42. schôdza

Poviem to na takom skutočnom príbehu. Teraz v piatok to bolo. Ono poväčšine tí ľudia vyrážajú v piatok a v zime a finta funguje asi tak, že si prisadnú k stolu, kde má niekto zložený kabát. Oni si prisadnú vedľa stoličky, tiež si priložia kabát a šacujú ten kabát, no proste kradnú, hej. Piatok je na to najlepší, veľa ľudí je v podnikoch. A ja som pristihol jedného takého dosť statného pána, to bol klasický scenár, so ženou, vuittonka taška, jeden by nepovedal, proste šmátral po tých vreckách. Vravím, že čo to robí, nech to prestane, zavolal som políciu. Viete, jak to celé dopadlo? Dopadlo to tak, že vlastne sa nič nestalo. Ale ja vravím: však ale to je v štádiu pokusu. No ale v zásade sa nič neukradlo, hej? Čiže nič sa dokopy ani s tým nerobilo. Čiže ešte pomaly človek zostal s dlhým nosom, že teda zabránil krádeži, ale sám som si spôsobil konflikt, lebo tam sa po mne sápal, tam trhal so mnou, drmal ten dilino.
Ale proste čo tým chcem povedať? Že na konci nebolo nič. A to je, zdá sa, že logika pána premiéra Fica. Viete, že, že keby aj nebolo to, čo teraz hovoril kolega Lipšic, že tam, že sú tie skutočnosti, ktoré on spomínal, ale aj keby nič nebolo, to znamená, že áno, že prichytili ich, položili a povedali: nič, že nič sa nestalo. To je naozaj logika zlodejov, ktorí chodia v piatok okrádať ľudí po reštauráciách. Týmto systémom, zimným systémom, ja to volám. Je, je v zásade tá logika, a to chápanie toho, je rovnaká ako premiéra. To znamená, nič sa nestalo, však sme to tam nechali, to sa všetko vráti. Kolega tuná naj-najväčší bude súhlasiť, aby sa to upratalo. Možno, keď po dvoch rokoch sa na to úplne zabudne, tak si nejaké dodatočné náklady z toho vytiahnu nejakým iným spôsobom.

Ďakujem. Pán poslanec Lipšic, to vaše vystúpenie nemalo ale ani elementárnu logiku. Tak na jednej strane poviete, 24 hodín, 24 hodín tu rozprávate, že Slovensko prišlo o 1 mil. korún, lebo sa kúpil zlý prístroj. Teraz premiér Fico povie, úplne, úplne korektne na tlačovke, že nie, že Slovensko neprišlo o 1 mil. korún, lebo z tohto 1 mil. korún ani cent nešiel. A teraz vy dôjdete: premiér klame, lebo sú tam iné ešte peniaze, ktoré sme museli vyplatiť, ale ten 1 mil. korún, o ktorom hovoril premiér, to ste nespochybnili.
Čiže vy vlastne absolútne nemáte elementárnu logiku. Lebo základným princípom výrokovej logiky je, že buď je niečo pravdivé, alebo nepravdivé. Takže vy na jednej strane súhlasíte s tým, čo povedal premiér na tlačovke, a na druhej strane si nachádzate nové substitučné dôvody, ktoré akože majú platiť teraz, aby ste mohli pokračovať vo vašej kauze.
To je taká komická zmena stratégie. Odrazu sa už nehovorí o predraženom cétečku, odrazu už hovoríte o nejakých 250-tisícoch eur. Už to nie je milión, už je 250-tisíc. Možno zopár hodín ešte budeme tu a bude to už len 25-tisíc. Ale ja si myslím, že keď skončí táto schôdza, tak zistíme, že naozaj ani len ten centík nešiel a že toto celé bolo len obyčajná bublina. A tými bublinami ste vy, pán Lipšic, úplne, úplne typický... (Výkriky z pléna.) Pán Lipšic, mne je vás, mne je vás... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Mne je vás strašne ľúto. Vy ste taký strašne smiešnučký, že mi je vás strašne ľúto.

No prišli sme k taktike zľahčovania. Vlastne nič sa nestalo, všetko je v najlepšom poriadku. V podstate ani pani ministerka Zvolenská, ona vlastne ani nebola odvolaná, ani pani podpredsedníčka Zmajkovičová sa vlastne nevzdala funkcie. Takže, dievčatá, poďte, poďte znova do svojich funkcií! Akože mne to tak príde teraz z toho vystúpenia, ktoré som počula z úst pána poslanca Blahu.
