44. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vyššie uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1274 z 15. októbra 2014 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015 predložené podľa § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade (uznesenie č. 377 zo dňa 24. 11. 2014).
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem:
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, zahraničný výbor, výbor pre kultúru a média, výbor pre európske záležitosti,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2A a 2B spoločnej správy. Sumárne návrhy a návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol sú uvedené v časti III A spoločnej správy. Uvedené návrhy boli prijaté vo výboroch: výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport , výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Návrhy na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol boli prijaté v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky uvedené v časti III D spoločnej správy. Ide odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Výbor pre financie a rozpočet odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky premietnuť do rozpočtu verejnej správy na rok 2015 zmeny vyplývajúce zo zákona o štátnom rozpočte na rok 2015. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teda konštatovať, že výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
1. K bodom v časti III spoločnej správy: časť III A: 1 – 6, 8 – 19, 21 – 27 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
K bodom v časti IV spoločnej správy 1, 2 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
2. K bodom v časti III spoločnej správy: časť III A: 7, 20 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadne schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 382 dňa 27. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Evu Hufkovú, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo páni poslanci: za klub SMER – sociálna demokracia pán poslanec Duchoň, za klub MOST – HÍD pán poslanec Švejna, za Kresťanskodemokratické hnutie pán poslanec Zajac. Ďalej sú písomne prihlásení títo poslanci: pán poslanec Beblavý, pán poslanec Mikloš, pán poslanec Osuský, pán poslanec Kollár, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Kadúc, pán poslanec Fronc, pán poslanec Petrák, pán poslanec Huba, pán poslanec Hlina, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Šebej, pán poslanec Hudacký a posledný písomne prihlásený pán poslanec Novotný.
Ako prvý vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Duchoň za klub SMER - sociálna demokracia. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015 a rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.
Veľa faktov a veľa skutočností už predniesol vo svojom úvodnom slove pán podpredseda vlády a minister financií, takže určite sa niektoré znovu zopakujú, a tak ako on hodnotil rôzne komentáre a rôzne prívlastky k minuloročným, resp. predminuloročným rozpočtom, takisto aj ja by som sa rád vrátil do obdobia spred roka, resp. spred dvoch a spomenul si na to, ako opozícia hodnotila jednotlivé návrhy rozpočtov, či už na rok 2013, resp. 2014.
Veľmi dobre si spomínam na rôzne charakteristiky a na rôzne negatívne prívlastky, ktoré sprevádzali práve hodnotenia týchto rozpočtov, ako napríklad, že tieto rozpočty sú ilúzia alebo že sú nereálne, hovorilo sa tu o rôznych smrteľných kokteiloch a podobne. Samozrejme, že nič z týchto negatívnych hodnotení a predpovedí sa nenaplnilo. Naopak, za posledné dva roky sa podarilo verejné financie výrazným spôsobom stabilizovať, čoho výsledkom je aj okrem iného vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu počas polovice tohto roka. Slovensko sa tak zaradilo medzi zodpovedné krajiny z podhľadu udržateľnosti verejných financií.
Rovnako hodnotenie OECD ústami svojho generálneho tajomníka pri jeho nedávnej návšteve Slovenskej republiky vyzdvihuje hospodársku politiku Slovenskej republiky, výsledkom ktorej je solídny rast, zvyšuje sa produktivita a, samozrejme, sú tu preukázateľné úspechy v konsolidácii verejných financií. A práve aj z týchto dôvodov je Slovensko stále atraktívnou krajinou aj pre zahraničných investorov. Tento fakt zdôrazňujem najmä z toho pohľadu, že aj tu sme boli svedkami kritiky zo strany opozície, že sa Slovensko stáva čiernou dierou z pohľadu investícií a podobné iné negatívne hodnotenia. Dovoľte mi preto uviesť iba niekoľko prípadov toho, ako sa zvyšujú investície, či už jestvujúcich spoločností, ktoré tu pôsobia v Slovenskej republike, resp. sa tu objavujú aj úplne noví investori. Samozrejme, pozitívom tohto je nielen investovaná suma, ale predovšetkým tvorba nových pracovných miest.
Tak napríklad rakúska spoločnosť, ktorá vyrába svetlá do motorových vozidiel, dnes zamestnáva 1 200 ľudí, plánuje preinvestovať 55 mil. do nových hál, strojov, administratívnych priestorov, plus plánuje zamestnať ďalších 200 ľudí. Ďalej holandská spoločnosť, ktorá vyrába betónové prefabrikáty, plánuje investovať 30 mil. eur, vytvoriť 300 pracovných miest. Spoločnosť Deutsche Telekom vytvára ďalších 150 pracovných miest, ide o centrum zdieľaných služieb. Samotná táto spoločnosť Deutsche Telekom vyzdvihuje kvalitu pracovnej sily, polohu, jazykové znalosti, ale aj náklady na pracovné sily. To znamená, to, čo sa tu veľakrát kritizovalo a čo bolo veľakrát zo strany opozície spomínané, ako Slovensko prestáva byť zaujímavou krajinou, nie je pravda a tieto príklady, ale aj ďalšie príklady týchto plánovaných investícií dokazujú pravý opak. Preto platí, že na Slovensku sa oplatí investovať. Toto je naozaj jeden z dôležitých východiskových aspektov pri hodnotení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.
