44. schôdza

Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

Ďakujem. Ja by som sa chcel poďakovať Petrovi Osuskému za to, že vystúpil k tejto téme. Mám na to okrem osobných dôvodov, ktoré sú také, že som roky strávil ako vedecký pracovník Akadémie vied a bol som aj riaditeľom jedného z ústavov Akadémie vied, aj členom predsedníctva Akadémie vied, ale to, čo ma vedie k tejto poznámke, nie je stavovská solidarita.
Je to jednoducho vedomie toho, že základný výskum, základný výskum, nie aplikovaný, základný výskum v hlavných vedeckých disciplínach je súčasťou, ako by som povedal, našej národnej kvality, našej národnej duše, našej intelektuálnej výbavy. A ten keď si nebudeme pestovať, ten keď bude podvyživený, keď sa budeme pýtať, že čo konkrétne základný výskum trebárs v teoretickej fyzike, matematike, virológii alebo, alebo, ja neviem, v niektorej zo spoločenských vied prináša nášmu hospodárstvu, keď budeme si klásť takéto hlúpe otázky, tak osprostieme ako národ. Ja preto veľmi sa prihováram za to, čo povedal pán poslanec Osuský.
Podvyživená veda časom znamená hlúpu, nevýkonnú krajinu. Slovenská veda, či už je to veda na Akadémii vied a hlavne tá základná veda, alebo je to univerzitná veda, jednoducho potrebujú viacej peňazí, ak máme byť civilizovanou krajinou.

Pán poslanec Huba. Poprosím vás, zapnite pána poslanca Hubu.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa tiež poďakovať ctenému kolegovi Osuskému za to, že sa zastal v tomto kontexte Slovenskej akadémie vied, aj keď sám povedal, že je to vlastne konkurenčný podnik voči jeho alma mater. O to viac si to cením, aj keď sa tejto problematike budem podrobnejšie venovať vo svojom vystúpení, predsa len mi nedá nezareagovať bezprostredne na to, čo povedal.
Napríklad na to, ako zdôraznil fakt samosprávnosti tejto inštitúcie, pretože sú tu sily v tejto spoločnosti, ktoré sa snažia túto veľmi dôležitú a podstatnú skutočnosť prehliadať. Tá samosprávnosť je dôležitá aj v tom, že nikto nie je schopný kompetentne posúdiť kvalitu výstupov tej-ktorej vednej oblasti ako medzinárodná vedecká komunita, ktorá v tej-ktorej vednej oblasti pôsobí. Nech sa neurazia sebakompetentnejší úradníci na ministerstve financií alebo hoci ministerstve vnútra pôsobiaci v rámci reformy ESO, kam teda Akadémia podľa môjho hlbokého presvedčenia nepatrí už, pretože zo zákona má úplne iné postavenie.
Pred časom sa mal tú česť byť členom medzinárodného panelu expertov, ktorý hodnotil výkonnosť jednotlivých ústavov Akadémie vied. A po viac ako rok trvajúcom naozaj náročnom a kritickom procese hodnotenia výstup bol ten, že jednotlivé ústavy dosahujú napriek tej mizérii finančnej dobré, veľmi dobré a miestami aj vynikajúce výsledky.
Dajme si ruku na srdce, vážení, ktorá slovenská inštitúcia môže toto o sebe povedať, a to aj s tým, že jej dá za pravdu takáto medzinárodná komunita.

S reakciou pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí komentovali moje vystúpenie. Niežeby som si osoboval nejaké práva, ale možno by som bol uvítal aspoň jeden ohlas zo strany vládnucej strany, pretože, ako som podčiarkol, to, o čom som hovoril, sa netýka opozície. To nie je téma opozičná verzus vládnuca strana. Ja neviem, či sa vám nezdalo to, čo som povedal, hodné akejsi reakcie, a ani sa jej nedožadujem.
Ale chcem podčiarknuť, že financovanie tejto inštitúcie, tak aby mohla fungovať na takej úrovni, o akej hovoril teraz ctený kolega Huba, je, samozrejme, čiastočne financované grantovými zdrojmi. Ale grantové zdroje z podstaty veci sa nedajú používať na kúrenie, opravu tečúcej strechy, sanáciu fučiacich okien, nesmú sa na to používať. To znamená, že tá inštitúcia potrebuje zafinancovať i svoj elementárny život, potrebuje zafinancovať začínajúcich vedcov, ktorí sa nestanú od počiatku súčasťou dobre financovaných grantov. A jednoducho ak by znamenal pôvodný návrh to, že 400 či 500 pracovníkov SAV odíde z práce v Slovenskej akadémii vied, tak si podtíname korene. Dávame doslova sekeru ku koreňom budúcej slovenskej vedy.
A ja si myslím, keď už ten stromček nehnojíme trikrát denne, nepolievame a neovievame, tak minimálne občas poliať a občas prevzdušniť okolie koreňov by sme mali, či sme opoziční alebo koaliční.

