44. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážená snemovňa, na rozdiel od mojich oboch predrečníkov priamych i toho, kto príde po mne, som nepochybne na rozdiel od nich človek, ktorý s veľkými financiami v živote veľmi do styku neprichádzal. Preto chcem povedať, že téma, ktorej sa budem venovať, je relatívne malou témou. Jedná sa o malú rozpočtovú kapitolu v porovnaní s rozpočtom Slovenskej republiky, a ako sa u nás v rodine vravievalo, čože je to proti sláve Božej, 50 či 60 mil., ba dokonca čo je to proti rozpočtu Slovenskej republiky, a čože už on je proti sláve Božej.
Takže sa budem venovať kapitole, o ktorej by sa dalo a malo predpokladať, že v priebehu rokov po páde totality a po nakročení k civilizovanému svetu by mala byť tým, čomu nemecký jazyk hovorí Sorgenkind, dieťa, ktoré vyžaduje zvláštnu starostlivosť, lebo ona vyžaduje zvláštnu starostlivosť, a po všetkých tých vládach, ktoré hrdo vyvesovali na transparent, že vzdelanie, veda a výskum je našou budúcnosťou, pretože nie sme bohatí na ropu, plyn, urán či diamanty, tak realita bola taká, že nech tá vláda prišla sprava, zľava alebo súčtom zo všetkých strán, vždy sa nachádzali iné veci, ktoré v danom čase mali prioritu.
Pamätám sa, že keď sme vstupovali do NATO, tak bola priorita obrana. No dnes obrana celkom prioritou, neviem, či je, ale faktom je, že za ostatné roky dochádza k poklesu financovania inštitúcie, o ktorej, a to hovorím ako univerzitný pedagóg, a ktorú pred časom možno niekto vnímal ako konkurenciu, ona reálne možno aj takou je, univerzitného vedy a výskumu, to je Slovenskej akadémie vied, je treba povedať, že posledné roky pomaly a nezadržateľne financovanie inštitúcie, ktorá akokoľvek predstavuje špičku slovenskej vedy a výskumu popri niektorých lepších a dobrých univerzitách, jej kapitola reálne vyjadrená klesala. Pri predložení návrhu rozpočtu toho roku bol ten pokles zase v porovnaní s inými veľkými položkami..., čože je to 10 mil. Ale ak zo 60 zoberieš 10, tak je to brutálny pokles.
Nie som lobistom Slovenskej akadémie vied. Ako som povedal na výbore, okrem toho, že mám česť byť členom autorského kolektívu Encyclopaedia Beliana, ma vlastne k Akadémii neviaže nič než záujem o to, aby dobré zložky Akadémie netrpeli biedou. Aby elitní slovenskí vedci znesúci svetové parametre nemuseli robiť väčšinu svojich výskumov v inštitúciách Európy alebo zámoria a potom využívali nejakú časť roka svoju pracovňu ako miesto, kde spisujú svoje dobré publikácie. Pravda je, že Slovenská akadémia vied ako každá takáto veľká inštitúcia pozostáva z ústavov rôznej úrovne a rôznej kvality. Niet takej univerzity ani medzi tými najlepšími, aby boli všetky jej fakulty zároveň najlepšie na svete. Platí to iste pre Oxford či Harvard, Princeton či MIT a platí to i pre univerzitu Komenského, STU či Karlovu univerzitu v Prahe. Každá takáto inštitúcia má svoje silnejšie aj slabšie zložky. Samozrejme, že je úlohou samosprávnej inštitúcie vedieť posúdiť, do ktorej časti treba toky zintenzívniť, a vzhľadom na úroveň výstupov a kvalitu ľudského materiálu, ktorá z nich si nezasluhuje doterajšie financovanie. To ovšem by sa malo diať za zachovania elementárneho bazálneho financovania danej inštitúcie ako celku a nechať samosprávnym zodpovedným orgánom na posúdenie rozdelenie týchto tokov.
Keď pred niekoľkými dňami tiahli prevažne mladí vedeckí pracovníci SAV ulicami Bratislavy k Bratislavskému hradu a k Národnej rade pod heslom Veda chce žiť, tak, znova podčiarkujúc, že ma nespája s nimi žiaden lobizmus, sa domnievam, že to heslo je dobré, ak ide o dobrú vedu a o dobrých vedcov. Ja som presvedčený, že množstvo kvalitných vedeckých pracovísk a vedcov v Akadémii vied je také, že je absolútne neprijateľné, aby došlo medziročne k poklesu jej financovania o pätinu.
