióne. Tak verím teda, a tým skončím, že sa dopracujeme aj k tomu, že veľká akcia opozície bude na námestí SNP a zavoláme tam ľudí s jedinou jednou témou, nebude ňou svetový mier, bartrový obchod, venezuelská misska a neviem čo, ale iba jedna, jediná dobre uchopiteľná požiadavka: odstúpenie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady. Ďakujem pekne.

Chceš skúšať, či premiér tejto vlády je zlý alebo dobrý, silný alebo slabý. A potom si hovoril, že by si ale rád vyskúšal, či je racionálny. Ja si však myslím, že on je v prvom rade tvrdo a cynicky pragmatický. A povedali sme to niekoľko niekoľkokrát, že ak by čo i len hypoteticky sme sa zamerali na to, že by sme si naozaj predstavili, že by tak silnú figúru svojej straníckej púte v našej slovenskej politike, ako je Pavol Paška, obetoval, tak čo by sa začalo diať s tým ľadovcom, ktorý by asi pravdepodobne bolo vidieť, alebo ako akoby sa rozbehla tá domino hra, pretože ak v tejto štruktúre niekoho obetujú, videli sme nejakého pána, ktorého musel minister spravodlivosti vyťahovať takmer z basy, a sme si krk dolámali, aby sa to nestalo, lebo by mohol začať hovoriť, vieš si predstaviť čo by hovoril Pavol Paška?

Ďakujem. Alojz, moja fantázia ide na plné obrátky. Ja som teda v Latinskej Amerike žil nejaký čas, takže to mám aj s konkrétnymi obrázkami, len jedno mi nie je jasné. Tá firma, ktorá ako druhá bola s ponukou v súťaži v piešťanskej nemocnici, je Meditecon z Nitry. A ako je možné, že dokážu telepaticky takto komunikovať ľudia z Belize a v Nitre, lebo keby dali sumu 1,6 mil., tak, dajme tomu, nech to tak je, ale to, že dve firmy dajú úplne rovnakú ponuku 1,599 990 mil. na euro a na cent, tak to presahuje hranice mojej fantázie aj o možných schopnostiach šamanov v Belize? A v prípade, že to nie je záležitosťou telepatie a šamanov v Belize, tak ako je možné, že sme dopustili, aby sa kartelová dohoda o tak závažnej veci, ako je takto vysoká zákazka nemocnice na Slovensku, mohla diať, a deje sa zrejme aj na iných miestach, pričom my všetci sa ideme tváriť, že to je v zásade náhoda, že firma jedna z Belize a firma druhá z Nitry ponúknu za tú istú vec jednak premrštenú sumu a jednak presne 1,599 990 mil. eur.

Pán kolega, vy ste vyzývali nás členov strany SMER, aby sme niečo tvorili,, aby sme niečo robili pre ľudí. Ja vám poviem, čo robíme pre ľudí. Je nedostatok bývania pre mladé rodiny, každý rok vybudujeme aspoň jednu bytovú jednotku alebo teda jednu bytovku aspoň pre 26 rodín. To robíme, aby ľudia si mohli zakladať rodiny, mali kde bývať, za dostupnú cenu mohli prísť k bytu. Za 30 rokov, keď nám padne, že tá bytovka môže byť majetkom obce, tvoríme hodnoty. Robíme infraštruktúru pre založenie si individuálnej bytovej výstavby pre výstavbu rodinného domčeka. Robíme všetko pre to a krvopotne vybavujeme, aby sme prišli k pozemkom, aby sme dobudovali infraštruktúru, aby tí ľudia, ktorí chcú stavať rodinný dom, mali kde stavať. A ja pevne verím, že nás je tu veľa tých, ktorí sme aj zo samosprávy, ktorí robíme pre ľudí. A nie je pravda, že nám odtiaľ všetci utekajú, keď to všetci vykrikujete, že tu je všetko len to zlé a to najhoršie a že za všetkým tým zlým je len strana SMER – sociálna demokracia, premiér Robert Fico ako ten najhorší, lebo že už horšieho ani nie je. Však trošku treba mať sebareflexiu a naozaj vážiť si aj hodnoty, ktoré tu ostávajú. Nie je pravda, že si nás nikto neváži. Na nás sa pozerá svet aj Európa, aj Európska únia a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Na kolegu pána Viskupiča zareagujem tak, pán kolega, neriešte to, hej, to nechajte na nich, nech to oni riešia, to je ich problém, nie náš problém. (Reakcia z pléna.) No ale, viete, sekundárne je v tom cítiť určitú až obavu z toho, čo by bolo, keby sa to podarilo, viete, rezignáciu. Nechajte to na nich, nech si to riešia oni, to je ich problém, nech si to oni vyriešia, je na to čas.
Pán kolega Poliačik, ja si to tiež vizualizujem. Si predstavte tou špičkovou angličtinou á la pán Jahnátek, ako proste transatlanticky ide cez Skype nitrianska firma, Belize, trebárs Košice, Mestský park. A proste sa to nejakým spôsobom synchronizuje. Tiež si to snažím sa predstaviť, ako to asi môže fungovať.
A, pán kolega Bublavý, ja vám verím, že robíte, ale niekto vám zatiahol ručnú brzdu. A teraz som zvedavý, čo vy s tým urobíte. Čo je moc, to je veľa, hej, a to, myslím, kolega Lipšic hovoril, môžete ísť a urvať niečo na CT-čku je perfídne. Na to existujú aj korenistejšie výrazy. Viete, ja viem o chuti a vôli, že treba kúpiť nejakú ónyxovú vaňu, alebo ja viem, že je kde dať tie peniaze, však sú tie výstavy niekde v Moskve, v prepychu, ja viem, že je to kde minúť, ja viem, že to nie je tak, že to nemajú kde dávať, že im to trčí z okna. Ale, preboha, má to byť na tom CT-čku? Biedak chce ísť na CT-čko, nespí deň, noc, lebo nájdu niečo, nenájdu niečo, necháte ho dva týždne, tri týždne bez toho? Ja som na kolonoskopiu čakal polroka, prosím vás. Toto je vaše zdravotníctvo? A kde sú tie peniaze, prosím vás? Za tie peniaze, čo do toho dávate, by tú kolonoskopiu mali dvakrát do dňa, prosím vás.

Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, je nedeľa, dvanástku už máme za sebou, aj keď sa priznávam, že počas služby som trocha zadriemol, aby som bol ešte svieži na to, keď pôjdem vystúpiť.
Chcel by som začať tým, že pokladám to za veľmi nevhodné, že parlament rokuje v nedeľu. Je to podľa mňa neúcta k tomu, akým dňom je nedeľa a ako ho ľudia na Slovensku berú. Viete, môže niekto namietať, že aj iní ľudia musia robiť v nedeľu, áno, a patrí im úcta všetka ich práci, ako napríklad lekári alebo hasiči. Ale vôbec to nie je pre dobro Slovenska a nemusí parlament rokovať v nedeľu preto, že to prináša nejakú výhodu pre občanov. Myslím, že v tejto chvíli je to len vhodne zvolený termín, lebo tak vyhovuje strane SMER. A to pokladám za dosť pohoršujúce a za zlý príklad toho, že aj zo sociálneho hľadiska, čo nedeľa predstavuje, takýmto spôsobom to robí parlament pod vedením pána Pašku, ktorý jeho rokovanie takto zvolal.
Obvykle teda nezvyknem vstávať v parlamente v nedeľu ráno, ale o tomto čase by som sa akurát s rodinou pripravoval na rannú bohoslužbu, ktorá je pre nás veľmi dôležitá. A ja som si teda stihol ešte, keďže v tomto čase nebudem môcť byť na bohoslužbe, pozrieť aspoň dnešné evanjelium. A chcel by som vám, lebo je to veľmi príhodné, prečítať z neho niekoľko viet: „Ježiš vstúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a vyhnal z chrámu všetkých, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto. Nerobte z domu môjho otca tržnicu.“.“ (Reakcie z pléna.) A prečo by sa to tu nepatrilo? Naopak, myslím si, že sa to tu patrí veľmi, nepatrí sem to, po prvé, že v nedeľu rokujeme. Ešte raz opakujem, to je hanba, pretože to vôbec nie je potrebné pre dobro Slovenska. Ak by bola nejaká situácia živelná alebo zahraničná na to, veľmi radi a ochotne všetci sem prídeme a budeme tu celý víkend. Ale tuto sa len kryjú rôzne kšefty, tak ako to bolo teraz počuť v tom evanjeliu. Vy ste zabránili mne a mnohým ďalším, aby sme mohli stráviť čas so svojou rodinou nie kvôli dobru Slovenska. Ste mi zabránili prejaviť moje náboženské presvedčenie nie kvôli dobru Slovenska, ale kvôli dobru strany SMER. A na ten sa ja môžem vykašľať. Ďalšia vec, Ježišove slová z evanjelia hovoria o nejakých ľuďoch, ktorí naozaj robili z chrámu, ktorý bol aj náboženským, ale aj sociálnym centrom tej židovskej komunity, tržnicu, tak že zobral bič a vyhnal ich. Ja si myslím, že tu vidíme, že si robí niekto tržnicu z tejto krajiny, ktorá môže mať a má mať takú istú úctu ako ten židovský chrám.
A ja by som uviedol jeden konkrétny príklad, veľmi jasné slová, citoval by som pána premiéra, pretože táto schôdza je o jeho odvolávaní. Povedal to v Žiline, už to tu bolo spomenuté, ale neviem, či to zaznelo celé. Takže citujem Roberta Fica: „Chceme mestu Žilina pomôcť. A tu sa ukazuje, aké je nevyhnutné spolupracovať, aké je nevyhnutné, aby primátor a predseda samosprávneho kraja mali napojenie na vládne štruktúry alebo štruktúry parlamentu. A práve takéto prepojenie, že pán primátor je súčasne aj poslancom parlamentu, ale aj to, že sme spoločná politická štruktúra, umožnilo prijať takéto rozhodnutia, inak by tieto rozhodnutia boli prijímané veľmi ťažko.“ Viete, súhlasím s prvou vetou z toho vyjadrenia: „Chceme mestu Žilina pomôcť.“ Ja osobne som dlhé roky v Žiline pracoval. Mám tam poslaneckú kanceláriu a bývam neďaleko tohto nášho pekného krajského mesta. Ale mnohí ľudia sa na mňa obracali aj včera až s takým znepokojením, že ako je to možné, že sme tak razantnejšie proti tomu nevystúpili a nezasiahli, veď to je korupcia v priamom prenose. Taký je názor voličov. A preto sme tu a preto zvolávame aj túto schôdzu. Nie je to preto, že nás to baví alebo idú nejaké komunálne voľby, ale preto, že je to dôležité. A čo teda robíme? Chceme, aby sa o tom rozprávalo. A čo spraví vedenie Národnej rady, ktoré má kontrolovať vládu, ktoré má zaručovať, že na Slovensku bude vláda zákona? Zvolá schôdzu absolútne bezprecedentne na sobotnú noc a nedeľné doobedie, aby zabránilo ľuďom to sledovať a počúvať, pretože nemôžu utopiť túto schôdzu, lebo musí byť odvolávanie vlády, tak to dáme na taký moment, keď to nikto nebude sledovať, pretože naozaj ľudia majú aj iné veci na starosti ako sledovať rokovanie parlamentu v nedeľné ráno alebo v nedeľné doobedie.
Ale poďme k tej veci.
