44. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa k uvedenej problematike vyjadril, hoci, ako bolo spomenuté, gestorským výborom je zdravotnícky výbor, a dovolím si trúfnuť povedať, že čo sa týka kto a koľko a spôsob platenia odvodov, tak je to minimálne tiež otázka pre členov finančného výboru a, samozrejme, nielen.
Určite táto záležitosť, to znamená, nový spôsob, spôsob výpočtu zdravotných odvodov pre určité skupiny ľudí je veľmi závažná vec. Je to dokonca tak závažná vec, že dokonca aj strana SMER povedala, že toto je a toto bude vlajkovou loďou tejto vlády a vlajkovou loďou reforma zdravotných odvodov.
Preto ma o to viacej mrzí, čo som spomínal už v mojom prechádzajúcom vystúpení, že už takáto zásadná vec ako reforma zdravotných odvodov nemala, nebolo dosť času, aby sme viedli vecnú diskusiu a aby sa k tomu vyjadrili aj nezávislí odborníci, aj dotknuté organizácie a tak ďalej a tak ďalej. Aby sme vydiskutovali nielen na pôde politickej, ale povedzme aj na odbornej túto záležitosť, pretože bude to mať ďalekosiahle dôsledky aj do budúcna, aj pre každú ďalšiu vládu. Ja, samozrejme, som diskutoval na túto tému - a dovolím si trúfnuť povedať, že vecne - s pánom ministrom financií na finančnom výbore, ale určite nie, nebol som len ja, čo k tomu majú čo povedať, a určite som z toho trochu veľmi sklamaný, nieže trochu, ale veľmi, pretože, pretože medzi ekonómami existujú rozdielne názory, ako, ako vlastne by malo byť financované zdravotníctvo.
Ja síce nie som odborníkom na zdravotníctvo a určite nebudem hovoriť o tom, že, ja neviem, koľko má byť nemocníc, čo tam majú mať, aké služby, a dovolím si ale povedať, že peniazom rozumiem a vždycky tie peniaze sú až v prvom rade. To znamená, že koľko a akým spôsobom sa bude financovať toto zdravotníctvo. Samozrejme, ja teraz neriešim, aká je miera zisku tých firiem v zdravotníctve, jak sa na tom dobre zarába, ale teraz hovorím o tom, že tá stránka príjmová, to znamená, že kto, kto platí to zdravotníctvo a koľko. Určite by som trošku bol opatrný pred kolegami odborníkmi, čo sú v zdravotníctve v tom slova zmysle, že ste tu aj riaditelia nemocníc, aj odborníci, ktorí sa vyznáte v zdravotníctve, a netreba byť úplne povrchní, len rozmýšľať, že hlavne aby bolo čo najviac peňazí do zdravotníctva. Samozrejme, to je dôležité, aby bolo čo najviac peňazí do zdravotníctva, ale tiež dôležité aj potom zreformovať to zdravotníctvo, ale o tom nechcem hovoriť, o tej výdavkovej strane, ale budem hovoriť o tej príjmovej stránke.
No, na prvý pohľad, na prvý pohľad sa to zdá strašne geniálna vec, čo ste vymysleli, kolegovia, alebo teda vláda, alebo ministerstvo financií, že ako zvýšiť, ako zvýšiť minimálnu mzdu, súčasne zvýšiť čistý príjem, a pritom nezvýšiť náklady na prácu. Samozrejme, vyzerá to strašne geniálne, ale ono neni to, ako sa hovorí ľudsky, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. A vy ste to aj uviedli v tej dôvodovej správe, je jasné, že proste, že cieľom je zvýšiť čistý príjem určitej skupiny obyvateľstva vyvolenej, v tomto prípade to znamená zamestnancov, ktorých je – vy ste zadefinovali – 627-tisíc ľudí, že sa im zvýši čistý príjem, ale a, samozrejme, niektorí to budú mať zadarmo a niektorí budú mať, nazveme to, zľavu z toho zdravotného poistenia. No toto je váš politický cieľ. Samozrejme, všetci chápeme, že možno to neni ani sociálny balíček, ale taký volebný balíček, ako, ako dať určitej skupine vyvolenej ľudí bez toho, aby sa zvýšila napr. produktivita práce alebo nejaké iné, iné parametre, aby im pri súčasnom stave ekonomiky a súčasnej produktivity práce zvýšiť čistý príjem.
No, stokrát každý môže tvrdiť, že niečo je zadarmo, lebo v tomto prípade zadarmo dostanú zdravotné poistenie ľudia, ktorí majú minimálnu mzdu, resp. čistý príjem 380, ale ja hovorím stoprvýkrát, že nič nie je zadarmo. Nič nie je zadarmo a ani tento geniálny nápad, pretože tento - v úvodzovkách ja, samozrejme, hovorím - "pseudogeniálny nápad" zaplatíme všetci my ostatní. A konkrétne, samozrejme, samozrejme, prostredníctvom daní, hej, a konkrétne prostredníctvom zvýšenia deficitu verejných financií. To znamená, že jednoducho keď sa nevyberie od tých ľudí, tie peniaze, tak všetci ostatní, resp. štátny rozpočet, ale štátny rozpočet to nie je, nie je proste nejaká tlačiareň peňazí, ale to sú proste príjmy daňové a, samozrejme, iné, ale z nich to vlastne pôjde. No, čo je, čo je zopár problémov tohto, tohto riešenia, tak v prvom rade chcem povedať, že, že tým, že ste to, samozrejme, narýchlo robili a ste sa nezamysleli, neprediskutovali ste si, tak ste si neuvedomili strašne veľa záležitostí a ja vám poviem napríklad len zopár.
No prvá vec, diskriminujete, diskriminujete ľudí, ktorí majú taký istý príjem, povedzme tých 380, ale z inej formy podnikania alebo z inej formy aktivít. To znamená, po slovensky povedané, živnostník, ktorý má príjem 380 euro a nižší, tak mesačne, hovorím, tak musí platiť zdravotné, musí byť zdravotne poistený. Vieme, že to minimálna základná poistka zdravotná je 56,35 eura, a keď je zamestnaný, tak nemusí platiť. Určite tu chcem spomenúť ešte aj dohodárov, ktorí proste musia platiť zdravotné poistenie, hoci majú nižší príjem ako 380 euro na rozdiel od tých zamestnancov, a, samozrejme, sú to takisto ľudia, ľudia, ktorí proste sú nízkopríjmoví, či už dohodári, alebo tí živnostníci, keďže sme si povedali, že je to o výške príjmu.
Ja by som možno ešte dokonca spomenul aj tých študentov, ktorých ste opíjali rožkom, že najskôr ste im zvýšili odvody, keď ste prevzali vládu, a teraz veľkoryso im vraciate časť odvodov do výšky 200 euro. Ale zase, na tých 200 euro do 380 musia platiť zdravotné odvody. To znamená, že musia byť zdravotne poistení.
Ďalšia skupina obyvateľstva, ktorá sa môže cítiť týmto opatrením diskriminovaná, resp. prečo aj im ste potom nedali takéto výhody, sú neevidovaní nezamestnaní. To znamená, že niekto proste skončil zamestnanie a povedzme dva-tri mesiace proste nechce ísť na úrad práce, pretože je mu to aj trošku blbé, hej, na úrad práce proste žiadať podporu v nezamestnanosti, a vie, že zaplatí, teda že v krátkej v krátkej dobe, v krátkom období bude mať nejaké nové zamestnanie, no tak musí, hoci nemá žiaden príjem, musí platiť toto zdravotné poistenie.
Detto, keď niekto chce vycestovať do zahraničia a chce byť zdravotne poistený, ja neviem, to je jedno, z akého dôvodu, jednoducho musí zaplatiť tento príjem, hoci, zdravotnej poisťovni, hoci nemá príjem. Takže ja toto považujem za skutočne za diskrimináciu voči rovnakým ľuďom s rovnakým príjmom, hej.
Je faktom to, že potom sa musíme pýtať aj na to, že čo vlastne je solidarita, a ja s týmto slovom nemám najmenší problém a určite dokonca nemám problém s ľavicovými kolegami baviť sa na túto tému, že čo je solidárne a čo neni solidárne. Určite chápem postoj, že keď niekto povie, že niekto má väčší príjem, tak jednoducho by mal mať vyššiu sadzbu dane ako ten, čo má nižší a tak ďalej.
Proste toto beriem ako ľavicové, to znamená, že tí bohatší by sa mali solidarizovať, ale v skutočnosti toto neni spôsob solidarity ako jednoducho... Aký je spôsob solidarity, že tí, čo majú nižší príjem, čo som povedal vám teraz konkrétne skupiny, musia platiť do toho spoločného balíka a tí, čo majú vyšší príjem, nemusia? Ja som solidárny s ľuďmi, ktorí nemajú príjem, s dôchodcami, s invalidmi, všetko toto, samozrejme, áno, povedzme dokonca aj im by som zvýšil aj dôchodcom a tak ďalej. Ale nevidím najmenší dôvod, najmenší dôvod, dôvod toto opatrenie považovať za solidárne, je to volebné opatrenie, ktoré zaplatia tí ostatní. Jasné tým, ktorým sa zvýšia čisté mzdy, tak budú veľmi radi a pravdepodobne budú dennodenne počuť, že vďaka ktorej vlády sa im zvýšili tie mzdy, ale ono, viete, ono nakoniec, nakoniec to tak nie je, pretože ja toto v skutočnosti nepovažujem za žiadnu reformu, a už tobôž nie reformu odvodovú. Ja som sa aj bavil na tému, aj keď to teraz neni, neni pointa, že kde by sa teda ako dali znížiť odvody a ako. Ale, zdôrazňujem, toto nepovažujem a toto je v podstate rozdávanie peňazí druhých občanov na úkor deficitu a, samozrejme, nezlepšuje zdravotníctvo ani v najmenšom. To znamená, čokoľvek proste toto, táto, táto reforma odvodov nerieši, čo bol, čo aj tam pán, pán prezident pred chvíľou hovoril na tejto pôde.
