44. schôdza

Ďakujem. Pán kolega, iba dve poznámky, respektíve tri. Už som to spomínal pri tvojom vystúpení v minulosti, že áno, tiež súhlasím, aby pôda išla ľudom zo štátu, ale až keď štát bude mať splnenú domácu úlohu. To znamená, zo štátnej pôdy pokiaľ porieši tých občanov našej republiky, ktorí v rámci reštitúcií mali dostať, nedostali ešte, respektíve pri ochrane prírody má byť zámena nejakej tej štátnej pôdy. To znamená, že pokiaľ bude mať splnené všetky domáce úlohy štát, na štátnej pôde, nech sa páči, nech to rozdá ľudu. A ja s tým nemám problém.
Hovoril si, že áno, že aby sme nevyvážali, by som povedal, aby sme dorábali možnože aj tú pridanú hodnotu k tým našim prvoproduktom, ktoré tento, takže 100-percentne súhlasiť, aby bola aj tá pridaná hodnota, to znamená, aby nešla pšenica, ale chlieb vonku. To znamená, o tom to je, aby sme tie pracovné príležitosti vytvárali na tých našich mikroregiónoch, kde prakticky tam by som videl ako tú, zníženie tej nezamestnanosti v mikrozamestnaní.
No a dotkol si sa aj poplatku za vodu pri zavlažovaní. Samozrejme, tiež som proti tomu, aby to bolo spoplatnené. A keď si takto pozrieme, vlastne poľnohospodár platí aj daň zo svojho výrobného prostriedku, aj z pôdy, keď na to príde. To znamená, že neviem, či ešte, s tým by sa nedalo ešte aj trošku nejak pouvažovať. Ja viem, že by bol veľký pád v štátnych financiách a vo všetkých samosprávach, že by to bola asi veľká vzbura, ale myslím si, že nikto, alebo nech ukážu, ktorí nejakí tí podnikatelia z výrobného prostriedku platia daň za to, že niečo vyrábajú. Takže možnože nad tým by sme sa mali v budúcnosti zamyslieť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Presne tak, aj keď to možno ľúbivo vyzerá, ale naozaj kto platí daň z výrobného prostriedku? Za to, že máš obrábacie stroje, hej? Ale z áut platíme dane, paradoxne. Sú teda aj výrobné prostriedky, z ktorých sa, pán minister, platí ako tá daň. A do istej miery práve aj strojári a sú to aj tie robotnícke profesie a tak, v úvodzovkách, aj dorábajú ten chlieb. Ale ten poľnohospodár je tak špecifický, že tam naozaj dorobí ten chlebík, ktorý máš na stole. Naša krajina, v podstate aj tá tradícia, ktorá nás sprevádza, chlieb a soľ. Chlebom a soľou sme vítali návštevy, aj stále si to zachovávame. Čiže je to naozaj dedičstvo našich otcov: zachovaj nám, Pane. Chvalabohu, že nám to tuná zostalo.
A k Mariánovi Záhumenskému. Nemal som to tak na mysli, viete, aby zase na druhej strane, že tie deti tých predsedov družstiev, že by nedostali. Samozrejme, aby dostali, ale skôr v tom slova zmysle, aby neboli uprednostňovaní, aby tá opačná zase, z opačnej strany tá diskriminácia nebola. Lebo ja keď som predsedom družstva a hospodárim na tých piatich tisícoch a mám syna, aby tam neboli uprednostňované tie deti, ale aby to bolo naozaj aj dostupné pre tých ďalších.
A to vrátenie tej pôdy, ešte k Martinovi Feckovi. Samozrejme to, čo štát má ako dlžobu voči ľuďom, aby tá pôda sa vrátila ľuďom. Samozrejme vlastnícke práva musia nám byť posvätné. Ak nám nebudú posvätné, budeme šliapať po základných hodnotách. Určite áno. Aj pôdu treba vrátiť, ale ja hovorím, ak teda by aj zostala tá pôda, ja si myslím, že aj zostane, a veľakrát aj kolega Janko Mičovský tu rozpráva, tuná tie ódy, ktoré počúvam, o štátnych lesoch. No veď už nech nerozprávajme o tom! Nech hospodária v tom ľudia, naši občania. Dať pôdu aj les našim ľuďom. A za tým si stojím, to, čo som povedal.

Nech sa páči, pán poslanec Radošovský, máte slovo.