Pravdou je, že keď sme na výbore dostali predložený návrh rozpočtu, tak sa tam zdvihla predsa medzi poslancami opozície istá vlna odporu a jej výsledkom bol pozmeňovací návrh kolegu Fronca, ktorý vracal financovanie Slovenskej akadémie vied aspoň zhruba do rámca minuloročného rozpočtu, ktorý, podotýkam, bol rozpočtom klesajúcej úrovne v porovnaní s rokmi predchádzajúcimi. Pravda je, že ten návrh, ako to tak chodí v našom parlamente, pričom sa domnievam, že podpora Endokrinologického či iného, Virologického ústavu napríklad Akadémie vied, predsa nie je záležitosť pravo-ľavá, nie je záležitosťou SMER-u verzus KDH či SaS. Ja si nemyslím, že skúmanie pankreasu a terapie jeho ochorení má politický náboj. Ale každopádne teda summa summarum záver bol ten, že návrh neprišiel, ale bolo povedané, že sa s tým predsa niečo urobí. Nuž sú to také švédske striky. Vieme, aký je rozpočet, vieme, čo tam píšeme, napíšeme to tam, odmietneme zmenu, ale zároveň povieme, nože však sa to nejako potom utrasie. Ja neviem, či je budúcnosť význačnej časti vedy na Slovensku záležitosťou, s ktorou sa vôbec má takto cvičiť. Neviem, aký bol dôvod okrem toho, že to predložil opozičný poslanec a hlasovala by za to aj opozícia, aký bol dôvod našich kolegov zo SMER-u neprijať ten pozmeňovací návrh tak, ako bol predložený. Presne vzaté, jednalo sa proti stavu, ktorý je teraz na stole, už len o rozdiel 2 mil. eur. Ale to pravidlo neprijať nič, čo od opozičných diablov pochádza, je príliš hlboko zažraté a očividne prevládne i v momentoch, keď skutočne nemôžme podsunúť autorom a podporovateľom, že tak robia z politicky zištných príčin. Pripusťme, že pár stovák či tisíc – či dve, či tri – vedeckých pracovníkov takejto inštitúcie nevyhráva voľby. Ja tu dnes hovorím za Slovenskú akadémiu vied nie preto, že si myslím, že mi takéto vystúpenie vydláždi cestu k žiarivej politickej budúcnosti. Takéto investovanie do davov sa oveľa lepšie vyplatí vratkami z energetických nákladov, lebo plyn a elektriku používa kdekto, samozrejme, odhliadnuc od stavu, ktorý vidím, idúc vlakom po Slovensku, chalupy a domy obložené drevom. Tí, ktorí kúria drevom, očividne nebudú mať z vratiek za energie tak veľký prínos a treba tiež povedať, že úplne najhoršie sú tí, ktorí sú obložení drevom v Stropkove, lebo tí nielenže nebudú mať nič – a v priľahlých farnostiach okolo Stropkova –, lebo nielenže nebudú možno mať nič zo zľavy na kúrení plynom, ak tam ten plyn nemajú a ak nekúria elektrikou, tak ani z toho, a keďže tam nechodí vlak, tak dokonca ani z toho. (Povedané so smiechom.) Ale to by sme mohli bez veľkého rizika označiť za plošné, populistické ekonomické rozhodnutia, ktoré, samozrejme, majú napĺňať istý plán určený na odškrtávanie splnených záväzkov, ale tie sú na pováženie.
Súvis medzi takýmto investovaním a investovaním do dobrej vedy predsa nejaký existuje. Sám rozhodne stojím na pozícii, že podporu v podobe zliav alebo dokonca bezplatného cestovného, v podobe zliav v prípade energetických potrieb by mohli v slušnom solidárnom štáte dostávať občania, mladí či starší, ale tí, pre ktorých je to potrebné. Tak ako sa trvale domnievam, že existujú na Slovensku deti, ktoré nepotrebujú detské prídavky, a, naopak, sú deti, ktoré potrebujú i viac ako 23 euro, jednoducho medzi vysokým školstvom a vedou a rozdávaním benefitov je spojenie neblahé v podobe rovnostárstva.
A teraz sa vrátim z rovnostárskeho bezplatného cestovania, ktoré je rovnostárske okrem tých Stropkovčanov, a energetického vratkovania rovnostárskeho okrem tých, ktorí elektriku ani plyn na kúrenie nepoužívajú, k rovnostárstvu nezriedka i vo financovaní a teraz odídem na chvíľku od Akadémie vied, ale i od financovania vysokého školstva. Roky rokúce máme i činnú, viac či menej, Akreditačnú komisiu. Pred mnohými rokmi, keď som bol prvýkrát v parlamente, táto Akreditačná komisia vyniesla svoj posudok o niektorých rýchlovzniknutých a povedal by som, ako sme to vtedy volali, pod každou vŕbou, podvŕbových vysokoškolských inštitúciách. Vyniesla ho kriticky, ten svoj posudok a hádajte, aký bol záver. Samozrejme, nijaký. Či už bola tá škola uznaná za sotva dôstojného konzumenta štátnych peňazí na vzdelávací proces, alebo nie, nič sa nezmenilo. Nič sa nezmenilo, pretože sa hlavne v čase mečiarizmu stavali pomníky miestnym hrdinom v podobe založení univerzít, a medzitým Akreditačná komisia pracovala roky. Boli tu dokonca rozumné úvahy o tom, že sa univerzity budú kategorizovať a ich financovanie bude závisieť od parametrov - okrem iného - kvalitnejšej vedy, kvalitnejších týchto výstupov a poskytovaného vzdelávania, ale akonáhle sa ukázalo, že by prísnejším sitom neprepadli alebo prepadli, ako si prajete, viaceré, ba dokonca mnohé vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie, tak úvahy o výskumných univerzitách a o diferencovaní financovania, samozrejme, zapadli prachom. Nič z uvedeného sa nerealizovalo a naďalej sa financovalo a opäť to nie je len otázka ľavicovej či pravicovej vlády, ale všeobecne slovensky, tradične, plošne. Ja už som ten príklad opakoval mnohokrát, proste sype sa nosniciam, či sú dobré nosnice, horšie nosnice alebo či vôbec vajcia neznášajú, jednoducho nasypeme všetkým rovnako, aby na seba nežiarlili.