Čo ma mrzí, že mrzí ma aj ďalšia vec, že jednoducho vytvárate ilúziu, že nejaké peniaze sú navyše, že môžeme niečo rozdávať. Však, preboha, však keď sme v deficite, však ani ten rozpočet neni nič iného ako, zjednodušene povedané, rozpočet nejakej rodiny. Akonáhle máme väčšie príjmy, teda väčšie výdavky ako príjmy, stále sme v deficite. Bola by, bola by nejaká logika veci, keby bo nejaký prebytok, že rozdať ten prebytok, alebo potom povedať, no tak, tak štát nepostaví XY diaľnic, obrazne povedané, ale jednoducho dá tam niekam, niekam proste do tejto oblasti. Ale v žiadnom prípade neni to neutrálna operácia, naopak, zvyšuje, zvyšuje teda náklady.
Takže ja by som ešte na záver k tomuto povedal, že jednu zásadnú vec, že aj keď, aj keď to dnes bude strašne zvláštne znieť, čo poviem, ale pokiaľ už máte pocit, že voľby sa blížia a že treba vypla..., treba, aby niektorá skupina teda v tomto prípade časť, časť, zdôrazňujem, nízkopríjmových, pretože iná časť nízkopríjmových nemá túto výhodu, časť nízkopríjmových ľudí bude mať vyššiu, teda chcete im dať nejaké peniaze navyše, tak, prosím vás, pošlite im tie peniaze priamo z rozpočtu. Ešte raz, pošlite tie peniaze priamo, tých 150 mil. eur pošlite priamo na ich adresu poštovou poukážkou a urobia sa menšie škody, než to, čo robíte vy. A viete prečo? Pretože toto opatrenie nebude platiť len tento rok, ale ďalšie roky, tých ďalších 150 mil. a tak ďalej a akákoľvek vláda bude mať problém, problém stiahnuť a znovu zaviesť tie odvody. Ale toto, že tie peniaze pošlete rovno, to pochopia, že, že to nie je v poriadku s kostolným poriadkom, aj tí, ktorí to dostanú. Takže to bude oveľa jednoduchšie zrušiť to opatrenie, ako to zaviesť teraz.
Takže ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, moje vystúpenie v prvom čítaní k vládnej novele zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa zavádza odpočítateľná položka, bude trošku dlhšie, preto vás poprosím o toleranciu. Ale dlhšie preto, o čo je kratšie legislatívne konanie, o to dlhší musí byť skrátka príspevok poslanca, ktorý sa snaží niečo zmeniť, niečo zmeniť a dať veci do poriadku, a teda viac či menej diplomaticky naznačiť novému ministrovi zdravotníctva, že nie všetko, čo zdedil po predchodcovi, je dobré.
Takže moje vystúpenie rozdelím na štyri časti. V prvej časti sa vrátim ešte späť k skrátenému legislatívnemu konaniu, v druhej časti vám popíšem, kolegyne, kolegovia, ako funguje navrhovaná odpočítateľná položka, aby ste vedeli, o čom sa vlastne bavíme, v tretej časti poviem svoje výhrady, ktoré k tomu mám, ktoré sú jednak politického charakteru, jednak odborného, a poviem svoje návrhy riešení a v štvrtej časti naznačím, aké pozmeňujúce návrhy mám pripravené do druhého čítania. Čiže zdôrazňujem ešte raz, bude to trošku dlhšie, dámy a páni, koho to bude nudiť, nebudem sa vôbec hnevať, keď nebudete ani dávať pozor aj odídete napríklad do bufetu, lebo tam majú celkom dobrý čaj.
Takže prvá časť môjho vystúpenia, návrat k skrátenému legislatívnemu konaniu, ktoré sme teda schválili včera. Pán minister, chcem vám vysloviť jednu výhradu, pretože reagovať na vaše záverečné slovo som nemohol. Ak si pustíte zo záznamu vaše včerajšie záverečné vystúpenie, ktoré ste mali k procesu skráteného legislatívneho konania, tak zistíte, že ste nepovedali ani jedno slovo v záverečnej reči na obhajobu skráteného legislatívneho konania. Reagovali ste na poznámky jednotlivých poslancov, teda boli to opoziční poslanci, ktorí tiež neboli celkom korektní, ak v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu definovali alebo menovali konkrétne výhrady k samotnému zákonu, ale vy ako predkladateľ ste v záverečnej reči vôbec neobhájili, prečo, prečo bolo k tomuto zákonu skrátené legislatívne konanie, čo bolo napríklad obsahom môjho desaťminútového príspevku, čo vám teda si dovolím vytknúť.
A preto ešte raz, preto ešte raz chcem zdôrazniť, že nepovažujem za férové, že o takomto zákone sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, pretože fakty sú také, že v júni na vašom sneme, myslím, strany SMER, ste si zadefinovali tzv. sociálny balíček, tam ste vlastne povedali, aké všetky opatrenia chcete stihnúť do konca roka, a okrem iného ste teda povedali, že znížite, so zvýšením minimálnej mzdy znížite odvody, zdravotné odvody zamestnancom. Čiže tento plán bol jasný už v júni, a čo je dôležité, 19. augusta 2014 sa konala tlačová konferencia, na ktorej na pôde ministerstve financií bol slávnostne predstavený tento návrh, neoficiálne ale. Čiže bolo tam predstavené, ako chcete znížiť odvody na zdravotné poistenie, ako chcete zaviesť odpočítateľnú položku. Je k tomu krásny niekoľkostranový materiál, ktorý je zavesený na webovej stránke ministerstva financií, čiže kto si dal tú námahu, tak vlastne už v auguste sa mohol pomerne detailne zoznámiť s tým, ako má tá odpočítateľná položka fungovať, aké to bude mať dopady a tak ďalej a tak ďalej.
Ten súčasný návrh, ktorý prišiel do parlamentu sa, samozrejme, v niektorých veciach líši od toho, čo bolo predstavené v auguste. Hlavný rozdiel je vo výške sumy, kde tá odpočítateľná položka prestane účinkovať. Pôvodne to malo byť 494 eur, ale tu máme 570 eur, čiže je tam nejaký pokrok alebo nejaký posun, ale to mohlo všetko prebehnúť aj v riadnom legislatívnom procese, pretože toho 19. augusta ste mohli, teda vaši predchodcovia, dať, vaša predchodkyňa, tak aby som správne skloňoval, mohla dať túto novelu úplne pokojne do štandardného medzirezortného pripomienkového konania, ktoré mohlo úplne pokojne trvať kompletné tri týždne, tak ako sa sluší a patrí, aby sa verejnosť, či už laická, alebo odborná, napr. zdravotné poisťovne, napr. Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá s tým bude mať najväčšie problémy, lebo má najviac poistencov, aby sa k tomu mohli vyjadriť, aby k tomu mohli dať svoje pripomienky, svoje návrhy na zlepšenie a podobne. Čiže toto sa nestalo, keby bolo keby, mohlo sa potom pripomienkové konanie vyhodnotiť, 24. septembra to mohlo byť na vláde, 26. septembra to mohlo byť predložené, tak ako sa sluší a patrí, v parlamente, na októbrovej schôdzi mohlo byť prvé čítanie a tu teraz na tejto schôdzi mohlo byť druhé čítanie.
Čiže celý ten postup, ktorý vaša strana k tejto veci zaujala, chápem ako určité divadielko pre voličov, aby ste ukázali tú drámu, ako vy viete reagovať na poslednú chvíľu, skrátené konanie, aby náhodou pracujúci za minimálnu mzdu o niečo neprišli, no je to, je to jednoducho divadlo, ktoré je úplne zbytočné.
Dobre, poďme ďalej, ako teda bude fungovať samotná odpočítateľná položka. Pri výpočte poistného na zdravotné poistenie sú dôležité dve veci, proces ročného zúčtovania, kde sa zúčtuje poistné za celý uplynulý rok objektívne, korektne, správne, na základe všetkých príjmov poistenca alebo teda občana, a potom tu máme ešte výpočet preddavkov, mesačných preddavkov, čiže akýchsi záloh, ktoré sa platia každý mesiac, či je to zamestnanec, či je to SZČO, či je to samoplatiteľ alebo či je to štát za poistencov štátu, ale tie preddavky nie sú až také dôležité, dôležité je samotné ročné zúčtovanie. Čiže popíšem fungovanie odpočítateľnej položky, a teda toho zníženia odvodov na zdravotné poistenie z pohľadu ročného zúčtovania poistného, lebo to je kľúčové.
