44. schôdza

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, vážení hostia, ak nejakí na balkóne sú. Dobrý deň sa praje a dúfam, že budem vecný. Nechcem tu robiť politiku, ale skôr to, budem sa vyjadrovať k tomu, čo tu máme predložené.
Pán minister, na začiatok prvú vec, meškáme. Ja hovorím, meškáme minimálne dvadsať rokov s tým, aby sme dali zadosť malým, mladým začínajúcim farmárom, respektíve agropodnikateľom na Slovensku. Keď sme v 90. roku, mal som tú česť aj ja byť pri tom, vznikali pozemkové úrady v roku ´91 a začali sme vyčleňovať pôdu, bral som za to, že tá, ten náš agrosektor, čo sa týka družstiev a štátnych majetkov, bude nejak rovnomerne rozdelený medzi aj tých malých, aj tých veľkých. Žiaľ, po tých dvadsiatich piatich rokoch aj vy vo vašich správach konštatujete, že tí veľkí majú a tí malí majú iba nejakých 10 % z výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorú obrábajú. Takže beriem, že máme čo doháňať, aby sme aj týchto malých, mladých začínajúcich, aj farmárov rodinných dostali trošku do popredia a dali im tú vážnosť, ktorú majú mať.
Nebudem sa opakovať, čo tu bolo včera povedané kolegom Csicsaiom. Tiež sa stotožňujem s jeho vyjadreniami aj s jeho pozmeňujúcim návrhom, ktorým deklaroval určité skvalitnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, vášho vládneho, k zákonu 330 o pozemkových úpravách. Myslím, že má to svoju logiku, ratio a podporím ho. Verím, že nájde podporu aj v ďalších radoch poslancov.
Včera, ako ste spomínali, bola koncepcia podpory pre malých, mladých a rodinných farmárov schválená na vláde. Je to iba koncepcia. To znamená, že má sa, samozrejme, premietnuť do nasledovných legislatívnych krokoch v príslušných zákonoch. Je to aj tam konštatované. Mal som možnosť si to prečítať, zamyslieť sa nad určitými pasážami, ktoré sú tam dané. Myslím si, že každá vláda, ktorá tu bola, sa snažila nejakým spôsobom deklarovať aj túto formu podpory pre takýto subjekt v argrosektore. Žiaľ, neverím, keby nebol vyhlásený rok v Európskej únii rodinných a mladých farmárov, neviem, či u nás by sa to dostalo, takéhoto materiálu. Takže ďakujem z tejto strany, že ste takto zaujali, hoci koncom roka, takýto postoj k tejto problematike.
Ako je v tomto koncepte konštatované a na začiatku sú zadefinované určité pojmy, ako to máme chápať, je tam zadefinovaný aj v farmách, aj mladý farmár. Je to iba v tej koncepcii. Zatiaľ. Bol by som veľmi rád, keby sa to dostalo do nejakej tej zákonnej úpravy legislatívnej. Ako vieme, zákon o rodinných farmách a firmách už tu bol zo strany poslancov KDH predložený v tomto volebnom období tohto roku. Nebol prijatý. Preto by som bol veľmi rád, keby sa nejakým spôsobom, keď už teda vládna moc tento návrh neakceptovala, aby prišla so svojou víziou, svojou verziou a aby sme sa mohli tiež k nej vyjadriť. Pretože pokiaľ je to iba v koncepcii, neznamená to ešte skoro nič. Ako v nej konštatujete, náš prírodný potenciál je na sebestačnosť nášho národa v potravinách pri počte obyvateľov 6,2 mil. obyvateľov. To znamená, že je náš potenciál pôd, je tu na to, aby sme naše obyvateľstva uživili a nemuseli tu mať dovážené potraviny a produkty. Samozrejme, konštatujete tam, aký bol úpadok tohto poľnohospodárstva, kde boli ďalšie veci, ja by som povedal, podcenené, a momentálne sme na kolenách, náš sektor. Aby bolo jasné, tak máme na jedného obyvateľa 0,44 hektára poľnohospodárskej pôdy a z toho je 0,26 hektárov ornej pôdy. Vo svete je to 0,80 hektárov poľnohospodárskej pôdy a ornej pôdy 0,27. To znamená, že viac-menej ornej pôdy máme zhruba, plus-mínus, ako je to v celosvetovom priemere. U poľnohospodárskej pôdy máme zhruba polovicu výmery. Ako aj vy v tejto správe konštatujete, a musím to uviesť, pretože z toho sa vlastne bude vychádzať v ďalších zákonných a legislatívnych úpravách, od roku 1950 ubudlo 380-tisíc hektárov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a išlo to na investičnú výstavbu, to znamená na iné ako poľnohospodárske využitie, čo samozrejme každému poľnohospodárovi a každému človeku, ktorému trošku bije srdce pre poľnohospodárstvo, musí byť ľúto, že až toľko poľnohospodárskej pôdy odišlo. Ale neplačme nad rozliatym mliekom, musíme hľadieť do budúcnosti a musíme si povedať, čo by sme s tým chceli urobiť. A chcem veriť... Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) A chcem veriť, že by táto koncepcia, ktorá myslím, že má tam veľa dobrých myšlienok, mohla uzrieť svetlo sveta aj cez tie legislatívne úpravy.
Chcem sa opýtať, máte v tejto koncepcii spomínaných, že na Slovensku máme 20... Na zdravie, pani spravodajkyňa! Máme 24-tisíc, cez 24-tisíc farmárov. Tam hovoríte, že sú medzi nimi aj títo, čo sú samozásobovatelia, a tí, by som povedal, že drobní. Takže viac-menej chcem sa opýtať, akým spôsobom budú môcť títo ľudia prísť k tejto pôde, pokiaľ nebudú akože farmárčiť, nebudú SHR-kári. Je pravdou, že v nariadení vlády 238/2010 máme určené, že do päť hektárov pôdy trvale trávnych porastov a do dvoch hektárov môže Slovenský pozemkový fond vyčleniť aj na nepoľnohospodárske účely, na nejaké samozásobovanie. Chcel by som teda z vašich úst, pán minister, počuť, akým spôsobom to chceme, lebo tam je iba "môže", že akým spôsobom uvažujete aj tento potenciál ľudí, ktorí možnože by chceli a chcú ísť nejakým spôsobom sa takto samozásobovať, ako si to predstavujete, ako by to mohlo byť riešené, aby sa k tejto pôde mohli dostať. Je jasné, že teraz máme mnoho pôdy aj neobrobenej. Náhradné užívanie sme v roku 2008 zrušili. To znamená, vyčleňovanie pozemkov iných neni možné cez nejakú štátnu správu, pokiaľ nepôjde cez nejaký § 12a zákona 330, ktorý je síce dosť komplikovaný, a mnohých to aj odrádza. Chcel by som teda vedieť, možnože aj koncepciu ministerstva, že ako si predstavuje, ak niekto nechce podnikať a chce tú pôdu dostať iba na samozásobovanie, ako si to predstavujete, že by sa mohol k tejto pôde dostať.
