42. schôdza

Ďakujem pekne. Ja mám dve poznámky k pánovi poslancovi Kaníkovi. Tá jedna, tá už tu bola diskutovaná aj ďalšími rečníkmi vo faktických poznámkach. Viete, to je to správanie tých nominantov strany SMER. Včera vo svojom vystúpení som o tom hovoril, asi ako to videli nominanti strany SMER v piešťanskej nemocnici, a obávam sa, že tak to vidia naprieč celým zdravotníctvom, ale aj ostatnými rezortmi. Ich známy odborník na zdravotníctvo, raper Ego to v jednej zo svojich pesničiek vyjadril slovami: „Urobme to pre lóve, veď žijeme len raz.“
Tá moja druhá poznámka je k Žiline a k tomu, čo sa stalo na výjazdovom zasadaní, že vláda Roberta Fica prevzala dlh 17 mil. eur na plecia nás všetkých občanov Slovenskej republiky, ale hlavne tie slová, ktoré povedal pán premiér, že je dôležité, keď je primátor alebo župan z rovnakej štruktúry, ako je premiér a vláda. Chcel by som povedať, že ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií som mal na stole podanie na začatie konania voči pánovi premiérovi a členom vlády, ktorí boli na výjazdovom zasadnutí, z dôvodu porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vzhľadom na to, že ústavný činiteľ nesmie dať nejakú výhodu sebe, rodinným príslušníkom alebo blízkym osobám. To konanie, samozrejme, nezačalo, lebo kolegovia zo SMER-u za to nezahlasovali.
Ale to nádherné v tej diskusii, v úvodzovkách nádherné, bolo, ako sme sa, opozícia a poslanci SMER-u, postavili k podozreniu a v tomto prípade jasnému straníckemu klientelizmu. Ten sa občas stal aj za vlády Ivety Radičovej či Mikuláša Dzurindu, ale my sme ho vždy odsúdili a vždy sme ho potierali a vždy sme sa snažili mu vyhnúť a týchto ľudí odvolať z funkcií. Ale kolegovia zo SMER-u to obhajovali ako cnosť, že to je správne, že primátor vie niečo vybaviť, a to je ten rozdielny pohľad na svet.

Ďakujem kolegom. Predovšetkým veľmi súhlasím s tým, čo povedala pani Vášáryová. A budem sa venovať vládnym poslancom, samozrejme. Aj včera aj dneska viacerí, dneska predovšetkým pán Muňko, sa snažia reagovať na to, keď ja niečo poviem, že sa snažia ma spochybniť ako osobu a čudujú sa, že prečo práve ja. No, pán Muňko, poviem vám, áno, prečo práve ja. Pretože ja sa nemám za čo hanbiť. Vy, keď potrebujete mňa spochybniť ako osobu, vy si musíte niečo vymyslieť, nejaký úplný nezmysel, ako teraz nejakú napríklad cementáreň, zdravotníctvo. V živote, v živote som sa nezaoberal niečím takým, ani som sa len neobtrel o niečo podobné. Vy proste len potrebujete navymýšľať si kopec hlúpostí, špinu vyliať na človeka, aby nemohol na to dostatočne iks hodín reagovať a vyvracať vaše hlúposti, ktoré si navymýšľate.
Nafta? Ja som naftu vrátil do rúk štátu. Ja som ju zobral privatizérovi Poórovi a že to nebolo jednoduché a že to bolo sprevádzané všeličím, to je druhá vec. Ale ja sa naozaj nemám za čo hanbiť, a to vás strašne hnevá, pretože na mňa nič nemáte. Ja nemám ako pán minister Richter na sebe Star EU, milióny eur. Ja nemám ako pán Paška podozrenia na miliónové prepojenia na Medical Group. Ja nemám ako všetci vaši ministri miliónové korupčné kauzy na krku, a pán Fico, ktorý to všetko kryje a osobne je namočený v mnohých kauzách. Ja to nemám, a to vás strašne hnevá, a preto ste takí agresívni, keď vám vaše zlyhania a vaše pochybenia vyhadzujem na oči a ešte to dávam aj do politických súvislostí, pretože to má politické súvislosti.

