42. schôdza

Vzhľadom na rokovací poriadok o slovo požiadal pán podpredseda vlády Ľubomír Vážny.

Vážená podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechcem zdržovať, ale cítim potrebu zareagovať na veľkú znôšku nezmyslov, najmä v kontexte s projektom PPP R1. Mohol by som hovoriť aj o tých ďalších výhradách, ale už sa mi žalúdok zdvíha. Reagujem preto, lebo som toho autor a cítim sa zodpovedný za tento PPP projekt nielen ja, samozrejme, ale celý tím ľudí okolo mňa, čo vtedy robil. A chýba tu veľa faktov. S číslami narábate úplne nezmyselne. A jednoducho zamyslite sa už nad tým, čo vlastne hovoríte.
Predovšetkým pán poslanec Matovič hovoril, že: „Zaplatili ste 3,3 mld.“ To je úplný nezmysel. K dnešnému dňu je tu zaplatených dvakrát 115 mil. eur. To znamená: „Zaplatili ste 230 mil. eur, a nie 3,3 mld.“ A to je ten zásadný rozdiel, ako narábate s číslami na rozdiel od nás.
Pán poslanec Viskupič, vyjadrili ste sa pred chvíľou, že premiér Fico chce schovať 3,3 mld. do 800- tisíc. To je ďalší nezmysel. Čo vlastne trepete vôbec? Máte vôbec predstavu o tých hodnotách? Mňa to už niekedy rozčuľuje. Ale nechcem sa dať uniesť. Čiže sú to absolútne nezmysly.
Potom prečo sme sa rozhodli R1 stavať cez PPP? Áno, je pravda, že cez eurofondy je najlacnejšie financovanie tejto cesty, ale na eurofondy sme mali disponibilných 700 mil. eur. Tých 700 mil. eur pokrylo ledva R1 okolo Žiaru nad Hronom, pokrylo ledva R3 na Orave (obchvat Trstená), pokrylo ledva R4 (Košice – Milhosť) a niektoré ďalšie úseky. Ale tu vznikla medzera a potreba realizovať rýchlejšie a viac. Preto sme sa rozhodli ísť cez model PPP. Čiže nie je to tak, že my sme mali veľa disponibilných zdrojov z eurofondov a tie sme zavrhli a chceli sme to realizovať cez PPP. Tá potreba Slovenska bola podstatne vyššia, ako sme mali disponibilných zdrojov na to. Preto sme sa rozhodli ísť na to cez PPP.
Keď si urobíte ten model PPP, ja to tu nechcem vysvetľovať, je to veľmi zložitý a náročný model a nemôžete z neho vyťahovať len niektoré ukazovatele a pri tom miešať hrušky s jablkami. Fakt je ten, že investičné náklady tejto stavby, a za tým si stojím, sú cirka 850 mil. eur, pretože zhruba 500 mil. korún, to si pamätám, nemám teraz tie údaje, stál kilometer R1 na tomto úseku, je 54 kilometrov celá R1, čiže krát 16 mil. eur zhruba tak nám to dá tých 850 mil. eur. A to sú investičné náklady, ktoré by sme dosiahli, či by sme to stavali cez PPP alebo cez eurofondy, alebo čisto cez štátne prostriedky, to je jedno, tie investičné náklady by boli plus-mínus 10 % rovnaké.
Problém je ten, že, áno, sú tam aj finančné náklady, ktoré sa splácajú z úrovne štátu 30 rokov. A tie predstavujú, áno, niečo cez 3 mld. eur. Ale zase len treba si to namodelovať, neporovnávať 800 mil. konvenčným modelom a 3,2 mld. alebo 3 mld., alebo 3,5 mld., to je v tomto prípade jedno, tie sme nezaplatili.
