44. schôdza

Ďakujem.
Teraz má slovo pani poslankyňa Pfundtner.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, pozorne som si preštudovala vaše pozmeňujúce návrhy a priznám sa, že nadobudla som naozaj dojem, že ste išli riadne nad rámec predloženého návrhu zákona.
Ja na rozdiel od vás oceňujem snahu pána ministra, že chce riešiť predkladanou novelou Zákonník práce a naozaj reflektuje na niektoré praktické problémy v oblasti dočasného prideľovania zamestnancov práve agentúrami dočasného zamestnávania. Ukázalo sa totiž, že v súčasnosti platné pracovnoprávne predpisy umožňujú niektorým agentúram zneužívať ich postavenie, a, veru, podnikajú špekulatívnym spôsobom, čo určite s etickými princípmi nemá veľa spoločného. Vytvára sa tým nezdravé prostredie a práve poctivo podnikajúce subjekty nemajú šancu súťažiť a konkurovať na tomto trhu. V dôsledku tých nepoctivých praktík niektorých agentúr sú práve u nich zamestnaní ľudia znevýhodňovaní oproti zamestnancom, ktorí sú zamestnaní riadne u toho konečného zamestnávateľa. Teda sú znevýhodňovaní práve tí, ktorým by tieto agentúry mali pomôcť pri uplatnení sa na trhu práce. A časom, ako vidíme, nastala situácia, že niektorým agentúram sa v podnikaní darí až záhadným spôsobom.
Taktiež chcem poukázať na skutočnosť, že na Slovensku funguje veľmi veľa agentúr dočasného zamestnávania. A keď to porovnáme s ostatnými krajinami, tak naozaj môžme poukázať na ich enormný počet. Na Slovensku je ich okolo 1100, pričom napríklad v Španielsku s počtom obyvateľov 39 mil. funguje len 370 agentúr. Alebo v Rakúsku, kde máme 8 mil. obyvateľov, funguje len 500 agentúr. Určite sú to údaje na zamyslenie.
Myslím si, že v štádiu, keď máme... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne.
S reakciou, s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kiššová, má slovo.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Vyjadrím sa k tomu. Ja som nepovedala, že tu neexistujú agentúry, ktoré zneužívajú ten systém a tú legislatívu, ktorá tu je. Sú. Je ich veľa. Ja len tvrdím, že my ak nechceme zlikvidovať agentúre zamestnávanie ako také, mali by sme bojovať proti tým nepoctivým iným spôsobom ako tým, že zašnurujeme a v podstate niektorými opatreniami úplne znemožníme fungovanie tým agentúram. Ja som skôr za to, aby sme tie, ktoré sa k tomuto biznisu stavajú nepoctivo a zneužívajú to, aby sme postihovali tieto.
A môj pozmeňujúci návrh sa netýka, alebo teda náš pozmeňujúci návrh sa netýka tých opatrení, ktoré priniesol pán minister. Týka sa dvoch vecí, čo sa týka agentúr, týka sa toho, že užívateľská agentúra nemôže byť zodpovedná za konanie agentúry. Užívateľská firma nemôže byť zodpovedná za konanie agentúry. Vy hovoríte, pán Jasaň, že však si to má dať do zmluvy. V poriadku, ona si to do zmluvy môže dať, môže, to s tým súhlasím, ale nemôže byť zodpovedná za to, že tá agentúra dodržiava zákony. Veď na to sú tu kontrolné mechanizmy. Ja keď budem chcieť cez agentúru zamestnať nejakých ľudí, tak ja nemôžem ísť do papierov tej firmy. Ja sa chcem zbaviť tej administratívy, a nie ešte byť kontrolným mechanizmom pre, pre svojho v podstate dodávateľa. To nie je, to nie je jednoducho možné.
