42. schôdza

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, nič, čo by sme tu povedali v tejto sieni zákonnosti, nie je zbytočné a opakovanie je matka múdrosti. Nakoľko náš národ má, ako som zistil, krátku pamäť, tak aby sme ho zobudili, musíme mu to stále pripomínať, žiaľ, ale taká je asi súčasná doba. Takže myslím si, že každé povedané slovo vojde do archívu Národnej rady, do archívu tohto národa, takže verím, že tej chuti povedať, aj keď nám nič neprejde v tejto rokovacej sále, ale povedať tú pravdu, lebo ten, kto vidí krivdu a nepovie, tak súhlasí s ňou. To znamená, musíme povedať, že to zlo je to a dobro je to, keď si to v stave vo svojom svedomí vyprofilovať. A takýmto spôsobom by sme mali pokračovať ako opozícia v ďalších, by som povedal, že možnostiach, ako pôsobiť v tejto Národnej rade.
Ďakujem pekne.

S reakciou pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Pán poslanec Číž, vy hovoríte, že ja som vyniesla súd nad pani Zmajkovičovou? Veď to bol váš premiér, ktorý ju zbavil alebo poradil jej odstúpiť z pozície podpredsedníčky parlamentu (reakcia z pléna), nechajte ma, prosím vás, dohovoriť, je to slušné minimálne preto, že ste povedali, že som krehká žena, tak skúste ma nechať dopovedať. Tak nie ja som vyniesla súd, váš pán premiér vyniesol súd. Ja len spochybňujem tú formu toho vynesenia súdu, resp. to, že on tvrdí, že toto je vyvodenie politickej zodpovednosti, a ja tvrdím, že to vyvodenie politickej zodpovednosti nie je. To je celé. Ale to, že sa stal prúser, veď váš pán premiér, ten, ktorý mávol rukou nad mimoriadne závažnou kauzou s vrtuľníkmi s tou istou pani ministerkou, tak ten nemávol rukou nad touto kauzou. Tak táto je zrejme ďaleko závažnejšia ako tá s tými vrtuľníkmi. Tak niečo sa asi deje. Ja len hovorím, že to opatrenie nie je primerané, posadiť ju z tej stoličky na tú stoličku. O tom hovorím.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec!
Nech sa páči, pán poslanec Fecko. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán minister, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, hostia, nejakí sú, dobrú polnoc prajem, resp. už sme v pondelku. Takže dobrý pondelok. Tak som ešte nemal tú česť v Národnej rade vystupovať. Väčšinou buď začínam hneď zrána na deviatu alebo v piatok pred druhou, takže dobre, mám už aj polnočnú rozpravu pred sebou, takže dovoľte, aby aj ja som prispel svojím dielom. Pán Matejička už tu neni, neviem, či budem taký brilantný ako vaši kolegovia, ktorí tu boli, možnože aj pán Kaliňák aj iní, ja nie som z tých dlhovekých poslancov, takže pokúsim sa tak, ako ma naučil život a ako viem rozprávať, tak budem aj túto rozpravu viesť.
V prvom rade chcem povedať, že sa ostro vyhradzujem proti tomu, aby mi pán premiér cez nejakú tlačovku povedal, že patrím do skupiny poslancov, ktorí sú opití v rokovacej sále. Fecko Martin v živote nebol opitý. V živote nebol opitý, pretože ja už som tu nemal byť. Keď som mal 6 rokov, bol som v kóme. Som veriaci a Pán Boh ma vrátil späť. Ja si vážim každý deň a každú minútu, ktorú mám, keď môžem otvoriť oči. A Pán Boh mi dal ešte ďalších 46 rokov na to, že tu na tejto zemi som. Každého človeka, ktorý je v delíriu, aj od OH skupiny, ja hovorím, že si nevie vážiť cenu života, ktorú dostal. Koľko detí sa nemôže narodiť? Koľko je mrzákov? A my, čo sme živí, zdraví, nehovorím, ako si tu pijeme nervy navzájom, a nehovorím o tom, koľko trávime čas možnože aj tým, že sme opití.
Tak, pán premiér, Fecko Martin neni z tejto kategórie a Fecko Martin s Obyčajnými predkladal zákon v Národnej rade, možnože viete, aby sme takéto skutky, ktoré sa tu udejú, že nakoniec bude opitý, aby bolo od predsedu Národnej rady urobené zadosť, aby sa dokázalo, či je, alebo neni opitý. Tento zákon neprešiel, takže to je moja prvá výhrada.
Po druhé. Pán premiér, doteraz vidím ten šum, to hulákanie, keď sme odvolávali, žiaľ, alebo ste odvolávali teda pani premiérku Radičovú. Ako tu už bolo spomínané, nemohla sa ani pohnúť z tohto miesta, kde mala sedieť v rokovacej sále. Keď odišla, bolo prerušené. Doteraz mi to zneje v ušiach. Áno, boli ste dôslednou opozíciou, ako ste sľúbili, že budete rezať tu ten zlepenec, ako ste nás nazývali. Boli ste. To, čo nám teraz vyčítate, keď my sa snažíme to isté, čo rokovací poriadok vyžaduje, aby ste tu sedel, aby ste tu bol, to už neni v súlade s dôslednou opozíciou, ktorá by mala byť voči vášmu zoskupeniu akože dôsledná? Tak robme si rovnaké miery, aj keď ste v opozícii, aj keď ste vo vláde.
Pán Fico, hovoríte, že mali by sme, čo tu otravujeme, mali by sme byť v regióne na kampani. No ja osobne kampaň nerobím, pretože tvrdím, že jeden post stačí, jeden plat z verejných financií stačí, aj to nestíham. Aj to nestíham, takže nevzťahujte a priori všetko na všetkých. To, že sme tu, sa asi nezberalo behom týždňa ani behom mesiaca, to sa kumulovalo, odkedy ste prevzali žezlo premiéra v tomto VI. volebnom období. Keď ste tu vystúpil v prvom dni, tak ste stále oponovali, že ideme jedna k jednej. Vy dva roky, my dva roky, čo bolo. Tak si povedzme, kedyže to boli voľby v V. volebnom období? 10. 6. 2010. Kedyže sa poslanci ujali mandátu? Keď si dobre pamätám, 5. 7. 2010. Kedyže to skončila pani Radičová? Nebol to náhodou október 2011? Aké dva roky? Koľko je to mesiacov? Neni to náhodou 15 mesiacov? Koľko má rok mesiacov? To si máme robiť základnú rétoriku? Čo ste nám povedali?