Viete, pán premiér vychvaľuje, aké je úžasné, že primátor je zároveň aj poslancom Národnej rady. Mnoho ľudí ma oslovuje napriek tomu, že ja v komunálnej politike sa aktuálne neangažujem a hlavne nekandidujem, otázkou, koho a prečo treba voliť. Proste bežne sa o tom rozprávame. A mnohí hovorili, že uznávajú, že pán Choma urobil aj niektoré dobré veci, pretože ja sa snažím s ľuďmi hovoriť objektívne a nielen čierno-bielo. Ale hovoria: „Viete, ale to je veľmi nedostatočné. A najväčšiu chybu vidíme, že on tu polovicu času proste nie je.“ A to je zase tá tému, o ktorej hovoríme, či to tak má byť alebo to tak nemá byť. Ale to nie je témou tejto schôdze. Ale ak povieme, že ono to funguje len preto, lebo máme prepojenie na nejaké štruktúry, a to dokonca nielen na tie ústavné ako parlament, samosprávny kraj a tak ďalej, ale aj politické štruktúry, tak potom čo to je, ako je to, keď to znamená, že sme v jednej strane, tak to funguje? Veď to sme tu už mali. A máme to tu znova zase. A my nechceme, aby to tak bolo. A hlavne občania nechcú, aby to tak bolo, ale aby to bolo úplne normálne, že keď mestu Žilina treba pomôcť, tak mu pomôžeme, keď treba pomôcť Hnúšti, Trnave, tak pomôžeme Hnúšti, Trnave. A máme na to nejaké kritériá. A peniaze všetkých daňových poplatníkov sa rozdeľujú podľa nejakých jasných potrieb a nie tak, ako niekto argumentuje slovami: „Ale my sme v rovnakej politickej štruktúre.“ Ja si myslím, že toto je veľmi vážna vec. A moje presvedčenie je, že za to nesie premiér zodpovednosť a je to dôvod na jeho odvolanie, pretože nie touto jednou vecou to činí, ale touto jednou vecou naznačuje, aký je tu systém. A o tom hovoríme, že dôvodom na odvolanie je vznik takého systému, že jednoducho ono to tu tak funguje. A viete, prečo to tak funguje? Je to preto, že ľuďom je to blízke, že sme si z rôznych dôvodov na to zvykli, možno ešte z tých dôb pred novembrom 1989, ale to asi nie je jediný dôvod na to, a že mnohí, dúfam, nie väčšina, ale mnohí hľadajú, kde by sa vhodne napojili na tie vhodné politické štruktúry, aby aj oni, ich mesto, ich rodina si pomohli. A zdá sa, že namiesto toho, aby lídri tejto krajiny robili niečo proti tomu, tak sa jednoducho na tom vezú. Ľudia to vlastne tak chcú, ľuďom sa to tak páči a my oslovujeme tých vhodných, kľúčových v regiónoch slovami: „Buď s nami, maj s nami spoločný mešec a pôjdeme do toho a bude nám fajn, veď však z toho možno aj niečo kápne aj tomu kraju, aj tomu mestu.“ Ale toto je neprijateľné. Aspoň je to neprijateľné pre mňa a pre mnohých ďalších slušných a normálnych ľudí. Ale, ešte raz opakujem, toto je vec, ktorú táto vláda, strana SMER jednoducho inštitucionalizujú, kryjú, využívajú. Vezú sa na nej. A nerobia absolútne nič proti tomu. Áno, tu sme mali Vystavku dostiženij narodnovo chozjajstva, to predstavoval pán premiér alebo pán minister vnútra, aké všelijaké úspechy sa dosiahli. No pánboh zaplať, veď my nehovoríme o tom, že vás majú teraz namieste zastreliť alebo všetko od A do Z ste urobili zle. Ale tu treba vyvodiť takú zodpovednosť a ochotu, aby sa veci zmenili. Viete, ja nie som zvyknutý hľadať chyby na iných. Možno ako aj kresťan som zvyknutý hlavne hľadieť na vlastné chyby a ísť ich riešiť či už na spoveď alebo do nejakého rozhovoru a hľadať spôsob, ako sa ja môžem zmeniť. Ale tu hovoríme o verejných činiteľoch. A my nemôžeme mlčať, ak sa dejú takéto veci.
A na záver, pretože nechcem hovoriť dlho, by som chcel povedať jeden odkaz pánu premiérovi. V poslednom čase si zvykol napríklad na hodine otázok alebo práve vtedy, keď sú takéto príležitosti, odvolávanie člena vlády, tvrdiť: „Vy ste zlomyseľní, opozícia, vy ste zlí ľudia, vy sa tešíte, keď je na Slovensku zle.“ Ja som presvedčený, že to tak nie je. Určite to môžem potvrdiť za seba. Ja sa modlím a prajem vláde Slovenskej republiky, aby bola táto vláda úspešná. Modlím sa a prajem pánu premiérovi aj pánom ministrom, aby boli premiér aj ministri úspešní, nie kvôli nim, nie kvôli Robertovi Ficovi alebo Robertovi Kaliňákovi, ale kvôli tomu, že sú vláda Slovenskej republiky. Ja mám rád túto krajinu a prajem, aby sa im darilo. A preto keď mi niekto povie, že sa teším, aby bolo zle, alebo teším sa z toho, že je zle, alebo dokonca, že si to prajem, tak sa proti tomu ohradzujem a pokladám to za nezmysel. Dosť často v poslednom čase cestujem po krajine a keď vidím nejakú rozostavanú diaľnicu napríklad pri Vrútkach a pri Dubnej Skale alebo smerom na východ alebo keď vidím úpravy železničných koridorov, tak sa vyslovene v tej chvíli, idúc autom alebo vlakom, modlím