A čo sa týka vodičov. Nie je pravdou, že ja keď vo firemnom aute spôsobím dopravnú nehodu, že je za ňu zodpovedný zamestnávateľ, to tak nie je. Som za ňu zodpovedná ja, ak zabijem človeka, som za to zodpovedná ja, nie môj zamestnávateľ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia, uplynul čas určený na dopoludňajšie rokovanie, takže vyhlasujem prestávku do 14.00 s tým, že o štrnástej pokračujeme v rokovaní hodinou otázok, potom nasledujú tie dve skrátené konania, o ktorých sme rokovali, a potom pokračujeme v rokovaní o tomto bode programu.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím tých, ktorí chcú sa zúčastniť bodu hodiny otázok, aby zaujali miesto v rokovacej sále.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili do 12.00 hodiny 9 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 11 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán predseda vlády.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomného podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého zastúpi podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pán Miroslav Lajčák.
Som pripravený, pán predseda, odpovedať v stanovenom limite na postavené otázky.

Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Viliama Jasaňa: "Vážený pán premiér, môžete nás informovať o plánovaných krokoch, ktoré budú viesť a smerovať k zvýšeniu životnej úrovne nízkopríjmových občanov?"
Prosím, pán predseda, o odpoveď na otázku a oznámte potom ukončenie odpovede.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.
Ako je všeobecne známe, tak predchádzajúce dva roky 2012 až ´14, čo je vláda sociálnej demokracie na Slovensku, sa niesli v znamení konsolidácie verejných financií, ku ktorej Slovenskú republiku zaviazalo členstvo v eurozóne. Sme v elitnom klube krajín, ktoré majú spoločnú európsku menu, a tento elitný klub má aj vnútorné pravidlá. Keďže my si ctíme záväzky, ktoré prijímame, aj preto sme vynaložili enormné úsilie za posledné dva roky, aby sme Slovensko dostali z procedúry nadmerného deficitu, aby Slovensko bolo vnímané ako dôveryhodný a seriózny partner.
Opatrenia prijaté vládou na zníženie deficitu na požadovanú trojpercentnú úroveň HDP boli jednoznačne prínosné. Slovensko splnilo podmienky Európskej únie a ako som už povedal, vystúpilo z procedúry nadmerného deficitu, ktorú by sme mohli označiť, a takýto výraz často používa práve podpredseda vlády, minister financií, boli sme vyradení z trestnej lavice Európskej únie.
Ďalším pozitívnym prvkom je zlepšenie výberu daní, implementácia pravidiel na boj proti daňovým podvodom, prijatie opatrení na podporu hospodárskeho rastu ako reakcia na účinky dlhovej krízy v eurozóne.
Po ťažkom období konsolidácie, a v tom, verím, je aj podstata vašej otázky, pán poslanec, je načase, aby sme ponúkli aj určitý program pre ľudí, pretože ľudia si zaslúžia takýto program. A nejde len o program, ktorý sa dotýka mladých ľudí, dôchodcov. Dotýka sa aj podnikateľov, zamestnávateľov, pretože všetky tieto segmenty spoločnosti boli dva roky zúčastnené na konsolidácii. A keďže nám sa podarilo nielen skonsolidovať, ale ešte aj naakumulovať určitý objem finančných prostriedkov, padlo politické rozhodnutie, že tieto zdroje presne použijeme na pozitívny sociálny balíček. Aj preto sme asi pred pol rokom verejnosti predstavili súbor 15-ch pozitívnych opatrení na zlepšenie životnej úrovne ľudí, ktoré chceme realizovať v priebehu rokov 2014 a 2015. Na takzvaný, a my sme ho nazvali pozitívny balík opatrení pre zlepšenie životnej úrovne, nadväzuje aj ďalších šesť opatrení komplexného a systémového charakteru, ktoré majú pomôcť naštartovať hospodársky rast. Chceme naďalej pokračovať v rozbehnutých programoch zameraných na zlepšenie výberu daní a boj proti daňovým podvodom. A pozitívne čísla prináša aj rezort práce. V ponuke je tiež o 13 % viac finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, ako sme mali k dispozícii v minulom programovacom období.