Ja teda musím povedať, že ak sa stalo to, že Slovenská akadémia vied bola vystavená čo i len načas ataku v podobe reálne brutálneho zníženia jej rozpočtu, je mi to nepochopiteľné. Nebudem hovoriť o tom, že predseda Akadémie vied, uvedomujúc si svoju závislosť, prišiel na obed s premiérom ako s prezidentským kandidátom. Bol ochotný urobiť kdečo preto, aby jeho inštitúcia, k tomu jeho sa ešte na chvíľku vrátim, dostala minimálne aké-také peniaze, ktoré by jej umožnili slušnú, porovnateľnú existenciu s okolitými inštitúciami.
K tomu okolitému by som povedal teraz niečo. Onehdá sme ako školský výbor pred rokmi boli v Prahe. Boli sme na Českej akadémii vied a dozvedeli sme sa elementárne údaje na takej, dá sa povedať, reálne zdvorilostnej návšteve o financovaní Českej akadémie vied. Samozrejme, sumy, ktoré tečú do Českej akadémie vied, sú dlhodobo, keď hovorím dlhodobo, tak ostatných 23 rokov českej samostatnosti, neporovnateľné s tokmi, ktoré tečú do Slovenskej akadémie vied. Samozrejme, niekto si povie, áno, i v drevenej búde sa dá prísť na teóriu relativity. Pripusťme, že možno Madame Curie rozbíjala atóm, ako legendárne predvádza Jiřinka Bohdalová v českom filme Světáci, rozbíjala atóm v drevenej búde, medzitým ale predovšetkým náročné, tvrdé vedy pokročili tak, že kvalitný výskum je absolútne neoddeliteľný okrem od osoby skúmajúceho i od jeho technického zabezpečenia. A preto ma vždy znova, a tým neberiem v obhajobu slovenské vysoké školstvo, pretože som bol jeho súčasťou, ale vždy znova dojímajú úvahy o tom, ako nie sme v prvej päťstovke, ako je tam Karlova univerzita a dnes už aj Masarykova univerzita a dnes už aj České vysoké učení technické a dneska už aj "moravské" Vysoké učení technické. No áno, nie sú tam tie naše školy a ešte raz hovorím, nie je to len v tom, ale absolútne neoddiskutovateľne je to i v tom, že Univerzita Karlova dlhodobo dostávala na výkonovú jednotku porovnateľnú s mojou alma mater Universitas Comeniana Bratislavensis asi o 60 % ročne viac. A musím teda reálne sa spýtať každého z vás, keď budete bývať v dome a váš sused s manželkou a dietkami rovnakého veku, počtu a parametrov, ako sú vaše, bude mať 20 rokov 12-krát do roka o 65 % vyšší príjem ako vy, čo si myslíte, bude v 20. roku takéhoto financovania vidieť rozdiel vo fungovaní vašej a jeho domácnosti, ak budete všetci – aj jedni, aj druhí – poctivo a v bázni Božej šetriť, hľadieť si svojho a budovať čo najlepšiu domácnosť. No, samozrejme, že bude, i keby ste inak boli rovnako milujúcimi pracovitými a dobrými rodičmi.