Poďme ďalej. Pýtal som sa aj v prvom čítaní, že z čoho bude hradené toto vyčleňovanie pozemkov, ktoré si popýta mladý začínajúci mikro a malý podnik v agrosektore. Bolo mi tlmočené, vážení občania, tí, ktorí by ste mali o to záujem, že bude to hradené tak, ako je to doteraz, pokiaľ požiadate o vyčlenenie pôdy nejakého agropodnikateľa, 50 % žiadateľ, 50 % ten, ktorý tú pôdu odovzdáva. Takže tento režim bude pokračovať aj pri tomto zákone týkajúcom sa vyčleňovania pozemkov pre mladých farmárov.
V spoločnej správe, ktorá tu bola spravodajkyňou prednesená, sa okrem legislatívnych nejakých výhrad, ktoré malo oddelenie Národnej rady, legislatívne oddelenie a aproximácie práva Národnej rady, ktoré boli zapracované do tejto spoločnej správy, je tam aj pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na výbore, v ktorom sa hovorí, že Slovenský pozemkový fond doterajšiemu nájomcovi nezníži výmeru ani na pozemkoch zaradených do viacročného záväzku podľa osobitného predpisu. Je tam odkaz na 10f pod čiarou, ktorý hovorí o nariadení vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov. To znamená, keď tento pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe pod bodom 4 a, myslím, že pod bodom 9, bude prijatý, tak prakticky vyzerá, že aj to deklarované množstvo pôdy, ktoré by malo byť týmto mladým a malým začínajúcim farmárom vyčlenené, tých 10-tisíc hektárov, cez 10-tisíc hektárov, viac-menej bude týmto pádom oklieštené. To znamená, znovu ponižujeme výmeru, ktorá bude možná byť disponibilná na takéto využitie pôdy. Tým pádom aj celá tá tabuľka, respektíve tá mapka, ktorá tam je farebná, myslím, že dobre, že ste ju tam dali na to zdôvodnenie, ktorá deklaruje, v ktorých okresoch máme akú možnosť týchto pozemkov pre týchto mladých začínajúcich a malých farmárov, dá sa povedať, žiadať, bude asi trošku zmenená.
Chcel by som teda od vás aj odpoveď, či ste sa zamýšľali nad tým, že aký to bude úbytok a ako ho prípadne vieme nejakým spôsobom nahradiť, lebo vyzerá, že o takúto nejakú viazanú, viacročný záväzok, viazaný viacročný záväzok si asi mnoho tých agropodnikateľov, ktorí momentálne majú Slovenským pozemkovým fondom spísané nejaké zmluvy a budú tieto zmluvy nanovo spisovať, asi si takúto podmienku dajú. To znamená, z tých 508 subjektov, o ktorých momentálne v tomto návrhu zákona sa uvažuje, že by mali byť dotknuté ponížením výmery, asi toto číslo bude trošku skreslené, respektíve pôjde dolu. Takže, samozrejme, tým následne ani tých možno že ďalších 2-tisíc pracovných miest, ktoré je deklarované aj v koncepcii rozvoja malého podnikania, teda rodinných fariem, asi nebude reálne.
Tak ako tu povedal kolega Csicsai, je tam ešte niekoľko otázok týkajúcich sa tej špeciálnej výroby, kde sa hovorí, že pokiaľ bude mať túto špeciálnu výrobu aj ten agropodnikateľ doteraz, a to je jedno, či to bude mať v hektárovej, dvojhektárovej alebo tisíchektárovej výmere, tiež sa ho to nebude dotýkať, možnosť vziať pozemky, ktoré má v nájme Slovenského pozemkového fondu od tohto subjektu. Tam myslím, že tiež by bolo dobré vysvetliť, ako by sme boli možní takýmto, ako by sme to chceli viac-menej riešiť, aby tento možnože handicap alebo že by tá pôda mohla byť aj od týchto agropodnikateľov tiež braná.
Myslím si, že celková koncepcia návrhu, pozmeňujúceho návrhu tohto zákona je dobrá. Je správna, pretože naši agropodnikatelia, tí malí majú dostať šancu, aby sa konečne mohli dostať na vlastné nohy. Vy to aj v tej koncepcii spomínate, akým spôsobom ich chcete finančne podporiť, aby nemuseli zo svojho vrecka, ako sa hovorí ľudovo, priamo dávať na ten začiatok, že štát by tam mal dať pomocnú ruku a postaviť ju minimálne na jednu nohu, keď nie na obidve, aby mohli s čistým svedomím tie prvé najťažšie roky zvládnuť. Pokiaľ budete dôsledne plniť to, čo je tam napísané, a keď dovolíte, tak budem sa tým zaoberať, akým spôsobom v ďalšej legislatíve budete postupovať, či tieto vaše, vaša koncepcia bude naplnená, tak chcem veriť, že aj agropodnikatelia, tí malí a malí farmári budú mať zadosť, aby mohli mať rovnakú štartovaciu čiaru, ako majú tí, ktorí už sú niekoľko rokov pri pomerne veľkej výmere, aj od Slovenského pozemkového fondu.
Som si vedomý, že s inou pôdou ako Slovenského pozemkového fondu vy ako minister nemôžte disponovať, pretože iná pôda je na základe nájomných vzťahov už daná do užívania a Slovenský pozemkový fond ako taký nemôže sám podnikať. Takže, pán minister, chcel by som aj na vás apelovať, aby sme možnosť tejto pôdy, aby táto pôda bola daná začínajúcim mladým a malým farmárom, aby bola v budúcnosti možnože aj s ďalšími legislatívnymi návrhmi ešte vo väčšej miere, ako je teraz do tých 28 hektárov, aby bola nejakým spôsobom zakomponovaná. Ja by som bol najradšej, keby všetku túto pôdu musel Slovenský pozemkový fond dať týmto začínajúcim mladým, keď hovoríme, že chceme ich podporiť, lebo to je, by bola podľa mňa tá priama, žiadna fiktívna, ale konkrétna podpora malých, mladých a rodinných farmárov.
Samozrejme, že ďalšou z možností ako sa dostať k pôde podľa mňa sú aj pozemkové úpravy, ktoré schválili sme, tie jednoduché pozemkové úpravy, na minulej schôdzi. Myslím si, že je to jedna z ciest a možnože aj tu by sme mali nájsť ten nejaký prierazný model, ktorý by ukázal to svetlo na konci tunela tým malým, mladým a rodinným farmárom, že môže aj touto cestou prísť k serióznemu podnikaniu a hlavne k pôde, pretože poľnohospodárske podnikanie, ja hovorím, začína pôdou. Začína pôdou, a pokiaľ ju nemáš, tak nemáš šancu. Potom je zbytočné aj celé naše školstvo v poľnohospodárstve, či už stredné alebo vysoké, lebo tým pádom nie každý má poľnohospodársku pôdu. O tom sa nemusíme presviedčať, myslím, že, pán minister, to všetko vieme, chápeme a sme si toho vedomí.
Myslím si, že ďalšia legislatíva, ktorá by mala nasledovať v zmysle vašej koncepcie, mala by zachytiť čo najširší záber, aby sa nevytvorilo korupčné prostredie. Reálne si síce neviem predstaviť, ako bude Slovenský pozemkový fond vyčleňovať pôdu, pani riaditeľka fondu bude mať s tým asi trošku hlavybolenie, pretože v celosti, kde má Slovenský pozemkový fond, je veľmi málo takýchto pozemkov. Väčšinou je v spolupodieľníctve, náhradné užívanie sa už nedáva. Ja viem, že budeme asi apelovať na dohodu medzi doterajším užívateľom a žiadateľom. No bude to asi závisieť na ich vzájomných vzťahoch, ako vlastne vychádzajú v tom svojom regióne, či sú nejak voči sebe priateľskí alebo antagonistickí a budú si robiť naprieky. Bodaj by to tak nebolo! Ale keď sme vyčleňovali náhradné pozemky a mal som tú česť byť pri týchto konkrétnych vyčleňovaniach, vyčlenil som niekoľko tisíc hektárov pre súkromne hospodáriacich roľníkov na pozemkovom úrade v deväťdesiatych rokoch, musím povedať, že to boli ťažké boje. To boli ťažké boje, niektoré končili aj na súde.