Po prvé výška odpočítateľnej položky ako takej, tá štandardná suma je stanovená podľa návrhu zákona ako 4 560 eur. Prečo 4 560 eur? Je to vlastne suma daná ako 12-krát 380 eur, čiže 12 mesiacov krát minimálna mzda pre rok 2015, 12-krát 380 je 4 560 eur. Inými slovami, v tomto bode keď sme, odpočítateľná položka môže byť najviac 4 560 eur. Kto si môže uplatniť túto odpočítateľnú položku, ako to bude ďalej fungovať? Uplatniť si to môžu len zamestnanci, čiže nie všetci poistenci, pozor, nie všetci poistenci, ale len zamestnanci, a pozor, nie všetci zamestnanci, ale len tí zamestnanci, ktorí sú zamestnaní v pracovnom pomere, v služobnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere alebo pri verejnoprospešnej práci. Ak som sa pomýlil v tých formuláciách, prepáčte mi. Čiže nie napríklad tí, ktorí sa považujú podľa zákona o zdravotnom poistení za zamestnancov z dôvodu, že pracujú na dohodu, čiže dohodárov sa to netýka. Nie takí zamestnanci, ktorí sú v postavení zamestnanca, pretože sú to napr. štatutári právnických osôb, ktorí poberajú odmenu, či je to napr. konateľ v s. r. o., člen dozornej rady, člen správnej rady alebo nejaký funkcionár v spoločenstve vlastníkov, bytov napríklad alebo v pozemkovom spoločenstve, v urbariáte poberajúci odmenu. Takže takíto ľudia, ktorí majú podľa zákona postavenie zamestnanca, si túto odpočítateľnú položku uplatniť nemôžu. Nemôžu si ju uplatniť ďalej, keď budem prechádzať k ďalším skupinám, nemôžu si to uplatniť samostatne zárobkovo činné osoby, či už sú to živnostníci, či už sú to povedzme znalci, tlmočníci, prekladatelia, umelci, autori, osoby, ktoré majú postavenie tak tých tzv. slobodných povolaní, ktorých je teda, relatívne, relatívne dosť, okolo 300- alebo 400-tisíc na Slovensku, takže tých sa to týkať nebude. Samozrejme, nebude sa to týkať ani osôb, ktoré majú príjmy z kapitálového majetku alebo z dividend, takže na tých sa to vzťahovať nebude. Tu, tu, samozrejme, sa vynárajú ďalšie otázky, prečo to je práve takto, ale k tým sa ešte dostaneme. Tak. Takže 4 560 eur, týka sa to len zamestnancov, keď to zjednoduším, v pracovnom, v služobnom pomere.
Čo to bude znamenať teda v tom ročnom zúčtovaní? Zamestnanec, ktorý by v ideálnom prípade zarábal presne minimálnu mzdu 380 eur mesačne a zarábal by to takto každý mesiac, čiže zarobil by za rok 4 560 eur hrubého, tak u neho to ročné zúčtovanie prebehne takto. Najprv sa určí príjem toho zamestnanca, ktorý teda dosiahol za rok, to bude tých 4 560 eur. Po starom, keby nebolo tejto novely, z tých 4 560 eur sa vypočítajú 4 % ako poistné zamestnanca a 10 % ako poistné zamestnávateľa. Ale po novom, ak sa tento návrh schváli, sa najskôr od príjmu zamestnanca odpočíta tá odpočítateľná položka, je to niečo veľmi podobné ako pri výpočte dane, kedy sa od základu dane odpočítavajú odpočítateľné položky, najmä odpočítateľná položka, resp. terminologicky správne nezdaniteľná časť na daňovníka, a tým sa ten základ dane zníži, čiže tu sa nám zníži vymeriavací základ na zdravotné poistenie o túto odpočítateľnú položku, čiže príjem 4 560 eur mínus odpočítateľná položka, ktorá v tomto prípade bude 4 560, výsledok, jednoduché, čistá nula. Čiže výsledný vymeriavací základ tohto zamestnanca bude čistá nula a z toho to poistné, 4 % zamestnanec, 10 % zamestnávateľ, je, samozrejme, tiež čistá nula. Takže pri takomto ideálnom zamestnancovi na rozdiel od súčasného stavu, keď sa platí poistné z príjmu 4 560 eur, sa vlastne nebude platiť poistné žiadne. Takže z pohľadu zamestnanca sa, samozrejme, dosť podstatne zvýši jeho čistý príjem, teda o tie 4 %, z pohľadu zamestnávateľa mzdové náklady, ktoré by inak boli 10 %, a bolo by to 456 eur, nebudú, pretože bude mať ten zamestnávateľ tiež nulové poistné. Čiže tuto to bude "pekne a jednoducho" fungovať.
No. Keby to bolo také jednoduché, nebude, pretože to má, samozrejme, svoje nejaké ďalšie pravidlá. Prvé pravidlo je to, ktoré je teda ďalšie najdôležitejšie, že výška odpočítateľnej položky 4 560 je len pre ten ideálny prípad zamestnanca, ktorý celý rok je v postavení zamestnanca v pracovnom pomere napríklad, má celý rok nejaké príjmy ako zamestnanec v pracovnom pomere a zarába maximálne do tých 380 eur mesačne každý mesiac. Ak by sme mali zamestnanca, ktorý bude zarábať viac, napríklad, napríklad 500 eur mesačne v prepočte v priemere, tak on zarobí za rok 6 000 eur. V takomto prípade už odpočítateľná položka nebude 4 560 eur, ale zníži sa. Zníži sa princípom za každé jedno euro príjmu nad 4 560 eur sa odpočítateľná položka zníži o 2 eurá.
Takže skúste, budem to rátať z hlavy, nemám to pripravené, budem to rátať z hlavy, skúste spolu so mnou počítať. Príjem zamestnanca bude 6 000. Pýtame sa, o koľko je to viac ako 4 560. Ak dobre rátam, o 1 440 eur je to viac, 1 440 je ten naviac rozdiel, vynásobíme ho dvomi, to je 2 880 a, jojojój, 2 880, čiže túto sumu odpočítame od tej štandardnej odpočítateľnej položky 4 560 eur. Ja si tu tajne pomáham kalkulačkou. Takže 4 560 mínus 2 280, tu to už je trošku komplikovanejšie, ako vidíte, je zhodou okolností tiež 2 280, dúfam, že som to dobre vyrátal. Tisíc štyristo... zle som to vyrátal, 1 440, to je ten rozdiel, krát dva je 2 880 a to odpočítame od 4 560 a odpočítateľná položka v tomto prípade bude 1 680 eur. Takže výpočet v ročnom zúčtovaní pre zamestnanca, ktorý zarobí 6 000 eur, bude 6 000 mínus odpočítateľná položka 1 680 eur, takže jeho výsledný vymeriavací základ bude 4 320. Čiže ten už poistné platiť bude, z tohto, z toho základu 4 320 sa vypočítajú 4 % zamestnancovi, 10 % zamestnávateľovi, čiže bude to menej, menej ako, menej ako doteraz, ale, samozrejme, už sa tam nejaké poistné počítať bude, už to bude o niečo komplikovanejšie.
Pri tomto princípe znižovania odpočítateľnej položky si ľahko zistíte a je to vlastne napísané aj v samotnom návrhu zákona, že pri príjme za rok 6 870, dúfam, že to hovorím dobre, tá odpočítateľná položka vlastne tým princípom klesania zanikne. Čiže zamestnanec z príjmom nad 6 870 alebo v prepočte na mesiac 570 eur, ročne, nárok na odpočítateľnú položku v ročnom zúčtovaní vlastne nemá a to znamená, že pre takýchto zamestnancov táto novinka v podstate žiadnym prínosom nebude, lebo sa ich týkať nebude. Čiže toto je v kocke princíp fungovania odpočítateľnej položky, ale veľmi som zjednodušoval, veľmi som zjednodušoval to, čo som teraz hovoril, upozorňujem, pretože tých detailov a problémov je tam omnoho viac, ale ku nim sa dostanem, ku nim sa dostanem o chvíľočku.
Takže teraz ďalšia časť môjho vystúpenia, a to sú výhrady. Tak výhrady už vlastne pomenoval môj predrečník Ivan Švejna, niečo som už povedal aj ja v úvode, tak to skúsim ešte raz povedať.
Prvá výhrada, najzásadnejšia výhrada je tá, že táto novinka, toto zníženie zdravotných odvodov sa týka len časti zamestnancov, a to zamestnancov v pracovnom pomere, v služobnom pomere, pri výkone práce vo verejnom záujme, čiže nebude sa to týkať ďalších skupín zamestnancov, ktorí ako zamestnanci platia poistné do zdravotnej poisťovne spolu so svojimi zamestnávateľmi, hlavne treba tu vypichnúť, že sa to nebude týkať dohodárov, hoci práve dohodári sú tí, ktorí v prepočte, je každému jasné, že majú omnoho nižší príjem ako zamestnanci v pracovnom pomere, a častokrát sú to dohodári, ktorí majú príjem len z tej dohody, je to jediné ich prilepšenie, ktoré majú k nejakej dávke v nezamestnanosti popri tom, že sú registrovaní na úrade práce. Tí, ktorí reálne chodíte do regiónov, nielen verbálne, tak viete, že takýchto ľudí, ktorí sú na úrade práce a popri tom majú nejaký 140-eurový príjem na dohodu v nejakej firmičke, takých sú desaťtisíce na Slovensku, ich sa to týkať nebude, budú platiť zdravotné odvody spolu so zamestnávateľmi tak ako doteraz a ďalej skupina či 300-, alebo 400-tisíc živnostníkov, tých sa to, samozrejme, tiež týkať nebude. A tu sa chcem pristaviť.