V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal minister životného prostredia Peter Žiga.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán kolega minister, všetkým vám prajem príjemný dobrý deň. Rozhodol som sa, že vystúpim na tomto fóre ako minister životného prostredia a budem sa uchádzať o podporu rozpočtu a navýšenie rozpočtu ministerstva životného prostredia a vo svojej reči aj vysvetlím, o čom mi ide, a budem sa snažiť vás presvedčiť o tom, že navrhované zmeny v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia sú na prospech celej Slovenskej republiky a jej obyvateľov.
Hneď na úvod musím konštatovať, že návrh rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia na roky 2015 až 2016 nezabezpečujú niektoré výdavky rezortu v požadovanom rozsahu a nezohľadňujú ani potreby, ktoré by rezort ministerstva životného prostredia potreboval. Okrem poddimenzovaných rozpočtov jednotlivých rozpočtových kapitol v rámci organizácií, na ktorých sme spoločne s ministrom financií pracovali v priebehu roka, nie sú zabezpečené v novom návrhu štátneho rozpočtu výdavky na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest. Tieto neplnenia povinnosti štátu uhrádzať neregulované platby prispievajú k zhoršovaniu ekonomickej situácie štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik a k neplneniu jeho povinností na úseku protipovodňovej ochrany a v oblasti správy vodných tokov ako celku.
Po tom, čo sme v apríli 2012 prevzali ministerstvo životného prostredia, sme na základe analýz rozpočtu zistili, že rezort je finančne podvyživený, a museli sme riešiť viaceré okruhy problémov v oblasti výdavkov ako samotného ministerstva, tak aj jeho organizácií, ktoré patria pod jeho zriaďovateľskú a zakladateľskú pôsobnosť. Spoločnou prácou s ministrom financií sa nám podarilo dosiahnuť pre obe strany akceptovateľný objem výdavkov, a to nielen počas roku 2012, ale najmä pri stanovovaní rozpočtu na rok 2013. Schválený objem rozpočtových výdavkov na rok 2013 v sume 70 mil. eur - bez prostriedkov Európskej únie - reálne zobrazoval potreby rezortu a postačoval na zabezpečenie úloh v oblasti životného prostredia v prijateľných medziach.
Osobitne chcem vyzdvihnúť protipovodňovú ochranu, na ktorú Slovenský vodohospodársky podnik v roku 2013 získal 29 mil. eur. Z týchto prostriedkov mohol opravovať brehové opevnenia, protipovodňové hrádze, poškodené objekty na vodných tokoch alebo odstraňovať nánosy a čistenie korýt vodných tokov naprieč celým územím Slovenska. Rok 2014 s objemom výdavkov v sume 39,6 mil. eur však vyvolával, vyvolával problémy pri zabezpečovaní obligatórnych úloh rezortu. Reálne potreby sú minimálne o 25 mil. eur vyššie. Najväčší deficit finančných prostriedkov zaznamenávame práve v Slovenskom vodohospodárskom podniku. Na protipovodňovú ochranu sa nám nepodarilo získať v tomto roku žiadne finančné prostriedky a podnik sa dostal do nepriaznivej ekonomickej situácie. V tejto súvislosti považujem za nevyhnutné zdôrazniť, že ministerstvo životného prostredia je jediný rezort, ktorý s nedostatkom prostriedkov bojuje najmä aktívnym prístupom k racionalizačným opatreniam, nielen metódou natŕčania rúk k ministerstvu financií. Racionalizujeme na úrovni ústredného orgánu, ale aj v rámci rezortných organizácií a najväčší podiel na úsporách má práve Slovenský vodohospodársky podnik, kde opatreniami v oblasti mzdovej a personálnej politiky, prevádzkových nákladov a v oblasti správy majetku štátu sme v tomto roku dosiahli za posledné dva roky úspory viac ako 13 mil. eur a ďalších približne 1,7 očakávame v nasledovnom roku.
Jednou z úloh programového vyhlásenia vlády je dôsledná realizácia efektívnych protipovodňových opatrení. Veľký objem výdavkov do tejto oblasti smeruje z Európskej únie cez Operačný program Životné prostredie. V rámci prioritnej osi 2 Ochrana pred povodňami bola v máji 2014 vyhlásená výzva s indikatívnym objemom 30 mil. eur. Nový operačný program, ktorý bol nedávno Európskou komisiou schválený, taktiež počíta s výdavkami na aktivity súvisiace s protipovodňovou ochranou v objeme približne 419 mil. eur, ale zdroje Európskej únie nie je možné využiť na všetky činnosti a výdavky. Napokon aj v zákone o vodách je jasne zadefinovaná povinnosť štátu uhrádzať zo štátneho rozpočtu platby za používanie vôd na plavbu na vodných cestách a za poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme, čo je aj ochrana pred povodňami.