Takže neverím, že po dvadsiatich rokoch bude prevažujúca časť dohôd o dobrovoľnom odovzdaní týchto pozemkov pre týchto malých, mladých a rodinných farmárov umožnená bez nejakej bolesti. Takže, pán minister, ja by som veľmi bol rád, keby ste aj vytvorili nejaký manuál, ktorý by hovoril o tom, ako majú postupovať títo malí, mladí a rodinní farmári, ktorí, by jasne bolo povedané, čo všetko musia splniť, lebo účinnosť je od 1. januára, to znamená, veľa času nemáme, a aby sa mohli viac-menej s plnou vážnosťou začať teraz v decembri zaoberať všetkými podkladmi, ktoré budú musieť deklarovať ku svojej žiadosti.
Som veľmi rád, že ste tam doplnili v pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol prijatý na výbore, aj sídlo Slovenského pozemkového fondu, kde majú byť tieto žiadosti dané. Aby to nebolo na regionálnych odboroch, pretože nakoniec zistíme, že nebudú platné. To znamená, musí to byť v Bratislave, vážení občania. To znamená, tu treba prísť, ako kolega Alojz Hlina už deklaroval, tu by sme to mali podať toho 1., respektíve 2., 1. januára. Proste, aby to tu bolo, aby sme tu tie žiadosti v Bratislave mali. A chcem veriť, že budú, tak ako budú podávané, tak aj budú evidované a vybavované postupne tieto žiadosti v jednotlivých okresoch, v jednotlivých našich katastrálnych územiach.
Jedna vec, ešte by som chcel, aby ste mi odpovedali, prečo sme tú kategóriu do 100 hektárov nechali zatiaľ visieť. Aj včera kolega Csicsai spomínal, že niekto má 50 hektárov od Slovenského pozemkového fondu aj ďalších tisíc hektárov od ľudí. To znamená, on má 1 050 hektárov. On neni ani malý, on je proste, on je už trošku vo väčšej vekovej, teda veľkostnej kategórii obhospodarovania pôdy. To znamená, že prečo sa nedala možnože trošku menšia výmera ešte, možnože do tých 50, do 100 hektárov, pretože zdá sa mi, že nevidieť ani dôvod a nebolo to ani zdôvodnené, prečo tá kategória bola až od 100 vyššie.
Myslím si, že veľa vecí by sa dalo aj v tej koncepcii, jak som tu spomínal, pozemkových úprav, kde by možnože aj to mali byť dôvody na pozemkové úpravy jednoduché, že chcú tí malí farmári, mladí a rodinní, začať v katastrálnom území hospodáriť. Je na to priestor. Samozrejme, budeme naliehať na tie financie, preto som si dovolil, pán minister, aj dať otázku dneska na hodine otázok priamo vám, že ako je to s koncepciou pozemkových úprav, aký máme na to názor, ako ich chceme robiť, nechceme, či chceme robiť iba komasácie a či aj pozemkové úpravy, či chceme iba dokončiť tie, čo boli rozbehnuté. Takže verím, že mi to poobede o tej druhej na hodine otázok odpoviete, aká je koncepcia, lebo tam vidím, jak som už spomínal, tiež veľkú nejakú šancu, aby sa mohli títo malí, mladí rodinní farmári začleniť.
Takže chcem len veriť, že všetko to, čo je v tejto vašej koncepcii spomínané, a myslím, že v dobrej viere mienené, ako rozbehnúť túto oblasť agropodnikania, že budete aj dôsledne plniť cez legislatívne úlohy či už vášho ministerstva, respektíve ktoré budú predkladané nám ako návrhy zákonov alebo aj vyhlášok, nariadení vlády, lebo iba tak občania pochopia, že ste to mysleli úprimne a že s nimi cítite. A tvrdím jedno, ako aj vy uvádzate, že tá špeciálna výroba, ktorá by tam mala sa týmto malým, mladým a začínajúcim farmárom nejakým spôsobom byť blízka, že ona vlastne by mala doplniť ten priestor, ktorý nám tu chýba v tejto našej poľnohospodárskej výrobe.
Spomínate v tej vašej koncepcii dosiahnutie sebestačnosti 80 percent. Som rád, že sa k tomu vraciame, a čo budem môcť, samozrejme, tiež podporím všetky legislatívne návrhy, ktoré by zlepšovali a zvyšovali sebestačnosť nášho národa v potravinách a potravinárskych výrobkov na tých 80 percent, možnože aj vyššie. Za socializmu sme mali asi 83, 87 percent, teraz podľa posledných, aktuálne okolo 42, 45. Takže chcem veriť, že aj tam urobíme kus dobrej roboty, aby sme túto sebestačnosť zvýšili.
Nebudem ďalej viacej rozvádzať, kolega Csicsai, myslím, to včera povedal, nebudem ho opakovať, myslím si, že máme spoločné myslenie aj spoločné nejaké názorové myšlienky, ktoré boli v jeho pozmeňujúcom návrhu dané. Takže nakoniec len poviem to naše, ten náš odkaz našich predkov, ktorí nám hovorili, že: žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Takže dúfam, že toto by malo byť v parlamente Národnej rady do bodky splnené, pretože ináč nie sme hodní našich predkov, ktorí nám túto našu krajinu aj s poľnohospodárstvom zanechali a povedali, že môžme ju ďalej rozvíjať, alebo devastovať. Takže dúfam, že náš sektor, poľnohospodársky, to bude rozvíjať a že necháme ju aj našim potomkom, ktorí prídu po nás.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Predložený návrh zákona, ktorý priniesol pán minister, je krok správnym smerom. A myslím si, že treba pochváliť rezort za to, že hľadá cestu, akým spôsobom môže pomôcť naštartovať začínajúcim farmárom. Tí, ktorí majú skutočne problém a chcú hospodáriť, aby sa dostali k nejakej pôde. A myslím si, že toto je cesta a to je prvý krok, ktorý až život ukáže, že akým spôsobom bude možné v praxi realizovať a kde budú všetky jeho problémy. Vždy, keď niečo nové prichádza, tak prax ukáže, kde sú tie úskalia. A samozrejme, že možno ho bude treba novelizovať.
Čo sa týka toho najťažšieho bodu, a to je práve tá dohoda, akým spôsobom docieliť, aby poľnohospodárske subjekty boli ochotné vydať tú časť, malú časť pôdy, ktorú im zákon prikazuje, aby odovzdali mladým farmárom, je možné aj, myslím si, riešiť tým, že by to bolo zakomponované priamo v zmluve so Slovenským pozemkovým fondom, kde by Slovenský pozemkový fond si dal podmienku, že ak prenajíma tomuto hospodárovi určitú časť pôdy, ktorú povedzme mal v nájme, že je povinný vyčleniť mladému farmárovi tú časť pôdy, ktorá podľa zákona prislúcha. A pokiaľ to neurobí, tak môže dať podmienku, že táto zmluva je neplatná. Myslím si, že to by bolo riešenie a že by to bolo veľmi elegantné a ľahko urobiteľné, aby to bolo takto postavené, že jednoducho ten poľnohospodár nebude môcť špekulovať a bude musieť tú pôdu vydať, ak bude chcieť štátnu pôdu obrábať. To je prvé.
