42. schôdza

O slovo požiadal pán navrhovateľ. Nech sa páči.
(Hluk v pléne.) Prosím kľud v sále. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden pán poslanec.
Dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi. Pán poslanec, nech sa páči.

Môžem ešte raz tie dve minúty?

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
419.
Prosím vás, dve minúty, ak by ste mohli pánovi poslancovi Mihálovi dať. Máte, pán poslanec, hotovo. (Ruch v sále.)

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
420.
Nie je tu celkom kľud, ale tak skúsim. Pán poslanec Martvoň, to je skvelé, že dávate pozor, či tu už je alebo nie je pán Frešo. Ale ja by som vás poprosil, čo keby ste takto dávali pozor, že kde sa momentálne potuluje ten zbabelec, pokrytec a klamár, ktorý sa, mimochodom, volá Robert Fico a nešťastnou náhodou je premiérom Slovenskej republiky. Kdeže je on? On tu mal sedieť 40 hodín, tak ako tu sedia poslanci, ale bol tu teraz na 3 minúty a zbabelo zase ušiel niekde preč. Čo šiel do Londýna prednášať nejakým študentom? Mimochodom, ako sa majú vaši študenti?

O slovo požiadal pán navrhovateľ, pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Ja zhodou okolností som skôr chcel reagovať na pojem, s ktorým vo faktickej prišla pani kolegyňa Vášáryová, a možno ho poopraviť, lebo ono totižto neokomunisti nie sú zďaleka tá najnebezpečnejšia sorta, pani kolegyňa. My máme tých komunistov, možnože vy oveľa viacej než ja, spojených s tou negatívnou konotáciou na základe 40 rokov historickej skúsenosti, ale ja zase, keď sa pozerám okolo seba, tak tá neo- alebo novokomunistická generácia sú ľudia, ktorí sa nestotožňujú častokrát s tým, čo bolo 40 rokov na tomto území, a sú to tí klasickí, keď sa pozriete na francúzske univerzity a vysoké školy, tí baretkoví novokomunisti západného typu. To sú tí, ktorí už si nepamätajú v podstate ten marxizmus-leninizmus praktizovaný v realite totalitným spôsobom, ktorý sme tu zažívali 40 rokov. To sú tí, ktorí napr. tak ako pán, aj ako pán Blaha sa snažia ako keby rehabilitovať marxistickú ideológiu bez toho, čo spôsobila v reálnom živote, a v zásade, keď sa pozrieme na intelektuálny diskurz západného sveta, tak sú jeho relevantnou súčasťou. Niekoľko ich poznám a musím povedať, že títo ľudia napriek tomu, že s nimi v mnohom nesúhlasím a podľa mňa v mnohom majú ohnutý zmysel pre vnímanie reality, stále ich nepovažujem za najnebezpečnejších.
Ale na Slovensku existuje filozof, ktorý prišiel s iným pojmom, volá sa Fedor Blaščák a pojem, ktorý on vniesol ako popisný pojem toho, čo dnes zažívame v postkomunistickom priestore a konkrétne na Slovensku, je pojem neonormalizácia. A to je problém. Lebo tá mladá generácia oportunistických aparátčikov nie je generácia neokomunizmu. Im je úplne jedno, ako sa ideologicky zakryjú. Oni sú oportunistickí aparátčici, ktorí si z tých 40 rokov historickej skúsenosti nezobrali to ideologické krytie, lebo oni pochopili, že ono nie je dôležité. Neonormalizačná úderka mladých aparátčikov je založená na tom, že staré spôsoby vládnutia, staré spôsoby ovládania a manipulovania a využívania sociálnej a spoločenskej situácie prenášajú do dnešného stavu veci. Neonormalizácia je založená na tom, že potláča občiansku spoločnosť, že zavádza rovnostárstvo, že oponuje budovaniu spoločnosti, ktorá je založená na individuálnej slobode každého občana. Je taká spoločnosť, ktorú práve teraz najlepšie reprezentuje politická prax a fungovanie strany SMER. A ak si nájdete ten čas a budete mať tú možnosť, odporúčam pozrieť si publikácie a texty Fedora Blaščáka z posledných piatich-šiestich rokov. Pretože práve jeho reflexie a skutočnosti najlepšie prepája to, tú historickú skúsenosť posledných 40 rokov. (Ruch v sále.)
Ja strašne nerád odchádzam uprostred niečoho, ak na konci toho nemá byť nechcené tehotenstvo, Marián. Takže, tuto je, teraz som uprostred myšlienky, ak dovolíš, tak ju dokončím.
Takže ak sa chceme, ak sa chceme naozaj dopracovať k reflexii rizík a pochopeniu rizík, ktoré generácia oportunistických aparátčikov na svojich pleciach nesie, tak je nesprávne pozerať sa podľa mňa na to cez ideologické okuliare, pretože v rukách a v očiach a v ústach týchto ľudí ideológia nie je presvedčením, ideológia je nástrojom. A ja nechám, samozrejme, na zvážení každého z vás, možnože aj pri pohľade na omladinu strany SMER, aby ste si skúsili pozrieť, kto je ideologický neokomunista a kto je oportunistický neonormalizátor. A potom si zodpovedzme otázku, ktorá z týchto dvoch skupín môže byť pre budúcnosť Slovenska nebezpečnejšia.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky, päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