Ak sa tu bavíme alebo budeme baviť o tom, kto túto výhodu pre zamestnancov vlastne reálne zaplatí, tak ja tvrdím, že reálne to zaplatia najmä živnostníci. Prečo? No preto, lebo táto vláda, táto vláda od roku 2012 permanentne zvyšuje živnostníkom odvody. Či je to na sociálne, či je to na zdravotné poistenie. V prvom rade treba pripomenúť, tí, čo si nepamätajú a nevedia, že minimálny vymeriavací základ živnostníka bol vašou vládou zvýšený a vašimi hlasmi zvýšený tak, že ten minimálny základ sa zo 44 % priemernej mzdy zdvihol na 50 % minimálnej mzdy, pamätáte si možno na tú pamätnú dvojtýždňovú schôdzu v auguste 2012, kedy sme tu navzájom súperili, ako to bude, ale, samozrejme, opozícia nemala šancu, vtedy pán minister Richter vyhlásil, že to zvýšenie minimálneho základu pre živnostníkov je dôležité pre to, aby mali živnostníci vyšší dôchodok. Pri súčasných pravidlách výpočtu dôchodku zo Sociálnej poisťovne to bez debaty je pravda. Vyšší vymeriavací základ, vyšší dôchodok. Keby sme staticky zobrali, že aj 25-ročný živnostník pôjde o 40 rokov do dôchodku pri súčasnom zákone o sociálnom poistení, tak by to bola pravda. V každom prípade tento argument na zvýšenie minimálnych odvodov živnostníkov, ak by som aj s výhradami prijal pre dôchodky, nemôžem ho prijať pre zdravotné poistenie, pretože zdravotné poistenie je čistá daň. Tam je z tohto pohľadu úplne jedno, či platíte 40, 50 alebo 60 eur mesačne, pretože v tom našom zdravotníctve dostanete úplne rovnaké služby, či platíte 40, 50, 60 eur alebo či neplatíte ako poistenec štátu vôbec nič. Takže to tvrdenie pred dvoma rokmi, že treba zvýšiť minimálne odvody, aby za to živnostníci aj niečo dostali, tak sa vás, pán minister, obrazne pýtam, dostanú alebo dostali živnostníci nejaké lepšie vyšetrenie v zdravotníckych zariadeniach? Sú im predpisované lepšie lieky? A nebudem rýpať do toho, že áno, majú väčší komfort pri počítačovom tomografe, ktoré sú stále drahšie a drahšie, a nepochybne túto kvalitu prístrojov čerpajú aj niektorí živnostníci, ale Martin Chren sa k tomu ešte tiež vyjadrí rád, počkáme si na jeho pozmeňovák.
Čiže zdravotné poistenie, to všetci dobre vieme, je čistá daň. Zvýšenie minimálneho základu, tu ku ktorému došlo pred dvoma rokmi pre živnostníkov, to bolo čisté zvýšenie ich zdravotnej dane. Nič iné. A nielen to. Živnostníkom ste zmenili koeficient, ktorým sa delí ich vymeriavací základ, teda základ dane pri výpočte vymeriavacieho základu na sociálne a zdravotné odvody. A pri zdravotných odvodoch, ak si to náhodou, kolegyne, kolegovia, neuvedomujete, pôvodne bol ten koeficient, ktorým sa delil základ dane, zvýšený o odvody 2,14. Čiže delil som dvoma, dva celá štrnástimi. Tento koeficient v roku 2013 bol už iba 1,9, tento rok 1,6 a na budúci rok to je to permanentné zvyšovanie odvodov, o ktorom hovorím, bude iba 1,486. Pre tých, čo sú slabší v matematike, chcem zdôrazniť, že klesanie tohto koeficientu znamená zvyšovanie výsledného vymeriavacieho základu, pretože týmto koeficientom sa nenásobí, ale delí. Delenie stále znižujúcim sa koeficientom znamená, že ten výsledok je stále vyšší a vyšší. Čiže živnostník, ktorý má konštantné príjmy každý rok, prekvapene pozerá, keď mu príde vždy ročné zúčtovanie zo zdravotnej poisťovne, ako je to možné, že mne sa stále takisto nedarí, ako vlani, ako predvlani, stále je to na figu, ale pritom sa mi tie zdravotné odvody stále každý rok zvyšujú. Je to jednoducho tým, že ten koeficient sa znižuje.
Na budúci rok takisto ide hore minimálny základ pre živnostníkov, klesá ten koeficient, čiže na jednej strane je pekné, že znižujete odvody časti zamestnancov, ale je škaredé, že vôbec nemyslíte na to, že živnostníkom sa každý rok už tri roky za sebou odvody zásadným spôsobom zvyšujú. Ja sa pýtam, nie je náhodou takýto návrh, ktorý takto pozitívne diskriminuje len určitú časť poistencov, protiústavný? Ako sa k tomu majú, ako sa na to majú pozerať tie státisíce živnostníkov, tie státisíce dohodárov? Prečo sa táto novinka, ktorá je v zásade dobrá, lebo je to znižovanie odvodov, každé znižovanie odvodov v zásade poteší, prečo sa táto novinka týka len istej časti zamestnancov, aj to nie všetkých?
A ďalšia vec. Hovoríte v zdôvodnení, že tých 150 mil. sa vlastne vykompenzuje tým, oficiálne, že štát zaplatí viac za svojich poistencov. Teda v tom návrhu je percento 4,16. Neviem, či sa to ešte zmení cez nejaké pozmeňováky, možno hej. Ale ten princíp, tu si, prosím vás, všimnite, znova sa vrátim k živnostníkom. Koľko platia živnostníci to minimum a koľko platí štát za poistencov štátu? Živnostník musí zaplatiť najmenej 14 % z 50 % priemernej mzdy. Podľa zákona, tak ako je napísaný, ako teraz neberiem tie prechodné ustanovenia, že každý rok sa to nejako viac či menej mení. Podľa zákona štát platí za svojich poistencov 4 % z priemernej mzdy. Ešte raz. SZČO 14 % z polovice minimálnej mzdy, štát 4 % z priemernej mzdy. Takže keď to dáme na rovnakú bázu, aby sa to dalo porovnať. Živnostník 14 % z polovice priemernej mzdy, to je to isté, ako keby živnostník platil 7 % z priemernej mzdy. Štát platí 4 % z priemernej mzdy. Takže tu už máme rovnakú porovnávaciu bázu. Štát 4 % za poistencov štátu z priemernej mzdy, živnostník, keď som to prepočítal, 7 % z priemernej mzdy. Čiže skoro dvakrát toľko. A nielen živnostník, ale aj tzv. samoplatiteľ, inými slovami dobrovoľne nezamestnaný, takisto platí vlastne v prepočte 7 % z priemernej mzdy.
Pýtam sa, kde je tu nejaká spravodlivosť. Živnostník musí platiť najmenej 7 % z priemernej mzdy v prepočte, štát platí plus-mínus 4 %. Kde je tu nejaká spravodlivosť? Štát platí nejakých 33-34 eur mesačne, živnostník platí teraz 56, na budúci rok 57 eur mesačne. Kde je tu spravodlivosť? Ten poistenec štátu čerpá menej zdravotnej starostlivosti ako živnostníci? Nevyznám sa do toho, ale laicky si myslím, že je to skôr naopak. Deti, dôchodcovia sú z pohľadu výdavkov zdravotných poistení zrejme, zrejme väčšou príťažou na výdavky ako živnostník, ktorý maká od rána do večera celý rok a nedovolí si byť chorý.
Mimochodom, vy vlastne zdôvodňujete, vy vlastne zdôvodňujete ten výpadok 150 alebo 160 eur tým, že nahradia to poistenci štátu, resp. zaplatí to štát. A hovoríte teda o 4,16 %, že by to malo stačiť. To je veľmi zaujímavé, pretože ja som si, dal som si tú námahu a pozrel som si históriu v zákone, koľko kedy štát platil za svojich poistencov, takže ten štandard je 4 % z priemernej mzdy, ktorý bol dodržaný za roky 2005, 2006, potom za rok 2007 šlo v prepočte o zvýšenie na 4,33 %, v roku 2008 to bolo 4,5 %, v roku 2009 4,9 %, v roku 2010 4,78 %, v roku 2011 4,32 %, v roku 2012 v prepočte 4,16 % a v roku 2013 4,25. Čiže ak v tom odôvodnení uvádzate, že vlastne keby sa nič nestalo, tak na budúci rok by štát platil len nejakých 3,60 niečo, tak to sa mi teda, pán minister, ako neviem, no, ja do tých čísel až tak nevidím, ale to sa mi naozaj nezdá, ak doteraz to vždy bolo tak, že ledva tie 4 % stačili a bolo treba pridávať tu 4,3, tu 4,5, tak zrazu žeby stačilo 3,6, to mi nejako nejde do mojej kotrby. Takže tie vaše odôvodnenia, že nárast na 4,16 je vlastne nárast z 3,6, a preto to stačí, to sa mi, pán minister, nejako nezdá. Ale určite moji post rečníci sa k tomu ešte kvalifikovanejšie vyjadria.