Ďalšie zníženie rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva životného prostredia v roku 2015 v porovnaní s tohtoročným nepriaznivým rozpočtom o 23 % na sumu 30,6 mil. eur považujem za neadekvátne. Bojovať proti povodniam, až keď vás ohrozuje veľká voda, je neskoro. Na povodne sa treba pripraviť vopred a investícia do prevencie sa vždy mnohonásobne vráti. Modelovým príkladom je aj protipovodňová ochrana Bratislavy, kde boli napriek rekordnej povodni škody zanedbateľné. Preto apelujem na vás, dámy a páni poslanci, ako aj na ministerstvo financií, aby ste schválili na zvýšenie rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva životného prostredia o minimálne 15 mil. eur. Z tejto sumy by približne 13 mil. eur smerovalo pre Slovenský vodohospodársky podnik. Budovala by sa z nich protipovodňová ochrana mesta Košice, o pomoc nás dlhodobo žiada mesto Kežmarok pre povodie potoka Ľubica, kde chceme postaviť poldre. Ďalšími príkladmi sú prestavba ochrannej hrádze Ondavka, úprava toku Hlinenský potok v Turzovke, úprava Podhradského potoka v Košeckom Podhradí a ochranné opatrenie na toku Podlužianka v Leviciach. Približne 2 mil. eur by sme chceli použiť aj na skvalitnenie hydrometeorologických predpovedí Slovenského hydrometeorologického ústavu v spolupráci s vodohospodármi a na dofinancovanie projektu POVAPSYS. Po ukončení realizácie projektu POVAPSYS z Operačného programu Životné prostredie v roku 2015 bude Slovenský hydrometeorologický ústav schopný poskytovať v dostatočnom časovom predstihu výstrahy pred povodňami ako obyvateľstvu, tak aj Slovenskému vodohospodárskemu podniku. To významným spôsobom prispeje k ochrane životov, zdravia a majetku obyvateľov.
Veľmi ma teší, že aj gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nás pri tejto snahe už podporil. V tejto súvislosti ma úprimne mrzí, že niektorí opoziční poslanci, som rád, že nie všetci, zrejme nepovažujú boj proti povodniam za dôležitý a s navýšením prostriedkov nesúhlasili.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu pri schvaľovaní zvýšenia výdavkov kapitoly ministerstva životného prostredia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Huba a pán poslanec Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne za slovo. Začnem tým, že pochválim pána ministra Žigu. Možno bude prekvapený, nezvyknem to robiť často a pochválim ho za to, že v kapitole ministerstva životného prostredia, v rozpočtovej kapitole veľmi otvorene hovorí o tom, že pre viaceré príspevkové organizácie v rámci jeho rezortu by bol tento rozpočet, ak by sa schválil v predloženej podobe, doslova likvidačný.
V priemere klesá dotácia do príspevkových organizácií o takmer 50 % oproti minulému roku, pričom viaceré boli už v minulom roku podvyživené. Z tých najmarkantnejších príkladov okrem toho, čo spomínal pán minister, myslím, že spomínal aj SHMÚ, ten bol aj často medializovaný, ale je to napríklad Slovenská inšpekcia životného prostredia, ale aj Štátna ochrana prírody, Slovenská agentúra životného prostredia a ďalšie.
Nič proti Slovenskému vodohospodárskemu podniku a proti potrebe protipovodňových opatrení, však kto z nás by nebol za. Ja mám s tým ale trošku problém a to je to, že nikdy som ešte nevidel, teda aspoň za pontifikátu pána ministra, ucelenú komplexnú, odborne komplexne zoponovanú koncepciu protipovodňovej ochrany. Tie jednotlivé tituly, ktoré vymenoval, s tými by som vedel žiť, ale je tam mnoho ďalších sporných vecí, ktoré mi trošku bránia nejako bianko podpísať toto zvýšenie. Ja si skôr predstavujem, že to zvýšenie by sa naozaj malo týkať všetkých tých podvyživených príspevkových organizácií, na ktoré sme akosi aj na výbore zabudli. My sa to čiastočne pokúsime napraviť s kolegami ešte jedným pozmeňovákom, ale bol by som radšej, keby sa z tých 15 mil. dotovali aj niektoré ďalšie príspevkové, nielen SVP.
Ďakujem.