Pri tomto hodnotení začnem, samozrejme, asi hádam najpozitívnejšou správou, a síce hodnotením Európskej komisie, ktorá vyhodnotila návrh nášho rozpočtu spolu s rozpočtom Nemecka, Holandska a Luxemburska ako rozpočet, ktorý je plne v súlade s prísnymi európskymi pravidlami. To znamená, že je tu aj do budúcna predpoklad na naplnenie scenára, na konci ktorého je vyrovnaný rozpočet. Zároveň ani v budúcnosti by nemalo dôjsť k prekročeniu 3 % deficitu. Samotný rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 vychádza z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a zároveň z prognózy vývoja ekonomiky a daňových príjmov zo septembra 2014. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii verejných financií. Vládny návrh rozpočtu je postavený s rozpočtovým schodkom na úrovni 1,98 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 1,43 % HDP v roku 2016 a 0,39 % v roku 2017. Takto nastavené ciele odrážajú skutočnosť, že vládny návrh rozpočtu je vo výraznej miere ovplyvnený opatreniami vyplývajúcimi z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovej brzde.
Prijatím pozmeňovacích návrhov v jednotlivých výboroch, ako aj v gestorskom finančnom výbore došlo k navýšeniu výdavkov na hotovostnom princípe o 300 mil. eur. Predovšetkým ide už o spomínanú odvodovú reformu vo výške 150 mil. eur, ktorej cieľom je zvýšiť ponuku a dopyt po práci zvýšením čistej mzdy a znížením, a zároveň teda znížením nákladov práce. Ďalej by som spomenul výsledky kolektívneho vyjednávania, ktoré navyšujú rozpočet o 100 mil. eur, príspevok na aktívnu politiku trhu práce 32 mil. eur, nájomné bývanie 20 mil. eur, protipovodňové opatrenia 15 mil. eur.
Vo vzťahu k makroekonomickým predpokladom rozpočtu je potrebné povedať, že tie sú postavené na prognóze prezentovanej na 34. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy v septembri 2014. Podľa odhadov ministerstva financií Slovenskej republiky rast ekonomiky na Slovensku bude na úrovni 2,4 %, v roku 2015 zrýchli na 2,6 % a v roku 2016 až '17 potom bude ďalej zrýchľovať až k 3,5 %. Zamestnanosť v roku 2015 stúpne o 0,4 %, medziročne podľa údajov Národnej banky Slovenska zamestnanosť stúpla o 0,2 %. Vláda cez legislatívne zmeny, napr. zákon o investičných stimuloch, ktoré sú naviazané na tvorbu pracovných miest, ale aj cez rôzne programy vytvára priaznivé podmienky na tvorbu nových pracovných miest. Napríklad cez program pre mladých ľudí, kde štát prepláca 1 rok firmám minimálnu mzdu a odvody za zamestnanca, sa podarilo zamestnať 13-tisíc mladých ľudí. Dôležitá skutočnosť je ale tá, že týmito programami pre mladých ľudí sa vytvorili miesta, ktorých až 80 % sa podarilo ďalej udržať. To znamená, nie sú to opatrenia, ktoré by smerovali k nejakým jednorazovým efektom, ale ako vidíme, takto vytvorené miesta z veľkej miery sa podarilo a darí naďalej udržať. Dôležité je si uvedomiť, že Slovensko so svojimi historickými problémami v štrukturálnej nezamestnanosti patrí na spodok rebríčka Európskej únie, čo sa týka najmä dlhodobej nezamestnanosti.
Opatrenia vlády Slovenskej republiky, ktoré som spomenul, ako aj celkový vplyv postupného mierneho oživovania domácej ekonomiky má pozitívny vplyv na niekoľkomesačný pokles evidovanej nezamestnanosti. Tá v súčasnosti dosahuje 12,35 %. Ďalší dôležitý a zaujímavý údaj je, že od začiatku roku 2013 sa podarilo vytvoriť 81-tisíc nových pracovných miest.
Čo sa týka reálnej mzdy, tá tento rok dosiahne rekordné tempo rastu 4 % a v roku 2015 dosiahne už miernejší rast na úrovni 2,1 %. Rovnako dôležité je spomenúť, že rast reálnych miezd sa premieta do rastu domácej spotreby, ktorá po niekoľkých rokoch stagnácie konečne začína rásť. Je to naozaj veľmi dôležité najmä z pohľadu stále krehkého rastu ekonomík eurozóny. Podľa jesennej prognózy zverejnenej Európskou komisiou dosiahne hospodársky rast v Európskej únii 1,3 % a eurozóny 0,8 %. V roku 2015 sa očakáva v dôsledku zlepšenej situácie v oblasti zahraničného a domáceho dopytu rast hrubého domáceho produktu v Európskej únii na úrovni 1,5 % a eurozóny na 1,1 %.
Pozitívnou správou je, že Európska komisia sa chystá predložiť investičný plán v hodnote 300 mld. eur, zameraný na naštartovanie a udržanie hospodárskeho oživenia. Takýto plán je veľmi dôležitý najmä pre svoj multiplikačný efekt na tvorbu pracovných miest, kúpnu silu a celkovo zvýši rastový potenciál jednotlivých krajín Európskej únie. Do celkovej situácie ekonomického vývoja Európskej únie je potrebné zohľadniť, samozrejme, negatívny vplyv rusko-ukrajinského konfliktu.
