42. schôdza

Pani podpredsedníčka, rokujeme už 18 hodín. Myslím si, že všetci by sme už potrebovali psychohygienickú prestávku, preto v mene klubov strany MOST – HÍD, KDH, SDKÚ – DS dávam návrh na zvolanie poslaneckého grémia.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No ja myslím, že pán predseda Národnej rady by mal byť v budove, a teda poprosím mu to tlmočiť.
Takisto vás veľmi pekne poprosím, aby sme naozaj predišli tým dohadom, ktoré teda možno nechtiac vaši poslanci šírili, že pán premiér si išiel pospať, keby ste ho zavolali naspäť do sály, lebo to je úplne štandardné, lebo v tejto chvíli tu už nikto ani z vlády nie je. To znamená, že odvolávame vlastne celú vládu a nie je tu nikto prítomný. Pardon... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Procedurálny návrh. (Reakcie z pléna.)

Frešo, Pavol, poslanec NR SR
Neskáčte mi teraz do reči, lebo potom mi ujde čas. Čiže poprosím vás veľmi pekne dajte proste zavolať pána premiéra, aby prišiel sa ukázať. A mne sa nechce žartovať na tú tému, že možnože je zamknutý s pani Zmajkovičovou. Ale realita je taká, že dehonestuje to parlament, keď pri odvolávaní vlády, tak, pardon, je tu jeden minister, ale žiaden premiér. Kultúra hovorí, že tu má byť premiér a jeho ministri pri odvolávaní vlády.

Ďakujem pekne. Ja teraz nenachádzam v rýchlosti kde to je, ale som si takmer istý, vlastne som si istý tým, že ak tri kluby požiadajú o zvolanie grémia, tak toto grémium sa má zvolať bezodkladne. Čiže vás poprosím prerušiť schôdzu a zvolať to grémium, či tu predseda je alebo nie je.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Až jeden pán minister a takmer žiadne kolegyne a pár kolegov. No dnes som si uvedomil jednu takú zaujímavú vec, že v tejto poslaneckej snemovni nie je ani jeden živý kvet. Rozmýšľal som nad tým, či to bude nedostatkom slnečného svetla alebo cirkuláciou vzduchu alebo niečím iným, pretože fakt je ten, že tu žiaden živý kvet nie je. Zrejme by neprežil. Ale možno by neprežil aj z toho dôvodu, že v tejto miestnosti sa rokmi nahromadilo množstvo negativizmu, množstvo hnevu, množstvo nenávisti, a ten kvet by to zrejme nezvládol. Z môjho pohľadu by parlament mal byť miestom, kde budeme navzájom súperiť s ideami, kde budeme navzájom súperiť s riešeniami. A nemal by byť miestom, kde bude namiesto krvi striekať žlč a budeme sa brodiť po kolená v nenávisti.
Takisto si myslím, že jazyk máme preto, aby sme sa naučili dorozumieť vzájomne a možno aj porozumieť si vzájomne, a aby sme jazyk nepoužívali na to, aby sme sa navzájom osočovali, urážali a ponižovali jeden druhého.
Vážení kolegovia, niekedy je mi zle, niekedy je mi zle z arogancie, nedostatku rešpektu, nedostatku pokory, ktorú, ktoré predvádza vládna moc, ale takisto mi je niekedy zle aj z obviňovania a odsudzovania, vynášania súdov bez predkladania akýkoľvek relevantných dôkazov, čo niekedy predvádzame aj my z opozície. Preto by som vás chcel všetkých poprosiť, nemusíme sa mať radi, ale zachovajme si aspoň jeden voči druhému elementárnu ľudskú slušnosť.
Dovoľte mi, aby som išiel príkladom a kvet, ktorý som si dnes priniesol na svoje vystúpenie so sebou, podaroval pani predsedníčke alebo teda pani podpredsedníčke a predsedajúcej a takto išiel príkladom všetkým kolegom. (Vystupujúci odovzdáva orchideu predsedajúcej schôdzi. Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne. Milá pozornosť.

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
A teraz mi dovoľte pokračovať možno v podobnom tóne. Pobyt v opozícii má pre každého z nás, aj pre mňa, jednu veľkú výhodu oproti exekutíve, v ktorej som pôsobil. Mám viac času, ktorý môžem tráviť so svojimi blízkymi, ale tak isto mám viac času, aby som mohol cestovať po Slovensku, ako som už spomínal, po tej diaľnici, ktorú tu máme od roku 2010, do Košíc, a počúvať známych aj neznámych a pýtať sa, čo ľudí aktuálne najviac trápi. Okrem toho, že všetci pozerajú Farmu a nadávajú na politikov, žiaľ, väčšinou nerozlišujú medzi tými koaličnými a opozičnými, mnohí z nich už majú vážny problém nájsť si prácu. Tí šťastnejší, ktorí ju ešte zatiaľ majú, sa zase obávajú, že o prácu prídu. Okrem rastúcej nezamestnanosti ich trápi aj stále menej peňazí na slušný život, sociálna nespravodlivosť, aspoň tak to vnímajú, a všadeprítomná korupcia, kvôli čomu je aj dnešné rokovanie Národnej rady. Ale najzaujímavejšie je, že väčšina z nich sa zhodne na tom, že tak blbá nálada, ako je teraz na Slovensku, ešte asi nebola, a nevidia žiadnu nádej na zlepšenie. Z toho pramení u týchto ľudí, s ktorými hovorím, veľký pocit frustrácie a spoločenského nezáujmu. Ich životy sa dostali z módu užívania si života do módu prežívania a v niektorých prípadoch už takmer boja o prežitie.
V spoločnosti cítiť čoraz väčší smútok a beznádej, nedostatok hnacej sily, pokles nálady. Strata nadšenia, radosti zo života a emocionálnej energie sú často, aspoň ako hovoria psychológovia, varovnými symptómami nastupujúcej depresie. Podľa výskumov psychológov je jedným z najčastejším spúšťačov depresie strata pracovného miesta. V kontexte vysokej nezamestnanosti a nedostatku pracovných príležitostí je tak na prvý pohľad zjavná spoločenská príčina depresií. A keďže strata zamestnania dnes hrozí čoraz väčšiemu počtu ľudí, Slovensko sa stále viac prepadá do stavu, ktorý pripomína klinický obraz depresie.
Dámy a páni, žijeme vo svete paradoxov, miliarda ľudí na svete si v tejto chvíli užíva vyspelé, sofistikované technológie, ako je napríklad tento iPhone, a iná miliarda ľudí v tomto okamihu nemá dostatok jedla na prežitie. Ešte donedávna sme dosahovali vynikajúce ekonomické výsledky, hospodársky rast a dnes za to platíme mnohými negatívnymi externalitami, či je to zhoršovanie kvality životného prostredia, alebo nárast civilizačných chorôb a závislosti v spoločnosti, ako napríklad obezita, cukrovka, depresie, nadmerná konzumácia drog, alkoholu, gambling a podobne Tieto paradoxy nás učia znova a znova, že samotné materiálne statky síce krátkodobo uspokoja, ale dlhodobo nenaplnia naše najvnútornejšie potreby.
Iste sa zhodneme na tom, že materiálny život by mal byť iba prostriedkom a nie cieľom bytia, nášho bytia alebo žitia. A preto má iste veľký zmysel merať úroveň ekonomického blahobytu, napríklad rastom hrubého domáceho produktu, nakoľko je dostatočne preukázané, že nárast príjmu domácností zvyšuje životnú úroveň a životné podmienky ľudí, a to predovšetkým tých, ktorí žijú v chudobe a trpia rôznymi depriváciami, ako napríklad nedostatok bezpečia, vody, jedla, vzdelania či základnej zdravotnej starostlivosti. So zvyšujúcim sa príjmom rýchlo stúpa aj ich úroveň kvality života. Preto nie je prekvapením, že ľudia žijúci v chudobe hlásia okamžitý nárast spokojnosti so životom aj pri minimálnom náraste príjmov v domácnosti. Pretože častokrát aj takýto minimálny prírastok príjmu domácnosti môže rozhodnúť o prežití dieťaťa, nasýtení členov rodiny, alebo možnosti zabezpečiť vzdelanie.
Skúsme sa však pozrieť na opačnú stranu tzv. afluentov, to sú domácnosti s dostatočným príjmom na zabezpečenie jedla, bezpečia, hygieny, oblečenia, vzdelania či zdravotnej starostlivosti. Profesor Easterlin v jednom rozsiahlom výskume v Spojených štátoch amerických porovnával výsledky rastu hrubého národného projektu na obyvateľa od šesťdesiatych rokov minulého storočia s nárastom šťastia obyvateľov Spojených štátov. Zatiaľ čo hrubý národný produkt na obyvateľa vzrástol trojnásobne, úroveň subjektívne pociťovaného šťastia sa u Američanov za 50 rokov takmer nezmenila. Paradox, ktorý vyplynul z uvedeného polstoročného prieskumu, znel nasledovne: i keď boli bohatší Američania v ktoromkoľvek meranom úseku šťastnejší ako tí chudobnejší, celková miera šťastia skúmaných skupín sa nárastom hrubého domáceho produktu v čase nijako nemenila.