A druhé, čo by som chcel povedať, že myslím si, že netreba ani zabúdať na poľnohospodárske spoločnosti, ktoré zamestnávajú mladých absolventov zo stredných a vysokých škôl, obzvlášť v situácii, keď slovenské stredoškolské vzdelanie poľnohospodárske je doslova zdecimované a kvalita absolventov skutočne významne poklesla. Myslím si, že táto úloha, vychovávať nových poľnohospodárov, je dneska na pleciach dobrých poľnohospodárskych podnikov. A bolo by treba tiež hľadať spôsob motivácie tých spoločností, aby boli ochotné brať si absolventov a zamestnávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, no ja by som ťa len doplnil. Nie je možné uprieť dobrý úmysel pána ministra, ale tak ako už viacerí, viackrát sme mali možnosť vidieť, že ten úmysel bol viac marketingovým ťahom, než realitou. A ja ako pragmatik v oblasti poľnohospodárstva musím povedať, že tento zákon novým farmárom, mladým farmárom priestor na to, aby začali podnikať, nevytvorí. Pretože odkedy sa zrušil § 15 o náhradných pozemkoch, tak od tej doby je v tejto oblasti obrovský chaos. A ja ťa teda len doplním aj s tými pozemkovými úpravami. Pozemkové úpravy kritizuje Brusel v pláne rozvoja vidieka pre Slovenskú republiku pre obdobie 2014 – 2020. Tak nejaká veľká šanca na to, že tam budú veľké peniaze na to, aby sme ich mohli využiť, nám nepomôže. A pozemkové úpravy bez zmeny spôsobu a systému dedenia nám tiež nepomôžu. Ale tento zákon vnímam skôr ako marketingový a neúčinný. A považujem ho za rovnaké riešenie ako koncepciu pána ministra, ktorú doniesol v roku 2012, aby pomohol farmárom, ktorí boli postihnutí suchom, a zo 16-tisíc farmárov sa prihlásili 40-ti. Takže aj toto asi rovnako dopadne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, páni kolegovia, že ste na mňa reagovali. Pán kolega Záhumenský, myslím, že áno, je to odpoveď asi aj na tie moje otázky, čo som dával. Takže super, keď to bude v podmienkach o budúcej zmluve, ale musí tam byť, že musí to dať, nieže môže, lebo to potom zase bude o ničom. A ako bolo spomínané, 75 % zmlúv teraz končí. To znamená, že to sú tri štvrtiny všetkých zmlúv, ktoré má Slovenský pozemkový fond. To znamená, to je to kvantum a to je ten čas, ktorý treba riešiť teraz, nie o pol roka, už bude asi neskoro. Takže myslím, že super, ďakujem, je to riešenie.
Ja ešte som zabudol sa spýtať, že ako bude riešený, a to by som chcel doplniť, nie mladý do 40 rokov, ale začínajúci. To znamená po 40-tke napríklad, lebo to nejako hodne nachádzam. Takže ešte aj to bude asi treba, sa týmto zaoberať v ďalších nejakých legislatívnych návrhoch alebo v nejakých iných usmerneniach a nariadeniach.
Pán kolega Simon, áno, preto som aj povedal, že budem pozerať, ako to bude aj dosledovanie nejaké do konca, aby bola aj tá bodka. Lebo napísať sa dá všetko, ale realita beží o živote v konkrétnom regióne na konkrétnom hone, na konkrétnom družstve, na konkrétnej farme, takže je tu aspoň snaha niečo deklarovať. A aký bude výsledok, to už môže závisieť aj od nás, ako to budeme možnože aj my nejakým spôsobom spätne kontrolovať, súriť a ako budeme na ministra nejakým spôsobom tlačiť, aby to, čo sľúbili, aj splnili. Takže myslím si, že áno, máš pravdu, niektoré veci sa, jak si spomínal aj ty, čo boli vytopení, udiali tak, ako sa udiali. Ale momentálne iné ako to, že aspoň snaha tu je, tak oceniť sa teda má, že vôbec sa to chce riešiť. Takže asi tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k návrhu zákona v tomto druhom čítaní. V úvode chcem doceniť tú úprimnú snahu a úsilie pána ministra, ktorému verím, že mu ide úprimne o riešenie poľnohospodárstva v našej krajine.
A dovolil by som si pokračovať, trošku nadviazať na kolegu Fecku, ktorý tuná takto ako spomínal tiež taký príklad: a dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane. A od toho by sa naozaj to malo odvíjať. To je to dedičstvo našich otcov. Alebo položiť si otázku: čo je dedičstvo našich otcov? Dedičstvo našich otcov je práve aj tá pôda a vzťah k nej a k poľnohospodárstvu. Ale keď tu sa nielen stratil vzťah ku pôde, ale stratila sa úcta a vzťah aj ku chlebu samotnému. Dneska my nadávame, jak sa máme zle, jak všetko je to najhoršie a v tých najčernejších svetlách to vidíme. Ale otvorte kontajner a pozrite sa, koľko chleba je tam vyhodeného. To je neúcta voči poľnohospodárom, ktorí v pote tváre dorábajú tento chlieb. Je to veľmi neúctivé.
A ja chcem naozaj doceniť úsilie pána ministra, že tu teda vytvára priestor pre, poviem, skupinu ľudí, lebo nie je to pre všetkých, to tu kolega Fecko správne podotkol, ja som to tiež aj v prvom čítaní mal tú pripomienku, aby to nebolo podľa možnosti, pán minister, len vekom ako proste limitované do 40 rokov, ale začínajúci farmár. A to môžem byť aj ja. To môžem byť aj ja, ale aj tie dievčatá, ktoré sú hore na balkóne, a ony sa vydajú a možno budú mať práve takého manžela schopného a šikovného, to sú "výhodňárky", takže aby aj ten manžel sa postaral o svoju manželku, ale aj o svoju rodinu a o svoje deti. Ako? Cez to poľnohospodárstvo.
Naša krajina, Slovensko je naozaj krajinou ako vidieka, hej, je vidieka. A to poľnohospodárstvo naozaj aj cez tie stáročia alebo tisícročia nás sprevádzalo. A, žiaľ, musím povedať, no s poľutovaním, že vytratil sa tento vzťah. A naozaj my musíme čosi robiť s tým, aby sme sa vrátili späť k tomu, čo nám naozaj naši otcovia, čo nám otcovia tuná odkázali, to dedičstvo, ktoré nám tuná zachovali.