Opakujem, zaplatili sme (štát) dvakrát 115 mil. eur, čo znamená 230 mil. zatiaľ za dva roky, a nie 3,3 mld. A ak by ste si postavili na úrovni stredoškoláka ekonóma nejaký takýto model, tak vám vyjde, že keby to štát platil zo svojich a za 30 rokov to porovnáte s tým, čo s tým všetkým súvisí (diskontná sadzba), tak sa dostanete presne na tú istú cenu. Správa sa to ako hypotéka, len to má určité prísnejšie pravidlá.
Takisto je nezmysel, že 9-percentný inflačný koeficient znáša štát. Tam je to riziko rozložené a inflačné riziko má určite aj koncesionár, nielen štát, to sa nebojte, a nikto dnes nevie povedať, aká bude cena peňazí v roku 2041, pretože od roku 2010 alebo od roku 2009, keď to bolo uzatvárané, 30 rokov nám dá takúto hodnotu. Takže vždy sa ide do neznáma a určité riziko v tomto je uchopené. Ale takisto by to bolo. Nikto nevie povedať, aké bude inflačné riziko v roku 2040, keby to staval iba štát, tak treba tie modely postaviť a si z toho urobiť nejaký výsledok. A nemiešajte hrušky s jablkami.
Je to ťažká téma, ale možnože sa treba do nej zahĺbiť. A na niečo solídnejšie tak prídete, ako teraz prednášate.
S tým, že ja mám z toho celý pocit stále, že vytvárate atmosféru strachu niečo urobiť, ja osobne tú atmosféru strachu nemám, ale zažil som to. Niektorí vaši kolegovia, ktorí boli v exekutíve, sa ma pýtali skrz tie korekcie a nechcem zabŕdnuť do eurofondov teraz, lebo by sme tu ozaj boli veľmi dlho. Tak sa ma pýtali, prečo, ako to je, či bude korekcia, tá pokuta za chybovosť za niektoré projekty. Ja som povedal, však tam sú aj tie projekty, ktoré boli spustené za vás, teraz nejdem to porovnanie robiť. A výsledok, tá priama reakcia bola toho kolegu, ktorý bol v exekutíve: Jéj, ja som šťastný, že som tie zmluvy nepodpísal. Toto má byť výsledok našej roboty, že sa budeme báť podpísať hocičo? Snažme sa to urobiť tak, aby za nami niečo ostalo, aby za nami ostali nejaké hodnoty, lebo ja za tých 13 mesiacov alebo za tie dva roky vtedy nejaké reálne hodnoty okrem tých ideových hodnôt, ale reálne technicky merateľné, hodnotiteľné hodnoty nevidím žiadne, hoci sa snažím, ako chcem. V doprave môžem o tom rozprávať dve hodiny, aká mesačná krajina bola zanechaná na Slovensku po riadení exekutívy v podobe pána Figeľa. Ale to je fakt na dlhú diskusiu a chcel som sa dotknúť iba tých PPP projektov, pretože naozaj sa tu spájajú nezmysly a ničím nepodložené čísla.
Ešte na záver poviem jednu vetu. A tá veta znie, že zaznelo tu, že zverejňovanie zmlúv, toto tu za prvej vlády Roberta Fica nebolo. Ubezpečujem vás, že pod mojou priamou riadiacou gesciou boli PPP projekty, a ubezpečujem vás, a môžete sa na to pozrieť v archíve na webe ministerstva dopravy vtedajšieho, že všetky zmluvy súvisiace s PPP boli zverejnené, v celom komplexe boli zverejnené, všetky tie kroky boli zverejnené na webovej stránke aj bez toho, že by ste zaviedli nejaký zákon o zverejňovaní zmlúv a o neplatnosti zmluvy tej, ktorá nebude zverejnená. Čiže môžem povedať aj to, že sme išli v tomto duchu už pred prijatím takéhoto zákona.