Takže toľkoto k téme, či sú peniaze nosné alebo nenosné pre prosperitu vedy a výskumu v takejto krajine, ako je naša. Presne tak ako v každej inej krajine, i tu je potrebné, aby, ak chceme výsledky, tak musíme tie nosnice kŕmiť. A to, že ja stále volám po tom, aby sme kŕmili tie dobré nosnice a tam nehľadeli na tu zrno, tam zrno, ale poctivo im umožnili, je jednoducho naplnením toho, čo každá vláda doteraz, lebo sa nepamätám ani na jedinú, ktorá by programovo povedala, že do našej vedy neinvestujeme ani groš, lebo je to blbosť, starať sa o vedu v takej krajine, však tí na Západe alebo v Číne, alebo v Japonsku všetko vynájdu a my už prídeme k hotovému, načo budeme my skúmať. Nie, žiadna vláda toto netvrdila. Mali sme Minervu a mali sme, aby som to povedal veľmi ľudovo, plnú hubu rečí o tom, ako sa treba starať o vzdelávanie, vedu a výskum na Slovensku. A výsledkom bolo to, čo sme dostali na stôl v školskom výbore, a reakciou na to je úprava, ktorú čítam teraz v spoločnej správe, ktorú predniesol kolega Duchoň, a s dovolením, s radosťou sa pripájam k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý zakrátko predloží kolega Kadúc, kde sa pokúšame o restitutio ad integrum aspoň do výšky vlaňajšieho rozpočtu pre Slovenskú akadémiu vied, pretože sa jednoducho domnievam, že pri všetkých možných vnútorných rezervách Akadémie vied, ku ktorým sa, verím tomu, Akadémia ako samosprávna inštitúcia sama dopracuje, je jednoducho ťažko zdôvodniteľné, aby takáto inštitúcia trpela klesnutím rozpočtu o tak výraznú čiastku, a to nechcem ani spomínať záväzky, ktoré pre nás v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania vyplývali z nášho členstva v Európskej únii, ktoré, treba povedať, na svojej úrovni neplnia mnohé európske krajiny, ale tak ako to zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, Slovensko na tomto poli, to znamená, či už zoberieme kritérium hrubý národný produkt, a z neho, alebo z rozpočtovo a z toho zdobí pravidelne posledné miesta rankingu dvadsaťosmičky európskej. A vlastne by sme mali aplauzom privítať priateľov z Bulharska a z Rumunska, pretože tí nás nepochybne chránia pred absolútne hrdým primátom byť poslední vo financovaní týchto súčastí existencie spoločnosti.
Dovolím si teda opäť poprosiť i pána ministra financií, pretože rozdiel medzi jedným a druhým je 2 mil. eur, i ctených kolegov zo SMER-u, ktorí hádam tiež majú dietky, ktoré by buď ako mladí vedeckí pracovníci patrili k tým, ktorí chcú naplniť heslo Veda chce žiť, alebo možno sa im zíde profitovať z toho, čo môže i pre ich zdravie napríklad v oblasti medicínskych výskumov, ale i pre prosperitu krajiny v oblasti iných kategórií produktov vedeckých Akadémie vied slušnejší rozpočet priniesť. Ja nevolám po navýšení rozpočtu pre Akadémiu vied, hoci vzhľadom na neplnenie našich záväzkov vo vzťahu k vzdelávaniu a k Európskej únii by som i to mal a mohol, dokonca by som, skutočne by to mala byť moja povinnosť, tak bránim ako pracovník Univerzity Komenského rozpočet svojich "rivalov" z Akadémie vied.
A ešte raz zdôrazňujem, ak by ste podporili onedlho predložený návrh, milí kolegovia z vládnucej strany, nemyslím si, že tým sa dopustíte čohokoľvek zlého, čo by vám tých 3-tisíc či 4-tisíc mladých a starších vedcov zazlievalo, resp. nedopustíte sa ničoho v tom zmysle, že vás moje vystúpenie a podpora môjho návrhu pripraví v budúcich voľbách o hlasy. Všetko toto, čo hovorím, nehovorím preto, lebo si z toho - ako z väčšiny mojich návrhov - niečo osobne sľubujem, ale sľubujem si, s dovolením, od úpravy rozpočtu tejto inštitúcie to, aby slovenská veda, keď aj nežije v prepychu a v blahobyte, ale aspoň celkom zúfalo neživorila.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, hádam stihnem. Pán kolega Osuský, ďakujem, že ste sa dotkli, aj keď takej malej, a mnohí si povedia, že bezvýznamnej kapitoly, akou je Slovenská akadémia vied, ale nakoľko bolo už viackrát deklarované, že teda ideme sa venovať vede a výskumu na Slovensku vo zvýšenej miere, tak potom nerozumiem tomu, ako môže byť znižovaný rozpočet v takejto inštitúcie, ktorá sa vede a výskumu venuje už zo svojho, v podstate zo svojho poslania, aké má. Takže naozaj je na pováženie, teda že to, čo sa rozpráva, na jednej strane a na druhej strane to, ako sa im nastaví rozpočet. Rozpočet Slovenskej akadémie vied nemôže byť nižší. A to, ako sa hovorilo, že tu sa ušetrí, tam sa ušetrí, hentam sa ušetrí. No tuná sa ide na čom šetriť? Na zamestnancoch? Idú sa prepúšťať alebo čo?
Chýba nám jeden systémový prvok v jednej oblasti výskumu, a to je ešte stále tradičná ľudová kultúra. Milión až 1,2 mil. eur by mohlo stačiť na desať rokov na to, aby sa spravil ešte dôsledný výskum v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. SAV-ka na toto má kapacity, pokiaľ nie, by sa doplnila aj z externých zdrojov, ale by to určite vedela koordinovať, pretože už nejaké výskumy má aj z minulosti. Na základe toho by sa dalo nadväzovať. Čiže nie znižovať, ale ešte navýšiť by si zišla rozpočet táto kapitola, aby sa naozaj ešte dalo zachrániť to, čo sa na Slovensku zachrániť dá. Nie skúmať nejaké nové veci. Skúmať to, čo máme ešte doma z pozostalosti z minulosti.