Ja som to tak aj povedal, pán minister, pôdu treba dať ľuďom. Slovenský pozemkový fond alebo štátna pôda, ja viem, že nebudete so mnou súhlasiť, aj kolega ma tuná počúva a nebude so mnou súhlasiť, ale je to môj postoj a je to môj názor, môžme sa rôzniť, ale pôdu treba dať ľuďom. Rovnako aj les. Lebo štát nie je tým najlepším hospodárom. Keď tu bola prvá, druhá vlna privatizácie, hej, podniky sme rozdali. Vymyslime tiež nejaký systém, ako pôdu odovzdať späť ľuďom. Ja som minule starostovi jednej obce ,nemenovanej, a on hovoril, že obecné lesy to a sa tak rozplýval, že aké majú príjmy a ako táto obec z toho, ja som sa tak usmial a hovorím, že: jaký máš ty les, čí máš ten les? Pozrime sa do pozemno-knižnej vložky: komu patrí ten les? No tak sa tak zahanbil a hovorí, hej, to neni náš les. Tam sú vlastníci napísaní, kto je ten vlastník. Ja viem, že tie bolestivé stránky, ktoré tá minulosť nám tuná zanechala, ťažko sa to vracia ako späť a my už tým pôvodným vlastníkom ani nie sme schopní tú pôdu ani ten les dať. Ale aspoň teda nájdime spôsob a zamyslime sa. Tak dajme tú pôdu novým vlastníkom, ktorí budú naozaj hospodáriť na tom.
Platí zásada taká, ja som o tom presvedčený, čím ten majetok máš menší a rovnako čím máš menšiu tú pôdu, tým efektívnejšie ju spravuješ. Lebo ty keď máš dva hektáre a potrebuješ živiť z toho rodinu a seba samého, no tak ty musíš veľmi dobre rozmýšľať: no čo, tak musím dať špeciálnu plodinu, aj bez toho, že by ma zákon k tomu nútil.
Myslím si, že aj tá podmienka, ktorá tuná je na tých 28 hektárov, aby bola špeciálna rastlinná výroba, respektíve že by bola tuná živočíšna výroba, tak jednoducho ja by som toto, pán minister, ak môžem toto, pripomienkujem k tomu zákonu, prepáčte mi to, ale že aj tá viazanosť na tú živočíšnu výrobu a rastlinnú výrobu. Prečo týchto poľnohospodárov viazať na to? Ja čím mám menšiu výmeru pozemku, no tak tým viac musím logicky uvažovať, ako efektívne priniesť v podstate ten zisk. Nie preto, že by som sa obohatil, alebo preto, že by som bol nejakým superboháčom. Lebo poľnohospodári, viete, aká to je veľká drina v tom poľnohospodárstve, ale aby, ale preto, aby som mohol dôstojne žiť, dôstojne zabezpečiť svoju rodinu. A to má byť vlastne tým cieľom. To má byť ten cieľ, aby dôstojne žili naše rodiny. A keď budeme mať takéto bunky dôstojných rodín v našej vlasti, v našej krajine, aj naša vlasť stúpne hore, aj životná úroveň, aj celková dôstojnosť, aj vzájomný rešpekt, aj tá úcta.
Ja to Švajčiarsko dosť často tu spomínam, ale to je tak príkladná krajina. A ja to tak úsmevne rozprávam, ale aj vážne, keď tam som, tak hovorím, a to cítim a to cítim z každého kúska tej zeme, tá krajina patrí tým ľuďom. A ja som občanom Slovenskej republiky a som Slovák a veľakrát tak taký som smutný z toho, akoby tá krajina patrila niekomu inému a nie ľuďom. Treba tú krajinu vrátiť späť ľuďom vo všetkom. Nielen v poľnohospodárskej pôde, ale vo všetkom. A to nie je len, že my prijmeme, my tuná zákon, ktorý bude chrániť, na ochranu oznamovateľov protikorupčnej činnosti, a si myslíme, že na druhý deň a sa zmení všetko v našej krajine. To je veľký omyl, to je veľký omyl. Každý zákon sa dá zneužívať, ale aj každý zákon, ktorý sa tuná prijíma v tejto snemovni, má byť protikorupčný a má vytvárať podmienky také, aby najmenej korumpovalo to prostredie, či už v poľnohospodárstve, či, ja neviem, v daňovom systéme, v peňažníctve, zdravotníctve, školstve, v čomkoľvek. A my máme byť tí, ktorí nesieme túto zodpovednosť. A keď ju nenesieš, či si tu v tej lavici alebo nie si, nemysli si, že sa z toho vyzuješ. Si tu štyri roky poslancom Národnej rady a štyri roky za toto obdobie tuná nesieš túto zodpovednosť. Povieš, že si opozičný poslanec? Máš tu povinnosť. Máš povinnosť vystúpiť tu a povedať tú pripomienku. Nieže tu si zašitý kdesi v lavici alebo kašleš ako na to. Si vládny poslanec, o to viac. A to neni jednoduché. Ľahko je ministrovi nadávať, možno, dehonestovať vládu alebo kritizovať. Veď to je to najľahšie. Aj ja by som vedel, zbúrať dom viem za jeden deň a dneska máme technológiu takú, že to zbúrame, to takto lusknem prstami a je to preč. Ale ťažko sa veci budujú. Aká je tá náhrada?
A to je aj to, čo nám hrozí aj v uliciach dnes, ako v uliciach našich miest. Tak čo chceme, aby tu nastala anarchia? Ja keď sa tak rok dozadu pozriem a tá Ukrajina takto nenápadne začínala tuná. To nesmieme toto dopustiť, toto, aby to prepuklo do nejakých násilných týchto činov.
Prepáčte, trošku som ušiel. A ono to je, jak sa hovorí, všetko so všetkým súvisí. Ja som dával pozor aj pri tom prvom čítaní. Vrátim sa späť k pôde, ako pán minister nám to vysvetlil, že ako sa dopracoval k tomu objemu alebo k tej ploche a rozlohe tých 28 hektárov, za čo chcem ako poďakovať. Ale, pán minister, chcem ešte na jednu možno, nedávam pozmeňujúci návrh, ale jedna vec, ktorá je tuná a hrozí. Tiež som sa nad tým zamýšľal. A viete, to je taký národný šport aj tuná v našej krajine, ako obchádzať, obísť zákony a možno, nebodaj, až podviesť. Ale sú tuná naozaj tí, ktorí majú veľké tie poľnohospodárske plochy, ktoré užívajú. Tisíc hektárov, to je strašne veľa, ale tu máme aj päť tisíc, sedem tisíc. Pán minister, vy ste nám tuná dali tú analýzu a z toho ste vyrátali ten priemer, to je tých 28 hektárov. Ale aj kolega Marián Záhumenský jak povedal, aby to bola povinnosť pozemkového fondu, aby tam bola tá záruka, že tí mladí začínajúci poľnohospodári dostanú tú pôdu. Len jednej veci, ktorej som sa tak obával, lebo teoreticky, len zateoretizujem: je poľnohospodárske družstvo a je tam predseda, ktorý má v užívaní päť tisíc hektárov pôdu, ale má aj syna, pán minister. Aby to nebolo tak, že teraz tomu synovi ten predseda dohodí tých 28 hektárov. Ale to bude ten sused ďalší, ktorý bude tiež úprimne chcieť a na tej pôde bude chcieť poľnohospodárčiť. No ale, kamaráde, ty o tom nerozhodneš. A proste, hej, toho sa obávam, aj keď vnímam ten úmysel, naozaj že je veľmi dobrý a vysoko si ho cením, ale tejto veci sa obávam.