Makroekonomické predpoklady, tak ako boli prednesené, boli základom pre vypracovanie aktuálnej prognózy daňových a odvodových príjmov verejnej správy na roky 2015 až '17, ktorá bola všetkými členmi Výboru pre daňové prognózy hodnotená ako realistická. Okrem už spomínanej dlhovej brzdy je pri rozpočte na rok 2015 nutné pripomenúť, že je po prvýkrát zostavený na základe metodiky ESA 2010, nakoľko táto metodika od septembra 2014 nahrádza dovtedy platnú metodiku ESA 95. Uvedená zmena predstavuje významný faktor zvýšenia konsolidačných výdavkov verejnej správy a zároveň prináša rozdiely v zaznamenávaní niektorých položiek.
Rozpočet verejnej správy v rokoch 2015 až 2017 po prvýkrát obsahuje aj nové subjekty verejnej správy, ktoré boli preradené do sektora verejnej správy. Ide o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, dopravné podniky Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice a Žiliny, agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov a Eximbanku. Táto motorická zmena automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšuje v roku 2015 úroveň nasledovaných výdavkov verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2014. Všetci tí, ktorí sa teda chcú venovať porovnaniam rozpočtov, považujem za potrebné upozorniť na tieto skutočnosti, aby nedochádzalo k nevedomosti a zavádzaniu pri interpretovaní čísiel predloženého návrhu rozpočtu.
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol podľa októbrovej notifikácie Eurostatu ku koncu roku 2013 úroveň 54,6 % hrubého domáceho produktu. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov zostane podiel dlhu na HDP v celom prognózovanom období pod hranicou 55 %. Na rok 2015 sa očakáva dočasný nárast na 55,4 % a pokles až na úroveň 51 % hrubého domáceho produktu v roku 2017. Aj tieto čísla sú dôkazom, že návrh rozpočtu odráža konsolidačné úsilie vlády.
Na záver mi teda dovoľte konštatovať, že návrh rozpočtu, tak ako je predložený, je, tak ako už aj sa zmienil pán minister, realistický. Je postavený na zdravých základoch a sleduje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Tak ďalší písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Švejna.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, dovoľte mi urobiť ten pomyselný výkop za opozíciu k tomuto tak vážnemu zákonu, ktorý, hovoríme všeobecne, zákon roka. Určite budeme o tomto diskutovať dlhšie, takže a beriem toto, samozrejme, ako môj príspevok k tejto téme.
Dovoľte mi trošku tak netradične začať k tomuto zákonu v podstate trošku zoširšia. A to znamená zoširšia, keď my stále hovoríme o Európskej únii a o tom, aký má vplyv Európska únia na náš, samozrejme, teraz hovorím o rozpočte, tak hlavne teda aj na rozpočet.
Čím ďalej, tým viac sme viazaní rôznymi pravidlami a smernicami, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu, ale pritom mi dovoľte skutočne predtým, ako budem kritizovať náš rozpočet, dovoľte mi skritizovať aj to, čo sa deje v Európskej únii. Vieme veľmi dobre, že tzv. elitný klub, eurozóna, ja nemám rád ten výraz, pretože podľa mňa to vôbec neni elitný klub, sú tam elitné krajiny, v tom klube, od ktorých si môžeme brať príklad, ale sú tam aj krajiny, ktoré treba tvrdo, jasne skritizovať a nebáť sa.
Vieme veľmi dobre, že keď sa vstupovalo do eurozóny, tak boli podmienky na prijatie eura - okrem iných, samozrejme, ja zdôrazňujem, len o tých, o čom sa budeme baviť - bol deficit verejných financií pod 3 % a krajina nesmela byť zadlžená viacej ako 60 %. V súčasnosti z 28 krajín Európskej únie 18 krajín je v eurozóne a musím povedať, že väčšina z nich nedodržiava tieto kritériá, ktoré sme si vopred stanovili, a toto je skutočne donebavolajúce, zlé pravidlo, resp. pomýlené krivé zrkadlá, kde jednoducho najskôr niekam vstúpime, povieme si, že elitný klub, a potom nedodržiavame základné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli. Inými slovami, prísne pravidlo na vstup, a keďže neni žiadne pravidlo na výstup, ktoré neexistuje, tak potom mnohé krajiny benevolentne sa v úvodzovkách vykašlali na pravidlá a robia si podľa svojho.
Týchto nedodržiavanie pravidiel, samozrejme, má byť už dávno sankcionované, ale len v poslednej dobe sa začalo hovoriť o sankciách a mne je napr. veľmi ľúto, že napr. v tej pomyselnej základnej osi Európskej únie, alebo ako bola vytvorená, tak povedzme tie dve krajiny, Francúzsko a Nemecko, tak Francúzsko je skutočne negatívnym prípadom a príkladom, ako sa má vytvárať rozpočet a verejné financie. Ja určite obdivujem francúzske syry, vína, módu, filmy, ale nie postoj k verejným financiám a je to proste smutné, že taká krajina, ktorá teda sa hrá na jednu z najvýznamnejších, tak sama porušuje pravidlá a rozpočet, ktorá poslala do Bruselu, myslím, že mínus 4,3 %, Francúzsko. Takže zdôrazňujem. Vstup mínus 3 %, ale teraz po desiatich rokoch ešte líder pošle do Bruselu rozpočet s deficitom mínus 4,3 %.