Takže ďakujem vám za to a podporím, samozrejme, aj ten pozmeňovák.

Ďakujem pekne. Ja pár slov k vede by som si dovolil tiež povedať, venoval som jej 27 rokov.
V ’63. som nastúpil na Akadémiu s platom 1 150 a v ’90. s platom 3 300 som končil svoju kariéru tam. Matematici, našťastie, potrebovali len hlavu, tužku a papier, takže tí boli lacní. Ale aj počítač bolo treba vtedy, vtedy to bol veľký problém, embargá a tak ďalej, teraz dneska počítače kúpite na každom rohu, čiže je to celkom, celkom všetko ináč. Mali sme vtedy aj na ÚTK medzinárodné bázové laboratórium pre umelú inteligenciu, vtedy 230 špičkových vedcov z dvanástich post-, teda vtedy socialistických krajín tam bolo, veľmi pekné výsledky. Hneď po ’89. sa to stoplo a proste dnes je naraz UI boom, umelá inteligencia boom, v každom počítači ju máte a tých 25 rokov sme v tomto smere stratili, bohužiaľ.
Pokles o pätinu je veľmi veľa, na druhej strane upozorňujem na europrojekty, kde naozaj sme vlani, pokiaľ viem, cez milión nevyčerpali, upozorňujem na sponzorov, veľkých sponzorov, poisťovne, sporiteľne, banky a tak ďalej. Nemusia dávať len na nejaké Milujem Slovensko alebo iné tieto, ale môžu aj vedu podporiť.
A takisto aplikovaný výskum pri fabrikách. Veľká fabrika mala si spraviť svoj výskum, ktorý by robil česť pre ňu, to sa celkom vytratilo. Po ’89. naozaj veľa je na okraji spoločnosti, to je veličajzný, veličajzná chyba, ale je to chyba už 25 rokov.
Posledná poznámka, vlastne keď pozeráte tie medzinárodné organizácie, v ktorých sme, tak skutočne, ja to za chvíľku v rozprave poviem, 49 mil. dávame len medzinárodným organizáciám a aj vo vede je tam asi 8,5 mil. na atómový výskum, na Dubno, na CERN, laserové centrum a tak ďalej. Tak medzi týmto všetkým 2 mil. nájsť na ten návrh, o ktorom tu bola reč, by podľa mňa mala byť zaokrúhľovacia chyba výpočtu celého rozpočtu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste povedali, že sa čudujete, že k niečomu takému mohlo dôjsť. Ja sa vôbec nečudujem.
SMER v posledných voľbách sľúbil istoty. A jedinou istotou je smrť, stagnácia, zostať stáť. A preto aj dostali toľko hlasov. A veda, výskum a kultúra, to sú oblasti, ktoré prinášajú zmeny. Veľké zmeny. V myslení, v konaní, v spôsoboch, metódach a tak ďalej a tak ďalej. Podľa rozpočtov týchto oblastí sa dá vyčítať, kam táto republika alebo kam niektorý štát bude nasledujúcich 10-15 rokov smerovať.
Rozpočet kultúry klesá v pomere k hrubému domácemu produktu veľmi, veľmi, je to istota, že klesá, a dnes sme na 0,24 % s našou národnou kultúrou, ktorou sa všetci oháňajú, ale nakoniec sme úplne poslední spolu s Albánskom, takže v európskom území.
Takže viete, toto je trend, toto je spôsob myslenia týchto ľudí, ktorí sedia pred nami, pretože toto by donášalo zmeny a oni potrebujú istotu, dať istotu voličom HZDS a SNS, ktorých majú, že sa nič nebude meniť a všetko zostane tak ako predtým.

Ďakujem. Ja by som sa chcel poďakovať Petrovi Osuskému za to, že vystúpil k tejto téme. Mám na to okrem osobných dôvodov, ktoré sú také, že som roky strávil ako vedecký pracovník Akadémie vied a bol som aj riaditeľom jedného z ústavov Akadémie vied, aj členom predsedníctva Akadémie vied, ale to, čo ma vedie k tejto poznámke, nie je stavovská solidarita.
Je to jednoducho vedomie toho, že základný výskum, základný výskum, nie aplikovaný, základný výskum v hlavných vedeckých disciplínach je súčasťou, ako by som povedal, našej národnej kvality, našej národnej duše, našej intelektuálnej výbavy. A ten keď si nebudeme pestovať, ten keď bude podvyživený, keď sa budeme pýtať, že čo konkrétne základný výskum trebárs v teoretickej fyzike, matematike, virológii alebo, alebo, ja neviem, v niektorej zo spoločenských vied prináša nášmu hospodárstvu, keď budeme si klásť takéto hlúpe otázky, tak osprostieme ako národ. Ja preto veľmi sa prihováram za to, čo povedal pán poslanec Osuský.