Pán kolega, pokračujem, pán Kéry, pokračujem.
Čo ste nám povedali od októbra 2011? Budete tu chodiť zhasínať a kúriť. Je to tak, páni kolegovia, ktorí ste vtedy boli v opozícii? To znamená, berte na vedomie, že toto som mal tú česť zažiť. Tak nikto mi tu nebude hovoriť, že sme. Dva roky sú dva roky. Nie sú.
Keď ste nastúpili, hneď ste začali hovoriť, teraz hovorím o tomto volebnom období, koľko sme vám to urobili škrtov cez váš rozpočet, nakoľko sme menili zákony, ktoré vy ste teda v roku 2010 nestihli potom pokračovať v ďalšom volebnom období. Spomínali ste každý rezort, že všade sme vám niečo porobili. Chcete mi povedať, že garnitúra, ktorá vládla za pani Radičovej, bola tak šikovná, že za 15 mesiacov bola vstave zvládnuť 4-ročný volebný program? Keď si to myslíte, tak hold, česť práci kolektívu pani Radičovej, ktorý tu bol a mal som tú česť byť aj ja jej členom.
Takže aby sme si ujasnili dojmy a pojmy a fakty, lebo nerád hovorím o tom, že niekto niečo povedal, nie, tak to bolo. Sme tu vlastne kvôli tomu, že jeden vrchol ľadovca, tá špička sa ukázala, a to je tá, hovorím, že nešťastná piešťanská nemocnica a česť a chvála, že sa nájdu ľudia, ktorí na to upozorňujú. Žiaľ, bolo to už spomínané, zatiaľ takýchto ľudí oceňuje iba naše hnutie Obyčajných ľudí a nezávislých osobností tou medailou a ocenením Ďurka Langsfelda. Máme ju, myslím, že piati, keď si dobre spomínam, takéto ak hovorím tomu Biele vrany, ale teda v podaní inom a ja by som bol veľmi rád, keby sme raz takéto nejaké ocenenie odovzdávali možnože aj z rúk prezidenta alebo premiéra tejto našej Slovenskej republiky. Pretože čestnosť, spravodlivosť, morálka a miera etiky hodnôt sa tu nejakým spôsobom stráca a to ma veľmi mrzí.
Preto musím povedať, že, tak ako je to v odôvodnení, že predseda slovenskej vlády dlhodobo preukazuje očividnú neschopnosť, a ja hovorím hlavne neochotu. Nechcem povedať, že nie ste schopný, ale dajte ochotu, dajte, poďte, ukážte, veď vy ste predsa premiér sociálnej demokracie aj okrem SMER-u a ste sľúbili istoty. Je to tak ťažko si plniť svoj sľub? A keď ochotu nemáte, tak viac-menej tie účinné mechanizmy na zamedzenie dopadov v straníckej korupcii a klientelizmu na hospodárení štátu sú viac-menej iba chimérne výroky, chimérne výpovede aj z vašich úst. A ja som trošku sklamaný, a nie iba ja.
Keby ste videli, koľko ľudí v teréne, s ktorými sa stretávam, a budem sa biť aj za pána Kažimíra, keď ho tu budem mať, keď nie, tak aspoň sprostredkovane budem sa pýtať to, čo sa pýtali ľudia obyčajní, ktorí chodia na moje mítingy, že ako si to vlastne sme si to predstavovali s tou euromenou, ako sme mali ďalej robiť. Pán Dzurinda a pán Mikloš mi nevedia odpovedať, tak opýtam sa aj vás, ministra financií, ako to malo byť. To, čo vám odkazujú moji občania, ktorí chodia na moje mítingy a mítingy Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. To, že dlhodobo v tejto spoločnosti a zvlášť teraz, keď sme v tom VI. volebnom období, dochádza k tolerancii voči korupcii a stáva sa z toho, dá sa povedať, nejaká móda a ten prah nejakej citlivosti sa dostáva do takýchto polôh, ktoré pre mňa nie sú pochopiteľné. A keď niekto povie, že je normálne, ak vládna strana uprednostňuje svojich kandidátov, tak ja hovorím, to je o čom. Veď to sme boli kritizovaní, že aby sme robili výberové konania transparentne. Pamätám si, bol Mihál, tu stál, že ako vyhadzuje ľudí na úradoch práce a sociálnych vecí a rodiny.
Sa pýtam, keď vy ste povedali, že uprednostniť vášho nominanta neni korupčné, tak ja sa pýtam, to je, akože naplňujete to, čo povedal Braňo Škripek: Vykrádanie obsahu významu slov. A ja sa s tým stotožniť nemôžem. Keď toto neni klientelizmus a partokratický a poriadne stranícky, tak potom neviem, či neviem čítať po slovensky, ale toto neni význam tohto slova, ktorý hovorí, že to neni protikorupčné a protistranícke. Nakoľko, pán Fico, nahnevajte sa, ale dávate to dokonca aj na stranícku a štátnu doktrínu a, samozrejme, že ľudia v mnohých prípadoch si berú vzor od toho, kto je nad ním. Tak by to malo byť v normálnej spoločnosti. To má byť výplod tých najlepších ľudí, ktorých máme v našej republike.
Ste to momentálne vy, vás zvolili, áno, v demokratických, legálnych voľbách, nemôžme nič povedať, takto si vybral národ. A preto myslím si, že vy to viete, len neviem, prečo to nechcete. Možnože nemôžete, len to nemôžte povedať, možnože sa naplnia tie veci, ktoré tu boli spomenuté aj z úst pána predkladateľa a iných. Ale myslím si, že žiť celý život v strachu, pretože mali sme to za socializmu, že sme nemohli ani vyjsť vonku, aj mňa fotili, keď som išiel do kostola a mal som z toho problém, lebo som bol veriaci a boli z toho veľké problémy.