Pán minister, prepáčte mi, nedá mi, aby som to nepripomenul, ale stále ma mrzí jedna vec, a tu sme prijali ten zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku a nemôžem to teraz nespomenúť, lebo súvisí to aj s tým. Na jednej strane my dávame podmienku tuná teraz, aby mohol do prenájmu získať ten mladý začínajúci poľnohospodár, že musí mať pôdu. Teda aspoň mať hektár, dva hektáre alebo päť hektárov pôdy, aby mohol dostať ďalších 28 hektárov do prenájmu. Kolega Csicsai to správne povedal, že je to diskriminácia. Naozaj je. Lebo ja keď tú pôdu nemám, ako sa k nej dostanem? A keď som ju nemal ešte pred prvým júnom 2014, teda toho roku, lebo sme prijali tuná tento zákon, ako som ju mohol nadobudnúť? Ja by som aj investoval do tej pôdy, že by som si kúpil ako mladý začínajúci, alebo možno aj ten otec, ktorý by mi kúpil tú pôdu, aby si mohol dostať tých 28 hektárov. Ako sa ty k tomu dostaneš?
Pán minister, nad tým sa vážne zamyslite, lebo je to diskriminujúce. A ten zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, ja som to povedal, pán minister, mi to prepáčte, kým sa to nezmení, ja to sa budem často vracať ako k tomu, mi to musíte odpustiť, ja si vás vážim, aj vás mám rád, ale ho považujem za protiústavný. Pretože ja keď nemôžem slobodne narábať so svojím majetkom, jak predať pôdu slobodne tuná, keď kolegovi Janovi poviem, že mu predám 5 hektárov a ktosi mi bude vstupovať a štát tu bude rozhodovať o tom, komu ja môžem a komu nemôžem predať pôdu, ja to považujem naozaj za protiústavné, lebo ja slobodne nemôžem nakladať so svojím majetkom a slobodne tak isto nemôžem nadobudnúť ten majetok, lebo sme obmedzili ten limit, že kto môže byť nadobúdateľom. Prepáčte mi to, pán minister, že som vám to tu takto, pripomenul tu, ale súvisí to s tým prenájmom toho pozemku, pretože mnohí začínajúci, tí mladí poľnohospodári nebudú mať tú pôdu, ale má skončenú vysokú školu, univerzitu poľnohospodársku má skončenú v Nitre, chcel by začať v tej poľnohospodárskej výrobe a nebude môcť.
Ešte jednu vec na záver chcem spomenúť. Aj tá viazanosť na tú špeciálnu rastlinu a tú živočíšnu výrobu. No, dá sa to splniť, ale je to dosť ťažké. Ja som zo severovýchodu Slovenska, dá sa tá živočíšna, hej, tá dobytčia jednotka, aby sa splnila. A dokonca u nás sa dá aj tá zelenina, lebo keď by nasadil zemiaky, tak my sme naozaj zemiakarská oblasť. Len ťažšie je to už potom ustriehnuť, aby vám tú úrodu nerozkradli. A toto je ešte stále ako také bolestivé. Ale poprosil by som, pán minister, aspoň teda sa nad tým zamyslieť, neviazať to tak, tých mladých začínajúcich poľnohospodárov. Je to dosť náročné a sú experti takí, ktorí v poľnohospodárstve naozaj sa na tom gazdovskom dvore narodili, celý život tam pracovali. Aj dnes, keď majú zabezpečiť tú špeciálnu poľnohospodársku výboru, je to veľmi, veľmi náročné. Ja som tu spomínal toho inžiniera Šlinského, ktorý vymyslel ten agrokruh, poľnohospodári to poznáte, že čo to je. A on hovoril takúto vec: stačí ti dva hektáre na to, aby si uživil rodinu. Nebudeš veľa vyskakovať, ale tých 600 eur mesačne, on tak úsmevne to povedal, toľko tej manželke donesiem, vyskakovať nemôžme. Ale špeciálnu, tuná neďaleko Bratislavy, hej, a pestuje zeleninu. A čo povedal on? Taká veľmi zaujímavá vec je taká: ja skôr nezasadím a nezasejem, kým nemám predanú úrodu. Hej? Ale to už je hlavička, ktorá má to premyslené, premakané. Teda on nevyrába na sklad, ale, ja neviem, nepestuje zeleninu na sklad, že sa mu pokazí, ale on má už vopred tie zákazky. Dá sa aj na malom kúsku ako poľnohospodáriť, ale, pán minister, poprosil by som, aby sme vytvárali podmienky.
A celkom na záver ešte takto chcem pripomenúť jednu vec. Pán minister, súvisí to s vaším rezortom. Teraz sme vytvorili nový rezort životného prostredia, budeme mať tuná zákon o vode a ja som pánu ministrovi Žigovi to tiež povedal, že ja som bol pripravený mu podporiť ten bežný zákon, nie ústavný. Do ústavy, že sme dávali my tú vodu, myslím, že to bola zbytočná hystéria, ktorá tu bola. Nech bude takáto hrubá tá ústava, čo by sme tam už chceli napchať?! Ústava musí byť základným dokumentom. To je ten skelet a od toho sa odvíjajú tie zákony. Ale, pán minister, chcem povedať jednu vec a to mi veľmi vadí a mali by ste so svojím kolegom veľmi o tom komunikovať a nevyhovárať sa na transpozíciu európskej smernice. Načo máme tých europoslancov, aby tu chodili a skákali nám po balkóne? Načo ich máme?! Tam nech pracujú v europarlamente. Tu ich nepotrebujeme. A keď tu boli, mali priestor! Nech sa páči, mohli tuná vystupovať. Teraz by sa tuná, nasilu chceli tu pchať. Ale jedna veľmi vážna vec je, a to je tá, ja som to pánovi ministrovi povedal, a to bola tá, že zavádza sa poplatok za zavlažovanie. Nejde voda len dolu Dunajom, lebo tá naša krajina je taká, že máme aj sever Slovenska, hore kopcom nám tečie paradoxne voda, v úvodzovkách, ale aj reálne. Na tej mape, keď sa pozriete, rieka Poprad sa vlieva do Dunajca, Dunajec do Visly a Visla sa do Severného mora, teda ide hore, hore kopcom. Ale tá voda naozaj či na ten sever alebo na juh Slovenska stečie a teraz poľnohospodár, ktorý ťažko dorába ten chlieb v pote tváre, a jednoducho bude musieť platiť za zavlažovanie. Keď je to aj symbolické, 0,01 centa, však sme z 1 centa na 0,1, 0,01. A keby bolo tam aj 10 núl a jednotka na konci, vždycky je to poplatok. A to je ten priestor pre korupciu a šikanu. Je tuná ten priestor. A to keď pán minister životného prostredia povedal, že poľnohospodári nevykazovali to zavlažovanie, to neznamená, že nezavlažovali. Oni zavlažovali, len nevykázali. Nezavádzajme tento poplatok, keď je aj symbolický. Nech radšej títo poľnohospodári naozaj dorábajú kvalitný ekologický chlieb, lebo naša krajina má ten potenciál, aby sme dorábali tento chlieb zdravý. My nepotrebujeme, pán minister, aby sme dovážali tuná naozaj, prepáčte mi možno za výraz, ale tak sa nepatrí o potravinách hovoriť, ale proste nejaký aušus alebo menejcenný tovar. My nie sme menejcenní občania Európskej únie alebo tejto krajiny, alebo možno aj členským štátom Európskej únie, ako ktokoľvek iný. Máme svoju hrdosť a sme schopní dorobiť tuná kvalitné poľnohospodárske výrobky.