Dobre, poďme teraz, poďme teraz na ďalšie výhrady. Odpočítateľná položka, ktorá sa teda odpočíta od príjmu zamestnanca, je v tom štandarde, vrátim sa k mesačnej báze, 380 eur mesačne a znižuje sa s narastajúcim príjmom tak, že už pri 570 eurách mesačne takýto zamestnanec nárok na tú odpočítateľnú položku mať nebude. Čiže tá moja výhrada je tá, že vyklesávanie odpočítateľnej položky je príliš prudké. Už som tu spomínal určitú paralelu zo zákonom o daniach z príjmov, kde je už dlho zavedená nezdaniteľná časť na daňovníka, čiže tiež takáto akási odpočítateľná položka. Tam to, pán minister, pre vašu informáciu funguje tak, že tá odpočítateľná položka pri daniach je 316 eur mesačne a platí tých 316 eur mesačne až do mesačného príjmu, zjednodušujem, približne 1 600, 1 700 eur mesačne. Čiže celá tá obrovská skupina, čiže drvivá väčšina zamestnancov má tú svoju daňovú odpočítateľnú položku 316 eur rovnakú. Či zarába minimálnu mzdu, či zarába 570 eur, či zarába 800 eur, 1 000 euro, alebo 1 500 euro. Všetci títo to majú v rovnakej výške. Aj je to tak dobre. Tu ale ste zaviedli alebo zavádzate princíp, kedy má odpočítateľná položka klesať veľmi prudko v pásme od 380 do 570 eur. Poviete, no ale na viacej peňazí nemáme. Čo je logické, pretože vás obdivujem, že vôbec na toto ste akože peniaze zohnali, lenže čo to bude znamenať. Čo to bude znamenať?
Znamená to po prvé to, keď sa vrátime k dôvodom na skrátené legislatívne konanie, lebo sa prudko zvýšila minimálna mzda a môže to znamenať značné škody štátu, pretože môžu mať podniky hospodárske ťažkosti a môže dôjsť k prepúšťaniu a tak ďalej, to, čo ste napísali vy sami do dôvodovej správy a s čím ja, samozrejme, súhlasím, chcem teda túto vašu myšlienku rozvinúť, to ten prudký nárast minimálnej mzdy na 380 eur v zmysle Zákonníka práce, § 120 Zákonníka práce, sadzby mzdových, minimálne sadzby mzdových nárokov znamená, že v tomto štáte v tejto, krajine je zavedených vlastne šesť pásiem minimálnej mzdy a tým, že vaša vláda zdvihla tú spodnú na 380, sa automatický zdvíha aj tých ďalších päť. A zamestnávatelia musia automaticky od januára zvýšiť mzdy všetkých takýchto zamestnancov, nielen tých nízkopríjmových.
A pýtam sa, teda kde je nejaká kompenzácia pre tých priemerne alebo mierne nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov, tí, ktorí zarábajú tých 600 alebo 700 eur, pretože aj tým musia zamestnávatelia zdvihnúť zo zákona mzdy. Ale týmto tú kompenzáciu cez odpočítateľnú položku pri zdravotných odvodoch neponúkate. Ak na jednej strane tvrdíte, že môže dôjsť k škodám a k prepúšťaniu, a takíto zamestnanci, tí sú čo? Tam nemôže náhodou dôjsť tiež k prepúšťaniu? Všetci zamestnanci v tomto štáte sú tí, ktorí z hľadiska nemožnosti inej príležitosti stoja v tých kórejských fabrikách a montujú káblové zväzky? Sú aj takí zamestnanci, ktorí zarábajú tých 500, 600, 700 eur a ktorým pôjde mzda hore, to ich poteší, ale zamestnávateľ bude musieť utiahnuť tie zvýšené náklady. A čo keď to nedokáže? Tak ako vy sám to tvrdíte v dôvodovej správe, môže dôjsť v tejto, v tomto pásme takýchto zamestnancov k prepúšťaniu. A, mimochodom, takíto zamestnanci majú aj vyššie nároky na dávku v nezamestnanosti, keby som sa už v tom začal piplať. Taký nebude mať 200 eur mesačne, ale taký bude mať 300 alebo 350 eur mesačne, čiže z pohľadu štátu a Sociálnej poisťovne aj tie výdavky na dávky v nezamestnanosti budú vlastne vyššie, ako keby bol prepustený zamestnanec pracujúci za minimálnu mzdu, ale to sú už naozaj detaily.
Ďalšia vec, ďalšia vec je tá, že zamestnávatelia si prečítajú tento váš zákon. Pri mzde od 380 do 570 eur mesačne sa platia nižšie zdravotné odvody. Tak tí zamestnávatelia, ktorí si povedia, no super, tak to využime môže sa stať, samozrejme, pokiaľ tie sadzby minimálnych mzdových nárokov dovolia podľa toho, akí sú to zamestnanci, môže sa stať, keď dnes zamestnanec zarába 600 eur, že sa s ním dohodnú, že jeho mzda pôjde dole povedzme na 500 alebo 450 eur, zvyšok mu dajú načierno na ruku alebo cez cesťáky, alebo cez niečo, aby využili, aby využili túto výhodu, ktorú zavádzate pri zdravotných odvodoch. Takéto uvažovanie zamestnávateľovi je prirodzené, pretože ak by nič nespravili, to, čo som hovoril pred dvoma minútami, ich náklady pôjdu hore. Takto, takto využijú, že to pásmo je v tom rozmedzí 380 - 570 eur, a dohodnú sa so zamestnancami na znížení mzdy tak, aby, tak, aby vyťažili túto výhodu aj pri takýchto zamestnancoch. Aj ten samotný zamestnanec to prijme, pretože aj on bude mať nižšie zdravotné odvody, zvyšok dostane cez cesťáky, čiže on si na svoje príde, bude mať o 10-20 euro vyšší čistý príjem, no prečo by to neprijal. Čiže čo sa stane, čo sa stane? V tejto krajine poklesnú reálne mzdy, to je po prvé, ale po druhé, ak teda ste starostliví strážcovia štátnej kasy, tak takýto stav by vás mal znepokojiť, pretože dôjde k poklesu výberu daní a odvodov, pretože takto sa tí zamestnávatelia so svojimi zamestnancami prirodzene budú chovať.
Zdôrazňujem ešte raz, v daniach od minimálnej mzdy do 1 600 eur mesačne je odpočítateľná položka stále 316 eur, tam ten zamestnávateľ so zamestnancom nemá dôvod na nejaké špekulatívne správanie, ale tu áno, lebo to, čo zavádzate, je veľmi nebezpečné. Môže to znamenať ďalšie výpadky na odvodoch a na daniach. Vy ste si zrátali mechanicky kla-kla-kla 150 mil., lebo takýto počet zamestnancov je v týchto a v týchto príjmových pásmach podľa evidencie Sociálnej poisťovne. Lenže ja vás varujem, že zamestnancov, ktorí spadnú zhora do toho nízkopríjmového pásma, môže vám pribudnúť. To znamená, že aj oni budú čerpať toto zvýhodnenie, to je po prvé a po druhé, zníži sa im mzda, to znamená, klesnú odvody do Sociálnej poisťovne, klesne výber daní. Toto ste chceli, ak áno, tak blahoželám.
Ďalšia výhrada, ktorá znova súvisí s tými 570 eurami... (Rečník sa obrátil na odchádzajúceho podpredsedu vlády a ministra financií.)
Áno, to sa nedá počúvať, pán podpredseda vlády (reakcia podpredsedu vlády a ministra financií), choďte preč, choďte preč rovnako ako väčšina vašich poslancov, choďte preč... (Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, potom. Nech sa páči.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ja toto odporúčam, pozrite si na minulej schôdzi... (Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, nehádajte sa, pán poslanec, pán minister. (Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií.)

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Vy sa nehanbíte, že predkladáte takéto zákony? Takéto somariny? Vy si myslíte, že ľudia sú blbí? Toto je minister financií tejto krajiny, ktorý predkladá takéto zákony! (Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, ukľudnite sa. Pán poslanec, vy pokračujte a, pán minister, potom môžete požiadať o slovo. No, tak... (Reakcia podpredsedu vlády a ministra financií.)
Nech sa páči.

Poprosím, aby bolo jasné každému, že začal tu na mňa hučať pán podpredseda vlády, ja len reagujem, ak si niekto myslí, že si bude tu môcť po mne... skákať po hlave, tak to, to sa, to sa veľmi mýli. (Reakcie z pléna.) Opakujem ešte raz, ja som tu v pokoji prednášal svoj príspevok a zrazu tu začujem nejaké hučanie a urážky na moju adresu. Vy si to necháte, pán Galis? Keď vás niekto začne takto, na vás. Áno? (Reakcia z pléna.)
Dobre, poďme ďalej. Odpočítateľná položka sa zastaví pri 570 eurách. Ďalšia nespravodlivosť, ktorá je s tým spojená, je táto. Predstavte si rodinu, kde obidvaja dospelí - otec, matka - pracujú a každý z nich má príjem povedzme vo výške minimálnej mzdy, 380 eur. Pozitívne pre nich bude to, že obidvaja využijú odpočítateľnú položku naplno a ani jeden ani druhý rodič v tejto rodine nebude platiť zdravotné odvody, to znamená, z tých 380 eur každý ušetríte 4 %, čiže majú ako rodina vyšší čistý príjem. Nespravodlivosť spočíva v tom, že keď si porovnáme inú rodinu, kde matka je povedzme na materskej rodičovskej dovolenke, nepracuje - nepracuje, to znamená, nemá ani ako využiť túto výhodu - a otec maká za dvoch a zarába nie 380, ale 380-krát dva, tých 760 eur zarobí sám otec, napríklad preto, lebo má dve zamestnania, má ešte popri zamestnaní dohodu alebo nejakú živnosť, tak on pri príjme 760 eur si odpočítateľnú položku uplatniť nemôže. Čiže takáto rodina napriek tomu, že majú ten istý hrubý príjem, bude mať omnoho nižší čistý príjem, pretože si ten jeden pracujúci nebude môcť odpočítateľnú položku uplatniť.
