44. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Dávam slovo pánovi poslancovi Novotnému.

Táto diskusia je veľmi zaujímavá a naozaj už o tom hovorili mnohí predrečníci v rozprave, že stále sa pri schvaľovaní štátneho rozpočtu objavuje. Ale môj otec ma onehdy učil, že každý vtip je len raz vtip. A keď naozaj zlá situácia v krajine a je potrebné zmraziť platy ústavných činiteľov, tak to treba urobiť. A myslím si, že nikto v tejto snemovni s tým nemá problém. Ani nikto vo vláde s tým nemá problém. A je úplne jedno, či je vláda modrá alebo červená, ľavá alebo pravá.
No ale viete, keď tento vtip opakujeme každý rok, tak dnes sa vlastne dostávame do situácie, že vlastne už ani nemôžme odmraziť platy, lebo by došlo k takému prudkému nárastu platov, že to už ani nie je možné. Reálne tento zákon je už nepoužiteľný. A čudujem sa vláde Roberta Fica, ktorá vládne osemdesiatrojkou v parlamente, že už neprišla s novým návrhom zákona. Jednoducho si tam napíšme, že platy ústavných činiteľov sú dvojnásobkom priemernej mzdy v národnom hospodárstve, keď nevieme dodržať trojnásobok, ale toto, čo tu prebieha, je presne tak, ako to povedal pán poslanec Kadúc, na hranici alebo možno aj za hranicou ústavnosti. A to, o čom hovoril, o sudcoch, o tom, že oni už raz uspeli predsa na Ústavnom súde a teraz znovu ideme ich zmrazovanie platov odvodzovať od nejakého miery zadlženia krajiny, resp. výkonnosti ekonomiky, sú už absolútne nepochopiteľné veci, lebo keď na kabáte zapnete prvý gombík zle, tak už hore pri krku vám to nijak raz nevychádza, tak musíte vymýšľať ďalšiu bastardizáciu tohto návrhu zákona. Čiže z môjho pohľadu, nech sa páči, zmrazme si platy aj tento rok, tvárme sa, že ako nám, aké je to výborné riešenie, ale dobrým a čistým riešením by bolo prijatie nového zákona, kde to zadefinujeme pre všetkých ústav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, dávam slovo poslednému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Kuffovi.

Dobrý večer. Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Keď som tak počúval aj svojich predrečníkov, tiež trošku zašli do tých udalostí posledných dní, ktoré sa tuná u nás udiali v tejto našej krajine. Dovolím si aj ja k tomu zaujať nejaký ten postoj.
A obdobne som chcel presne aj ja reagovať podobne, ako aj predrečník kolega a tiež som sa zamyslel presne nad sudcami, či už je to Ústavný súd, Najvyšší súd alebo bežne ako sudcovia, a zamýšľal som sa aj ja nad tým, kolega Kadúc to rozprával tak viac právnicky, ja to poviem tak možno viac zrozumiteľne aj pre ľudí. Jednoducho naozaj na jednej strane by sme chceli, aby to súdnictvo bolo spravodlivé, flexibilné, aby neboli prieťahy v konaní. Pán generálny prokurátor predkladal tú správu, koľko sa súdnych sporov, hej, sa naťahuje a sa premlčali. A jednoducho my tých ľudí nie sme schopní zaplatiť, resp. nie sme ochotní zaplatiť, hej. A to sa mi nepáči.
Ale ja tak smelo aj v úvode hneď poviem, že ja nebudem hlasovať za návrh tohto zákona. Je to možno nepopulárne, darmo sa na mňa, pán kolega, pozeráš, ale nebudem hlasovať za tento návrh zákona.
A poviem ešte a podotknem aj jednu vec a všetkých tých ešte chcem upozorniť, okrem iného budete hlasovať aj o tom, že sa zmrazí plat pánu prezidentovi. A pán prezident je práve ten, ktorý svoj plat dáva na dobročinné účely. Tak aj toto zmrazíme. Celý plat pán prezident dáva na dobročinné účely. Zmrazíme aj tento plat na tie dobročinné účely. Ale nedá sa s tým súhlasiť. A naozaj to nemôže byť donekonečna. Myslím si, že správame sa mnohí veľmi pokrytecky. Toto tu raz musí skončiť. Donekonečna my nemôžeme zmrazovať platy ani poslancov, ani ústavných činiteľov. Možno to preženiem, ale keď by sme to dlho, keď, ak by bol ten proces ako dlhodobý, na jednej strane zvyšujeme minimálnu mzdu, na druhej strane toto budeme zmrazovať, tak keď to v tom prenesenom slova zmysle, tak by sa to po nejakom čase naozaj aj vyrovnalo.