Ďakujem. Veľmi oceňujem tento príspevok, lebo z hľadiska toho zadelenia je veľmi presný. Áno, absolútne s tebou, Martin, súhlasím, tu čoraz viac nám silnie v spoločnosti prúd a asi je, možno by som povedal, aj najsilnejší dneska z hľadiska tej mladej generácie, kde je v princípe absolútne jedno, akou ideológiou sa formálne zakryjem. Dôležité je, aby mi to prinieslo príležitosť s následným prospechom. A voči tomu nie je imúnny nikto, žiaľbohu, musím povedať. Samozrejme, vždy sú najzaujímavejším miestom pôsobenia takýchto ľudí strany, ktoré sú pri moci. To znamená v súčasnosti SMER alebo ktoré zároveň sú najsilnejšie. Ale nebol by som si dneska, ako nemohol by som povedať, že nemôžeme ich nájsť kdekoľvek, takýchto ľudí. Takže treba si, dobre, že si to správne popísal. A treba naozaj dávať si pozor, aby sme neskĺzli, aby sme vedeli odhaľovať takýto spôsob myslenia, pretože naozaj je nebezpečný. Keď nestojíme na nejakých princípoch, hodnotách, ideách, tak potom sa vytráca morálka, vytráca sa mravnosť, vytráca sa čokoľvek, čo robí slušnú spoločnosť slušnou spoločnosťou.

Pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Niekedy mám pocit, že už aj tu v tomto parlamente pri všetkej mizérii začínajú byť diskusie, ktorú majú zmysel a ktoré sú vhodné parlamentnej pôdy. Ďakujem vám za to.
Samozrejme, Fedor Blaščák je, dá sa povedať, dokonca môj kamarát, alebo ako by som to povedala, aj keď je to oveľa mladšia generácia. Ale to je tá generácia, ktorých som podporila, keď začali napríklad robiť žilinskú stanicu a tak ďalej a tak ďalej. Som tam stále krstná mama. A prečo som to povedala? Pretože Slovensko musí smerovať k tomu ako európska krajina, aby ustabilizovalo svoju štruktúru politického systému, napríklad štruktúru politických strán. Ale ja tu, tuto sa každý rozčuľuje, že aká je roztrieštená pravica a neviem čo všetko. Ale pravica stále generuje ľudí a mladú generáciu, ktorí vystupujú, ktorí sú, ktorí v tých diskusiách tríbia si svoje názory. A stále existuje proste základ, na ktorom tí mladí ľudia, ktorí budú kráčať do politiky, vyrastajú.
Ale strana SMER zablokovala akýkoľvek vývoj na ľavej strane politického spektra. Vyťahuje k sebe oportunistických, presne ako ste povedali, mladých ľudí, mladých intelektuálov, ktorí sú schopní čohokoľvek, ktorí, všimnite si, sú schopní obhajovať všetkých. Ale veď v každej politickej strane mladí by mali tvoriť určitú potrebnú opozíciu. A oni sedia a so všetkým súhlasia, tak ako to boli, keď nastúpil sem-tam Madej a tak ďalej. A za ten žvanec, ktorý dostanú, sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Oportunistický neonormalizátor, stotožňujem sa s tým. Pre potreby zjednodušenia navrhujem používať aj názov predseda ubytovacej komisie alebo Hujer.
My, čo sme boli na intrákoch, vieme, kto boli predsedovia ubytovacích komisií. To boli kreatúry, to boli ľudia, s ktorými ste na pivo nechodili. Aj tu sú. A týmto hujerovcom v zásade je naozaj úplne jedno, čo tá hlava, v ktorej on má hlavu v zadku zapichnutú, hovorí. Dôležité je, že Hujer má hlavu v teple a má čo jesť, hej. To je proste zmyslom, hej. Čiže, to je úplne jedno, hej, že o čom sa hovorí. Moja hlava je v teple a je čo jesť. A naozaj je tragédiou, že to tak dopadlo.