a žehnám, aby sa darila, postavila tá stavba, hlavne aby tam nikto nezomrel, aby to bolo postavené kvalitne a rýchlo, pričom mňa nezaujíma, či je minister dopravy Počiatek alebo niekto iný, pre mňa je dôležité, aby to fungovalo a aby ľudia tejto krajiny mohli naozaj používať to, čo je pre nich dobré, čo zlepší aj podnikateľské prostredie, zamestnanosť, dopravu, infraštruktúru. Bohužiaľ, napriek tomu, že tejto a každej zákonitej vláde žehnám a modlím sa za ňu, tak ak vnímam, že pán predseda vlády a spôsob jeho vládnutia, spôsob jeho vlády škodí Slovensku, vnímam ako svoju povinnosť zároveň podporiť výzvu na jeho odvolanie, a preto budem s čistým svedomím hlasovať za vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, stopercentne s tebou súhlasím. A ak bolo povedané z úst premiéra, že je vhodné, aby poslanci mali prepojenie s vládnymi štruktúrami z jednotlivých regiónov, tak sa pýtam, tie regióny a tie okresy a tie mestá, ktoré nemajú poslancov v Národnej rade a nie sú prepojené, budú finančne handicapované, nedostanú nič? Pýtam sa, ako sa rozdiely medzi krajmi vyrovnávajú cez eurofondy, ktoré by v prvom rade na to mali slúžiť, aký je výsledok míňania týchto eurofondov? Raz povedal jeden vysoký politický činiteľ v minulom volebnom období, počas ktorého som už mal česť tu byť, a môžeme si to nájsť aj v denníku SME, bolo to na titulnej strane, že do politiky svätci nepatria. A ja sa pýtam, kto tam patrí? Sú to zlodeji, úžerníci, klamári, farizeji? Svätý Augustín povedal, som tiež veriaci, že politika má byť prejavom najväčšieho dobra k človeku. A čo sme tu na Slovensku z nej urobili? Akým spôsobom sa správame k blížnemu svojmu? A hovorím ešte ďalej, keď máme 73 % veriacich plus-mínus, veď tu by mal byť raj na zemi. Veď predsa veriaci chcú dobro blížnemu. Tak vstúpme si do svedomia a začnime od seba a začnime s tým od tej miestnej komunity, od obce, od mesta, od VÚC-ky a poďme aj do štátu sa pozrieť, ako to tam vyzerá. A vyzerá to tak, ako to vyzerá. Takže, vážení, preberme sa, lebo raz budeme skladať účty. A to je jedno, či si bol premiér alebo si bol kopáč kanálov. Budeme skladať účty. A ako pán Alojz Hlina povedal, to nie je všetko len tak. Ten to riadi, tento najvyšší to riadi a budeme skladať účty.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, je nás tu zopár, ktorí sme tu od 18.30 hodiny predchádzajúceho dňa. A obdivujem aj tuná strážcov predkladateľov tejto schôdze, že sú tu celý čas.
Musím to spomenúť, z nášho klubu boli štyria, ktorí mali možnosť zažívať odvolávanie Ivety Radičovej. A tiež to bolo nočné rokovanie. Moc sme s tým nesúhlasili ani vtedy. Ale je jedno, čo sa nedá poprieť, tak Iveta Radičová, a to bol ten obdivuhodný výkon na ženu, premiérku, napriek obrovskému tlaku, prezentáciám, 62-člennému zohratému poslaneckému klubu strany SMER, ktorí do nej šil hlava-nehlava, na tomto mieste sedela celý čas, celý čas sa dívala do očí, snažila sa vstúpiť do rozpravy a argumentovať, keď vtedajší opoziční poslanci, či už terajšej vládnej strany alebo vtedy aj zo strany SNS, ju nešetrili pri rádovo menšom, i keď to nechcem porovnávať, prečine.
Nepáči sa mi, že sme zažívali počas toho dvanásťhodinového maratónu doteraz to, že premiér nereaguje na naše výzvy. Nepáčilo sa mi ani to, že šesť hodín sa vlastne opozícia a zvolávatelia schôdze na začiatku nedostali k slovu. Nevadí to. Treba sa popasovať s tým, že prišlo k nie veľmi obdivuhodnej udalosti pri správe vecí verejných, pri správe našich spoločných peňazí. A toto bolo priznané aj samotným konaním premiéra, a to tým, že odvolal, možnože je to také symbolické, dve ženy alebo požiadal ich o odstúpenie. A mne sa zdá, že týmto ako keby malo byť urobené zadosť tomu, že sa v našom zdravotníctve vyskytla kauza, kde sa hovorí o šesťstotisícovom alebo miliónovom predražení jedného špecializovaného prístroja, CT-čka v Piešťanoch. Myslím si, že nebolo v tom urobené zadosť a je oprávnené, že ľudia na Slovensku, novinári a takisto mnohí z opozície sa rozhodli vypýtať si vyššiu mieru zodpovednosti. A siahli po legitímnom nástroji opozície. A 33 podpismi, za ktoré sa chcem aj týmto poďakovať, pozvali premiéra do parlamentu, aby sa zodpovedal, aby vysvetlil, či táto kauza nehovorí o tom, že existuje pri správe vecí verejných a nakladaní s verejnými prostriedkami omnoho viacej, ako je len vyvodenie zodpovednosti ministerky a podpredsedníčky parlamentu, tuná mi to kolega Fecko hovorí, politickej. No nemyslím si to celkom, lebo žiada sa vyvodiť zodpovednosť vo viacerých rovinách, ako je čistota politická.