Kontrast zase k daniam, pri daniach si ten otec, manžel, ktorý zarobí 760 eur, nezdaniteľnú časť na daňovníka uplatniť môže, a pokiaľ jeho manželka je na materskej alebo rodičovskej dovolenke, tak si vlastne môže uplatniť nezdaniteľnú čiastku aj za tú manželku, čiže tam je to relatívne spravodlivé. Ale tu v tomto systéme, ktorý zavádzate, to spravodlivé nebude. Čiže rodina, kde iba jeden rodič pracuje a druhý, obvykle matka je pri malých deťoch, túto výhodu mať v zásade nebudú a to je voči nim nespravodlivé. To je jednoducho zlé riešenie.
Ďalší problém, nedoplatky v ročnom zúčtovaní, vy teraz, vy teraz vyjdete s veľkou propagandou, aha, znižujú sa zdravotné odvody nízkopríjmovým zamestnancom, treba urobiť toto, toto, toto. Dobre, tak zamestnávateľ so zamestnancami to využijú, zamestnanci si uplatnia odpočítateľnú položku, lebo zarábajú 400 eur, povedzme 450 eur mesačne, tak si to, tak si to uplatnia, tak si to uplatnia a budú sa tešiť aj zamestnanec, aj zamestnávateľ, že majú nižšie odvody na zdravotné poistenie. Upozorňujem ale, že tu pôjde o preddavky, o zálohové platby nejako vypočítané, lebo tie zálohové platby byť jednoducho musia a nejako to funguje.
Ale predstavme si, že ten zamestnanec dostane raz alebo dvakrát do roka nejakú odmenu, a bude mať v nejakom mesiaci nie 450 eur tak ako obvykle, ale bude mať povedzme 700 alebo 800 eur alebo dostane nejaké bonusy, dostane nejaké odmeny, výkonnostné prémie. To sa stáva, to je fajn. Čo sa stane v ročnom zúčtovaní? V ročnom zúčtovaní sa stane, že sa to prepočíta celé na ročnej báze, príjem aj výška odpočítateľnej položky, a potom v ročnom zúčtovaní tá samotná odpočítateľná položka bude omnoho nižšia, resp. možno žiadna a výsledkom budú nedoplatky zamestnanca, nedoplatky zamestnávateľa, čiže veľmi nepríjemné prekvapenie, ktoré príde, ktoré príde, pozor, tejto firme a tomu zamestnancovi niekedy v lete 2016. Dobre si strážime v hlave ten pomyselný kalendárik a vieme, že leto 2016, to je obdobie, kedy tu už bude nejaká iná, ale nie vaša vláda. Čiže tento problém, tá nespokojnosť ľudí s tými nedoplatkami padne nie na vašu hlavu, ale na niekoho iného. Takže fajn. Ja viem, už vám to píšu hore, že, pozor, nebude si môcť uplatniť pri preddavkoch odpočítateľnú položku taký zamestnanec, ktorý má naraz viac nejakých aktivít, podniká popri zamestnaní alebo má ešte dohodu, áno, beriem, to ste urobili relatívne dobre, taký zamestnanec si to naozaj uplatniť nemôže a to mu vzniknú, naopak, pri ročnom zúčtovaní možno nejaké preplatky.
Ale zamestnanec s kolísavým príjmom alebo zamestnanec, ktorý na pol rok a zmení zamestnávateľa, zarábal 450, kašlem na teba, mám ponuku za 600, tak idem robiť za 600 od leta k inému zamestnávateľovi, takisto v ročnom zúčtovaní to dopadne tak, že celoročný príjem je skratka vyšší ako príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky a ten jeho pôvodný zamestnávateľ, ktorý sa tešil, ako som ušetril na zdravotných odvodoch, zrazu zistí, že má doplácať nejakých 200 alebo koľko eur v ročnom zúčtovaní. Takže pozor na tieto veci. Pán podpredseda vlády už odišiel, takže dobre, ja teda upozorňujem zamestnávateľov aj na toto, že toto sa môže stať, aby sa veľmi nevytešovali z toho, ako, ako ušetria na zdravotných odvodoch, pretože niektorí v konečnom dôsledku neušetria.
A teraz budem, teraz budem v záverečnej, teda nie, v predposlednej časti svojho vystúpenia, lebo posledná budú pozmeňováky, v predposlednej časti svojho vystúpenia poviem to, čo som chcel pôvodne hovoriť, ako sa hovorí, medzi štyrmi očami s ľuďmi, ktorí vám toto písali. Ale zrejme k tomuto stretnutiu nedôjde, keďže sa pán podpredseda vlády zachoval voči mne tak, ako sa zachoval, kašlem ja na vás, riešte si to sami. Takže z tohto miesta chcem ešte vysloviť niekoľko technických pripomienok, ktoré sú ale veľmi dôležité, pretože ak ich neurobíte, tak vám to nebude fungovať.
Prvá pripomienka je znižovanie odpočítateľnej položky, ktorá sa má znižovať v závislosti od celkového vymeriavacieho základu. To som ešte dnes nepovedal, aby som vás príliš neunavil, ale teraz už musím ísť do týchto technických detailov. Pán spravodajca, keby ste boli dali túto novelu do riadneho pripomienkového konania, tak som tu možno dneska vôbec nemusel stáť. Takže poprosím vás, vydržte tu hodinu, hodinu a pol počúvať moje vystúpenie, prípadne sa nechajte vystriedať, ak na to nemáte nervy, ale ja tu stojím preto, aby som aspoň touto formou sa snažil vám pomôcť, ak to nechápete! Ešte včera tu pán nový predseda parlamentu rozprával niečo o novej politickej kultúre a o spolupráci s opozíciou. Už ste zabudli na jeho slová? Ja si ich ešte pamätám. A preto hovorím to, čo hovorím. Ak to beriete osobne, tak prepáčte, ale mne ide o dobro veci. Mne ide o to, aby tento zákon bol dobrý, a nie patlanina.
Takže prvá pripomienka je, v tom ročnom zúčtovaní odpočítateľná položka 4 560 eur sa znižuje, ak má ten občan, ten poistenec vymeriavací základ, resp. príjem vyšší ako 4 560 eur. To som už vlastne povedal. Ale nepovedal som, že to znižovanie odpočítateľnej položky závisí nielen od príjmu, ktorý má ten zamestnanec ako zamestnanec, napr. v pracovnom pomere, ale to znižovanie závisí aj od ďalších jeho príjmov. Napríklad ak má v súbehu aj nejakú dohodu alebo ak je popri tom živnostník, tak sa berú do úvahy aj jeho príjmy, ktoré má z tej dohody alebo napríklad z tej živnosti.
A chyba, ktorú máte v návrhu zákona, je tá, že to znižovanie odpočítateľnej položky podľa toho, čo ste tam napísali, závisí od celkového vymeriavacieho základu poistenca podľa § 13 ako celku zákona. Čiže ak by som mal postupovať podľa toho, čo ste napísali, som zdravotná poisťovňa, robím ročné zúčtovanie, tak zoberiem do úvahy celý § 13 od tohto poistenca. A čo to je? A teraz dávajte pozor. Celý ten § 13 je vymeriavací základ, napríklad v prípade živnostníka nie je jeho reálny vymeriavací základ, ktorý dosiahol na základe daňového priznania, ale tam sa zohľadňuje aj minimálny vymeriavací základ. Čiže ak som živnostník počas celého roka a môj minimálny základ bude 412 eur na budúci rok mesačne, tak môj celkový vymeriavací základ zo živnosti je 4 944 eur, ak to dobre počítam z hlavy. A ak mám popritom dajme tomu 3 000 eur zo zamestnania, tak je jasné, že po takomto spočítaní nárok na odpočítateľnú položku nemám vôbec, resp. ak je tam nejaký iný súbeh, tak ťažko to takto z hlavy rýchlo povedať, ale asi rozumiete, čo som tým chcel povedať, že brať do úvahy minimálny vymeriavací základ, to je § 13 ods. 10, je absolútne nesprávne, to je veľká chyba, má sa brať do úvahy ten skutočný § 13 ods. 7, pardon, nie 7, ale 2, § 13 ods. 2 sa má brať, ale nie celý § 13.
Ďalej keď si vezmete, ak som časť roka samoplatiteľ, lebo nemám, lebo nemám povedzme žiadne zamestnanie mesiac alebo dva a som dobrovoľne nezamestnaný, aj ten povinný minimálny základ samoplatiteľa, to je ďalších 412 eur mesačne, sa má brať do úvahy. A to pritom nie je žiadny príjem. To je nulový príjem, ale v zmysle definície § 13 je to 412 eur mesačne. Obrovská chyba, ktorú ste urobili!
