42. schôdza

Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

Chcel by som moju faktickú využiť aj na to, že, pani podpredsedníčka, chcel by som vás upozorniť na to, že znova nejde priamy prenos rokovania Národnej rady.
Vývar alebo provízia, o ktorej ste hovorili, pán kolega Matovič. Nuž naozaj ak by sme tu mali dôkazy, podáme trestné oznámenia orgánom činným v trestnom konaní na prokuratúru, ale my sme Národná rada Slovenskej republiky, politik, minister musí zniesť aj politickú zodpovednosť. Na to my tu sedíme už vyše 12 hodín, preto tu my dneska sedíme. My tu vyvodzujeme politickú zodpovednosť, nie trestnoprávnu, na to sú iné orgány. A bežne vo svete sa politická zodpovednosť vyvodzuje za takéto prehrešky, za podozrenia, za indície z korupcie verejných činiteľov. A sú tu tie indície, stavebné náklady podľa vás 800 mil., podľa nás 400 mil., keď sa natiahnu na 3,7 mld. Vedľa vás sedí minister financií, ktorý povedal, že Slovensko nemá na viac ako na splácanie PPP projektov vo výške 260 mil. A ako ste chceli financovať D1 od Žiliny po Prešov? Spolu pokiaľ ide o nitriansku R1, o ktorej sa tu celý čas bavíme, by sme tak platili ročne koľko, pán minister? Povedzte to občanom. Je to 800 mil., 850 mil. ročne?
Mimochodom, keď hovoríte o tom, aby politik niečo sľúbil a aj dokončil, v roku 2007 ste na tlačovej konferencii spolu s premiérom sľúbili, že diaľnica do Košíc bude v roku 2010. Do roku 2010 ste aj vládli, tento sľub ste nesplnili. Čo ešte robíte na poste ministra aj spolu s premiérom? Preto vás odvolávame dneska.

Pán podpredseda vlády chce reagovať.

V prvom rade, ak by to bolo v polohe technicko-ekonomických kategórií, tak rád sa pokúsim vysvetliť to každému, kto sa o tie čísla zaujíma, ale nie je to v polohe technicko-ekonomických kategórií, lebo z tejto diskusie to jednoznačne vyplýva. Takže podľa mňa nemá význam si to vysvetľovať. A určite sa to nespráva ako hypotéka. Je to podobný systém... (Reakcia z pléna.) To si povedal ty, pán poslanec, ale je to podobný systém, ale je to úplne iné niečo a nie je to jednoduché tak, že si sadneme k tomu na chvíľu. Ale ak si myslíme, že to nám nejako pomôže, ja s tým nemám problém, si sadnúť s číslami. Ale, zdôrazňujem, nie je to o technicko-ekonomických kategóriách, ale o tom populizme, ktorý tu stále vnášate.
Čo sa týka ukončenia diaľnice do roku 2010, áno, je to pravda, vyhlásil to predseda vlády vtedajší Robert Fico. Mali sme to postavené o to, že sme už rozbehli PPP projekt (súťaž), už prebiehal tzv. koncesný dialóg so svetovými konzorciami a z nich ani jedno nám nespochybnilo, že sa to dá postaviť do roku 2010. To sú fakty. Plán bol ten, že sa tam urobí všetko okrem tunelových úsekov. To radi vypúšťate. Aj premiér Fico povedal vtedy: „Vieme to urobiť bez tunelov.“ Tie tunely sa nedajú. Mali sme to naplánované tak, že budú fungovať bajpasy. Ale naozaj sme chceli do konca roku 2010 toto zrealizovať. Potom prišla kríza, za ktorú my nemôžeme. Vtedy v jednom konzorciu boli tri banky a zrazu po kríze, keď prudko klesla likvidita bánk, tak bolo v konzorciu 16 – 18 bánk, čo sa už nedalo riadiť.
A ešte jedno vám poviem. Ja si na tú predraženú diaľnicu, ktorú ste zrušili, D1 zo Žiliny do Prešova, zjednodušene povedané, počkám do roku 2020. Potom dáme na stôl tie predražené náklady, ktoré teraz spomínate, a uvidíme, koľko tá cesta bude stáť v roku 2020.

Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Hraško.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo, ktoré teda nakoniec dostávam predsa len.
Najprv som sľúbil kolegom technickú poznámku. Stále sa sťažujú na ten on line, prenos, takže poprosím odborníkov, ktorí to majú na starosti, aby ho sprevádzkovali.
A ešte jednu poznámku si chcem vybaviť k tej diskusii, ktorá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Veľmi veľa ľudí zaujíma prenos a je toľko naň napojených, že jednoducho padá server.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Pokúsim sa rozprávať tak, aby to nezaujímalo tak veľa ľudí teda.
Jedna poznámka k tomu, čo tu odznelo, ktorú podľa mňa treba urobiť. Hovorilo sa tu o tom, že verejné obstarávanie, ktoré vedie k nízkej cene, sa potom môže prejaviť tak, že sa zníži kvalita a že to dokonca môže viesť k stratám na ľudských životoch. Chcem povedať, že to nie je také jednoduché, áno, populisticky sa to dá takto povedať, ale čo je menej viditeľne, to je to, že aj keď sa robí predražené verejné obstarávanie, z tej predraženej ceny potom vyplýva, že chýbajú peniaze a tie chýbajú aj v zdravotníctve a tiež to môže viesť k stratám na ľudských životoch. Takže nie je také jednoduché obhajovať vysoké ceny. A nie je to ani ekonomicky správne.
Moje poznámky, ku ktorým som bol inšpirovaný pri sledovaní kauzy predraženého CT v piešťanskej nemocnici, sú vo dvoch skupinách, z nich jedna sa týka transparentnosti a druhá populizmu. K tomu populizmu potom ukážem niekoľko grafov.
Pokiaľ ide o transparentnosť, pozorne som si vypočul pána podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorý hovoril o systémových opatreniach súvisiacich s podporou transparentnosti, a musím povedať, že nielenže prezentoval vcelku šarmantným spôsobom, čo tu už bolo povedané, tak aj ten obsah mal nenulovú hodnotu, mal pozitívnu hodnotu. Ale boli to vrátane toho whistleblowingu projekty, ktoré podľa môjho názoru sú z tej kategórie projektov ako preukazovanie pôvodu majetku, kde výsledky prichádzajú veľmi, veľmi pomaly. Nehovorím, že netreba robiť takéto projekty, ale myslím si, že máme v rámci transparentnosti kandidáta na účinnejší, efektívnejší projekt.
Transparentnosť sa doteraz u nás presadzovala vo dvoch vlnách. To bol v prvej vlne zákon o slobodnom prístupe k informáciám, v druhej vlne potom presadenie toho, aby všetky zmluvy boli verejnosti dostupné. Odborníci hovoria, že teraz má prísť tretia vlna, ktorá je založená na tom, aby verejná správa zverejňovala strojovo spracovateľné a užívateľsky komfortné informácie tak, aby verejnosť sa mohla ľahko orientovať v tej spleti informácií, ktorú dnes môžete na štátnych alebo aj na iných weboch verejnej správy nájsť. Ani tu nehovorím, že súčasná vláda nerobí kroky, môžem pritom spomenúť ministrov aj Kaliňáka, Kažimíra, Pellegriniho, ale vôbec necítim zo strany premiéra, že by týmto smerom tlačil strategicky. A považujem tento smer, práve tú tretiu vlnu transparentnosti za kľúčovú v boji proti klientelizmu a korupcii.
Teraz k tej druhej sérii argumentov. Poprosím technikov, aby mi zapli projektor, ktorý premietne na tabuli grafy, o ktorých chcem hovoriť. Dobre, je to tam, ďakujem pekne. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Toto je graf, ktorý zoraďuje krajiny OECD podľa podielu hotovostných platieb (tzv. out of packet) ako podielu na výdavkoch v domácnosti. Bohužiaľ, tie písmenká sa nepodarilo napísať tak, aby to bolo viditeľné, ale verte, že Slovensko je v tom poradí krajín vľavo od priemeru, ktorý je vyznačený červenou farbou, a je dokonca vľavo od Spojených štátov. To znamená, ten podiel máme vyšší než Spojené štáty. A tu chcem povedať, že pravda je, že nárast týchto platieb bol zaznamenaný ešte v rokoch tzv. Zajacových dvadsaťkorunáčok. Ale tie potom boli zrušené vládou, v ktorej bol Robert Fico premiérom. A odvtedy dochádzalo ďalej k tomuto nárastu a máme stále ten podiel veľmi vysoký. Pritom ja som presvedčený, že to súvisí s populizmom, pretože sú to peniaze, ktoré tečú do zdravotníctva, o ktorých môže štát alebo aj premiér povedať, že, bohužiaľ, toto musíte platiť, ale to nie je kvôli nám, to nie my sme vám zvýšili, to vám zvýšili nemocnice a lekári a možno sestričky. A je to takto vysvetliteľné.
No aj ten druhý graf, vidím, nie je čitateľný, tak ako som si to predstavoval, ale tiež mi verte, že ten graf hovorí o náraste platieb v hotovosti, ich podielu na celkových výdavkoch na zdravotníctvo od roku 2010 a je na ňom vidieť, že Slovensko je celkom, celkom hore. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Čiže ten nárast nie je o niečo vyšší než u iných krajín, ale je dramaticky, dramaticky vyšší, suverénne najvyšší, pričom OECD samo, ktoré je autorom tohto grafu, hovorí, že tieto platby ohrozujú najviac ľudí v núdzi, tých najviac postihnutých, tých najviac ohrozujú a obmedzuje im prístup k zdravotnej starostlivosti. A znova treba povedať, že je to spôsob, ako vybrať peniaze z ľudí, pri ktorom sa dá tá vina klásť na niekoho iného než na vládu, pričom je to horší spôsob než tie alternatívy, ktorými sú napríklad či už štátne alebo súkromné poistenie.
No a na tomto grafe som chcel ukázať práve ten rozdiel, ktorý je tu najviac vidieť. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Keď sa pozrieme na podiel priamych platieb z výdavkov na zdravotníctvo, kde v roku 2011 sme my mali v tých priamych platbách 24 %, Spojené štáty 12 %, napríklad Francúzsko 8 % priamych výdavkov na celkových výdavkoch, tam pekne vidíme, ktoré krajiny sa snažia o to, aby mali v zdravotníctve tie deklarované istoty, a ktoré ani veľmi sa o to nesnažia.
Keď sa potom pozrieme na výsledky v zdravotníctve, jeden z nich, a to sú zdravé roky života, ktoré nasledujú po veku 65 rokov, tak vidíme, že Slovensko je úplne vpravo a naši ľudia sa dožívajú najmenej zdravých rokov života, pričom v tých hotovostných platbách si zaplatia teda dosť. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.)
A toto je graf, ktorý ešte rozdeľuje podľa vekových skupín krajiny podľa toho, ako kvalitne žijú naši ľudia život vo veku medzi 65. a 74. rokom, to je tá ľavá strana grafu, a potom ešte nad 75 rokov. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Znova Slovensko je celkom dole, vychádzame najhoršie z toho porovnania a vidíme, že prakticky všetci naši ľudia po sedemdesiatpäťke majú vážne alebo aspoň nejaké zdravotné problémy, ktoré im bránia v prežívaní kvalitného života, v pohybe a tak ďalej. Je teda paradoxom, a tu je na tom pekne vidno ten populizmus, že práve títo ľudia namiesto toho, aby dostali od štátu podporu, pomoc v tom, aby sa skvalitnil ich život, tak dostanú možnosť zadarmo cestovať vlakom, hoci mnohí z nich to nemôžu ani využiť. Len tá možnosť cestovať vlakom, to sa marketingovo predáva ľahko, oveľa ľahšie než pomoc ľuďom v tejto situácii.
Posledný graf hovorí o tom, ako pomáhame starším ľuďom v zdravotnej núdzi. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Vidíme, že Slovensko je tam jedným tiež z posledných krajín, proste dáva na dlhodobú zdravotnú starostlivosť veľmi málo peňazí.
Čiže ukončím to tým, že premiér Robert Fico v súvislosti s tou kauzou CT v niečom konal, ale tie systémové kroky, ktoré by mal urobiť a ktoré už mal urobiť dávno z môjho pohľadu, oveľa väčší dôraz na kľúčový posun transparentnosti dopredu a na zníženie miery populizmu, tie nerobí. Ťažko sa potom súťaží aj pri všetkej úcte k strane SMER – SD, ktorá má vybudovanú stranu, má dobrých rečníkov, nemusela by veru tento faul používať. Včera sme boli svedkami toho, keď Robert Kaliňák sa nám smial, že my si nikdy nedáme transparentnosť, sme za zrušenie vlakov zadarmo. No nepochybne sa ľahšie predáva transparent: Sme za zavedenie vlakov zadarmo. Ale jeho dopady na osud verejných financií potom budeme znášať všetci. A o tom je súťaž medzi populizmom a nepopulizmom a o tom je nebezpečnosť populizmu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Nevidím, či je niekto prihlásený s faktickou poznámkou. Sú prihlásení teda štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Traja sú teda nakoniec prihlásení.
Dávam slovo pánovi poslancovi Kaníkovi.