Vážení, riadiť štát tým spôsobom, že prídu ľudia na môj míting a mi povedia, pán poslanec, nefoťte ma spredu, lebo keď zistia, že som bol na vašom mítingu, tak prídem o robotu, to je pre mňa nemysliteľné. Vážení, a takýto stav je momentálne u nás v našich regiónoch a ja sa hanbím za to. A predsa takto nemôžte riadiť tento štát. Musíme dať šancu každému, ktorý tu je, zastať sa toho najposlednejšieho, ktorý príde ku vám a dá vám podnet.
Viete, čo sa mi teraz stalo? Predvčerom, keď som bol v Prešove na mítingu, prišiel za mnou jeden pán, normálne oblečený, a hovorí, že mám tri eurá na deň, ako mám z toho vyžiť?
Za vami nechodia tak títo ľudia? Nedobýjajú sa k vám? Veď vy ste premiér, vy ste ten, čo môžte, čo máte. A tvrdím, že musíte splniť a musíte slúžiť tomuto národu. Lebo čo sú voľby? Raz za štyri roky občan tejto republiky povie, kto vie gazdovať s jeho peniazmi najlepšie. Posiela tu 150 najlepších gazdov, nás poslancov a poslankýň Národnej rady, aby gazdovali s peniazmi našich ľudí. A z týchto 150 sa vytvára vláda. Ak to neni tak, tak ma opravte. Pretože pani Vaľová mi povedala, že sa tomu nerozumiem, že ja som ešte mladý a politicky ešte nie som taký ako ona.
Áno, pani Vaľová, uznávam, každý sa učí, ja sa učím aj z toho, že počúvam, čo sa tu deje, a snažím sa vyvodiť z toho možno aj pre seba nejaké či už pravidlá hry, ako sa správať ďalej, alebo pravidlá hry, ako sa takto nesprávať.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme túto kauzu, ktorá teraz tu vznikla a ktorá hovorí o tom, že to naše bezplatné, zdravotná starostlivosť asi takou bezplatnou neni, ako sa ukazuje. A boli tu aj spomenuté tie percentá, u nás je to 24 percent, sa platí. Platí naša domácnosť z celkových výdavkov, ktoré má. Sme oproti Spojeným štátom a Francúzsku, ktoré má 8 a 12 percent, raz taký, resp. trojnásobne taký. Sa pýtam, to bol zmysel revolúcie Nežnej? Aj nežná, áno, bola nazývaná Nežná.
Debatoval som s poslancami, ktorí boli v tejto Nežnej revolúcii od toho roku ´89. Som sa ich pýtal, sú aj niektorí medzi vami tu, som sa ich pýtal, že, páni kolegovia, kde ste spravili chybu? Jak je to možné, že máme ceny európske a platy socialistické? Mi povedzte, jak je to možné? Ľudia sa ma toto pýtajú. A viete, čo mi povedali títo kolegovia, ktorí sú, ja neviem, 20 rokov v politike a sú medzi nami, nebudem menovať, keď bude treba, aj pomenujeme.
Povedali, že sa spravila zásadná chyba a tou chybou bolo, že v ´90. roku sa, a ďalších, sa od verejných funkcií neodstrihli politické špičky KSČ a KSS. To bola zásadná chyba a som rád, že to priznali. A to boli vtedy pri moci. Tak som rád, že máme poučenie, ako sa hovorí, z krízového vývoja, ktoré bolo z ´68., tak máme poučenie z krízového vývoja ´89/90 a som veľmi zvedavý, ako sa to ďalej bude prejavovať možnože aj v správaní a logike ďalších možnože opozícií, koalícií, ja neviem, čo tu všetko bude v ďalšom volebnom období. Takže toto bolo jedno poučenie, ktoré som mal česť od starších kolegov, ktorí tu začali a boli pri tom. Ja som pri tom nebol.
Klientelizmus, ktorý je jedným, nehovorím, že molochom, ktorý v tejto republike funguje a je veľmi ťažko proti nemu bojovať, pretože je v každom rezorte. A ja keď som, zabŕdnem trošku do rezortu môjho pôdohospodárstva, lebo som poľnohospodársky inžinier, a ako sa čerpajú eurofondy, už som tu minimálne trikrát na to upozorňoval a dával som aj pozmeňujúci návrh, pretože nemôžme čerpať eurofondy na čestné prehlásenie. No nemôžme, vážení, nemôžme. Preto keď platobná agentúra má, že môže skontrolovať, či daný žiadateľ má alebo nemá legálne v užívaní pôdu, tak u mňa to znamená, že môže, nie musí. A takýto stav je pre mňa korupčne jak vyšitý. A keď niekto povie, že ten štátny zamestnanec, ktorý tam sedí, sa nezlomí, tak sa opýtam: Akéže to majú platy štátni zamestnanci? Môžem vám povedať, že nižšie ako na VÚC-ke vo verejnej správe, keď sú, nižšie, s kompetenciami takými, že niektorým sa ani o tom nesníva, čo oni tam všetko robia. Má 500, 700 euro v hrubom, vážení! Chcete mi povedať, že on sa nezlomí, keď má ísť dať pokutu za neobrobenú pôdu a poriadnu pokutu, ktorá môže ísť do tisíc a viacej eur a keď dostane 200, 300, tak sa nezlomí pri 500-eurovom plate?
Žiaľ, tak sme dopadli, ako sme dopadli, a preto hovorím, že mali by sme tu mať nejaký rezort, ktorý bude nejaký vzorový, ktorý by povedal, že tak sa majú čerpať eurodotácie, eurofondy, tak sa robí výberové konanie, tak majú pracovať štátni zamestnanci v mojom rezorte. A sa pýtam: Ktorý rezort je takýto? Navrhol som aj nášmu ministrovi pánu Jahnátkovi, čo keby to bol náš rezort. Viete, čo mi povedal? Nemysliteľné. No čo mám na to povedať, čo mám na to povedať?