Na nasledujúcu schôdzu bude predložený návrh zákona, ktorý bude hovoriť o tej zodpovednosti, na ktorú sa oprávnene pýtajú ľudia. A tá zodpovednosť sa volá trestnoprávna, pričom druhá zodpovednosť je možno aj hmotná. To znamená, že, áno, mali by sme ísť ďalej, lebo politická zodpovednosť sa v našich politických siločiarach a v našich pomeroch Slovenska niekedy aj zamieňa s tým, že neexistuje, neexistuje nič také, je to taká nechytateľná entita, čo to je tá politická zodpovednosť, či sa ona nedá aj voľne zameniť za slovo nezodpovednosť, lebo máme tu mnohých na rôznych úrovniach, samosprávnych, regionálnych a siahajúcich až do ústrednej, štátnej alebo verejnej správy, kde sa vymieňa pojem politická zodpovednosť a pojem nezodpovednosť, pretože nikto nie je naozaj potrestaný. Tu sa, myslím, predseda SDKÚ a mnohí pýtajú na to, kde skončí alebo kde mal skončiť, alebo kde skončil ten milión eur. A to je tá trestnoprávna zodpovednosť. Ten konkrétny človek, ktorý rozhodol, má sa postaviť pred orgány, pred verejnosť a má niesť zodpovednosť, pretože pri omnoho menších prečinoch finančných a z hľadiska miery zodpovednosti, ako hovoril premiér pri svojom úvodnom slove, myslím, že používa slovo agenda, majú obrovskú agendu a tým pádom aj obrovskú zodpovednosť. No a toto je ten čas, keď ju treba vyvodiť a keď sa treba pozrieť pravde do očí, pravde do očí pri možno aj konkrétnych výhradách mojich predrečníkov a konkrétnych výhradách a odpovediach na tú otázku teda, kto si dovolil zarábať na krvácajúcom a finančne poddimenzovanom zdravotníctve. A ak takéhoto človeka, a naozaj sa prihováram za to, nájde, nech buchne do stola a nech presne vieme my opoziční poslanci, cez toto fórum je možnosť, aby sa to dozvedeli médiá a cez ne verejnosť, pretože mali sme tu dobu a vy starší si ju pamätáte omnoho viacej, keď sa pomenúvali veľké spoločenské problémy, ale veľmi ťažko sa hľadal ten konkrétny zodpovedný človek, pretože systém vládnutia počítal s tým, že my chyby nerobíme. Je ľahké sa potom postaviť v monológu a hovoriť: „Áno, veď pracujeme, agenda je široká, dali sme aj vlaky zadarmo, ale tak robíme aj chyby a ja som sa teda prekvapivo postavil a požiadal som ministerku, nech opustí svoj post.“ Lenže, tak ako uvádzame v návrhu tí, ktorí sme za ním podpísaní, a tí, ktorí sa veľmi aktívne vyjadrili z opozície, zo strán, ktoré to nepodpísali, že plne stoja za týmto návrhom, je jasné, že tuná premiér má ísť omnoho ďalej a ísť po konkrétnych ľuďoch a presne a jasne ich označiť.
Nepáči sa mi jedna vec na tejto schôdzi. A to je ten tón, ako sa premiér v tom monológu postavil a začal najprv vymenovaním káuz, kauzičiek a krívd, ktoré spáchali, myslím, od roku 1998 vlády, ktoré predchádzali alebo prerušili jeho vládnutie. Mne to pripadalo tak, že premiér vyťahoval kauzy, veci, ako sa kradlo, ako sa rozkrádalo, a my tu zase sa snažíme hovoriť o tom, a sú to mnohí z nás, že teda je atmosféra v spoločnosti, že sa kradne ďalej, čo si z tohto môže občan odniesť. A často z nás z toho obviňujú. A tu si priznajme, že povolanie alebo poslanie politika nie je veľmi obľúbené a nenesie vysoký kredit v spoločnosti, že teda kradnú úplne všetci a je to úplne celé jedno. Len potom sa tu objavia v príhovoroch ľudia typu Janko Mičovský, Martin Poliačik, Erika Jurinová. A tým veľmi sa nemôže pozrieť premiér do očí a povedať im, že vy ste tiež takí a nás preto tolerujte a prečo do nás útočíte, keď my to robíme veľmi podobne, ako vy ste to robili predtým. Toto je úplne falošná, zlá a chorá cesta. Tadiaľto už raz a navždy cesta nevedie. Dodo Hlina to nazval, že vyťahujeme tu knihu Genezis, tá metafora a symbolika sedí, že začíname takmer od Adama a pomaly tu budeme sa baviť o tom, akým spôsobom zafungoval v rajskej záhrade had a akým spôsobom tam pôsobila Eva. Toto by sme nemali hovoriť a mali by sme sa otočiť, múdro povedané, pro futuro, čo do budúcnosti.
Áno, súhlasím aj s tým, čo hovoril podpredseda vlády Kaliňák, že sú kroky, sú náznaky legislatívnej činnosti možno aj pod tlakom trikrát predkladaného zákona o ochrane nahlasovateľov korupcie z radov opozičných lavíc. Jeden z najkomplexnejších z nich predkladal práve Ján Mičovský, možno aj na základe svojej personálnej skúsenosti a, potom už viem, aj na základe odrobenej práce. No a prišlo k tomu, že koniec koncov, áno, je to spoločenská téma, treba plniť záväzky, ktoré niektorí ministri a niektorí členovia dali, a dokonca teda si treba sem-tam prelistovať aj to programové vyhlásenie vlády, no a príde nejaký náznak whistlebloweringu, nejaké elektronické mýto. A vôbec nesedí argumentácia, že to šlo rýchlo a čo oni urobili za dva roky a čo my sme stihli urobiť za dva roky.
Čiže ak by sme sa teda mali pozrieť do budúcnosti, tak nebude do nemoty stačiť vyratúvanie privatizačných káuz, pretože to vládnutie sa začína preklápať do siedmeho, ôsmeho roku a pri monolitnom zostavení súčasnej vlády, ktorá pozostáva z jednej strany, treba hovoriť o tom, že treba sa pozrieť na veci reálne a povedať si, čo sa už za dva roky podarilo. Niekedy tento parlament mal takú milú procedúru, tuším s profesorom Hubom sme sa o tom bavili, že sa zvykol robiť odpočet ročný aj tu. Neviem, prečo sa od tej praxe upustilo. Ale možnože tu by bol ten priestor na to. Takisto ja si osobne myslím, že tu chýba aj inštitút všeobecnej rozpravy. A možno potom menej by pán predseda parlamentu kritizoval to, že ľudia pri predkladaní konkrétnych parciálnych návrhov zákonov cítia potrebu sa vyjadriť k aktuálnym spoločenským otázkam a robia to pri predkladaní návrhov zákonov či vládnych alebo svojich vlastných.