Vzhľadom na to, že nechcem zbytočne dlho vystupovať, tak sa nebudem venovať ďalším podrobnostiam spomínaného, ale veľmi zaujímavého výskumu prof. Easterlina, ale závery naznačujú, že existuje jasný limit, kedy ďalší nárast príjmov domácnosti už neprináša vyššiu mieru spokojnosti a šťastia ekonomicky vyspelých krajín.
Potom je možno namieste položiť si otázku, či existuje alebo existujú vôbec parametre, ktoré prinášajú ľuďom vyššiu mieru spokojnosti a subjektívne pociťovaného šťastia v spoločnosti, ktorá narazila na limit ďalšieho rastu cez zvyšovanie HDP. Odpoveď na túto otázku poskytujú výskumy, ktoré merajú úroveň subjektívne pociťovaného šťastia v jednotlivých krajinách sveta, a analýza týchto dát, či už ide o  rebríček Gross National Happiness index, čiže na index hrubého domáceho šťastia, alebo Happy Planet index, alebo rebríček Better Life, ktorý vydáva OECD.
Medzi tradične najšťastnejšie krajiny na svete patria severské krajiny, ako napríklad Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko, ale aj Švajčiarsko, Holandsko, Kanada a krajiny Strednej a Južnej Ameriky, ako napríklad Kostarika, prekvapujúco.
Skúsenosti z týchto krajín zároveň ukazujú, že aj napriek faktu, že šťastie jednotlivca je subjektívna veličina, možno ho objektívnymi metódami merať a tvorba politík na úrovni štátu, ktorá zohľadňuje faktory ovplyvňujúce úrovne subjektívne pociťovaného šťastia, môže vytvárať rámec pre jeho ďalší rast.
Pri ďalšej analýze je možné identifikovať kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú tieto úrovne šťastia. Tie môžeme rozdeliť na osobné a externé faktory. Medzi osobné patrí napríklad, okrem životných postojov, predovšetkým mentálne a fyzické zdravie, partnerské vzťahy a vzdelávanie. Medzi tri externé faktory patrí príjem a práca, spoločnosť, komunita, vláda, zdieľané hodnoty a identita.
Dovoľte mi teda aspoň v krátkosti na niektoré z nich sa pozrieť bližšie. Tento úvod bol dôležitý kvôli tomu, pretože vysvetlím, prečo je dôležité o týchto faktoroch hovoriť a stavať na nich politiku.
Práca a príjem. Práca je jedným z najdôležitejších externých faktorov, ktoré ovplyvňujú spokojnosť jednotlivca. Stúpajúca nezamestnanosť, ktorej sme svedkami, žiaľ, aj na Slovensku, znižuje šťastie a zvyšuje riziko depresívnych stavov, ako som už spomínal. Postihnutí sú pritom nielen ľudia, ktorí prídu o prácu, ale táto nákaza sa prenáša aj na ľudí, ktorí prácu ešte majú, ale boja sa, že o prácu prídu. Aktívna politika práce by sa preto mala zameriavať na efektívne riešenia, ktoré dostanú nedobrovoľne nezamestnaných čo najskôr späť do pracovného procesu. Naším heslom by malo byť: radšej akákoľvek práca ako žiadna práca.
Ďalším faktorom je spoločnosť, komunita, vláda. Ktosi raz povedal, už si nepamätám kto, ale veľmi sa mi to páčilo, že ľudia sú sociálne zvieratá. Cítime sa šťastnejšie (reakcia z pléna), Aristoteles, ďakujem veľmi pekne, cítime sa šťastnejšie v spoločnosti iných ľudí a naše najcennejšie skúsenosti a zážitky pochádzajú z našich vzťahov. Úspešná a šťastná spoločnosť vykazuje vysokú mieru vzájomnej dôvery v rodine, medzi priateľmi, kolegami v práci, aj medzi poslancami, ale aj voči inštitúciám, ako je napríklad vláda alebo parlament. Vysoká sociálna dôvera je vytvorená na báze vzájomného rešpektu, rovnosti a tolerancie.
Ďalším faktorom sú zdieľané hodnoty a identita. Je mi úplne jasné, že štát a vláda nie sú nikdy hlavným zdrojom vytvárania hodnôt v spoločnosti. Tými sú celkom pochopiteľne hlavne rodina, škola a samozrejme aj médiá. Avšak vláda a ďalší predstavitelia verejného života sú nositeľmi a šíriteľmi hodnôt a identity krajiny. Preto je z môjho pohľadu nesmierne dôležité, aby reprezentantami identity krajiny boli ľudia, ktorí predstavujú morálne a etické princípy hodné nasledovania. Politika štátu zameraná na presadzovanie etických princípov, ktorá vytláča zo spoločnosti neetické javy, ako napríklad korupciu, je významným faktorom zvyšovania šťastia v spoločnosti.
Ďalším faktorom je fyzické a mentálne zdravie. Táto oblasť síce patrí do tzv. osobných faktorov, ale veľmi často je úzko previazaná s celkovým zdravím obyvateľstva. Krajiny s vysokou kvalitou zdravotnej starostlivosti vykazujú vysokú mieru zdravia obyvateľstva, ako aj priemernej dĺžky života – ak si dobre spomínam, tak o tomto hovoril kolega Eugen Jurzyca, že patríme medzi krajiny, ktoré majú najnižšiu mieru zdravých obyvateľov – rovnako krajiny, ktoré všemožne podporujú zdravý životný štýl obyvateľov a športové aktivity. Zdravie je teda obojsmerný proces. Zdravý človek sa cíti šťastnejší a šťastnejší človek býva zdravý.
Ďalším veľmi dôležitým faktorom je rodina a priatelia. Zo všetkých typov sociálnych vzťahov intímne a blízke vzťahy majú najväčší vplyv na zvyšovanie či znižovanie miery šťastia každého jednotlivca. Preto je nesmierne dôležité vytvárať pre každú vládu aj sociálne organizácie, vytváranie vhodného rámca pre uľahčovanie spolužitia partnerských párov. Áno, mám na mysli aj neheterosexuálne páry. Takisto je dôležitá podpora manželstva a podpora rodiny. Rovnako je zmysluplné hľadanie nástrojov na umožnenie vytvárania rovnováhy medzi prácou a osobným životom zamestnancov.
A dostávam sa k poslednému faktoru, ktorým je vzdelanie. Možnosť dosiahnutia kvalitného vzdelania je kľúčová pre každú spoločnosť a budúcnosť tejto spoločnosti. Univerzálny prístup k vzdelaniu je pre každého človeka nielen prostriedkom k zabezpečeniu budúceho príjmu, ale aj k zvyšovaniu sebaúcty a dôvery vo vlastné schopnosti. Kvalita školstva je faktorom, ktorý prispieva k šťastnejšej spoločnosti.
A skúsme sa, dámy a páni, teraz aspoň veľmi krátko pozrieť na to, ako vyzerajú faktory, ktoré ovplyvňujú spokojnosť ľudí a šťastie na Slovensku.
Práca a príjem, pokles investícií. Už som to ukazoval niekoľkokrát, jednoducho investori na Slovensko nechodia. Taký prepad priamych zahraničných investícií, ako bol v roku 2013, na Slovensku bol len počas krízy. Veľká nezamestnanosť, napriek tomu, že prezentujete rôzne štatistiky, kde rôznymi operáciami, teda aspoň kolegovia, ktorí sa tomu venujú, hovoria, že ide o rôzne operácie, gaťafalše, ktorými znižujete naoko nezamestnanosť, ale zamestnanosť pritom nerastie, je veľký problém, je minimum nových pracovných príležitostí.
Spoločnosť, komunita, vláda. Dôvera k vláde a parlamentu je najnižšia v novodobej histórii Slovenska.
Zdieľané hodnoty a identita. Aké sú dnes hodnoty, aká je identita, ktorú predstavuje dnešná vláda? Korupcia? Možno.
Fyzické a mentálne zdravie. Vyhodnotenie tohto faktora si vie urobiť každý, kto bol aspoň raz vážne chorý a vyskúšal si pobyt v slovenskej nemocnici.
Rodina a priatelia. Nástroje na uľahčovanie spolužitia, podpory rodiny, rovnováhy medzi prácou a životom, to všetko ostáva zatiaľ iba zbožným želaním.
Kvalita vzdelávania, systém školstva. Nereformované školstvo, to je na Slovensku kapitola sama osebe.
Ešte stále vás prekvapuje, milí kolegovia, že Slovensko nepatrí medzi tie šťastné krajiny? A čo vy, kolegovia, ak sa môžem teda opýtať, ste šťastní? Ja by som sa opýtal aj pána premiéra, keby tu sedel. Opýtal by som sa ho, či je šťastný a čo mu spôsobuje šťastie. Takisto by som sa opýtal veľmi rád aj predsedu Národnej rady, keby tu sedel, či je šťastný. Zaujíma ma to. Zaujíma, či si myslí pán premiér a či si myslí aj pán predseda Národnej rady, že môžu byť šťastní, ak svet okolo nich, ľudia okolo nich budú nešťastní.
Vážené dámy, vážení páni, v mojom vnímaní je politika poslaním. Myslím si, že politika je tu na to, aby slúžila ľuďom, a nie na to, aby to bolo naopak. Politici, my sme ľuďmi volení nie preto, aby sme v politike hľadali spôsob obživy, ako sa uživiť, alebo, nebodaj, osobného obohatenia.