Keď som dával tento zákon, ako sa čerpajú eurofondy, kde som povedal, nie ja, čo ja, bol to návrh ešte kolegov z SDKÚ, ktorí už tu nie sú. Bola to pani Tkáčová a bol to pán Galbavý, ktorí už nie sú poslancami. Tak sme si vtedy povedali, že keď niekto z nás troch bude v ďalšom volebnom období, tento zákon budeme dávať ďalej. Som tu iba ja, už odteraz ho budem dávať, teraz ho dávam štvrtýkrát, myslím, alebo tretíkrát už tu bol daný. Kde hovorím jednou vetou, nič viacej, ak chceš čerpať eurodotácie, musíš mať buď list vlastníctva, to je vlastná tvoja pôda, na pôdu keď čerpáš dotácie, alebo máš to v nájme, máš nájomnú zmluvu. Nič viacej, nič menej. Keď mi toto poviete, že to je korupčné, tak ja hovorím, že toto je protikorupčné, vážení!
A čo mi povedal pán minister? "Pán poslanec, veď ja som to zdedil, no čo ja s tým môžem robiť?"
"Tak vy ste minister či ja som minister?" som na to povedal.
Takže, vážení, ja si boj s korupciou predstavujem asi takýmto štýlom. Takže keď ste, vážení, je to vyhlásenie nedôvery premiérovi a zároveň aj celej vláde, takže, páni ministri, je to aj o vás, tak, pán Jahnátek, nehnevajte sa, to som vám musel povedať, pretože to je pravda. A ja si nebudem zakrývať ústa pred pravdou a človek, ktorý vidí krivdu a nedvihne aspoň hlas, tak s ňou súhlasí. Nepostaví sa zlu a kedy sa bude šíriť zlo? Keď dobro bude mlčať. Takže, vážení, urobme si jasno, kde je dobro a kde je zlo, a poďme robiť aj s tou korupciou, ktorá tvrdím, že je zlo pre túto republiku, poďme s tým niečo robiť. Ideál, utópia, fatamorgána? Raz začať treba.
Možnože sme začali, možnože sme nezačali, možnože chceme začať. Takže, vážení, budem veľmi rád, keď vaše programové vyhlásenie z roku 2012, kde sa okrem iného píše, že zvýši sa vymožiteľnosť práva a systematická likvidácia korupcie na všetkých stupňoch spoločnosti, sa bude aj vašimi ministrami, vašimi poslancami dôsledne plniť. Lebo toto vám budeme vyčítať v ďalšom volebnom období, keď by ste, či chvalabohu, či nedajbože, zostanete vo vláde, lebo sľuby sa majú plniť. A na tejto schôdzi budem plniť jeden váš sľub, ktorý ste dali ešte v roku 2006 našim občanom, a vyzerá, že úlohu ste si nesplnili. Takže to je, nerád vodu kážem a víno pijem, a bol by som rád, keby sa takto dialo aj u vás. A potom si môžme rovno pozrieť do očí a povedať, áno, ty Fecko, ty Fico, ty Lipšic, tak alebo inak. Takže poďme trošku ďalej.
Na konci sa ešte vyjadrím ku pánu premiérovi, ktorý hovoril v svojom úvodnom slove nejaké veci aj na nás, na teda bývalú vládnu, terajšiu opozičnú garnitúru tých poslancov, ktorí sme tu, takže aj trošku k jeho slovám sa vyjadrím.
Aj teraz by som chcel vyjadriť, by som povedal, svoje spolucítenie s kolegom Galkom Ľubom, ktorý sa vyjadril tak emotívne a rozhorčene, keď videl to video, ktoré tu bolo. Ľubo, viem sa vžiť do tvojej situácie a tak isto som to cítil ako ty, ale chcel by som ťa poprosiť, aby si, lebo to vyzeralo na infarkt v mojich očiach u teba, a vieš, koľko ešte tu je roboty, vieš, koľko je tu ešte roboty na tejto zemi, na slovenskej pôde a v parlamente? Tak aby sme to prežili, tak nejaký taký sebareflexný nejaký obranný val si budeš musieť vytvoriť. Ja som si ho vytvoril na vojne, keď ma naštvali moji vojaci a vtedy som bol doslova na infarkt a som si povedal vtedy, že stačilo. Teraz som možno v inej pozícii, takže, Ľubo, doporučujem, lebo vieš ako, roboty vyše hlavy. Takže asi tak.
Ďalej, chcel by som povedať, že to, čo som videl aj ja a videli sme ostatní, aký tam bol ten nominant, tak nehnevajte sa, ale neviem, kto bol pod akými látkami alebo neviem, ako to bolo spomenuté pánom Ficom, že my sme tu nejakí opití alebo čo sme. Ale váš nominant mi tiež nepripadal nejaký veľmi neviem aký a ja neviem si predstaviť, aké tam boli kritériá na výber. Ja keď som robil výberové konania, resp. som bol ako štátny zamestnanec a mali sme výberové konania na, alebo dosadzovanie nejakých ľudí do určitých komisií, a toto ja beriem, že to je nejaká odborná, ktorá by tam mala byť, posudzovať, čo sa tam má vlastne robiť, tak sme prevetrávali až tak tých ľudí, a teraz hovorím o 90. rokoch minulého storočia, že mnohí geodeti, ktorí si mysleli, že sú majstri sveta, nakoniec zistili, že u nás asi majú trošku problém. A prišli im takéto rôzne, by som povedal, že dobrovzdania dokonca aj z ministerského rangu a, žiaľ, niektorí u nás v Prešove na výberovom, resp. na nejakom tom konaní na nejakú zákazku neprešli. Neprešli, vážení! Takže stavajme kritériá také, aké majú byť kritériá.
Neviem, akého je tento kolega rangu, ale keď som videl jeho iba slovník, stačí iba slovník, ja nič iné nepotrebujem, iba slovník, tak vedzte, ja sa za neho nepodpíšem. Vy sa za neho podpíšete, páni kolegovia zo SMER-u? Áno, mali ste klub, vyvodili ste nejaký dištanc voči nemu, áno, všetko beriem. Kolega Martvoň mal tú silu povedať to priamo v pléne, keď sa debatovalo, okej.