Prepáčte mi a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Štefan, len dve poznámky k tvojmu vystúpeniu, prečo tam musí byť nejaká podmienka živočíšnej výroby alebo špeciálnej rastlinnej výroby. Nuž preto, lebo mladí alebo malí poľnohospodári nemajú šancu na trhu uspieť so základnými produktami, či sú to obiloviny alebo nejaký podobný produkt, ktorý sa robí vo veľkom. Ich náklady sú oveľa, oveľa vyššie. A ak chcú uspieť na trhu a ak majú mať šancu mať udržateľné hospodárenie, tak sa musia venovať niečomu špeciálnemu, regionálnemu. To znamená, že tam je podmienka, aby sa nešpekulovalo iba s pôdou pre dotácie. A tieto pokusy boli hlavne na Orave. Oravskí poľnohospodári vedia, o čom hovorím. Tak je tam podmienka zaťaženosti veľkými dobytčími jednotkami a tak isto je podmienka, aby sa orientovali na špeciálnu rastlinnú výrobu malí farmári a na regionálnom trhu umiestňovali svoje produkty, aby sa vyhli veľkým obchodným sieťam. To je jediná šanca, ako majú šancu naštartovať sa za pomoci štátu, ale aj aby boli udržateľne konkurencieschopní v tom svojom regióne. Lebo ak by mali dávať na globálny trh svoje produkty, tak myslím si, že nemajú žiadnu šancu.
No povedal si, že aj predsedovia družstiev majú svoje deti. Ja si myslím, že tak isto ak spĺňajú podmienky, ak si dajú svoje žiadosti, ak všetky podmienky splnia, v demokratickom štáte a v právnom štáte nemôžu byť oni diskriminovaní. Tak isto majú nárok jak všetci ostatní, ak spĺňajú všetky kritériá. Nie je možné, si myslím, zaviesť diskriminačné pravidlá, lebo on je syn otca, ktorý povedzme hospodári na pôde, lebo aj tento mladý človek možno má záujem sa osamostatniť. A častokrát to býva, že syn nechce pracovať s otcom, lebo majú rozdielne názory a pohľady na hospodárenie. A sám vieš, o čom hovorím. Takže myslím si, že v demokratickom štáte a v právnom aj títo mladí ľudia musia mať šancu.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, iba dve poznámky, respektíve tri. Už som to spomínal pri tvojom vystúpení v minulosti, že áno, tiež súhlasím, aby pôda išla ľudom zo štátu, ale až keď štát bude mať splnenú domácu úlohu. To znamená, zo štátnej pôdy pokiaľ porieši tých občanov našej republiky, ktorí v rámci reštitúcií mali dostať, nedostali ešte, respektíve pri ochrane prírody má byť zámena nejakej tej štátnej pôdy. To znamená, že pokiaľ bude mať splnené všetky domáce úlohy štát, na štátnej pôde, nech sa páči, nech to rozdá ľudu. A ja s tým nemám problém.
Hovoril si, že áno, že aby sme nevyvážali, by som povedal, aby sme dorábali možnože aj tú pridanú hodnotu k tým našim prvoproduktom, ktoré tento, takže 100-percentne súhlasiť, aby bola aj tá pridaná hodnota, to znamená, aby nešla pšenica, ale chlieb vonku. To znamená, o tom to je, aby sme tie pracovné príležitosti vytvárali na tých našich mikroregiónoch, kde prakticky tam by som videl ako tú, zníženie tej nezamestnanosti v mikrozamestnaní.
No a dotkol si sa aj poplatku za vodu pri zavlažovaní. Samozrejme, tiež som proti tomu, aby to bolo spoplatnené. A keď si takto pozrieme, vlastne poľnohospodár platí aj daň zo svojho výrobného prostriedku, aj z pôdy, keď na to príde. To znamená, že neviem, či ešte, s tým by sa nedalo ešte aj trošku nejak pouvažovať. Ja viem, že by bol veľký pád v štátnych financiách a vo všetkých samosprávach, že by to bola asi veľká vzbura, ale myslím si, že nikto, alebo nech ukážu, ktorí nejakí tí podnikatelia z výrobného prostriedku platia daň za to, že niečo vyrábajú. Takže možnože nad tým by sme sa mali v budúcnosti zamyslieť.
Ďakujem pekne.

Presne tak, aj keď to možno ľúbivo vyzerá, ale naozaj kto platí daň z výrobného prostriedku? Za to, že máš obrábacie stroje, hej? Ale z áut platíme dane, paradoxne. Sú teda aj výrobné prostriedky, z ktorých sa, pán minister, platí ako tá daň. A do istej miery práve aj strojári a sú to aj tie robotnícke profesie a tak, v úvodzovkách, aj dorábajú ten chlieb. Ale ten poľnohospodár je tak špecifický, že tam naozaj dorobí ten chlebík, ktorý máš na stole. Naša krajina, v podstate aj tá tradícia, ktorá nás sprevádza, chlieb a soľ. Chlebom a soľou sme vítali návštevy, aj stále si to zachovávame. Čiže je to naozaj dedičstvo našich otcov: zachovaj nám, Pane. Chvalabohu, že nám to tuná zostalo.
A k Mariánovi Záhumenskému. Nemal som to tak na mysli, viete, aby zase na druhej strane, že tie deti tých predsedov družstiev, že by nedostali. Samozrejme, aby dostali, ale skôr v tom slova zmysle, aby neboli uprednostňovaní, aby tá opačná zase, z opačnej strany tá diskriminácia nebola. Lebo ja keď som predsedom družstva a hospodárim na tých piatich tisícoch a mám syna, aby tam neboli uprednostňované tie deti, ale aby to bolo naozaj aj dostupné pre tých ďalších.
A to vrátenie tej pôdy, ešte k Martinovi Feckovi. Samozrejme to, čo štát má ako dlžobu voči ľuďom, aby tá pôda sa vrátila ľuďom. Samozrejme vlastnícke práva musia nám byť posvätné. Ak nám nebudú posvätné, budeme šliapať po základných hodnotách. Určite áno. Aj pôdu treba vrátiť, ale ja hovorím, ak teda by aj zostala tá pôda, ja si myslím, že aj zostane, a veľakrát aj kolega Janko Mičovský tu rozpráva, tuná tie ódy, ktoré počúvam, o štátnych lesoch. No veď už nech nerozprávajme o tom! Nech hospodária v tom ľudia, naši občania. Dať pôdu aj les našim ľuďom. A za tým si stojím, to, čo som povedal.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, pani kolegyne, kolegovia, veľmi som rozmýšľal, či vôbec vystúpiť a ako vystúpiť. Pretože predloha zákona je jedna vec, dôležitosť tohto opatrenia je však ako, nijak to nespochybňujem, je to druhá vec, ktorú treba v tomto smere akceptovať.
Včera sme debatovali s pánom ministrom večer. Aj som si sám študoval kopec tých vecí okolo toho, ktoré som pred tým nemal naštudované. Uvedomujem si teda, že, žiaľ, je táto norma predkladaná relatívne neskoro, pretože aj to, čo zaznelo v debatách aj na výbore, aj to, čo zaznelo v debatách pri prvom čítaní a aj teraz pri druhom čítaní, ukazuje, že sú veci, ktoré by sa dali posunúť kvalitatívne ešte ďalej, aby ten zákon ozaj mal účinnosť a aby bol realizovateľný pre tých, pre ktorých je vlastne cielený. To znamená mladých a malých, a podobne, farmárov.