Na druhej strane, na druhej strane tí kolegovia v tom tzv. elitnom klube, mnohí z nich nedodržiavajú pravidlá a na druhej strane zase iní kolegovia vymýšľajú rôzne schémy, poviem tak trošku ironicky, solidarizujúce schémy. To je aj euroval, banková únia a mnoho iných, iných všelijakých paktov, čo sme aj tuná o tom hovorili, aj keď sme nediskutovali veľmi o tom, pretože je to zložitá tematika, a ťažko sa nám to v parlamente aj bude nejako proste meniť, ale pravdou je to, že proste na tieto schémy už a priori genetický kód v nich je aj zabudovaný ten, v tých solidarizujúcich schémach, že ten, kto má lepšie financie, keď sa niečo stane, tak vlastne bude solidarizovať s tými, čo majú tie financie horšie. Toto mi skutočne vadí. Takže aby som, samozrejme, prešiel k tomu rozpočtu, ale nedalo mi to, nedalo mi to povedať toto.
A ďalšia vec je, že viete, my tie verejné financie máme držať na uzde nie kvôli Bruselu, mne je ukradnutý v tomto slova zmysle, ale kvôli sebe samým. Kvôli tomu, aby jednoducho nám sa to nevymklo z ruky, kvôli našim deťom, hej. To je dôvod a môj argument, samozrejme, je, že čím, čím vyrovnanejší rozpočet, čím menej zadlžená krajina, tým nielen pre nás, ale aj pre tú budúcu generáciu lepšie, pretože ako vieme, všetko, že každý účet treba zaplatiť, a určite sa netreba spoliehať na to, že ten účet bude zaplatený raz z nejakých solidarizujúcich schém.
Ešte k téme, k tejto Európskej únii ma jedna vec tak akože nieže zarazila, ale skôr sa tu bude aj pertraktovať častejšie, a to je nezamestnanosť. Takže k tejto téme poviem niečo o nezamestnanosti. Slovensko podľa najnovších štatistík v porovnaní s tými dvadsiatimi ôsmimi krajinami je šieste najhoršie a šieste najhoršie je preto, lebo Chorvátsko vstúpilo. To znamená, to piate pomyselné najhoršie miesto, čo už máme roky, sa nemení. To znamená, že ak budeme porovnávať, akú máme nezamestnanosť, tak treba mať ten benchmark alebo teda držme sa potom nejakých benchmarkov, teda čoho sa budeme porovnávať, a podľa toho môžeme povedať, že či sme lepší, či nie. V celej Európskej únii aj v eurozóne klesá nezamestnanosť, klesá. To znamená, to neni nič výnimočné, že by, že by, že aj na Slovensku klesá, a podľa najnovších štatistík, samozrejme, si to môžete pozrieť na Eurostate, tak Slovensko má 12,9 % nezamestnanosť, pričom priemer EÚ, priemer EÚ je 10 %, 10,0; čo znamená, že máme o 30 % väčšiu nezamestnanosť, ako je priemer EÚ. Samozrejme, keďže každý si porovnáva, čo mu viacej vyhovuje, tak vláda – a teraz to nehovorím v zlom, hovorím len akože, proste ako to funguje –, že porovnáva sa skôr s eurozónou a eurozóna má priemernú nezamestnanosť 11,5 %. Zase trošku ironicky poviem, že vôbec neznamená, že keď niekto je v tzv. elitnom klube eurozóny, že má aj niektoré lepšie štatistiky, uviedol som príklad ako nezamestnanosť, ako keď ste mimo EÚ. Čo sa týka mňa, samozrejme, ja to len konštatujem, to nie je ako výčitka, takže pokiaľ u nás nebude nezamestnanosť aspoň na priemere EÚ a jednociferná, tak nikdy nemôžeme povedať, že jednoducho sme si nejaký cieľ splnili.
No poďme teda k nášmu rozpočtu. Zásadná vec, čo ovplyvnila tento rozpočet, je, že, alebo jednou zo zásadných je zmena metodiky, zmena metodiky k počítaniu HDP, to znamená hrubý domáci produkt, teda koľko tovarov a služieb sme vyrobili za rok, a táto zmena metodiky, na ktorú, samozrejme, minister financií nemal vplyv, pretože to sa menilo v Bruseli, tak táto zmena metodiky nám priniesla 1,5 mld. euro v HDP, inými slovami, najväčší, najväčší nárast HDP bolo to, že sa započítali, začali započítavať armádne výdaje okrem iného. Samozrejme, vtedy, trošku ironizujúc, zase by som povedal, že to potom, keby sme začali počítať armádne výdaje, tak najväčší rast HDP asi by mala Severná Kórea a Čína, ale to len ako vložka, to znamená, že ono to je vždycky otázne, čo by sa do toho malo počítať a čo by sa nemalo počítať. Ja to len konštatujem. Samozrejme, sú niektoré veci, ktoré nám "ublížili", ublížili, ale nemyslím v tom zlom slova zmysle, ale v tom, že čo sa vlastne bude počítať do dlhu verejnej správy, napr. preradenie tých subjektov, NDS a podobne.
Ale pravdou je to, že vďaka tejto metodike sa dlh znížil o 1,1 % HDP. Teraz hovorím o tom, že čo sa do HDP započíta. Môžme, niekto si, môžme povedať, že v tomto vláda mala z pekla šťastie a ono určite niečo na tom bude. Aj keď nespochybňujem, čo, čo vláda urobila dobre, o tom sa aj vrátim, hej, samozrejme, k tomu. Ale táto metodika bola skutočne zásadná zmena. Tá metodika, teda ESA 2010, a ako vieme, tak, myslím, že to aj kolega Duchoň spomínal, že vďaka tejto metodike pôvodne dlh za rok ’13 bol 55,4 % a len zmenou tejto metodiky je teraz 54,6 %. Ja to hovorím preto a zdôrazňujem, že tá pomyselná hranica, ktorá proste má velikánsky vplyv na verejné financie, 55 %. 55 % dlhu HDP podľa zákona, ktorý ja považujem teda, samozrejme, za jeden najlepších, čo dokázala prijať opozícia, koalícia alebo všetky strany spolu, tak zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Tak 55 % a akonáhle podleziete tú hranicu, tak máte väčšiu možnosť výdavky a všelijaké rezervy a podobne. Akonáhle ste nad tou 55 % hladinou, už musíte viazať výdavky. Takže táto magická hranica je, a je to pravdou, bola podlezená. To znamená, že v úvodzovkách, v úvodzovkách, sú mäkšie pravidlá pre verejné financie ako, ako doteraz boli podľa tej starej metodiky.