Ja som presvedčený a s mnohými s vami sa častokrát rozprávam, ja som presvedčený, že aj medzi vami poslancami zo strany SMER – SD sú takí, ktorí úprimne chceli robiť politiku pre ľudí. A verím, že mnohí z vás ani po rokoch pôsobenia v politike na to nezabudli. Skúste preto možno aspoň na chvíľu zabudnúť na stranícku príslušnosť, na stranícku knižku, skúste zabudnúť na palec pani Laššákovej a pri hlasovaní o dôvere sa skúste aspoň na chvíľu riadiť tým, ako to naozaj cítite.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja ďakujem aj pánovi Miškovovi za, by som povedal, konštruktívny a pekný príhovor, prekvapujúco sa vymykal z iných.
A hodnotím aj to gesto, že, voči pani podpredsedníčke parlamentu, že jej dal orchideu. Lebo orchidea je symbolom, teda je tuším šesťtisíc druhov orchideí na svete, a je symbolom krásy, ale aj jedinečnosti.
Aj u ľudí je to tak, že sme veľmi rozmanití, aj keď, žiaľ, málokedy jednotní. Aj keď nie je to tragédia. Prispeli k tomu aj ten prvý prejav, ktorý bol, by som povedal, až príliš tvrdý, by som povedal, nehodný prvého prejavu. A potom jeho odpoveď bola tiež asi taká, pána premiéra, že áno, vy ste nás nachytali na hruškách, ale my sme vás nachytali na slivkách v minulosti. Ale nechcem sa k tomu vracať.
Ja chcem povedať, že je November, je 25. výročie. A ja sa priznám, že to bol môj najšťastnejší mesiac v živote, už šťastnejší nebude, alebo krajší. A vtedy práve to nastalo, že ľudia úplne rôznych názorov sa zjednotili, asi rok ťahali za jeden koniec, potom neskôr sa rozišiel každý za svojimi hodnotami. Ani to nebola žiadna tragédia, ale stálo to za to. A mrzí ma, že teda teraz, keď sa blíži to výročie akože 25. výročie, mali by sme skôr porozmýšľať, čo sme za tých 25 rokov prežili, čo spravili dobré, čo zlé, a bez nejakej zášte, je to tak, jak to bolo. Sme teraz rozštiepení a rozvadení, ako sme už dávno neboli. Čiže ja si myslím, že Slovensku pomôže ten, ktorý sa ho bude snažiť zjednotiť. A to v tejto rozprave, žiaľ, postrádam.
Ďakujem.

Ejha! Ježišmária, nefunguje to nejako? (Poznámka rečníka adresovaná poslancovi M. Poliačikovi pri problémoch s napojením notebooku za rečnícky pult. Zaznievanie znelky z mobilu. Výkrik v sále: My máme väčšiu kyticu!) Neznevažuj pôdu Národnej rady, prosím ťa, výkrikmi.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte aj mne nejakú tú hodinku postáť si za týmto pultom a vyjadriť sa k tomu, prečo chceme odvolať predsedu vlády Roberta Fica z jeho postu.
Dalo by sa to povedať jednou vetou: preto, lebo veľmi škodí Slovensku. Druhou vetou: preto, lebo veľmi škodí okrem pár tisíc ľudí všetkým ostatným ľuďom na Slovensku. Okrem iného aj preto, lebo zdravotné sestry už niekoľko rokov bojujú za zvýšenie svojich platov, ale toho zvýšenia sa nedočkali. Nedočkali sa napríklad preto, pretože desiatky miliónov ročne zo slovenského zdravotníctva odtekajú rôznymi tunelmi, ktoré organizujú rôzni ľudia, a je tu závažná obava, že títo ľudia sedia aj v tomto parlamente.
Ja by som preto na úvod chcel venovať na rozdiel od môjho kolegu Juraja Miškova, chcel by som symbolicky venovať túto kytičku (rečník dvíha kyticu vo váze) všetkým slovenským zdravotným sestrám ako výraz vďaky a uznania ich práci a ako výraz ľútosti, že ich platy zvýšené neboli a ani zvýšené zrejme tak skoro nebudú. Osobitne chcem poďakovať, to je súkromná vec, tým zdravotným sestrám, ktoré v neďalekej pôrodnici pomohli priviesť na svet pred týždňom moju dcéru. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk).
Možno nie všetci ľudia rozumejú tomu, koľko je to milión ukradnutých eur len na jednom CT prístroji, len v jednej jedinej slovenskej nemocnici. Skúsim to dokumentovať na takomto príklade. Sto eur, dvesto eur, tristo eur, štyristo eur, päťsto eur, šesťsto eur, sedemsto eur, osemsto eur, deväťsto eur, tisíc eur (rečník kladie na rečnícky pult postupne stoeurové bankovky). Ľudia, teraz držím v ruke tisíc eur. Toto je tisíc eur. Mnohí z vás takúto sumu nezarobíte za dva mesiace. Predstavte si túto kôpku peňazí, ktoré teraz držím v rukách, že mám tých rúk tisíc. Predstavte si, že pred vami stojí tisíc ľudí a každý drží v rukách tisíc eur. Viete, koľko je to ľudí, tisíc ľudí? Keby sa postavili pred parlament, tak idú dole až po Palisády. Takúto sumu, takúto sumu ukradli smerácki nominanti len v jednej jedinej nemocnici. V nemocnici, nie niekde na železniciach, v baniach alebo neviem kde, na nejakom športovom ihrisku, ale v nemocnici. V tej nemocnici, ktorá je zadlžená už tak, v tej nemocnici, do ktorej si vy ako pacienti musíte nosiť vlastné hygienické vložky, ženy, všetci toaletný papier, kde sestry bojujú za zvýšenie svojich platov už dlhé roky. Takéto svinstvo urobili smerácki nominanti.
A zdá sa, že to nie je jediné svinstvo. A verím, že sa postupne odkryjú svinstvá ďalšie, pretože takisto ako táto firma, ten Medical Group, ktorú niekedy založil pán Pavol Paška a potom ju predal, táto firma len v posledných mesiacoch v rovnakom objeme okolo dvoch miliónov eur uzatvorila zmluvy v Martine a uzatvorila zmluvy, uzatvorila zmluvu ešte v Trenčíne. Keby ste si otvorili centrálny register zmlúv, tam by ste našli, že táto spoločnosť uzatvorila desiatky, možno stovky zmlúv za posledné dva roky s rôznymi zdravotníckymi zariadeniami. Je vysoké podozrenie, že množstvo týchto nákupov bolo predražených podobne, ako sa to dokázateľne stalo v Piešťanoch. A za to, čo sa deje v zdravotníctve, nesie zodpovednosť strana SMER a jej premiér. A to sú vážne veci. To sú veľmi citlivé veci, ide o vaše zdravie, ide o vaše peniaze, ide o vás.
Dokedy chcete podporovať takúto vládu? My ju chceme odvolať, pretože pádom premiéra padá celá vláda, padá aj nový minister zdravotníctva, ktorý je vynikajúci typ na to, aby prebral štafetu po pani Zvolenskej. Košičan, nemám nič proti Košičanom, ale proti niektorým áno. Penťák, mám veľa proti Pente, nemám rád túto finančnú skupinu. Možno je vás viac takých, ktorý ju tiež nemáte radi. Hovorí sa, ľudia hovoria, že slovenské zdravotníctvo majú medzi sebou rozdelené Penta a istý pán Pavol P. Uvidíme, či je to pravda. O tom, že Penta, o tom si hovoriť nemusíme. Vlastní už vyše desať nemocníc a ďalšie kupuje. Či je to aj pán Pavol P. sa v týchto dňoch ukáže.
Pán premiér nielenže kryje tieto zlodejstvá, hrdinsky odvolá dve dámy. To je grand, to je chlap, ako sa patrí. Odvolá dve ženy, obetuje dve dámy, aby zachránil dvoch kráľov. Hanba, zbabelstvo, chrapúnstvo.
Pán premiér nedávno daroval sedemnásť miliónov mestu Žilina. Možno by som nemal nič proti tomu, pretože celé tie okolnosti sú značne zamotané a nie je to jednouché, ale obhajovať venovanie 17 mil. eur, to je jedno, či Žiline alebo najmenšej obci na Slovensku, obhajovať tým, že to bolo len preto, lebo primátor je smerák, tak to je ďalšie svinstvo.
Ľudia, o týždeň sú komunálne voľby. Viete o tom, že vy máte volebné právo? Že vy môžete voliť? Prosím vás, využite to, využite to a nevoľte tých, ktorí majú za menom v zátvorke stranu SMER, pretože ak ich budete voliť, tak vlastne podporíte takéto svinstvá aj vy. Chcete sa aj vy na tom podpísať? Chcete to? Chcete, aby ďalej bolo tunelované slovenské zdravotníctvo? Aby boli vykrádané rozpočty miest a obcí? Cez smeráckych nominantov? Veď to je jedna banda! Aj tí, ktorí teraz začnú hučať, že oni nie. Keď ja som vedel, že sa na mňa niekto chystá s takýmito podvodmi, tak som ho kopol do zadku, ale nebol som súčasťou takéto spolku ďalej. Môžte sa usmievať, pán Martvoň, koľko len chcete, ste všetci spolupáchatelia, pretože to podporujete.