Na margo toho, čo povedal pán poslanec Lipšic. Sú to pre mňa, na rozdiel od neho, veľmi desivé informácie. A postupujeme v pravidle: vyvodili sme politickú zodpovednosť, máme hotovo, máme vymaľované, nič viac netreba robiť. Tuná prichádzajú po dni, po dni rokovania, kedy nám premiér hovoril, že, tvrdil nám neustále dokolečka, lebo aj z úst poslancov išlo, že ani euro nevyšlo nazmar. Ani euro, ani cent nebol zaplatený, tak zisťujeme, že štvrť milióna euro už vlastne len vďaka tomu, že sa zrušilo pôvodné obstarávanie a nabehlo nové obstarávanie, sa musí, alebo musí byť vyplatené. To je podľa mňa fakt hulvátstvo ešte väčšie, ako keby ani to prvé obstarávanie vôbec neexistovalo. Ktovie, čo všetko sa ešte dozvieme do konca tohto rokovania.
Ďakujem.

Padlo to tu v takých reakciách, že "komická zmena stratégie". Ja naozaj si myslím, že toto SMER tu celkom komickú zmenu stratégie na nás skúša, že týždeň vlastne stiahli chvost, odvolajú Zvolenskú, odvolajú Zmajkovičovú, priznajú farbu, že sme ich pristihli pri zlodejine. Po týždni zistili, že, do prdele, my sme sa priznali, že asi nám to ublížilo, tak vlastne začneme teraz tvrdiť, že vlastne my sme nič neukradli. Však nič, nič sa nestalo, žiadne peniaze ešte neodišli. To, že tam, nejaká zmluva tam je, že tam je vlastne niečo, že my sme vlastne podpísali, že je tam milión ukradnutý? To ako tá vlastne zmluva, však to ten dodávateľ úplne v pohode sa vzdá vývaru z jedného milióna eur. Však to je pre neho, drobné zrejme, že pán Paška? A celkom naozaj komická zmena stratégie.
Ale keď som pozeral tlačovku Roberta Fica, tak videl som zlomeného človeka. Miešali, motali sa mu slová, jednoducho bol úplne mimo cviku. Síce tam ešte nejaký ten človek, ktorý stál, tvrdil tieto bludy aj iné klamstvá, že teda, že čo sme tu my, tu, že sme tu, že bojujeme proti tomu, aby mali baníci na Hornej Nitre prácu, bojujeme proti tomu, aby bola diaľnica R1, či teda rýchlostná cesta, ako bludov a bludov tam vypotil. Ale motal slovíčka, preskakovali mu písmenká, zlomený človek. Usvedčený, zlomený človek. A keď... A né, to poviem nabudúce.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Lipšic, povedali ste tuná o tom, že už 250-tisíc je v lufte. Neviem, či niekomu chýba elementárna logika, ale niekomu chýba úplne rozum, by som povedal. Keď nieže, že milión neodišiel, ale to je 1 mil. estopäťdesiat tisíc, hej. To je elementárna logika. To možno, možno si mal niekto študovať matematiku namiesto filozofie alebo nejakých tých iných bludov, ktoré teraz prednáša študentom. Chudáci, študenti, prepánaboha, toto učí na vysokej škole.
No ale nič, poďme k tým cifrám. Takže 250-tisíc sa už stratilo, to je prvá vec. Milión, ale pozor, to je len milión nad, to nepočítam ešte maržu tej firmy. Tá marža tej firmy je určite nejakých, zoberme si 30, 40 % plus milión. Pretože tá 800-tisíc alebo tá miliónová, ktorá bola predtým, to už bolo aj s maržou, takže to je ešte viacej. A ako hovoríme, aj vy ste to povedali, zmluva je podpísaná, je zavesená na webe, je platná, je účinná. Takže už sa čaká len na vy-pla-te-nie. A teraz Fico povedal, ešte sa nič nevyplatilo. No však, ak nechce mať maslo na hlave, tak už teraz ani nemôže vyplatiť. No tak teraz ako to riešiť, že? Takže nevyplatíme a budeme sa tváriť, však ale nič sa neukradlo. No 250-tisíc, to už ušlo, hm-hm, to si bude musieť nejako obhájiť. A ten milión, či sa vyplatí, či nie, no uvidíme, ako to bude. Pretože možno príde aj arbitráž, pretože tá firma sa určite môže ohradiť, tak ako to robia štandardne. Robia to štandardne. Fico niečo zakáže, oni sa potom obrátia a my máme arbitráž a príde ešte, ešte o viacej.