Podvyživená veda časom znamená hlúpu, nevýkonnú krajinu. Slovenská veda, či už je to veda na Akadémii vied a hlavne tá základná veda, alebo je to univerzitná veda, jednoducho potrebujú viacej peňazí, ak máme byť civilizovanou krajinou.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa tiež poďakovať ctenému kolegovi Osuskému za to, že sa zastal v tomto kontexte Slovenskej akadémie vied, aj keď sám povedal, že je to vlastne konkurenčný podnik voči jeho alma mater. O to viac si to cením, aj keď sa tejto problematike budem podrobnejšie venovať vo svojom vystúpení, predsa len mi nedá nezareagovať bezprostredne na to, čo povedal.
Napríklad na to, ako zdôraznil fakt samosprávnosti tejto inštitúcie, pretože sú tu sily v tejto spoločnosti, ktoré sa snažia túto veľmi dôležitú a podstatnú skutočnosť prehliadať. Tá samosprávnosť je dôležitá aj v tom, že nikto nie je schopný kompetentne posúdiť kvalitu výstupov tej-ktorej vednej oblasti ako medzinárodná vedecká komunita, ktorá v tej-ktorej vednej oblasti pôsobí. Nech sa neurazia sebakompetentnejší úradníci na ministerstve financií alebo hoci ministerstve vnútra pôsobiaci v rámci reformy ESO, kam teda Akadémia podľa môjho hlbokého presvedčenia nepatrí už, pretože zo zákona má úplne iné postavenie.
Pred časom sa mal tú česť byť členom medzinárodného panelu expertov, ktorý hodnotil výkonnosť jednotlivých ústavov Akadémie vied. A po viac ako rok trvajúcom naozaj náročnom a kritickom procese hodnotenia výstup bol ten, že jednotlivé ústavy dosahujú napriek tej mizérii finančnej dobré, veľmi dobré a miestami aj vynikajúce výsledky.
Dajme si ruku na srdce, vážení, ktorá slovenská inštitúcia môže toto o sebe povedať, a to aj s tým, že jej dá za pravdu takáto medzinárodná komunita.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí komentovali moje vystúpenie. Niežeby som si osoboval nejaké práva, ale možno by som bol uvítal aspoň jeden ohlas zo strany vládnucej strany, pretože, ako som podčiarkol, to, o čom som hovoril, sa netýka opozície. To nie je téma opozičná verzus vládnuca strana. Ja neviem, či sa vám nezdalo to, čo som povedal, hodné akejsi reakcie, a ani sa jej nedožadujem.
Ale chcem podčiarknuť, že financovanie tejto inštitúcie, tak aby mohla fungovať na takej úrovni, o akej hovoril teraz ctený kolega Huba, je, samozrejme, čiastočne financované grantovými zdrojmi. Ale grantové zdroje z podstaty veci sa nedajú používať na kúrenie, opravu tečúcej strechy, sanáciu fučiacich okien, nesmú sa na to používať. To znamená, že tá inštitúcia potrebuje zafinancovať i svoj elementárny život, potrebuje zafinancovať začínajúcich vedcov, ktorí sa nestanú od počiatku súčasťou dobre financovaných grantov. A jednoducho ak by znamenal pôvodný návrh to, že 400 či 500 pracovníkov SAV odíde z práce v Slovenskej akadémii vied, tak si podtíname korene. Dávame doslova sekeru ku koreňom budúcej slovenskej vedy.
A ja si myslím, keď už ten stromček nehnojíme trikrát denne, nepolievame a neovievame, tak minimálne občas poliať a občas prevzdušniť okolie koreňov by sme mali, či sme opoziční alebo koaliční.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán kolega minister, všetkým vám prajem príjemný dobrý deň. Rozhodol som sa, že vystúpim na tomto fóre ako minister životného prostredia a budem sa uchádzať o podporu rozpočtu a navýšenie rozpočtu ministerstva životného prostredia a vo svojej reči aj vysvetlím, o čom mi ide, a budem sa snažiť vás presvedčiť o tom, že navrhované zmeny v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia sú na prospech celej Slovenskej republiky a jej obyvateľov.
Hneď na úvod musím konštatovať, že návrh rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia na roky 2015 až 2016 nezabezpečujú niektoré výdavky rezortu v požadovanom rozsahu a nezohľadňujú ani potreby, ktoré by rezort ministerstva životného prostredia potreboval. Okrem poddimenzovaných rozpočtov jednotlivých rozpočtových kapitol v rámci organizácií, na ktorých sme spoločne s ministrom financií pracovali v priebehu roka, nie sú zabezpečené v novom návrhu štátneho rozpočtu výdavky na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest. Tieto neplnenia povinnosti štátu uhrádzať neregulované platby prispievajú k zhoršovaniu ekonomickej situácie štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik a k neplneniu jeho povinností na úseku protipovodňovej ochrany a v oblasti správy vodných tokov ako celku.