Chcel by som sa poďakovať pánu poslancovi Jurzycovi. To, o čom sme už hovorili, teraz sme videli aj na grafoch, pričom jedná sa o tvrdé čísla. Čísla neoklameš. A tie ukazujú skutočnú podstatu politiky strany SMER. Áno, je to presne tak, ako Eugen Jurzyca povedal. Samozrejme, strašne dobre sa predáva tak, že nejaké odrobinky sa niekomu dajú a zakrýva sa to ako náplasťou boľavá rana, ktorá je skrytá potom pod tou náplasťou. A tou boľavou ranou je to, že napriek veľkohubým rečiam o bezplatnom zdravotníctve a o tom, že toto je politika sociálnej strany SMER, tu najrýchlejšie rastú hotovostné výdavky domácností do zdravotníctva a práve tieto hotovostné výdavky majú najtvrdší dopad práve na najslabšie vrstvy, najzraniteľnejšie vrstvy. To znamená, tá takzvaná sociálna politika prehlbuje rozdiely medzi ľuďmi, prehlbuje zlú situáciu tých, ktorí odovzdávajú hlasy práve tejto skupine politikov len za to, že ich klame rôznymi populistickými ťahmi a populistickými drobnosťami, ktoré im rozdáva, miesto toho, aby riešila zásadnejšie veci, ktoré by tým ľuďom pomohli, ale ktoré by sa nedali tak dobre marketingovo predávať. Preto sú populisti zlí a nebezpeční, pretože tým ľuďom, ktorých klamú, zároveň škodia a sťahujú ich stále do hlbšieho a hlbšieho sociálneho problému. A preto proti takejto politike vždy budeme vystupovať.