Ďakujem pekne. Ja som sa rozhodol, že v tomto mojom krátkom vystúpení by som rád trošku pomohol opozícii. Týmto by som chcel vyzvať pána poslanca Freša, aby sa dostavil do sály, nakoľko má vystupovať a pán Kaník už nestíha naťahovať čas a kvôli tomu bude musieť po mne vystúpiť aj poslanec Poliačik. Čiže, pán Frešo, máte vystúpenie, poďte do sály, aby už sa tu nemusel naťahovať čas v diskusii.

Môžem ešte raz tie dve minúty?

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
419.
Prosím vás, dve minúty, ak by ste mohli pánovi poslancovi Mihálovi dať. Máte, pán poslanec, hotovo. (Ruch v sále.)

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
420.
Nie je tu celkom kľud, ale tak skúsim. Pán poslanec Martvoň, to je skvelé, že dávate pozor, či tu už je alebo nie je pán Frešo. Ale ja by som vás poprosil, čo keby ste takto dávali pozor, že kde sa momentálne potuluje ten zbabelec, pokrytec a klamár, ktorý sa, mimochodom, volá Robert Fico a nešťastnou náhodou je premiérom Slovenskej republiky. Kdeže je on? On tu mal sedieť 40 hodín, tak ako tu sedia poslanci, ale bol tu teraz na 3 minúty a zbabelo zase ušiel niekde preč. Čo šiel do Londýna prednášať nejakým študentom? Mimochodom, ako sa majú vaši študenti?

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Ja zhodou okolností som skôr chcel reagovať na pojem, s ktorým vo faktickej prišla pani kolegyňa Vášáryová, a možno ho poopraviť, lebo ono totižto neokomunisti nie sú zďaleka tá najnebezpečnejšia sorta, pani kolegyňa. My máme tých komunistov, možnože vy oveľa viacej než ja, spojených s tou negatívnou konotáciou na základe 40 rokov historickej skúsenosti, ale ja zase, keď sa pozerám okolo seba, tak tá neo- alebo novokomunistická generácia sú ľudia, ktorí sa nestotožňujú častokrát s tým, čo bolo 40 rokov na tomto území, a sú to tí klasickí, keď sa pozriete na francúzske univerzity a vysoké školy, tí baretkoví novokomunisti západného typu. To sú tí, ktorí už si nepamätajú v podstate ten marxizmus-leninizmus praktizovaný v realite totalitným spôsobom, ktorý sme tu zažívali 40 rokov. To sú tí, ktorí napr. tak ako pán, aj ako pán Blaha sa snažia ako keby rehabilitovať marxistickú ideológiu bez toho, čo spôsobila v reálnom živote, a v zásade, keď sa pozrieme na intelektuálny diskurz západného sveta, tak sú jeho relevantnou súčasťou. Niekoľko ich poznám a musím povedať, že títo ľudia napriek tomu, že s nimi v mnohom nesúhlasím a podľa mňa v mnohom majú ohnutý zmysel pre vnímanie reality, stále ich nepovažujem za najnebezpečnejších.
Ale na Slovensku existuje filozof, ktorý prišiel s iným pojmom, volá sa Fedor Blaščák a pojem, ktorý on vniesol ako popisný pojem toho, čo dnes zažívame v postkomunistickom priestore a konkrétne na Slovensku, je pojem neonormalizácia. A to je problém. Lebo tá mladá generácia oportunistických aparátčikov nie je generácia neokomunizmu. Im je úplne jedno, ako sa ideologicky zakryjú. Oni sú oportunistickí aparátčici, ktorí si z tých 40 rokov historickej skúsenosti nezobrali to ideologické krytie, lebo oni pochopili, že ono nie je dôležité. Neonormalizačná úderka mladých aparátčikov je založená na tom, že staré spôsoby vládnutia, staré spôsoby ovládania a manipulovania a využívania sociálnej a spoločenskej situácie prenášajú do dnešného stavu veci. Neonormalizácia je založená na tom, že potláča občiansku spoločnosť, že zavádza rovnostárstvo, že oponuje budovaniu spoločnosti, ktorá je založená na individuálnej slobode každého občana. Je taká spoločnosť, ktorú práve teraz najlepšie reprezentuje politická prax a fungovanie strany SMER. A ak si nájdete ten čas a budete mať tú možnosť, odporúčam pozrieť si publikácie a texty Fedora Blaščáka z posledných piatich-šiestich rokov. Pretože práve jeho reflexie a skutočnosti najlepšie prepája to, tú historickú skúsenosť posledných 40 rokov. (Ruch v sále.)
Ja strašne nerád odchádzam uprostred niečoho, ak na konci toho nemá byť nechcené tehotenstvo, Marián. Takže, tuto je, teraz som uprostred myšlienky, ak dovolíš, tak ju dokončím.
Takže ak sa chceme, ak sa chceme naozaj dopracovať k reflexii rizík a pochopeniu rizík, ktoré generácia oportunistických aparátčikov na svojich pleciach nesie, tak je nesprávne pozerať sa podľa mňa na to cez ideologické okuliare, pretože v rukách a v očiach a v ústach týchto ľudí ideológia nie je presvedčením, ideológia je nástrojom. A ja nechám, samozrejme, na zvážení každého z vás, možnože aj pri pohľade na omladinu strany SMER, aby ste si skúsili pozrieť, kto je ideologický neokomunista a kto je oportunistický neonormalizátor. A potom si zodpovedzme otázku, ktorá z týchto dvoch skupín môže byť pre budúcnosť Slovenska nebezpečnejšia.
Ďakujem.