Pozitívne ukazovatele sú však pre občanov len číslami, kým sa nepretavia do zlepšenia ich životnej úrovne. Vysoká miera nezamestnanosti s výraznými rozdielmi medzi regiónmi predstavuje dlhodobý problém slovenského trhu práce. Európska komisia aj OECD odporúčajú viaceré opatrenia na podporu a zlepšenie slovenského trhu práce. Jedným z najdôležitejších je zníženie daňového zaťaženia nízkopríjmových pracovníkov. Daňové a odvodové zaťaženie dosahuje v prípade jednotlivca s nízkym príjmom 35,7%, čo je nad priemerom krajín OECD. Vysoké daňové a odvodové zaťaženie sťažuje zamestnávanie nízkokvalifikovaných zamestnancov, predražuje prácu pre zamestnávateľov a tým znižuje dopyt po pracovnej sile, obzvlášť po menej produktívnych pracovníkoch. Na druhej strane nízke čisté príjmy v súčasnosti s existujúcim systémom sociálnych dávok znižujú motiváciu hľadať si prácu a zamestnať sa. Z uvedených dôvodov má zmysel znížiť zaťaženie práce a motivovať ľudí zamestnať sa.
Teraz prerokúvavate v Národnej rade návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení. Účelom návrhu je v nadväznosti na historické zvýšenie minimálnej mzdy z 352 na 380 eur na rok 2015 prostredníctvom odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody zabezpečiť vyšší čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov. Zo zníženia odvodového zaťaženia budú profitovať hlavne zamestnanci v problematických regiónoch s nižšou úrovňou ekonomickej aktivity, ktorí sa vedia zamestnať len za nízke mzdy. Vhodným riešením je zníženie odvodového zaťaženia, keďže dane z príjmu už dnes pri takýchto nízkych príjmoch neplatia. Fiškálne možnosti v súčasnosti neumožňujú znížiť odvodové zaťaženie plošne, navyše by takáto úľava nebola adresná. Preto je zmysluplnejšie cielené zníženie odvodového zaťaženia pre nízkopríjmových zamestnancov. Odvodová odpočítateľná položka svojím nastavením zmierňuje zaťaženie problematických skupín na trhu práce ťažko zamestnateľných ľudí a osôb s nízkou kvalifikáciou. Na úrovni minimálnej mzdy plne kompenzuje dodatočné náklady práce z jej zvýšenia v roku 2015. Vďaka vyššej čistej mzde sa zvýši ponuka práce. Zvýšený dopyt po pracovnej sile očakávame zo znížených nákladov práce nad úrovňou minimálnej mzdy. Sekundárnym pozitívnym vplyvom budú vyššie disponibilné príjmy nízkopríjmových domácností a tým aj rast ich spotreby.
Samotné zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 380 eur v roku 2015 by prinieslo nárast čistých príjmov zamestnancov o 20 eur mesačne. Tento krok by zároveň zvýšil náklady práce zamestnávateľov o 38 eur. Zvyšovanie nákladov práce nízkopríjmových a nízkokvalifikovaných zamestnancov by pravdepodobne zhoršilo situáciu na trhu práce. Daňovo-odvodové zaťaženie nízkokvalifikovaných by rástlo a ich práca by sa predražovala, obzvlášť v zaostávajúcich regiónoch. No simultánne zavedenie degresívnej odpočítateľnej položky situáciu nízkopríjmových zamestnancov zlepší. Na úrovni minimálnej mzdy zvýši ich čisté príjmy o 32 eur a zachová náklady práce na súčasnej úrovni. Opatrenie pozitívne ovplyvní viac ako pol milióna zamestnancov pri odhadovaných fiškálnych nákladoch vo výške 146 mil. eur. Vzhľadom na to, že minimálna mzda sa zvyšuje s účinnosťou od 1. januára 2015, je potrebné prijať návrh zákona v rovnakom čase.