Viete, koľko je to 17 miliónov? To je sedemnásťkrát toľko, ako ten predražený nákup v tých Piešťanoch. Čiže keby sa zobrali ľudia a každý by chytil do ruky tých tisíc eur, to by bolo sedemnásť tisíc ľudí, to by bola ľudská živá reťaz z parlamentu až do Vajnor, ak nie do Trnavy. Toľko peňazí sa tu rozkradlo. A to len sú dva prípady, o ktorých vieme, ktoré boli medializované.
Nech mi nikto nehovorí, že premiér tejto vlády nevie, čo sa deje v zdravotníctve. To je potom aký premiér? To sa tu na čo hrá? On, ktorý si urobil svoju kampaň vždy na tom, že zlé Zajacove dvadsaťkorunáčky, že pravica, zdravotníctvo, pričom táto chobotnica, ktorá je v zdravotníctve, siaha až k nemu, pretože tvrdí, že o všetkom veľmi dobre vie. Odvolá dve dámy. Nebol som tu včera, keď premiér hovoril o sebe, o svojich úspechoch, ale hlavne o tom, že veď aj vy ste kradli, veď aj predchádzajúca vláda kradla. Ja si vyprosujem takéto slová. Ak chce niekto hovoriť o tom, že ja som kradol ako minister zdravotníctva, tak mi to povie do očí. Pán minister (vystupujúci sa obracia na ministra J. Richtera), našli ste voľačo, keď ste teraz hľadali? Čo ste našli? Figu borovú. Zato ale počkajte, keď príde po vás niekto, kto sa bude vŕtať vo vašich eurofondoch, to som zvedavý, čo nájde.
Ako som počul, pán premiér víťazoslávne včera vytiahol na Luciu Nicholsonovú, že jej poradca bol obvinený z nejakého tunelovania. Pán premiér, ste úplne trápny. Veď predsa to obvinenie poradcu, bývalého poradcu Lucie Nicholsonovej, dala na neho ona sama, ona sama. Pretože zistila, že je to podvodník. Ona sama, pán premiér. Nie vy, alebo nejaký váš poskok, ona sama. To, že tá kauza bola zametená za vašej vlády pod koberec, to je vaša vizitka.
Pokrytec, klamár, sviniar, takýto človek vládne Slovensku. Dole s ním! Klame, kade chodí. Klame, kade chodí. Už ste to, milí občania, zhodnotili v apríli a ďakujem vám za to, ako dopadli prezidentské voľby, na ktoré sa pán premiér tak chystal. Dostal obrovský výprask vďaka vám, pretože ste už rozoznali, čo je to za človeka. Štyridsať percent. Ale akýsi úžerník, používam slová pána premiéra, akýsi úžerník Kiska dostal 60 a vyprášil kožuch vášmu predsedovi, smeráci. Obrovská hanba. Bodaj by ste takto dopadli aj o týždeň v komunálnych voľbách. Želám vám to, želám vám to úprimne. Nech vám to ľudia spočítajú. A tí, čo ešte nepochopili, tak to snáď pochopia do parlamentných volieb v marci 2016. A keď sa tu niektorí z vás oháňate, že víťaz volieb môže všetko, aby ste na tieto slová nedoplatili. O necelý rok, o dva, aby ste nedoplatili. Pretože na každú sviňu sa voda varí, ako hovorí jedno krásne slovenské príslovie.
Sľúbil som, že budem obštruovať, tak poďme na to. Za posledného dva a pol roka som napísal niekoľko blogov. Veľmi rád si spolu s vami pripomeniem ich obsah.
V auguste tohto roku som napísal článok Ako vás pán Fico klame. Úspech Roberta Fica bol vždy založený na populizme, zneužívaní ľudí a klamstve. Tu sú tri aktuálne príklady, ako vás pán Fico klame. Mladí ľudia. Pán premiér v posledných mesiacoch často hovorí o programoch záruky pre mladých ľudí pre získanie prvého zamestnania. Chvályhodné, veď podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je na Slovensku bez práce 120-tisíc mladých ľudí vo veku do 29 rokov. A vždy v septembri do evidencie pribúdajú ďalší a ďalší absolventi. A tak vláda schválila novelu zákona o službách v zamestnanosti, medzitým ste to schválili aj vy v parlamente, kde sa zavádza nový príspevok na zamestnávanie mladých ľudí. Takto sa má naplniť sľub premiéra Fica o istote zamestnania pre mladých. Ale po prvé, suma dotácie, ktorú vláda vyčlenila na tento príspevok, je 20 mil. ročne. Podľa vládneho materiálu to postačí na dotáciu 6 400 pracovných miest pre mladých. Tých je však nezamestnaných 120-tisíc. Čiže pomocou tohto príspevku sa môže zamestnať každý osemnnásty nezamestnaný mladý človek. Po druhé, tento príspevok nie je nárokovateľný. Ak zamestnávateľ splní všetky zákonom dané podmienky, príspevok môže, ale nemusí dostať. O tom, kto príspevok dostane, v regiónoch fakticky rozhodujú nominanti SMER-u a ich spojenci. Po tretie, jedna z podmienok na pridelenie príspevku je, aby zamestnávateľ vytvoril úplne nové pracovné miesto, čiže tento príspevok zamestnávateľ nedostane pri takzvanej prirodzenej fluktuácii, keď sa uvoľní pracovné miesto a naň by zamestnal mladého človeka. Veď nové pracovné miesta dnes neplánuje vytvoriť ani pán veľkopodnikateľ Babiš, hoci dostane od vlády, alebo dostal už asi 60-miliónovú dotáciu, viď prípad Duslo Šaľa. Je preto utópia čakať, že nové pracovné miesto a práve pre neskúseného absolventa vytvorí drobný živnostník alebo majiteľ malej firmy niekde na východe Slovenska. Ten živnostník, ktorého Fico zadusil vysokými daňami a odvodmi. Čiže mladých ľudí takto pán premiér zavádza sľubmi o záruke prvého zamestnania.
Dôchodcovia. Onedlho sú komunálne voľby, o týždeň, a tak vláda pridala, a vy ste to schválili, 13 eur dôchodcom v podobe vyššieho vianočného príspevku, jednorazové zvýšenie o 13 eur, pripomínam, aby ste sa mohli, kandidáti SMER-u, na mítingoch chváliť pred vašimi voličmi v dôchodkovom veku, že ste zvýšili vianočné príspevky. Pripomínam ešte raz, o 13 eur. Sú pritom aj dôchodcovia, ktorým boli vianočné príspevky znížené, ale o tom sa takticky mlčí. Vaša vláda a vy sami odhlasovaním ste však ponechali dépeháčku na úrovni 20 %, hoci podľa zákona mala klesnúť na 19. Týmto spôsobom ste vytiahli z vreciek všetkých ľudí sumu okolo 230 mil. na vyššej DPH, čiže aj samotní dôchodcovia zaplatia na vyšších cenách energií, základných potravín, ktoré by šli inak dole, omnoho viac ako to, čo dostanú pridané na vianočnom príspevku. Pán premiér sa snaží kúpiť si hlasy dôchodcov za mizerných 13 eur, pričom im druhou rukou z druhého vrecka kradne omnoho viac na vyššej dépeháčke.
A nás všetkých sa týkajú eurofondy. Pán Fico donedávna rád hovoril o úspešnom čerpaní eurofondov jeho vládou. Veď na čerpaní eurofondov sú založené nielen dotácie na tvorbu nových pracovných, neudržateľných pracovných miest, o čom sa radi chválite, ale aj to, čo je naozaj potrebné, a to je napríklad výstavba diaľnic alebo informatizácia štátnej správy, rozvoj vedy, výskumu, rozvoj školstva. Zlou správou pre pána premiéra, pre celú vládu, ale najmä pre nás všetkých je to, že Brusel nám od júna stopol eurofondy. Pokiaľ dostupné informácie sú správne, a predpokladám, že áno, pretože len samotný vládny materiál, ktorý bol na vláde v auguste, hovorí o definitívnom stopnutí, inými slovami, prepadnutí, respektíve suma, ktorú musíme dokonca vrátiť Bruselu vo výške 135 mil. eur, a podľa ďalších zistení sám minister financií Kažimír to potvrdil, sme definitíve prišli o ďalšiu sumu okolo 80 mil. eur, pričom je ohrozené všetko ďalšie, čo je dokopy necelých 5 mld. eur, ktoré by Slovensko malo dostať, ak by bolo všetko v poriadku. Ale ak to takto pôjde ďalej, je možné, že nedostane. Mňa samého sa ma pýtali pred pár týždňami v Košiciach, pán minister, že vyhrali, vysúťažili, alebo ako sa to robí, nejaký projekt, ktorý je postavený na eurofondoch, a že už dva alebo tri mesiace nedostali žiadne peniaze. To je úplne úžasné. Vy na jednej strane sa tvárite, aké máte fantastické projekty, cez ktoré sa vytvorí toľko a toľko tisíc pracovných miest, sú firmy, ktoré vám na tento lep skočia, podpíšu zmluvu s úradom práce, na základe ktorej ony vytvoria teda nejaké pracovné miesta, a úrad práce im má poslať peniaze. Je to firmička niekde na východe, kde, ako všetci dobre vieme, život je dupľom ťažký a peňazí nie je dosť, a teraz dva alebo tri mesiace tí ľudia, tá firma nedostala peniaze, ktoré mali sľúbené. Veď to pre takúto firmu môže znamenať vážny problém. Prvotná či druhotná platobná neschopnosť, nemajú na výplaty, nemajú na zaplatenie faktúr. A potom, pán Hlina, si exekútori samozrejme prichádzajú na svoje.