Korupcia.
Korupcia vo svojom význame, tak ako to pochádza z latinského slova, znamená nehanebnosť, zvrátenosť. Toto slovo sa nachádza aj v tom podaní. A myslím si, že ľudia oprávnene cítia, že už je toho dosť, že tej nehanebnosti a zvrátenosti sa vyskytuje pri správe vecí verejných veľa, neexistuje jedna debata k tomu, a tu sa veľmi premiér mýli, že opoziční poslanci sa nenachádzajú medzi ľuďmi a v regiónoch, pretože práve z tých regiónov a od tých ľudí pochádza to, že ako keby neexistoval jeden dôkaz, že ak sa nakladá so štátnymi, samosprávnymi, regionálnymi prostriedkami, tak niekto sa pri tom nenabaľuje. Niekto to tu pomenúval, že sa tu rozpráva z tej ústrednej štátnej správy o 20-, 30-, 40-percentných ministroch. Inde hovoria o tom a ide to až tak ďaleko, že sa pýtajú, že čo, pre boha živého, čo spravuje štát, samospráva alebo región, reálne funguje, kde nie sú tie reálne problémy, kde by boli ľudia naozaj spokojní a boli by aj tak trošku hrdí, že máme tu niečo spoločné, toto sa podarilo a vieme, že zodpovední ľudia dbajú v prvom rade na to, aby, a nechcem používať veľké slová, tu bolo nejakým spôsobom zabezpečené to verejné blaho.
Ja pri zdravotníctve musím, mal som tu aj kolegov z Trnavy, poukázať na jednu vec, ktorá prebehla mestským zastupiteľstvom, týkala sa zdravotníctva. A ja som v tej veci interpeloval teraz už exministerku. A týkalo sa to pozemku v trnavskej nemocnici. Pozemok v trnavskej nemocnici, ktorý bol predaný developerovi, ktorý stavia Kauflandy a Tescá, tieto dve spoločnosti, bol v Trnave predaný ako nezastavateľný pozemok. Vraj teda v tejto situácii nezastavateľného pozemku bol ocenený a bol predaný z pohľadu akéhokoľvek realitného makléra absolútne pod cenou, pretože pointa prišla po jeho predaji. A skúste uhádnuť teda, čo je v Trnave. A veľká kauza a atmosféra bola s tým, že riaditeľ nemocnice, ktorý po schválení ministerstvom zdravotníctva a zaplatení a schválení aj ministerstva financií prišiel pred poslancov trnavského zastupiteľstva žiadať o zmenu územného plánu, žiadať o zmenu územného plánu v dobe, keď on a nemocnica neboli vlastníkmi toho pozemku, pretože pozemok bol predaný, zapísaný v katastri a peniaze boli na účte nemocnice. Keď tam sme, ja ako poslanec Národnej rady, ktorý môže vystúpiť, a so mnou zopár aktivistov a občanov, to vysvetľovali, tak samotní poslanci strany SMER, ktorí sedia v tom mestskom zastupiteľstve, zostali šokovaní tým, že čo sa to vlastne deje. A sme sa pýtali toho pána riaditeľa: A vy tu teda zastupujete toho developera, toho, ktorý ide stavať v areáli, aby to zaznelo s plnou váhou, v areáli trnavskej nemocnice bude nákupné stredisko? Toto si lajzne alebo to si dovolí málokto. U nás sa to stalo, popredal sa jeden z posledných kompaktných pozemkov v širšom meste Trnavy. A predal sa ako nezastavateľný pozemok.
Čo je pointa tohto príbehu? Asi všetkým je jasné, že keď sa robí ocenenie pozemku, na ktorom sa nedá stavať, a keď následne človek, ktorý riadi nemocnicu, príde v mene nevieme už koho, pretože už tri týždne alebo skoro mesiac ten pozemok nevlastní, príde ten človek ako keby v mene developera hovoriť toto: „Potrebujeme zmeniť územný plán, aby ten developer tam mohol stavať.“ A sa ho my pýtame: „Čo z toho máte vy, pán riaditeľ, keď vy už máte peniaze na účte, a kde je ten developer, ktorý teda by mal pred to mestské zastupiteľstvo prísť a obhajovať svoj vlastný záujem, pretože vlastní pozemok, na ktorom sa nedá stavať, lebo to nedovoľuje územný plán?“ Tak tento developer tam nebol a obhajoval to nominant strany SMER, veď koho iného by bol ten nominant, a vyrušilo to, musím podotknúť, že sú aj statoční poslanci strany SMER, samotných ich. Samozrejme, tá odpoveď odznela v absolútnom duchu, ako je to v strane SMER, že ocenenie pozemku bolo absolútne v poriadku na dobu, keď sa to ocenenie robilo. Čiže ten pozemok bol ocenený ako nezastavateľná plocha, nebol tam ani riadok navyše. Potom som to ešte v ústnej interpelácii zvlášť zdôrazňoval, že momentík, ja by som to chcel vedieť, lebo ja viem, akými metódami to spravíte a spravíte to tak, že zmenu územného plánu, tak ako to robíte vždy, budete prerokovávať cez leto, v auguste. Tak sa aj to stalo, do bodky sa tento scenár naplnil a z nezastavateľného pozemku s jednou cenou máme pozemok, na ktorom sa už stavať dá a budeme mať v areáli nemocnice nákupné stredisko. Neviem, či toto nejakým spôsobom zlepší kvalitu služieb.