Za významný pozitívny krok pre zvýšenie životnej úrovne považujem aj schválené zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá bude od budúceho roku na úrovni 380 eur, ako som už dnes niekoľkokrát uviedol. Nesúhlasíme, a toto je oficiálny postoj vlády, so zmrazovaním minimálnej mzdy a vláda bude neustále vyvíjať tlak na to, aby sa minimálne platy zamestnancov zvyšovali. Cieľom je dosiahnuť najmä, aby sa ľuďom na Slovensku oplatilo pracovať. Schválením nariadenia o zvýšení minimálnej mzdy boli vytvorené predpoklady, aby zamestnanci najnižších príjmových skupín získali ako keby 13. plat. Opakujem, hovorím o zamestnancoch na úrovni približne minimálnej mzdy. Tí môžu rátať s tým, že keď sa zrátajú efekty z každého mesiaca, tak na konci roka môžeme hovoriť o existencii akéhosi 13. platu.
Odmietame tvrdenia, že rast minimálnej mzdy ohrozuje slovenské hospodárstvo. Odmietame obvinenia, že aktuálne nastavenie minimálnej mzdy nerešpektuje ekonomickú realitu. Dámy a páni, chcem upriamiť pozornosť na jedno konštatovanie, ktoré bolo zverejnené v správe OECD. Na Slovensku je tempo medziročného rastu produktivity práce výrazne vyššie ako tempo medziročného rastu mzdových nákladov. Razantnejším zvýšením minimálnej mzdy chceme zabezpečiť, aby suma minimálnej mzdy garantovala zamestnancovi vyšší čistý príjem, ako predstavuje hranica rizika chudoby. Čiže ešte raz, produktivita nám rastie podstatne rýchlejšie, ako nám rastú mzdy. A preto je aj toto miesto dobrým miestom, aby som odkázal zamestnávateľom, že majú priestor na zvyšovanie mzdy vo výrobnom sektore. Viem, že niekde sa dohodli, ale niekde naďalej dochádza k veľkým roztržkám a nedorozumeniam tohto druhu.
Medzi ďalšie opatrenia vlády, ktoré majú zvyšovať životnú úroveň, patrí aj zavedenie dočasného súbehu mzdy a dávky v hmotnej núdzi, ktoré vstúpi do platnosti 1. januára 2015. Dočasné poskytovanie dávky v hmotnej núdzi aj po nástupe do pracovného pomeru zvýši samotný príjem, ako aj motiváciu zamestnať sa. Návrh zákona vymedzuje nové podmienky pre vznik nároku na osobitný príspevok, ktoré umožnia súbeh poskytovania osobitného príspevku a pomoci v hmotnej núdzi u občana, ktorý bude dlhodobo nezamestnaný alebo dlhodobo neaktívny a nastúpi do pracovného pomeru. Podľa analýz by o súbeh poberania dávky v hmotnej núdzi a mzdy mohlo mať záujem približne 10-tisíc ľudí, čo je opäť významný krok k znižovaniu nezamestnanosti. Zvýšenie minimálnej mzdy súvisí s ďalšími prijímanými opatreniami. Sú nimi zavedenie, ako som uviedol, súbehu dávky v hmotnej núdzi a mzdy, ako aj zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky. Chceme dosiahnuť, aby sa naozaj na Slovensku oplatilo pracovať, aby sa ľuďom, ktorí prejavia záujem o prácu, zvyšovalo ohodnotenie aj z hľadiska dôchodku a aby bol rozdiel medzi ľuďmi, ktorí pracovali, s tými, ktorí boli len na sociálnych dávkach.
Od januára 2015 začnú platiť aj odvodové úľavy pre študentov pracujúcich na dohodu. Úpravou zvyšujeme mzdový limit zo 159 na 200 eur pre všetkých študentov pri dohodách o brigádnickej práci. Cieľom je zlepšenie podmienok uplatnenia študentov na trhu práce a odstránenie doterajšieho diferencovaného prístupu pre študentov mladších aj starších ako 18 rokov.