Pripraví sa pani poslankyňa Mezenská.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, pani kolegyne, kolegovia, veľmi som rozmýšľal, či vôbec vystúpiť a ako vystúpiť. Pretože predloha zákona je jedna vec, dôležitosť tohto opatrenia je však ako, nijak to nespochybňujem, je to druhá vec, ktorú treba v tomto smere akceptovať.
Včera sme debatovali s pánom ministrom večer. Aj som si sám študoval kopec tých vecí okolo toho, ktoré som pred tým nemal naštudované. Uvedomujem si teda, že, žiaľ, je táto norma predkladaná relatívne neskoro, pretože aj to, čo zaznelo v debatách aj na výbore, aj to, čo zaznelo v debatách pri prvom čítaní a aj teraz pri druhom čítaní, ukazuje, že sú veci, ktoré by sa dali posunúť kvalitatívne ešte ďalej, aby ten zákon ozaj mal účinnosť a aby bol realizovateľný pre tých, pre ktorých je vlastne cielený. To znamená mladých a malých, a podobne, farmárov.
Ak bol tento úmysel myslený vážne a bol dlhšie pripravovaný, zrejme už malo byť návestie k tomuto, k technickej realizácii už možno skôr, možno v tom spornom zákone 140 alebo v niečom inom, kde jednoducho by už bolo bývalo jasné všeobecne všetkej poľnohospodárskej verejnosti ,aj zvlášť tým mladým a malým farmárom, že niečo takéto sa chystá, aby sa mohli zúčastniť tej diskusie, pretože táto norma v tejto chvíli má jasný rukopis. Rukopis ľudí, ktorí ho pripravovali. A ja nie som spokojný s tým, ako je pripravený, pretože to, čo tu včera aj kolega Csicsai, ale aj dneska padlo, kolega Csicsai to včera, to predniesol, to sú pravdivé argumenty, na ktoré sa nemyslelo a ktoré jednoducho sú diskriminujúce. A, samozrejme, ak teda tento pozmeňujúci návrh, ja ho budem podporovať, aby bol prijatý, tak odstráni sa, vlastne trošku sprístupní sa a zlepší vlastne prístup k takto ponúknutej pôde. Na druhej strane si myslím, že prístup k štátnej pôde alebo štátom spravovanej pôde mohol byť aj v tomto smere liberálnejší. A očakávame všetci a vieme teda, že čo sa bude diať v Únii nasledujúce roky, a očakávam závažné otrasy v slovenskom poľnohospodárstve, pretože som hlboko presvedčený, že trend, ktorý sme nastúpili už dávno, niekoľko desiatok rokov dozadu a nedokázali sme ho nijako zmeniť a všetci o tom len rozprávali, a napriek aj naposledy poskytnutým dotáciám na mliečnu kravu a aj iným podporným prostriedkom, zjavne sa tieto míňajú cieľa. A to, čo príde s novým plánovacím obdobím, zatrasie slovenským poľnohospodárstvom viac ako kedy čokoľvek v minulosti.
A o to dôležitejšie sú takéto právne úpravy, aby pri tých otrasoch a pri tom znechutení mnohých, keď budú nechávať pôdu a budú nechávať aj podniky, aby neprechádzali priam zákonite do rúk len veľkých investorov, ktorí s poľnohospodárstvom nemajú nič spoločné a ktorí cítia šancu zhodnotenia svojich peňazí, pretože žiadna banka nezhodnotí tak peniaze, ako ich zhodnotí pôda.
Je mi to smiešne, v tejto chvíli to pripomeniem, pripomeniem predsa len, keď som v 2002 roku oslovil asociáciu bánk a povedal som, poďme pripravovať spôsob a mechanizmus na nákup pôdy farmármi, tak dovolím si povedať, že buď to bol zámer od týchto asociácií bánk, že nechceli toto podporiť a nechceli sa toho zúčastniť, alebo boli hlúpi. Možnože obidvoje je pravda, lebo ukázalo sa, že keby vtedy boli zainvestovali a keby aj bol niekto zlyhal, tak tú pôdu, ktorú získajú, dneska predávajú v násobkoch drahšie, ako vtedy boli ručili.
Pri tejto norme, ak bude prijatá, a predpokladám, že bude prijatá, je dôležité, aby sa prehodnotila o pol roka, o rok, aby jednoducho ministerstvo bolo ochotné a aj schopné sa k tomu vrátiť a reálne zhodnotiť účinnosť a aj následne korigovať veci tak, aby ozaj tento proces bol nejako efektný.