Prečo nám Brusel stopol eurofondy, ktorými ste sa tak chválili, ako ich viete úspešne vybavovať, koľko pracovných miest vytvoríte, koľko kilometrov diaľnic sa postaví? A zrazu, buch, stopka! Červená preto, lebo sa tu kradne. A za to kradnutie, tunelovanie eurofondov nesie zodpovednosť vaša vláda. Aj vy, pán minister, hoci ste boli úspešný pri minulotýždňovom odvolávaní, dobre viete, čo ste urobili v roku 2008 v Prešove, dobre viete, aká firma je agentúra Star EU a ďalšie karuselové firmy okolo nej. A dobre viete, akým spôsobom rozdávate eurofondy aj teraz. Len pripomeniem, za našej éry sa postupovalo tak, že tých sto, dvesto alebo koľko ľudí, ktorí sú na ministerstve na tých všetkých možných fondoch sociálneho rozvoja a podobne, tak všetci ako jedna partia, ako jeden kolektív za spoluúčasti neziskových organizácií vymýšľali, aké projekty urobiť, akým spôsobom tie peniaze, ktoré nám Brusel posiela, keď nám ich posiela, akým spôsobom ich efektívne minúť. Nebolo to riešenie, ktoré prichádzalo spoza zatvorených tapacírovaných dverí, kde si sadnú traja ľudia a všetci ostatní úradníci sa len dozvedia komu, ako a prečo. Zodpovednosť za toto šafárenie s eurofondami nesie vláda, vláda Roberta Fica. Nikoho vonku nezaujíma, že budete hádzať špinu na tých, na tých, na tých. Vy sa obhájte, vy! Pretože za vašej vlády sú stopnuté tie stovky miliónov, za vašej vlády sú tieto škandály. Obhájiť sa tým, že poviem, že aj Ďurko hádzal blato do okna, to je detinské. Vy sa obhájte, prečo ste vy hádzali to blato, nie prečo hádzal Ďurko.
Pán minister Kažimír, pán minister Kažimír sa v každej druhej vete chváli, ako sa mu podarilo zvýšiť výber daní, ako sa mu podarilo zvýšiť výber dépeháčky. Tak po internete koluje veľmi zaujímavý dokument, vraj z dielne niektorých členov SMER-u. A podľa tých informácii, ktoré mám nezávisle od toho, že koluje nejaký nepodpísaný dokument na internete, sa zdá, že to zapadá. V tomto štáte existuje niekoľko spoločností, ktoré sú kryté najvyššími miestami, politikmi, a tieto firmy tunelujú štátny rozpočet cez nadmerné odpočty DPH. Ak nejaká normálna slovenská firma má nadmerný odpočet DPH, to znamená, že štát by jej mal nejakú sumu vrátiť, povedzme 500 eur, 1000 eur, 1500 eur, tak proces je taký, že štát tých 1000 eur povedzme tomu podnikateľovi nevráti, ale pošle mu do firmy daňovú kontrolu. Čiže kto chce, aby mal vrátený ten nadmerný odpočet, tak musí zniesť to, že sa mu prídu vo veciach hrabať daňováci. Ten, kto je normálny podnikateľ, s tým, samozrejme, nemá problém, až na to, pardon (vystupujúci si odkašlal), až na to, že každá daňová kontrola, aj keď máte všetko v poriadku, vás, samozrejme, zdržuje: uteká vám čas, utekajú vám obchody, stojíte. Ale čo je tu vtip, vtip je ten, že daňové kontroly, pokiaľ ide o nadmerné odpočty DPH, prebiehajú tak, že daňová kontrola príde, rozbabre veci, nechá to otvorené, a keďže ten proces je otvorený, tak ten podnikateľ tých svojich 1000 alebo 1500 eur naspäť nedostane. A takýmto spôsobom pán minister Kažimír zadržiava nadmerné odpočty DPH slušným podnikateľom. A potom sa chváli, ako sa mu podarilo zvýšiť výber DPH. To vôbec nie je zvýšenie výberu DPH, to je to, že pomerne veľkú sumu, jednému 1000 eur, jednému 1500, a tých firiem je veľa, to sú stovky, tisíce firiem na Slovensku, týmto firmám je zadržiavané to, na čo majú nárok.
Ako to dopadne? Prezradím vám, ako to dopadne, nie je to ťažké si predstaviť. Dopadne to tak, že po tej dobe, neviem, koľko je to teraz, 12 či 18 mesiacov, sa tá kontrola ukončiť musí. Je to veľmi dlhá doba. Sú tu pozmeňovacie návrhy pána kolegu Kollára, ale, samozrejme, nebol vyslyšaný. Veď prečo by mal aj byť, pretože ten vtip je v tom, že v čase, kedy tí podnikatelia dostanú naspäť vyplatenú tú dépeháčku, tak už tu nebude Ficova vláda, ale už to bude na jar alebo na jeseň v roku 2016 a odskáče si to iný minister financií, iný. Milí priatelia z KDH, ak vy budete nominovať budúceho ministra financií, buďte si vedomí, že bude to mať veľmi ťažké, pretože zrazu zistí, že bude musieť vracať on, vracať tie dva roky zadržiavané nadmeráky na dépeháčke a ak si postaví nejaký plán, že ako to teda bude, ako sa bude plniť štátny rozpočet, aký bude výber daní, tak musí rátať s tým, že sto, dvesto, tristo miliónov bude musieť vrátiť hneď po nástupe do kresla.
A je tu ešte ďalšia vec. Asi nikto z vás nevie, že v Bruseli na Európskej komisii je podanie na našu vládnu, je podanie na našu vládu za náš zákon o DPH. Aby som to skrátil, to podanie je podané tak, že, samozrejme, to je nejaký čas, ktorý možno bude trvať a ktorý možno prejde až vtedy, keď tu pána Fica, pána Kažimíra vystrieda niekto iný, ale cieľom, respektíve výsledkom tohto podanie bude to, že Brusel niektoré paragrafy nášho zákona o DPH stopne a Slovensko bude musieť podľa aktuálnych údajov vyplatiť okolo 400 mil. eur na dépeháčke tým firmám, ktoré sú týmto zákonom poškodené. Štyristo miliónov eur pôjde zo štátneho rozpočtu týmto poškodeným firmám. Možno si to odskáče ešte pán minister Kažimír, možno jeho nástupca. Ale je to realita. To, že pán minister Kažimír tu zaviedol byrokratický nezmysel roka, kontrolný výkaz DPH, o tom vie každý, kto má firmu a v ktorej sa mu jeho účtovníčka trápi každý mesiac s vypisovaním tohto nezmyselne zadefinovaného tlačiva. Ja rozumiem cieľu, ktorý tu bol pri zavedení toho kontrolného výkazu, ale veci sa dajú robiť všelijako. Dobre i babrácky. A toto bolo urobené úplne babrácky.
Ale aby som sa vrátil k tomu, s čím sa začal. Ten dokument, ktorý koluje na internete, hovorí, že sú tu podvodnícke skupiny napojené na najvyššie politické špičky, ktoré cieľavedomo tunelujú štát na tých nadmerných odpočtoch. Pretože ak máte firmu, ktorá má politické krytie, do ktorej tá kontrola nepríde, tak v tej firme si takýto mafián dovolí veľmi veľa. Dovolí si okrádať štát o desiatky miliónov eur úplne jednoduchým, primitívnym, ale barbarským spôsobom. Znova napríklad na úkor nášho zdravotníctva, vás, milí občania.
Pán premiér a pán minister, keď ste tu, čo iné mi ostáva, ako tiež si vás brať často do úst. Veľmi často sa chválite, veď pred týždňom to tak bolo, aké úspechy ste dosiahli, komu ste čo pridali. Tak dôchodcovia, vlaky zadarmo. Včera som bol s malým synom, ukázať mu, že čo je to vlak, aby sme sa previezli. Tak tá pokladníčka v Rači sa ma pýta, že vy chcete naozaj lístok, však vy ako poslanec máte vlak zadarmo. Úplne som sa prekvapil, aká je úžasná vec mať vlak zadarmo, ale dobre. Hovoríte o tom, ako komu ste vylepšili. Tak dôchodcom ste teraz pridali tých 13 eur na vianočných príspevkoch, jednorazovo, zdôrazňujem. To nie je, že každý mesiac o 13 eur viacej. To je teraz, jedenkrát, 13 eur, aby sa im zvýšila zásadným spôsobom životná úroveň. Dôchodky idú hore o 5,20. To je jedno z najnižších zvýšení dôchodkov za posledné roky. Ale dobre, vyplýva to zo zákona, ktorý sme schválili spoločne, tak ma, prosím, nechytajte za slovo. Je to o 5.20.