Ale, vážení kolegovia, spomínam si doteraz, keď sme sa tu prvýkrát stretli, prišiel tu pán Fico, tu, prechádzal tade, pozrel sa, ako tu sedíte, a povedal, to je nás až toľko? Aj on bol z toho, mierne povedané, zhrozený, koľko vás tu je, ale keď už je to tak, tak o to väčší by ste mali mať dohľad, lebo je vás tu až toľko, aby ste tých vašich nominantov takýchto nenominovali, vážení. My sme predsa, nejaký 13-členný klub OĽaNO sa nemôže s vami porovnávať, čo sa týka počtu a výberu ľudí. Máte to lepšie zorganizované, vážení, a mi povedzte, ako je to možné, že do takýchto lapsusov sa môže dostať, z ktorých nakoniec vyvádzame z toho túto schôdzu, veď to je nonsens, ľudia, to je nonsens. Tak bol by som rád, keby ste si stúpli do svedomia vo vašom, nejakej dobrej viere, aby ste vlastnými ľuďmi nepodkopávali vlastného premiéra. Tak sa to nerobí, aspoň u nás nie, keď u vás áno, tak sorry. Nechodím na vaše kluby, neviem, ako to máte, ale môžem povedať, že dávali ste nám zabrať dobre a vaše rozpravy, ktoré boli ako opozičných, mali, neviem, kto vám to robil, ale okej, beriem.
Vážení, ďalej chcel by som sa vyjadriť k ďalším veciam, ktoré tu možno aj boli spomínané mojimi predrečníkmi. Nepôjdem, nie som lekár, nie som ani nejaký zdravotník, ani nejaký farmaceut, takže odborné veci nechám odborníkom. Jedno veľmi dobré heslo nám dávajú naši predkovia, už som ho tu spomínal a budem ho spomínať stále, lebo v takýchto nejakých prísloviach a odkazoch našich predkov je veľká hĺbka múdrosti, životnej múdrosti, ako máme žiť, a hovoria; viete, čo nám hovoria a odkazujú? "Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba." Ešte raz: "Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba."
Keď si myslíte, že chlieb a nebo ste v stave dosiahnuť cez korupciu a klientelizmus, tak ja si to nemyslím. A nemysleli si to podľa mňa ani naši predkovia. Chcete mi povedať, že vaši, v mnohých prípadoch už nebohí alebo žijúci rodičia a starí rodičia vás učili od mladosti, aby ste kradli, boli úžerníkmi voči svojmu blížnemu, aby ste klamali, to mi chcete povedať? (Reakcia z pléna.) Mňa to (reakcia z pléna), áno, jasné. To znamená, ja si myslím, že vás to neučili, stopercentne neučili a mali by ste týmto riadiť, viete ako. To znamená, keď prídeme už do toho reálneho života, kde treba povedať, ako sa máme riadiť, nemôže byť menšie zlo, väčšie zlo, menšia pravda, väčšia pravda, tam by to malo byť asi jasné. A tak ako aj pán kolega Podmanický povedal, že je aj teológom, teda vyštudovaným kňazom, skončil teológiu, tak o to viacej by to Desatoro malo sa u vás prejavovať, že nie že nepokradneš iba toľko, nepokradneš, nie že nezosmilníš iba toľko, nezosmilníš, nie že cti otca, matky iba toľko, na tristú, päťstú generáciu musíš ctiť, lebo oni dali život a z ich vôle ty si tu.
A ja sa nechcem hanbiť pred svojimi rodičmi, už sú nebohí, Jolana a Jozef Fecko sú nebohí a otec mi zomrel na rukách, mal alzheimera, nikomu to neprajem takúto chorobu, a keď mohol ešte artikulovať, tak mi povedal, že, Martin, dúfam, že keď raz budeme môcť zhora na teba pozerať, aby sme sa za teba nemuseli hanbiť, čo tu robíš na tejto zemi. Neverím, že to isté neprajú aj vaši rodičia a nepozerajú na vás, takže, vážení, vstúpte si do svedomia a robme tak, aby sme aj v politike neboli našimi občanmi charakterizovaní, vy ste tí, čo idete k válovu, čo idete rozkradnúť, čo nás idete zničiť, a neviem, aké iné nadávky, a to je výsledkom, žiaľ, 25-ročnej politickej praxe. Takže ja sa tiež za to hanbím, lebo už som tiež tu medzi vami a mám čo robiť, to vysvetľovať na mítingoch, ako to je, alebo ako to nie je. Či to vysvetľujem dobre alebo zle, to nech potom povedia občania vo voľbách, ale nie predseda strany, nech to povedia občania, že: „Fecko, ty si ten cvok, ktorý tu nemáš čo robiť, iď preč!“ Nemám s tým problém. A preto my hovoríme, že musia tu byť ľudia, ktorí musia mať určitý charakter a tento charakter musí sa viesť ich životom. Aký ste viedli život, tak budete aj tu vystupovať v pozíciách, ktoré máte, a to ma nepresvedčí nikto.
Nehnevajte sa, mladí kolegovia, nechcem nikoho dehonestovať, predsa nemôže tvoriť zákon, alebo zastupovať ho v nejakej správnej rade 26-, 27-ročný chalan, dievčina, no nemôže. Nemá životné skúsenosti, ani v tej oblasti nie je doma, nie, pán kolega, to je iba teória. Musíte prejsť praxou, lebo politika je iba teória, nie, ja nehovorím, že nie sú, ale hovorím, keď má 26 rokov, je po vysokej škole, je mladý, o tom hovorím, neprešiel životom. Debatoval som aj s inými poslancami z iných parlamentov a zdieľajú môj názor, v parlamente by mali sedieť ľudia, ktorí chcú darovať svoju životnú know-how v danej profesii, v ktorej vyrástli, celému národu, a to si myslím aj ja. Čiže takto by sme sa mali k tomu stavať a to ma nepresvedčí nikto.