Z opatrení sociálneho balíčka nezostaneme v prípade seniorov iba pri zvýšení vianočného príspevku. Seniorov sa taktiež budú dotýkať aj ďalšie dve opatrenia, a to zavedenie minimálneho dôchodku pre seniorov a zvýšenie zľavy pri cestovaní vlakom. To bolo realizované počnúc 17. novembrom. Aj keď bol vianočný príspevok kritizovaný opozíciou ako nesystémové opatrenie, pravdou je, že ani ona sama po tom, ako začala v roku 2010 vládnuť, sa neodvážila naň siahnuť. Len pripomeniem, že ide o zvýšenie vianočného príspevku, ktoré pocítia najmä tí seniori, ktorí majú najnižšie dôchodky. Základnou sadzbou zvýšenia vianočného príspevku je zmena príspevku zo 75 na 87 eur, to jest o 12 eur aj 26 centov a uvedené opatrenie sa bude týkať všetkých dôchodkov do výšky 494 eur aj 40 centov, čo predstavuje takmer 1 mil. 160-tisíc poberateľov dôchodkov.
Teraz ministerstvo intenzívne pracuje na nastavení podmienok nároku na minimálny dôchodok. Úloha zavedenia minimálneho dôchodku vyplýva nielen z programového vyhlásenia vlády, ale aj z Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020. Cieľom bude, aby ľudia, ktorí odpracovali aspoň 25 rokov, neboli v starobe odkázaní na dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Návrh opatrenia by mal byť zrealizovaný v druhej polovici budúceho roka. Opatrenie prinesie vyššiu mieru spravodlivosti pri poberaní dôchodkov a vzťahovať sa bude na všetkých dôchodcov, vrátane tých súčasných.
Ako som uviedol, deti, študenti, ale aj poberatelia dôchodkov môžu od 17. novembra zadarmo využívať vlaky 2. triedy. Okolo toho sú, samozrejme, rôzne diskusie, ale myslíme si, myslíme si, že toto bolo správne rozhodnutie a že našlo pozitívny ohlas u slovenskej verejnosti. Rovnako, samozrejme, budeme v budúcom roku uvažovať aj o tom, ako pomôcť ľuďom, ktorí chodia do práce, aby sme ešte viac znížili ich náklady, ktoré sú spojené s cestovaním.
Máme ambíciu v roku 2015 a ´16 znížiť cenu plynu pre domácnosti o dvojciferné číslo. Je to cieľ, ktorý súvisí s tým, že sme kúpili matku SPP a dostali sme pod kontrolu cenotvorbu v tomto významnom podniku, ktorý bol sprivatizovaný.
Dámy a páni, chcem vás ubezpečiť, že budeme naďalej pokračovať v tvrdých opatreniach, pokiaľ ide o daňové úniky a výber daní. Som presvedčený, že aj v roku 2015 si dokážeme vytvoriť balík, možno na úrovni 200 - 250 mil. eur, ktorý opäť pretavíme do druhého pozitívneho sociálneho balíka, a verím, že opatrenia, ktoré sa dnes pripravujú, budú slovenskou verejnosťou privítané pozitívne.
Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Uplynul čas na odpovede na otázky na predsedu vlády. Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Jozefa Miklošku na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka a znie: "Veľkému množstvu malých a stredných podnikateľov nie sú za ich vykonané práce zaplatené faktúry. Napríklad zadlžená stavebná spoločnosť Váhostav-SK, akciová spoločnosť, ktorá sa nachádza v reštrukturalizácii, získala zákazku na rekonštrukciu paláca a objektov v areáli Bratislavského hradu za 26,1 mil. eur. Spoločnosť vlani vykázala stratu 13,47 mil. eur. Jej výnosy sú 158,34 mil. eur a jej záväzky dosiahli 134,64 mil. eur. Ako je možné, že takéto firmy, ktoré sú v reštrukturalizácii, získavajú vo verejnom obstarávaní ďalšie štátne zákazky?"
Odpovedať bude zastupujúci pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Miroslav Lajčák.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.