Dovoľte ešte predtým, než, než poviem, poviem, čo mne osobne vadí na tom rozpočte, tak ešte by som povedal niečo, niečo, nejaké údaje, ktoré som, ktorými som čerpal práve z tej spomínanej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá a, mimochodom, podľa mňa aj je lepšie, keď to zacitujem, že Eurostat potvrdil zníženie dlhu Slovensku za rok 2013 z pôvodných 55,4 % HDP na úrovni 54,6. Výraznejšou úpravou je revízia výšky nominálneho HDP, ktorá prispela k zníženiu dlhu až o 1,1 %. Napriek tomu, že prestávajú platiť prísnejšie sankcie dlhovej brzdy, aktuálny odhad deficitu na rok 2014 vo výške 2,93 % HDP už aj zviazaním výdavkov nevytvára priestor na poľavenie v konsolidácii. Naopak, pre splnenie deklarovaného cieľa vo výške 2,64 je potrebné hľadať ďalšie opatrenia. Takže to je, čo sa týka rady. A, samozrejme, ešte je tu konštatovanie rady, ale nebudem dlho, pretože predpokladám aj ďalší rečníci budú hovoriť o tom, čo hovorí rada, že rok 2014 je rokom uvoľnenia fiškálnej disciplíny. Poďme teraz k tej zásadnej veci, k tej výčitke, čo, čo, aké máme výčitky alebo aké máme výčitky k samotnému rozpočtu.
No v prvom rade, v prvom rade mi vadí spôsob, spôsob, akým spôsobom bol predložený rozpočet na rokovanie Národnej rady. Ten spôsob bol taký, že v októbri bol pripravený rozpočet, a keďže máme tie pravidlá povinné, ukazovať v Bruseli rozpočet, tak bol poslaný do Bruselu rozpočet s deficitom 1,98 % alebo zaokrúhlene 2 %. Ale pritom bolo jasné, že v druhom šuflíku muž mám pripravený iný rozpočet. A ten iný rozpočet už počítal proste s navyšovaním tohto deficitu. Neviem, či toto bude taká stabilná metóda, a to je jedno, samozrejme, aj ten rozpočet nielen do Bruselu, ale aj do Národnej rady bol predložený s deficitom 1,98 %, hoci explicitne sa vedelo, že tento deficit sa v Národnej rade zvýši, a dokonca ani minister, ani predseda vlády sa netajil tým, že predkladá do Národnej rady rozpočet s 1,98 % a že sa to zvýši.
Samozrejme, nebuďme pokrytci, že nie poslanci zvyšujú ten deficit, a teraz to neni výčitka ani na opozičných, koaličných, jednoducho toto sú, toto sú veci, ktoré, proste tak ako hovorím, že musí mať minister financií a má v tom druhom pomyselnom šuflíku. Ono sa to nezdá, ale keď si uvedomíte, že pôvodný návrh výdavkov, teraz hovorím o nominále, nie o percentách, bol 2,44 mld. a tak ďalej euro, tak pozmeňovákmi sa zvýšil tento deficit, ja som si to prepočítal, možno som sa pomýlil, ale určite som sa nepomýlil v nejakých rozhodujúcich číslach, keď som spočítal tie pozmeňováky, čo prešli rôznymi výbormi, tak mi to vychádzalo na 492 mil. euro, 492 mil. euro sa navýšil rozpočet pozmeňovákmi poslancov. Nechcem to prepočítavať na, na koruny. Pretože keby som to počítal, tak pre ľudí by to bola strašná suma. Ale tým chcem povedať, že schodok na hotovostnom princípe sa vlastne zvýši alebo nominálne o 20 %, 20 % podľa mňa žiadna vláda akože by nemala robiť tak rozpočet, že proste, že dá niečo, hoci vie, že to potom zmení. Ako ja si myslím, že netreba byť takým alibistom, jednoducho ja chápem plus-mínus niečo, ale nie 20 % navýšenie deficitu v Národnej rade. To sa mi zdá príliš a určite toto považujem za, za zlý precedens. Za zlý precedens a, naopak, si myslím, že by sme sa mali dodržiavať toho, že jednoducho vláda má tú zodpovednosť, nemá čo robiť si alibi, má poslať ten deficit alebo tie výdavky, plus-mínus, ja viem, že niečo sa môže meniť, ja neviem, vyjednávanie kolektívne a tak ďalej. Ale plus-mínus s takým deficitom, ktorý si bude proste, ktorý si bude obhajovať už v tom, v tom "prvom kole". Takže toto mi skutočne vadí a nerád by som bol, aby to bolo ako štandardom, to je jedno, kto bude u vlády.