Ďakujem. Veľmi oceňujem tento príspevok, lebo z hľadiska toho zadelenia je veľmi presný. Áno, absolútne s tebou, Martin, súhlasím, tu čoraz viac nám silnie v spoločnosti prúd a asi je, možno by som povedal, aj najsilnejší dneska z hľadiska tej mladej generácie, kde je v princípe absolútne jedno, akou ideológiou sa formálne zakryjem. Dôležité je, aby mi to prinieslo príležitosť s následným prospechom. A voči tomu nie je imúnny nikto, žiaľbohu, musím povedať. Samozrejme, vždy sú najzaujímavejším miestom pôsobenia takýchto ľudí strany, ktoré sú pri moci. To znamená v súčasnosti SMER alebo ktoré zároveň sú najsilnejšie. Ale nebol by som si dneska, ako nemohol by som povedať, že nemôžeme ich nájsť kdekoľvek, takýchto ľudí. Takže treba si, dobre, že si to správne popísal. A treba naozaj dávať si pozor, aby sme neskĺzli, aby sme vedeli odhaľovať takýto spôsob myslenia, pretože naozaj je nebezpečný. Keď nestojíme na nejakých princípoch, hodnotách, ideách, tak potom sa vytráca morálka, vytráca sa mravnosť, vytráca sa čokoľvek, čo robí slušnú spoločnosť slušnou spoločnosťou.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Niekedy mám pocit, že už aj tu v tomto parlamente pri všetkej mizérii začínajú byť diskusie, ktorú majú zmysel a ktoré sú vhodné parlamentnej pôdy. Ďakujem vám za to.
Samozrejme, Fedor Blaščák je, dá sa povedať, dokonca môj kamarát, alebo ako by som to povedala, aj keď je to oveľa mladšia generácia. Ale to je tá generácia, ktorých som podporila, keď začali napríklad robiť žilinskú stanicu a tak ďalej a tak ďalej. Som tam stále krstná mama. A prečo som to povedala? Pretože Slovensko musí smerovať k tomu ako európska krajina, aby ustabilizovalo svoju štruktúru politického systému, napríklad štruktúru politických strán. Ale ja tu, tuto sa každý rozčuľuje, že aká je roztrieštená pravica a neviem čo všetko. Ale pravica stále generuje ľudí a mladú generáciu, ktorí vystupujú, ktorí sú, ktorí v tých diskusiách tríbia si svoje názory. A stále existuje proste základ, na ktorom tí mladí ľudia, ktorí budú kráčať do politiky, vyrastajú.
Ale strana SMER zablokovala akýkoľvek vývoj na ľavej strane politického spektra. Vyťahuje k sebe oportunistických, presne ako ste povedali, mladých ľudí, mladých intelektuálov, ktorí sú schopní čohokoľvek, ktorí, všimnite si, sú schopní obhajovať všetkých. Ale veď v každej politickej strane mladí by mali tvoriť určitú potrebnú opozíciu. A oni sedia a so všetkým súhlasia, tak ako to boli, keď nastúpil sem-tam Madej a tak ďalej. A za ten žvanec, ktorý dostanú, sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Oportunistický neonormalizátor, stotožňujem sa s tým. Pre potreby zjednodušenia navrhujem používať aj názov predseda ubytovacej komisie alebo Hujer.
My, čo sme boli na intrákoch, vieme, kto boli predsedovia ubytovacích komisií. To boli kreatúry, to boli ľudia, s ktorými ste na pivo nechodili. Aj tu sú. A týmto hujerovcom v zásade je naozaj úplne jedno, čo tá hlava, v ktorej on má hlavu v zadku zapichnutú, hovorí. Dôležité je, že Hujer má hlavu v teple a má čo jesť, hej. To je proste zmyslom, hej. Čiže, to je úplne jedno, hej, že o čom sa hovorí. Moja hlava je v teple a je čo jesť. A naozaj je tragédiou, že to tak dopadlo.