Musím povedať, že ten spoločný mešec, ktorý nazval kolega Kadúc, že je mešcom, vláda, ktorá tu je, ho nevlastní, ale iba spravuje, nevlastní, iba spravuje, a to si musíte uvedomiť, kolegovia.
Pán kolega Novotný vašu stratégiu SMER-u, je tu už dlhšie ako ja, charakterizoval, že sprvu neuznať chybu, potom sa uraziť a potom znevážiť oponenta. No neviem, keď to tak čítate si to tak, mne to zhruba aj niekde sedí, tak by to mohlo aj byť. Neviem, prečo je pre vás tak ťažké uznať si chybu. Je to tak ťažké? A z nej sa poučiť, aj verejne povedať, dobre, nehnevajte sa, národ slovenský, chybil som, áno, poučím sa, už to viac nespravím. Ale neviem, či na jednej ruke by som našiel prsty, koľkokrát som za tie dva a pol roka, čo sme tu, z vašej strany videl, že sorry, takto tu verejne, možnože niekde na ulici áno, to nehovorím, že nie, možno nejaký poslanec povedal, že áno, toto bolo trošku mimo, ale tu nie. Prečo, vážení? Cítite sa byť neomylní, alebo tí, ktorých vy poviete, a všetko tak musí ísť. Mne sa zdá, že všetku múdrosť sveta nikto nezjedol a neverím, že takýto človek existuje ani takéto zoskupenie politické, ktoré by takúto, mohlo to o sebe povedať. Je to iba o nejakej možnože sebareflexii alebo nejakom priznaní si toho, čo tu chceme alebo nechceme.
Preto aj my ako naše hnutie hovoríme, že tie chápadlá klientelizmu, ktoré sú všade, vychádzajú aj z tých politických nominácií, ktoré tu máme. A to je jedno, to už povedal aj Igor Matovič, či daňový úrad, či polícia, či prokurátor, NKÚ tiež, áno, dobre, bolo to spomenuté, že mali sme tu Kamila Krnáča, takže berieme ho za slovo, čo nám dneska tu bolo tlmočené, že pokiaľ dáme nejakého kandidáta opozícia, tak že bude schválený, takže dúfam, že opozícia dá, možno aj Kamila Krnáča, a bude aj v tom NKÚ nejaká tá opozičná kontrola.
Vážení, pokiaľ toto neodstránime, že tam nebudú politické nominácie, môžeme si robiť, čo chceme, nebude to dobré. Predsa nikto nepôjde proti vlastným a ja to vidím aj v štátnej správe, z ktorej som vzišiel, kde táto politická nominácia robí takú paseku, hlavne keď tam nie je odborník, že to by ste ani neverili, to by ste ani neverili. Keď on tam príde a vám povie, že máte napísať rozhodnutie, ktoré má byť v súlade s jeho myšlienkovým chodom. Viete si predstaviť, že príde na pozemkový úrad človek, ktorý v živote nerobil s pozemkami a s pozemkovým právom, a vám povie, že vy sa máte dostať do jeho myšlienkových chodov, lebo ináč vám rozhodnutie nepodpíše? Viete si toto predstaviť? A to som zažil ja. Takže Pán Boh povedal, že tam budeš mať cvičisko, teraz ideš na bojisko, takže som tu a chcem veriť, že raz tie stranícke nominácie odstránime. A v štátnej správe by som bol najradšej, keby sme tam mali tú definitívu, čo mnohé vlády o tom hovoria, ale ešte málo sa to realizovalo a my vlastne si nevytvárame ďalšiu generáciu štátnych úradníkov, aj vo verejnej správe, aj v štátnej, to je jedno, nevytvárame si ju, ktorí by nám školili ďalšiu generáciu, ktorá preberie tú štafetu, nerobíme to tak, vážení. Sú tam väčšinou tie politické nominácie a to je katastrofa!
Keby tu bol pán Kaliňák, tak by som mu povedal aj niečo okolo toho ESA, ako je to tam. Bojím sa, že nie sú takéto úspory, ako sú deklarované, a neviem, či aj tá finančná zložka bude taká, aká sa očakáva. Aspoň po tých skúsenostiach, ktoré ja mám, obišiel som niekoľko okresov, nie je to všetko také ružové, ako sa opisuje.
Takže, vážení, aj tento klientelizmus, ktorý je, tento štát, resp. tento politický, ktorý je pri dosadzovaní, je tiež nami kritizovaný a budeme dávať zákon, ktorý bude hovoriť aj o tej definitíve. Bude hovoriť aj o absolútnom krúžku, aby ľudia volili osobnosť, človeka, ktorého poznajú, dôverujú mu, ktorý je, my hovoríme nezávislý, zodpovedný odborník a ktorý v parlamente bude vedieť, že do toho parlamentu chce ísť. Mali sme tu aj takých, ktorí nepovedali za celé volebné obdobie skoro nič, iba "sľubujem", tak dúfam, že takýchto poslancov táto Národná rada nepotrebuje. Poslanci by mali byť aktívni, keď už majú byť zákonodarným zborom, takže jednoznačne aj za takýchto sa budeme biť, aj tu je jeden dôvod, prečo by to nemalo byť iba stranícke, ale nezávislé alebo o nejakých absolútnych krúžkoch, možnože delegovanie do nášho parlamentu.
Ideme sa ešte pozrieť na to, čo nám odkázal pán Fico, keď tu vystúpil. Takže nám odkázal, aby sme sa mali učiť, ako sa má vyvodzovať politická zodpovednosť. Tak ja to zopakujem ešte raz, že mal som tú česť vidieť jedného ministra, ktorý stál za týmto pultom v piatom volebnom období za pani Radičovej, bol to minister kultúry Daniel Krajcer, ktorý povedal, že pokiaľ mu nevyjde jeho projekt v rezorte, a to zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie pod jeden blok, keď to nebude úspešné, že podáva demisiu a dokonca neviem, či aj nevzdá sa mandátu. A to nebolo až vtedy, keď sa niečo stane a že sa mu na to príde, ale vopred, vážení, vopred, že idem do niečoho a keď to nevyjde, tak, žiaľ, mám smolu, idem z kola von. Takže česť a chvála, že aj takých som mal tú možnosť zažiť. A teraz sa môžeme doťahovať, čo sa má stať, aby podali demisiu ministri, štátni tajomníci a neviem akí iní, alebo aj poslanci, aby si urobili tú vlastnú reflexiu a odstúpili alebo vzdali sa mandátu.