Lenže ten zlý vtip je v tom, že ak aj dôchodcovia dostali jednorazovo 13 eur, ak aj dôchodcovia majú dôchodky zvýšené o 5,20, ak dôchodcovia môžu jazdiť vlakmi zadarmo; mladé, typicky mladá rodina na Slovensku, jedno, dve, tri deti, malé, matka je obvykle doma pri tých deťoch na rodičovskom príspevku, na materskej, otec sa snaží, ako vládze, zarobiť peniaze, aby tú rodinu uživil: čo ste pridali týmto rodinám? Čo ste pre nich urobili, pán minister? Že študenti môžu tiež jazdiť vlakmi zadarmo? Že pár tisíc mladých ľudí sa zamestná na tých pracovných miestach cez eurofondy, ktoré sú momentálne stopnuté? To tej typicky mladej rodine nič nepomôže. Takáto mladá rodina už dva a pol roka nemala zdvihnutý daňový bonus. Ani mať nebude; 21 eur 41 centov, táto suma platí od 1. 7. 2013 a bude platiť až do 1. 1. 2016. Dva a pol roka mladým rodinám nebol, ani nebude, zvýšený ani o cent daňový bonus na deti.
Rodičovské príspevky aktuálne 203,20, 203 eur 20 centov. Pán minister, vy určite viete, ako sa zvyšujú rodičovské príspevky od 1. januára 2015. Pre tých, ktorí nevedia, ako sa zvyšujú rodičovské príspevky od 1. januára 2015, prezradím, že je to 0,0 eura. Čiže mladým rodinám nebude rodičovský príspevok vôbec zvýšený. Pán minister možno namietne v prípadnom vystúpení, no, veď je to preto, lebo sa nezvyšovalo životné minimum a tak to predsa hovorí zákon. On za to nemôže. Nuž, priatelia, ani vianočné príspevky sa nemuseli zvyšovať o tých 13 eur jednorazovo. Ale keď sa chce, všetko sa dá. Keď sa chce, nejaké peniažky by sa našli. Lenže tu sa asi nechce. Prečo by sme pridávali mladým rodinám? Pridáme dôchodcom. Je mi to ľúto, že to musím povedať, ale zrejme dôchodcovia sú vaša cieľová skupina, tak tam ste niečo našli, v skrátenom legislatívnom konaní dokonca. Hoci vždy predtým sa nejaké zmeny v zákone o vianočnom príspevku kľudným tempom robili, hoci aj na novembrovej, decembrovej schôdzi, zrazu bolo potrebné v skrátenom legislatívnom konaní, lebo by inak podľa ústavy dôchodcovia zrejme neprežili do Vianoc. Tých 13 eur im už len pomôže.
Vážení priatelia v dôchodkovom veku, vy sa necháte nabaláchať takýmito ľuďmi? Za sprostých 13 eur, ktoré dostanete, budete voliť takúto čvargu?
Keď si vezmete, čo všetko ďalšie ste spravili mladým rodinám. Ten rodičovský príspevok, pre tých, čo majú krátku pamäť, pripomeniem, že pán minister navrhoval, aby sa rodičovský príspevok zvýšil pre ženy do dvoch rokov, pre ženy s dieťaťom vo veku do dvoch rokov, ak predtým brali materskú, a aby sa znížil v tom treťom roku veku dieťaťa, ale nielen v tom treťom roku, štvrtom, piatom, šiestom, pokiaľ ide o zdravotne postihnuté deti. Keď som si to spočítal, čo toto zvýšenie – zníženie urobí, tak mi vyšlo, a za tým si stojím, že štát by zarobil na mladých rodinách 20 mil. eur ročne. Lebo také sú čísla. A to najmä na rodinách so zdravotne postihnutými deťmi. Chápete to, sociálni demokrati? Že ste chceli zobrať rodinám so zdravotne postihnutými deťmi? Znížiť im rodičovské príspevky? O mne sa hovorí, že som tuto s Ľudom Kaníkom sociálny netvor, ale takúto vec by som si v živote nedovolil. Hanba vám! Hnus, takéto niečo na úkor zdravotne postihnutých ľudí. To už nehovorím o tom, že ste vmanipulovali, nie zmanipulovali, pretože niektorí sa ozývajú, ale tých vrcholných predstaviteľov asi áno, zväzy zdravotných postihnutých ľudí. Veď ste im znížili príspevky na chránené dielne a na chránené pracoviská. To, čo som si ja nedovolil, hoci peňazí nebolo veľa, bolo treba hľadať rezervy, to ste vy urobili bez mihnutia oka. Zobrali ste zdravotne postihnutým ľuďom, ktorí sa snažia zapojiť do pracovného procesu. Toto je sociálny demokrat (rečník ukazuje prstom dozadu). Sociálnodemokratickú politiku, tú ako-tak robíte len voči dôchodcom, voči mladým rodinám nič.
A dali ste mladým rodinám, pán minister, pri všetkej vašej starostlivosti ešte jeden darček. Zase si možno nespomínate, ale moje dieťa bude mať za chvíľu tri roky, ten syn. Keď bude moje dieťa mať tri roky, viete, čo budem musieť urobiť? Budem musieť ísť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a tam vyplniť tlačivo, ktoré zaviedol pán minister, v ktorom uvediem úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, akým spôsobom sa mienime s mojou partnerkou ďalej o to naše trojročné dieťa starať. Aby sa tým predišlo prípadom, ako bol prípad utýranej malej Lucky, kde zlyhal práve príslušný úrad práce, sociálnych vecí, ktorý na to kašľal, a teraz pán minister vymyslel buzeráciu všetkých ľudí na Slovensku a všetky rodiny, keď ich dieťa dosiahne vek tri roky, musia nahlasovať ako za komunistov (vyslovené nahnevane), akým spôsobom sa budú ďalej starať o svoje dieťa. Tu kolegyňa Monika Gibalová sa snažila na uplynulej schôdzi tento nezmysel zrušiť. Dala vám, kolegovci, šancu, aby ste to zrušili. Bola by menšia hanba. Ale vy ste za to nezahlasovali. Vy ste sa úplne zbláznili. Takže ďalej bude pokračovať táto buzerácia mladých rodín. Čiže aby som to zhrnul, nič sa im nepridalo v podobe nejakých príspevkov. Pridala sa im buzerácia.
A to som ešte nepripomenul, keby tu bol pán minister Kažimír, že obmedzil možnosť uplatnenia nezdaniteľnej časti na manželku zásadným spôsobom, na čo doplatili tisíce rodín na Slovenku. Čiže tie rodiny, ktoré si takýmto spôsobom mohli v minulosti znížiť svoje dane a tak im viac zostalo, už nemôžu, pretože pán minister Kažimír šetrí a zvyšuje dane na úkor rodín.
A ešte, pán minister, na vás, pán minister Richter, vy ste zaviedli, vy ste zaviedli platenie odvodov aj z dohôd. Mnoho žien, ktoré sú doma pri dieťati, sa snaží do rozpočtu rodiny priniesť nejaké to euro aspoň formou práce na dohodu. Či je to 50 eur, či je to 100, 150 eur mesačne, ale pomôže to rodine. Z tohto biedneho zárobku ste tej rodine zobrali peniaze na odvodoch. A nielen to. A nielen to. Tí z vás, ktorí sa vyznajú v zákone o sociálnom poistení, vedia, že ak dovtedy, pokým toto minister Richter neurobil, štát za takúto ženu platil dôchodkové odvody, čím ocenil to, že nepracuje, ale je pri dieťati, tak teraz takáto mladá žena, matka, nielenže z tej dohody má čistý príjem, pretože z nej platí odvody, ale ešte k tomu za ňu štát neplatí dôchodkové poistenie. Čiže sa to prejaví v budúcnosti na jej nižšom dôchodku. Tak toto je sociálne demokratická politika voči mladým rodinám. Nič ste pre nich neurobili, zvýšili ste im odvody, zvýšili ste im dane, nepridali ste im ani euro na nejakých príspevkoch. Jediný darček, ktorý ste im dali, je buzerácia, šikanovanie, pretože pri trojročnom dieťati musia nahlasovať na úrade práce, ako sa o to dieťa budú starať. Hanba!
Dôchodkový systém ako taký. Pán minister, chcem sa vás tu opýtať, keď tu ste, prečo ste proti tomu, aby vaša iniciatíva, ústavný zákon na ochranu dôchodkov, ďalej nepokračovala? Prečo ste vy z tohto vycúvali? To myslíte vážne tú výhovorku, že veď predsa Ivan Švejna je proti? (Reakcia ministra.) My sme sa dohodli. V týchto dňoch sme predložili ústavný návrh znovu do parlamentu s výnimkou Ivana Švejnu. (Reakcia ministra: No vidíte!) S výnimkou Ivana Švejnu. (Reakcia ministra: To je klub, to je strana.) Vy ste boli schopní schváliť zmenu ústavy s tým, že za tú zmenu bolo len KDH. Tam vám nevadilo, že za to nie je celá opozícia? To je čo? Sám ste prišiel s tou iniciatívou, aby ste zakryl to, čo ste spravili v lete 2012. Mimochodom, pripomeňme si, že v lete 2012 bol schválený zákon o sociálnom poistení, zákon o starobnom dôchodkovom sporení, príspevky sporiteľov sa znížili z 9 na 4 percentá. Čiže vy sa síce snažíte robiť nejaký dojem pred súčasnými dôchodcami, ale budúcich dôchodcov, ktorí sú zodpovední a šetria si na svoj budúci dôchodok v druhom pilieri, ste takto ošmekli o veľkú časť ich budúceho druhopilierového dôchodku. Vy sami dobre viete, že súčasný dôchodkový systém na Slovensku je dlhodobo neudržateľný a že bez silného druhého piliera tí, ktorí majú dnes štyridsať, päťdesiat rokov, a to už nehovorím o mladších, slušný dôchodok mať nebudú. Napriek tomu ste presadili zníženie z 9 na 4 percentá, čím ste pre ministra Kažimíra, ako jeho lokaj, získali každý rok sumu okolo 500 mil. ročne. To sa potom rozdáva!