V tom je tá základné elementárna logika, ktorá chýba niektorému poslancovi zo SMER-u, ktorý sa tuná snaží vyjadrovať. Celý čas tu nie je, ale teraz sa ide do toho montovať. A potom ani argumenty nepočuje. No jasné, že nie, keď tu nie je. On sa bol vybuvinkať, aby ešte zvládol nejaké tie veci.

Je, je veľmi zaujímavé, je veľmi zaujímavé naozaj... (Reakcia z pléna.) Igor, necháš ma? Je veľmi zaujímavé sledovať, že aj tá únava už robí svoje, že ľuďom padajú tie bariéry pomaly, hej. Aj pán Blaha už sa pomaly ukázal, že, že kde končí jeho tá maska, toho intelektuála, a začína toto bezcharakterné dieťa, ktoré je za ňou.
A teraz príde naozaj vážna informácia, to znamená, že okrem možnej škody milióna, ktorá by mohla byť, keby sa na to nebolo prišlo, je tu ďalšia škoda 250-tisíc. To sa zhodneme, to sa zhodneme. Mohla byť. Ale podľa dikcie platnej zmluvy, pán Blaha, tá škoda je stále platným právnym stavom. Kým tá zmluva nie je zrušená. A môže byť zrušená, len ak mám naozaj nadštandardný vzťah s tým človekom, ktorý je na druhej strane. Lebo keď mám napísanú zmluvu, že niekomu niečo predám a on pristúpil na do dobrovoľne, tak ja by som bol blbec, samozrejme, povedať, že už ti to predávať nebudem, lebo však ty si s tou sumou na začiatku súhlasil a dokonca to bolo cez elektronickú aukciu.
A ešte stále sa neodpovedalo na ďalšie otázky, to znamená, ako sa mohlo stať, že tie dve firmy dali neštandardne, neštandardné číslo, úplne rovnakú sumu vo verejnom obstarávaní bez toho, aby to bolo dopredu dohodnuté. Ďalšie otázky, koľko reálne stoja tie ultrazvuky, ktoré boli obstarávané tou istou firmou v trenčianskej nemocnici.
A, pán kolega Lipšic, jedno, čo ma mrzí, je, že aj ten posledný človek, u ktorého som si myslel, že ešte existujú ideály, sa teraz ukázalo, že žiadne nemá.

Ja to skúsim pánovi poslancovi Blahovi vysvetliť právne, uvidíme, či pochopí. Doteraz opozícia tvrdila, že bol spáchaný podvod v štádiu pokusu so škodou potenciálne jeden milión. Teraz tvrdíme, že bol spáchaný podvod, sčasti v štádiu pokusu, sčasti dokonaný, s celkovou škodou 1 mil. 250-tisíc. A vy sa ešte tešíte, akí ste hrdinovia. Naozaj blahoželám, blahoželám. K tomu sa naozaj hláste.
Ten problém je ten, že váš premiér dneska na tlačovke tvrdil, že pacienti v Piešťanoch môžu byť kľudní, lebo na tomto kšefte, ktorý urobila vaša správna rada, zatiaľ z účtu nešiel ani cent. A ja tvrdím, že nemocnica v Piešťanoch, kvôli kšeftom vašich nominantov vrátane vašej podpredsedníčky parlamentu, už dnes prišla o štvrť milióna eur. A vy to idete obhajovať. Fajn, každý si zvolí svoj spôsob obhajoby a naozaj asi v túto pokročilú hodinu padajú masky. Dochádzajú vám argumenty. Tak sa ešte vytešujete z toho, že celková škoda je vyššia, ako pôvodne možno sme tušili.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, početní teda, čo sa týka opozície, z čoho mám veľkú radosť, vážení kolegovia z koalície. Začínam takmer 26. hodinu, takmer nepretržitého sedenia v tomto pléne a verím, že budem zrozumiteľný a že svoje vystúpenie dokončím tak, aby zanechal nejakú stopu.