Ďalšia chyba, ktorú ste urobili, je tá, a to je už úplne brutálne, že v § 13 je, prosím pekne, definovaný aj vymeriavací základ poistenca štátu. Čiže keď som povedzme časť roka poistenec štátu ako dôchodca alebo ako evidovaný nezamestnaný, tak môj vymeriavací základ je priemerná mzda, 824 eur mesačne sa má zarátať podľa vášho znenia, podľa vášho návrhu do celkového príjmu toho poistenca. Veď to je úplná blbosť. Čo ste sa zbláznili?
Ďalší problém je problém pri metodike, ktorú ste napísali do vlastne toho postupu pri výpočte odpočítateľnej položky, ktorý ste napísali jednoducho zle. Ten postup má byť takýto. Najskôr sa má v prvom kroku, v nejakom prvom odseku stanoviť tá štandardná suma, hovorím na ročnej báze, 4 560 eur. Už tu máte problém, pretože tých 4 560 eur máte napísaných v zákone natvrdo. Prečo ste tam dali 4 560, pán minister? Asi viete, že preto, a keď to neviete vy, tak to poviem za vás, že je to 12-násobok minimálnej mzdy platnej v roku 2015. To znamená, 12-krát 380 eur je 4 560 eur. Tento výpočet je excelentný a sedí to na euro. 12-krát 380 je 4 560. Blahoželám! To sa podarilo ako jedno z mála. Ale pozor! Ja sa vás pýtam, a v roku 2016 sa nebude zvyšovať minimálna mzda? Predpokladám, že bude. Možno bude 400 eur. A tým pádom by potom tá odpočítateľná položka pre rok 2016 mala byť 12-krát 400, 4 800 eur. To hovorím príklad. To chcete každý rok novelizovať tento zákon? Nemalo to byť napísané v tomto znení tak, že je to 12-násobok pre daný rok platnej minimálnej mzdy, aby sa to zvyšovalo automaticky so zvyšovaním minimálnej mzdy? Alebo je to naozaj čistý marketing, o ktorom tu teda hovoríme s opozíciou už opakovane, že skrátka jedno, ako bude potom, dôležité je, aby v tom predvolebnom roku 2015 ste vyzerali za pekných? Budete vyzerať za krajších, ak tam dáte číslo dané nie ako 4 560, ale ako 12-násobok aktuálnej platnej minimálnej mzdy a bude to lepšie fungovať. Takže to je prvý bod, stanovenie tej úvodnej sumy 4 560 eur, kde máte v podstate logickú chybu.
Druhý bod má byť ten, že táto suma sa má krátiť podľa toho, ako dlho mal alebo nemal zamestnanec príjmy zo zamestnania počas daného roka. Už v tom druhom kroku sa má krátiť, nie v treťom, zdôrazňujem ľuďom, ktorí sedia na balkóne a píšu si, nech si to píšu poriadne. Čiže prvý krok, 4 560 eur, resp. 12-násobok minimálnej mzdy, druhý krok, krátenie, krátenie podľa toho, či zamestnanec bol v zamestnaní, resp. mal príjmy počas celého roka. Čiže napríklad keby mal príjmy iba jeden jediný mesiac, aby sa mi to ľahšie rátalo, tak by tá odpočítateľná položka bola 380 eur. Keby mal príjmy dva, tak 760 eur a tak ďalej.
Tretí, tretí bod v tom výpočte má byť ten, že ak je príjem zo zamestnania nízky, nižší ako doteraz stanovená suma odpočítateľnej položky, tak tá odpočítateľná položka sa dá na roveň toho nízkeho príjmu. Čiže napríklad keby mal zamestnanec odpočítateľnú položku po prvom a druhom kroku povedzme 4 000 eur, lebo 4 560, ale nepracoval celý rok, tak 4 000, ale jeho príjem by bol v skutočnosti povedzme 3 500, tak v tomto treťom kroku upravím odpočítateľnú položku na 3 500 eur.
A štvrtý, posledný krok je ten, že pozriem sa, či okrem tohto mal zamestnanec ešte nejaké iné príjmy podľa § 13, ale tých správnych odsekov. Napríklad mal by ešte 500 na dohodu. Takže po treťom kroku som na výške 3 000 eur, mal ešte 500 eur na dohodu a tých 500 eur na dohodu neposudzujem, že o koľko má viac nad 4 560, tam máte brutálnu chybu, ale posudzujem, o koľko je to viac ako 3 000 eur v tomto mojom príklade. Je to o 500 eur viac. 500-krát dva je 1 000, čiže odpočítateľnú položku znižujem o 3 000, znižujem o 1 000 eur. Čiže v tomto príklade výsledok bude, odpočítateľná položka je 2 000 eur, a nie ani 4 560, ani 4 000, ani 3 000, ale 2 000 eur, pretože, pretože ten zamestnanec, ešte raz, nepracoval celý rok, jeho príjem bol len 3 000 eur a ešte k tomu mal 500 eur na dohodu. Takto by to malo fungovať, lebo inak vám to nebude fungovať dobre. Varujem vás. Varujem vás. Budete sem o dva mesiace nosiť novelu tohto zákona, ak to neurobíte poriadne.
A podobne je to pri preddavkoch. Pri výpočte preddavkov. Tam sa najskôr stanoví štandardná suma, čo je teda 380 eur, ale správne by to mala byť suma daná ako aktuálne platná minimálna mzda. V druhom kroku krátenie, ak zamestnanec nepracoval celý mesiac, napr. na 320 eur, lebo nepracoval celý mesiac. V treťom kroku sa pýtam, aký bol jeho reálny príjem zo zamestnania, povedzme 250 eur, tak to klesne na 250 eur.
Ďalšia pripomienka. Keď tu hovorím, že zamestnanec pracoval počas celého roka alebo nepracoval. Čo je to, prosím vás, čo to je "mal príjem"? Čo to je "mal príjem"? Lebo vy to nikde v paragrafoch, ktoré navrhujete, nikde nespomínate. Čiže tu vzniká stav právnej neistoty. Čo to je ten stav, kedy zamestnanec mal príjem zo zamestnania? Ja vás chcem poprosiť, aby ste do tohto znenia dali odkaz na § 11 ods. 3 zákona, lebo tak sme my, ktorí s tým niečo robíme, naučení pracovať, aby to bolo ale každému jasné.
Štvrtá pripomienka je, akým spôsobom si zamestnanec pri výpočte preddavkov uplatní tento nárok. Postavili ste to tak, že § 23 ods. 6 "zamestnanec oznámi". Tak po prvé, do toho § 16 treba domontovať slovné spojenie, že odpočítateľná položka sa uplatní vtedy, keď to zamestnanec oznámi, keď to neoznámi, tak sa neuplatňuje, aby to bolo jasné, na čo to oznámenie je vlastne dobré.
A ďalší problém je ten, že ak si niekto myslí, že zamestnanci sú tu múdrejší ako napríklad podpredseda vlády a vedia jasne, kedy si majú a kedy si nemajú uplatniť odpočítateľnú položku, tak to ste na omyle. Zamestnanci budú mať v tom absolútny hokej. Zamestnanec nebude vedieť, či si môže alebo nemôže uplatniť odpočítateľnú položku. Tu je veľké riziko, že veľa zamestnancov si to uplatní, lebo sa to niekde dočítajú, niekto im to povie, ale pritom podľa § 23 ods. 6 by si to uplatniť nemali, pretože majú niekde pomimo ešte nejakú dohodu alebo majú nejaké podnikanie. Takých zamestnancov je strašne veľa. Ja som bol minulý týždeň na Orave a tam som teda sa snažil vysvetliť, čo ste to vymysleli, a tie pani mzdárky sa mi začali smiať, však toto sa našich zamestnancov týkať nebude, lebo prakticky každý jeden okrem toho, že má vo firme u nás zamestnanie, má nejakú dohodu alebo má nejakú živnosť. Čiže chcem trošku schladiť vaše nadšenie, že koľko zamestnancov si to uplatní, lebo na takej Orave si to neuplatní príliš veľa zamestnancov, čo som sa dozvedel. A druhá vec je, keď si to aj uplatnia v nevedomosti, hoci by si to uplatniť nemali, lebo majú ešte tú dohodu alebo živnosť, tak budú mať problémy oni a zamestnávatelia v ročnom zúčtovaní.