Pán minister povedal, a je to aj v tých opatreniach, že jednoducho ten proces vlastne, čo sa týka takého zavedenia a aj tej, tej obnovy zmlúv, bude vlastne, bude 5-ročný. Ja som si pozrel aj, aj činnosť Slovenského pozemkového fondu, áno, je tam od istej doby klauzula pri nových zmluvách, že sa nebude rokovať, nebude sa do istej, do istého času uzatvárať a že až keď toto všetko nabehne, preto je to svojím spôsobom neskoro, lebo mnohí sa pýtajú prečo. A na druhú stranu aj technicky bude mať Slovenský pozemkový fond to, bude mať, ťažko to zvládnuť ten nápor, keď vieme, že 75 percent zmlúv vlastne v tejto chvíli končia a má ožiť nejakým spôsobom a s novou podmienkou pre ďalšie obdobie. Tú podmienku, ktorú tú, alebo techniku, ktorú tu spomenul kolega Záhumenský, myslím si, že by bolo dobré dostať do, hneď do legislatívnej podoby, aby vlastne mal fond odviazané ruky. Aby jednoducho túto podmienku mohol bez akéhokoľvek, bez akejkoľvek diskusie vniesť do zmlúv.
Zvážte, akým spôsobom to chcete spraviť, ale otázka, ak to bude len a len výnosom alebo ak to bude len smernicou v rámci SPF alebo výnosom ministerstva, ten sa dá zmeniť a ten sa dá skorigovať. Tá podmienka by mala byť obsiahnutá v návrhu zákona a mala by byť jednoducho, mala byť mať takúto zákonnú oporu. Čiže myšlienka, tak ako som to pri prvom čítaní povedal, veľmi dobrá, technika a spôsob a načasovanie je podstatne horšie. Mám z toho teda obavu, že do akej miery bude tento zákon účinný. A preto len žiadam, aby sme sa k tomu o pol roka, o rok vrátili. Budeme to aj my opoziční sledovať, čo sa vlastne bude diať, aká aktivita od mladých bude aj z ich strany, ale na druhú stranu ak aj tá aktivita už ozaj príde a že bude žiadosť, ako sa to bude vybavovať, pretože niektoré vyhlásenia, niektoré tvrdenia, ktoré sme zažili na výbore, ma trošku dostali do pomykova, keď som počul argumentáciu o tom, ako sa to nebude dať realizovať. Všetko sa musí dať, ak chceme. A myslím si, že ministrovi sa nedá uprieť vôľa, otázka je, ako je nachystaná technická norma.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, kvitujem, že si vyzdvihol, že mali by sme sa k nemu vrátiť, možnože po roku. Po roku, neviem síce ako, lebo teda, lebo už bude možno predvolebný kadejaký čas, takže to bude možno trošku také, trošku turbulentné, ale kvitujem, že tak by sa tam mali nejaké tie zákony, ktoré tu prijímame, nie iba náš v rezorte poľnohospodárstva, ale každý zákon, ktorý je tu prijatý a mal by niečo priniesť do života, mal by sa po určitom čase zhodnotiť, čo sa vlastne udialo a čo sa neudialo.
Spomeniem napríklad aj centrá voľného času, ktoré pán minister, ešte pán Čaplovič sľúbil, že áno prehodnotíme, hej. Keď som sa pýtal, tak bolo to také, no, že áno, niečo prehodnocujeme, niečo nie. Takže myslím si, že 100-percentne každý zákon by mal byť taký, aby bol odpočítateľný, čo sa urobilo alebo neurobilo, a potom príslušné zmeny robiť. Takže ďakujem pekne za túto pripomienku.

Pán poslanec nechce reagovať.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská, máte slovo.

Vážená pani predsedníčka, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi opätovne v druhom čítaní vystúpiť pri predloženom zákone. Aj keď som v prvom čítaní prisľúbila, že predbežne budeme uvažovať o vytvorení pozmeňujúceho a doplňujúceho zámeru, návrhu k tomuto zákonu, vzhľadom na napäté politické chvíle, ale aj vzhľadom na nedozretie a neprijatie tej myšlienky, ideového zámeru využiť poľnohospodársku pôdu, voľnú poľnohospodársku pôdu aj na nepodnikateľské účely, sme v tomto štádiu uznali, že nie je potrebné tento konkrétny pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh predkladať.