Posledné, čo poviem. Naozaj nie je to len nejaký výmysel. Svetová organizácia pre projekty väčšieho charakteru naozaj udelila svetovú cenu za náš PPP projekt R1. Tento projekt oni hodnotia, je tam 1 500 hodnotiteľov z celého sveta, z Ázie, z Ameriky aj z Európy. A snáď nespochybňujete to, že tých 1 500 hodnotiteľov som ja alebo hocikto iný podplatil. Sú to odborníci, ktorí robia 20, 30, 40 rokov v tejto branži. A tých 1 500 hodnotiteľov sa zhodlo na tom, že na svete infraštruktúrny PPP projekt je naša R1, kde spočítali investičné náklady, kde spočítali finančné náklady. A hodnotili 700 projektov, pretože hodnotia sa tam väčšie projekty, samozrejme. Ale ja chcem povedať len to, že som hrdý na tento PPP projekt, že sa nám ho podarilo zrealizovať. Nie je to jednoduché. Verte mi, že dlhú dobu na Slovensku nikto také nič nespustí. A som hrdý, v kancelárii mi visí aj to ohodnotenie World Awards for PPP Infrastructure s podpismi zástupcov týchto svetových hodnotiteľských organizácií. A hovorte si, čo chcete, ale vojdite trošku do tej zmluvy, nemiešajte len hrušky s jablkami a nerobte z toho populizmus, lebo toto je vysvedčenie, ktoré Slovenská republika dostala za túto cenu. A tú cenu a tú cestu užívame všetci. A ja som rád, že takáto cesta existuje. Ďakujem za pozornosť.

Je šesť faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.
Pán poslanec Matovič.

Ak by som mohol teda reagovať. Spomenuli ste 3,5 mld. eur, že čo tu klamem, nič také štát vlastne nezaplatil. Ale, prosím vás, zase, nehovorme polopravdy. Toto je záväzok štátu na najbližších 30 rokov. A štát to jednoducho zaplatí. Pri PPP bolo by teda úplne už na hanbu, aby sme zaplatili 3,5 mld. A potom vlastne 30 rokov by sme splácali nulu. Čiže, samozrejme, pri PPP sa to platí v splátkach. Čiže keď hovoríte, že zatiaľ sme zaplatili dvakrát 115 alebo také nejaké číslo mil., je to logické, lebo jednoducho je to na splátky. To je tak, ako keď si zoberiete hypotéku de facto, niekto vám dá byt a vy ho postupne splácate. No a tu by som sa chcel chytiť tej hypotéky. Pri hypotéke plus-mínus platí, ľudia to na Slovensku vedia, keď si zoberiem byt na hypotéku, tak za 30 rokov plus-mínus zaplatím dvojnásobok. Štát pri takýchto objemoch podľa mňa by to mal mať lacnejšie ako za dvojnásobok. Čo na to poviete (logicky, sedliacky rozum, však jasné)? Ničomu sa nerozumiem, všetci mi to tu hovoríte. Ale keď sa tu pozrieme na konkrétne čísla, tak máme, že za 800 mil. postavíme diaľnicu, sú náklady samotné na jej výstavbu, a financovanie, čo sú vlastne úroky, tak je to 1,72 mld. po znížení. Čiže 1,72 mld. delených 887 mil. je koľko? Dohromady so základnou cenou je to trojnásobok. Čiže človek bežný si kúpi dom, byt na hypotéku, behom 30 rokov splatí dvojnásobok a vy ste, a môžete byť akokoľvek na ten projekt hrdý, urobili projekt v mene štátu a zaplatíte za to trojnásobok. Už keď toto niekomu nie je jasné, tak už asi nič iné nepochopí. Takže o toto mi išlo, že tá výška financovania je dramaticky nevýhodná. Ešte raz hovorím, 9-percentný úrok podpísať pre štát, zobrať si pôžičku na 9-percentný úrok je extrémne nevýhodné.