Ďalšia vec, samozrejme, ja by som skôr ocenil, aj keď budú nejaké pozmeňováky, že kolegovia, viem, že mnohí sa chystajú, teraz nemyslím vládnych, ale aj opozičných. Keď dáte nejaký pozmeňovák, tak skúste aj povedať, že skadiaľ tie peniaze zoberiete. Pretože jednoducho len takto povedať, že navýšte, navýšte do tejto kapitoly XY peňazí, a nepovedať, že skadiaľ to zobrať, a určite, prosím vás, nedotýkajte sa rezervy, hej. To je jedna z vecí, na čo, teda to aj chválim ministra, že vytvoril rezervu, ktorú aj odporúčala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a táto rezerva má skutočne, skutočne byť na nepredvídané okolnosti pripravená, hej, táto rezerva. Nie na to, aby sa rýchlo rozchytala.
Takže tak ako som povedal, radšej by som bol, aby v budúcnosti jednoducho takto sa to nepredkladalo. Ja možno ešte, čo sa týka toho deficitu, teda pravdepodobne bude schválený na úrovni 2,49. To znamená vlastne v maximálnej možnej miere nakalibrované na to, čo nás žiada Európska únia, hej. Jednoducho my máme konsolidovať o 0,5 %, to znamená, že ten deficit má byť, ak chceme dodržiavať pravidlá, čo sme sa teda dohodli, že chceme dodržiavať, hoci ako som spomenul, iní to nedodržiavajú. Tak je to vlastne maximálne nakalibrované na maximálne možné. Samozrejme, ja ako ekonóm, ktorý má rád vyrovnaný rozpočet a nízke dlhy, tak ja si myslím, že by sme mali mať vyššie ambície, ako len nakalibrovať sa presne na to, aby nám Európska únia nič nevyčítala alebo Komisia teraz. Takže a, mimochodom, teraz nehovorím zase ako výčitku, ale Eurostat, Eurostat plánuje, teda počíta s tým, že by sme teoreticky mierne aj prekročili tento deficit. To znamená, ich predpoklad je 2,6 % HDP.
Takže ďalšia vec, teraz pán minister spomínal, že, že dosť bol kritický na to, neviem, koho síce myslel, že, že kritizoval opozíciu, že mu vyčíta, že chce vybrať viacej peňazí od ľudí. No dovoľte mi polemizovať a, a chcem povedať, že áno, áno, ministerstvo financií a vláda počíta vybrať viacej daní od ľudí. A jednoducho ja len spomeniem, tak môžme začať, začať tým, že vláda nedodržala zákon, ktorý hovorí o tom, že DPH má klesnúť, a zmenila tento zákon, ktorým došlo, dokonca keby som bol trošku ironický, tak by som ho dal do prvého sociálneho balíčka. Ako tiež, tiež ako súčasť balíčka, pretože nemôžte len povedať, že to, čo ľuďom dávate v balíčku, ale aj čo zoberiete.
A ja ináč s tou dépeháčkou, aj keď to teda sa veľmi kritizovala rôzne politicky. Viete, keby, keby tu to nezníženie DPH, nezníženie, čo teda bol zákon, reálny zákon, ktorý sa zmenil, by ste použili výlučne alebo najmä na konsolidáciu alebo na zadlženie, na zníženie zadlženia, tak by som veľmi to nekritizoval, hej. Ale v skutočnosti vy ste toto nezníženie použili ako alibi na to, že idete rozdávať peniaze na rôzne vlaky a podobné vlaky zadarmo. A to mi vadí. A áno, aby som bol korektný, musím povedať aj zásadnú vec do odbornej diskusie, že keby sa znížila dépeháčka z 20 na 19 %, tak by sa to premietlo do tých cien len čiastočne. To je pravda a, samozrejme, nikto nevie presne, ale odhad je plus-mínus 35, možno do 40 %, hej. To znamená, že keby sa znížili dépeháčka, tak by to automaticky neznamenalo vo všetkých komoditách zníženie cien. Ale kde by to znamenalo 100 % zníženie komoditných cien, sú regulované ceny, kolegovia. Regulované ceny elektriky, vody, plynu a tak ďalej. Pretože máme na to regulačný orgán a ten stanovuje ceny a k tomu sa priráža dépeháčka. To znamená, že tam by sa to explicitne ukázalo, že v týchto regulovaných cenách by tie ceny koncové pre toho spotrebiteľa klesli. No, čo sa týka, ja som teda naznačil súčasť toho sociálneho balíčku aj toto opatrenie, pretože skutočne to treba ako brať.
No čo sa stalo v tom sociálnom balíčku? Samozrejme, vláda má právo uchádzať sa o hlasy, akým spôsobom vie. No ono síce jednoduchšie je uchádzať sa o hlasy, keď to, keď to nie je z môjho vrecka, a tá vlajková loď alebo vlajková loď prvého balíčka, tie vlaky zadarmo, no mne, mne na tom okrem iného vadí, že nikto to poriadne nespočítal, že čo to bude stáť. Nikto nespočítal, sem-tam sú nejaké také, že koľko nás jeden vozeň príde. Ale spočítal niekto aj tie dodatky tých upratovacích služieb, čo budú musieť proste upratovať? To by ma strašne zaujímalo, že koľko nakoniec nás tieto vlaky zadarmo, v úvodzovkách zadarmo, vyjdú, hej. A, samozrejme, pokiaľ viem, tak sa ešte chce tento balíček – vlaky zadarmo – rozšíriť aj na inú skupinu ľudí, ale to už nebudem predbiehať. Ale chcel by som skutočne vedieť, čo nás to zadarmo bude každý rok stáť, tie vlaky zadarmo.