Pán poslanec Novotný.

Chcem sa poďakovať kolegovi Eugenovi Jurzycovi za, myslím, veľmi tvrdé dáta, ktoré tu predložil. Ale mimo týchto poplatkov v zdravotníctve a toho, že ľudia doplácajú v hotovosti stále viac za vlád Roberta Fica, hovoríme už od včera.
Určite sa pamätáte na to, ako teatrálne SMER zrušil 20- a 50-korunáčky, aj včera sme tu o tom hovorili, v zdravotníctve s tým, že potom už bude zdravotníctvo naozaj bezplatné. Tak za čo dnes vlastne ľudia v tom zdravotníctve platia tak strašne veľa peňazí v hotovosti? Prvá skupina poplatkov sú tam poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré sa okrem 20- a 50-korunáčok aj dnes platia. Je to poplatok za sanitku, poplatok za recept, poplatok za vypísanie lekárskeho poukazu, poplatok za pohotovosť, poplatok za pobyt v kúpeľoch a potom poplatky za vydanie rôznych dokumentov typu, ako je vodičský preukaz alebo potvrdenie pre vodičský preukaz, o ktorom tu včera hovoril pán minister Kaliňák ako o jedinom poplatku, za ktorý sa tu vlastne vyberajú peniaze. Druhú skupinu poplatkov potom tvoria poplatky, ktoré tvoria sami lekári alebo sestry na ambulanciách za služby, ktoré už aj tak preplácajú zdravotné poisťovne, ako je podanie injekcie, podanie očkovacej látky, podanie infúzie, založenie zdravotnej dokumentácie, vydanie výsledku vyšetrenia na CT-čku. A napokon tretiu skupinu poplatkov tvoria vymyslené poplatky, za poskytnutie telefónneho čísla lekára, vodu v čakárni, umývadlo v čakárni, klimatizáciu v čakárni a podobné nezmysly. Problémom je, že tieto poplatky narastajú, dnes tak doplácajú ľudia skoro jednu štvrtinu zdrojov v hotovosti a vláda s tým nerobí nič, iba prijala jeden vágny zákon, o ktorom tu včera hovoril pán minister Čislák, o ktorom ešte budem rozprávať, ktorý znovu v praxi nič neurobí a nebude fungovať.