Ja musím povedať, že well done, Martin, myslím si, že týmto veciam by si sa mal venovať aj častejšie v tých prejavoch. Pretože pomenovať ten reálny stav, okrem oportunistických neonormalizátorov by sme sa mali snažiť pomenovať ten stav spoločnosti, ktorý je. Niekto to pomenováva ako stav, ten noenormalizačný, ako konsolidačný. Lebo my zažívame v mnohých oblastiach takzvaný proces konsolidácie. Ten posledný brutálny proces konsolidácie nášho mediálneho sveta je jedným z prejavov toho, akým spôsobom sa uberá vedenie politiky a spoločenského života pod vedením takzvaného pragmatického cynizmu. Kedy, áno, prvky oportunistických cynikov a neonormalizátorov vsúvajú do celého politického diskurzu iba možný úžitok. Úžitok finančný, o tom sa bavíme na celej schôdzi, to sú korupčné praktiky, úžitok vplyvový, pretože je treba využiť všetky mechanizmy na získanie vplyvu a moci. No a táto, neviem, aká reflexia príde, tá filozofická, politologická a kto nazve tú dobu, ale je čas, aby sme zaoberali tým, že naozaj treba pomenovávať veci pravými menami. A ideologických neokomunistov si budeme vážiť omnoho viacej pri kaviarenských dišputách, lebo tam oni začínajú a končia, ako týchto ľudí, ktorí reálne ovplyvňujú životy ľudí v celej krajine a pracujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Keď sa tu, keď sa tu tak zamýšľame teda, že čo to tu vlastne na tej druhej strane sedí, no ja som sa presvedčil včera, keď som pustil to video s Egom a dal som tej mase ľudí, ktorá tu bola síce poriedko, ale každopádne ich tu bolo dosť, dve otázky. Jedna, kto s tým súhlasí, nech zdvihne ruku. Ani jeden. Druhá, kto s tým nesúhlasí. Ani jeden. Čo to znamená? Nedostali manuál. Jednoducho nedostali manuál, kde by mali odpoveď na takéto otázky. To je masa ľudí, ktorí nechali svoje vlastné svedomie pred parlamentom a niekto za misu šošovice, niekto za nejaký kšeftík trošku väčší, niekto za cétečko, jednoducho zobchodovali svoje vlastné svedomie. Takáto masa ľudí, takéto stádo de facto, lebo ľudia, ktorí sa zbavia svojho vlastného svedomia, už nie sú ľudia, to je stádo, takáto masa rozhoduje o osudoch ľudí na Slovensku, bohužiaľ.