Ďalšia vec, k tomu sociálnemu balíčku musím povedať jednu vec, že na jednej strane sa tu propaguje sociálny balíček, hovorím o prvom sociálnom balíčku, ktorý, samozrejme, hovorím preto, lebo to má priamy vplyv na výdaje a príjmy rozpočtu, hej, nakoľko to, že proste to sú štátne podniky a tak ďalej, tak existuje tu aj – a teraz poviem ironicky alebo v úvodzovkách – podnikateľský balíček. A podnikateľský balíček je, nechcem to vymenovať, ja si myslím, že aj mnohí kolegovia sa tomu budú venovať, ja spomeniem daňové licencie pre tých, ktorí majú tú smolu, že nie sú v účtovnom zisku, odpisy, zvyšovanie administratívneho zaťaženia a tak ďalej. Ja viem, z voličského základu, ten podnikateľský balíček, to je len plus-mínus 10 % ľudí. Tak ako ja stále hovorím, že v každej trhovej ekonomike, kdekoľvek na svete plus-mínus tá spoločnosť je rozvrstvená tak, že plus-mínus 10 % je tých ľudí, ktorých, dáva tú prácu, hej, alebo proste podnikatelia, zamestnávatelia, a až 90 %, hovorím plus-mínus, tú prácu berie, to znamená, teda sú zamestnaní. A, samozrejme, samozrejme, ja chápem sociálnu demokraciu, že je im lepšie proste robiť opatrenia pre vyššiu voličskú základňu a, samozrejme, zdôrazňovať toto. A, samozrejme, ľudia, ktorí nie sú vnímaví, tak keď dávajú niečo zadarmo, tak treba brať a utekať, hej. Proste to je povaha človeka a je to jednoducho tak, hej. To znamená, že každý by chcel mať pomaly všetko zadarmo, ale jednoducho to má veľké dopady. A tie dopady sú nakoniec, nakoniec aj v tom podnikateľskom priestore.
Ja teraz nechcem obhajovať podnikateľský priestor, aby ma minister nazval, že som ombudsmanom podnikateľov (povedané so smiechom), ale ja chcem len povedať to, že ten podnikateľský sektor je veľmi dôležitý aj práve pre tých zamestnancov, pretože podnikateľský sektor vytvára tie príležitosti. Podnikateľský sektor proste vyrába, samozrejme, aj zamestnanci, to nikto nehovorí, ale jednoducho tam treba hľadať vyváženú, minimálne vyvážený spôsob tých "balíčkov", hej. To znamená, že ten podnikateľský balíček, teraz hovorím, samozrejme, ironicky, na tento rok považujem, považujem za veľmi negatívny, a už normálne sa bojím a možno aj iní podnikatelia, čo zase na budúci rok príde. Jednoducho stále sa mení, stále sa niečo vymýšľa a v úvodzovkách každá strana hovorí, ja sa budem venovať tým podnikateľom. Prosím vás, už sa im nevenujte! Radšej sa im nikto nevenujte, nech majú pokoj, hej. Nech majú proste stabilné pravidlá a bodka, hej. Proste nevenujme sa im aspoň päť rokov.
Dobre, ja by som nezdržiaval, tak dovoľte mi, ešte druhú poznámku, keďže, keďže bol publikovaný pred pár dňami náčrt druhého sociálneho balíčka, tak a má to súvislosť s rozpočtom, preto to hovorím, nie preto, že by som chcel na to teraz politicky kritizovať. Ja, samozrejme, čerpám len to, čo mám z médií, a vlajkovou loďou, teda v médiách, citujem, v novinách Pravda, by mal byť tzv. minimálny dôchodok vlajkovou loďou toho druhého balíčka. Minimálny dôchodok a vratky ľuďom za plyn. No takže poďme si to povedať, dve dôležité veci, a pán premiér dokonca povedal, hovorím, citujem z novín, teda to je zdroj, že už máme pripravených 200-250 mil. na tento balíček, ten druhý balíček, a dúfam, pán minister, že to neni tá rezerva, ktorá je pripravená na nepredvídané okolnosti. A prečo to hovorím teraz? Pretože ohľadom minimálneho dôchodku v novinách bolo napísané, že má platiť od 1. 7. budúceho roku. A čo to znamená, že od 1. 7. minimálny dôchodok, tak bude musieť byť vyčlenené určitý balík peňazí, ktorý nevieme, ako na to, aby jednoducho sa zaviedol tento minimálny dôchodok.
A ja som a moja strana je dlhodobo za minimálny a dokonca tomu hovorím základný dôchodok. Nechcem teraz, nechcem teraz obšírne o tom hovoriť, ale určite, určite minimálny alebo základný dôchodok podporíme a, samozrejme, sa budeme snažiť, uvidíme, ako to bude vyzerať, aj vylepšiť. Ale ja som len chcel povedať jednu vec k tomu minimálnemu dôchodku. Pozor na polarizáciu spoločnosti! Pozor, neurobte to tak, ako v roku 2004 sa to urobilo za Dzurindovej vlády, keď sa jednoducho - zákon o sociálnom poistení - rozdelili ľudia na starodôchodcov a novodôchodcov, ľudia, čo približne to isté odrobili, dostali rozdielne, rozdielne penzie, ktoré doteraz mi vypisujú a sú nešťastní, že proste aká je to skrivodlivosť. Veľmi pozor na tie detaily, pretože čert je ukrytý v detailoch, hej, a, samozrejme, to bude niečo stáť, ale ja s tým nemám najmenší problém.