Dovoľte mi najskôr, prosím, krátku možno teóriu štátu, ktorá sa učí už na, už v prvom ročníku právnickej fakulty. Spôsob organizácie štátnej moci v našom štáte determinujete aj formu vlády. V našom štáte je forma vlády parlamentarizmus. Parlamentarizmus, kde vláda sa zodpovedá parlamentu, členovia vlády sa zodpovedajú parlamentu, premiér sa zodpovedá parlamentu. Nie opačne. Premiér tu má sedieť. A má tu sedieť po celý čas, pretože on sa zodpovedá tejto sieni zákonnosti. Prejavuje veľkú neúctu voči tejto sieni zákonnosti, ktorá mu dala dôveru. Takisto ako tento parlament sa zodpovedá ľuďom. Práve preto, presne preto je, sú schôdze parlamentu verejné. Ako som avizoval už na výbore včera, to, že schôdza je počas víkendu, to, že schôdza je proti noci, to, že schôdza trvá už 26 hodín, podľa mňa má ďaleko a ďaleko od verejnej kontroly, kedy ľudia cez víkend robia úplne niečo iné. Kontrola je znemožnená, lebo ak sú dané také prekážky, ktoré naozaj obmedzujú ľuďom kontrolovať svojich volených zástupcov, toto nie je správne a určite to nie je v súlade s ústavou, kedy skutočne občania, hlavne občania sú tí, ktorí nám musia kontrolovať, ktorí nás majú kontrolovať. A ja som za to rád a myslím, že sú za to radi všetci slušní poslanci. Mali by byť.
Odôvodnenie, že schôdza je, začína v sobotu 18.30, pretože premiér Robert Fico aj so svojou vládou majú výjazdové zasadnutie na východe, to je teda riadny nezmysel. Tá, ak by Robert Fico dnes stratil dôveru, ak by po tejto schôdzi Robert Fico už nemal dôveru parlamentu, nemá čo konať na výjazdovom zasadnutí. Už nemá žiadnu legitimitu ani legalitu. Tým, čo vy tu chcete povedať, naznačujete akurát to, že schôdza alebo diskusia nie je vôbec podstatná.
Teraz neviem, čo je hrozivejšie, či je zbytočná tá diskusia, kedy tu boli postavené naozaj dobré argumenty, či už to bol kolega Mihál, Hlina, Poliačik, Matovič, Mičovský alebo Lipšic. Tie argumenty boli, boli zdrvujúce, boli zdrvujúce. Ak ich nechcete počúvať, zrušme rokovanie. Načo tu potom je? Pretože naznačuje to akurát to, že vy rešpektujete a je vám úplne jedno, či a koľko sa drancuje štátny rozpočet. To je neuveriteľné. Vám je to úplne jedno, že premiér pôjde na výjazdové zasadnutie, aj keď všetko naznačuje tomu, že on zodpovedá za drancovanie štátneho rozpočtu. Vaša miera tolerancie je neuveriteľná a pre mňa nepochopiteľná.
Ešte raz, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes, sme tu dnes preto, aby sme pretlačili vládny valec. Nedá sa to, videli sme to predminulý štvrtok pri odvolávaní ministra Richtera. Minulú stredu pri mimoriadnej schôdzi MH Development. Matematika nepustí, osemdesiat trojka už vôbec. Nehráme sa ani na kamikadze a ani nie sme mimo realitu. Ale to, čo sa na Slovensku deje, teda tá špička ľadovca obchodov smeráckej exekutívy, ktorá sa obnažila v posledných dňoch, nemôže nechať chladným nikoho. Nenecháva ľudí, preto nemôže ani nás, preto nemôže ani vás, kolegovia z vládnej strany.
Táto mimoriadna schôdza je apelom práve na vaše svedomie a morálnu integritu. Jedna vec je valcovať pri politických prekáračkách, na čo ste v zásade dostali aj mandát, druhá je však odosobniť sa od politikárčenia a ponúknuť tejto krajine správne riešenia v momente, kedy to najviac potrebuje. Takéto počínanie nie je pritom samoúčelné, má prinajmenšom politický, ale aj psychohygienický význam. Politicky ma až tak trápiť nemusí, že vám tie kauzy ľudia vo voľbách spočítajú. Čo mi však ľudsky nedá spávať, je to, že smerácka exekutíva nakladá s osudmi ľudí tejto krajiny svojvoľne, bez zodpovednosti.