Pán poslanec Daniš.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, skutočne úprimne ďakujem za exkurz do tejto problematiky, do problematiky PPP projektov. Ja totižto „obdivujem“ ľudí aj z radov našich kolegov poslancov, ktorí hovoria celé hodiny o veciach, ktorým vôbec, ale vôbec nerozumejú. A celá ich kvalifikácia v danej oblasti je ovládanie internetu. Ďakujem.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda vlády Vážny, PPP projekty, áno, sú dobrou vecou, pokiaľ naozaj musíme silou-mocou niečo postaviť a nemáme už na to eurofondy, lebo nám nestačia, lebo máme tam určité kvóty, určitú výšku. Ale ako to urobiť? A toto je teraz to podstatné. R1 sa urobila svojím spôsobom. Áno, boli tam i isté výhody, určité aj nedostatky. Ale minulý rok prišiel minister Počiatek s tým, že na PPP projekte na R1 dokázal ušetriť 150 mil. A ja som vtedy prišiel s informáciou, že keby sme s tým ešte počkali dva roky, môžeme ušetriť 500 mil. Tak čo mi na toto teraz poviete? Všetko sa dá, len vždycky treba hľadať tie najefektívnejšie riešenia. To znamená, že mohli sme mať v rozpočte o 350 mil. viac. Ale to by bolo až na konci vášho volebného obdobia. A nechcete, aby to ostalo niekomu inému v prípade, že by ste sa náhodou naozaj nedostali už viacej do parlamentu, prípadne do vlády. A toto je ten problém. Takže vy ste radšej teraz ušetrili akože 150 mil. Idete sa tým chváliť, ako je to super geniálne. Áno, je to fajn, ale mohli sme tam ušetriť o 350 mil. viac. A toto sú tie otázky, na ktoré vy nechcete ani odpovedať, resp. vy poviete vždy len to, čo vám vyhovuje a čo znie ľúbivo, tak dobre pre ostatných, aby naozaj sa vytvoril o vás ten dobrý obraz. No a potom, samozrejme, to keď hodnotitelia hodnotia, tak dôležitý je, samozrejme, výsledok. No ale o tom postupe a o tom, aké procesy tam ešte medzi tým boli a nastali, tak sa už, samozrejme, nikde nehovorí. A o tom, že sa to možno dalo ešte efektívnejšie urobiť, sa už vôbec nepovie nič.

Pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, čo sa týka PPP projektov, skutočne je to dobrý finančný model na financovanie takýchto veľkých infraštrukturálnych projektov. A nemal by som proti tomu nič. Veď koniec koncov ešte za Dzurindovej vlády sa uvažovalo o takomto spôsobe financovania mnohých veľkých projektov. Problém je v tom, že my sme išli do PPP projektov, čiže do veľmi náročného financovania, aj za nie najlepších finančných podmienok. A tu už bola spomínaná úroková miera. A pritom sme mali k dispozícii štrukturálne fondy, ktoré prakticky neboli čerpané, čiže prostriedky, ktoré sú disponibilné ešte aj doteraz takmer zadarmo, samozrejme, je to teda kofinancovanie. A my sme sa napriek tomu rozhodli pre takýto projekt financovaný zo súkromných zdrojov, ktoré bude treba po častiach splácať za 30 rokov vo výške cca 130 mil. eur ročne. No ja hľadám rácio v tomto rozhodnutí. Nejde o samotný PPP projekt. Ja ani sa nečudujem, že nejaká medzinárodná inštitúcia vám dala za to nejaké ocenenie, veď koniec koncov je dobrý výsledok tá diaľnica. Ale mohla byť postavená aj zo štrukturálnych fondov. A takisto by sme boli dostali od medzinárodných inštitúcií možnože rovnaké ocenenia, možnože ešte aj lepšie pre efektívnosť, pre lepšie využívanie fondov, ktoré sú disponibilné a sú v podstate takmer zadarmo. Takže, ešte raz, ja nechápem v tom celom vašom vysvetľovaní a obhajovaní tohto modelu pre tento infraštrukturálny projekt žiadne rácio, keďže sme mali takmer tie zdroje zadarmo.