S tým, čo sa týka solidarity cielenej, zdôrazňujem, cielenej solidarity, a minimálny dôchodok je cielená solidarita, pretože jednoducho na to má mať každý nárok, ktorý odpracoval XY rokov, to sa treba dohodnúť, hej. Na druhej strane, takže toto som povedal, že otvorene, že... Len dajte to čo najskôr, jednoducho aby to nebolo tri dni pred voľbami a, prosím vás, neurobte to v zrýchlenom legislatívnom konaní. Dobre? Aby sme sa o tom mohli baviť aspoň tak, jak sa to sluší, proste na dvakrát, a skúsme tým našim seniorom spoločne nejako poskytnúť pomoc, resp. aspoň nejaké pravidlo, aby, aby sa cítili aj dôstojne.
Čo sa týka toho SPP, to, tých plynov, vratky plynov, akože dobre to znie, ale ja už tam cítim, už tak po chrbte mi ide taký mráz, že už vidím, že jak to budete robiť, a už tu vidím, že a tí, čo kúria elektrinou. A viete, mimochodom, že najchudobnejší ľudia kúria drevom, a nie plynom? A ako to budete rozdeľovať? Niekto si zateplil dom, niekto si nezateplil. Už, už-už vidím, že, samozrejme, aj principiálne, viem, že niečo existuje, ako Európska únia prijala niečo, ako je energetická chudoba a tak ďalej, kde zadefinovala, že čo to vlastne je. Ale obávam sa akože z tých, z tých, z tých reakcií alebo z tých kusých informácií, že ako to chcete urobiť, obávam sa, že to urobíte veľmi zle, a dokonca sa obávam, že tu môžte polarizovať spoločnosť, pretože zase vyberiete len určitú skupinu ľudí a druhá sa bude cítiť poškodená. No prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo minister tiež ma troška tak nadpichol, že sa bavím napríklad o tých zdravotných odvodoch, že som sa bavil len momentálne teraz, hoci je to známa vec, ale, samozrejme, nikdy som nevedel proste tú schému, ako to chcú urobiť, takže tiež, tiež definitívne, a aby som sa vyjadril k tomu SPP, resp. k tým peniazom, že ešte z dividend, že to chcú posielať, o tom radšej pomlčím, tak už sa mi to zdá, že vhodné na kritiku, že ako to proste urobiť, a či skutočne toto je spôsob, ako pomáhať, pomáhať ľuďom.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za pozornosť. Ja, samozrejme, budem pozorne počúvať vaše vystúpenia a určite sa zúčastním aj ďalšej debaty. Viem, že všetko sa nedalo obsiahnuť, ale naschvál som aj nevystrieľal všetky, všetky strely, aby mohli aj kolegovia z opozície mať niečo na túto vládu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

Ďakujem. Pán poslanec Švejna, vnímam vaše vystúpenie skôr nie veľmi kriticky voči tomuto rozpočtu, lebo nezačul som nič také zásadné, ktoré by, čo by vám vadilo na rozpočte.
To, že sme v elitnom klube tých štyroch krajín, ktoré majú najlepšie zostavený rozpočet, musím povedať, je, je reálny fakt. Minulý rok pri rozpočte sme tu hovorili, ako nesplníme deficit 3 %. Nestalo sa. Hovorili sme tu, veľa poslancov hovorilo o náraste reálnych miezd, takisto sa nestalo, teda poklese reálnych miezd, presný opak je pravda. V podstate ekonomika Slovenska beží tak, ako by mala.
Spomínali ste dépeháčku, musím poopraviť jednu vec. Vieš dobre, Ivan, že tým 1 % DPH by sme určite neznížili všetky ceny na Slovensku, skôr by zostali také, aké sú. Nehovorím, pri tých monopoloch, tam si viem predstaviť asi ten pokles určite toho jedného percenta. A to sa týka rádovo tej sumy, ktorú stále spomínate, 230 mil., ako maximálne z nejakej jednej tretiny.
Takže ja by som to, že sa prekonvertovali nejaké zdroje práve na tie sociálne balíčky, o ktorých hovoríš, ja považujem za pozitívum a hlavne v tom ohľade, že skutočne po tých rokoch strádania v kríze sa nám konečne podarilo urobiť, že sme ukázali, že rozpočet vieme urobiť aj na úrovni deficitu 1,98 % a máme určité rezervy, ktoré vieme práve použiť na sociálne balíčky pre tých najchudobnejších.
Ďakujem.

Pán poslanec Petráš.

Ďakujem. Pán kolega, trošku ma prekvapilo, že si vo svojom príhovore skritizoval podnikateľské prostredie alebo teda že tento návrh rozpočtu škodí podnikateľom, a to z toho dôvodu, spomenul si tam dve veci. A to sú daňové licencie, o ktorých si ja myslím, že určite, len podnikateľské prostredie vyčistia od tých pseudopodnikateľov. Ja už to tu hovorím dlhšiu dobu, že sú podnikatelia, ktorí využívajú len benefity tohto systému, ale sú aj podnikatelia, ktorí poctivo platia dane a zamestnávajú ľudí. A myslím si, že aj ten balíček vo výške tých 150 mil. eur, ktorý je určený na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, podnikateľom pomôže.
Čiže nie je pravdou, že sú to všetko opatrenia, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, ale ja som presvedčený, že určite, naopak, zlepšujú podnikateľské prostredie.
Ďakujem.

Pán poslanec Fronc.