Ak bol tento úmysel myslený vážne a bol dlhšie pripravovaný, zrejme už malo byť návestie k tomuto, k technickej realizácii už možno skôr, možno v tom spornom zákone 140 alebo v niečom inom, kde jednoducho by už bolo bývalo jasné všeobecne všetkej poľnohospodárskej verejnosti ,aj zvlášť tým mladým a malým farmárom, že niečo takéto sa chystá, aby sa mohli zúčastniť tej diskusie, pretože táto norma v tejto chvíli má jasný rukopis. Rukopis ľudí, ktorí ho pripravovali. A ja nie som spokojný s tým, ako je pripravený, pretože to, čo tu včera aj kolega Csicsai, ale aj dneska padlo, kolega Csicsai to včera, to predniesol, to sú pravdivé argumenty, na ktoré sa nemyslelo a ktoré jednoducho sú diskriminujúce. A, samozrejme, ak teda tento pozmeňujúci návrh, ja ho budem podporovať, aby bol prijatý, tak odstráni sa, vlastne trošku sprístupní sa a zlepší vlastne prístup k takto ponúknutej pôde. Na druhej strane si myslím, že prístup k štátnej pôde alebo štátom spravovanej pôde mohol byť aj v tomto smere liberálnejší. A očakávame všetci a vieme teda, že čo sa bude diať v Únii nasledujúce roky, a očakávam závažné otrasy v slovenskom poľnohospodárstve, pretože som hlboko presvedčený, že trend, ktorý sme nastúpili už dávno, niekoľko desiatok rokov dozadu a nedokázali sme ho nijako zmeniť a všetci o tom len rozprávali, a napriek aj naposledy poskytnutým dotáciám na mliečnu kravu a aj iným podporným prostriedkom, zjavne sa tieto míňajú cieľa. A to, čo príde s novým plánovacím obdobím, zatrasie slovenským poľnohospodárstvom viac ako kedy čokoľvek v minulosti.
A o to dôležitejšie sú takéto právne úpravy, aby pri tých otrasoch a pri tom znechutení mnohých, keď budú nechávať pôdu a budú nechávať aj podniky, aby neprechádzali priam zákonite do rúk len veľkých investorov, ktorí s poľnohospodárstvom nemajú nič spoločné a ktorí cítia šancu zhodnotenia svojich peňazí, pretože žiadna banka nezhodnotí tak peniaze, ako ich zhodnotí pôda.
Je mi to smiešne, v tejto chvíli to pripomeniem, pripomeniem predsa len, keď som v 2002 roku oslovil asociáciu bánk a povedal som, poďme pripravovať spôsob a mechanizmus na nákup pôdy farmármi, tak dovolím si povedať, že buď to bol zámer od týchto asociácií bánk, že nechceli toto podporiť a nechceli sa toho zúčastniť, alebo boli hlúpi. Možnože obidvoje je pravda, lebo ukázalo sa, že keby vtedy boli zainvestovali a keby aj bol niekto zlyhal, tak tú pôdu, ktorú získajú, dneska predávajú v násobkoch drahšie, ako vtedy boli ručili.
Pri tejto norme, ak bude prijatá, a predpokladám, že bude prijatá, je dôležité, aby sa prehodnotila o pol roka, o rok, aby jednoducho ministerstvo bolo ochotné a aj schopné sa k tomu vrátiť a reálne zhodnotiť účinnosť a aj následne korigovať veci tak, aby ozaj tento proces bol nejako efektný.
Pán minister povedal, a je to aj v tých opatreniach, že jednoducho ten proces vlastne, čo sa týka takého zavedenia a aj tej, tej obnovy zmlúv, bude vlastne, bude 5-ročný. Ja som si pozrel aj, aj činnosť Slovenského pozemkového fondu, áno, je tam od istej doby klauzula pri nových zmluvách, že sa nebude rokovať, nebude sa do istej, do istého času uzatvárať a že až keď toto všetko nabehne, preto je to svojím spôsobom neskoro, lebo mnohí sa pýtajú prečo. A na druhú stranu aj technicky bude mať Slovenský pozemkový fond to, bude mať, ťažko to zvládnuť ten nápor, keď vieme, že 75 percent zmlúv vlastne v tejto chvíli končia a má ožiť nejakým spôsobom a s novou podmienkou pre ďalšie obdobie. Tú podmienku, ktorú tú, alebo techniku, ktorú tu spomenul kolega Záhumenský, myslím si, že by bolo dobré dostať do, hneď do legislatívnej podoby, aby vlastne mal fond odviazané ruky. Aby jednoducho túto podmienku mohol bez akéhokoľvek, bez akejkoľvek diskusie vniesť do zmlúv.
Zvážte, akým spôsobom to chcete spraviť, ale otázka, ak to bude len a len výnosom alebo ak to bude len smernicou v rámci SPF alebo výnosom ministerstva, ten sa dá zmeniť a ten sa dá skorigovať. Tá podmienka by mala byť obsiahnutá v návrhu zákona a mala by byť jednoducho, mala byť mať takúto zákonnú oporu. Čiže myšlienka, tak ako som to pri prvom čítaní povedal, veľmi dobrá, technika a spôsob a načasovanie je podstatne horšie. Mám z toho teda obavu, že do akej miery bude tento zákon účinný. A preto len žiadam, aby sme sa k tomu o pol roka, o rok vrátili. Budeme to aj my opoziční sledovať, čo sa vlastne bude diať, aká aktivita od mladých bude aj z ich strany, ale na druhú stranu ak aj tá aktivita už ozaj príde a že bude žiadosť, ako sa to bude vybavovať, pretože niektoré vyhlásenia, niektoré tvrdenia, ktoré sme zažili na výbore, ma trošku dostali do pomykova, keď som počul argumentáciu o tom, ako sa to nebude dať realizovať. Všetko sa musí dať, ak chceme. A myslím si, že ministrovi sa nedá uprieť vôľa, otázka je, ako je nachystaná technická norma.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, kvitujem, že si vyzdvihol, že mali by sme sa k nemu vrátiť, možnože po roku. Po roku, neviem síce ako, lebo teda, lebo už bude možno predvolebný kadejaký čas, takže to bude možno trošku také, trošku turbulentné, ale kvitujem, že tak by sa tam mali nejaké tie zákony, ktoré tu prijímame, nie iba náš v rezorte poľnohospodárstva, ale každý zákon, ktorý je tu prijatý a mal by niečo priniesť do života, mal by sa po určitom čase zhodnotiť, čo sa vlastne udialo a čo sa neudialo.
Spomeniem napríklad aj centrá voľného času, ktoré pán minister, ešte pán Čaplovič sľúbil, že áno prehodnotíme, hej. Keď som sa pýtal, tak bolo to také, no, že áno, niečo prehodnocujeme, niečo nie. Takže myslím si, že 100-percentne každý zákon by mal byť taký, aby bol odpočítateľný, čo sa urobilo alebo neurobilo, a potom príslušné zmeny robiť. Takže ďakujem pekne za túto pripomienku.