Naozaj dochádza k takým veľkým paradoxom, ako tuná kolega spomenul, a to je naozaj veľmi silný paradox. Na jednej strane minister školstva, ktorý má na starosti celé školstvo, celý rezort, naozaj je to veľmi náročné starať sa o šport, o mládež, o univerzitné vzdelávanie, základné vzdelávanie a minister tejto krajiny má 35-tisícový ročný príjem, čo je, nie je málo. Nechcem povedať, že to je málo, ale na druhej strane v tom protiklade, ktorý tuná je, a naozaj sa ho nedá nevidieť, a sú tu rektori univerzít, ktorí majú platy na úrovni 70- až 100-tisíc. Tak my dostatočne, by som povedal, nevieme doceniť naozaj toho najvyššieho šéfa, akým je minister školstva. A teraz si zoberte, že ten plat, ja neviem, rektor univerzity má raz taký, trojnásobne taký. Nemyslím si, že je to spravodlivé. Či azda zamyslíme sa aj nad tým, že budeme tie platy zmrazovať aj tam? Budeme aj toto znižovať? Nie je to možné. A u sudcov je to zvlášť ako citlivá téma. Rovnako patrí aj do toho generálny prokurátor. A na druhej strane táto spoločnosť očakáva, naozaj aby sudcovia rozhodovali spravodlivo, podľa možnosti rýchlo, flexibilne, a na druhej strane v podstate my sme tí, a musím povedať, všetci tí, ktorí budeme hlasovať za to, tak budeme tou, tou brzdou.
Zhrniem ešte jednu vec a už s tým skončím. Sľúbil som, že do 18.30 hod. (povedané so smiechom), aby som to skončil naozaj. Udiali sa tuná aj toho týždňa tri také veľmi vážne veci. Okrem iného zvolili sme si nového predsedu parlamentu a podpredsedu parlamentu. Obidvom gratulujem. Ja som to hlasovanie zmeškal, ale ak by som tuná bol, a v tom tajnom hlasovaní obidvom by som dal tie hlasy za. Teda pán predseda by mal nie 120, ale jedna, dva, jedna, číslo 121 hlasov a pán podpredseda nemal by 99, ale mal by 100 hlasov. To by boli dva moje hlasy. Ja som tuná tieto hlasy dal aj celkom na začiatku, keď som tu pred dva a pol rokmi nastupoval ako poslanec Národnej rady, aby som sa nepomýlil, a chcem si to zachovať kontinuálne. Ak je dohoda medzi koalíciou a opozíciou a navrhli sa tuná aj to predsedníctvo, aby som nemusel to rozdeľovať a aby som sa raz nepomýlil, všetky, všetci tí, ktorí boli zvolení doposiaľ vždy som hlasoval za. A myslím si, že muselo by to byť čosi mimoriadne, aby som naozaj hlasoval proti, ak aby to bol necharakterný, nečestný človek navrhovaný na takúto funkciu, musel by som o tom vedieť. V tom prípade by som hlasoval inak. Toľko som chcel povedať.
Ja im gratulujem k tomu, že boli zvolení do tak vysokých pozícií, a naozaj tá Národná rada, aby fungovala podľa možností oveľa kultúrnejšie tak, ako to aj dnes pán prezident hovoril. Mňa to tiež mrzí, za celé tie dva a pol roka koľkokrát sme veľmi takí osobní a neúctiví vzájomne voči sebe. Presne tak, my udávame kultúru aj tomuto národu. Ak my budeme k sebe takto vzájomne sa správať, vzájomne sa napádať, osočovať jeden druhého, ohovárať, myslím si, že aj ľudia veľmi nás v tomto budú kopírovať.