Morálne zásady, dámy a páni, to vám, žiaľ, chýba. No nielen to. Vás zrejme netrápia ani tie základné pravidlá slušnosti. Z nich totiž možno odvodiť, ako sa má nakladať s mešcom, na ktorého obsah sa ľudia tejto krajiny vyzbierali. Vy to zrejme neviete, čo je zlé a zriedka možno aj ospravedlniteľné. No ospravedlniť sa nedá, že vy slušnosť voči ľuďom tejto krajiny ani pestovať nechcete. Veď virálny výrok pána predsedu – "Vyhraj voľby, môžeš všetko!" – hovorí za všetko. Dámy a páni, nemôžeš a nesmieš. Totižto ten mešec sa nezbiera pre predsedu vlády, členov vlády, predsedu parlamentu, poslancov, konateľa štátnej eseročky, ale práve a len pre ľudí, a preto, aby sa im v podobe konkrétnych benefitov vrátili späť. Ak toto nechápete, ste ako správca mešca nežiaduci.
Jasné dohody, dobrí priatelia, tak hovorili starí Rimania. Základný princíp spoločenskej zmluvy medzi občanmi a volenými zástupcami. V slušnej spoločnosti totiž platí, že ak toto pravidlo správca poruší, obsah spoločného mešca zneužije, musí za to niesť zodpovednosť. Realita, pred ktorú nás posledné dni staviate, je ohromujúca. Akoby výkonná moc tejto krajiny nadobudla dojem, že onen mešec je jej a môže si z neho platiť prenájmy vlastných áut, osobné pokuty či benefitovať z neho prostredníctvom podozrivo nasadených nominantov. A to všetko viac či menej priamo.
To, že označené podozrenia neboli len politickým mútením vody, svedčia kŕčovité reakcie predsedu vlády v pude politickej sebazáchovy s leitmotívom odsekneme ruku, aby sme zachránili zvyšok tela. No ten sa javí nezdravý takisto. Práve preto len toto nestačí. Nestačí ľuďom, nestačí mne a nemalo by stačiť ani vám, kolegovia z vládnej strany SMER. So štátnymi peniazmi sa v tejto krajine musí okamžite začať narábať ako so zverenými a nie ako s vlastnými. Ak k tomu prvý krok neurobíte vy, urobí to za vás niekto iný. Skôr či neskôr, pretože dopyt po obmene a po zmene narástol geometrickým radom.
Totižto podstaty problému sa táto schôdza len dotýka, ale dôsledne ju nerieši. Skôr pertraktované vládne extempore, ak nechcem použiť slovo drancovačky a rozkrádačky, len obnažujú stav, ktorý sa tu ako parazitujúci škodca opakovane objavuje. Teda stav, že zodpovedný by mal byť práve sám premiér, ktorého by však akoby nemal kto potrestať. A z verejnej kasy sa zatiaľ strácajú milióny eur. Len v kauzách, ktoré boli za ostatné dni a hodiny medializované, možno hovoriť o miliardách euro. Miliardách euro. Škody, ktoré spôsobuje vládna garnitúra, sa plátajú zvyšovaním daní a odvodov, pôžičkami a podobnými nesystémovými riešeniami a nikam nevedúcimi spôsobmi riešenia tohto problému, ktorý, ak by som odbočil, ktorý má napríklad štátny dlh, ktorý je dnes viac ako 40 mld. euro. Na úrokoch platíme 1,35 mld. ročne.
Dámy a páni, minister vnútra tu hovoril o riadnom hospodárení. Za roky 2007 až 2013 dlh Slovenska stúpol o 140 %, jeho úrok o 61 percent. Vládna strana bola pri moci, ak dobre rátam, takmer šesť rokov. Som presvedčený, že ten, kto škodu spôsobí, ju musí aj nahradiť. A práve preto je namieste nielen túto tému otvoriť, ale aj reálne zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov, ak škodu spôsobia vedome, či chceme alebo nechceme. Pokým to tu nebude zavedené, pokiaľ nebudú platiť presné pravidlá, nebude môcť určiť vinníka a tento vinník nebude môcť zodpovedať, v tejto krajine sa neprestane drancovať.