Ale napriek tomu si myslím, že ak by som v záujme podpory myšlienky pomoci využívania pôdy na nepodnikateľské účely, ak by som k tejto idee nevystúpila, bola by som niečo dlžná tomuto prerokovávanému zákonu. Takže opätovne v duchu vyslaného posolstva v prvom čítaní chcem poprosiť vládu a chcem poprosiť aj všetkých, aj pána ministra pôdohospodárstva, všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní a nesú zodpovednosť za všetky zákony, ktoré súvisia s využitím poľnohospodárskej pôdy, chcem poprosiť, aby sa zamerali na to, ako pomôcť nielen rozvoju vidieka, ale zároveň ako pomôcť aj konkrétne realizácii myšlienky rozvoja potravinovej sebestačnosti s prepojením aj na možnosť podpory a pomoci nezamestnanému vidieckemu obyvateľstvu. Ja som presvedčená, že ak by sa vláda upriamila, aj minister ak by sa upriamil na myšlienku nielen podpory malým poľnohospodárom alebo mikropoľnohospodárom, ale aj na myšlienku pomoci nezamestnaným občanom, a tých máme mnoho práve v zapadnutých vidieckych oblastiach, v zaostalých, úpadkových dedinách, ja si myslím, že takýmto spôsobom by bolo možné rozvíjať veľmi dôležité sociálno-hospodárske strategické ciele, ku ktorým sa vláda, samotná vláda zaviazala.
Ja si myslím, že prioritou štátu, obzvlášť sociálnej vlády by nemalo byť len pomáhať veľkým, malým, stredným podnikateľom, ale predovšetkým tým ľuďom, ktorí sa ocitajú v najväčšej núdzi, a to sú pre mňa nezamestnaní. To sú pre mňa ľudia, ktorí, žiaľbohu, tých je dosť aj na vidieku, žijú vo veľkej núdzi, sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. A v tomto smere mne absentuje aj v tomto zákone, ale aj vôbec v programovom zameraní vlády, ktorá sa premieta, ktoré sa premieta do konkrétnych zákonov, takéto, sledovanie takéhoto potrebného cieľa. Ja by som naozaj privítala, ak by štát sa zamyslel nad tým a vláda aby sa zamyslela nad tým, ako môže združiť svoje úsilie, ako môže v spolupráci s obcami, kde takéto, takíto nezamestnaní ľudia žijú, kde žijú poberatelia dávok v hmotnej núdzi, ako môže združiť toto úsilie. A v prípade, že sa nachádzajú v blízkosti tejto obce, v blízkosti týchto dedín alebo aj miest voľné pozemky, ktorými disponuje Slovenský pozemkový fond, aby sa tam vytvárali možno vidiecke poľnohospodárske inkubátory alebo osady, kde by ľudia podľa svojho zamerania, podľa svojej špecifikácie alebo aj podľa miestnych špecifík v duchu využívania a zohľadnenia komparatívnych výhod, kde by sa vytváral a zužitkoval ten potenciál, doteraz nevyužitý.
Ja si totižto myslím, že, a poznám aj tú situáciu v niektorých obciach, je nezmyselné prostredníctvom správcov obcí zamestnávať ľudí v rámci verejnoprospešných prác v tých oranžových vestách donekonečna tým istým upratovaním obecných parkov. Myslím si, že ak máme zaviesť do zamerania týchto verejnoprospešných prác, obecných služieb obcí aj nejaké inovatívne prístupy, tak by bolo naozaj vhodné v prípade, že tá-ktorá obec disponuje takouto voľnou pôdou, zamyslieť sa nad tým, že v blízkosti takejto obce by bolo optimálne vhodné zriadiť takýto vidiecky poľnohospodársky inkubátor, ktorý by vytvoril možnosť a priestor pre to, ako by mohli práve títo nezamestnaní ľudia byť využití. Takže prihováram sa za to, aby sa v budúcich plánoch pri predkladaní takéhoto zákona alebo tomu podobných zákonov zameriaval minister a celá vláda aj na pomoc pre tých, ktorí to najviac potrebujú.
Čo sa týka toho spoločenského dopytu, spoločenskej objednávky zo strany ľudí, ktorí by mali záujem o takéto programy sebarealizácie, ale aj programy zabezpečenia vlastnej sebaobživy, ja si myslím, že ak sa bude táto myšlienka popularizovať medzi širšou verejnosťou, myslím si, že so zabezpečením spoločenského dopytu v žiadnom prípade problém nebude. Naozaj myslím si, že pri zvládaní závažných sociálno-ekonomických problémov, a tým rozhodne nezamestnanosť je, aj úpadok vidieka, by sa malo pri takýchto zákonoch pamätať aj na to, ako takéto problémy riešiť práve pri uvoľňovaní a stanovovaní nových zámerov využitia poľnohospodárskej pôdy.
Ďakujem vám pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.