V tej istej novele ste už, čo som spomínal, zaviedli odvody z dohôd, zvýšili ste odvody živnostníkom, a to zásadným spôsobom, nie o tri eurá, o 25 eur to šlo hore. A ide to hore každý rok, pretože ten koeficient sa neustále znižuje, odvody sa neustále zvyšujú. Živnostníci sa ma pýtajú na seminároch, na školeniach: ako je to možné, že pri nezmenenom príjme každý rok platím omnoho, omnoho vyššie odvody? Ja im hovorím, príďte sem do parlamentu, spýtajte sa pána ministra Richtera, on vám to vysvetlí, že predsa zväz živnostníkov s tým súhlasil. Jednoducho, baran sa sám podrezal. Úžasná vec! Čiže buďte radi, platíte vyššie odvody, budete lepšie ošetrení v nemocnici, budete mať vyšší dôchodok. To bolo ďalších 500 mil., o ktoré štát obral tých, ktorí pracujú, ktorí od štátu nič nechcú, ktorí chcú, aby im štát dal pokoj, aby ich nechal podnikať, pracovať. Nie, 500 mil. euro ročne ste vytiahli z kapsy týchto pracujúcich ľudí bez toho, že by ste im niečo za to dali. Čo dostali? Lepšie nejaké služby od štátu? Drahší tomograf ste im kúpili v Piešťanoch? Mohli ste kúpiť za 500-tisíc, ale nie, vy ste takí grandi, že ste kúpili za 1 mil. 500-tisíc, lebo ten je o ten milión lepší. Hanba!
Novela zákona o druhom pilieri, tá anuitná novela. Pán minister, podpísal som sa, hlasoval som za túto novelu,. Ale viete prečo? Hlasoval som za ňu preto, aby som dal signál, že aj ako opozičný politik chcem, aby ľudia vedeli, že ten náš dôchodkový systém pomalými krokmi, ale nejako napreduje dopredu. Že tu je zákon, ktorý je pre ten systém potrebný. Dobre vy viete, že som mal množstvo výhrad. A keby nebolo "keby", tak by som trikrát zdvihol ruku proti. Napríklad preto, pretože touto novelou ste prihrali kšeft pre životné poisťovne. Keby ste chceli urobiť naozaj dobrú anuitnú novelu, tak tie možnosti čerpania dôchodkov z druhého piliera ponúknete sporiteľom omnoho väčšie. Nestalo sa. Hlasoval som za, aby som vyslal signál ľuďom, že nie je opozícia ako opozícia. Vy keď ste boli v opozícii, tak ste hulákali, kričali voči akejkoľvek zmene, ktorá v dôchodkovom systéme bola. My sme s vami v tomto spolupracovali a rád budem napríklad formou ústavného zákona, to zdôrazňujem, spolupracovať aj naďalej, pokiaľ vaše slová, ktorými vždy končíte prejav, ponúkate spoluprácu, chcete rokovanie, sú naozaj úprimné a nie obyčajná faloš a pokrytectvo.
Mimochodom, pokiaľ ide o druhý pilier. Váš predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán premiér Fico si dlhodobo zakladal svoju politiku na útočení na dôchodkové správcovské spoločnosti, aké sú zlé, ako zarábajú na dôchodkoch ľudí, ako sa sprivatizoval dôchodkový systém, ako zlý Kaník, ako zlá pravica a tak ďalej. Nuž... Aké vysoké poplatky idú dôchodkovým spoločnostiam. Nuž, prišli ste v lete 2012 do parlamentu s novelou, o ktorej tu už hovorím päť minút, a čo ma teda prekvapilo, v tejto novele ste okrem iných brutalít, v tejto novele ste okrem iného navrhli zvýšenie poplatkov v prospech dôchodkových spoločností. Vážení priatelia, milí voliči, či už strany SMER alebo kohokoľvek iného, vláda strany SMER v roku 2012, pripomínam to pre zábudlivých, navrhla zásadné zvýšenie poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti v druhom pilieri. Pre zábudlivých pripomeniem, že vláda sem priniesla 100-percentné zvýšenie poplatkov v prospech dôchodkových spoločností, pokiaľ šlo o poplatok za správu dôchodkového fondu, a priniesla sem temer 100-percentné zvýšenie, aj pokiaľ ide o poplatok z výnosu. Na veľký krik, ktorý sme tu spustili, ste sa zľakli a minimálne ste teda urobili to, že ten poplatok za správu dôchodkového fondu ste napokon nechali na pôvodnej úrovni, ale ten poplatok za zhodnotenie ste zdvojnásobili. Podľa mojich prepočtov, nečiním si nárok na správnosť, ste takto dali zarobiť dôchodkovým správcovským spoločnostiam každý rok sumu približne 10 mil. eur.
Samozrejme, dá sa odborne, zdôrazňujem odborne, diskutovať, či výška poplatkov, aktuálna, po tom vašom zvýšení je v poriadku, či je zaslúžená pre tie správcovské spoločnosti alebo či nie, o tom sa dá diskutovať. Ale pripomínam, že premiér Fico si dlhé roky robil kampaň tak ako na bezplatnom zdravotníctve, ktoré teraz tunelujete, tak na boji proti nenávideným spoločnostiam, dôchodkovým, v druhom pilieri. A ten istý Robert Fico potom tu presadí zvýšenie poplatkov pre tie nenávidené správcovské spoločnosti. Vážení priatelia, mohli ste mať na vašich dôchodkových účtoch každý rok o desať miliónov viac. Nemáte, pretože vláda Roberta Fica tých vašich 10 mil. posiela dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Také sú fakty. (Po dlhšej odmlke rečníka prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pán poslanec?

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dramatická prestávka.

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči. A budete pokračovať v rozprave, áno?

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Áno. Veľmi sa oháňate, pán minister, a to je vaše tromfové eso a tromfové eso vlastne celej vlády, veľmi rád o tom hovorí pán premiér, ako ste zvýšili zamestnanosť na Slovensku. Nuž tak, zvýšili ste ju teda asi tak, že ste nariadili rôzne opatrenia, v prvom rade pre úrady práce, aby tlačili na ľudí, aby sa z evidencie nechali vyškrtnúť. Napríklad tie ženy na rodičovských dovolenkách. Nemyslite si, že si ja vymýšľam. Dobre viete, dobre viete, že som v kontakte dennodenne s množstvom ľudí, dobre viete, že chodím hore-dole po Slovensku, a dobre viete, že sa na tých cestách, prednáškach, Facebooku dozviem všeličo.
Tak napríklad, napríklad matky, ktoré sú, ktoré sú, matky, ktoré sú na rodičovských dovolenkách, poberajú rodičovský príspevok a zároveň sú teda nezamestnané, pretože nemajú prácu a sú na úrade práce, tak ste dali pokyn vašim úradníkom, aby, aby takéto matky presviedčali, aby sa z tej evidencie odhlásili, veď predsa poberajú rodičovský príspevok, prečo by mali byť na úrade práce. To je jeden z príkladov psychologicko-taktického nátlaku, ktorý robíte na to, aby ste takto umelo vykázali pokles nezamestnaných. To, že sa chválite tým, že klesla miera tej disponibilnej, toho disponibilného, tých uchádzačov o zamestnanie, pretože, pretože sú na absolventskej praxi, pretože sú na nejakých preškoľovacích programoch, to je dopopuku. Ak je raz niekto nezamestnaný, ak si raz niekto hľadá prácu, chce pracovať, chce zarábať, chce uživiť seba, svoju rodinu, tak to, že v danom momente je na nejakom preškoľovacom kurze alebo je na absolventskej praxi, to absolútne nič nerieši. Ten človek je predsa stále nezamestnaný a stále nemá žiadny poriadny príjem, stále nevie uživiť svoju rodinu. Takéto opatrenia, to je čistá faloš.