V súhrnnej skratke moje dôvody, pre ktoré ste miesto pri nakladaní so spoločným mešcom stratili, sú tieto: Po prvé, ľudia vám zverili správu tejto krajiny so všetkou vážnosťou. Vy sa im vysmievate. Nielen tým, že vaši spolustraníci a nominanti vystrájajú, ale aj tým, že takéto správanie nesankcionujete alebo sankcionujete len na tých, ktorí sú politicky neškodní. Po druhé, pán premiér, ako garant a hlava kabinetu nesiete politickú zodpovednosť za správanie vašich spolustraníkov a nominantov. Po tretie, je mi to ľúto, ale všetko naznačuje tomu, že ste rezignovali na morálne zásady správy spoločných záujmov.
Keďže ste, pán premiér, počas vašej dlhoročnej politickej služby neurobili efektívne, politické či právne kroky, a to nehovorím iba o ostatných troch rokoch, v politike ste ďaleko, ďaleko dlhšie, pán premiér, kroky, ktoré by mali zamedziť plytvaniu spoločným mešcom, či chcete alebo nechcete, stratila sa moja dôvera, myslím, že aj dôvera opozície. A nepochybujem o tom, že v časti členov vládnej strany sa dôvera stratila rovnako.
Práve preto, pán premiér, vaša, vaše smerovanie v tejto krajine stratilo na význame a mali by ste s plnou pokorou prijať, že už nemáte dôveru. Nemali by ste ju mať.
Ďakujem.

Pán predseda, rád by som využil vašu prítomnosť. Ja som to navrhoval, keď už tu bola pani podpredsedníčka. Boli sme, teda naznačené bolo, keďže už zrejme dochádzajú argumenty, že niektorí poslanci tu rokujú pod vplyvom alkoholických nápojov. To je podozrenie, ktoré, samozrejme, že je vážne. Ak viete zabezpečiť prístroj Dräger, ktorým to vieme preskúšať u ktorýchkoľvek poslancov, opozičných a koaličných, tak vás o to žiadam, aby sa odvolávaný predseda vlády nemusel uchyľovať k takýmto argumentom anonymným, lebo to považujem za veľmi chabé, keď už nevie, čo má povedať. A ja som pripravený prvý sa, samozrejme, takémuto testu podrobiť. A predpokladám, že aj vládni poslanci, ktorí tu vystupovali, niektorí, aby to bolo proste fér, aby sme nemali žiadne pochybnosti.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som zvedavý teda na tú pani Zmajkovičovú, či ju pustíte alebo nepustíte, alebo či ste sa s ňou dohodli, alebo nedohodli. My sa teraz asi presunieme do iného, už teda pôjdeme do ústneho, už sa to asi preklopí. Dovoľte mi uviesť takú, ja nechcem to, že zhrnúť, ale takú situáciu, že čo sa stalo, alebo ako to tu máme. Ono, keď Marx zomieral, neviem, ktorí viete, keď Marx zomieral, povedal: už nie som marxista. Len, viete, on to síce si uvedomil, že to, čo hovoril, boli bludy, ale koľko pohrobkov tu po sebe nechal! A my sa tu s nimi musíme trápiť, hej. To je naozaj. A to odhalenie, to kolegovia to tu dobre povedali, všetko je na niečo dobré. Takže vieme, s kým máte tú česť.
A ja skončím, mám pocit, že sa to aj hodí. Aj konečne tým ľuďom, ktorí teda vás tam ako snajperi ostreľujú z ľavého krídla. Kanibali chytia troch premiérov, anglického, nemeckého a slovenského. Keď ich zjedia, sa pýtajú. No, ten anglický, samá šľacha, nič moc. Ten nemecký, ten samý tuk, nič moc. A ten slovenský? A kanibali hovoria: "My sme si pochutili. Maslo na hlave, chrbtica žiadna a v zadku sme našli ďalších troch." (Smiech v sále.) A to je presne to. To sú presne tí traja snajperi, ktorí tu sú a strieľajú. A že sa, že ich hanba nešibuje cez celú sálu, že čo vlastne sú schopní vypotiť. Keby si to, a možno to raz niekto urobí, že to skolektuje, viete, a potom to naviaže na to, že čo vlastne si niekto, možno ráta s tým, že to nikto neurobí. Ale raz to niekto urobí, že to pospája, a potom zistíme, že s kým máme tú česť.