Čo sa nemocnice týka, pri tom predstavovaní pán riaditeľ trnavskej nemocnice hovoril o tom, že treba zmeniť územný plán, lebo by veľmi rád videl nemocnicu aj v Trnave ako nemocnicu 21. storočia, a na otázku, že keby bol požiadal o zmenu územného plánu predtým a bol by sa zmenil a bol by dal naceniť pozemok, na ktorom sa stavať dá, a bol by získal násobne možno 100 %, možno viac, bavíme sa o miliónoch eur, viac do rozpočtu nemocnice, tak by ten svoj projekt a víziu nemocnice 21. storočia v Trnave mohol realizovať s omnoho väčším budgetom, pretože myslím, že to bolo 23-tisíc metrov štvorcových, ktoré sa tam predávali, by bol možno to nepredal pod cenu, ale za reálnu sumu. Vtedy to prebehlo lokálnymi médiami, ľudia si myslia svoje, a zase sa tak zaradila jedna inštitúcia do balíka, veď takto to funguje, veď takto to robia politickí nominanti, to je tá obžaloba nášho hnutia, lebo my považujeme za rakovinu spoločnosti politické nominácie, verejne spravované. A toto sú tie dôsledky, pretože strana sa o to postará.
Uvažujem nad tým, že toto malo ešte jednu neblahú pointu, ktorá sa dotkla mojej rodiny. A tuho som uvažoval o tom, ako to potom spraviť. Ale nemyslím si, že pre potreby tejto schôdze to treba. Ale ja len chcem upozorniť tých zodpovedných, že to tak nenechám a zdravie mojich príbuzných je mi prednejšie než vyvršovanie nejakých ľudí, ktorí ľuďom, ktorí 11 rokov nemajú žalúdok, pretože zvádzajú boj s rakovinou, zobrali invalidný dôchodok. To sú potom tie reči pána Bublavého a pána Kaníka. Toto dokážu spraviť nominanti strany SMER.
Mám ešte jednu takú metaforu, pretože sa mi páčilo také to zhrnutie, jednak prejav Janka Mičovského ako predrečníka a jednak Martina Poliačika, ktorý si dovolil do svojho prejavu zakomponovať ako keby to svetielko na konci tunela, alebo tú nádej. A tú nádej koniec koncov máme. Napriek tomu, že sme sa dostali na toto rokovanie v sobotu o pol siedmej večer, nedostávame tak často od vlády a vládnych poslancov tie označenia, teda dovolil s tým prísť iba na tlačových konferenciách predseda parlamentu, o našom alebo mnohých kolegov politickom bezdomovectve a podobne. A myslím si, že v priamom politickom súboji bude môcť verejnosť vyhodnotiť, pretože to nedostáva nálepky o cirkuse až tak často, nedostáva to táto schôdza a je dôstojný jej priebeh do doterajších minút, hovorí skôr o tom, že, áno, máme argumenty, sú vízie. A mám pocit, že sa navzájom počúvame a nejakým spôsobom sa možno SMER alebo táto ľavá strana snemovne snaží z nášho pohľadu obhájiť neobhájiteľné, ale aspoň, a tam chcem vidieť tú nádej, sa počúvame a snažíme sa argumentovať. Útoky ad hominem odišli s pánom Blahom preč a doteraz tá schôdza išla viac-menej vo vecnej rovine a osobné útoky tu veľmi neboli. Tam vidím ja nádej, minimálne tam, kde sa začína diskusia. A v parlamente to má dokonca v tom morfologickom základe, slovo parler znamená rozprávať, si vymieňame argumenty a snažíme sa nájsť to riešenie.
Ja neviem, či voliči, a to nevedia ani vládni politici, vyhodnotia tento moment odvolávania predsedu vlády v nedeľu za budovanie systému, korupčného systému alebo jeho minimálne krytie a nastavovanie jeho parametrov. A keby aj toto nebola pravda, určite je pravdou, že udržiava status quo v tom, ako sú nastavené parametre rodinkárstva, klientelizmu a straníckeho klientelizmu, ako Rišo Vašečka presne zacitoval, čo je v tej Žiline. Veď to je obludné. Ak si to rozmeníme na drobné, snažil sa tomu premiér vyhnúť tým, že tam presne zabudol tú politickú štruktúru spomenúť, zvlášť ak je to presný citát. A keďže to zaznelo vo viacerých médiách a nikdy nebol ten citát dementovaný, tak spomeniem pri tom, že, jasné, ideme pomáhať Žilinčanom, ale rovnakú pomoc by bolo treba vyvinúť na základe nejakých jasných parametrov, či je teraz pre nás dôležité oddlžovať Žilinčanov alebo riešiť problém s obchvatom v Trnave, alebo riešiť obchvat v Prešove, križovatku, tak, že treba ich vypracovať, zadať a potom na základe tohto posudzovať jasné prerozdeľovanie prostriedkov, ktoré si zaslúži verejnosť tak, že vy v Žiline ste to dostali na základe týchto parametrov, a nie na základe prítomnosti v rovnakej politickej štruktúre. Ja to slovo moc nepoužívam, ale žiada sa mi dodať, že, pre boha živého, veď toto zabíja akýkoľvek demokratický prvok, o ktorý tu mnohí reálne bojovali tak, že toto sa nesmie už stať. A po 25 rokoch si to niekto dovolí verejne použiť. A navyše sa zdá, že veď mnohí tomu rozumejú.
Pri tej politickej bohorovnosti premiéra a pri všetkej úcte sú kroky, akým spôsobom sa dá narábať s verejnou mienkou v niektorých bodoch, obdivuhodné, ale toto nesmiete, pán premiér, zneužívať, lebo dokážete do spoločnosti zasievať také veci, ktoré sa nám ako ľuďom, ktorí v tom parlamente sme, môžu vymknúť z rúk, pretože ak by ste vy zachytili takýto signál, že niekde sa niečo rozdeľuje na základe politickej príslušnosti, na základe politickej štruktúry, vy najskôr by ste mali proti tomu hovoriť, že: „Pozor, mám monolitnú vládu, mohlo by sa to veľmi podobať na tú predchádzajúcu dobu. A ja premiér tejto krajiny nedovolím, aby sme tu uprednostňovali na základe politickej príslušnosti.“ Za týmto budú trpieť ľudia, ktorí majú iba iný názor, ľudia, ktorí si vybrali v komunálnych, v regionálnych voľbách niekoho iného, pričom kvôli tomu, že nie sú v rovnakej politickej štruktúre, bude trpieť ich región, pretože zrovna tam by sa mohli tie peniaze, ktorých je málo, hodiť omnoho viacej ako zrovna tam, kde ja teraz potrebujem svojmu politickému kolegovi pomôcť v kampani, pomôcť s riešením problému. A ani si nemyslím, že je to pomoc s riešením problému, ale pomoc tým, že tuná sa ty potrebuješ teraz zapáčiť a v rámci tej stratégie, ktorú my nastavujeme, že potrebujeme do verejnosti dať jasný signál, že ten, kto je s nami, peniaze dostane, a ten, kto nie je s nami, ide v podstate proti nám, pričom peniaze sa nenájdu. Toto je jeden z argumentov, ktorý si myslím, by mohol padnúť na úrodnú pôdu.