Po tom, čo sme v apríli 2012 prevzali ministerstvo životného prostredia, sme na základe analýz rozpočtu zistili, že rezort je finančne podvyživený, a museli sme riešiť viaceré okruhy problémov v oblasti výdavkov ako samotného ministerstva, tak aj jeho organizácií, ktoré patria pod jeho zriaďovateľskú a zakladateľskú pôsobnosť. Spoločnou prácou s ministrom financií sa nám podarilo dosiahnuť pre obe strany akceptovateľný objem výdavkov, a to nielen počas roku 2012, ale najmä pri stanovovaní rozpočtu na rok 2013. Schválený objem rozpočtových výdavkov na rok 2013 v sume 70 mil. eur - bez prostriedkov Európskej únie - reálne zobrazoval potreby rezortu a postačoval na zabezpečenie úloh v oblasti životného prostredia v prijateľných medziach.
Osobitne chcem vyzdvihnúť protipovodňovú ochranu, na ktorú Slovenský vodohospodársky podnik v roku 2013 získal 29 mil. eur. Z týchto prostriedkov mohol opravovať brehové opevnenia, protipovodňové hrádze, poškodené objekty na vodných tokoch alebo odstraňovať nánosy a čistenie korýt vodných tokov naprieč celým územím Slovenska. Rok 2014 s objemom výdavkov v sume 39,6 mil. eur však vyvolával, vyvolával problémy pri zabezpečovaní obligatórnych úloh rezortu. Reálne potreby sú minimálne o 25 mil. eur vyššie. Najväčší deficit finančných prostriedkov zaznamenávame práve v Slovenskom vodohospodárskom podniku. Na protipovodňovú ochranu sa nám nepodarilo získať v tomto roku žiadne finančné prostriedky a podnik sa dostal do nepriaznivej ekonomickej situácie. V tejto súvislosti považujem za nevyhnutné zdôrazniť, že ministerstvo životného prostredia je jediný rezort, ktorý s nedostatkom prostriedkov bojuje najmä aktívnym prístupom k racionalizačným opatreniam, nielen metódou natŕčania rúk k ministerstvu financií. Racionalizujeme na úrovni ústredného orgánu, ale aj v rámci rezortných organizácií a najväčší podiel na úsporách má práve Slovenský vodohospodársky podnik, kde opatreniami v oblasti mzdovej a personálnej politiky, prevádzkových nákladov a v oblasti správy majetku štátu sme v tomto roku dosiahli za posledné dva roky úspory viac ako 13 mil. eur a ďalších približne 1,7 očakávame v nasledovnom roku.
Jednou z úloh programového vyhlásenia vlády je dôsledná realizácia efektívnych protipovodňových opatrení. Veľký objem výdavkov do tejto oblasti smeruje z Európskej únie cez Operačný program Životné prostredie. V rámci prioritnej osi 2 Ochrana pred povodňami bola v máji 2014 vyhlásená výzva s indikatívnym objemom 30 mil. eur. Nový operačný program, ktorý bol nedávno Európskou komisiou schválený, taktiež počíta s výdavkami na aktivity súvisiace s protipovodňovou ochranou v objeme približne 419 mil. eur, ale zdroje Európskej únie nie je možné využiť na všetky činnosti a výdavky. Napokon aj v zákone o vodách je jasne zadefinovaná povinnosť štátu uhrádzať zo štátneho rozpočtu platby za používanie vôd na plavbu na vodných cestách a za poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme, čo je aj ochrana pred povodňami.
Ďalšie zníženie rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva životného prostredia v roku 2015 v porovnaní s tohtoročným nepriaznivým rozpočtom o 23 % na sumu 30,6 mil. eur považujem za neadekvátne. Bojovať proti povodniam, až keď vás ohrozuje veľká voda, je neskoro. Na povodne sa treba pripraviť vopred a investícia do prevencie sa vždy mnohonásobne vráti. Modelovým príkladom je aj protipovodňová ochrana Bratislavy, kde boli napriek rekordnej povodni škody zanedbateľné. Preto apelujem na vás, dámy a páni poslanci, ako aj na ministerstvo financií, aby ste schválili na zvýšenie rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva životného prostredia o minimálne 15 mil. eur. Z tejto sumy by približne 13 mil. eur smerovalo pre Slovenský vodohospodársky podnik. Budovala by sa z nich protipovodňová ochrana mesta Košice, o pomoc nás dlhodobo žiada mesto Kežmarok pre povodie potoka Ľubica, kde chceme postaviť poldre. Ďalšími príkladmi sú prestavba ochrannej hrádze Ondavka, úprava toku Hlinenský potok v Turzovke, úprava Podhradského potoka v Košeckom Podhradí a ochranné opatrenie na toku Podlužianka v Leviciach. Približne 2 mil. eur by sme chceli použiť aj na skvalitnenie hydrometeorologických predpovedí Slovenského hydrometeorologického ústavu v spolupráci s vodohospodármi a na dofinancovanie projektu POVAPSYS. Po ukončení realizácie projektu POVAPSYS z Operačného programu Životné prostredie v roku 2015 bude Slovenský hydrometeorologický ústav schopný poskytovať v dostatočnom časovom predstihu výstrahy pred povodňami ako obyvateľstvu, tak aj Slovenskému vodohospodárskemu podniku. To významným spôsobom prispeje k ochrane životov, zdravia a majetku obyvateľov.