Pri tejto príležitosti, ak dovolíte ešte, prepáčte, kolegovia, ale chcem aj poďakovať aj nášmu predsedovi bývalému Pavlovi Paškovi za tú službu, ktorú tuná robil. Ja mu osobne chcem poďakovať, lebo táto služba predsedu Národnej rady naozaj nie je ľahká, je náročná a ja ju nezávidím naozaj nikomu. Bol to môj kolega, ktorého si chcem aj naďalej vážiť, naďalej si ho chcem vážiť a nebudem o ňom ani dehonestujúco rozprávať, ani voči nemu vystupovať. Naopak, treba sa zamyslieť, aj to, čo sa deje aj v uliciach v týchto dňoch. Vždy tuná budem od tohto pultu vyzývať k pokoju, ku kľudu, aby nedošlo tuná naozaj k anarchii. A azda chceme udalosti, ktoré máme v susednej krajine, na Ukrajine, aby sme nasledovali túto krajinu? Ja toto odmietam a veľmi kategoricky. Odmietam to, nechcem, aby naša krajina išla týmto smerom. Možno dnes by sme sa tak smiali, tak jak to bolo pred rokom na Ukrajine a v centre Kyjeva. Tam začínal Majdan. Spýtajme sa tých ľudí, či by chceli, dnes sa ich pýtajte, či by chceli takúto krajinu, akú ju majú dnes, v rozvrate, zavraždení ľudia. Vlastní ľudia sa vraždia medzi sebou, musím povedať, vraždia. Je tam občianska vojna a krajina je v rozvrate. Touto cestou chce ísť aj naša krajina? Touto cestou? A nepáči sa mi, kolegovia, aj keď hovorím do poloprázdnej sály tuná, ale nepáči sa mi jedna vec a to je taká nesolidárnosť a nekolegialita, ako sa správame vzájomne ku sebe, a to je rovnako aj k bývalému predsedovi. Kričať svojmu predsedovi, že by ja som stál pod oknami a kričal: "Do basy!" a podobné tieto výkriky a atakoval rodinu svojho kolegu, nikdy sa pre to nechcem znížiť. Viete, čo to je? Nikdy! Dúfam, že tak hlboko neklesnem. Nechcem takto padnúť. Ja som rozrušený z týchto udalostí. Naozaj som tuná, tri týždne som tu nebol, mal som na to naozaj rodinné dôvody, ale to, čo som mal možnosť sledovať cez tie médiá, naozaj som bol zhrozený a sa mi to nechce uveriť. Nerobme, nepokračujme v tej destabilizácii tejto našej krajiny, pretože naozaj, aj keď sa to nezdá, aj naša krajina by mohla vykročiť veľmi nesprávnym smerom. Je to tenký ľad, ktorý sa veľmi rýchle môže preboriť.
Druhá taká udalosť, bola to vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky. Ja som to pozorne, som to počúval, boli veci, s ktorými som súhlasil, boli veci, nad ktorými som sa zamyslel. Nechcem to komentovať, možno to osobne aj pánu prezidentovi poviem, ale veľakrát v tomto pléne Národnej rady ukazujem prstom na teba alebo ukážem to takto, že si to ty. Ale nezabúdaj na to, že tá ruka ukazuje, jeden prst ukazuje tam, ty si na vine, ale druhý smeruje k tebe, moja vina. A takí by sme mali byť. Buď sebakritický, zhodnoť svoje veci, tak môžeš potom poukazovať na prstoch, ale nezabudni, že ten palec druhý, druhý je natrčený práve na teba.
Prepáčte mi, trošku som tak odbočil, ja som nemal možnosť ani v tej rozprave aj, pani podpredsedníčka, ďakujem, že si ma neprerušila, lebo nie je to takým zvykom, aj keď som trošku ako odbočil od témy, ale nemal som možnosť sa vyjadriť k tým udalostiam, ktoré tuná boli. Tak toto som chcel takto ako zhrnúť.
Na záver chcem len povedať toľko. O tomto zákone. Však je to druhé čítanie o platových pomeroch ústavných činiteľov, o zmrazení platov ústavných činiteľov. Nebudem hlasovať za zmrazenie týchto platov. Nechcem sa správať ako taký pokrytec. Mnohých kolegov, ktorých počúvam na chodbe, frflú a nadávajú na ten zákon, ktorí tu v tejto rokovacej sále hlasujú zaňho, ale za týmito dverami na ten istý zákon nadávajú. Na koho nadávajú? Nadávaj na seba! Palcom ukazujú na seba. Ty si ten hlupák! Aj ja môžem na seba ukázať palcom, že ja som ten hlupák. Možno aj v tejto chvíli aj ja som tým hlupákom, pretože tieto slová, ktoré som povedal, sú veľmi nepopulárne, politické body moje nebudú stúpať, ale mne na tom nezáleží, lebo pravda je jedna. A veľmi veľakrát sa veľmi ťažko zasadzuje za pravdu a spravodlivosť, ale toto bol môj sľub, ktorý som dal svojim voličom, snažím sa ho napĺňať. Nikdy som si nemyslel, že to bude také ťažké. Nenapísal som to na taký veľký bilbord, že budem hovoriť pravdu a budem sa za ňu zasadzovať. To, že sa pomýlim, to som človek alebo to, že ma niekto oklame, môže ma niekto dobehnúť, ale vo svojom svedomí, snažím sa, usilujem sa podľa toho aj žiť aj konať. A myslím si, že nie raz, nie dva razy som tento postoj tuná v Národnej rade zaujal.