Takže, pán premiér, áno, mali sme tu, vieme to tiež, nemusíme sa iba od vás učiť, aj my máme takýchto. Že nechodíme medzi ľudí? Minulý rok som mal 18 stretnutí, toho roku bolo menej, musím povedať, áno, možnože nejakých 5 – 7, chodíme, stretávame aj vašich poslancov niektorých a je to v regióne východného Slovenska, takže môžem povedať, že chodíme, to je už vecou poslanca, ako si to zariadi, takže toto neberiem.
Ďalej. Hovoríte, že ako by vás ako premiéra mohol počúvať nominant napríklad Daniela Lipšica. Ja sa pýtam, my tu robíme zákony pre nominantov politických strán v štátnej a verejnej správe a zákony pre nenominantov politických strán v štátnej a verejnej správe? My tu neprijímame jeden jednoznačný zákon, ktorý má byť uvedený cez štátnych zamestnancov a verejných zamestnancov do života, do reálnej praxe? Tak mi vysvetlite, prečo tam musí byť politický nominant, on to má čítať ináč tento zákon, ako nepolitický, má ho ináč presadzovať, ako sme mu to my určili alebo ministerstvo určilo, keď je predkladateľom zákona? Nemalo to byť jednotné čítanie, jednotné presadzovanie do praxe, nemá byť stíhaný za to, ako to robí, a nie, že pre koho to robí? Veď to sú normálne logické veci, ktoré ľuďom nejdú do hlavy, ako je to možné.
A poviem vám konkrétny príklad, keď chcete vidieť. Postavil som sa do radu, keď som potreboval ísť na oddelenie sociálnych vecí, tiež nejaké papiere, manželka tam bola už dvakrát, vybavili sme za ten čas tie papiere, čo sme mali ešte vybaviť, mal som nejakých päť papierov, stojím v rade, predo mnou dvadsať ľudí, za mnou dvadsať ľudí, zhruba ten istý problém, ako ja mali s tými papiermi, debatovali sme, nenosím na čele, že som poslanec. Prišiel som do miestnosti a tá pani za tou prepážkou mi hovorí, ešte ďalšie na treťom poschodí, na ôsmom poschodí a ešte neviem kde, až potom. Ja hovorím, to snáď nemyslíte vážne. Manželka tu bola dvakrát, ja som už tretíkrát a vy mi hovoríte, že ešte ďalšie papiere? Vedúceho. Neni tu. Zástupca. Neni tu. A kto je tu vlastne vedúci? Tak akože nič, tak že ona, tak som ukázal, viete čo, poslanecký preukaz. Reakcia? Pán poslanec, sa hlboko ospravedlňujem. Okamžite to budete mať.
Pán kolega, povedali ste, je to o ľuďoch. Je to aj o nás, ako si ich vychováme, ako si ich vychováme, možno aj tým, že tomu okresnému poviem: Pán kolega, iď sa tam pozrieť, ako na tom úrade, inkognito, vybavujú stránky. Je to aj o tom. Za tri minúty som mal všetko. Som povedal, za mnou stojí ďalších dvadsať ľudí, si počkám, ako budú rýchlo vybavení. Boli vybavení za dvadsať minút všetci. Vážení, to je o tom, to je o tom, že niekto si tam myslí, že nad neho neni, lebo on je možnože nejaký nominant a si povie, nie, ja, čo ty tam budeš, ty si obyčajný človek. Ty si iba stránka.
A zopakujem ešte aj tento prípad, lebo to je o tom klientelizme, o tej politickej nominácii. Keď sme sa tu pýtali jedného pána poslanca, ktorý tu tiež strávil niekoľko päťročníc, že ako pomáha ľudom, a on povedal: Viete, koľko ľudí sa na mňa obracia? A viete, koľko som už pomohol? Ja som na to: Ako ste pomohli? Jedna pani prišla, že nemôže zostať na operáciu v martinskej nemocnici, lebo je až na 124. mieste. Viete, čo som urobil? Telefonát. O tri dni išla. O tri dni išla. Ja hovorím: Pán kolega, to nemyslíte vážne. To nemyslíte vážne. Tých 122 ľudí, to bolo čo? To bol kus kameňa? To bol kus dreva? To neboli občania Slovenskej republiky? Vy sa týmto chválite? Ja sa za to hanbím. A hanbím sa doteraz zaňho, ako to urobil. Keď toto má byť o politickej kultúre, neberiem. Neberiem.
Takže, vážení, bol by som veľmi rád, keby sme si vstúpili do vlastného svedomia a začali od seba a v každej politickej strane, ktorá tu je. A ja nebudem rozlišovať vpravo, vľavo, stredopravý, stredoľavý a neviem aký. Vážení, sme tu na jednej lodi, za jedných občanov, za 5,4 milióna národa slovenského. A poviem iba jedno. Viete, kedy bude dobre? Viete, kedy bude dobre na Slovensku? Keď poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky splnia určité kritériá. Zatiaľ mám dvoje.
Prvé. Keď dáš na ústavu sľub, pán poslanec, pani poslankyňa, ten, ktorý je predpísaný, povieš to dobrovoľne, tak tvoje ja sa mení na my, zabudni na klientelizmus, zabudni na stranícku príslušnosť, že neviem, čo si, kde si, zabudni, že zamestnáš pol Komjatíc ako pán Jahnátek a ďalší, zabudni na to, lebo zastupuješ 5,4-miliónový národ, to je prvá podmienka.
A druhá podmienka, keby, nedajbože, si dostal aj úplatok miliardu, ju nevezmeš, lebo to nie sú tvoje peniaze. Ty iba spravuješ peniaze. To nie sú tvoje peniaze. Tieto peniaze chýbajú v zdravotníctve, školstve, všade, kde ich potrebujeme.