No a posledná pripomienka. Posledná pripomienka je, že úplne ste zabudli na to, že zamestnanec môže mať viacero zamestnaní nielen tak, že mám zamestnávateľa č. 1 a zamestnávateľa č. 2, kde mám napríklad dohodu. Ale sú taj takí zamestnanci, ktorí majú viac právnych vzťahov v tej istej firme. Napríklad v tej istej firme mám aj pracovný pomer a na nejakú inú činnosť mám uzatvorenú aj dohodu. Alebo v tej istej firme som aj zamestnaný v pracovnom pomere alebo som tam štatutár s nejakými odmenami. Čiže mám postavenie zamestnanca v tej istej firme dvakrát a na to ste zabudli. Takýto zamestnanec by si v prvom rade nemal uplatňovať odpočítateľnú položku. To ste tam nenapísali. Napísali ste, keď má iných zamestnávateľov, ale nie, keď má dva vzťahy, keď sa považuje za zamestnanca v tom istom zamestnaní. To tam nemáte. Môžete pozerať, koľko chcete. Takže to tam treba dať, lebo inak budú problémy. A ďalej budú problémy, aj keď to tam dáte s vykazovaním, pretože, pretože ten, kto sa vyzná, aký je dnes systém vykazovania prihlasovania zamestnancov do zdravotnej poisťovne, tak vie, že už bez toho, že by sa zaviedla ďalšia komplikácia, ďalšia výnimka, je ten systém strašne komplikovaný. Ale platí, že ak je niekto zamestnancom povedzme tak v tej istej firme, že má súbeh konateľ s odmenou alebo štatutár s odmenou a zároveň pracovný pomer, tak ho tam znova účtovníčka prihlasuje v takomto súbehu iba raz v tom akomsi pomyselnom súčte. Čiže keď je konateľ celý mesiac, ale pracovný pomer vznikne 20. januára, tak ho má už celý mesiac január prihláseného ako zamestnanca a nič ďalšie nerobí. A pýtam sa vás, teda ako bude zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní vedieť, že on bol zamestnancom až od 20. januára, myslím tým zamestnancom, ktorý si môže uplatniť odpočítateľnú položku. Ako to bude vedieť? Odpovedám si sám. Nijako. Pri súčasnom spôsobe vykazovania to nebude vedieť nijako. Zdravotné poisťovne, ak za vami nezačali chodiť s tým, že tuto máte chybu, tak chodiť začnú.
Dobre, posledná časť môjho vystúpenia, pozmeňováky. Ja viem, že sme v prvom čítaní. Viem, že sme v prvom čítaní, ale keďže čas pôjde veľmi rýchlo, tak avizujem, avizujem touto cestou, aké pozmeňováky spolu s kolegyňami a kolegami chcem predložiť k zákonu o zdravotnom poistení. Prvý pozmeňovací návrh bude návrh, kde navrhneme zrušiť tzv. minimálne vymeriavacie základy pre samostatne zárobkovo činné osoby. Prečo? Preto, aby aj samostatne zárobkovo činné osoby, čiže živnostníci a ďalší mali nejaký profit z takejto novely, nielen zamestnanci. A najväčší problém, ktorí majú zárobkovo činné osoby je práve to, že musia platiť tých 56 alebo 57 eur mesačne, aj keď ich reálny príjem je nižší, a reálne by tie preddavky mali byť v sume možno 20, možno 30 eur. Viem, že tento návrh je pre vás ťažko stráviteľný, ale dáme ho. Ak by neprešiel, máme k dispozícii, resp. predložíme ešte jeden návrh, ktorý sa týka minimálnych vymeriavacích základov pre SZČO. A to je návrh, aby sa zmrazili minimálne odvody samostatne zárobkovo činných osôb na úrovni tohto roka. Inými slovami, aby sa tie minimálne odvody pre živnostníkov na budúci rok nezvyšovali. Čiže je to síce symbolická úspora pre nich, euro tridsať, ale aspoň, aspoň niečo pre nich, prosím, urobme.
Tretí pozmeňovací návrh je návrh, ktorý, verím, že bez toho, že by som ho musel veľmi zdôvodňovať a nejako vysvetľovať, je návrh, aby sa zrušili zdravotné odvody pri žiakoch a študentoch na odbornej praxi. To je, prosím pekne, totiž úplná v podstate hlúposť, aby praktikanti, študenti na odbornej praxi zdravotné odvody platili, keď pritom ich neplatia v prípade, ak pracujú na dohodu o brigádnickej práci študentov. Naviac tie príjmy za prax sú často veľmi symbolické aj ten príjem, ktorý takto dostane zdravotná poisťovňa, nestojí za celú tú administratívu, ktorá je s tým spojená. Čiže poprosím o podporu, aby zdravotné odvody neplatili žiaci a študenti počas odbornej praxe. Ešte pripomeniem v tejto súvislosti, že sociálne odvody pri odbornej praxi sa neplatia vôbec.
Ďalej chcem podporiť Martina Chrena, ktorý tu predloží pozmeňovací návrh, ktorý sa týka nárokov samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade, že síce bol neplatičom, ale dnes už svoje zdravotné odvody platí v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom, veď on si to povie.
A chcem ešte avizovať jeden pozmeňovací návrh, hoci sa netýka zákona o zdravotnom poistení, ale súvisí s celou touto témou minimálna mzda a to je zrušenie § 120 Zákonníka práce, čiže zrušenie tých sadzieb minimálnych mzdových nárokov. Ak tu hrozia značné hospodárske škody a prepúšťanie, tak im, prosím, predíďme tým, že zrušíme v Zákonníku práce § 120, sadzby minimálnych mzdových nárokov.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Jozef, ja si myslím, že jedna vec by mala byť jasná teraz po tvojom príspevku, že niekde, niekde sa asi stala, niekde sa asi stala chyba. Lebo ak jeden opozičný poslanec dokáže v návrhu, ktorý má prísť v zrýchlenom legislatívnom konaní, nájsť toľko technických chýb, tak ten aparát v tomto prípade minimálne dvoch ministerstiev proste niekde zlyháva.
A mňa veľmi mrzí, že pán podpredseda vlády a pán minister financií miesto toho, aby sedel a pozorne si písal, lebo ten zákon zjavne je napísaný zle, neurobí nič iné, iba sa uchýli naozaj k úbohým osobným útokom. Keby si hovoril ideologicky, keby si nadával na boľševikov, tak si to viem predstaviť, ale tu boli jasne pomenované konkrétne problémy, konkrétne čísla a konkrétne riešenia, ako sa z toho dostať von. A presne ako, ako si povedal, snažíš sa o to, aby na konci bol napísaný dobrý zákon. A preto, ak naozaj máme hovoriť o tom, že ideme zavádzať novú kultúru, tak možnože aj zo strany predstaviteľov vlády by bolo lepšie pristúpiť na tento dialóg a snažiť sa ten zákon vylepšiť namiesto toho, aby sme tu mali útoky a zbytočné narušovanie plynulého chodu parlamentu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Nicholsonová.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec Mihál ako opäť dokázal podľa mňa, že je jeden z mála poslancov v tejto sále, ktorí si zaslúžia svoj poslanecký plat, a to aj preto, lebo poctivo čítajú všetky návrhy zákonov, a dokonca, čo je neuveriteľné, ale taký je osamotený tuto v našich radoch, on to číta s porozumením. On tomu fakt aj rozumie.
A viete, ja neviem, či si uvedomujete jednu vec, že on si to mohol prečítať takto s porozumením, mohol vychytať všetky tie chyby, mohol vás nechať v tom, nech sa v tom utopíte aj so všetkými občanmi, ktorých do toho namočíte, aby ste urobili všetky tie kiksy, ktoré potom vyplynú z aplikačnej praxe, a on si mohol z ticha svojej kancelárie písať o tom blogy a vyslovene zákerne sa vám vysmievať. Mohol to tak urobiť, ale neurobil to tak a ja skutočne nerozumiem vašej arogancii a tomu, aká veľká škoda je to, že oni ťa, Jozef, nielenže nepočúvali, ale ešte ťa dokážu aj urážať. A ja dúfam, že kamery alebo aspoň foťáci hore zachytili to, ako ty si sa z toho pultu poslaneckého prihováral doslova odborníkom, ktoré, alebo teda odborníkom, ktorí sú tam z ministerstva zdravotníctva, lebo možno si im zachránil ich fleky, lebo oni presne vedeli, o čom ty rozprávaš.
A je veľká škoda, pán minister Kažimír, teda pri všetkej úcte, ktorá mi ešte zostala voči vám, že ste to fakt nepočúvali a nezapisovali si ako taký žiak. Lebo my všetci, jak sme tu, rozumieme tomu, že pán nový minister je tu momentálne, prepáčte, ale len prísediaci, a ten návrh zákona pochádza z vašej dielne. To je váš nápad, preto tu sedíte, a preto ste začali skákať do pána Mihála. A je mi to úprimne ľúto, lebo jedna vec je, keď neviete napísať zákon, jedna vec je, keď neviete prečítať graf, ale myslím si, že občas by ste si mali priznať tú chybu a neprekrývať to tou neuveriteľnou aroganciou.
Ďakujem.

Pán poslanec Švejna. Pán poslanec Švejna je zapojený? Technici majú asi problém.

Už som zapojený, aha, ďakujem. Teraz ja len taký stručný koment k tým technickým detailom. Ono vždycky to treba skutočne dopracovať, lebo práve ten čert je alebo diabol je ukrytý v tých detailoch, a v skutočnosti ľutujem už dopredu tie mzdové účtovníčky, že jak to budú počítať.
Ja len jednu takú, jeden taký technický moment chcem povedať, že viacerí – aj vláda, aj niektorí poslanci – veľakrát viažu nejakú sociálnu dávku na statické číslo. To znamená, povedzme povedia nejaké číslo, to je jedno, päťsto alebo euro a tak ďalej. A jednoducho problém je v tom, že tá ekonomika nie je statická, ona je dynamická, a preto tie základné dáta alebo základné vzorce treba viazať práve na dynamické. To znamená, že keď sa zvyšuje priemerná mzda alebo životná úroveň a tak ďalej.
Samozrejme, možno teraz poviem niečo proti sebe, možno na druhej strane tí, čo sme proti tomu, ako sa to robí, tak by vlastne mali byť radi, pretože ak dáme statické dáta, tak v budúcnosti jednoducho nebude míňať štát na túto odvodovú položku tak jak doteraz.
Ďakujem.