A ak by som tuná bol na tej mimoriadnej schôdzi, ktorá tuná bola o odvolaní premiéra tejto krajiny, môj hlas by bol taký, že by nehlasoval som za jeho odvolanie, pretože to destabilizuje túto krajinu. Hlasoval by som proti. Ďakujem za pozornosť a, prepáčte mi, ale dovolil som si toto, ak už možno v závere, večer.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

Ja budem reagovať len na tú prvú časť tvojho vystúpenia, pán poslanec, keď si hovoril o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ja budem hlasovať za zmrazenie týchto platov, tak ako som hlasoval každý rok, len znovu využijem túto príležitosť, aby som podčiarkol skutočnosť, že toto nie je systémové riešenie, v tom máš absolútnu pravdu. A ty si to povedal veľmi pejoratívne, áno, je to trošku pokrytecké. Je to trošku pokrytecké, lebo my si tu zmrazíme platy a tvárime sa, že tým sme to vyriešili. Keď chceme mať nižšie mzdy, dámy a páni, prijmime zákon o tom, že plat poslanca Národnej rady je dvojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Nemám s tým žiaden problém. Ale aby sme to tu zmrazovali každý rok a tvárili sa, že aké to je veľmi populárne opatrenie a akí sme sociálni, je to farizejstvo.
Druhá moja poznámka. Veľmi dobre si hovoril, pán poslanec, o tom, že sú nejakí poslanci Národnej rady a sú nejakí sudcovia, ktorých riešime v jednom zákone. Pamätám sa veľmi na to, ako sme rušili imunitu, ale len poslancom Národnej rady, potom neskôr sme riešili imunitu sudcov. Tak buď všetkým alebo nikomu. Toto je podľa mňa reálne riešenie, lebo sudcovia to potom na Ústavnom súde odblokujú pre seba a teraz ešte požadujú od vlády, že im má niečo doplatiť. Nedobrý zákon má vždy potom aj zlú dohru na ďalších stupňoch. Opakujem, zmraziť platy jednorazovo pri vážnej situácii v krajine, súhlasím, ale toto nie je systémové riešenie.
A posledná moja poznámka, veľmi dobre si poukázal, preto som sa prihlásil aj s faktickou poznámkou, aj na skutočnosť, o ktorej akosi nechceme hovoriť. A daná skutočnosť, že nie poslanci Národnej rady, ani nie členovia vlády, dokonca ani nie prezident a premiér tu majú nejaké najvyššie platy z verejných funkcionárov, ale práve nominanti štátu v rôznych štátnych firmách aj verejnoprávnych inštitúciách zarábajú mnohokrát viacej ako prezident alebo premiér tejto krajiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Kuffa.

Presne, presne tak. Veľakrát členovia orgánov spoločností, štátnych organizácií - dopoviem to, pán kolega, čo si nestihol dopovedať - je to tak, že majú niekoľkonásobne vyššie platy, ako má možno samotný minister rezortu, čo je hanba tejto krajiny! Hej? A nad tým sa treba zamyslieť. To, že je to populárne, tak predkladáme zmrazenie vlastných platov, lebo nás sledujú občania, tak aby sme sa odprezentovali. Ale keby tí občania vedeli! Ja keď som asi pred rokom alebo dvoma rokmi, vystúpil som k štátnemu rozpočtu, už si to, mne sa zdá, že to bolo pred dvoma rokmi, minulého roku nie, a som si zrobil takú analýzu štátneho rozpočtu, tak Národná rada bola tá, ktorá mala najnižšie výdavky. Na prvom mieste je prezidentská kancelária, skúste si to pozrieť aj teraz, kolegovia, na druhom mieste je vláda, čo, samozrejme, však musí mať nejaký ten rozpočet, a my sme boli až na treťom mieste. A to som prerátaval na počet vlastne tých členov, hej, ústavných činiteľov, najdrahší prezident, vláda je druhá a tak sme my poslanci Národnej rady.
Ale keď my si budeme takto podkopávať nohy vzájomne toto, čo sa tuná ako deje, aký obraz vytvárame o Národnej rade? Ja sa necítim byť za tých 2,5 roka, že by som tu bol nejakým darmožráčom, necítim sa. Ak to niekto sa cíti, prosím, tak nech hovorí sám za seba. Nikdy som sa takto necítil.
A teraz, čo si, pán kolega, ešte spomenul, aj tú imunitu. Imunita nepatrí tebe ani mne, ale tejto inštitúcii a v tom je podstatný rozdiel. V tom sme sa pomýlili. Veľmi sme sa pomýlili pri tej imunite, imunitu treba vrátiť späť, ale to nepatrí Vilovi Novotnému ani Štefanovi Kuffovi, ale poslancovi Národnej rady. Koľko kolegov z nás tu má strach prejaviť svoj postoj aj možno smelšie vystúpiť tu len možno. Veľakrát ten strach má veľké oči, nedokážeme to! Nedopoviem.

To bol posledný rečník v rozprave. Uzatváram rozpravu a o slovo požiadal pán... alebo teda chce zhodnotiť pán navrhovateľ.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja len krátko by som sa chcel vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Brocka.
Keďže tento pozmeňujúci návrh rozširuje predmetný návrh zákona zo skupiny poslancov a keďže v zmysle § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. A ja teda za skupinu poslancov takýto súhlas nedávam, takže o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku ani nebudeme hlasovať.
Ďakujem.