Veľmi ma teší, že aj gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nás pri tejto snahe už podporil. V tejto súvislosti ma úprimne mrzí, že niektorí opoziční poslanci, som rád, že nie všetci, zrejme nepovažujú boj proti povodniam za dôležitý a s navýšením prostriedkov nesúhlasili.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu pri schvaľovaní zvýšenia výdavkov kapitoly ministerstva životného prostredia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Začnem tým, že pochválim pána ministra Žigu. Možno bude prekvapený, nezvyknem to robiť často a pochválim ho za to, že v kapitole ministerstva životného prostredia, v rozpočtovej kapitole veľmi otvorene hovorí o tom, že pre viaceré príspevkové organizácie v rámci jeho rezortu by bol tento rozpočet, ak by sa schválil v predloženej podobe, doslova likvidačný.
V priemere klesá dotácia do príspevkových organizácií o takmer 50 % oproti minulému roku, pričom viaceré boli už v minulom roku podvyživené. Z tých najmarkantnejších príkladov okrem toho, čo spomínal pán minister, myslím, že spomínal aj SHMÚ, ten bol aj často medializovaný, ale je to napríklad Slovenská inšpekcia životného prostredia, ale aj Štátna ochrana prírody, Slovenská agentúra životného prostredia a ďalšie.
Nič proti Slovenskému vodohospodárskemu podniku a proti potrebe protipovodňových opatrení, však kto z nás by nebol za. Ja mám s tým ale trošku problém a to je to, že nikdy som ešte nevidel, teda aspoň za pontifikátu pána ministra, ucelenú komplexnú, odborne komplexne zoponovanú koncepciu protipovodňovej ochrany. Tie jednotlivé tituly, ktoré vymenoval, s tými by som vedel žiť, ale je tam mnoho ďalších sporných vecí, ktoré mi trošku bránia nejako bianko podpísať toto zvýšenie. Ja si skôr predstavujem, že to zvýšenie by sa naozaj malo týkať všetkých tých podvyživených príspevkových organizácií, na ktoré sme akosi aj na výbore zabudli. My sa to čiastočne pokúsime napraviť s kolegami ešte jedným pozmeňovákom, ale bol by som radšej, keby sa z tých 15 mil. dotovali aj niektoré ďalšie príspevkové, nielen SVP.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som doplnil kolegu Hubu, on to tak decentne obišiel. Áno, dá sa súhlasiť, samozrejme, s navýšením rozpočtu vďaka alebo teda na protipovodňovú ochranu, s tým sa, samozrejme, dá súhlasiť vždy, pretože ideme chrániť životy našich občanov.
Ale to, čo by malo byť sporné, ja poviem rovno konkrétny príklad, vodné dielo na rieke Slatina, takže pokiaľ by na toto malo ísť nejaké financie, tak s tým by som mal aj ja problém a určite je takýchto viacej. V každom prípade protipovodňové opatrenia určite áno, len som si zase na druhej strane položil otázku. Pán minister, hovorili ste o tom, že vodná správa vlastne čistila tie toky, čistila brehy. Mne to stále vychádza tak, že keby sa pustila nejaká pľušť, tak tie krásne čisté, vyčistené brehy a vyčistené toky len pustia rýchlu povodňovú vlnu na nižšie časti toku. Že ako potom tam s tým?
A to, čo hovoril kolega Maňo Huba, áno, treba mať spracovanú komplexnú nejakú štúdiu týchto protipovodňových opatrení, a keď to budeme vidieť, tak áno, povieme, že s týmto absolútne nemáme žiadny problém. Takto riešiť protipovodňové opatrenia tu takto tu, takto tu. Len, zase sa, áno, je, je to pravda, či nám to chcete, alebo nie, že budete nám to vytýkať, je to fakt, že podpisujeme zase kvázi bianko šek, a nevieme, že čo v tom všetko naozaj bude a ako to bude upotrebené a ako to bude využité.
Samozrejme, súhlasíme s protipovodňovými opatreniami, ale potrebujeme vedieť, aké, a tie ostatné organizácie, ktoré sú dlhodobo podvyživené, naozaj aj im dať trochu viac tých financií, pretože naozaj oni potom nemôžu plnohodnotne pracovať. A s tým sa, myslím, dá súhlasiť tiež.