Keď toto splní poslanec Národnej rady, tak hovorím, budeme sa mať dobre. Lebo peňazí tu je, len nejdú tam, kam by mali ísť.
A na východ, žiaľ, tých peňazí chodí poriedko. Že, pán kolega? Pán starosta. Že sa tratia po ceste. Tratia sa po ceste, pokiaľ prídu na východ. Áno, neni tam cesta, lebo sa stavala z Bratislavy, nie z Košíc do Bratislavy, nie z Bratislavy do Košíc alebo naopak teda. Mala sa stavať z Košíc do Bratislavy. A sme tam. A sa pýtam, jak je to možné, že eurofondy, ktoré nám za chvíľu možno ani ich nebude o nejakých šesť, sedem rokov, jak je to možné, že ich nebudeme mať, tie regióny, ktoré sa mali s nimi, tá rozdielnosť tých regiónov sa mala vyrovnávať cez tie eurofondy, jak je to možné, že sa to neudialo. Na čom potom má stavať východ, keď tie eurofondy už nebudú? Na čom? Mesto Prešov nemá ešte ani obchvaty, máme katastrofálny stav. Sa pýtam, jak je to možné, že Žilina má a Prešov nemá? Tretie najväčšie mesto. Pýtam sa ja, obyčajný človek, ktorý som nebol ministrom, nebol štátnym tajomníkom, nebol som poslancom do roku 2010. Jak je to možné? Ako je to rozdelenie tých verejných financií v prospech regiónov? Je to tak, že keď nemáte poslanca, nedostanete nič? Lebo váš okres je mimo? Kto má lepší lobing, nedostane peniaze? Toto je o Národnej rade Slovenskej republiky? Toto je o nej? Neberiem, vážení, neberiem.
Takže, vážení, keď si nevstúpi do svedomia každý z nás, na ktorom poste bude, či bude premiérom, či bude poslancom, či bude ministrom, nemá tu čo robiť. Lebo my sme NR SR. Ešte raz: NR SR. Žiadna Žilina, Prešov, Košice, Sečovce, Partizánske, Topoľčany. Slovenská republika. Rovnomerný rozvoj a bijem sa za každého Slováka, ktorého tu mám. Žiaľ, dopadli sme, ako sme dopadli, ja to už nebudem naťahovať, poviem iba jedno, že takýmto spôsobom odstraňovania korupcie, aký doteraz, kolegovia z vládnej strany SMER, predvádzate, nespĺňate u mňa kritériá, aby som nebol podpísaný pod týmto návrhom, ktorý tu máme pred sebou, a nakoľko pred 25 rokmi aj ja som bol v Prešove na námestí, aj ja som viedol určitých mladých, ktorí sme tam vtedy sa bili, aj bili sme sa, doslova sme sa aj bili, keď bolo treba, lebo bolo to tam tiež veľmi zaujímavé, nechcem, aby sme boli sklamaní z toho, čo sme tam vtedy chceli dosiahnuť, lebo za viac by bolo sklamaní. Viac by bolo sklamaní.
A preto vyzývam súčasnú vládnu špičku, pán premiér, a všetkých vo vláde, aby ste si vstúpili do svedomia, lebo iba takto môžte dať nejakú nádej tomuto národu, aby sme nevyháňali našich mladých, lebo národ, ktorý vyháňa mladých, nemá veľkú budúcnosť, a aby sme povedali, že je tu šanca, aby ďalšia generácia vyrastala na slovenskej zemi, ktorá je, myslím, že toho hodná, aby Slovák mal svoju zem rád a spravoval ju tak, ako ju má. Nateraz ste ma nepresvedčili, pán premiér a páni ministri, tak preto som podpísaný aj pod týmto návrhom. Končím, ako som povedal, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Maťo, ja na jednej strane strašne mám rád to tvoje videnie sveta napriek tomu, že v mnohom je príkro v opozícii s tým mojím. Ja som písal o tom diplomovú prácu, sú v zásade dva druhy etiky. Jeden je ten nominalistický. To znamená, že na každú situáciu A existuje riešenie B, a mám to napísané, priam vytesané v kameni a zakaždým, keď sa dostanem do situácie A, tak sa riadim riešením B. A potom je ten situacionalistický, ktorý hovorí, že neexistuje nikdy správne riešenie B, existuje iba princíp, podľa ktorého ak sa riadim, tak sa vždy dopátram k tomu správnemu výsledku.
Ale napriek tomu, ja mám rád ľudí, ktorí sú konzistentní v myslení, a mám rád ľudí, ktorí sú konzistentní v svetonázore. Ale z hľadiska pohľadu na spoločnosť, jedna vec, ktorá mi vždy zaškrípe v tom tvojom prejave, je neprítomnosť toho občianskeho princípu. Slovensko nie je len národný štát. Slovensko je aj národný štát. A my nemôžme myslieť len na národ slovenský, my musíme myslieť na občanov Slovenskej republiky. A možnože u teba je to otázkou jazyka, ale u mnohých ľudí je to problém, že je to otázkou nastavenia a kto nie je Slovák, nie je pre nich občanom Slovenska. A možnože iba jazykovo si vyladiť tento rozdiel môže byť aj potom otázka nahliadania na svet ako taký.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne, Martin. Rád prijímam kritiku a som rád. Kritizujte ma, aby som sa mohol zlepšovať vo veciach, v ktorých ešte nie som dokonalý. Riadim sa tým, čím, keď idem na spoveď a mám v modlitebnej knižke, z čoho si mám spytovať svedomie, tak posledná veta znie: A čo ti ešte vyčíta svedomie? To znamená, že každý deň by sme si mali túto otázku položiť, ako sme ho prežili, čo sme urobili dobre, zle, vyvarovať sa chýb a ďalší deň prežiť ináč.
Takže, Martin, ďakujem pekne za tento a beriem, áno, je to aj o tom slovníku, že či to je občan, alebo národnosť. Áno, beriem.
Ďakujem.