Chválite sa, ako vám narástol počet zamestnaných. Pozrite, ak sme doteraz mali niekoľko stotisíc dohodárov a teraz je ich o polovicu menej, tak je úplne jasné, že pri tom všetkom tlaku, ktorý ste urobili na dohodárov, veľká časť z nich prešla do pracovných pomerov. No, čo už majú tí zamestnávatelia robiť? Toto sa vám podarilo, dobre, to beriem, z dohodárov ste spravili zamestnancov, ale to neznamená, že ten a ten človek sa má teraz lepšie. To neznamená vôbec, možno práve, že sa má horšie, pretože platí vyššie odvody, ako ich platil predtým. To, že tak tlačíte na živnostníkov, má ten dôsledok, že tisíce, desaťtisíce živnostníkov svoje živnosti zrušili. Môžme sa dlhé hodiny baviť, či to boli skutoční alebo fiktívni živnostníci a čo boli zač. Fakt je ten, že počet živnostníkov na Slovensku klesol a časť z nich sa samozrejme zamestnala. Fakt je ale aj ten, pán minister, že znova, stále a viac a viac našich ľudí pracuje v cudzine. A to je dosť tragédia pre Slovensko, pretože jednak to, že sú od svojich rodín mimo, niekde v zahraničí, je tragédia pre tú rodinu, je to tragédia aj pre tento štát, pretože tie dane, odvody platia v zahraničí a nie tu. A môže to častokrát skončiť tým, že tá rodina sa definitívne zo Slovenska odsťahuje? Ja neviem, možno vám to vyhovuje, že na Slovensku zostanú tí, ktorí nechcú, nevedia pracovať, možno len tí sú tou vašou cieľovou skupinou, ktorú ste obaláchali pred dva a pol rokmi sľubmi o istotách, ktoré im teraz úžasným spôsobom poskytujete.
Dôležité ale pre mňa je to, že ste veľmi zásadným spôsobom zlikvidovali spolu s vašimi kolegami pod vedením premiéra Fica podnikateľské prostredie na Slovensku. Možno veľké firmy, pre ktoré je tá práca na Slovensku stále lacná, niektoré vaše kroky dokonca vítajú, ale menší a strední podnikatelia, tí trpia. Veď napríklad to zavedenie daňových licencií, to je čo? Alebo keď sa vrátim k vám, pán minister, to, že ste zaviedli minimálne pokuty za neskoré prihlásenie zamestnancov vo výške od 2-tisíc eur hore, to je čo? Tomu vy hovoríte, že to je boj proti čiernej práci. Čiže keď nešťastná účtovníčka zabudne, že odvčera majú nejakého nového dohodára a až dnes ho prihlási do Sociálnej poisťovne a príde za to pokuta 2-tisíc euro za takýto hrozný čin, to je podľa vás v poriadku, to je boj proti čiernej práci? Podľa mňa je to šikanovanie zamestnávateľov. Ja nehovorím, že ten, kto podvádza, že nemá dostať pokutu. Ale treba v tom rozlišovať. Lenže ako môže inšpektorát práce rozlišovať, keď dolná hranica je 2-tisíc eur? Keby bola dolná hranica 20 eur, tak nepoviem ani slovo: neskoro ste prihlásili zamestnanca, chyba účtovníčky, 20 eur pokuta. Lenže takto musí, musí ten inšpektor dať pokutu 2-tisíc eur za takúto hlúposť. Ak to neurobí, tak poruší zákon, letí z inšpektorátu. Takýmto spôsobom chcete bojovať proti čiernej práci? Šikanovanie, šikanovanie, hádzanie podnikateľov do jedného vreca, lebo všetci sú podvodníci. To je, to je znevažovanie obrovskej skupiny ľudí, ktorí takto robia na seba, nič od štátu nepýtajú, živia svoje rodiny. A vy ich takto urážate spolu s ministrom Kažimírom. Nič iné to nie je.
Vy sa chcete urážať na, na moje slová, ktoré som tu povedal? Len sa kľudne urazte, aj sto ráz, len sa kľudne urazte! Pre mňa je dôležité to, že si ľudia musia uvedomiť, kto im tu vládne, čo je to za vláda, ako ich okráda. Prečo si musia nosiť do nemocníc ten toaletný papier a dámske vložky? Preto, lebo tu máme vládu Roberta Fica, preto, pre nič iné. Môžte sa hanbiť! Čakal som, pán minister, minulý týždeň, že tú hanbu v sebe máte a že odstúpite dobrovoľne. Nestalo sa. Nerobím si ilúzie, samozrejme, je mi jasné, že ten aroganťák zo svojho postu sám neodstúpi, ani keby tu bolo desať mimoriadnych schôdzí.
Ale som rád, že táto schôdza tu je, aby si ľudia na Slovensku mohli vypočuť, ak už aj médiá sú v rukách oligarchov, aby si mohli vypočuť, čo sa tu deje, kto im vládne, akí tunelári, aká mafia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. No teraz by podľa mňa na tom balkóne mali stáť tí dôchodcovia, ktorých si sem pozývate na každú jednu schôdzu, a potom tu prednášate rôzne zdravice, oni vám a vy im. Teraz, počas tohto prejavu tu mali stáť a mali to počúvať, aby vedeli, kto tu tuneluje zdravotníctvo, aby vedeli, ako funguje štátostrana. A nemyslím si, že potom by vám tlieskali, keby ste im pridávali tých úbohých dvanásť eur pred Vianocami, za ktoré si majú akože podľa vás kúpiť ľudskú dôstojnosť. Veď to je smiešne, pridať im 5 eur na zvyšovaní dôchodkov a pridať im pred Vianocami 12 eur. Toto mali počúvať tí ľudia, kam sa strácajú ich peniaze. Kam sa strácajú všetky tie peniaze, ktoré celé roky vkladali do toho zdravotníctva? Kde skončili, v ktorom vrecku? A vyšli by ste trápne, celý pán sociálny Richter, s vaším zvyšovaním dôchodkov a pridávaním na vianočných dôchodkoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, no som prekvapený. Také rozhorčené vystúpenie, toľko nadávok, kriku, búchania. Normálne som myslel, že infarkt dostanete. Ale tak zjavne, zjavne ste si to asi buď nacvičoval, alebo ste sa nejako motivoval, aby ste k tomuto vystúpeniu sa primäl.
No ale v každom prípade, pán poslanec Mihál, ja sa chcem spýtať, vy ste tam hneď v prvom momente kričali, že ako vám vadí Penta. No jedna vec je kričať, druhá vec je konať.
Chcem sa spýtať, že prečo v roku 2011, keď vás organizátori protestov proti Gorile počas Radičovej vlády, teda celú Radičovej vládu vyzývali, aby ste primäli Uhliarika, aby odvolal šiestich nominantov z najvyšších pozícií zo skupiny Penta v zdravotníctve, prečo ste čušal?! Prečo ste vtedy tak nevykrikoval a nebúchal o stôl, alebo nenadával svojim kolegom? Prečo ste ignoroval vyzývania šéfa Lekárskeho odborového združenia z februára 2012, keď taktiež upozorňoval na prepojenia mnohých vrcholných predstaviteľov v zdravotníctve za pána Uhliarika na Pentu? Vtedy ste taktiež čušal. A teraz nám tu idete niečo vykrikovať?
Však ako, pán Mihál, nebuďte smiešny! Ako ja vám môžem iba poradiť: dajte si tabletku na ukľudnenie a potom sa tu nehrajte na farizeja.

Ďakujem za slovo. No, trošku silnejšie mi búcha srdce, pretože tento pán poslanec získal aj istú úctu, pretože ako jeden z mála z opozície sa tvári, že dokáže vecne diskutovať, argumentovať, no ale po slovách o tom, že aj mňa teda vyhlásil za bezcharakternú čvargu a podobne, ste sa zaradili k stoke, pán poslanec. Stratil som potrebu sa k vám správať slušne.
Ste bezcharakterný vážny človek s vyjadreniami, ktoré patria na imunitný výbor, ale neurobíme to v tejto atmosfére, ktorá tu je. Ale, hm, už ešte ak vy. Malý problém je, že vy ste boli, predtým ste sa preslávili, ako ste vstúpili do politiky, že ste vypisovali ľuďom knižky, ako majú okrádať štát. Potom vás, bohužiaľ, vláda SaS-u navrhla za ministra práce a sociálnych vecí. Na hranici sociálneho cynizmu ste likvidovali Zákonník práce, bezcharakterne. Na hranici sociálneho cynizmu ste likvidovali sociálne dávky a znižovali ste štandardy sociálne pre ľudí, ktorí sú mimo. Teraz sa postavíte s falošným úsmevom a začnete obviňovať SMER, ktorý v tejto situácii pri obrovskom tlaku na verejné financie vytvára aspoň aký-taký stav a vytvára aspoň stav sociálneho zmieru a stability v štáte.
Vaše pôsobenie vám voliči, tuším, šiestimi či koľkými percentami zabezpečili. A najväčší problém je jeden, čo si myslím: ak niečo potrebujú zamestnávatelia v tom zmysle, ktorí potrebujú znižovať štandardy pre svojich zamestnancov, potrebujú slabú vládu, potrebujú vás. Naozaj, vy by ste boli výstavná, výstavná skriňa pre našich zamestnávateľov. Len problém, čo by bolo s našimi ľuďmi? S tými, o ktorých rozprávate, o toaletných papieroch a podobne, zdravotníctvo, ktoré ste zlikvidovali privatizovaním zdravotných poisťovní a podobne. Je to bezcharakterné, pán poslanec, že sa nehanbíte! Jedno z najtrápnejších vysvetlení, ktoré som tu prežil.
Kým som neprišiel do parlamentu, som žil v normálnom prostredí. A toľko falše, hanebností a klamstiev, ktoré počúvam tu, spôsobujú, že je to sociálne až neúnosné. Sa môžte hanbiť, pán poslanec! Iba posledné slovo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som sa prihlásila s procedurálnym ale, áno? Aby ste vedeli. Tak možno počkám, počkám radšej.