A ak teda budeme hovoriť o tej nádeji, tak opustime terminológiu politických bezdomovcov, vzájomné osočovanie a opustime aj striktný stranícky klientelizmus, pretože je to naozaj rakovina spoločnosti a nechcel by som, ak sa vláda vymení, ak príde iná alternatíva, aby nasledujúca vláda nejakým spôsobom, ako to býva možno niekedy zvykom, revanšistickým spôsobom alebo nejakým vracaním to zase strane SMER to vracala a podobne. Toto je začarovaný kruh na základe dávnych Chammurapiho dôb v duchu oko za oko, zub za zub, až zostaneme všetci slepí a bezzubí. Čiže tento spôsob politického boja a politickej reality ja považujem za cestu do pekla.
Chcel by som povedať, že, ja som to tu spomínal, mal som teraz možnosť v poslednom čase vidieť zopár premiér v národnom divadle, ktoré sa z môjho pohľadu dotýkali duše Slováka. Z nich jedna sa volá Polnočná omša. Dotýka sa slovenského štátu. Je o tom, ako sme si žili, kde v úzkej rodine boli rozoberané tie parametre, akým spôsobom to vieme robiť, čo by nám mohlo byť ako Slovákom vlastné. (Ruka ruku myje. Mal si sa postarať ty, fašista, o to, aby nám fašisti dali pokoj, ty, komunista, o to, aby nám komunisti dali pokoj, a my tu tak s nikým nič nemáme, prežijeme.) Niektorí z nás sa vydali na obhajobu verejného záujmu a opustili sme tieto možnosti, teraz naposledy zas bol iný moment, Timrava nazývala sa hra, veľmi podarená premiéra sa nazývala Bál, pri ktorej takisto schopnosťami pri jednej spoločenskej udalosti sa presne dá nastaviť zrkadlo tomu, ako si tu žijeme.
A poslednú metaforu už som spomínal v jednej faktickej poznámke. Bol Karpatský thriller. A on bazálne súvisí s touto schôdzou. Nebude sa páčiť politikom veľmi, a niektorí, ja si myslím, sa v ňom museli nájsť, presne tie brutálne, cynické mechanizmy, akým spôsobom sa korumpovať dá na jednej strane, akým spôsobom má ťažký život ten, kto túto korupciu chcel odhaľovať a odkryť, akým spôsobom z toho benefitu a ako sa navzájom kryjú tí, ktorí tie peniaze vlastnia, rozdeľujú spoločnostiam, ktoré vytvorili obludný mechanizmus, ako korumpovať, ako s nimi spolupracujú. Ja túto hru odporúčam vidieť možno aj z titulu toho, že nie všetko sa dá vyjadriť verbálne, nie všetko sa dá vyjadriť v pléne parlamentu, a obžaloby doby, pretože umenie je to, ktoré tu zostane, aj keď my už tu nebudeme. A presne toto sú veci, ktoré musia vznikať.
Ešte je jeden film volá sa Kandidát. Aj ten sa venuje politike. A keby sme sa na to pozreli, čo vzniká na Slovensku, tak toto je to, čo tvorí a zachytáva kolorit našej doby. A to je to, čo my sa snažíme odkázať premiérovi, že s týmto veľmi nehýbe a berieme ho za to na zodpovednosť, ja ho beriem teda na zodpovednosť do dôsledkov, som jeden zo signatárov tejto schôdze a chcem povedať, že vzhľadom na doterajšie vystúpenie exekutívy, alebo nazvime to akokoľvek, niektorí to volajú ľudovo smerácke šľachty, ktorá sa nachádza vo vláde, ma exekutíva nepresvedčila a budem hlasovať za odvolanie premiéra Fica, za jeho zlyhanie hlavne v protikorupčnej oblasti, a tým aj budem hlasovať za pád celej vlády.
Ak sa máme zamyslieť na tým, a tým by som končil, čo je alternatíva, chcem to zopakovať a chcem to zopakovať veľmi nahlas, to, kam ste dostali túto krajinu z hľadiska pohľadu cez obžalobu, cez korupciu, je akákoľvek iná alternatíva k vám a k vašej vláde lepšia, a preto si myslím, že by ste nemali pokračovať vo funkcii premiéra. Nechceli ste byť v tej funkcii, chceli ste odísť do Grasalkovičovho paláca, nepodarilo sa vám to, tak teraz, ako hovoril Janko Mičovský, je tá doba a ten čas, aby ste mohli využiť tento priestor. A možno aj by vám v tom mohli pomôcť vládni poslanci. A ten povestný palec pani Laššákovej by tentokrát mohol označiť, že je tá doba, aby vás niekto v tejto pozícii vystriedal. Ďakujem za pozornosť.

Spomínal si tam ten jeden milión, ktorý mal niekde doputovať, a že všetci sú zvedaví, že kde a ku komu to malo byť, ale tam nejde o jeden milión, tam ide o mnoho miliónov, o mnoho viac a keby ich verejné financie mali, tak už dnes máme vyrovnaný alebo možno prebytkový rozpočet.